Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Tos-148-2023.pdf
PDF · 96.21 KB
Case nature
Area
Subarea
5Tos/148/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci A. B., nar. XX.XX.XXXX, o návrhu na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 9T/87/2021, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 23.03.2023 č.k. 17Nt/10/2022 - 42, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 28.9.2023 takto
rozhodol:
Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku sa napadnuté uznesenie zrušuje a ukladá sa okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Galanta rozhodol podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku tak, že zamietol návrh odsúdeného A. B., nar. XX. XX. XXXX v C., trvale bytom B., D. XXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov, na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 9T/87/2021, keďže neboli zistené podmienky obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku. Proti uvedenému uzneseniu podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení, sťažnosť. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva na podanie sťažnosti. Odsúdený podanú sťažnosť odôvodnil ručne písaným podaním zo dňa 09.06.2023 tým, že nevie prečo nedostal podmienku, keď bola vypršaná doba 3 mesiace po skutku. Táto doba je doba možná na dokonanie trestného skutku. Ďalej uvádza, že liečenie poškodeného bolo len dva týždne, teda skutok sa ani nemohol stať tak razantne ako je uvedené v obžalobe a mal byť uložený len podmienečný trest. Poukazuje na to, že čestným prehlásením poškodený nežiada jeho vinu, ale nevinu. Podanú sťažnosť odsúdený odôvodnil aj prostredníctvom svojho obhajcu podaním zo dňa 19.06.2023, kde uviedol nasledovné (skrátene): Odsúdený nevedel o svedkoch, ktorí boli účastní pri skutku v rozhodnom čase na mieste činu. Počas skutku a po ňom bol v nie dobrom psychickom rozpoložení a nevedel ani vyhodnotiť okolnosti skutku. O svedkoch, ktorí vedeli dosvedčiť ako skutok naozaj prebiehal, a ktorých výpoveďami chcela obhajoba preukázať jeho nevinu, ti mu boli známi až po tom, čo sa A. B. doznal, ako skutok skutočne prebehol, o čom urobil pred notárom aj čestné vyhlásenie dňa 20.10.2022. Preto tieto dôkazy nemohol navrhnúť, lebo mu v tom bránila prekážka nepoznania všetkých svedkov, ktorý boli prítomní pri skutku a mohli o jeho priebehu svedčiť. Ďalej poukazuje na to, že odsúdený nie je tak „rozumovo vyspelý“, aby sa vedel náležite obhajovať, v tom mu mal právne pomôcť ustanovený obhajca, ktorý mal vyvíjať v jeho prospech aktívnu obhajobu, na čo sa odsúdený spoliehal. Teda nie odsúdený mal pasívny postoj, ale jeho obhajca, ktorý mu bol ustanovený a mal navrhovať dôkazy, podávať sťažnosti a riadne opravné prostriedky. V tejto súvislosti poukazuje na nález ÚS SR č. ÚS 455/2020-102, kde sa ÚS SR vo svojom náleze v bodoch 37 a 38 vyjadruje práve k ex- offo obhajobe a naplneniu jej účelu, cituje z Nálezu: „Sťažovateľ bol právne zastúpený ex offo obhajcom. Je povinnosťou ustanoveného obhajcu, aby riadne a materiálne realizoval obhajobu páchateľa, keďže len týmto prístupom bude reálne a korektne realizované právo na právnu pomoc, ktoré garantuje ústava.“
