Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-7-2019.pdf
PDF · 114.17 KB
No categories available
9Co/7/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: Poštová banka, a. s., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, zast. Advokátska kancelária RELEVANS, s. r. o., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8A, proti žalovanej: E. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., U. XX/XX, o zaplatenie 1.966,85 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 27. augusta 2018 č. k. 5Csp/32/2018-58 v spojení s uznesením zo dňa 26. novembra 2018 č. k. 5Csp/32/2018-96 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.966,85 eura, úroky z istiny vyčíslené ku dňu 18. 06. 2015 vo výške 392,07 eura, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.966,85 eura odo dňa 01. 03. 2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, 4 písm. a), 5, § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, 2 , 9, 10 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení od 10. 06. 2010, čl. 3 ods. 1, 2, 3, čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/ EHS a uviedol, že zo zmluvy o úvere č. 1444991374, uzavretej medzi žalobcom a žalovanou dňa 25. 03. 2014, vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej úver v sume 2.000 eur, ktorú sumu sa žalovaná zaviazala zaplatiť v 120 mesačných splátkach po 53 eur, vždy k 15. dňu v mesiaci s dátum konečnej splatnosti úveru 15. 03. 2024, dátum prvej platby 15. 04. 2014, výška ročnej úrokovej sadzby 29,90%, RPMN poštovky 34,36%, priemerná RPMN na trhu 18,87%, celková čiastka úveru 5.852,62 eura. Listom zo dňa 02. 06. 2015 označeným ako výzva na splatenie dlžnej časti úveru, žalobca upozornil žalovanú, že ku dňu 01. 06. 2015 je pohľadávka banky viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 403,14 eura, pozostávajúca z omeškanej splátky 367,13 eura a poplatkov 36,01 eura a vyzval žalovanú k úhrade dlžnej sumy do 15 dní od doručenia výzvy. Listom zo dňa 18. 06. 2015 označeným ako výzva na úhradu dlžnej sumy, vyzval žalobca žalovanú k úhrade sumy 2.398,43 eura, pozostávajúcej z dlžnej istiny 1.966,85 eura, úroku 392,07 eura, poplatkov za upomienky 39,51 eura, a to v lehote do 10 dní s tým, že k 18. 06. 2015 sa úverová pohľadávka stala predčasne splatnou v celom rozsahu. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu na zaplatenie sumy 1.966,85 eura s príslušenstvom je prevažne dôvodná. Je nesporné, že žalobca uzatvoril so žalovanou dňa 25. 03. 2014 zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume 2.000 eur, a keďže ide o zmluvu spotrebiteľskú, preto je nutné túto posudzovať v súlade s ustanovením § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka s tým, že spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem toho v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa Smernice Rady 93/13/ EHS z 05. 04. 1993 sa za nekalú považuje zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, pričom podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Súd na základe vykonaného dokazovania vyhovel žalobe žalobcu v časti o zaplatenie dlžnej istiny v sume 1.966,85 eura a úroku z úveru vyčísleného ku dňu 18. 06. 2015 v celkovej sume 392,07 eura, nakoľko mal preukázané, že žalobca poskytol žalovanej úver v celkovej sume 2.000 eur, žalovaná sa dostala do omeškania s platením mesačných splátok, ktoré mala platiť v sume 53 eur, a to viac ako 3 mesiace, preto žalobca vyhlásil dňa 18. 06. 2015 úver za predčasne splatný v celom rozsahu a žalovanej do dňa zosplatnenia úveru, t.j. do dňa 18. 06. 2015 vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi istinu v sume 1.966,85 eura a úrok z úveru v celkovej sume 392,07 eura. Taktiež súd vyhovel žalobe žalobcu, pokiaľ ide o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne z nezaplatenej istiny 1.966,85 eura od 01. 03. 2018 do zaplatenia, keď považoval v tejto časti žalobu za dôvodnú, a keď podľa § 517 ods. 1, 2 OZ žalovaná sa dostala do omeškania s plnením dlhu (už dňa 19. 06. 