Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/216/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Júlia Weiserová, v spore žalobkyne: B. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., B. XXX, právne zast. JUDr. Emíliou Šimkulákovou, advokátkou, Spišská Nová Ves, Starosaská 6, IČO: 17 081 521, proti žalovanému: 1/ Labuda - Asi s.r.o., Hrabušice, Obchodná 52/30, IČO: 36 603 970 a 2/ AGRO ZULA s.r.o., Hrabušice, Hlavná 187/14, IČO: 51 254 506, obaja právne zast. JUDr. Martinom Špakom, advokátom, Spišská Nová Ves, Odborárov 49, IČO: 46 367 543, v konaní o uloženie povinnosti zdržať sa chovu koní a iných hospodárskych zvierat a odstránenie následkov ich chovu a uloženie povinnosti zdržať sa obťažovania žalobkyne nad mieru primeranú pomerom, pachmi, pevnými a tuhými exkrementami a odpadmi a zamedzeniu ich prenikaniu a prenikaniu hlodavcov a hmyzu na jej pozemky, takto

rozhodol:

I. Konanie proti žalovanému v 1. rade zastavuje.

II. Žalobu proti žalovanému v 2. rade zamieta.

III. Žalovaní 1, 2 majú nárok na plnú náhradu trov konania proti žalobkyni. O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Dňa 23.11.2016 podala žalobkyňa na tunajší súd žalobu v ktorej žiadala, aby súd určil, že podnájomná zmluva uzavretá dňa 28.4.2015 medzi spoločnosťou AKRON a.s., Hrabušice a žalovaným v 1. rade je neplatná. Zároveň žiadala, aby žalovaný v 1. rade ukončil akékoľvek podnikateľské aktivity prevádzané na danom území, predmetné územie vyčistil a uviedol do pôvodného stavu do 7 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Podala tiež návrh na vydanie neodkladného opatrenia.

2. Po poučení o náležitostiach žaloby zo strany súdu, keďže v čase jej podania nemala právne zastúpenie konštatovala, že na vydaní neodkladného opatrenia netrvá, preto bolo konanie v tejto časti uznesením sp. zn. -15 zo dňa 21.12.2016 zastavené.

3. V doplnení žaloby po poučení zo strany súdu pred doručením žaloby žalovaným právny zástupca žalobkyne vzal žalobu voči spoločnosti AKRON a.s., Hrabušice ako aj v časti prvého výroku žaloby späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť.

4. Keďže k späťvzatiu žaloby vo vzťahu k uvedenej spoločnosti i k prvému výroku petitu došlo pred jej doručením žalovaným vrátane spoločnosti AKRON a.s., súd v súlade s ustanovením rozhodoval o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

5. Žalobkyňa v žalobe doplnenej dňa 11.1.2017 konštatovala, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. Hrabušice, zapísaných na LV č. XXX a to parcely registra C č. XXXX/X, XXXX/3 a XXXX/X, ako aj rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na parcele č. XXXX/X a súp. č. XXX postaveného na parcele č. XXXX/X. Okrem toho je podielovou spoluvlastníčkou pozemkov nachádzajúcich sa v k.ú. Hrabušice zapísaných na LV č. XXXX a to parcely registra E č. XXXXX/X - záhrada v podiele 9/72 a pozemku zapísaného na LV č. XXXX parcela č. XXXXX/X - orná pôda v podiele 1/36. Tieto pozemky spolu s ďalšími parcelami registra E (parcely č. XXXXX až XXXXX) sú súčasťou katastrálneho územia Hrabušice v miestnej časti označované ako "kapustnice". V katastri nehnuteľností je toto územie scelené a evidované ako parcela registra C č. XXXX evidované na katastrálnej mape, druh pozemku orná pôda o výmere 19332 m2 pre ktorú však nie je založený list vlastníctva. Parcela č. XXXX sa nachádza v zastavanom území Obce Hrabušice. Pozemky zapísané na LV č. XXX sa nachádzajú v susedstve s vyššie opísanou parcela registra C č. XXXX. Žalovaný Labuda - Asi s.r.o. využíva územie kapustníc pre chov koní na základe podnájomnej zmluvy so spoločnosťou AKRON a.s.. Podľa článku II. ods. 1 podnájomnej zmluvy "predmetom nájmu sú pozemky najmä prenajímateľa v katastrálnom území Hrabušice prenajímané na poľnohospodárskej účely pri prevádzkovaní firmy, ide o ucelený blok pozemkov a to celý diel kapustnice, kód dielu XXXX/X o výmere 16900 m2". Podľa ods. 2 uvedeného článku podnájomnej zmluvy "nájomná zmluva sa uzatvára na základe dát prevzatých z katastra nehnuteľností vedených Správou katastra Spišská Nová Ves". Ako vyplýva z článku III. ods. 2 uvedenej zmluvy "kapustnice boli prenajaté na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti pri prevádzkovaní firmy primerane druhu prenajímaných pozemkov v súlade s ustanovením ". Namietala oprávnenosť užívania parcely č. XXXX z toho dôvodu, že spoločnosť AKRON a.s. nebola oprávnená dať územie kapustníc do podnájmu, pretože ona sama nájomné právo k pozemku nemá i s prihliadnutím na to, že ona ako jedna zo spoluvlastníkov časti tohto územia nikdy svoj spoluvlastnícky podiel spoločnosti AKRON a.s. do nájmu nedala. V podnájomnej zmluve označený blok pozemkov diel kapustnice - kód dielu XXXX/X nie je v katastri nehnuteľností evidovaný, označené územie je neznáme a neurčité. Žalovaný tak chová kone na území kapustníc v rozpore so . Žiadala aby súd prejudiciálne vyriešil oprávnenosť držby práva užívať územie kapustníc žalovaným. Za hlavný problém, ktorý z tohto stavu vzišiel označila skutočnosť, že žalovaný chovom koní nad mieru primeranú pomerom zasahuje do jej vlastníckeho práva pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, ktoré kone produkujú. V dôsledku toho došlo k premnoženiu múch a ovadov, ktoré jej výrazne znepríjemňujú život v rodinnom dome v susedstve kapustníc. Premnožili sa aj myši a hraboše. Pachy vyprodukované chovom koní sú zvlášť nepríjemné počas nízkeho tlaku a za daždivého počasia. Na toto sa sťažujú aj okolití susedia. Na území kapustníc je chovaných cca 10 koní, ktoré sa tu pasú, majú zriadené prístrešky, je tu umiestnené hnojisko. Konské exkrementy a najmä moč presakujú do spodných vôd. Predmetná parcela sa nachádza v zastavanom území Obce Hrabušice, spadá pod chránené územie Slovenský raj. Ona ma v časti domu zriadený penzión, kde ubytováva turistov, preto sú dôsledky chovu koní v tejto súvislosti ešte výraznejšie, keďže návštevníci sa na nepríjemnosti s tým spojené sťažujú. Na základe uvedeného najmä s prihliadnutím na neoprávnené nakladanie žalovaných s územím kapustníc spočívajúce vo využívaní územia na chov koní mala za to, že sa jedna o neoprávnenú držbu územia.

6. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení zo dňa 27.3.2017 uviedol, že sa s argumentáciou žalobkyne nestotožňuje. I z konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. kde je žalobcom C.. Š. G. a žalovanou B. Č. je zrejmé, že nehnuteľnosti ležiace v k. ú. Hrabušice parcela KN-C č. XXXX o výmere 19332 m2 sú užívané v súlade so . V tejto súvislosti je nutné ozrejmiť, že žalobkyňa tieto skutočnosti nevedome alebo úmyselne s cieľom vytvoriť si lepšiu argumentačnú pozíciu zamlčala. Žalovaný v 1. rade uzatvoril so spoločnosťou AKRON a.s. podnájomnú zmluvu na základe ktorej predmet podnájmu obhospodaruje, využíva ho na poľnohospodársky účel a plní si svoje záväzky plynúce z prenájmu. O tom, že by mal obmedzovať v dotknutom území vlastnícke práva žalobkyne, táto nepredložila jediný dôkaz. Žalovaný poukazuje aj na to, že hospodári na diely XXXX/X o výmere 16900 m2, nie na celej parcele KN-C č. XXXX o výmere 19332 m2. Na parcelu KN-C č. XXXX nie je zriadený list vlastníctva a nakoľko sú parcely žalobkyne iba v katastrálnom operáte E, nie je možné s bezvýhradnou určitosťou ohraničiť pozemkovú nehnuteľnosť žalobkyne. K jej tvrdeniam, že k nájmu nehnuteľností nikdy nedala súhlas, poukázal na ustanovenie . Žalobkyňa nepreukázala, žeby disponovala väčšinovým podielom na spoločnej veci, preto jej súhlas k prenájmu nebol potrebný. Pozemky sú využívané ako pastvina pre kone, nakoľko v poslednom období došlo v Obci Hrabušice ku krádežiam koní, preto z hľadiska bezpečnosti a ochrany majetku sú tieto poľnohospodárske pozemky využívané aj takýmto spôsobom. V lokalite nie sú zriadené žiadne poľné

hnojiská a prítomnosť zvierat na prenajatej pôde okrem žalobkyne nikoho neobmedzuje. Kone nikoho neobťažujú a to ani tuhými exkrementami, močovinou a už vôbec nie konským zápachom. Žalobkyňa podala podnet na Regionálny úrad verejného zdravotníctva Spišská Nová Ves, ktorý po miestnej ohliadke vyhodnotil jej podnet ako neopodstatnený. Obyvatelia Obce Hrabušice, ako aj návštevníci Slovenského raja možnosť jazdy na koňoch ako aj terapeutickú funkciu koní pre hendikepované deti vítajú. Žalobkyňa sa opakovane sťažovala u rôznych orgánov verejnej správy na činnosť žalovaného, avšak pochopenie pre svoju argumentáciu nenašla takmer na žiadnom z nich. V závere uviedol, že dôkazné bremeno spočíva výlučne na pleciach žalobkyne.

7. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 12.5.2017 uviedla, že preukázala potvrdením z katastra nehnuteľností zo dňa 23.12.2016, že v podnájomnej zmluve označený blok pozemkov diel kapustnice - kód dielu XXXX/ X o výmere 16900 m2 sa v žiadnom registri parciel k. ú. Hrabušice nenachádza, teda nie je možné objektívne zistiť, ktorá časť zemského povrchu o výmere 16900 m2 má byť predmetom podnájomnej zmluvy. Okrem toho Slovenský pozemkový fond oznámil, že v jeho správe sú pozemky registra E v k. ú. Hrabušice parcela č. XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/ X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX, XXXXX/X, XXXXX, XXXXX/X, XXXXX/X. Tieto parcely sa nachádzajú na území kapustníc aj keď netvoria väčšiu časť územia, prechádzajú však priečne cez celú plochu parcely č. C KN č. XXXX. Zároveň Slovenský pozemkový fond oznámil, že ani jeden z vyššie uvedených pozemkov nie je predmetom nájomnej zmluvy uzavretej medzi nimi a spoločnosťou AKRON a.s.. Ďalej uviedla, že ona sa v tomto konaní domáha ochrany susedských práv, nie je preto významné, ktorá časť kapustníc jej presne patrí. Podstatné je, že územie je v susedstve s jej obydlím, sú na ňom chované kone, čím je nad mieru primeranú pomerom rušené jej vlastnícke právo pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, ktoré kone produkujú. V dôsledku tohto došlo k premnoženiu múch a ovadov. Podľa jej názoru pojmy chov koní a pastvina pre kone sú rovnaké resp. efekt pre životné prostredie je rovnaký. Z listu Obce Hrabušice zo dňa 24.4.2017 okrem iného vyplýva, že na území kapustníc kone produkujú výkaly a trus, ktorý jej pravidelne vyvážaný podľa potreby ale je tu predpoklad, že sa z tejto činnosti šíri zápach, množia sa hlodavce. Z toho dôvodu je v jednotlivých prípadoch sťažnosť opodstatnená. Na území sa pohybuje hydina, napriek tomu, že tam bola daná elektrická sieťka, teda i v tejto časti je žiadosť opodstatnená. Na šírenie múch, myší a potkanov je sťažnosť neopodstatnená. So závermi súhlasili s výnimkou premnoženia múch, myší a potkanov, pretože sťažnosť bola prešetrovaná 2.3.2017 teda v zimnom období, kedy sú tieto zalezené.