Poukazuje tiež na to, že došlo aj k pochybeniu postupu súdu, keďže zo spisu vyplýva, že opatrením OS GA zo dňa 05.05.2021 bol odsúdenému ustanovený ako obhajca JUDr. Róbert Bános, Galanta. Ustanovenému obhajcovi OS GA zrušil toto opatrenie až prípisom zo dňa 10.05.2022, pričom pred tým dňa 04.05.2022 dal samosudca OS GA pokyn na doručenie TR odsúdnému, ale nie jeho ešte stále ustanovenému obhajcovi, ktorý mohol v tom čase riadne a včas podať odpor za odsúdeného. K tomu ho ako obhajcu viažu aj predpisy SAK a najmä príslušné ustanovenia zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, na základe ktorých je povinný vykonať všetky neodkladné úkony, ak klient neurobí iné opatrenia. Tento pokyn opakoval samosudca OS GA opakovane bez nápravy prípisom zo dňa 13.05.2022 bez náležitého zistenia, či sa skutočnosť o zrušení opatrenia o ustanovení obhajcu, resp. zvolení si iného obhajcu dostala do sféry jeho poznania. Má za to, že takýto postup súdu bol na neprospech odsúdeného v tak závažnej veci ako je rozhodnutie o jeho odsúdení a pred vydaním opatrenia o zrušení ustanoveného obhajcu, mal súd skúmať jeho pomery a jeho schopnosť sa náležite v konaní obhajovať. Ďalej uvádza, že odsúdený podal návrh na obnovu konania dňa 06.11.2011, hneď ako urobil čestné vyhlásenie E. B. k okolnostiam priebehu skutku, čo bolo v podstate súbežne s podaním návrhu na navrátenie zmeškanej lehoty na podanie odporu, preto nie je zrejmé prečo súd vo svojom uznesení konštatuje, že „dôvody obnovy konania predostreté odsúdeným sú len snahou ako obísť to, že mu nebola prinavrátená lehota na podanie odporu voči trestnému rozkazu, ktorý nadobudol právoplatnosť.“ Odsúdený sa snažil o riadne prejednanie jeho trestnej veci, tak aby o jeho osobe bolo spravodlivo rozhodnuté, nemal záujem nič obchádzať a pre svoju obhajobu využil len procesné prostriedky, aby bolo dostané nápravy v jeho trestnej veci. Skutočnosti, ktoré uvádza E. B. vo svojom vyhlásení urobené pred notárom dňa 20.10.2022 sú práve novými skutočnosťami, ktoré doteraz v konaní neboli predložené a vyhlásenie bolo urobené bez vedomia odsúdeného a preto ich nemohol ani skôr v konaní predložiť. Tiež súd v uznesení uvádza len svedkov E. B., F. B. a G. B., ktorých pre ich prítomnosť na verejnom zasadnutí odmietol vypočuť ako svedkov. Pritom obhajoba ako nových svedkov okrem vyššie uvedených navrhla ako svedkov aj B. H., E. B. a H. B., ktorí neboli prítomní na verejnom zasadnutí a dôvodoch ich nevypočutia ako nových svedkov súd nijako nerozhodol vo svojom uznesení. Má za to, že bolo porušené právo odsúdeného na obhajobu a spravodlivý proces, čo zakladá aj dovolací dôvod podľa ustanovenia§ 371 ods. 1 písm. c), d) TP a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby Krajský súd Trnava po preskúmaní veci vyhovel sťažnosti a vo veci nariadil OS GA vec znova prejednať a rozhodnúť o povolení obnovy konania v prospech A. B..
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, a) rozhodne vo veci sám, alebo b) uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol, s výnimkou rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe podľa § 72 ods. 1 písm. a), d) až f), rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd prvého stupňa rozhodol o väzbe po podaní obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste podľa § 76 ods. 3, 4 alebo 10, rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o pokračovaní v ochrannom liečení, prepustení z ochranného liečenia alebo ukončení ochranného liečenia, ak predseda senátu rozhodoval pred ukončením výkonu trestu podľa § 446a ods. 3 alebo 4 a rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na umiestnenie odsúdeného v detenčnom ústave podľa § 462. Na podklade podanej sťažnosti sťažnostný súd v zmysle § 192 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako i správnosť postupu konania predchádzajúceho vydaniu napadnutého uznesenia a zistil nasledovné. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd na verejnom zasadnutí o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania zo dňa 25.10.2022. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trnave pod č. k. 6Tos/251/2022 - 364 zo dňa 26. 01. 2023 a skonštatoval, že trestný rozkaz bol odsúdenému doručený riadne a odsúdený nevyužil zákonnú lehotu na podanie odporu voči trestnému rozkazu, čím sám znemožnil, aby sa vec prejednala na hlavnom pojednávaní. Ďalej prvostupňový súd uvádza, že na verejnom zasadnutí obhajca odsúdeného navrhol ako svedkov vypočuť poškodeného E. B., F. B., G. B., B. H., E. B. a H. B. a prehrať vidoezáznam, ktorý je súčasťou vyšetrovacieho spisu ORP-724/1-VYS-GA-2018. Svedkovia mali vypovedať k tomu, ako sa skutok stal a
videozáznam to mal potvrdiť. Navyše obhajkyňa uvádzala, že odsúdený nemal možnosť preukázať svoju nevinu, keďže súd rozhodol trestným rozkazom, a preto sa súd ani neoboznámil s videozáznamom. K uvedenému prvostupňový súd uviedol, že odmietol návrhy na doplnenie dokazovania, pretože svedkovia E. B., F. B., G. B. boli účastní verejného zasadnutia dňa 23. 03. 2023 ako verejnosť (navyše súd po viacnásobných upozorneniach napokon musel E. B. vykázať z pojednávacej miestnosti pre jeho nevhodné a nedôstojné správanie, ktoré narúšalo priebeh verejného zasadnutia) a keďže si vypočuli všetky argumenty obhajcu odsúdeného, súd ich už nemohol ako svedkov vypočuť. Ďalej uvádza, že na dotaz súdu odsúdený uviedol, že všetci svedkovia boli účastní incidentu, o čom vedel už od spáchania skutku (23.04.2019) a žiadne okolnosti mu nebránili v tom, aby navrhol ich výsluch ešte počas prípravného konania, napr. aj po záverečnom preštudovaní vyšetrovacieho spisu (takýto dôkaz nenavrhol ani odsúdený ani jeho obhajca). Nejednalo sa teda o nové dôkazy, ktoré nemohli byť vykonané už počas vyšetrovania a svedkovia sa neprihlásili ako noví, o ktorých existencii nemal doposiaľ vedomosť ako odsúdený, tak OČTK či súd. Rovnako to platí aj pre videozáznam, ktorý nebol prednesený ako nový dôkaz. Tento sa vo vyšetrovacom spise nachádzal od začiatku vyšetrovania. Odsúdený sa v konaní o povolenie obnovy konania snažil vykonať všetky dôkazy preukazujúce jeho nevinu tak, ako to mal navrhovať v pôvodnom súdnom konaní, ktorého obnovu sa snažil docieliť a tieto dôkazy nenavrhol, hoci mu v tom nebránila žiadna prekážka. Prvostupňový súd v závere konštatuje, že nenastali žiadne novosti, pre ktoré by súd mohol povoliť obnovu konania, súd zamietol návrh odsúdeného na obnovu konania. Ďalej konštatuje, že v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi už známymi a vykonanými v pôvodnom konaní, dôvody obnovy konania predostreté odsúdeným sú len snahou ako obísť to, že mu nebola prinavrátená lehota na podanie odporu voči trestnému rozkazu, ktorý nadobudol právoplatnosť. Vykonané dokazovanie vo vzájomných súvislostiach však vyvracia tvrdenia uvádzané odsúdeným, že skutok nespáchal, nakoľko svedecké výpovede, prepis kamerového záznamu a napokon aj to, že odsúdený si nepodal sťažnosť voči vzneseniu obvinenia, nepodal odpor voči tr. rozkazu potvrdzuje, že prvostupňový súd rozhodol správne (aj keď prísne, ako uvádzala obhajoba) na základe vykonaného dokazovania. Pokiaľ sa odsúdený nestotožňoval s prebiehajúcim vyšetrovaním a rozhodnutím súdu, mal navrhovať dôkazy (t. j. najmä výsluchy svedkov, o ktorých vedel, že boli prítomní pri skutku) a mal podávať riadne opravné prostriedky. Obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok nemôže suplovať absenciu riadnych opravných prostriedkov; samosudkyňa je presvedčená, že podanie návrhu na obnovu konania malo jediný cieľ - nahradiť pasívny postoj odsúdeného, ktorý nevyužil ani jedinú možnosť riadneho opravného prostriedku. Odsúdený sa sám obral o možnosť vec riadne prejednať na hlavnom pojednávaní pred súdom. Dokazovanie