2015), a to podľa petitu žaloby žalobcu. Žalobca žiadal priznať aj zmluvný úrok vo výške 29,90% ročne zo sumy 1.966,85 eura od 01. 03. 2018 do zaplatenia a úroky vyčíslené ku dňu 28. 02. 2018 vo výške 2.249,15 eura (pričom žalobcovi súd priznal úroky vyčíslené iba ku dňu 18. 06. 2015 vo výške 392,07 eura). V zmysle ustálenej súdnej praxe (uznesenie NS SR sp. zn. Obo143/98, Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS476/2012-14) vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Takýto záver je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Žalovaný ako dlžník bol povinný na základe uzavretej zmluvy platiť z poskytnutých prostriedkov úroky vo výške 29,90% ročne. Tieto úroky boli splatné mesačne. Úroky sú peňažným plnením a dôsledkom omeškania s ich plnením je povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania. Je to zákonný dôsledok vyplývajúci z § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka bez toho, že by to museli účastníci právneho vzťahu dohodnúť. Úroky z omeškania patria po celú dobu, po ktorú je dlžník s platením úrokov v omeškaní. Platí to však len pre omeškanie s platením úrokov poskytnutých prostriedkov, nie o úrokoch z omeškania. Keďže povinnosť platiť úroky z omeškania je už dôsledkom omeškania, za omeškanie s ich plnením už ďalej úroky z omeškania nepatria. Dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov (úveru) patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, nakoľko žaloba žalobcu v tejto časti, pokiaľ ide o úrok 29,90% ročne zo sumy 1.966,85 eura od 01. 03. 2018 do zaplatenia a vyčíslený úrok od splatnosti úveru, t.j. od 18. 06. 2015 ku dňu 28. 02. 2018 vo výške 1.857,08 eura nebola dôvodná, preto ju súd zamietol. Pokiaľ ide o zaplatenie sumy 39,51 eura ako vyčíslenie dlžných poplatkov ku dňu podania žaloby, v tejto časti súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko požadované dlžné poplatky neboli dojednané individuálne, ani neboli dohodnuté v zmluve o spotrebiteľskom úvere, sú uvedené iba vo Všeobecných podmienkach žalobcu na poskytovanie spotrebiteľských úverov (podľa sadzobníka) a ide preto o neprijateľnú podmienku. Taktiež žalobca nepreukázal, z čoho pozostáva suma 39,51 eura, iba uviedol, že sa jedná o bankové poplatky. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca mal v konaní plný úspech, pokiaľ ide o zaplatenie istiny v sume 1.966,85 eura a úroku z istiny v sume 392,07 eura, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania z priznanej sumy vo výške 100%, o ktorej výške náhrady rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania žalobca odvolanie, odôvodniac ho tým, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP) a vec nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Uviedol, že podľa jeho názoru žalobca má nárok na zmluvné úroky. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdp 2906/2000, podľa ktorého povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky odstúpením od zmluvy nezaniká a veriteľovi teda z tohto dôvodu nemôže vzniknúť podľa ust. § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka nová pohľadávka. Uviedol, že vo veciach problematiky uplatňovania
zmluvných úrokov po zosplatnení je spornou otázka časového ohraničenia, do ktorého môže veriteľ požadovať zmluvné úroky. Ústavný súd Slovenskej republiky vykladá pojem zosplatnenia zánikom pôvodného záväzku, na ktorého miesto nastupuje záväzok úplne nový. Mal za to, že takýto výklad je úplne nesprávny, nakoľko zosplatnenie úveru spôsobuje len jedinú zmenu v záväzku, a to v lehote konečnej splatnosti a straty práva platiť v splátkach. Žiaden zákon neupravuje, že zosplatnenie úveru spôsobuje zmenu všetkých zmluvných podmienok. Predčasné vyhlásenie splatnosti úveru sa týka len zmeny v lehote splatnosti úveru a straty výhody splátok, nie však ostatných dojednaných podmienok. Nejde tak o privatívnu nováciu celého záväzku. Nová dohoda zmluvných strán o termíne splatnosti znamená síce zánik povinnosti dlžníka splniť dlh tak, ako bolo pôvodne dohodnuté, nie však zánik jeho povinnosti plniť; menia sa len jednotlivé práva a povinnosti v