8. Vo vyjadrení zo dňa 12.9.2017 žalobkyňa k vyjadreniu firmy AKRON a.s. uviedla, že táto spoločnosť predložila 3 nájomné zmluvy z ktorých jej právo uzavrieť podnájomnú zmluvu so žalovaným vyplynula. Nájomná zmluva č. 60/Hrabušice uzavretá medzi AKRON a.s. a žalobkyňou sa vzťahuje na pozemky nenachádzajúce sa na území kapustníc. Ostatné nájomné zmluvy sa týkajú dvoch parciel z územia kapustníc kde prenajímatelia súhlas dali, avšak súhlas bol udelený na vykonávanie činnosti primerane druhu prenajatých pozemkov. V tomto prípade sa jedná o ornú pôdu, preto by mala byť využívaná na rastlinnú výrobu, spôsob využívania poľnohospodárskej pôdy na chov koní je v rozpore s podnájomnou zmluvou i nájomnými zmluvami uzavretými s vlastníkmi. Pokiaľ ide o kód dielu blok pozemkov kapustnice č. XXXX/X o výmere 16900 m2 spoločnosť AKRON a.s. nepredložila žiadne rozhodnutie Poľnohospodárskej platobnej agentúry o pridelení tohto kódu. Na internete v Registri pôdy - LPIS bolo zistené, že zrejmé pre účely dotácii od agentúry bol v časti územia kapustníc pridelený kód XXXX/X. Priložila kópiu mapky z ktorej je zrejmé o ktoré územie ide, pričom prístrešky pre chov koní i hnojisko sa nachádzajú mimo pozemkov. Teda žalovaný užíva tieto pozemky bez právneho dôvodu. Okrem toho sú pozemky v územnom pláne z roku 2016 určené ako zastavateľné územie pre bývanie a občiansku vybavenosť, kde je v zmysle územného plánu povolený chov malých hospodárskych a spoločenských zvierat v obvyklom množstve. Žalovaný v 1. rade teda chovom koní porušuje jednak využitie územia v zmysle územného plánu, ale aj zákaz chovu veľkých hospodárskych zvierat.

9. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení zo dňa 10.1.2018 poukázal na neskoré uplatnenie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany zo stany žalobkyne a žiadal, aby súd na neskoro predložené listinné dôkazy neprihliadal. Konštatoval, že právna zástupkyňa žalobkyne radikálnym spôsobom zmenila jej nosné tvrdenia, keďže ťažiskovým bodom žalobného návrhu boli tvrdenia týkajúce sa oprávnenosti využívania parcely - dielu č. XXXX/X o výmere 16900 m2 v k. ú. Hrabušice, pričom podaním zo dňa 11.1.2017 konanie presúva do roviny tzv. susedských sporov. Konštatoval, že žalovaný v 1. rade výkonom svojho užívacieho práva do výkonu vlastníckeho práva žalobkyne neprimeranom mierou nezasahuje, bol presvedčený, že podanie tejto žaloby je dôsledkom súdneho konania vedeného

tunajším súdom pod sp. zn. . Žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz o tom, žeby bola vo výkone vlastníckeho práva obmedzovaná, pričom podstata susedských sporov je založená na objektívnom preukázaní porušovania resp. obmedzovania vlastníckeho práva vlastníka dotknutej nehnuteľnosti. Iní vlastníci susedných pozemkov nemajú s činnosťou vykonávanou žalovaným v 1. rade žiaden problém, popierajú tvrdenia žalobkyne, čoho dôkazom sú ich čestné vyhlásenia. Žalovaný nielenže nevykonáva činnosť obmedzujúcu výkon vlastníckeho práva žalobkyne, ale naopak, vykonáva poľnohospodársku prvovýrobu, územie riadne obhospodaruje, udržiava, toto nie je ničím kontaminované.

10. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 9.2.2018 konštatovala, že z výkladom a predloženým žalovaným nesúhlasí, považuje ho za nesprávny. Ďalej konštatovala, že susedia, ktorí podpísali vyhlásenia, bývajú v domoch, ktoré sú vo väčšej vzdialenosti ako jej dom. Poukázala i na negatívne recenzie jej hostí potvrdzujúce zápach.

11. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 11.4.2018 odmietol tvrdenia žalobkyne uvedené v jej podaní z 9.02.2018. Zotrval na svojom tvrdení ohľadom zmeny žaloby. Opakovane poukázal na tzv. sudcovskú koncentráciu konania. Žalobkyňa už pri podaní žalobného návrhu disponovala s listinnými dôkazmi, ktoré predkladala nielen vo svojom podaní z 11.1.2017 ale aj pri podaní z 9.2.2018. Bol presvedčený, že tento postup je v rozpore s ustanoveniami o sudcovskej koncentrácií konania, najmä s dôvodmi, pre ktoré boli tieto ustanovenia inkorporované do rekodifikácie civilného procesu. Ak strany neustále produkujú dôkazy, tento postup prispieva k neúmernému predlžovaniu súdneho konania. Žalobkyňa uviedla, že čestné prehlásenia susedov nemôžu byť pre posúdenie tzv. neprimeranej imisie zo strany žalovaného relevantné, nakoľko títo susedia nebývajú v bezprostrednej blízkosti pozemku Kapustníc a teda nemôžu hodnoverne popísať následky chovu koní. Tieto tvrdenia sú zavádzajúce. Predložené čestné prehlásenia celkom jednoznačne preukazujú, že chov koní žalovaným nevykazuje žiadne znaky neštandardnosti. Poukázal aj na tú skutočnosť, že hranica jeho pozemku tvorí hranicu s pozemkami práve týchto osôb, ktoré vydali predmetné čestné vyhlásenia. Je prakticky nemožné, aby údajné imisie z jeho strany, ktoré boli popisované v podaniach žalobkyne, boli namierené a preukázateľné iba vo vzťahu k žalobkyni. Ak sa jedná o nepríjemný zápach, tak tento zápach musí byť z hľadiska objektívneho preukázania prítomný aj u iných susedov, nielen u žalobkyne. Pridržal sa svojho tvrdenia, že všetky imisie musia mať objektívny charakter a nemôžu vychádzať iba zo subjektívneho pocitu jednotlivca. Podľa jeho názoru by mal súd zohľadniť, že miesto, kde údajne dochádza k neprimeranému zásahu do vlastníckych práv žalobkyne (zápachom ..), sa nachádza na vidieku - obci, teda nie v meste s vysokou koncentráciou obyvateľov. Je zrejmé a zaužívané, že na vidieku dochádza bežne ku chovu domácich a hospodárskych zvierat.

12. Podaním zo dňa 16.5.2018 žalobkyňa vzhľadom na zmenu registrácií koní zistenú z Centrálnej evidencie hospodárskych zvierat zo dňa 6.3.2018 žiadala o pripustenie ďalšieho subjektu na stane žalovanej a to spoločnosť AGRO - ZULA, s.r.o., Hrabušice, na ktorú boli niektoré kone prevedené. V dôsledku tejto zmeny podaním zo dňa 8.6.2018 upravila petit žalobného návrhu.

13. Uznesením sp.zn. zo dňa 14.6.2018 súd pripustil na strane žalovaného do konania spoločnosť AGRO - ZULA, s.r.o., Hrabušice a uznesením sp. zn. -155 zo dňa 14.6.2018 i zmenu petitu žalobného návrhu podľa ktorého:

- žalovaní v 1. a v 2. rade sú povinní zdržať sa chovu koní a iných hospodárskych zvierat na parcele registra "C" číslo XXXX evidovanej na katastrálnej mape k.ú. Hrabušice o výmere 19332 m2 orná pôda a odstrániť hnojisko a prístrešky z tejto parcely a

- žalovaní v 1. a v 2. rade sú povinní zdržať sa obťažovania žalobkyne nad mieru primeranú pomerom pachmi, pevnými a tekutými exkrementami a odpadmi vznikajúcimi chovom koní a iných hospodárskych zvierat na parcele reg. "C" č. XXXX k.ú. Hrabušice orná pôda o výmere 19332 m2 a zamedziť ich prenikaniu a prenikaniu hlodavcov a hmyzu premnožených v súvislosti s chovom hospodárskych zvierat na nehnuteľnosti žalobkyne: rodinný dom s.č. XXX postavený na parc. č. XXXX/X a s.č. XXX postavený na parc. č. 1122/2 a pozemok parcely reg. "C" č. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X zapísané na LV XXX k.ú. Hrabušice.

14. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení zo dňa 23.7.2018 konštatoval, že sa s tvrdeniami žalobkyne absolútne nestotožňuje, jej argumentácia je nepresvedčivá a jej účelom je zmiasť súd. K jej námietke týkajúcej sa využívania prenajatej pôdy v rozpore s typologickým označením v zmysle Vyhlášky MP

SR č. a jej prílohy č. 8 konštatoval, že subjekt, ktorý vykonáva starostlivosť a údržbu pôdneho fondu nie je povinný vykonávať na dotknutej parcele tú činnosť, ktorá je uvedená v katastri nehnuteľností ako druh pôdy. Práve naopak, subjekt, ktorý vykonáva starostlivosť o pôdny fond, sa môže rozhodnúť, že pôdu, ktorá je určená na pestovanie plodín (orná pôda), môže nechať ležať úhorom, (teda nepestovať na nej plodiny), ale zároveň je povinný zabraňovať premnoženiu invazívnych rastlín, samonáletov drevín a pod. Spôsob akým dochádza k splneniu týchto povinností je výlučne na subjekte, ktorý vykonáva túto údržbu. On je registrovaný v Registri poľnohospodárskych produkčných plôch, na základe ktorej je povinný vykonávať starostlivosť o pôdny fond a taktiež si plní svoje záväzky voči ochrane prírody podľa a to tým, že zabezpečil vývoz maštaľného hnoja z tohto pôdneho dielu. Poukázal na to, že žalobkyňa doteraz objektívne nepreukázala, že žalovaný v 2. rade vykonáva takú prevádzkovú činnosť, alebo vykonáva vlastnícke právo tak, že by týmto výkonom akýmkoľvek spôsobom ohrozoval, alebo obmedzoval výkon vlastníckeho práva žalobkyne resp. porušoval jednotlivé ustanovenia týkajúce sa výkonu vlastníckeho práva. Všetky doterajšie tvrdenia žalobkyne sú založené iba na hypotetických skutočnostiach. Ak žalobkyňa produkovala dôkazy výpisom zo stránky www.booking.com, tak k tomuto dôkazu uviedol, že žalobkyňa ponúka tzv. bezplatné zrušenie rezervácie 24 hodín pred plánovaným príjazdom. Táto možnosť rezervácie je často využívaná zákazníkmi, a to najmä vtedy, ak nie je ucelený počet cestujúcich, alebo ak sa cestujúci ešte definitívne nerozhodli, či vôbec na tento pobyt nastúpia. Chov koní, alebo iné skutočnosti, ktoré popisovala žalobkyňa nemajú žiaden vplyv na to, či zákazníci žalobkyne plánovaný pobyt zrušia alebo nie. Aj žalovaný 2. sa oboznámil s recenziami ubytovania žalobkyne, avšak z týchto recenzií celkom jednoznačne vyplýva, že nespokojnosť klientov nie je zdôvodnená chovom koní, ale nedostatočnou údržbou samotného ubytovania (kúpeľne, obývacej izby, spálne) teda skutočností, za ktoré žalovaný 2 nemôže niesť zodpovednosť. Ak žalobkyňa poukazuje na prítomnosť "hlodavcov" a poukazuje na recenziu ubytovaného zákazníka, pri produkovaní tohto typu dôkazov by bolo viac ako vhodné, aby tento dôkaz nebol od anonymného zákazníka, keďže touto osobou by mohla byť aj samotná žalobkyňa, alebo jej blízka osoba. Ďalej ak žalobkyňa poukazuje na údajné porušovanie záväznej časti Územného plánu obci Hrabušice, týmto aj žalovaný 2 poukazuje na to, že svojou činnosťou celkom určite neporušuje tento územný plán. Žalovaný 2 chová hospodárske zvieratá, ale vzhľadom na charakter tohto chovu, ich trvalé umiestnenie (čo nie je na pozemkových nehnuteľnostiach "Kapustnice") a s prihliadnutím aj na plochu, kde majú tieto hospodárske zvieratá pastviny, nie je možné hovoriť o porušovaní záväznej časti Územného plánu obce Hrabušice. Ak žalobkyňa nadobudla presvedčenie, že žalovaný 2 sa dopúšťa protiprávneho konania, má možnosť sa obrátiť na vecne a miestne príslušný správny orgán, a nežiadať, aby o týchto veciach konal a rozhodoval zjavne nepríslušný orgán (súd). Záverom poukázal na fakt, že všetci susedia žalobkyne chovajú hospodárske zvieratá, produkujú obdobný odpad (hnoj) a je vylúčené, aby žalobkyňa presne identifikovala zodpovednú osobu, ktorá je zodpovedná za výskyt hlodavcov. Žalobkyňa býva v bezprostrednej blízkosti poľa, kde hlodavce, tvoria prirodzený domov tohto živočíšneho druhu. Žiadal žalobu voči nemu zamietnuť.

15. Žalovaný v 1. rade kategoricky odmietol tvrdenia žalobkyne uvedené v jej podaniach z 16.5.2018 a 8.6.2018. Žalobkyňa neuvádza žiadne nové skutočnosti okrem tých, ktorými rozšírila okruh žalovaných, ktoré však nemajú vplyv na výsledok tohto konania. Opätovne produkuje dôkazy, ktoré mohla predložiť už pri podaní svojej žaloby a mal za to, že týmto konaním neustále predlžuje toto súdne konanie. Aj napriek početným procesným úkonom žalobcu, do dnešného dňa sa žalovaný 1 nedozvedel resp. nebolo preukázané, že žalovaný 1 aj v čase, keď bol vlastníkom koní, neprimeranou mierou obťažoval žalobkyňu pachmi, tekutými alebo pevnými odpadmi, výkon vlastníckeho práva žalovaného 1 ohrozoval výkon vlastníckeho práva žalobkyne. Je presvedčený o tom, že je nevyhnutné si zhrnúť doposiaľ vykonané dokazovanie, teda označiť dôkazy, ktorými žalobkyňa preukazovala porušenie svojich práv podľa . Jedinými dôkazmi, ktorými žalobkyňa preukazovala svoje tvrdenia, bol výpis zo stránky www.booking.com, na ktorej anonymný užívateľ uviedol, že v ubytovaní žalobkyne bolo "cítiť zápach od susedov". Žalovaný v 1. rade zaslal súdu podanie z 10.1.2018 a druhé podanie, ktoré bolo súdu doručené 10.4.2018, avšak žalobkyňa sa k týmto podaniam žiadnym spôsobom nevyjadrila. Žalobkyňa iba opakovane uvádza tie isté skutočnosti a preto je žalovaný 1 presvedčený, že na to, aby bol náležitým spôsobom objasnený skutkový stav, je nevyhnutné, aby žalobkyňa a žalovaný 1. navzájom konfrontovali skutkový stav a aby svoje tvrdenia podložili pod listinné dôkazy. Konštatoval, že podanie žalobkyne z 8.6.2018 opätovne nereflektuje to, čoho sa táto domáha. Žalobkyňa uvádza, že namieta platnosť podnájomnej zmluvy. Táto námietka však nie je súčasťou zmeneného žalobného petitu a teda žalovaný po uplynutí 1,5 roka od podania žaloby, nevie s určitosťou uviesť, čoho sa žalobkyňa touto žalobou domáha. Žalobný petit, tak ako ho uviedla žalobkyňa, je podľa jeho

názoru nevykonateľný a požiadavka, ktorú formulovala žalobkyňa, nemá oporu v hmotnom práve. Prvý výrok petitu žalobkyne navrhol súdu zamietnuť z dôvodu, že žalobkyňa nemôže požadovať od súdu, aby zaviazal žalovaného 1. na plnenie, ktoré vykonáva v súlade so zákonom. Žalovaný 1 si nie je vedomý toho, na základe akého právneho predpisu by sa mal zdržať chovu koní a odstrániť hnojisko a prístrešky. Chov koní bol príslušnými orgánmi verejnej správy povolený, kontrolnými orgánmi neboli zistené žiadne nedostatky chovu týchto zvierat a preto je požiadavka žalobkyne nedôvodná. Druhý výrok upraveného žalobného návrhu je do istej miery totožný so žalobným petitom, ktorý uviedla žalobkyňa vo svojom podaní z 11.1.2017. K tomuto petitu sa opakovane vyjadroval a to v tom zmysle, že žalobkyňa doposiaľ objektívne nepreukázala porušovanie alebo obmedzovania jej vlastníckeho práva žalovaným 1. Opätovne pripomenul, že porušovanie práva vlastníka podľa musí byť založené na objektívnych skutočnostiach a nie iba na subjektívnych dojmoch žalobkyne. Žalobkyňa zámerne neuvádza, že žalovaný 1 nie je jediným jej susedom, ktorý chová hospodárske zvieratá. Podľa jeho zistení takmer všetci okolití susedia chovajú hospodárske zvieratá a teda nie je možné jednoznačne určiť, že údajným porušovateľom práv žalobkyne je práve on.

16. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 22.8.2019 na vyjadrenie žalovaného v 1. rade reagovala tak, že riadne preukázala svoje tvrdenia listinnými dôkazmi a navrhla aj vykonanie dôkazu, ohliadky na mieste samom. Opätovne žiadala vyriešiť prejudiciálne vyriešiť platnosť/neplatnosť podnájomnej zmluvy a na základe čoho bude súd môcť vyhodnotiť, či žalovaní oprávnene užívajú územie Kapustníc a teda či majú platný právny titul na užívanie - umiestnenie chovu hospodárskych zvierat - farmy na Kapustniciach, či chov koní na Kapustniciach vykonávajú žalovaní v súlade s platnými predpismi (napr. chov koní na ornej pôde, atď.). Táto požiadavka - prejudiciálne vyriešiť platnosť podnájomnej zmluvy - nie je zmenou ani doplnením petitu. Ak by súd zistil, že podnájomná zmluva nie je platná, v takom prípade žalovaný v 1. rade nemá platný titul na užívanie cudzej pôdy, a teda prichádzalo by do úvahy, aby mu určil povinnosť zdržať sa chovu koní na Kapustniciach a odstrániť hnojisko a prístrešky z tohto územia, t.j. vypratať územie Kapustníc od chovu a následkov chovu koní. Rozhodnutie o tejto časti žalobného návrhu je závislé od vyriešenia otázky platnosti podnájomnej zmluvy. Ak by však súd dospel k záveru, že podnájomná zmluva je platná, v tom prípade je užívanie Kapustníc žalovaným v 1. rade oprávnené a v takom prípade bude súd riešiť otázku susedských vzťahov, t.j. druhý žalobný petit. Podľa jej názoru chov koní na Kapustniciach nebol povolený žiadnym orgánom. Farma - chov koní sa žiadnym orgánom neschvaľuje ani nepovoľuje, len sa registruje. Kone chované na Kapustniciach vyprodukujú ročne cca 15 - 20 ton hnoja a pri každom vývoze sa vyvezie 2 - 5 ton hnoja - vyplýva to z evidencie vývozu maštaľného hnoja. Takéto množstvo hnoja nemôže byť bez intenzívneho zápachu. Susedia žalobkyne chovajú malé hospodárske zvieratá v obvyklom množstve v súlade so záväznou časťou Územného plánu obce. Obyčajne sú vo dvoroch, v chlievoch, nepohybujú sa voľne. Preto emisie, ktoré produkujú sú tým obmedzené a nešíria sa nad mieru primeranú pomerom.

17. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 22.8.2019 na vyjadrenie žalovaného v 2. rade reagovala tak, že Usmernenie Ministerstva pôdohospodárstva ustanovuje pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych platieb. Žiadnym spôsobom nemení dovolený spôsob využívania poľnohospodárskej pôdy podľa druhu. Možnosť uvedená v usmernení: Nepestovať plodiny na ornej pôde a nechať ju ležať úhorom neznamená zároveň, že je možné ornú pôdu svojvoľne zmeniť na pasienky alebo trvalý trávny porast. Tvrdila, že žalovaní nevykonávajú starostlivosť o pôdny fond, ale na uvedenej pôde chovajú kone, ktoré využívajú na podnikanie vo veci výučby jazdy na koni. Kone neslúžia na poľnohospodárske účely ale ako prostriedok na dosiahnutie zisku. Trvali na tom, aby žalovaný v 2. rade preukázal svoje oprávnenie využívať územie Kapustníc na chov koní. Od zistenia tejto skutočnosti závisí aj rozhodnutie o prvom žalobnom návrhu. Žalobkyňa predložila dôkazy, že žalovaní ohrozujú jej vlastnícke právo: napr. list Obce Hrabušice z 24.4.2017, fotografie miesta chovu koní, fotografie hnojiska, fotografie hlodavcov na pozemku žalobkyne atď. a navrhla aj dôkaz vykonaním ohliadky na mieste samom. Ďalej uviedla, že kone sú na Kapustniciach celoročne. Kapustnice sú v zastavanom území obce - vyplýva to z Výpisu z katastra nehnuteľností parc. č. XXXX, žalovaní preto porušujú záväznú časť územného plánu obce. Konštatovala, že jej susedia chovajú malé hospodárske zvieratá v obvyklom množstve v súlade so záväznou časťou Územným plánom obce. Obyčajne sú vo dvoroch, v chlievoch, nepohybujú sa voľne. Preto emisie, ktoré produkujú sú tým obmedzené a nešíria sa nad mieru primeranú pomerom. Kone, ktoré chovajú žalovaní na pomerne veľkej ploche medzi obytnými domami určite nie sú "malé" hospodárske zvieratá a produkujú tomu zodpovedajúce emisie v podstatne väčšom rozsahu ako je primerané pomerom. Kone chované na Kapustniciach vyprodukujú ročne cca 15

- 20 ton hnoja a pri každom vývoze sa vyvezie 2 - 5 ton hnoja - vyplýva to z evidencie vývozu maštaľného hnoja. Takéto množstvo hnoja nemôže byť bez intenzívneho zápachu.