vykonané v konaní sp. zn. 9T/87/2021 jednoznačne preukázalo, že odsúdený trestný čin spáchal, preto súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto uznesenia. Ustanovenie § 394 ods. 1 Tr. por. upravuje podmienky obnovy konania, ktoré sa týkajú nedostatkov skutkových zistení, súd však nezistil také nedostatky skutkových tvrdení, ktoré by odôvodňovali povolenie obnovy konania. Po preskúmaní napadnutého uznesenia sťažnostný súd zistil, že prvostupňový súd sa nesprávne a nedostatočne vysporiadal so skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania. Napadnuté rozhodnutie považuje sťažnostný súd za zmätočné a rozporuplné, v dôsledku čoho je možné predmetné rozhodnutie označiť ako nepreskúmateľné. Zároveň okresný súd pochybil v spôsobe, akým sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dokazovania. V prvom rade sťažnostný súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia, ktoré je v rozpore s priebehom verejného zasadnutia zo dňa 23.03.2023, tak ako je zaznamenané v zápisnici z tohto úkonu. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia sa nezhoduje s tým, ako sa (podľa zápisnice o priebehu verejného zasadnutia) vysporiadal prvostupňový súd na tomto verejnom zasadnutí s návrhom obhajoby na vypočutie svedkov E. B., F. B., G. B., B. H., E. B. a H. B.. Kým v napadnutom uznesení je uvedené, že svedkovia E. B., F. B., G. B. boli účastní verejného zasadnutia dňa 23.03.2023 ako verejnosť a keďže si vypočuli všetky argumenty obhajcu odsúdeného, súd ich už nemohol ako svedkov vypočuť, naproti tomu v zápisnici z verejného zasadnutia je ako dôvod nevypočutie svedka E. B. uvedené to, že tento bol vypočutý v konaní 9T/87/2021 a bol poučený o dôsledkoch krivej výpovede. Výsluch ďalších navrhovaných svedkov B. H., E. B. a H. B. na verejnom zasadnutí prvostupňový súd odmietol bez odôvodnenia, pričom uvedené nepremietol súd prvého stupňa ani do odôvodnenia napadnutého uznesenia a odmietnutie výsluchu týchto svedkov bližšie neodôvodnil žiadnymi konkrétnymi úvahami ani v napadnutom uznesení. V tomto smere sa sťažnostný súd so sťažnosťou odsúdeného v plnom rozsahu stotožňuje. Celkovo odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa požiadavky na riadne a náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia. V odôvodnení treba, ak to prichádza podľa povahy veci do úvahy, uviesť najmä
skutočnosti, ktoré sa považujú za dokázané, dôkazy, o ktoré sa skutkové zistenia opierajú, úvahy, ktorými sa rozhodujúci orgán spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako aj právne úvahy, na ktorých základe podľa príslušných ustanovení zákona posudzoval dokázané skutočnosti. V tomto prípade akékoľvek právne úvahy k dôvodnosti návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania zo strany súdu prvého stupňa absentujú. Vo vzťahu k navrhnutým dôkazom spočívajúcim v návrhu na vypočutie svedkov je potrebné prvostupňovému súdu vytknúť aj to, akým spôsobom sa vysporiadal s týmto návrhom a z akých dôvodov odmietol vykonať ich výsluch. V prípade svedkyne F. B. a svedkyne G. B. (aj svedka E. B. podľa odôvodnenia napadnutého uznesenia, nie však podľa zápisnice z verejného zasadnutia, v ktorej je uvedený iný dôvod) odmietnutie ich výsluchu odôvodnil tým, že boli prítomní na verejnom zasadnutí a počuli argumenty obhajcu, preto ich už ako svedkov nemohol vypočuť. Uvedené považuje sťažnostný súd za neprípustné. Skutočnosť, že obhajkyňa odsúdeného predniesla návrh na povolenie obnovy konania a navrhla výsluch svedkov, tak ako je zaznamenané v zápisnici (podľa ktorej ho predniesla všeobecne bez uvedenia konkrétnych skutočností, ktoré by z výsluchov navrhnutých svedkov