Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Tos-40-2024.pdf
PDF · 97.05 KB
Case nature
Area
Subarea
5Tos/40/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, o návrhu na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 9T/87/2021, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 10.1.2024 č.k. 17Nt/10/2022-83, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 4.4.2024 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Galanta rozhodol podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku tak, že zamietol návrh odsúdeného A. B., nar. XX. XX. XXXX v C., trvale bytom B., D. XXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov, na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 9T/87/2021, keďže neboli zistené podmienky obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku. Proti uvedenému uzneseniu podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení, sťažnosť. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva na podanie sťažnosti. Odsúdený podanú sťažnosť odôvodnil tým, že: „Okresný súd Galanta svoje rozhodnutie o nepovolení obnovy konania v prospech nášho Klienta vyvodil viac menej z odôvodnenia Uznesenia Krajského súdu v Trnave, ktorý pod č. k. 6Tos/251 /2022 rozhodol na neverejnom zasadnutí dňa 26. O 1.2023 tak, že potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu o nepovolení navrátenia zmeškanej lehoty na podanie odporu. Ako hlavné argumenty na nepovolenie obnovy konania uvádzal súd to, že: a) Podľa Uznesenia OS GA všetci obhajobou navrhnutí svedkovia boli účastní incidentu, o čom mal náš Klient vedieť už od spáchania skutku (23. 04. 2019) a žiadne okolnosti mu nebránili v tom, aby navrhol ich výsluch ešte počas prípravného konania, napr. aj po záverečnom preštudovaní vyšetrovacieho spisu (takýto dôkaz nenavrhol ani odsúdený, ani jeho obhajca), nejednalo sa teda podľa súdu o nové dôkazy, ktoré nemohli byľ vykonané už počas vyšetrovania a svedkovia sa neprihlásili ako noví, o ktorých existencii nemal doposiaľ vedomosť ako odsúdený, tak OCTK či súd. Rovnako to platí aj pre videozáznam, ktory nebol prednesený ako nový dôkaz. Tento sa vo vyšetrovacom spise nachádzal od začiatku vyšetrovania. Odsúdený sa v konaní o povolenie obnovy konania snažil vykonať všetky dôkazy preukazujúce jeho nevinu tufe, ako to mal navrhovať v pôvodnom súdnom konaní, ktorého obnovu sa snažil docieliť a tieto dôkazy nenavrhol, hoci mu v tom nebránila žiadna prekážka. S týmto názorom súdu sa nemôžeme stotožniť. Náš Klient nevedel o svedkoch, ktorí boli účastní pri skutku v rozhodnom čase na mieste činu. Počas skutku a po ňom bol náš Klient v nie dobrom psychickom rozpoložení a nevedel ani vyhodnotiť okolnosti skutku. O svedkoch, ktorí vedeli dosvedčiť ako skutok naozaj prebiehal, a ktorých výpoveďami chcela obhajoba preukázať nevinu nášho Klienta, ti mu boli známi až po tom, čo sa A. B. doznal, ako skutok skutočne prebehol, o čom urobil pred notárom aj
čestné vyhlásenie dňa 20.10.2022. Preto tieto dôkazy nemohol navrhnúť, lebo mu v tom bránila prekážka nepoznania všetkých svedkov, ktorý boli prítomní pri skutku a mohli o jeho priebehu svedčiť. b) Podľa názoru OS Galanta, ktoré uvádza v Uznesení, nenastali žiadne novosti, pre ktoré by súd mohol povoliť obnovu konania, preto súd zamietol návrh odsúdeného na obnovu konania. V spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi už známymi a vykonanými v pôvodnom konaní súd konštatoval, že dôvody obnovy konania predostreté odsúdeným sú len snahou ako obísť to, že mu nebola prinavrátená lehota na podanie odporu voči trestnému rozkazu, ktorý nadobudol