18. Žalovaní vo vyjadrení zo dňa 16.11.2018 konštatovali, že predpokladali, že po takmer 24 mesiacoch od podania žaloby budú mať úplne jednoznačnú vedomosť, čoho sa žalobný návrh žalobkyne týka. Podľa ich názoru majú právo vedieť, čoho sa žalobca ako aktívne legitimovaný subjekt od nich domáha. Pripomenuli, že pri podaní žaloby sa žalobkyňa domáhala vyslovenia, že podnájomná zmluva je neplatná. Následne podaním právnej zástupkyne žalobkyne z 11.1.2017 došlo nie k úprave žalobného petitu, ale k jeho kategorickej zmene z pôvodného vyslovenia neplatnosti zmluvy na tzv. susedský spor. Súd v tomto smere aj vykonal časť dokazovania, nielen listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou (v rámci svojho prvého procesného úkonu), ale aj listinnými dôkazmi predloženými žalovaným 1 a neskôr aj žalovaným 2. Podaním žalobkyne z 22.8.2018 však žalobkyňa opäť navrhuje vykonať dokazovanie, ktoré podľa ich názoru žiadnym spôsobom nekorešponduje nároku, ktorého sa domáha v zmysle upraveného žalobného petitu a ktoré už mohla označiť pri svojom prvom procesnom úkone. Mali za to, že návrhmi na dokazovanie, ktoré produkuje žalobkyňa, nie je možné preukázať to, čoho sa žalobkyňa podľa upraveného žalobného petitu domáha. Podľa ich názoru súd nemôže vyriešiť prejudiciálne otázku (keďže sa jej žalobkyňa svojím podaním nedomáha), platnosti alebo neplatnosti podnájomnej zmluvy. Na určenie, či tu zmluvný vzťah je, alebo nie je, má povinnosť žalobca podať príslušný žalobný návrh podľa , a v ňom označiť jeho procesnú prípustnosť vyžadovanú v tomto ustanovení . Až na základe takejto skutočnosti a splnení procesných podmienok môže žalovaný zaujať k takému žalobnému návrhu relevantné stanovisko a taktiež predložiť listinné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Súd by mal žalobkyňu vyzvať na uvedenie naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Inými slovami, nie je možné ukryť skutočnosť, či tu zmluvný vzťah je, alebo nie je pod prejudiciálnu otázku a to bez toho, aby boli splnené procesné predpoklady uvedené v . Žalovaní disponujú dôkazmi, ktoré preukazujú oprávnenosť jeho užívacieho práva na pozemkoch tzv. "Kapustníc" avšak v tomto štádiu konania, ako aj vzhľadom na upravený žalobný petit nevidia žiaden racionálny dôvod, na základe ktorého by mali tieto listinné dôkazy predkladať. Rovnako nevideli žiaden dôvod, na základe čoho by sa mala práve žalobkyňa oboznamovať s obsahom týchto zmlúv, keďže údaje v nich sú celkom určite predmetom nielen obchodného tajomstva, ale vzťahuje sa na nich aj ochrana osobných údajov uvedených v o ochrane osobných údajov dotknutých subjektov. Zastávajú právny názor, že predmetné nehnuteľnosti užívajú spôsobom, ako ustanovuje zákon - v spojení s kde je zakotvené povinnosť žiadateľa, aby trvalé trávnaté porasty boli udržiavané kosením, spásaním ... Taktiež je povinný podľa tohto Nariadenia "žiadateľ o priame platby je na diele pôdneho bloku s druhom poľnohospodárskej plochy trvalý trávny porast povinný v roku, v ktorom podal žiadosť, trvalo zabezpečovať jej udržiavanie; udržiavaním plochy sa rozumie činnosť, ktorá zabráni rozširovaniu samonáletov drevín, inváznych druhov rastlín a húževnatých burín". Predmetná pôda je zaradená do poľnohospodárskeho pôdneho fondu a režim jej užívania sa nespravuje katastrálnym zákonom (teda tým, čo je uvedené na príslušnom liste vlastníctva) ale práve jej klasifikáciou podľa PPA, ktorej žiadateľ (teda osoba, ktorá je povinná sa o pôdny fond starať) zasiela žiadosť o priamu platbu. Mali taktiež za to, že žalobkyňa vychádza z nesprávnych zákonných premís pri posudzovaní druhu pôdy, čoho následkom je aj právna argumentácia, ktorá ma u súdu vyvolať dojem, že žalovaný 2 užíva predmetné nehnuteľnosti v rozpore so zákonom.

19. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 12.3.2019 vzala svoju žalobu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade späť a navrhla konanie voči nemu zastaviť vzhľadom k tomu, že sa dozvedela, že novým nájomcom pozemku parcela č. XXXX k.ú. Hrabušice je žalovaný v 2. rade. Žalovaní so späťvzatím žaloby proti žalovanému v 1. rade súhlasili.

20. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, svedka E. G., ohliadkou na mieste samom, oboznámil sa s obsahom spisu a to podnájomnou zmluvou zo dňa 28.4.2015, informatívnou kópiou z mapy, výpisom z katastra nehnuteľností k.ú. Hrabušice, parcela č. XXXX, listom vlastníctva k.ú., Hrabušice č. XXX, č. XXXX, č. XXXX, registráciou chovu, správou od Okresného úradu Spišská Nová Ves, katastrálny odbor zo dňa 23.12.2016 a 5.8.2016, kópiou katastrálnej mapy a kópiou z mapy určeného operátu pre obec Hrabušice, k.ú. Hrabušice zo dňa 14.3.2017, správou od Slovenského pozemkového fondu Bratislava zo dňa 27.2.2017, správou od Obce Hrabušice zo dňa 24.4.2017, vyjadrením spoločnosti AKRON a.s. zo dňa 17.8.2017, nájomnou zmluvou č. 60/Hrabušice zo dňa 7.2.2011 s prílohou, nájomnou zmluvou č. 191/Hrabušice zo dňa 11.2.2015 s prílohou, nájomnou

zmluvou č. 189/Hrabušice zo dňa 5.1.2011 s prílohou vrátane dodatku č. 1 s prílohou, foto snímkou územia kapustníc, územným plánom Obce Hrabušice vrátane grafickej prílohy, vyhláseniami susedov zo dňa 20.4.2017, informatívnou kópiou z mapy, internetovými recenziami ubytovania žalobkyne zo stránky booking.com, fotodokumentáciou, registráciou chovu koní, výpisom z Obchodného registra spoločnosti AGRO ZULA s.r.o., výpisom zvierat z databázy evidencie hospodárskych zvierat - koňovité zvieratá so stavom ku dňu 28.5.2018, zoznamom držiteľov a kontaktných osôb fariem, výpisom z pôdneho portálu informačného servisu VÚPOP vrátane fotodokumentácie, dohodou o vývoze maštaľného hnoja zo dňa 1.1.12018, Usmernením Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR k Nariadeniu vlády SR č. , odpoveďou Okresného úradu Spišská Nová Ves odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 5.8.2016, správou od Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR, evidenciou maštaľného hnoja, správou od Pôdohospodárskej platobnej agentúry Bratislava zo dňa 15.6.2018, správou od Obce Hrabušice ako stavebného úradu zo dňa 1.1.2019, fotodokumentáciou sporného územia zo dňa 28.4.2019 a 29.4.2019, obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. . resp. žalobou v konaní, ako aj obsahom celého tohto spisu a zistil tento skutkový stav:

21. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že vedľa jej parcely sa nachádza parcela, ktorú užívajú žalovaní 1, 2 na chov koní. Kým tam bol v minulosti iba jeden kôň, tak jej tento chov nevadil. Následne sa však ich počet každým rokom rozrastal a už keď tam boli tie kone 3, začalo jej to vadiť. Domnievala sa, že keď žalovaní postavia areál nazývaný Malý majer, tak kone presťahujú tam. Po ukončení výstavby tak aj žalovaní urobili. Táto situácia však trvala iba jeden rok, žalovaný v 1. rade si uvedomil, že kone kadia a že pravdepodobne v takomto hnoji žiť nechce a kone sa vrátili do susedstva jej parcely. V minulosti boli na parcele chované aj iné hospodárske zvieratá napr. sliepky, tieto sa tam v súčasnosti už nenachádzajú. Na pozemku, ktorí užívajú žalovaní sa nachádza hnojisko. Počas rokov docielila aspoň to, že hnojisko nie je priamo na zemi ale je v kontajneri. Tento je síce odvážaný, ale až keď je úplne plný resp. preplnený, takže tento hnoj ju obťažuje zápachom. Nachádzajú sa tam aj prístrešky na ustajnenie koní a tieto jej rovnako vadia. Chov koní žalovaní realizujú na vedľajšej parcela asi 10 rokov. Asi pred rokom bolo prírodné hnojisko nahradené kontajnerom. Ona dávala podnet na prešetrenie na životné prostredie prečo došlo k umiestneniu kontajnera na pozemok a to z toho dôvodu, že keď hnoj od koní preschol, žalovaní ho povyhadzovali, porozhadzovali po území a zapálili. Takto horelo územie v 10 až 15 metroch. Keď prišla kontrola zo životného prostredia, hnoj sa na parcele nenachádzal. Ju chov koní obťažuje do takej mieri, že ide o obťažovanie zápachom, v súčasnosti už žiadny pevný ani tekutý resp. iný odpad vznikajúci od chovu koní na jej pozemok nepreniká. Na jej pozemok prenikajú hlodavce a hmyz, ktoré sa premnožujú v dôsledku toho, že už aj v letnom období sú žalovaní povinní kone prikrmovať, takže sa hlodavce živia i týmto. Za 10 rokov čo žalovaní na pozemku kone chovajú, tam už ani v lete nie je skoro žiadna tráva, preto musia žalovaní kone dokrmovať. Hmyz a hlodavce sa rovnako na jej pozemok dostávajú v dôsledku hnoja, ktorý vyprodukujú žalovaní. Jej chov koní začal vadiť vtedy, keď už ich bolo viac, konkrétne keď boli 3, bolo to niekedy okolo roku 2010 až 2011.