mali vyplývať), nie je v žiadnom prípade dôvodom pre odmietnutie výsluchu svedkov. V prednese obhajkyne, tak ako je zaznamenaný v zápisnici, neboli prezentované žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť následný výsluchu svedkov. Na tomto miesta sa zároveň vynára otázka správnosti procesného postupu prvostupňového súdu, ktorý aj napriek vedomosti, že sú navrhovaní svedkovia prítomní na verejnom zasadnutí, týchto počas prednesu obhajkyne, ktorý by teda podľa názoru prvostupňového súdu mohol mať vplyv na ich výpoveď, nezabezpečil, aby pri tomto prednese neboli prítomní. V tomto smere sťažnostný súd poukazuje aj na to, že prítomnosť svedkyne F. B., svedkyne G. B. a svedka E. B. na verejnom zasadnutí je sporná, keďže nie je v úvode zápisnice, v časti v ktorej sa zaznamená prítomnosť osôb na verejnom zasadnutí, vôbec uvedená. Ich prítomnosť vyplynula z následného textu zápisnice. Dôležité je však upozorniť, že podľa § 261 ods. 2 Trestného poriadku je povinný sudca dbať na to, aby ešte nevyslúchnutý svedok nebol prítomný pri výsluchu obžalovaného a iných svedkov, preto nie je sťažnostnému súdu zrejmé, akým spôsobom by malo prednesenie návrhu na povolenie obnovy konania obhajkyňou ovplyvniť výpovede ešte nevypočutých svedkov. V prípade výpovede svedka E. B., ktorého výpoveď bola (podľa zápisnice z verejného zasadnutia zo dňa 23.03.2023) odmietnutá z dôvodu, že bol vypočutý v konaní 9T/87/2021 a bol poučený o dôsledkoch krivej výpovede, aj tento záver prvostupňového súdu je nesprávny. Povolenie obnovy konania je prípustné aj na základe výpovede svedka, ktorý už bol v pôvodnom konaní vypočutý, avšak z nejakého dôvodu sa jeho výpoveď zmenila. Sťažnostný súd zdôrazňuje, že predtým neznámym dôkazom sa rozumie dôkaz, ktorý nebol vykonaný v pôvodnom konaní (napr. výpoveď predtým nevypočutého svedka), ale aj dôkaz síce v pôvodnom konaní vykonaný, ale s novým obsahom (napr. zmena výpovede svedka). Ak by v dôsledku tohto dôkazu došlo k podstatnej zmene výpovede svedka, predmetom hodnotenia súdu musí byť aj okolnosť, pre ktorú došlo k obsahovej zmene dôkazu. Navyše uvedenú právnu teóriu prvostupňový súd v napadnutom uznesení odcitoval, avšak jej závermi sa očividne neriadil. Sťažnostný súd ďalej pripomína, že konanie o povolení obnovy konania sa obmedzuje na zistenie, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy uvedené v tomto ustanovení. Z hľadiska splnenia podmienok obnovy konania v zmysle § 394 ods. 1 Trestného poriadku nie je rozhodujúce, či o skutočnostiach alebo dôkazoch, ktoré sa v návrhu na obnovu uplatňujú, vedel v pôvodnom konaní navrhovateľ, teda odsúdený, ale je rozhodujúce, či tieto skutočnosti alebo dôkazy boli, alebo neboli známe súdu. Aj keby odsúdený súčasne navrhovaný dôkaz poznal už v základnom konaní a tento súdu nepredložil, resp. neoznačil osoby, ktoré boli svedkami stíhanej trestnej činnosti, a o týchto osobách nemal súd v pôvodnom konaní vedomosť, táto skutočnosť môže byť dôvodom na povolenie obnovy konania. Prvostupňový súd sa musí preto s týmto novým dôkazom vo svojom rozhodnutí vysporiadať a odôvodniť, či by obsah svedeckých výpovedí týchto osôb odôvodňoval iné rozhodnutie o vine alebo o výške, či druhu uloženého trestu. Pod iným rozhodnutím o vine sa chápe napr. zistenie nových skutočností alebo dôkazov, po vykonaní a vyhodnotení ktorých by mohol byť vyslovený odsudzujúci rozsudok namiesto oslobodzujúceho rozsudku, alebo tiež naopak, prípadne ak by mohlo byť konanie páchateľa posúdené ako priestupok, či zistenie podmienok umožňujúcich zastavenie trestného stíhania a pod. K záveru odôvodnenia napadnutého uznesenia sťažnostný súd uvádza, že pri rozhodovaní o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania nie je úlohou súdu preskúmavať správnosť pôvodného konania, ale posúdiť dôvodnosť podaného návrhu na povolenie obnovy konania a zistiť, či dôkazy prezentované v súčasnosti odsúdeným boli známe súdu a orgánom činným v trestnom konaní v pôvodnom konaní a súčasne či by mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo treste. V rámci toho
