Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 23 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (28)Rozsudok_21CoP-29-2019.pdf
PDF · 104.85 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/29/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých H. G., nar. XX.XX.XXXX a J. G., nar. XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, detí rodičov H.. J. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Na R. XX/XXX, XXX XX B., zastúpeného JUDr. Janou Švantnerou, advokátkou so sídlom Hviezdoslavova 9, Bardejov a H.. H. J., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. rad XXXX/X, XXXX XX L., zastúpenou JUDr. Jánom Jurčom, advokátom so sídlom Partizánska 5, Bardejov, v konaní o úpravu práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 4P/251/2017-141 zo dňa 30.05.2018 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok v časti výroku o zverení maloletých detí vo vzťahu k oprávnenosti oboch rodičov zastupovať a spravovať majetok mal.detí a vo výroku o styku otca s mal.deťmi.
II. Z r u š u j e rozsudok vo výroku o výživnom a dlžnom výživnom a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
Predmet konania
1. Predmetom konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti a z ich vzťahu pochádzajú dve maloleté deti H., nar. XX. XX. XXXX a J., nar. XX. XX. XXXX. Otec navrhol, aby maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, on bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou 150,- Eur na maloletú H. a 130,- Eur na maloletého J., aby bol upravený zároveň styk s maloletými deťmi.
Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Bardejov ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „Zveruje maloletých H. G., nar. XX.XX.XXXX a J. G., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloletých osobne starať, pričom právo zastupovať maloletých a spravovať ich majetok majú obaja rodičia. Otec je povinný prispievať na výchovu a výživu maloletej H. mesačnou sumou vo výške 160,- Eur a maloletému J. mesačnou sumou vo výške 140,- Eur, vždy do 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci k rukám matky maloletých, od 18.10.2017 do budúcna. Dlžné výživné za obdobie od 18.10.2017 do 31.05.2018 pre maloletú H. vo výške 72,26 Eur a pre maloletého J. vo výške 63,23 Eur je otec povinný uhradiť k rukám matky maloletých v lehote do 31.07.2018. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletými H. a J. a to: - každý párny týždeň bežného kalendárneho mesiaca v čase od piatka od 15.30 hod. do nedele do 18.00 hod., - každý nepárny rok v čase trvania jarných
prázdnin od prvého dňa prázdnin od 10.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 14.00 hod., - každý nepárny rok v čase vianočných sviatkov od 23.12. od 14. 00 hod. do 26.12. - do 14.00 hod., - každý párny kalendárny rok od 27.12. od 14.00 hod. do 02.01. do nasledujúceho kalendárneho roka do 14.00 hod., - počas veľkonočných sviatkov každý párny rok od veľkonočného štvrtka od 14.00 hod. do veľkonočného pondelka do 14.00 hod.,- v čase letných prázdnin vždy od 01.07. od 14.00 hod do 15.07. do 14.00 hod, od 01.08. od 14.00 hod do 15. 08. 14.00 hod. Otec si maloletých vyzdvihne v čase určenom pre začiatok styku s nimi v mieste bydliska maloletých, kde ich po uplynutí doby určenej pre styk s nimi vráti. Matka je povinná maloletých H. a J. na styk s otcom riadne pripraviť“.
3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že rodičia maloletých nie sú manželmi, nežijú v spoločnej domácnosti, na úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti sa nedohodli a považoval za potrebné, aby výkon ich práv rodičovských bol upravený. Zveril obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matke vzhľadom k tomu, že obaja rodičia sa dohodli na tom, aby deti boli zverené matke do jej starostlivosti. Matka vykonáva celodennú starostlivosť o maloleté deti. Vo vzťahu k výživnému uviedol, že zohľadnil pri určení výšky výživného vek maloletých, ktorý je nízky, potreby maloletých nepresahujú viac, ako 250,- Eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť majú obidvaja rodičia. Súd určil otcovi vyššie výživné, avšak má zato, že v danej sume je zahrnuté už aj sporenie pre maloletých. Suma 300,- Eur je podľa názoru súdu úplne postačujúca s poukazom na otcov priemerný príjem. Za obdobie od podania návrhu otec prispel maloletým sumou 2.100,- Eur. Vo vzťahu k úprave styku uviedol, že styk je nevyhnutný a potrebný preto, aby sa deti priaznivo psychicky vyvíjali a nie je dôvod, aby matka zasahovala do tohto styku. Kolízny opatrovník, súd a ani znalkyňa v konaní nezistili žiadne dôvody pre ktoré , styk otca s maloletými by mal byť obmedzený.