22. Štatutárny zástupca žalovaného v 1. rade C.. Š. G. vo svojej výpovedi konštatoval, že dlhodobo vykonáva poľnohospodársku činnosť v obci Hrabušice a plánuje to tak robiť aj naďalej. Jedná sa jednak o obhospodarovanie a starostlivosť o poľnohospodársku pôdu a jednak rovnako o chov koní. Toto vykonáva legálne v súlade so zákonom na území, ktoré mu podľa dohody ostatných užívateľov pôdy a podnikateľov ich obce bolo pridelené resp. ktoré využíva na základe zmluvy a dohôd. Žalobkyňa podala na chov koní opakovane množstvo sťažností, sťažovala sa u veterinárov, hygienikov, na životnom prostredí, obci Hrabušice ako stavebnom úrade. Ani jeden z týchto orgánov však nekonštatoval, žeby jeho činnosť bola realizovaná v rozpore so zákonom. Kone využíva jednak pri svojej poľnohospodárskej činnosti, keďže o pôdu sa stará, túto kosí a rovnako ju necháva spásť týmito koňmi ale tieto využíva aj na ďalšie účely napr. na jazdenie, hypoterapiu a pod. vzhľadom k tomu, že sa nachádzajú v rekreačnej oblasti. Vyhlásil, že na ním užívanom území nikdy nebolo žiadne hnojisko, v minulosti kúpili kontajner a zabezpečujú tak odvoz hnoja. Čo sa týka prístreškov na ním užívanom území, nejde o žiadne stavby s pevným základom, neboli porušené ustanovenia Stavebného zákona. V minulosti nikdy nespaľoval hnoj ani nedochádzalo k vytekaniu hnojovky na pozemok žalobkyne, nie je to ani objektívne možné, aby hnoj vytekal smerom do svahu ku pozemku žalobkyne. Uviedol, že nie je možné, aby v súvislosti s touto jeho činnosťou dochádzalo k premnoženie hlodavcov či hmyzu. On ich premnoženie nezaregistroval. Domnieval sa, že je to tým, že žalobkyňa prevádzkuje penzión a autoservis, pričom pri tejto činnosti nemá vyriešené odtekanie resp. odvoz odpadu. Tento sa po odchode hostí hromadí, takže aj toto môže byť príčinou množenia hlodavcov. Disponuje videonahrávkou toho, ako žalobkyňa odpad likviduje, že tento tuhý odpad na pozemku spaľuje. Jeho firma v súčasnosti vlastní jedného koňa, ktorého chová na

území v blízkosti žalobkyne. Kone na tomto území chová z toho dôvodu, že v minulosti sa vyskytli prípady krádeží, kde dokonca zlodeji koňa zabili a zjedli, takže mu je lepšie chovať kone v blízkosti dozoru na tejto parcele. Čo sa týka kontroly, ktorá bola vykonaná obecným úradom, komisiou pre verejný poriadok dňa 2.3.2017, on sa tejto nezúčastnil. Ide o miestny folklór, keď veci posudzuje komisia zložená zo stolára a bývalého vojaka a aktivistu pána V., priateľa žalobkyne, ktorý v druhom spore svedčil v jeho neprospech. Tvrdil, že sťažnosti boli prešetrované asi 10-krát kompetentnými orgánmi, pričom tieto nezistili žiadne závady. Ako bývalý starosta uviedol, že ak bola na obec postúpená sťažnosť vždy sa snažil získať odborné stanovisko kompetentných orgánov resp. ak to nebolo v kompetencii obce vec kompetentnému orgánu odstúpil s tým, že o tomto upovedomil sťažovateľa. Vždy si cenil názor odborníkov.

23. Štatutárna zástupkyňa žalovaného v 2. rade K. G. konštatovala, že so žalobou nesúhlasí. Potvrdila, že v blízkosti pani Č. chovajú kone ale exkrementy sú pravidelne raz týždenne v letnom období zberané a umiestňované do kontajnera, pričom tento sa vždy po naplnení odváža. Územie, ktoré obhospodarujú je väčšie ako územie kapustníc, majú ešte nejaké 2 hektáre navyše, hnoj zberajú po celom území. Ustajneného v boxe mali len jedného koňa. Býva ku kontajneru bližšie ako pani Č.Á. a žiadny zápach ju neobmedzuje, vedľa susedí s reštauráciou z ktorej sa rovnako na zápach nikto nesťažoval. Raz ročne na tomto území vykonávajú deratizáciu a dezinsekciu napriek tomu, že im to zákon neukladá. Žijú však na dedine, každý zo susedov chová prasatá a iné zvieratá, takže výskyt hlodavcov je tu bežný. Domnievala sa, že tento môže súvisieť aj s produkciou komunálneho odpadu samotnou pani Č.. Podľa jej názoru sú kone pre obec prínosom, využíva ich pri svojej inzercii i samotná žalobkyňa resp. svojich klientov k nim na jazdenie už neraz poslala. Čo sa týka krmiva, toto majú uskladnené na družstve, ktoré sa nachádza asi kilometer od územia, vozia ho v sudoch, ktoré majú tak na 3-4 dni. Nevidela dôvod, prečo by na ich území kone nemali byť. Tento problém s ich rodinou nikdy neriešila pani Č. osobne, až minulého roku v lete, keď ju jej manžel oslovil, čo jej vlastne vadí, prečo sa sťažuje, povedala, že kým tie kone odtiaľ nebudú preč, ona s týmto neprestane. Jej manžel sa im dokonca vyhrážal, že tam nasype otravu a kone otrávi. Toto vyhrážanie vyšetrovala aj polícia. Napriek tomu, že si žalobkyňa ohradila časť ich územia a využíva ho i keď ho oni majú v prenájme a platia za neho dane, toto prehltli a neriešili to. V minulosti podala na nich sťažnosť týkajúcu sa prístreškov, ktoré mali údajne zasahovať do cesty, ktorá však nikdy nebola vytýčená. Skutočne prišiel geodet, ktorého objednali a zaplatili oni, skonštatoval, že jeden skutočne zasahuje do cesty a tak ho odstránili. Pri šetrení však zistil, že celý plot pani Č. stojí na obecnej ceste, na toto ju upozornili, táto však do dnes nápravu neučinila, práve naopak, vytrhala vytýčené kolíky.

24. Svedok E. G. uviedol, že žalobkyňa je jeho treťou susedou, žalovaná prvou susedou. Nevedel o čom sa v tomto konaní jedná, počul však, že ide o niečo ohľadne potkanov ale u neho žiadny nie sú, takže sa viac k veci nevedel vyjadriť. Nevnímal žiadne rušivé vplyvy chovu koní žalovanými na jeho osobu, zápach z koní tam nie je cítiť, iba v prípade, že vojde úplne na koniec svojej záhrady. Žiadne iné rušenia nezaznamenal. Jeho dom je od pastvín tak 60-70 metrov, žiadny zápach necíti. Je ho síce niekedy cítiť po daždi. Nevedel sa vyjadriť v akých frekvenciách je odvážaný hnoj od koní, či je zápach väčší keď je väčšia kopa alebo nie. Vedel, že žalovaní pracú hnoj. Jeho prítomnosť koní na pastvinách nijakým spôsobom neobmedzuje. Jeho manželka v tejto súvislosti v minulosti podpisovala nejaké vyhlásenie, ale nevedel čo to bolo, lebo to už bolo dávno.

25. Súd vykonal vo veci ohliadku na mieste samom dňa 30.4.2019, kde bolo zistené, že za domom žalobkyne sa nachádza jej záhrada a to do vzdialenosti cca 20 m od domu a následne je pozemok vymedzený ohradníkom cca 10 metrov od záhrady, ktorý využíva žalobkyňa ale ide o obecný pozemok, mala tadiaľ viesť obecná cesta. Medzi domom žalobkyne a štatutárnej zástupkyne žalovaného v 2. rade sa nachádza ďalšia nehnuteľnosť - hospodárska budova suseda Y.. Práve na tejto strane pozemku žalobkyne sa podľa jej vyjadrenia nachádzajú miesta výskytu hlodavcov, najmä potkanov. Hlodavce údajne prichádzajú zo zadnej strany pozemku, zo stajne, ktorá sa nachádza na konci susedovho pozemku a ktorú využívajú žalovaní prístrešok pre kone v prípade nepriaznivého počasia. Za nehnuteľnosťou pána Y. smerom od domu žalobkyne sa nachádzajú pozemky a dom štatutárnej zástupkyne žalovaného v 2. rade s ktorou z druhej strany susedí svedok G., následne ďalší sused, ktorý v prednej časti pozemku prevádzkuje reštauráciu a potom bývajú ďalší susedia. Za domom pani G. sa nachádza kontajner na hnoj a to cca 20 resp. 25 m od hranice obecného pozemku užívaného žalobkyňou. Podľa jej vyjadrenia sa po jeho naplnení vedľa pristaví vlečka na ktorú sa hnoj prehádže a vyvezie. Pri ohliadke bolo zistené, že na pozemku užívanom žalovanými sa páslo 12 koní, 2 v pravej časti za ohradníkom, 10 v ľavej časti za ohradníkom. V pravej časti sa nachádzali prístrešky pre kone, ako aj

hnojisko. Krmitká sa nachádzajú v strednej časti pozemkov vo veľkej vzdialenosti od domu žalobkyne, pričom tieto sa z dôvodu vydupania plochy okolo nich premiestňujú. Žiadny zápach od koní nebolo cítiť, hnojisko bolo naplnené iba čiastočne. Evidentný výskyt hlodavcov ani hmyzu nebol pri ohliadke zaznamenaný. Oproti záhrade žalobkyne podľa vyjadrení strán iný sused chová cca 300 sliepok, sused Y. chová svine, sliepky i iní susedia chovajú hospodárske zvieratá napr. kozy.

26. Z podnájomnej zmluvy uzavretej medzi prenajímateľom AKRON a.s. Hrabušice a nájomcom LABUDA - ASI s.r.o. Hrabušice zo dňa 28.4.2015 súd zistil, že prenajímateľ prenajal nájomcovi na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní firmy pozemky, ktoré sú v jeho nájme a to ucelený blok pozemkov, celý diel Kapustnice, kód dielu XXXX/X o výmere 16900 m2 v katastrálnom území Hrabušice. Doba nájmu bola dohodnutá na 5 rokov. V článku III ods. 4 bolo uvedené, že nájomca je oprávnený dať predmet nájmu do podnájmu tretej osobe.

27. Z informatívnej kópie z katastrálnej mapy stav C-KN zo dňa 26.9.2016, aktualizovanej a úradne overenej dňa 14.3.2017, ako aj z výpisu z katastra nehnuteľností súd zistil, že na parcelu č. XXXX o výmere 19332 m2, orná pôda, v katastrálnom území Hrabušice nie je založený list vlastníctva.

28. Z informatívnej kópie z mapy zo dňa 29.6. 2016, aktualizovanej a úradne overenej dňa 14.3.2017 registra E sú zrejmé jednotlivé parcely bez identifikácie vlastníkov.

