Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Nt/10/2022

Uznesenie

Okresný súd v Galante samosudkyňou JUDr. Mariannou HOSŤOVECKOU, v trestnej veci odsúdeného G. F., o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, na verejnom zasadnutí konanom v Galante dňa 10. 01. 2024, takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a návrh odsúdeného G. F., nar. XX. XX. XXXX v Š., trvale bytom F., N. XXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS G., na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. , keďže neboli zistené podmienky obnovy konania podľa .

odôvodnenie:

Trestným rozkazom Okresného súdu Galanta, sp. zn. zo dňa 04. 05. 2022, právoplatným 19. 07. 2022, bol odsúdený uznaný vinným zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona (ktorého sa dopustil dňa 23. 04. 2019) a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 roky a 3 mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Dňa 07. 11. 2022 podal odsúdený na tunajší súd návrh na obnovu konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. .

Odsúdený svoj návrh odôvodnil tým, že poškodený U. F. spísal čestné prehlásenie, že jeho pôvodné tvrdenia sa nezakladajú na pravde a skutočnosti sa nestali tak, ako vypovedal. Takéto vyhlásenie poškodeného nebolo doteraz vykonané pred OČTK ani pred súdom a je dôvodom na obnovu konania, pretože sa jedná o skutočnosti súdu skôr neznáme. Odsúdený trestný rozkaz neprevzal osobne, pretože v deň jeho doručenia sa nachádzal na neurologickom vyšetrení v Trnave. Nemal preto vedomosť o jeho odsúdení. Chce preukázať svoju nevinu. Preto žiadal o povolenie obnovy konania.

Prokurátor žiadal návrh na obnovu konania podaný odsúdeným zamietnuť, nakoľko neboli preukázané nové skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podstatným obsahom spisu tunajšieho súdu pod sp. zn. , prehral kamerový záznam, vypočul svedka - poškodeného a vyslúchol odsúdeného.

Z obsahu spisu tunajšieho súdu pod sp. zn. súd zistil nasledovné skutočnosti:

- uznesením vyšetrovateľa PZ zo dňa 11. 02. 2021 pod ČVS: ORP-724/1-VYS-GA-2018 (v spojení s uznesením zo dňa 01. 03. 2021) bolo odsúdenému a L. F., nar. XX. XX. XXXX, vznesené obvinenie podľa a toto bolo odsúdenému doručené dňa 12. 04. 2021, odsúdený voči uzneseniu nepodal sťažnosť,

- dňa 05. 05. 2021 bol opatrením tunajšieho súdu pod sp. zn. odsúdenému ustanovený obhajca JUDr. Bános,

- z výsluchu odsúdeného v procesnom postavení obvineného zo dňa 28. 07. 2021 (č. l. 44) vyplýva, že odsúdený odmietol k veci vypovedať,

- z lekárskej správy zo dňa 23. 04. 2019 (č. l. 130) vyplýva , že poškodený utrpel tržno -zmliaždené rany a pomliaždenia hlavy, bol napadnutý 2 osobami baseballovou palicou a boxerom s predpokladanou dobou liečenia 2 týždne so zanechaním následkov - trvalé jazvy temena 5x,

- zo záznamu z vyťaženia kamerového záznamu (č. l. 134) vyplýva, že skutok sa stal tak, ako je to opísané v skutkovej vete trestného rozkazu,

- zo záznamu o preštudovaní vyš. spisu (č. l. 164) vyplýva, že odsúdený bol prítomný aj s jeho obhajcom a títo nemali návrhy na doplnenie dokazovania,

- dňa 14. 09. 2021 bola na tunajší súd podaná obžaloba pod č. X P. XXX/XX/XXXX pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zákona,

- dňa 04. 05. 2022 vydal tunajší súd trestný rozkaz pod sp. zn. , ako je uvedené v prvom odseku tohto odôvodnenia,

- trestný rozkaz, obžaloba a poučenie podľa , , boli odsúdenému doručené dňa 08. 07. 2021 (doručenka na č. l. 220),

- odsúdený v zákonnej lehote nepodal odpor voči trestnému rozkazu a trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 19. 07. 2022,