Obsah odvolania matky a vyjadrení k odvolaniu
4. Proti tomuto rozsudku a to proti výroku o úprave styku a výroku o výživnom podala odvolanie matka, ktorá v podanom odvolaní uvádza, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o výške výživného. Nesprávne vyhodnotil príjem otca. Zobral do úvahy všetky jeho náklady, nezobral do úvahy, že výživné je prednostným záväzkom. Deti majú nárok na to, aby otec zo svojich finančných prostriedkov uhrádzal výživné, ale aj sporil. Otcov príjem je dostatočný na ňou požadované výživné ako aj na tvorbu úspor pre maloleté deti. Čo sa týka oprávnenia stýkať sa s maloletými deťmi navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a upravil styk za prítomnosti matky počas troch mesiacov, následne bez prítomnosti matky vo vymedzenom časovom režime a zmenil styk počas letných prázdnin, vianočných, novoročných sviatkov, veľkonočných sviatkov, jarných prázdnin podľa jej návrhu, ktorý podáva v odvolaní. Vo vzťahu k výroku, ktorým deti zveril súd do osobnej starostlivosti matky nesúhlasí z časti tohto výroku vo vzťahu k oprávnenosti a povinnosti oboch rodičov zastupovať a spravovať ich majetok, pretože súd nezobral žiadne pripomienky a výhrady so stretávaním sa s maloletými deťmi, jeho správanie je nezodpovednosťou pri starostlivosti. Poukazuje na to, že po vyhlásení a doručení rozsudku jej bolo oznámené, že priateľka otca maloletých detí je veľmi dobrou priateľkou pani K. Z., ktorá je zase veľmi dobrou rodinnou priateľkou H.. V. L., ktorá pôsobí ako psychologička v L. a tá je spolužiačkou J.. E. Č.. Považuje tak znalecký posudok za tendenčný a účelový. Rozsah styku, o ktorej rozhodol súd je neprimeraná, pretože otec sa stretával s deťmi veľmi málo, občasne, pričom považuje takýto rozsah styku za neadekvátny.
5. Písomné vyjadrenie k odvolaniu matky podal otec. Navrhol ako vecne správny potvrdiť rozsudok. Podľa jeho názoru súd posúdil objektívne všetky otázky a vo veci rozhodol správne a podľa jeho názoru nie sú v odvolaní dané žiadne odvolacie dôvody tvrdené matkou. Súd dospel k správnym skutkovým zisteniam a takto ním zistený stav obstojí.
6. Matka k vyjadreniu otca podala písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že zotrváva na svojom podanom odvolaní.
7. Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu matky nevyjadril.
Hodnotenie odvolacieho súdu
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm.d/,g/ C.s.p.) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. v spojení s § 62 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z Civilného mimosporového poriadku - ďalej len“ CMP“), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 C.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolaniu je treba priznať čiastočný úspech v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa § 387 C.s.p. a zrušenie rozsudku podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b C.s.p.
9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených odvolateľmi do uplynutia lehoty pre podanie odvolania, to, či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (porovnaj Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané skutkové okolnosti pre úpravu styku otca s maloletými deťmi v rozsahu, v akom o ňom rozhodol súd prvej inštancie a či správne rozhodol o výške výživného zo strany povinného rodiča, teda otca platiť výživné svojím maloletým deťom, ako aj vychádzajúc z obsahu námietok matky nesprávnosť záveru súdu o oprávnenosti oboch rodičov zastupovať a spravovať majetok maloletých detí.