existujúcom právnom vzťahu. Je totiž potrebné rozlišovať záväzok ku konkrétnemu plneniu (t.j. jednotlivé povinnosti) a celý záväzkový právny vzťah. Podľa ustanovenia § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru veriteľom je prejavom vôle veriteľa smerujúcim k zániku povinnosti dlžníka platiť svoj dlh v splátkach a vzniku novej povinnosti, zaplatiť celý dlh jednorazovo v stanovený termín. Z tohto prejavu vôle žiadnym spôsobom nevyplýva, že veriteľ mení záväzok dlžníka v ostatných jeho právach a povinnostiach. Je účelovo viazaný výlučne na termín splatenia a spôsobu splatenia úveru. Výklad zákona tým spôsobom, k akému dospel aj súd v prvostupňovom konaní, že vyhlásením predčasnej splatnosti zaniká záväzok v širšom rozsahu, t.j. aj čo do zmluvného úroku, sa neopiera tak o vyjadrenú vôľu veriteľa, o ustanovenia zákona o zmene záväzku, o ustanovenia zákona o zmluvách o úvere. Akýkoľvek iný výklad, než ten, že veriteľ zmenil záväzok, čo do termínu splatnosti, nie však čo do ostatných podmienok úveru, je nesprávny. V danom konaní bolo preukázané, že žalovaná zostáva dlžná, a teda je správny ten záver, že jeho záväzok doposiaľ nezanikol. Keďže nezanikol hlavný záväzok dlžníka, nemožno hovoriť o zániku akcesorického zmluvného úroku. Medzi pojmami splnenie záväzku a splatnosť záväzku je pritom markantný rozdiel. Splatnosť záväzku predstavuje len časový moment, v ktorom má nastať, ale pritom nemusí, aj splnenie záväzku. V konaní bolo preukázané, že k splneniu záväzku nedošlo. Teda, až splnením záväzku zaniká i akcesorický vzťah, nie len časovým bodom označujúcim moment, v ktorom dlžníkovi vznikla povinnosť dlh splatiť. Podľa ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktorým sa zmluva o úvere riadi, platí, že veriteľ má nárok na úroky z úveru až do času riadnej úhrady poskytnutého úveru. Z obsahu uvedeného ustanovenia nie je možné dospieť k takému záveru, že veriteľ nemá v prípade zosplatnenia úveru nárok na zmluvný úrok. Zosplatnenie úveru je právom veriteľa jednostranne zmeniť termín splatnosti úveru z dôvodu, že dlžník poruší svoju povinnosť. Zosplatnenie úveru je tak následkom porušenia povinnosti dlžníka riadne a včas uhradiť splatnú časť úveru, čím dochádza k strate výhody úhrady úveru v splátkach a dlžník je povinný uhradiť celú výšku úveru jednorazovo, a nie po častiach. Pokiaľ platí, že dlžník je povinný platiť zmluvný úrok vo vzťahu k jednotlivej splátke až do času jej riadneho splatenia, nie je dôvodný taký výklad, že v prípade zmeny splatnosti jednotlivej splátky povinnosť platiť zmluvný úrok až do času riadnej úhrady dlžnej sumy zanikla. Veriteľ zosplatnením úveru získava právo disponovať celou sumou požičaných peňazí, avšak s tým neodpadá jeho obmedzenie práva na dispozíciu s istinou úveru, nakoľko k takémuto odpadnutiu obmedzenia dôjde až celkovým splatením úveru. Výklad, ktorý odbremeňuje dlžníka od platenia zmluvného úroku by bol až absurdný, keďže privodením stavu predčasného zosplatnenia úveru z dôvodu porušenia povinnosti dlžníka by sa postavenie dlžníka zvýhodnilo v porovnaní s jeho postavením v prípade, ak by povinnosť neporušil. Takýto výklad tak nie je prípustný. V zosplatnení úveru žalobcom totiž neboli započítané zmluvné úroky, ide len o dlžnú sumu do času zosplatnenia, ku ktorej bol pripočítaný zvyšok dlžnej istiny. Súd pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy tú skutočnosť, že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru sa týka len istiny úveru. Zmluvný úrok nebol kapitalizovaný do celkovej dlžnej sumy. Súd tak de facto napriek uzatvorenej platnej zmluve o úvere rozhodol o zániku zmluvnej podmienky v rozpore s platnou právnou úpravou, čím žalobcu bezdôvodne ukrátil o čas zmluvnej odmeny za poskytnutie úveru. Ani sankčný úrok nie je kompenzáciou veriteľa za poskytnutie úveru. Zmluvný úrok je totiž odplatou (cenou) za poskytnutie finančných prostriedkov a tvorí tak ekonomickú podstatu poskytovania finančných prostriedkov ako podnikateľskej činnosti veriteľa. Sankčný úrok nie je a nemôže byť kompenzáciou tejto ceny finančných prostriedkov. Pokiaľ pred časom vyhlásenia predčasného splatenia úveru v prípade omeškania dlžníka s úhradou je možné od neho požadovať tak zmluvný úrok, ako i úrok z omeškania, vzniká otázka, z akého dôvodu po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru sa zrazu súdu javí vzťah medzi dvoma úrokmi, zmluvným a zákonným z omeškania iný. Ide o totožné právne i skutkové situácie, ktoré nemožno posudzovať rozdielne. Navyše, súd odmietnutím priznania zmluvného úroku konal v rozpore s právnou zásadou, že nikto nemôže mať prospech z vlastného protiprávneho konania. Ak však zosplatnením