- dňa 24. 08. 2022 (doručenka na č. l. 252) prevzal odsúdený výzvu na nástup do výkonu trestu odňatia slobody, kde mal nastúpiť najneskôr do 05. 09. 2022 (č. l. 255), do VTOS nenastúpil,

- dňa 05. 09. 2022 cestou zvoleného obhajcu odsúdený podal žiadosť o odklad nástupu do VTOS (č. l. 263),

- uznesením zo dňa 06. 09. 2022 č. k. - 270, právoplatným dňa 06. 09. 2022, súd zamietol žiadosť odsúdeného o odklad nástupu do VTOS,

- dňa 12. 09. 2022 súd vyzval pod č. k. - 271 odsúdeného na nástup do VTOS najneskôr do 03. 10. 2022, do VTOS nenastúpil,

- dňa 09. 09. 2022 bol cestou obhajcu odsúdeného doručený tunajšiemu súdu odpor voči trestnému rozkazu spolu so žiadosťou o navrátenie lehoty (č. l. 277),

- dňa 13. 09. 2022 tunajší súd uznesením pod č. k. - 282, právoplatným dňa 13. 09. 2022, nepovolil odsúdenému navrátenie lehoty na podanie odporu voči tr. rozkazu, pretože nedošlo z dôležitých dôvodov k zmeškaniu lehoty,

- dňa 03. 10. 2022 odsúdený podal opätovnú žiadosť o navrátenie zmeškanej lehoty na podanie odporu (č. l. 286) ako aj žiadosť o odklad výkonu trestu a žiadosť i zrušenie nariadenia na nástup do VTOS (č. l. 299),

- dňa 05. 10. 2022 tunajší súd uznesením pod č. k. - 319, odmietol odpor odsúdeného voči tr. rozkazu ako podaný oneskorene, voči ktorému odsúdený podal dňa 03. 11. 2022 sťažnosť (č. l. 337), o sťažnosti rozhodoval Krajský súd v Trnave, ktorý rozhodol uznesením pod č. k. - 364 zo dňa 26. 01. 2023 tak, že sťažnosť zamietol, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 01. 2023.

Z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Trnave pod č. k. - 364 zo dňa 26. 01. 2023 vyplýva, že pokiaľ ide o doručenie trestného rozkazu obvinenému krajský súd v postupe okresného súdu nezistil žiadne porušenie ustanovení o doručovaní písomností. Okresný súd v súlade s ustanovením požiadal o doručenie trestného rozkazu obvinenému príslušným útvarom PZ, ktorý doručenie trestného rozkazu zabezpečil. Krajský súd zastáva názor, že v prejednávanom prípade nie je žiadny dôvod nariaďovať znalecké dokazovanie za účelom zisťovania, či ide skutočne o podpis obvineného na doručenke z 8. júla 2022, a to z viacerých dôvodov. Predovšetkým bol trestný rozkaz doručovaný štátnym orgánom, preto krajský súd nemá žiadne pochybnosti o tom, že podpis na predmetnej doručenke je skutočne podpisom obvineného. Krajský súd zároveň podotýka, že podpisy obvineného na jeho vodičskom, resp. občianskom preukaze nie sú podpisovými vzormi, ktorými by sa obvinený mal podpisovať, t. j. nejde o obdobu napr. podpisového vzoru v banke, ktorý je majiteľ účtu povinný dodržiavať vo vzťahu k výberom hotovosti či zadávaniu platobných príkazov. Krajský súd zároveň upriamuje pozornosť obhajkyne obvineného na zápisnicu o výsluchu obvineného zo dňa 28. júla 2021 ako aj na záznam o preštudovaní vyšetrovacieho spisu, na ktorých sa obvinený opakovane podpísal presne tak, ako na doručenke zo dňa 8. júla 2022. Pokiaľ ide o poukaz obvineného na potvrdenie o jeho vyšetrení dňa 8. júla 2022 v ambulancii MUDr. G., z obsahu predmetného potvrdenia vyplýva, že vyšetrenie obvineného sa uskutočnilo v uvedený deň až o 14.40 hod., teda ani táto skutočnosť nevylučuje doručenie trestného rozkazu obvinenému pred jeho vyšetrením. V uvedenom

uznesení sa krajský súd vysporiadal aj zo žiadosťami odsúdeného o navrátenie lehoty na podanie odporu.