29. Z listu vlastníctva č. XXX katastrálne územie Hrabušice súd zistil, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou parciel č. XXXX/X o výmere 598 m2, zastavené plochy a nádvoria, č. XXXX/X o výmere 187 m2, zastavené plochy a nádvoria a č. XXXX/X o výmere 49 m2, zastavené plochy a nádvoria, ako aj rodinného domu súp.č. XXX na parcele č. XXXX/X a súp.č. XXX na parcele č. XXXX/X a to v podiele 1/2.

30. Z listu vlastníctva č. XXXX katastrálne územie Hrabušice súd zistil, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou parcely registra E č. XXXXX/X, o výmere XXX, druh pozemku - záhrada, podiel 9/72.

31. Z listu vlastníctva č. XXXX katastrálne územie Hrabušice súd zistil, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou parciel registra E č. XXX/X o výmere 1755 m2, orná pôda, č. XXX/X o výmere 274 m2, orná pôda, č. XXX/X o výmere 2348 m2, orná pôda a č. XXXXX/X o výmere 115 m2, orná pôda v podiele 1/36.

32. Z dokladu o registrácii chovu spoločnosťou LABUDA - ASI s.r.o. Hrabušice súd zistil, že spoločnosť požiadala o zmenu vlastníctva u chovu koní na V.. K. G..

33. Zo správy od Okresného úradu Spišská Nová Ves, katastrálny odbor zo dňa 23.12.2016 súd zistil, že parcela č. XXXX/X o výmere 16900 m2 sa nenachádza v žiadnom registri parciel v k. ú. Hrabušice.

34. Zo správy od Okresného úradu Spišská Nová Ves, katastrálny odbor zo dňa 14.3.2017 vyžiadanej súdom na návrh žalobkyne bolo zistené, že vyhotoviť grafickú identifikáciu priebehu hraníc parcely č. XXXX v k.ú. Hrabušice nebolo možné nakoľko v žiadosti absentovalo číslo parcely pôvodného stavu (pozemkovoknižný príp. určeného operátu).

35. Zo správy od Okresného úradu Spišská Nová Ves, odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa 5.8.2016 súd zistil, že úrad nevydal súhlas na dočasnú skládku hnoja na území Kapustníc v Hrabušiciach ani pre Jazdecký klub Malý Majer ani pre firmu Labuda ASI s.r.o., nakoľko takú žiadosť neobdŕžal. Dňa 23.11.2015 počas miestneho šetrenia sa miesto dočasného uloženia maštaľného hnoja na území nenachádzalo.

36. Zo správy od Slovenského pozemkového fondu Bratislava zo dňa 27.2.2017 súd zistil, že v správe a nakladaní fondu sa nachádzajú pozemky (resp. ich podiely) od parcelného čísla XXXXX po parcelné číslo XXXXX registra E v k.ú. Hrabušice: pozemok E-KN parc. č. XXXXX/X, Č.. XXXXX/X, Č.. XXXXX/ X, Č.. XXXXX, Č.. XXXXX/X, Č.. XXXXX/X, Č.. XXXXX/X, Č.. XXXXX/X, Č.. XXXXX/X, Č.. XXXXX/ X, Č.. XXXXX/X, Č.. XXXXX, Č.. XXXXX/X, Č.. XXXXX, Č.. XXXXX/X, R. Č.. XXXXX/X. Ani jeden z pozemkov nie je predmetom Nájomnej zmluvy č. 00653/2015-PNZ-P40229/15.00 zo dňa 22.6.2015 uzavretej medzi SPF a spoločnosťou Akron a.s..

37. Zo správy od Obce Hrabušice zo dňa 24.4.2017 o prešetrení sťažností žalobkyne bolo zistené, že komisia pre verejný poriadok obce po prešetrení sťažností konštatovala, že sťažnosť na šírenie múch, myší a potkanov je neopodstatnená, sťažnosť na hromadenie hnoja bola opodstatnená v jednotlivých prípadoch a sťažnosť na pohyb hydiny považovala za opodstatnenú. Uložila povinnosť K. G. na zabezpečenie ohrady pre svoju hydinu. Vo výsledkoch komisia konštatovala že, pani G. a firma Labuda Asi. s.r.o. každoročne pravidelne prevádza deratizáciu a dezinsekciu všetkých budov a pozemkov, kde prevádzkuje svoju činnosť. Doporučila vytýčiť hranicu pozemku č. XXXXX a ďalej konštatovala, že kone nachádzajúce sa na území Kapustníc produkujú konské výkaly a trus, ktorý je podľa potreby pravidelne vyvážaný a na území sa pohybuje hydina, ktorá napriek elektrickej sieťke prechádza na iné pozemky. K. G. prisľúbila urobiť lepšiu zábranu. Obec na doporučenie komisie doporučila vydala stanovisko, že pozemok parc. č. XXXXX je využívaný s územným plánom a slúži ako cesta k jednotlivým pozemkom. Pre územie Kapustníc je spracovaná dokumentácia a predmetné územie je výhľadovo určené na IBV a občiansku vybavenosť.

38. Z vyjadrenia spoločnosti AKRON a.s. zo dňa 17.8.2017 súd zistil, že táto oznámila že podnájomnú zmluvu so žalovaným v 1. rade uzatvorila ako nájomca spoluvlastníckych podielov na predmetnej nehnuteľnosti a mala na to oprávnenie v zmysle uzatvorených nájomných zmlúv, kde jej spoluvlastníci tento súhlas udelili. Poukázala i na ust. z ktorého oprávnenie vyplýva. V závere uviedla, že kód dielu blok pozemkov Kapustnice parc. č. XXXX/X o výmere 16900 m2 jej bol pridelený Poľnohospodárskou platobnou agentúrou Bratislava. Príkladmo predložil niekoľko nájomných zmlúv a to nájomnú zmluvu č. 60/Hrabušice zo dňa 7.2.2011 s B. Č. s prílohou, nájomnú zmluvu č. 191/ Hrabušice zo dňa 11.2.2015 s prílohou, nájomnú zmluvu č. 189/Hrabušice zo dňa 5.1.2011 s prílohou, vrátane dodatku č. 1 s prílohou, uzavretých i inými spoluvlastníkmi pozemkov.

39. V časti 11 predloženého Územného plánu Obce Hrabušice - návrhu urbanistickej koncepcie priestorového usporiadania posledný odsek bolo uvedené že, "v zastavaných územiach okrem plôch určených pre chov veľkých chovných zvierat sa povoľuje chov malých hospodárskych zvierat a spoločenských zvierat aj to v obvyklom množstve aby nedochádzalo k vytváraniu zdroja hygienického znečistenia a vzniku takých obmedzení, ktoré obmedzujú funkciu bývania na okolitých pozemkoch". Súčasťou je i grafická časť plánu.

40. Z Vyhlásení susedov sporových strán pani Y., G., Z. P., L. a pána F. súd zistil, že títo zhodne vyhlásili, že ich rodinám neprekáža, že sa v susedstve nachádza farma koní, nepociťujú nepríjemný zápach či iné znečistenie ovzdušia alebo pôdy. Rovnako konštatovali, že si nemyslia, že v dôsledku chovu koní je na tomto území a v najbližšom okolí premnožený výskyt hlodavcov. Neprekážalo im, že sa po území tzv. kapustníc pohybujú sliepky, kone či iné domáce zvieratá, pretože tieto ich nijak neohrozujú ani neobmedzujú. Susedia uviedli, že sa môžu voľne pohybovať po obecnej ceste, ktorá je priechodná až po stromy na jej konci/začiatku, okolo ktorých sa dá prejsť len pešo.

41. Žalobkyňa predložila súdu informatívnu snímku kópie z mapy územia s jej odhadom vzdialeností kontajnera s hnojom od rodinných domov susedov vrátane jej vlastného.

42. Z internetového hodnotenia ubytovacích služieb poskytovaných žalobkyňou súd zistil, že anonymný hosť bez uvedenia dátumu recenzie uviedol, že "bolo cítiť zápach od susedov, kopa hnoja" a ďalšie dve recenzie zo dňa 11.6.2017 a 5.7.2017 obsahovali správu o tom, že zaregistrovali myš. Žalobkyňa predložila súdu i porovnávací graf zrušených rezervácií za rok 2018 oproti roku 2017 o 1,49 %.

43. Z dokladu o registrácii chovu koňovitých zvierat vyhotoveného ku dňu 14.5.2018 súd zistil, že spoločnosť došlo k zmene vlastníctva u chovu koní na spoločnosť AGRO ZULA s.r.o..

44. Z informácie o kultúrnom diele predloženého z Pôdneho portálu - Informačného systému VÚPOP súd zistil údaje o diele Hrabušice 3804/1 KODKD: 323120804/1 , ID-KD: 177767 o výmere 1,69 ha, kultúra TTP. Súčasťou výpisu boli i foto snímky predmetného územia.

45. Z dohody o vývoze maštaľného hnoja zo dňa 1.1.2018 súd zistil, že žalovaný sa s firmou AGROURBÁR s.r.o. Hrabušice dohodol o odvoze maštaľného hnoja, ktorý vzniká pri prevádzkovaní podniku žalovaným v 2. rade na hnojiská firmy Agrourbár.

46. Z Usmernenia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR k nariadeniu vlády SR č. účinného od 16.4.2015 sú zrejmé podmienky poskytnutia priamych platieb žiadateľov - užívateľovi poľnohospodárskej plochy.

47. Na snímke z portálu Mapy Google žalovaný v 2. rade označil chov hospodárskych zvierat zo strany ďalších susedov sporových strán.

48. Z internetového hodnotenia ubytovacích služieb poskytovaných žalobkyňou predložených žalovanými súd zistil, že v čase od augusta 2017 do júla 2018 boli na internete zverejnené negatívne recenzie na ubytovanie v penzióne žalobkyne. Hostia sa sťažovali na špinavé vane so zápachom, nedostatočné čistenie WC i kuchýň, nedostatočnú výmenu uterákov.

49. Zo správy od Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR Bratislava zo dňa 2.11.2016 (RVPS) súd zistil, že tento úrad prešetril podanie sťažovateľky B. Č., týkajúci sa prešetrenia registrácie farmy žalovaného v 1. rade a konštatoval že farma č. 234544, G. K., Hrabušice bola registrovaná na chov koní dňa 14.4.2009 teda v čase keď registrácia nebola povinná. V čase registrácie boli chovné podmienky pre kone vyhovujúce. Využívaný bol oplotený pasienok, ktorý síce mal viacerých majiteľov, ale Obecný úrad Hrabušice nemal voči využívanému pasienku výhrady z pohľadu územného plánu obce. Predtlač na žiadosti o registráciu farmy mohlo viesť k mylným záverom nakoľko farma sa neschvaľuje, iba registruje. Odo dňa 28.4.2010 sa novým držiteľom zvierat na farme č. 234544 pod názvom G. K., stala firma LABUDA - ASI s.r.o.. Tieto zmeny inšpektor RVPS nepotvrdzuje, ani mu nie sú oznamované. Zmena držiteľa je administratívnym úkonom. Dňa 22.6.2016 RVPS potvrdila registráciu novej farmy na chov koní LABUDA - ASI s.r.o., Hrabušice, evidovanej pod číslom 342630. Táto firma je držiteľom zvierat na oboch vyššie uvedených farmách v Hrabušiciach, ktoré spĺňajú podmienky na chov koní v zmysle o veterinárnej starostlivosti. Podanie žalobkyne vyhodnotili ako neopodstatnené.