11. Matka v podanom odvolaní uvádza, že súd nevzal do úvahy doterajšie správanie otca a zodpovednosť pri starostlivosti o maloleté deti. Odvolací súd považuje prijatý záver súdu prvej inštancie o povinnosti a oprávnenosti otca rovnako, ako teda aj matky zastupovať a spravovať majetok maloletých detí za vecne správny a v súlade z ustanoveniami Zákona o rodine. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie neboli zistené žiadne relevantné dôvody, pre ktoré by otec nebol povinný a zároveň oprávnený toto svoje oprávnenie ako rodiča, ktorému vyplýva z jeho rodičovskej zodpovednosti realizovať.
12. Pojem výchova je potrebné chápať širšie než len ako osobnú starostlivosť, pretože znamená aj rozhodovanie o dieťati v prípadoch, v ktorých dieťa nemôže samo rozhodovať. Práva a povinnosti upravené v ustanovení § 28 majú iba rodičia, ktorí majú rodičovské práva v plnom rozsahu. Rodičia spravujú celý majetok svojich maloletých detí, tvoriaci tak majetkovú podstatu, ako aj výnos z nej. Postupujú pritom podľa zásad riadneho hospodárenia. Ak rodičia v rámci správy majetku dieťaťa urobia opatrenia presahujúce rámec bežnej správy majetku, vyžaduje sa pre perfektnosť takéhoto právneho úkonu schválenie súdom (§ 28 Občianskeho zákonníka a § 110 zákona o rodine). Každému z rodičov patria všetky rodičovské práva a povinnosti. Vykonávajú ich buď spoločne, alebo aj jednotlivo po vzájomnej dohode. Vzhľadom na rýdzo osobnú povahu rodičovských práv, nemôže tieto zásadne vykonávať jeden rodič bez súhlasu druhého rodiča, okrem, ak by druhý rodič rodičovské práva nemal (§ 39 ods. 1). Rodičovské práva a povinnosti patria iba rodičovi, ktorý má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Keďže obaja rodičia maloletých detí majú plnú spôsobilosť na právne úkony, nebol im výkon rodičovských práv pozastavený, ani neboli rodičovských práv pozbavení, možno dospieť k záveru, že obom z nich patrí právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
13. Podstatná odvolacia argumentácia matky sa viaže k úprave rozsahu stretnutí otca s maloletými deťmi.
14. Z vyššie uvedených dôvodov, správny bol postup súdu prvej inštancie pokiaľ rozhodol, že práva zastupovať maloletých a spravovať ich majetok majú obaja rodičia. V tejto časti považuje odvolací súd napadnutý rozsudok za vecne správny.
15. Vo vzťahu k námietkam matky o nesprávnom závere súdu prvej inštancie o úprave styku otca s maloletými deťmi odvolací súd udáva. V každom konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa je prioritný záujem maloletého dieťaťa.
16. Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
Podľa § 25 ods. 3 ZoR, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
Podľa § 43 ZoR maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Podľa § 38 ods. 1 a 2 CMP ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
17. Záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého dieťaťa bez pochybností nezastupiteľné postavenie (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci II.ÚS 554/04). Záujem dieťaťa však nie je možné stotožňovať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii svojho výchovného pôsobenia.
18. Ak medzi rodičom a maloletým dieťaťom vznikli rodinné zväzky, štát musí konať tak, aby sa mohli tieto zväzky ďalej rozvíjať (porov. Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Keegan vs. Írsko č. 16969/90 zo dňa 26.05.2004, Kroon vs. Holandsko č. 18535/91 zo dňa 27.10.1994).
19. Pri zisťovaní najlepšieho záujmu maloletej H. a maloletého J. boli zistené všetky relevantné okolnosti, ktoré sú spôsobilé pre prijatie záveru, čo je v ich najlepšom záujme. V prvom rade súd názor maloletých detí zistil. Maloleté deti svoj názor vyslovili pred znalkyňou J.. E. Č. a z týchto záverov vyplýva, že sú dané dôvody, pre ktoré je potrebné, aby otec sa podieľal na výchove a starostlivosti deti čo najväčšom rozsahu. Túto vecnú otázku okresný súd správne uzavrel, jeho závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Je jednoznačné, že na strane otca jeho schopnosť a spôsobilosť stretávať sa s maloletými deťmi bez prítomnosti matky, spochybnená nebola. Naopak stretnutia otca s maloletými deťmi bez prítomnosti matky sú prijateľným riešením, aby stretnutia vzhľadom na existujúcu nepriaznivú komunikáciu medzi rodičmi mohli prebehnúť nerušene a aby otec aktívnym prístupom sa mohol samostatne podieľať na výchove a formovaní osobnosti svojich detí. Rozsah styku určený súdom, znamená rovnako vytvorenie priestoru pre otca podieľať sa výchove svojich detí, keďže došlo k rozpadu ich rodiny. Vytvára sa priestor pre rodičovskú zodpovednosť otca, ktorú matka spochybňuje. Otec by mal venovať sa svojím maloletým deťom, ktoré majú záujem a túžbu sa s ním stretávať.
20. Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná a odvolací súd nemá za to, že by tomu bolo inak v predmetnej právnej veci.
21. Odvolací súd považuje úpravu rozsahu styku otca s maloletými deťmi za úpravu zohľadňujúci najlepší záujem maloletých detí. Súd prvej inštancie sa vyrovnal s námietkami matky vo vzťahu k rozsahu úpravy styku. Z tohto dôvodu námietky matky uvádzané v odvolaní nie sú opodstatnené. Návrh matky na
úpravu styku by nevytvoril dostatočný priestor pre realizáciu práv maloletých detí a práv otca ako rodiča byť spolu, prežívať spolu dostatok času. Matka namieta tendenčnosť a účelovosť znaleckého posudku, ktorý bol v konaní vypracovaný tvrdiac, že ustanovená znalkyňa má byť priateľkou priateľky matky.
22. K predmetnej námietke matky vo vzťahu k znaleckému posudku, ktorý bol v konaní vypracovaný znalkyňou odvolací súd udáva, že za dôkaz slúžia v súdnom konaní všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci (najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov). Tento dôkaz súd vyhodnotil v kontexte ostatných dôkazov a to správ kolízneho opatrovníka mal. dieťaťa, výsluchov oboch rodičov a pod. Tento namietaný dôkaz je podkladom rozhodovania súdu, ale až po jeho dôkladnom vyhodnotení v súvislosti s ostatnými dôkazmi a so všetkým čo vyšlo v konaní najavo súd vo veci rozhodol a prijal skutkové závery a na ne nadviazal svoj právny záver. Vo vzťahu k účelovosti predmetného dôkazu neboli matkou predložené žiadne dôkazy preukazujúce jej tvrdenia o vzťahu znalkyne a priateľky otca.
23. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok aj vo výroku úprave styku otca s maloletými deťmi postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p.
24. Vo vzťahu k výroku o výživnom a dlžnom výživnom súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodňuje tým, že sumu 300,- Eur považuje vzhľadom na príjmy otca za dostatočnú. Navyše poukazuje na to, že objektívne nepresahujú potreby maloletých detí sumu 250,- Eur mesačne.
25. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a vykonaných dôkazov súdom prvej inštancie, vzhľadom na tvrdenia a vyjadrenia účastníkov konania konštatuje, že súd nepostupoval dôsledne pri zisťovaní skutočného stavu veci. Vo vzťahu k predmetným výrokom pristúpil odvolací súd k zrušeniu rozsudku súdu prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písmeno b/ C.s.p. a k vráteniu veci v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
26. Povinnosťou súdu prvej inštancie bolo v predmetnom mimosporovom konaní zistiť všetky relevantné skutočnosti, smerujúce k potvrdeniu správnosti a oprávnenosti uplatneného nároku na výživu maloletých detí tak, aby výška výživného zodpovedala ich oprávneným potrebám a reálnym schopnostiam a možnostiam povinnej osoby.
27. Podľa § 35 CMP, je súd povinný zisťovať skutočný stav veci, ktorý je podkladom pre rozhodnutie. Znamená to, že súd je povinný zistiť v konaní skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu práv a povinností a právom chránených záujmov.
28. Zákon o rodine pri rozhodovaní o výške výživného vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami. Pri posudzovaní schopností a možností povinného rodiča sú dôležité jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery, dané napr. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami.