Z uvedeného vyplýva, že trestný rozkaz bol odsúdenému doručený riadne a odsúdený nevyužil zákonnú lehotu na podanie odporu voči trestnému rozkazu, čím sám znemožnil, aby sa vec prejednala na hlavnom pojednávaní.

Na verejnom zasadnutí obhajca odsúdeného navrhol ako svedkov vypočuť poškodeného U. F., W. F., C. F., F. E., U. F. a E. F. a prehrať videozáznam, ktorý je súčasťou vyšetrovacieho spisu D.-XXX/X-X.- T.-XXXX.

Svedkovia mali vypovedať k tomu, ako sa skutok stal a videozáznam to mal potvrdiť. Navyše obhajkyňa uvádzala, že odsúdený nemal možnosť preukázať svoju nevinu, keďže súd rozhodol trestným rozkazom, a preto sa súd ani neoboznámil s videozáznamom.

Súd na verejnom zasadnutí vykonal dôkaz - prehratím videozáznamu z vyšetrovacieho spisu, z ktorého jednoznačne zistil nasledovné:

V 21. sekunde v cukrárni poškodený odstrčí L. F., ktorý krátko predtým vošiel do cukrárne a šiel priamo ku poškodenému, ktorý sedel za stolom; na to L. F. útočí na poškodeného ľavou rukou, v 31. sekunde záznamu L. F. vyberá boxer z pravého vrecka svojej bundy a útočí na hlavu poškodeného. V 48. sekunde sa od seba na chvíľu odtrhnú a na poškodenom vidieť krvavú ranu na hlave, L. F. opätovne útočí. V 1 minúte a 22. sekunde záznamu do cukrárne vchádza aj odsúdený G. F., v pravej ruke drží bejzbolovú palicu (nie je rozpoznateľné, z akého je materiálu), ktorou udrie poškodeného do hlavy (nerozprávajú sa, palica sa zlomí), G. F. po údere kričí na poškodeného, L. F. poškodeného opäť napadne. V 1. minúte a 42. sekunde záznamu G. F. opätovne udrie poškodeného do ľavej strany tváre svojou pravou rukou, opätovne ho udrie aj L. F. a odsúdení odchádzajú z cukrárne v 1. minúte a 47. sekunde záznamu. V cukrárni zostáva len poškodený a predavačky, zreteľne vidieť krvavé poranenie hlavy poškodeného a jeho krvavé tričko.

Súd vo veci vypočul aj svedka - poškodeného U. F., ktorý uviedol, že sedel v cukrárni a prišiel tam L. F. s tým, že poškodený mu niečo povedal, L. F. ho dobre nepochopil, lebo v hlave to nemá úplne v poriadku a tak sa pobili. Odsúdený tam prišiel neskôr, len s nejakou umelou palicou, čomu sa on smial, ale vôbec ho v ten deň nenapadol, ani sa ho nedotkol. Trvá na tejto svojej výpovedi, poškodený bol nahnevaný na odsúdeného, pretože mu prebral frajerku, ale je mu ľúto, že je vo výkone trestu, hoci je nevinný. Je si vedomý toho, že môže byť stíhaný pre prečin krivej výpovede. V ten deň ho napadol len L., pretože ho slovne urážal, ale odsúdený s tým nemá nič spoločné.

Súd jeho výpoveď vyhodnotil ako klamlivú, nakoľko z videozáznamu bolo preukázané, že aj odsúdený útočil na poškodeného a to dvakrát; prvýkrát o 1,22 minúte videozáznamu a druhýkrát o 1,42 minúte videozáznamu. Z uvedeného vyplýva, že svedok - poškodený na verejnom zasadnutí nevypovedal pravdu (navyše z kamerového záznamu ani nevyplýva, že by sa poškodený smial odsúdenému akú zbraň použil, keďže sa stále bránil).

Súd odmietol vypočuť ostatných navrhovaných svedkov, nakoľko z videozáznamu bolo možné zistiť skutočnosti, ku ktorým mali vypovedať navrhnutí svedkovia, navyše títo svedkovia neboli priamo prítomní v cukrárni, takže by nevedeli vypovedať, čo predchádzalo útoku na poškodeného, nakoľko rozhovor medzi L. F. a poškodeným nemohli počuť, rovnako nemohli počuť, čo hovorí odsúdený poškodenému. Obhajkyňa odsúdeného uviedla, že navrhovaní svedkovia videli cez okno, čo sa stalo, skutok však mal súd za preukázaný z prehratého kamerového záznamu.