právoplatnosť. Vykonané dokazovanie vo vzájomných súvislostiach však vyvracia tvrdenia uvádzané odsúdeným, že skutok nespáchal, nakoľko svedecké výpovede, prepis kamerového záznamu a napokon i to, že odsúdený si nepodal sťažnosť voči vzneseniu obvinenia, nepodal odpor voči trestnému rozkazu potvrdzuje, že prvostupňový súd rozhodol správne (aj keď prísne, ako uvádzala obhajoba) na základe vykonaného dokazovania. Pokiaľ sa odsúdený nestotožňoval s prebiehajúcim vyšetrovaním a rozhodnutím súdu, mal navrhovať dôkazy (t. j. najmä výsluchy svedkov, o ktorých vedel, že boli prítomní pri skutku) a mal podávať riadne opravné prostriedky. Obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok nemôže suplovať absenciu riadnych opravných prostriedkov a samosudkyňa bola presvedčená, že podanie návrhu m, obnovu konania malo jediný cieľ - nahradiť pasívny postoj odsúdeného, ktorý nevyužil ani jedinú možnosť riadneho opravného prostriedku. Odsúdený sa sám obral o možnosť vec riadne prejednať na hlavnom pojednávaní pred súdom. V prvom rade chceme poukázať na to, že náš Klient nie je tak „rozumovo vyspelý“, aby sa vedel náležite obhajovať, v tom mu mal právne pomôcť ustanovený obhajca, ktorý mal vyvíjať v jeho prospech aktívnu obhajobu, na čo sa náš Klient spoliehal. Teda nie náš Klient mal pasívny postoj. ale jeho obhajca, ktorý mu bol ustanovený a mal za Klienta navrhovať dôkazy, podávať sťažnosti a riadne opravné prostriedky. V tejto súvislosti poukazujeme na nález ÚS SR č. ÚS 455/2020-102, kde sa ÚS SR vo svojom náleze v bodoch 37 a 38 vyjadruje práve k ex offo obhajobe a naplneniu jej účelu (napr. citujem z Nálezu: Sťažovateľ bol právne zastúpený ex offo obhajcom. Je povinnosťou ustanoveného obhajcu, aby riadne a materiálne realizoval obhajobu páchateľa, keďže len týmto prístupom bude reálne a korektne realizované právo na právnu pomoc, ktoré garantuje ústava.) Poukazujeme tiež na to, že došlo aj k pochybeniu postupu súdu, keďže zo spisu vyplýva, že opatrením OS GA zo dňa 05.05.2021 bol nášmu Klientovi ustanovený ako obhajca JUDr. Róbert Bános, Galanta. Ustanovenému obhajcovi OS GA zrušil toto opatrenie až prípisom zo dňa 10.05.2022, pričom pred tým dňa 04.05.2022 dal samosudca OS GA pokyn na doručenie TR nášmu Klientovi, ale nie jeho ešte stále ustanovenému obhajcovi, ktorý mohol v tom čase riadne a včas podať odpor za nášho Klienta. K tomu ho ako obhajcu viažu aj predpisy SAK a najmä príslušné ustanovenia Zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii na základe ktorých je povinný vykonať všetky neodkladné úkony, ak klient neurobí iné opatrenia. Tento pokyn opakoval samosudca OS GA opakovane bez nápravy prípisom zo dňa 13.05.2022 bez náležitého zistenia, či sa skutočnosť o zrušení opatrenia o ustanovení obhajcu nášho Klienta, resp. zvolení si iného obhajcu dostala do sféry jeho poznania nášho Klienta. Máme za to, že takýto postup súdu bol na neprospech nášho Klienta v tak závažnej veci ako je rozhodnutie o jeho odsúdení a pred vydaním opatrenia o zrušení ustanoveného obhajcu, mal súd skúmať pomery E. a jeho schopnosť sa náležite v konaní obhajovať. K ďalšiemu konštatovaniu odôvodnenia súdu o nepovolení obnovy konania chceme uviesť, že náš Klient podal návrh na obnovu konania dňa 06.11.2011 hneď ako urobil čestné vyhlásenie F. B. k okolnostiam priebehu skutku, čo bolo v podstate súbežne s podaním návrhu na navrátenie zmeškanej lehoty na podanie odporu, preto nie je zrejmé prečo súd vo svojom Uznesení konštatuje, že „ dôvody obnovy konania predostreté odsúdeným sú len snahou ako obísť to, že mu nebola prinavrátená lehota na podanie odporu voči trestnému rozkazu, ktorý nadobudol právoplatnosť.