29. Súd prvej inštancie vychádzal pri určení výšky výživného predpokladane zistených pomerov a to z výsluchu otca, ktorý sa realizoval dňa 12. 12. 2017, kedy otec uviedol, že žije s priateľkou v spoločnej domácnosti. Vlastní majetok a to lesné parcely. Má určité výnosy z urbariátu, vlastní osobné motorové vozidlo Volvo I dodávku rok výroby 1996 a jeho mesačný čistý príjem je vo výške 926,- Eur, iný príjem nemá. Poukázal na svoje výdaje, ktoré má jednak zo splácaním úverov. Vo vzťahu k pomerom matky na pojednávaní v ten istý deň súd vypočul matku a zistil, že jej mesačný príjem je od 845,- do 875,- Eur, spláca hypotekárny úver, platí inkaso. V spise absentujú dôkazy, ktoré preukazujú reálny príjem otca a jeho reálne majetkové pomery. Rovnako tak je tomu aj na strane matky. Nie je možné okrem tvrdenia rodičov tieto ich schopnosti a možnosti podrobiť prieskumu, pretože tieto konkrétne dôkazy v spise absentujú. Súd prvej inštancie sa nevyrovnal žiadnym spôsobom z návrhom matky, aby otec prispieval na výživu maloletých detí aj vo forme tvorby úspor, ktoré by boli poukazované na zriadené osobitné účty matkou v peňažnom ústave.
30. Ustanovenie § 63 ods.3 Zákona o rodine týkajúci sa tvorby úspor zakotvuje možnosť danú všeobecnému súdu určiť nadštandardnú výšku výživného, t.j. takú, ktorá zaistí v budúcnosti zvýšené potreby maloletého najmä v súvislosti s jeho vzdelaním, ale napríklad tiež bývaním, zabezpečením zdravotnej starostlivosti o dieťa v prípade určitých zdravotných komplikácií a podobne, ale zároveň bude tiež znamenať v prípade tvorby úspor určitú istotu pre prípad zhoršenia finančnej situácie povinného rodiča (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR z 15.03.2016 sp.zn. III. ÚS 154/2016). Zmyslom a účelom bežného výživného poskytovaného rodičom na základe povinnosti určenej ust.§ 62 Zákona o rodine je pokrytie všetkých aktuálnych mesačných potrieb dieťaťa. Súd preto určuje bežné výživné v takej výške, ktorá bude zodpovedať preukázateľným mesačným výdavkom potrebným na uspokojenie potrieb dieťaťa bez toho, aby po ich uhradení vznikli ďalšie finančné rezervy. Inými slovami bežné výživné nemá slúžiť na vytváranie peňažnej úspory určenej na budúce ešte neexistujúce výdavky dieťaťa, ale na jeho súčasnú spotrebu. Z toho dôvodu sa výživné určené na tvorbu úspor poskytuje nad rámec aktuálnych mesačných potrieb dieťaťa, spravidla za účelom zabezpečenia nákladov na budúce bývanie, štúdium, zdravotnú starostlivosť alebo iné osobitné výdavky presahujúce bežnú spotrebu dieťaťa. Výška sumy, ktorú súd určí na tvorbu úspor závisí predovšetkým od majetkových pomerov povinného rodiča, od jeho schopnosti a možnosti dosahovať príjem, ktorý je tak vysoký, že povinný rodič nebude platiť len bežné výživné, ale sa bude podieľať aj na tvorbe úspor.
31. Úlohou súdu bude opätovne rozhodnúť o výške výživného pre maloletú H. a maloletého J. zo strany otca. Dôsledne súd prvej inštancie zistí oprávnené potreby maloletých detí, príjmy otca opisom mzdových listov od jeho zamestnávateľa za obdobie posledných 12 mesiacov, zistí spoľahlivo jeho výdaje a vyhodnotí ich. Dôsledne zistí príjmy matky ako aj jej oprávnené potreby a výdaje, majetkové pomery oboch rodičov a ich životnú úroveň. Vyhodnotí možnosti a schopnosti otca, jeho možnosti poskytovať deťom výživné na ich aktuálne potreby a zistí jeho schopnosti a možnosti prispievať aj na tvorbu úspor. Vyhodnotí aj osobnú starostlivosť matky o maloleté deti. Následne opätovne vo veci rozhodne.
32. Súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.
Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 :0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).