úveru dlžník získa nedôvodnú výhodu v tom, že nie je povinný platiť zmluvný úrok, hoci táto skutočnosť je následkom protiprávneho konania dlžníka, súd konal v rozpore s uvedenou právnou zásadou. Žalobca poukázal na prístup NS ČR (napríklad rozhodnutie NS ČR sp. zn. 32 Cdo 3830/2014, sp. zn. 31 Cdo 2851/1999, 32 Cdo 2782/1999, 29 Cdo 2606/2000, 33 Cdo 113/2008), ktorý nárok na zmluvný úrok po zosplatnení úveru veriteľom priznáva. Poukázal na rozhodnutia krajských súdov v obdobných veciach. K nepriznaniu sumy za bankové poplatky uviedol, že súd mu sumu za bankové poplatky nepriznal, nakoľko žalobca neuviedol, za aký počet poplatky požaduje a ani ich výšku, teda nepreukázal ich nárok. Žalobca s týmto odôvodnením súdu nemôže súhlasiť, nakoľko žalovaný v zmysle ustanovení zmluvy svojím podpisom potvrdil, že sa oboznámil jednak so všeobecnými obchodnými podmienkami, obchodnými podmienkami a taktiež sadzobníkom poplatkov. Sadzobník poplatkov bol neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Účtované poplatky nie sú skryté sankcie a nezvyšujú neprimerane príjem žalobcu, nakoľko predstavujú primerané sumy, ktoré museli byť žalobcom vynaložené z dôvodu, že žalovaný odmietol plniť riadne. Žalobca má zákonnú povinnosť upozorniť spotrebiteľa (ust. § 53 ods. 9 OZ) a zaslať mu minimálne dva listy. Nie je správny ten názor, že výdavky na plnenie si zákonnej povinnosti by mal v plnej miere znášať žalobca. V prípade, že by žalovaný plnil svoj dlh podľa zmluvy, k nutnosti uhradiť poplatky by nedošlo. Zamietnutím žaloby v časti poplatkov tak vznikla žalobcovi ďalšia škoda. Poplatok za upomienku nie je sankciou, tou je úrok z omeškania. Poplatky za upomienky predstavujú náklady spojené so sústavným sledovaním porušovania zmluvy, prípravou, odoslaním a kontrolou, či došlo na splnenie podľa upomienky alebo naďalej trvá protiprávny stav zavinený žalovaným. Žalobca je oprávnený poberať poplatok za upomienku, pokiaľ o tomto poplatku a jeho výške bol v čase uzatvorenia zmluvy spotrebiteľ informovaný, čo a ako uviedli vyššie tým, že sadzobník poplatkov bol súčasťou zmluvy o úvere, bolo naplnené. Existenciu poplatku za upomienky ani najvyšší súd neklasifikuje ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a ani ju nedefinuje ako sankciu za porušenie zmluvnej povinnosti. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 3 Obdo 3/2009 zo dňa 11. 09. 2008. Podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Nielen Obchodný zákonník, keďže zmluva o úvere je absolútnym obchodom, upravuje možnosť dohodnúť a vymôcť náklady spojené s uplatnením pohľadávky, ale i v zmysle Občianskeho zákonníka, sa predpokladá uplatnenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky Občiansky zákonník bližšie nešpecifikuje, preto platí, že je možné si ich dohodnúť rôzne, a to aj vo forme paušálnej náhrady. Nejde o žiadnu skrytú sankciu, ale o platné zmluvné ustanovenie. Druh úkonu, ako i výška poplatku boli žalovanému presne známe už v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, nakoľko boli riadne uvedené v sadzobníku poplatkov. Žalobca má za to, že účtované poplatky boli primerané, a vzhľadom na skutočné náklady, ktoré žalobcovi s vykonaním úkonov vznikli, má na tieto oprávnený nárok. Z uvedených dôvodov navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na nové prejednanie, alebo ho zmeniť tak, že žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného na náhradu trov aj odvolacieho konania v rozsahu 100%.