“ Náš Klient sa snažil o riadne pre jednanie jeho trestnej veci, tak aby o jeho osobe bolo spravodlivo rozhodnuté, nemal záujem nič obchádzať a pre svoju obhajobu využil len procesné prostriedky, aby bolo dostané nápravy v jeho trestnej veci. Skutočnosti, ktoré uvádza F. B. vo svojom vyhlásení urobené pred notárom dňa 20.10.2022 sú práve novými skutočnosťami, ktoré doteraz v konaní neboli predložené a vyhlásenie bolo urobené bez vedomia Klienta a preto ich nemohol ani skôr v konaní predložiť. Tiež súd v Uznesení uvádza len svedkov F. B., G. B. a H. B., ktorých pre ich prítomnosť na verejnom zasadnutí odmietol vypočuť ako svedkov. Pritom obhajoba ako nových svedkov okrem vyššie uvedených navrhla ako svedkov aj B. I., F. B. a I. B., ktorí neboli prítomní na verejnom zasadnutí a dôvodoch ich nevypočutia ako nových svedkov súd nijako nerozhodol vo svojom Uznesení. Máme preto za to, že bolo porušené právo nášho Klienta na obhajobu a spravodlivý proces, čo zakladá aj dovolací dôvod podľa ustanovenia§ 371 ods. 1 písm. c), d) TP a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako obhajkyňa A. B. navrhujem, aby Krajský súd Trnava
po preskúmaní veci môjho Klienta vyhovel našej sťažnosti a vo veci nariadil OS GA vec znova pre jednať a rozhodnúť o povolení obnovy konania v prospech A. B..“ Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, a) rozhodne vo veci sám, alebo b) uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol, s výnimkou rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe podľa § 72 ods. 1 písm. a), d) až f), rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd prvého stupňa rozhodol o väzbe po podaní obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste podľa § 76 ods. 3, 4 alebo 10, rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o pokračovaní v ochrannom liečení, prepustení z ochranného liečenia alebo ukončení ochranného liečenia, ak predseda senátu rozhodoval pred ukončením výkonu trestu podľa § 446a ods. 3 alebo 4 a rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na umiestnenie odsúdeného v detenčnom ústave podľa § 462. Na podklade podanej sťažnosti sťažnostný súd v zmysle § 192 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako i správnosť postupu konania predchádzajúceho vydaniu napadnutého uznesenia a zistil nasledovné. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd na verejnom zasadnutí o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania zo dňa 25.10.2022. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trnave pod č. k. 6Tos/251/2022 - 364 zo dňa 26. 01. 2023 a skonštatoval, že trestný rozkaz bol odsúdenému doručený riadne a odsúdený nevyužil zákonnú lehotu na podanie odporu voči trestnému rozkazu, čím sám znemožnil, aby sa vec prejednala na hlavnom pojednávaní. Ďalej prvostupňový súd uvádza, že na verejnom zasadnutí obhajca odsúdeného navrhol ako svedkov vypočuť poškodeného F. B., G. B., H. B., B. I., F. B. a I. B. a prehrať vidoezáznam, ktorý je súčasťou vyšetrovacieho spisu ORP-724/1-VYS-GA-2018. Svedkovia mali vypovedať k tomu, ako sa skutok stal a videozáznam to mal potvrdiť. Navyše obhajkyňa uvádzala, že odsúdený nemal možnosť preukázať svoju nevinu, keďže súd rozhodol trestným rozkazom, a preto sa súd ani neoboznámil s videozáznamom. Prvostupňový súd v rámci konania o povolenie obnovy konania prehral videozáznam z vyšetrovacieho spisu a zistil, že je zachytené konanie poškodeného, J. B., A. B., ktorý držal v ruke bejzbalovú palicu, pričom nie je rozpoznateľné z akého je materiálu, ktorou udrel poškodeného do hlavy, a