Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8CoE-61-2019.pdf
PDF · 104.46 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/61/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmanovej, PhD., v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený: JUDr. Martin Máčaj, advokátom, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, vykonávajúcim advokáciu ako konateľ spoločnosti: Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnej: W. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., D. XX, o vymoženie sumy 537,74 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 03. apríla 2012, č. k. 7Er/667/2005-15, jednohlasne takto
rozhodol:
Odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a konanie zastavil, súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi priznal trovy exekúcie v sume 61,04 eura a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť titulom trov exekúcie JUDr. Ľubomírovi Pekárovi sumu 61,04 eura do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 103 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), § 34, § 39, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 41 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 1, 2, § 203 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 47, § 48 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe oznámenia oprávneného o podaní si návrhu na vykonanie exekúcie k súdnemu exekútorovi vydal dňa 17. 10. 2005 poverenie č. 5401 007663, v konaní vedenom pod č. 7Er/667/2005 pre súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára (EX 2873/05). Exekučné konanie sa uskutočnilo na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica N 2438/2005, NZ 24004/2005, NCRLs23689/2005 spísaná v Bratislave, JUDr. Ondrejom Ďuriačom, notárom so sídlom v Partizánskom dňa 08. 05. 2005. Dňa 22. 11. 2010 predložil oprávnený súdu prvej inštancie návrh na zmenu súdneho exekútora a žiadal, aby súd poveril vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. Súd prvej inštancie plniac si svoju povinnosť v priebehu celého exekučného konania ex officio skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, preskúmal exekučný titul - notársku zápisnicu, pričom zistil, že notárska zápisnica bola spísaná oprávnenou osobou, alebo nebola podpísaná osobou povinnou, pretože v notárskej zápisnici je uvedený splnomocnenec Mgr. Tomáš Kušnír, advokát, uvedený ako splnomocnený zástupca, ktorého povinná osoba splnomocnila na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Poukazujúc na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 12. 05. 2011 č. k. IV. ÚS 181/2011-16, dospel k záveru, že notárska zápisnica nezodpovedá požiadavkám podľa § 41 ods. 2
Exekučného poriadku ako exekučného titulu. Konštatoval, že najdôležitejšou náležitosťou exekučnej notárskej zápisnice je práve súhlas povinného s jej vykonateľnosťou, pretože tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titul. Bol toho názoru, že daný prejav vôle nie je možné urobiť v zastúpení a to ani na základe udeleného splnomocnenia splnomocnenému zástupcovi. Ďalej poukázal na to, že splnomocnenie udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi, advokátovi, na spísanie notárskej zápisnice bolo obsiahnuté v už vopred pripravenej formulárovej zmluve, pričom povinnej tak bola odňatá možnosť ovplyvniť jej obsah, prípadne nesúhlasiť s týmto ustanovením zmluvy a už podpisom zmluvy sa vopred vzdal svojich práv, namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. Ďalej uviedol, že ak táto zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, je úkon podľa § 39 OZ vychádzajúci z neprijateľnej zmluvnej podmienky neplatný. Zároveň takýmto konaním došlo k porušeniu § 54 ods. 1 OZ, podľa ktorého sa spotrebiteľ nemôže vopred vzdať svojich práv. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcie je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania a preto súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené v II. výroku napadnutého uznesenia. Z uvedeného dôvodu zároveň zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora a rozhodol priamo o zastavení exekúcie. Súd prvej inštancie priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 61,04 eura vrátane 20 % DPH a na jej úhradu zaviazal oprávneného podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.