Navyše, odsúdený uviedol, že všetci svedkovia boli účastní incidentu, o čom vedel už od spáchania skutku (23. 04. 2019) a žiadne okolnosti mu nebránili v tom, aby navrhol ich výsluch ešte počas prípravného konania napr. aj pri záverečnom preštudovaní vyšetrovacieho spisu (takýto dôkaz nenavrhol ani odsúdený ani jeho obhajca). Nejednalo sa teda o nové dôkazy, ktoré nemohli byť vykonané už počas vyšetrovania a svedkovia sa neprihlásili ako noví, o ktorých existencii nemal doposiaľ vedomosť ako odsúdený, tak OČTK či súd. Odsúdený sa v konaní o povolenie obnovy konania snažil vykonať všetky dôkazy preukazujúce jeho nevinu tak, ako to mal navrhovať v pôvodnom súdnom konaní (zásada

koncentrácie spolu s poučením podľa , ktoré odsúdenému bolo doručené /spolu s rovnopisom obžaloby sa doručí výzva, aby v tomto prípade obžalovaný/odsúdený bez meškania písomne oznámil súdu a ostatným stranám návrhy na vykonanie dôkazov, vo výzve sa zároveň upozornil na to, že vykonanie neskôr navrhnutých dôkazov, ktoré stranám boli známe v čase doručenia výzvy, môže súd odmietnuť/), ktorého obnovu sa snažil docieliť a tieto dôkazy nenavrhol, hoci mu v tom nebránila žiadna prekážka.

Pojem „výtržnosť“ je nevyhnutné vykladať tak, že ide o také konanie, ktoré svojou povahou narúša verejný poriadok. Závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu m. i. so zbraňou. Podľa § 138 písm. a) Tr. zák. sa páchateľ závažnejšieho konania dopustí, ak spácha trestný čin so zbraňou. Pri výklade tohto spôsobu spáchania trestného činu sa vychádza z § 122 ods. 3 Tr. zák. (Trestný čin je spáchaný so zbraňou, ak páchateľ alebo s jeho vedomím niektorý zo spolupáchateľov použije zbraň na útok, na prekonanie alebo zamedzenie odporu alebo ju má na taký účel pri sebe). Zbraňou sa rozumie, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné, každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším. Trestný čin je spáchaný so zbraňou aj vtedy, ak páchateľ použije napodobeninu zbrane alebo ju má pri sebe s úmyslom, aby bola považovaná za pravú.

Podľa § 20 Tr. zák., ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.

O spoločné konanie ide vtedy, ak: a) každý zo spolupáchateľov naplní svojím konaním všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu alebo b) každý zo spolupáchateľov svojím konaním uskutoční len niektorý zo znakov skutkovej podstaty trestného činu, ktorá je potom naplnená len súhrnom týchto konaní, alebo c) konanie každého zo spolupáchateľov je aspoň článkom reťaze, pričom jednotlivé činnosti - články reťaze - smerujú k priamemu vykonaniu trestného činu a len vo svojom celku tvoria jeho skutkovú podstatu a pôsobia súčasne (k tomu porovnaj tiež R 15/1967, R 36/1973).

Spolupáchateľstvo predpokladá osobnú účasť na čine. Spoločné konanie môže prebiehať nielen súčasne, ale aj postupne, pokiaľ na seba časovo nadväzuje a konanie každého spolupáchateľa je článkom reťaze spoločných činností, v ktorom predchádzajúca činnosť je bezprostrednou a nutnou súčasťou ďalšej činnosti, a takéto spoločné konanie smeruje k priamemu vykonaniu trestného činu a vo svojom celku tvorí jeho skutkovú podstatu (k tomu porovnaj Rč 49/2009-I.).

Pri trestných činoch proti životu a zdraviu spolupáchatelia zodpovedajú za celý následok spoločného konania bez ohľadu na okolnosť, aké čiastkové zranenie bolo spôsobené konkrétnym čiastkovým útokom toho-ktorého spolupáchateľa, a tiež bez ohľadu na okolnosť, že bol rozdiel v intenzite konania jednotlivých spolupáchateľov (k tomu primerane porovnaj Rč 41/1993-III.).

Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), Obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa , O návrhu na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozhodnutím súdu, rozhoduje iný samosudca alebo iný senát súdu, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.

Podľa , Súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa .

Celá podstata mimoriadnych opravných prostriedkov spočíva v tom, že môžu byť využité len vo výnimočných a mimoriadnych prípadoch, pretože vo svojom zmysle porušujú princíp právnej istoty.

Konanie o povolení obnovy konania sa obmedzuje na zistenie, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy uvedené v . V konaní o povolení obnovy konania v zásade neplatí revízny princíp, podľa ktorého by bol súd oprávnený skúmať správnosť všetkých výrokov napadnutého rozhodnutia. Z týchto dôvodov je súd v zásade oprávnený zaoberať sa iba tými výrokmi, pri ktorých sa navrhovateľ domáha povolenia obnovy konania. To znamená, že iba pri tých výrokoch rieši súd otázku, či v návrhu uvedené skutočnosti alebo dôkazy by samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi už známymi mohli odôvodniť ich zmenu. Z tohto však súčasne vyplýva, že súd nie je oprávnený povoliť obnovu konania pri tých výrokoch preskúmavaného rozhodnutia, pri ktorých nie sú uvedené podmienky splnené, aj keď sa navrhovateľ domáha povolenia obnovy konania, aj pokiaľ ide o tieto výroky (primerane pozri R 32/1992). Predtým neznámym dôkazom sa rozumie predovšetkým dôkaz, ktorý nebol vykonaný v pôvodnom konaní (napr. výpoveď predtým nevypočutého svedka), ale aj dôkaz síce v pôvodnom konaní vykonaný, ale s novým obsahom (napr. zmena výpovede tzv. spolupracujúceho svedka). Ak by v dôsledku tohto dôkazu došlo k podstatnej zmene výpovede svedka, predmetom hodnotenia súdu musí byť aj okolnosť, pre ktorú došlo k obsahovej zmene dôkazu. Podmienkou obnovy konania podľa tohto odseku je existencia právoplatného rozsudku alebo trestného rozkazu. Rozsudkom sa v tomto prípade rozumie tak odsudzujúci, ako aj oslobodzujúci rozsudok. Primerane pozri R 2/1969.

Na základe toho, že nenastali žiadne novosti, pre ktoré by súd mohol povoliť obnovu konania, súd zamietol návrh odsúdeného na obnovu konania. V spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi už známymi a vykonanými v pôvodnom konaní súd musí skonštatovať, že dôvody obnovy konania predostreté odsúdeným sú len snahou ako obísť to, že mu nebola prinavrátená lehota na podanie odporu voči trestnému rozkazu, ktorý nadobudol právoplatnosť. Vykonané dokazovanie vo vzájomných súvislostiach však vyvracia tvrdenia uvádzané odsúdeným, že skutok nespáchal, čo potvrdzuje najmä prehratý kamerový záznam. Pokiaľ sa odsúdený nestotožňoval s prebiehajúcim vyšetrovaním a rozhodnutím súdu, mal navrhovať dôkazy (t. j. najmä výsluchy svedkov, o ktorých vedel, že boli prítomní pri skutku) a mal podávať predovšetkým riadne opravné prostriedky. Obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok nemôže suplovať absenciu riadnych opravných prostriedkov; samosudkyňa je preto presvedčená, že podanie návrhu na obnovu konania malo jediný cieľ - nahradiť pasívny postoj odsúdeného, ktorý nevyužil ani jedinú možnosť riadneho opravného prostriedku. Odsúdený sa sám obral o možnosť vec riadne prejednať na hlavnom pojednávaní pred súdom.

Obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok môže byť povolená len výnimočne, ak má súd za dostatočne preukázané, že vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme.

Ustanovenie upravuje podmienky obnovy konania, ktoré sa týkajú nedostatkov skutkových zistení, súd však nezistil také nedostatky skutkových tvrdení, ktoré by odôvodňovali povolenie obnovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 pracovných dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Galanta ( ). Podaná sťažnosť má odkladný účinok.