následne ho udrel opätovne, rukou do tváre. Odsúdení odišli z cukrárne a zostávajú v nej len poškodený a predavačky. Následne vypočul svedka – poškodeného F. B., ktorý uviedol, že v cukrárni ho J. B. dobre nepochopil, pobili sa, odsúdený prišiel neskôr s nejakou umelou palicou, čomu sa smial, nenapadol ho v ten deň, nedotkol sa ho, napadol ho len J.. Ostatných navrhovaných svedkov odmietol súd vypočuť, nakoľko z videozáznamu bolo možné zistiť skutočnosti, ku ktorým mali svedkovia vypovedať. Ďalej uvádza, že: „Na základe toho, že nenastali žiadne novosti, pre ktoré by súd mohol povoliť obnovu konania, súd zamietol návrh odsúdeného na obnovu konania. V spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi už známymi a vykonanými v pôvodnom konaní súd musí skonštatovať, že dôvody obnovy konania predostreté odsúdeným sú len snahou ako obísť to, že mu nebola prinavrátená lehota na podanie odporu voči trestnému rozkazu, ktorý nadobudol právoplatnosť. Vykonané dokazovanie vo vzájomných súvislostiach však vyvracia tvrdenia uvádzané odsúdeným, že skutok nespáchal, nakoľko svedecké výpovede, prepis kamerového záznamu a napokon aj to, že odsúdený si nepodal sťažnosť voči vzneseniu obvinenia, nepodal odpor voči tr. rozkazu potvrdzuje, že prvostupňový súd rozhodol správne (aj keď prísne, ako uvádzala obhajoba) na základe vykonaného dokazovania. Pokiaľ sa odsúdený nestotožňoval s prebiehajúcim vyšetrovaním a rozhodnutím súdu, mal navrhovať dôkazy (t. j. najmä výsluchy svedkov, o ktorých vedel, že boli prítomní pri skutku) a mal podávať riadne opravné prostriedky. Obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok nemôže suplovať absenciu riadnych opravných prostriedkov; samosudkyňa je presvedčená, že podanie návrhu na obnovu konania malo jediný cieľ - nahradiť pasívny postoj odsúdeného, ktorý nevyužil ani jedinú možnosť riadneho opravného prostriedku. Odsúdený sa sám obral o možnosť vec riadne prejednať na hlavnom pojednávaní pred súdom. Obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok môže byť povolená len výnimočne, ak má súd za dostatočne preukázané, že vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme. Dokazovanie vykonané v konaní sp. zn. 9T/87/2021 jednoznačne preukázalo, že odsúdený trestný čin spáchal, preto súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto uznesenia. Ustanovenie § 394 ods. 1 Tr. por. upravuje
podmienky obnovy konania, ktoré sa týkajú nedostatkov skutkových zistení, súd však nezistil také nedostatky skutkových tvrdení, ktoré by odôvodňovali povolenie obnovy konania.“
Preskúmaním konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia sťažnostný súd zistil, že toto bolo v súlade so zákonom, keď okresný súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie, na ktorom vypočul procesné strany, oboznámil všetky potrebné listinné dôkazy a dal odsúdenému možnosť dostatočne realizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú z ustanovení Trestného poriadku. Sťažnostný súd ďalej zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na svoje rozhodnutie a skutočnosti, ktoré zistil z vykonaného dokazovania správne vyhodnotil. Okresný súd správne postupoval pokiaľ obnovu konania v uvedenej trestnej veci zamietol v zmysle § 399 Trestného poriadku. Účelom obnovy konania nie je revízia pôvodného trestného stíhania (neplatí revízny princíp), ani verifikovanie pôvodne vykonaných dôkazov, či spochybňovanie spôsobu, akým ich hodnotil súd v pôvodnom konaní. Tieto sú totiž nezvratné, nemožno ich meniť, ani inak korigovať a dôkazy, ktoré už boli vykonané v pôvodnom konaní nemožno opakovať (revízia pôvodného