2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol včas podaným odvolaním oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, rozhodol nad rámec zverenej právomoci, nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že Exekučný súd založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci na § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Nesprávnou interpretáciou § 58 ods. 1 Exekučného poriadku postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu (§ 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku), čím prekročil mieru možného rozhodovania. Namietal, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. Ak právny poriadok osobitne upravuje nástroje právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, musí ich exekučný súd rešpektovať a nemôže ich nahrádzať činnosťou vlastnou. Zákon o notároch a notárskej činnosti presne vymedzuje, kedy je notár povinný odmietnuť vykonanie požadovaného úkonu. Právny poriadok formuluje obligatórny zákonný príkaz, ktorý je adresovaný notárovi a nemôže byť vinou dezinterpretácie alebo extenzívnosti interpretácie prenášaný na exekučný súd. V opačnom prípade by dochádzalo k zásahu do princípu právnej istoty a princípu ochrany dôvery subjektov práva v právny poriadok. Mal za to, že nie exekučný súd, ale práve notár napráva takéto situácie, napríklad v prípade neúmerne vysokých úrokov v zmluvách o pôžičke, neúmerne vysokých zmluvných pokút alebo neprimeraných plnení. Skonštatoval, že ak notár neodmietne vykonať úkon, zaniká právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Chýbajúcu zákonnú úpravu revízneho postupu nemôže nahrádzať svojimi rozhodnutiami exekučný súd. Namietal, že všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, exekučný súd s ňou musí nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rámci činnosti notára. Zdôraznil, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom a to ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Ak by sa všeobecný súd nestotožnil s uvedenou argumentáciou, navrhol, aby všeobecný súd postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP prerušil konanie a podal Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Namietal aj tú skutočnosť, že exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej právomoci a taktiež porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov
konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Ďalej dospel k záveru, že odlišné zaobchádzanie so žalobcom nemožno ospravedlniť jeho iným postavením, pretože takýto dôvod je priamo Ústavou SR s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd špecifikovaný ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania. Poukázal na skutočnosť, že exekučný súd rozhodol na základe normatívnej úpravy, ktorá nemá povahu prameňa práva a preto sa ňou nemohol riadiť. Porušením princípu rovnosti zbraní bol oprávnený uvedený exekučným súdom do takého postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení. Namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení. Oprávnený nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia a nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach. Namietal, že exekučný súd rozhodnutím vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci. Ďalej namietal, že splnomocnenie nie je zmluvným ustanovením, preto nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok. Pokiaľ by povinná zmenila názor a chcela zamedziť tomu, aby zástupca v jej mene spísal notársku zápisnicu podľa ňou udeleného splnomocnenia, povinná mohla splnomocnenie v zmysle ustanovenia § 33b ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka kedykoľvek odvolať. Tiež dodal, že žiadne z ustanovení zmluvy nestanovuje, že povinná nemôže po udelení splnomocnenia sama dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Poznamenal, že zástupca povinnej žiadnym spôsobom neprekročil udelené splnomocnenie, keďže bol na základe splnomocnenia oprávnený uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Tiež uviedol, že v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je možné vykonať revízny postup vo vzťahu k exekučnému titulu v limitoch vytvorených ústavne konformnou interpretáciou § 41 ods. 2 Exekučného poriadku len v spojení s revíziou práve podaného návrhu na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie. Ak exekučný súd uskutočňuje revíziu exekučného titulu po tomto čase, koná v rozpore s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. V závere konštatoval, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Dodal, že od vydania exekučného titulu ani od vydania poverenia na vykonanie exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu.
3. Oprávnený dňa 09. 08. 2012 doručil súdu prvej inštancie podanie označené ako návrh na prerušenie konania postupom podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c/ OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a doplnenie právnej argumentácie k podanému odvolaniu, ktorým navrhol, aby odvolací súd prerušil predmetné exekučné konanie a v zmysle článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky v tomto znení: 1) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy? 2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?
4. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.
5. Sudca nemienil podanému odvolaniu proti rozhodnutiu vydanému za súd vyšším súdnym úradníkom v plnom rozsahu vyhovieť.
6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, 362 ods.1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.