3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
4. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.966,85 eura, úroku z istiny vo výške 2.249,15 eura, zmluvný úrok vo výške 29,90% ročne zo sumy 1.966,85 eura od 01. 03. 2018 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.966,85 eura od 01. 03. 2018 do zaplatenia, bankové poplatky vo výške 39,51 eura a nahradil mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel zmluvu o úvere, na základe ktorej jej poskytol úver v sume 2.000 eur. Žalovaná neplatila úver riadne a včas, v dôsledku čoho žalobca vyhlásil úver dňa 18. 06. 2015 za predčasne splatný.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov uvedených v ustanovení § 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.
8. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
9. Predmetom odvolacieho konania v dôsledku žalobcom podaného odvolanie je posúdenie nároku na úrok vo výške 1.857,08 eura (2.249,15 eura - 392,07 eura), zmluvný úrok vo výške 29,90% ročne zo sumy 1.966,85 eura od 01. 03. 2018 do zaplatenia, poplatkov 39,51 eura a výrok o trovách konania.
10. Čo sa týka nároku na úrok vo výške 1.857,08 eura (2.249,15 eura - 392,07 eura) a zmluvný úrok vo výške 29,90% ročne zo sumy 1.966,85 eura od 01. 03. 2018 do zaplatenia, teda za obdobie po zosplatnení pohľadávky žalobcu, pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi prináleží dohodnutý úrok z poskytnutých prostriedkov len do splatnosti dlhu a po splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť veriteľovi úrok z omeškania, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi, je podľa názoru odvolacieho súdu správny. V tejto časti vo vzťahu k zamietajúcemu výroku súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, na základe ktorého zistil správny skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd sa s jeho odôvodnením v tejto časti stotožňuje a na rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti v plnom rozsahu odkazuje.
11. Pokiaľ žalobca tvrdí, že po zosplatnení dlhu má nárok na dojednaný úrok, odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na aplikačnú prax súdov, ktorá sa otázkou priznania úrokov za úver po splatnosti, a teda, či popri úroku z omeškania a iných sankciách, tieto žalobcovi patria, už zaoberala. Najvyšší súd SR vo veci 4Obo 143/1998 uviedol, že dohodnuté úroky z poskytovaných prostriedkov patria len do splatnosti dlhu. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Takýto záver Najvyššieho súdu SR je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Uvedené rozhodnutie akceptoval i Ústavný súd SR vo veci sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18. 09. 2012. K záveru súdov, že: „...pokiaľ veriteľ pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania, a nie úrokov z úveru“ ústavný súd nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, keď krajský súd sa stotožnil s podrobne odôvodneným právnym názorom okresného súdu, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil rozdiel, resp. vzťah medzi úrokmi z úveru a úrokmi z omeškania, ako aj otázku, prečo zmluvný úrok patrí sťažovateľke iba do splatnosti dlhu.
12. Pokiaľ žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom dňom 18. 06. 2015, týmto svojím jednostranným právnym úkonom zásadne zmenil pôvodne dohodnutý úverový vzťah a zmluvné úroky a úroky z omeškania sú síce obe príslušenstvom pohľadávky, ale majú odlišné funkcie, keďže zmluvné úroky sú odmenou (cenou) za užívanie istiny a úroky z omeškania predstavujú zákonom stanovenú sankciu za omeškanie s platením istiny, na rozdiel od zmluvných úrokov ich môže veriteľ požadovať, aj keď neboli dojednané. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na základnú charakteristiku úverového vzťahu, keď v dôsledku uzatvorenia zmluvy o úvere dochádza u veriteľa k stavu absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne v splátkach vracia, za čo mu prináleží zmluvne dojednaný úrok, ktorý predstavuje cenu peňazí, t. j. odplatu za to, že veriteľ počas trvania zmluvného vzťahu nemá istinu úveru v dispozícii a nemôže s ňou nakladať a produkovať zisk. Tento absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok dojednaný v zmluve, ktorý je splácaný spolu so splátkami úveru.