rozhodnutia a predchádzajúceho mu konania prichádza do úvahy pri podaní dovolania, ak sú splnené zákonné podmienky pre uplatnenie tohto, od obnovy konania odlišného mimoriadneho opravného prostriedku). Súd je oprávnený zaoberať sa len tými výrokmi, pri ktorých sa navrhovateľ povolenia obnovy konania domáha. Súd rozhodujúci o návrhu na povolenie obnovy konania v prvom rade musí skúmať existenciu nových skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych a až následne potom zisťuje, či tieto nové skutočnosti alebo dôkazy samy o sebe alebo v spojitosti s už známymi môžu odôvodniť iné rozhodnutie, ktoré sa týka viny alebo trestu. Podľa názoru sťažnostného súdu, skutočnosti a námietky uvádzané v rozsahu písomného podania odsúdeného nemožno považovať za dôvody povolenia obnovy konania. Inštitút obnovy konania patrí medzi mimoriadne opravné prostriedky, ktorými dochádza k prelomeniu právnej istoty nastolenej právoplatným rozhodnutím. Ako taký by mal byť využívaný len tam, kde pre jeho použitie svedčia dostatočne silné dôvody. Sťažnostný súd poukazuje na to, že predtým neznámym dôkazom sa rozumie predovšetkým dôkaz, ktorý nebol vykonaný v pôvodnom konaní (napr. výpoveď predtým nevypočutého svedka), ale aj dôkaz síce v pôvodnom konaní vykonaný, ale s novým obsahom (napr. zmena výpovede svedka). Pod iným rozhodnutím o vine sa chápe napr. zistenie nových skutočností alebo dôkazov, po vykonaní a vyhodnotení ktorých by mohol byť vyslovený odsudzujúci rozsudok namiesto oslobodzujúceho rozsudku, alebo tiež naopak, prípadne ak by mohlo byť konanie páchateľa posúdené ako priestupok, či zistenie podmienok umožňujúcich zastavenie trestného stíhania a pod. Odsúdený vo svojej sťažnosti voči napadnutému uzneseniu, rovnako tak aj v samotnom návrhu na povolenie obnovy konania, poukazuje na čestné vyhlásenie F. B., na to, že odsúdený sa dozvedel o nových svedkoch až po tom, čo sa doznal, a teda títo svedkovia by mohli svedčiť o priebehu skutku. Z vykonaného dokazovania na verejnom zasadnutí prvostupňového súdu však vyplynulo, že nové skutočnosti, spôsobilé odôvodniť iné rozhodnutie o vine odsúdeného, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, nevyplývajú ani z čestného vyhlásenia a výpovede svedka-poškodeného F. B.. Konanie o návrhu na povolenie obnovy konania nie je konaním založeným na revíznom princípe. V konaní o povolenie obnovy nemožno preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní. Konanie o povolení obnovy sa v zmysle § 394 ods. 1 Trestného poriadku obmedzuje predovšetkým na riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme. Obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok v trestnom konaní je založená na skúmaní a hodnotení nových dôkazov a skutočností, ktoré sú súdu predložené ako reálne dôkazy a skutočnosti a súd musí skúmať, či v pôvodnom konaní tieto nové dôkazy a skutočnosti boli súdu známe, a či majú význam v trestnom konaní z hľadiska § 394 ods. 1 Trestného poriadku. Naviac sú sťažnostné námietky odsúdeného zhodné s dôvodmi podanej žiadosti o obnovu konania. Z výpovede svedka – poškodeného v konaní o povolenie obnovy vyplýva, že odsúdený sa ho v cukrárni nemal ani len dotknúť, a že ho ani nenapadol. Takýto dôkaz – s novým obsahom – však nie je spôsobilý privodiť iné rozhodnutie o vine odsúdeného, pretože v pôvodnom konaní bol zabezpečený videozáznam zachytávajúci priebeh skutku (dokonca prehratý aj v konaní o povolenie obnovy), s ktorého obsahom je výpoveď svedka – poškodeného v rozpore. Odsúdený nepredložil žiadne iné dôkazy, neuviedol žiadne skutočnosti, okrem tejto výpovede, ktoré by spochybnili priebeh skutku tak, ako je zachytený a zistiteľný