skúma, či nové skutočnosti alebo dôkazy sú také závažné, že odôvodňujú zásah do právoplatnosti a nezmeniteľnosti rozhodnutia vydaného orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom. Zisťovanie a konštatovanie, že prvostupňový súd v pôvodnom konaní rozhodol správne, nie je v konaní o povolenie obnovy konania na mieste, nakoľko v konaní o povolení obnovy nemožno preskúmavať vecnú správnosť rozsudku alebo trestného rozkazu vydaného v základnom konaní. Rovnako nevyužitie riadnych opravných prostriedkov nie je bez ďalšieho dôvodom na zamietnutie návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania. Úlohou súdu prvého stupňa je preskúmať podaný návrh na povolenie obnovy konania, tak ako je vyššie uvedené a nie hodnotiť postup alebo prístup odsúdeného k trestnému konaniu. V konaní o povolenie obnovy konania nedošlo zo strany prvostupňového súdu k žiadnemu relevantnému dokazovaniu. Výsluch navrhnutých svedkov, ktorí nevypovedali v pôvodnom konaní alebo mali v súčasnosti vypovedať inak, bol odmietnutý bez náležitého odôvodnenia a ďalšie dokazovaniu k zisteniu dôvodnosti podaného návrhu nebolo zo strany prvostupňového súdu vykonané. Sťažnostný súd je povinný na základe sťažnosti preskúmať jednak napadnuté výroky uznesenia, a to zo všetkých hľadísk, bez ohľadu na to, či tieto hľadiská sú alebo nie sú v sťažnosti uvedené, a jednak správnosť postupu konania, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo, a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré mohli spôsobiť nesprávnosť napadnutých výrokov uznesenia (opäť bez ohľadu na to, či sú v sťažnosti konkretizované, alebo nie). V rámci revízneho princípu dochádza k skúmaniu procesných chýb, aj k skúmaniu právnej argumentácie. Sťažnostný súd môže viesť vlastné dokazovanie, to by však malo zostať relatívne obmedzené. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Keďže na podklade zistených skutočností treba konštatovať nesprávnosť postupu okresného súdu v konaní o povolenie obnovy konania, pričom správnosť napadnutého výroku nemôže sťažnostný súd vyhodnotiť, aj vzhľadom k absencii relevantného odôvodnenia napadnutého uznesenia, bolo potrebné napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušiť v celom rozsahu a uložiť mu, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Po vrátení veci na nové konanie bude súd prvého stupňa povinný pri svojom rozhodovaní odstrániť vyššie uvedené pochybenia a opätovne rozhodnúť o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania po riadne vykonanom dokazovaní a svoje rozhodnutie odôvodniť v zmysle požiadavky náležitého odôvodnenia súdneho rozhodnutia a uviesť, na základe akých úvah dospel k záveru, že odsúdeným navrhované dôkazy, resp. ním uvádzané skutočnosti sú alebo nie sú spôsobilé odôvodniť iné rozhodnutie o vine odsúdeného. Pokiaľ ide o ostatné námietky odsúdeného v sťažnosti, s týmito sa sťažnostný súd nemohol vysporiadať pre zmätočnosť odôvodnenia napadnutého uznesenia ako aj vzhľadom ku chybám konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, preto bude prvostupňový súd povinný sa s týmito námietkami obhajoby v rámci nového konania, po vykonaní riadneho dokazovania náležite vysporiadať.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.