7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
8. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
9. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 04. 10. 2005, kedy bol súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu notárskej zápisnice, spísanej na Notárskom úrade v Bratislave, notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, č. N 2438/2005, NZ 24004/2005 dňa 28. 05. 2005, v ktorej Mgr. Tomáš Kušnír na základe splnomocnenia zo zmluvy o úvere č. 4072061 zo dňa 20. 12. 2004 uznal dlh v mene povinnej. Povinná mu udelila plnú moc na spísanie notárskej zápisnice a aby v jej mene uznal dlh voči oprávnenému v celkovej výške 1800,- Sk. Podľa notárskej zápisnice úver a poplatok predstavujú sumu 16200,- Sk, pričom táto suma sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 20. marca 2005 do zaplatenia. Celý tento dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Dňa 17. 10. 2005 súd prvej inštancie udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi poverenie na vykonanie exekúcie. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 22. 11. 2010 požiadal oprávnený o zmenu súdneho exekútora z JUDr. Ľubomíra Pekára na súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Následne súd prvej inštancie obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie.
11. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
12. Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok, a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
13. Podľa § 41 ods. 3 Exekučného poriadku, ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku 2 písm. c) vznikol z právneho úkonu predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa záväzok v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.
14. Podľa § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, notárska zápisnica musí obsahovať a) miesto, deň, mesiac a rok spísania notárskej zápisnice, b) meno, priezvisko a sídlo notára, c) meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia, trvalé bydlisko účastníkov, ich zástupcov, svedkov, dôverníkov a tlmočníkov, d) vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony, e) údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov, najmä druh a číslo platného preukazu totožnosti účastníka, f) ak je účastníkom právnická osoba, údaj o tom, ako bola preukázaná jej existencia a oprávnenie v jej mene konať, g) obsah právneho úkonu, h) údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená, i) podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli priznaní tiež svedkov, dôverníkov a tlmočníkov; ak podpisuje notársku zápisnicu za právnickú osobu ako účastníka fyzická osoba oprávnená v jej mene konať, pripojí na svoj podpis, j) odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.
15. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
16. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
17. Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
18. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy, ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
19. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
20. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. ústavy a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
21. V danej právnej veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie v napadnutej časti v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP, týmto svojím postupom odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom, keď jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre absenciu dôvodov.
22. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Je tomu tak z dôvodu, že uznesenie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
23. V danej právnej veci je exekučným titulom notárska zápisnica, a preto je potrebné sa zaoberať otázkou vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom iba za predpokladu, že spĺňa jednak formálne podmienky vykonateľnosti a jednak materiálne podmienky vykonateľnosti. Podmienkami materiálnej vykonateľnosti, ktoré musí notárska zápisnica obsahovať sú právny záväzok, označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, predmet a čas plnenia, ako aj právny dôvod, teda označenie právneho úkonu, alebo inej právnej skutočnosti, na základe ktorých záväzok vznikol a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Notársku zápisnicu je potrebné považovať za verejnú listinu a ako každá verejná listina osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených a to až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak, teda aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Z toho vyplýva, že pri skúmaní a posudzovaní vykonateľnosti notárskej zápisnice súdom je predmetom skúmania predovšetkým naplnenie formálnych náležitostí notárskej zápisnice.
24. Nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd videl najmä v tom, že sa nezaoberal právne relevantnou skutočnosťou, ktorou je to, či splnomocnenie a jeho obsah je platným právnym úkonom a uznanie dlhu na základe takto udeleného splnomocnenia v notárskej zápisnici je platným právnym úkonom podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí dostatočne neodôvodnil na základe čoho dospel k právnemu záveru, že povinná osoba môže vysloviť súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice len osobne a je pri takomto úkone nezastupiteľnou osobou. Rovnako sa v dôvodoch rozhodnutia dostatočne nevysporiadal skutkovo a právne s tým, na základe čoho mal za to, že udelené splnomovnenie v štandardnej formulárovej zmluve udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi je neplatnou podmienkou pre svoju neprijateľnosť.
25. Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa v ďalšom konaní musí v danej právnej veci zaoberať tou podstatnou a právne relevantnou skutočnosťou, ktorou je to, či splnomocnenie a jeho obsah je platným právnym úkonom a uznanie dlhu na základe takto udeleného splnomocnenia v notárskej zápisnici je platným právnym úkonom, nakoľko podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného, keďže v danej veci je nesporné, že povinná notársku zápisnicu nespísala, ale splnomocnila na jej spísanie inú osobu - Mgr. Tomáša Kušníra, ktorá osoba ako sa javí konala za oprávneného /veriteľa/, ktorú skutočnosť si však musí ujasniť súd prvej inštancie pri tomto vyššie uvedenom právnom posúdení. Právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú predpokladané náležitosti upravené v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka spôsobujú absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonovv zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli.
26. V prípade, že súd prvej inštancie dospeje následne k inému záveru, aký vyjadril v napadnutom uznesení zváži tiež, či vyhovie návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora zo dňa 18. 11. 2010 z JUDr. Ľubomíra Pekára na JUDr. Rudolfa Krutého a to s prihliadnutím na nález Ústavného súdu SR
č. k. III. ÚS 322/2010 zo dňa 13. 04. 2011 za situácie, keď súd na nedostatok nestrannosti exekútora musí prihliadnuť.
27. S poukazom na uvedené odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a to v celom rozsahu. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne rozhodne v naznačenom smere a zároveň svoje uznesenie aj relevantne odôvodní v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP.
28. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.
29. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že konanie pred Súdnym dvorom o predbežnej otázke má povahu osobitného, nesporového a medzitýmneho konania, v ktorom Súdny dvor má právomoc vydať rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv Európskej únie, o platnosti a výklade aktov inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie, výklade štatútov orgánov zriadených aktom Rady Európskeho spoločenstva. Toto konanie je inštitútom pôsobiacim v záujme integrácie a zachovania jednoty európskeho práva, pretože Súdny dvor v ňom vydáva rozhodnutia o určitých čiastkových otázkach výkladu a platnosti komunitárneho práva, ktoré je potrebné pre rozhodnutie vnútroštátneho súdu vo veci samej. Ustanovenie § 109 ods. 1 písm. c) OSP ukladá povinnosť súdu prerušiť konanie len vtedy, ak dospel k záveru (rozhodol), že požiada Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o predbežnej otázke, pretože je potrebné podať výklad komunitárneho práva, ktorý je rozhodujúci pre riešenie v danej veci. Vnútroštátny súd nie je povinný vyhovieť každému návrhu účastníka konania na prerušenie konania a postúpenie návrhu Súdnemu dvoru EÚ na vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Túto povinnosť nemá ani vtedy, keď prípadne v určitej veci aplikuje ustanovenia zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah právnych noriem Európskej únie. Zmyslom riešenia predbežnej otázky je zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva, teda nie rozhodnúť určitý spor, ktorý nemá žiadnu komunitárnu relevanciu a je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny. Ak súd pri priebežnom posudzovaní veci nedospeje k záveru o potrebe výkladu komunitárneho práva, prejednanie a rozhodnutie veci sudcom vnútroštátneho súdu nezakladá v takom prípade ani procesné vady konania v zmysle § 237 písm. f), resp. g) OSP. Vyriešenie právnych otázok nastolených odvolateľom v tomto konaní patrí do výlučnej právomoci vnútroštátneho súdu bez potreby prejudiciálneho rozhodnutia Súdneho dvora EÚ. Nie sú interpretované právne normy komunitárneho práva, ktorých výkladu sa dovolateľ domáhal. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je otázka výkladu komunitárneho práva pre riešenie daného prípadu rozhodujúca, preto návrhy na prerušenie konania oprávneného zamietol.
30. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie viazaný záväzným názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), opätovne preskúmavanú vec posúdi, pričom sa náležite vysporiada aj s námietkami odvolateľa. Rozhodnutie odôvodní zákonným spôsobom tak, aby bolo v súlade s § 236 CSP.
31. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 CSP.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).