13. V prípade, ak dôjde k predčasnému alebo k mimoriadnemu zosplatneniu úveru na základe jednostranného úkonu veriteľa, v dôsledku ktorého dôjde k zmene pôvodného úverového vzťahu, vznikne (tak, ako sa stalo aj v danej veci u žalobcu) nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru, znamená to, že veriteľ má právo získať okamžite celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, s ktorou môže disponovať. Tým teda stráca nárok veriteľa na úroky za požičané peňažné prostriedky od spotrebiteľa. Naproti tomu, v dôsledku tohto jednostranného právneho úkonu veriteľa, dlžník už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba, a teda užívať a splácať ich postupne v splátkach a vznikne mu povinnosť uhradiť celú požičanú sumu spolu s kapitalizovaným úrokom ku dňu zosplatnenia. Pokiaľ si dlžník nesplní svoju povinnosť vrátiť požičané prostriedky, má veriteľ možnosť vymáhať si celú zosplatnenú pohľadávku (úver) a dlžník, ktorý nesplní povinnosť vrátiť zosplatnenú pohľadávku, sa dostáva do omeškania a je povinný uhradiť veriteľovi aj úrok z omeškania. V opačnom prípade by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy. Za takejto situácie by nastal stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky, ako keby k zmene záväzku nedošlo. Podľa názoru odvolacieho súdu, len do oprávnenej držby požičaných finančných prostriedkov, a teda do mimoriadneho zosplatnenia celého úveru v danej veci bolo možné požadovať úrok z úveru a po zosplatnení pohľadávky mal veriteľ (žalobca) právo iba na úrok z omeškania a nemal už nárok na zmluvne dojednaný úrok. 14. Ďalším nárokom preskúmavaným odvolacím súdom bol nárok na poplatky. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj súdov Slovenskej republiky je v zásade prípustné uplatňovanie takýchto obchodných podmienok, v ktorých si zmluvné strany môžu dohodnúť obsah práv a povinností, ktorými sa vzájomne budú riadiť, pričom tieto práva a povinnosti sú obvykle obsiahnuté priamo v zmluve, pričom nie je vylúčená ani aplikácia všeobecných, či iných obchodných podmienok, na ktoré zmluva môže odkazovať. Uvedené uplatnenie obchodných podmienok však nie je neobmedzené, ale naopak, právna úprava stanovuje zákonné limity. Pre spotrebiteľské zmluvy platí, že nemôžu obsahovať dojednania, ktoré sú v rozpore s požiadavkami v dobrej viere alebo znamenajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, ďalej také, s ktorými sa spotrebiteľ nemá možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy a pod. Ak majú byť takéto všeobecné obchodné podmienky súčasťou zmluvy, ktorá na ne odkazuje, v prípade, aby boli záväzné, je potrebné vyjadriť s nimi súhlas zmluvných strán, musí k nemu pristúpiť oboznámenie sa s ich obsahom, ktoré samotné oboznámenie však nepostačuje len konštatovanie a vyhlásenie spotrebiteľa vo formulárovej zmluve o tom, že bol s podmienkami oboznámený. V danom prípade zmluva uzatvorená stranami v bode 3.5. uvádza, že právne vzťahy neupravené ZoÚ sa riadia OP, VOP, sadzobníkom poplatkov, oznámením o úrokových sadzbách, príslušnými stanoveniami zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zák. č. 513/1991 Z. z. Obchodného zákonníka. Dlžník sa pred uzatvorením ZoÚ oboznámil s podmienkami úveru vedenými vo formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička, ktorý obdržal pred podpis ZoÚ. Každá z osôb podpisujúcich túto ZoÚ svojim podpisom potvrdzuje, že bola s príslušnými dokumentmi oboznámená a súhlasí s nimi.
15. Napriek uvedenému sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že poplatky vo výške 39,51 eura neboli v žalobe, ani v dokladoch pripojených k žalobe špecifikované, a tak vôbec nie je zrejmé, z akých poplatkov pozostávajú. Potom je bezpredmetné zaoberať sa tým, či boli platne dojednané a ich výška primeraná, keď žalobca v tejto časti nároku neuviedol ani žiadne skutkové tvrdenia, teda nie je zrejmé, akými poplatkami, z čoho pozostávajúcimi by sa mal súd zaoberať. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku ako vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak keďže jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalovanej
žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).