na videozázname. Z uvedeného vyplýva, že výpoveď svedka – poškodeného v konaní o povolenie obnovy je potom potrebné vyhodnotiť ako účelovú, urobenú v snahe vyviniť odsúdeného. Vzhľadom na uvedené bol potom správny aj postup prvostupňového súdu, ktorý rozhodol o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania s tým, že odmietol vykonať ďalšie navrhované dôkazy, ktorými boli výpovede svedkov. Títo sa totiž, vzhľadom na už zabezpečené a vykonané dôkazy a ich obsah, ani priamo nenachádzali na mieste činu, teda na mieste, kde sa skutok odohral. Na uvedenom nič nemení ani to, či rozhodol prvostupňový súd o odmietnutí dôkazov ( výsluchov ) menovite všetkých navrhovaných svedkov alebo nie, pretože podľa obsahu videozáznamu sa na mieste skutku nachádzali len predavačky, odsúdený, J. B. a F. B.. Odsúdený k ostatným navrhovaným svedkom uvádzal, že mali priebeh skutku pozorovať cez okno cukrárne. Z uvedeného je teda zrejmé, že odsúdeným uvádzané okolnosti nemajú povahu dôkazov a skutočností, ktoré by boli súdu skôr (v pôvodnom konaní) neznáme, resp. o dôkazy s novým obsahom a ktoré by v zmysle § 394 ods. 1 Trestného poriadku mohli viesť k zmene pôvodného odsudzujúceho rozsudku. Sťažnostný súd sa preto so záverom okresného súdu v celom rozsahu stotožnil a na podklade vyššie uvedených dôvodov nepovažoval námietky odsúdeného uvedené v jeho sťažnosti za opodstatnené a neakceptoval ich. Napadnuté uznesenie je vecne správne. Napriek tomu je potrebné pripomenúť, že nie sú správne úvahy súdu o tom, že odsúdený mal navrhnúť uvedených svedkov už v pôvodnom konaní ak mal o nich vedomosť, pretože o obnovu konania možno žiadať bez ohľadu na to, či uvedené dôkazy existovali už v čase pôvodného konania a bez ohľadu na to, či o nich už vtedy obžalovaný vedel, keďže rozhodujúce je, či sa s takýmito dôkazmi súd rozhodujúci v pôvodnom konaní vysporiadal, alebo nie, resp. či mu už boli známe. Nemožno sa ani priamo stotožniť s úvahou súdu o tom, že „vykonané dokazovanie vo vzájomných súvislostiach však vyvracia tvrdenia uvádzané odsúdeným, že skutok nespáchal, nakoľko svedecké výpovede, prepis kamerového záznamu a napokon aj to, že odsúdený si nepodal sťažnosť voči vzneseniu obvinenia, nepodal odpor voči tr. rozkazu potvrdzuje, že prvostupňový súd rozhodol správne (aj keď prísne, ako uvádzala obhajoba) na základe vykonaného dokazovania. Pokiaľ sa odsúdený nestotožňoval s prebiehajúcim vyšetrovaním a rozhodnutím súdu, mal navrhovať dôkazy (t. j. najmä výsluchy svedkov, o ktorých vedel, že boli prítomní pri skutku) a mal podávať riadne opravné prostriedky. Obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok nemôže suplovať absenciu riadnych opravných prostriedkov; samosudkyňa je presvedčená, že podanie návrhu na obnovu konania malo jediný cieľ - nahradiť pasívny postoj odsúdeného, ktorý nevyužil ani jedinú možnosť riadneho opravného prostriedku. Odsúdený sa sám obral o možnosť vec riadne prejednať na hlavnom pojednávaní pred súdom.“ Vo význame k rozhodovaniu o návrhu na povolenie obnovy konania totiž, ako už bolo uvedené vyššie, nie je to, či odsúdený využil možnosť uplatnenia riadneho opravného prostriedku. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti okresný súd správne a v súlade so zákonom ustálil, že v prejednávanej veci nie sú splnené podmienky na povolenie obnovy konania v zmysle § 394 odsek 1 Trestného poriadku. Z uvedených dôvodov považoval sťažnostný súd napadnuté uznesenie za správne a zákonné, čo bolo dôvodom zamietnutia sťažnosti odsúdeného. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.