50. Z evidencie maštaľného hnoja je zrejmá frekvencia vývozu hnoja, jeho množstvo i miesto vývozu v čase od 20.3.2009 do 27.2.2016.

51. Zo správy od Pôdohospodárskej platobnej agentúry Bratislava zo dňa 15.6.2018 súd zistil, že agentúra prešetrila žiadosť B. Č. a konštatoval, že na DPB Hrabušice XXXX/X o výmere 1,69 ha si podal žiadosť o podporu za rok 2017 žiadateľ Labuda - Asi s.r.o., Hrabušice v súlade s nariadením vlády SR č. . V žiadosti deklaroval trvalé trávnaté porasty. Za rok 2018 ešte neboli vyplatené priame platby z dôvodu administrácie žiadostí. Agentúra vypláca priame platby v zmysle nariadenia vlády SR č. , nevypláca priame platby na jazdecké športové kone.

52. Zo správy od Obce Hrabušice ako stavebného úradu zo dňa 1.2.2019, na podnet žalobkyne na prešetrenie stavieb postavených na pozemku KN-C č. XXXX, k.ú. Hrabušice súd zistil, že stavebný úrad už opakovane v rokoch 2015, 2016 a 2017 prešetril podnety menovanej a zistil, že tieto nie sú opodstatnené. Tieto skutočnosti boli i predmetom šetrenia Okresného úradu Košice odboru výstavby a bytovej politiky, ktorý rovnako konštatoval, že sa nejedná o stavby v zmysle definície stavebného zákona. Preto na základe nového podnetu stavebný úrad zisťoval, či došlo k zmene skutkového stavu a to i detailnou ohliadkou uloženia konštrukcií. Záverom konštatoval, že nedošlo k žiadnym novým skutočnostiam, ktoré by odôvodňovali potrebu vydania stavebného povolenia resp. ohlásenia drobnej stavby a teda za takejto situácie odstránenie stavieb nariadiť nemohol, pretože sa o stavby nejedná. Ďalej čo sa týka podnetu na vykonávanie činnosti žalovanými a využívanie pozemkov zaradených ako orná pôda na pasienky, v rozpore s územným plánom obce, ktorý miesto určil na výstavbu rodinných domov konštatoval, že územný plán určuje funkčné využitie plôch výhľadovo. Pri umiestňovaní nových stavieb bývania musí dodržať regulatívy záväznej časti územného plánu.

53. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. , predovšetkým zo žaloby v predmetnej veci súd zistil, že Š. G., ako žalobca podal žalobu na ochranu svojej osobnosti voči B. Č..

54. Podľa , žalobca môže vziať žalobu späť.

55. Podľa -3 , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí

vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

56. Podľa , , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

57. V priebehu konania podaním zo dňa 12.3.2019 došlo k späťvzatiu žaloby voči žalovanému v 1. rade, keďže novým nájomcom pozemku parc. č. XXXX, k.ú. Hrabušice sa stal žalovaný v 2. rade, teda žalovaný v 1. rade už chov koní na pozemkoch vo vlastnom mene nevykonáva.

58. Vzhľadom na späťvzatie žaloby voči žalovanému v 1. rade súd so súhlasom právneho zástupcu oboch žalovaných konanie proti žalovanému v 1. rade zastavil.

59. Podľa , , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

60. Podľa , vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

61. Podľa , podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

62. Podľa - 3 , z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.

63. Žalobkyňa sa 1. výrokom žalobného petitu domáhala určenia, že žalovaní v 1, 2 sú povinní zdržať sa chovu koní a iných hospodárskych zvierat na parcele registra "C" číslo XXXX evidovanej na katastrálnej mape k. ú. Hrabušice o výmere 19332 m2 orná pôda a odstrániť hnojisko a prístrešky z tejto parcely - teda územie vypratať. Namietala oprávnenosť užívania parcely č. XXXX žalovanými z toho dôvodu, že spoločnosť AKRON a.s. nebola oprávnená dať územie kapustníc do podnájmu, pretože ona sama nájomné právo k pozemku nemá i s prihliadnutím na to, že ona ako jedna zo spoluvlastníkov časti tohto územia nikdy svoj spoluvlastnícky podiel spoločnosti AKRON a.s. do nájmu nedala. V podnájomnej zmluve označený blok pozemkov diel kapustnice - kód dielu XXXX/X nie je v katastri nehnuteľností evidovaný, označené územie je neznáme a neurčité. Žiadala, aby súd prejudiciálne vyriešil oprávnenosť držby práva užívať územie kapustníc žalovanými, teda vyriešil otázku platnosti resp. neplatnosti podnájomnej zmluvy. Svoj nárok opierala o ust. .

64. V ustanovení sú zakotvené dve typické vlastnícke žaloby a to: a) žaloba negatórna, teda žaloba na stanovenie povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva a b) žaloba vindikačná resp. reivindikačná (žaloba na vydanie veci). V tomto prípade sa 1. výrokom žaloby žalobkyňa domáha ochrany vlastníckeho práva neoprávnenými zásahmi žalovaných (chovom koní a s tým spojených dôsledkov), teda ide o žalobu negatórnu - zapieraciu.

65. Základnou podmienkou úspechu žaloby je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu. Žalobkyňa síce preukázala, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností - pozemkov nachádzajúcich sa v k. ú. Hrabušice - území tzv. kapustníc, zapísaných na LV č. XXXX a to parcely registra E č. XXXXX/X - záhrada o výmere 348 m2 v podiele 9/72 a pozemku zapísaného na LV č. XXXX parcela č. XXXXX/X - orná pôda o výmere 115 m2 v podiele 1/36, pričom ide o podiely ideálne. Územie "kapustníc" však tvorí množstvo ďalších parciel, známych vlastníkov, ako i pozemkov v správe a nakladaní Slovenského pozemkového fondu. Tieto pozemky spolu s ďalšími parcelami registra E (parcely č. XXXXX až XXXXX) sú súčasťou katastrálneho územia Hrabušice v miestnej časti označované ako "kapustnice". V katastri nehnuteľností je toto územie scelené a evidované ako parcela registra C č. XXXX evidované na katastrálnej mape,

druh pozemku orná pôda o výmere 19332 m2 pre ktorú však nie je založený list vlastníctva. Vychádzajúc z uvedeného bol súd toho názoru, že žalobkyňa je síce podielovou spoluvlastníčkou pozemkov na území "kapustníc" avšak iba minoritnou, takže neudelenie jej súhlasu s nájmom nehnuteľností je pre hospodárenie s vecou celkom bez významu. Ostatní spoluvlastníci pozemkov na uvedenom území súhlas žalovaným udelili a to podpisom nájomných zmlúv so spoločnosťou Akron a.s..

66. Ďalším dôvodom oprávnenosti negatórnej žaloby je rušivá činnosť - neoprávnený zásah vykonávaná tretím subjektom, jednoznačne a presne identifikovateľný a v tejto súvislosti zákonodarca kladie zvýšené požiadavky na presnú formuláciu žalobného petitu. Musí teda ísť o zásahy, na ktoré ten, kto ich vykonáva (teda v tomto prípade žalovaní chovom koní) nemá oprávnenie t.j. nemá žiadny právny dôvod na ich vykonávanie. Neoprávnený zásah musí trvať i v čase rozhodovania súdu. Čo sa týka otázky pasívnej legitimácie, žalobkyňa v pôvodnej žalobe doručenej súdu dňa 23.11.2016 označila za pasívne legitimované subjekty, teda pôvodcu rušivej činnosti spoločnosť 1/Akron a.s., Hrabušice a spoločnosť 2/ Labuda - Asi s.r.o., Hrabušice. So spoločnosťou Akron a.s. súd v predmetnej veci ani nekonal nakoľko pred doručením žaloby tejto spoločnosti vzala žalobkyňa žalobu voči nej späť. V priebehu konania podaním zo dňa 16.5.2018 rozšírila okruh žalovaných o ďalšieho žalovaného spoločnosť Agro Zula s.r.o., Hrabušice, z dôvodu zmeny držiteľa koní. Za rušivú činnosť označila chov koní spoločnosťou Labuda - Asi s.r.o., (voči ktorému následne došlo k späťvzatiu žaloby) a spoločnosťou Agro Zula s.r.o., Hrabušice.

67. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný v 1. rade a následne žalovaný v 2. rade užívajú pozemky v katastrálnom území Hrabušice a to celý diel kapustnice, kód dielu XXXX/X o výmere 16900 m2 na základe podnájomnej zmluvy uzavretej dňa 28.4.2015 medzi prenajímateľom Akron a.s. Hrabušice ako prenajímateľom a ním ako nájomcom, na obdobie piatich rokov. Predmet podnájmu je podľa názoru súdu v zmluve vymedzený konkrétne a určito, teda je presne vymedzený a identifikovateľný priamo v teréne a to v súlade s údajmi z Pôdneho portálu

- Informačného systému VÚPOP Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra. Ide o pozemky v katastrálnom území Hrabušice XXXX/X KODKD: 323120804/1, ID-KD: 177767 o výmere 1,69 ha, kultúra TTP a realizácia nájmu na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti pri prevádzkovaní firmy jeho využitie na chov koní nevylučuje. Uzavretiu podnájomnej zmluvy predchádzalo uzavretie nájomných zmlúv spoločnosti Akron a.s. Hrabušice s jednotlivými vlastníkmi pozemkov, pričom niektoré z nich boli na výzvu súdu na návrh žalobkyne spoločnosťou Akron a.s. predložené a už z ich číselného označenia (Nájomná zmluva č. 60/Hrabušice, č. 189/Hrabušice a č. 191/Hrabušice) je zrejmé, že počet uzavretých nájomných zmlúv bol omnoho vyšší. Článok III bod 4 nájomných zmlúv obsahuje kompetenciu nájomcu Akron a.s. dať predmet nájmu do podnájmu tretej osobe, tak ako sa to stalo podnájomnou zmluvou zo dňa 28.4.2015 v prospech žalovaného v 1. rade. Rovnako jemu vyplýva oprávnenie dať predmet podnájmu z článku III ods. 4 podnájomnej zmluvy.

68. Na základe uvedených skutočností bol súd toho názoru, že podnájomná zmluva uzavretá dňa 28.4.2015 medzi prenajímateľom Akron a.s. Hrabušice a žalovaným v 1. rade bola uzavretá platne, žalovaným vzniklo oprávnenie územie Kapustíc kód dielu XXXX/X o výmere 16900 m2 využívať na prevádzkovanie firmy. Proti účelu využívaniu územia na chov koní nenamietali ani ostatní spoluvlastníci pozemkov, Obec Hrabušice ani ďalšie kompetentné úrady a súd rovnako nezistil žiaden dôvod na nariadenie povinnosti zdržať sa chovu koní resp. iných bližšie nešpecifikovaných hospodárskych zvierat a odstránenie navrhovaných hnuteľných vecí.

69. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bol súd toho názoru, že žalobkyňa je síce spoluvlastníčkou ideálneho podielu na pozemkoch tvoriacich územie tzv. " kapustníc" avšak iba menšinovou. Jej pozemkovú nehnuteľnosť nie je možné s bezvýhradnou určitosťou ohraničiť v teréne, keďže ide o stav registra "E" a podiel žalobkyne je tak iba ideálny. Keďže pri hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov a ona vlastní iba nepatrný podiel na nehnuteľnostiach, bolo nutné prvý výrok petitu žalobného návrhu ako nedôvodný zamietnuť i s prihliadnutím na fakt, že žalovaným na využívanie územia svedčí obligačný dôvod - platná podnájomná zmluva. Žalobkyňa hodnoverne nepreukázala, že kone sa pasú práve na jej pozemkoch, ani skutočnosť, že bola pri hospodárení s vecou spoluvlastníkmi prehlasovaná. Zároveň súd uvádza, že žalobe v tejto časti by nebolo možné vyhovieť i z dôvodu zlej formulácie petitu, keďže z podnájomnej zmluvy je zrejmé, že žalovaní nehospodária na celej parcele KN-C č. XXXX o výmere 19332 m2 k. ú. Hrabušice, iba na jej časti vymedzenej Poľnohospodárskou platobnou agentúrou v pôdnym registrom Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra ako pozemky v katastrálnom území Hrabušice XXXX/

X KODKD: 323120804/1, ID-KD: 177767 o výmere 1,69 ha, kultúra trvalé trávnaté porasty čomu žalobný petit vo svojom prvom výroku nekorešponduje. Žalobkyňa v zmysle platného práva môže požadovať vypratanie - uloženie povinnosti zdržať sa chovu koní a iných hospodárskych zákaz iba z takej veci - nehnuteľnosti, ktorá sa úplne zhoduje s predmetom jej vlastníctva. Čo sa týka samotného vykonávania chovu koní žalovanými a využívanie pozemkov zaradených ako orná pôda na pasienky, v rozpore s územným plánom a všeobecne záväzným nariadením obce (toto ako listinný dôkaz žalobkyňa neprodukovala a súd ho teda pri rozhodovaní nemal k dispozícii), sťažnosti tohto druhu už opakovane riešila Obec Hrabušice, ktorá konštatovala, že územný plán určuje funkčné využitie plôch výhľadovo, žalovaní nevykonávajú činnosť v rozpore s územným plánom a proti ich využitiu na chov koní na území neprotestovala. Zároveň súd konštatuje že územie "kapustníc" sa nachádza na hranici intravilánu a extravilánu obce, vo väčšej vzdialenosti od rodinných domov obyvateľov obce a to za záhradami a ide o skutočne rozľahlé pozemky, ktoré sú 12-tim koňom k dispozícii na voľný pohyb a ich chov na tomto území nepovažoval za konanie v rozpore zo zákonom či územný plánom obce.

70. Podľa , , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

71. Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

72. Podľa , vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

73. Druhým výrokom žalobného petitu sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovaným v 1. a v 2. rade zdržať sa obťažovania jej osoby nad mieru primeranú pomerom pachmi, pevnými a tekutými exkrementami a odpadmi vznikajúcimi chovom koní a iných hospodárskych zvierat na parcele reg. "C" č. XXXX k.ú. Hrabušice orná pôda o výmere 19332 m2 a zamedziť ich prenikaniu a prenikaniu hlodavcov a hmyzu premnožených v súvislosti s chovom hospodárskych zvierat na nehnuteľnosti žalobkyne: rodinný dom s. č. XXX postavený na parc. č. XXXX/X a s.č. XXX postavený na parc. č. XXXX/X a pozemok parcely reg. "C" č. XXXX/X, Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X zapísané na LV XXX k.ú. Hrabušice.

74. Právny zástupca žalovaných vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku s odvolaním sa na ust. , podľa ktorého sa s výnimkou vlastníckeho práva premlčujú všetky subjektívne práva pokiaľ neboli uplatnené v zákonnej lehote.

75. Súd sa uplatnenou námietkou zaoberal a s argumentáciou právneho zástupcu žalovaných sa stotožnil. Vychádzal z toho, že náš koncept premlčania v zásade vychádza z toho, že práva sa premlčujú, pričom premlčujú sa všetky subjektívne práva. Zákonodarca kategorizuje subjektívne práva podliehajúce premlčaniu pozitívne i negatívne. Pozitívne ustanovuje, že sa v zmysle ust. premlčujú všetky majetkové práva. Naopak negatívne je z premlčania vylúčené právo vlastnícke resp. práva, ktoré podliehajú inštitútu preklúzie. V oblasti občianskeho práva sa nepremlčujú práva osobnej či osobnostnej povahy, či už všeobecné osobnostné práva podľa alebo kategória osobitných práv osobnej a osobnostnej povahy v práve duševného vlastníctva, ako aj práva z vkladov v zmysle . Medzi nepremlčateľné práva patrí tiež právo domáhať sa ochrany proti neoprávneným zásahom do tohto práva, v zmysle . Medzi nepremlčateľné práva však podľa právnej teórie (, druhé prepracované vydanie, Peter Vojčík a kolektív, Iura Edition 2009) nepatria práva uplatnené v súlade s ust. , ktoré musia oprávnené osoby uplatniť v lehotách v zmysle .

76. V tomto prípade súd vychádzal z vyjadrenia samotnej žalobkyne, ktorá vo svoje výpovedi na pojednávaní konanom dňa 21.11.2018 uviedla, že "chov koní jej začal vadiť keď už ich bolo viac, konkrétne keď boli tri, niekedy okolo roku 2010 až 2011". Začiatok plynutia trojročnej premlčacej doby sa viaže k okamihu, kedy došlo k zásahu, ktorý nad mieru primeranú pomerom začal obťažoval žalobkyňu resp. začal ohrozovať výkon jej práv. Za moment začiatku plynutia premlčacej doby teda súd považoval obdobie rokov 2010 a 2011 a práve tento časový moment bol v tomto prípade dôležitý z hľadiska začatia plynutia trojročnej premlčacej lehoty a teda prípadného premlčania nároku žalobkyne. Aj ak by súd pracoval so skutočne hraničným momentom začatia plynutia premlčacej doby a to záverom roka 2011 (keďže žalobkyňa tento moment neoznačila konkrétnym dňom resp. mesiacom roka 2010, 2011), všeobecná 3-ročná premlčania lehota žalobkyni uplynula najneskôr koncom roka 2014. Keďže táto podala žalobu až 23.11.2016, súd konštatuje, že nárok uplatnený druhým výrokom žalobného petitu je nutné považovať za premlčaný a žalobu z dôvodu úspešnej vznesenej námietky premlčania žalovanými zamietnuť.

77. I napriek vyššie uvedeným záverom týkajúcich sa premlčania nároku žalobkyne v 2. výroku petitu žaloby, súd preskúmal žalobu v tejto časti i z vecnej stránky, venoval sa dokazovaniu zameranému na zistenie neprimeranosti zásahu žalovaných do vlastníckeho práva žalobkyne, avšak nezistil žiadne relevantné dôvody pre ktoré by bolo možné žalobe v tejto časti vyhovieť.

78. Čo sa týka samotnej žaloby resp. petitu žaloby podľa (tzv. imisie), tento musí byť formulovaný negatívne a možno sa ním domáhať iba uloženia povinnosti zdržať sa presne vymedzeného rušenia. Ochrana podľa ust. Obč. zák. nesmeruje k tomu, aby žalovanému bola uložená povinnosť vykonať konkrétne opatrenia. Zvláštnosťou žalôb z imisií oproti iným negatórnym žalobám je, že činnosť, ktorá vyvoláva rušenie, pochádza z užívania veci vlastníkom (resp. inou oprávnenou osobou), pričom žalobca nie je rušený samotnou činnosťou, ale jej výsledkami. Preto nemožno uložiť susedovi povinnosť zdržať sa chovu domácich zvierat, ale iba povinnosť zdržať sa vymedzeného rušenia. Avšak iba ak sa v konaní zistí, že dochádza k obťažovaniu nad mieru primeranú pomerom, možno takejto žalobe vyhovieť. Je potom na povinnom, aké konkrétne opatrenia vykoná, aby splnil uloženú povinnosť a zamedzil tak obťažovaniu alebo ohrozovaniu výkonu práv susedného vlastníka.

79. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňu pôvodne obťažoval zápach, pevné a tekuté exkrementy a odpady vznikajúce chovom koní a iných bližšie nešpecifikovaných hospodárskych zvierat na parcele reg. "C" č. XXXX k. ú. Hrabušice. Ďalej žiadala, aby žalovaní zamedzili prenikaniu koní a hospodárskych zvierat, ako ja prenikaniu hlodavcov a hmyzu premnožených v súvislosti s chovom hospodárskych zvierat na jej nehnuteľnosti. Ide teda v tejto časti o žalobu z tzv. imisií (susedské právo) v zmysle . Ako je zrejmé z obsahu spisu, z výpovede samotnej žalobkyne na pojednávaní dňa 21.11.2018 i jej vyjadrenia na ohliadke konanej na mieste samom dňa 30.4.2019 situácia sa v priebehu konania zmenila. Prírodné hnojisko bolo nahradené kontajnerom, teda podľa vyjadrenia samotnej žalobkyne "žiadny pevný, tekutý ani iný a odpad vznikajúci chovom koní na jej pozemok nepreniká". V tejto časti teda dôvod rušenia odpadol. Rovnako na pozemkoch užívaných žalovanými nenachádzajú iné hospodárske zvieratá, za ktoré považovala sliepky, teda i žaloba v časti smerujúcej zabráneniu ich prenikania na jej pozemok sa žaloba stala nedôvodnou. Úlohou súdu po zistení týchto skutočností bolo zaoberať sa dôvodnosťou žaloby v 2. výroku čo do uloženia povinnosti žalovaným (resp. po späťvzatí žaloby už iba žalovanému v 2. rade) obťažovania žalobkyne nad mieru primeranú pomerom zápachom a zamedzeniu prenikaniu koní, hlodavcov a hmyzu premnožených v súvislosti s chovom koní na pozemky žalobkyne.

80. Právna úprava susedských vzťahov vychádza zo zásady vzájomnosti, spočívajúcej v tom, že ochrana ktorá sa poskytuje právu žalovaného je (alebo nie je) v nepomere k spravodlivej ochrane vlastníckeho práva žalobcu. Ťažisko právnej úpravy týchto vzťahov je v obmedzení vlastníckeho resp. v tomto prípade užívacieho práva žalovaného, ktoré spočíva v tom, že tento sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Či žalovaný nad mieru primeranú pomerom obťažuje žalobkyňu sa súd snažil posudzovať objektívne, pretože z vyjadrení sporových strán i zo spisu tunajšieho súdu je zrejmý dlhotrvajúci konflikt najmä medzi štatutárnym zástupcom žalovaného v 1. rade a žalobkyňou, príčiny a obsah ktorého je stranami interpretovaný rozdielne. Dbal pritom na skutočnosť, aby sama žalobkyňa dovolávajúca sa

ochrany práva neporušovala, prípadne nezneužívala svoje právo na úkor výkonu práva žalovaného, pretože v prípade že zásah neprekračuje mieru primeranú pomerom, sa nejedná o neoprávnený zásah, proti ktorému by bolo možné dovolať sa úspešne súdnej ochrany. Ak by išlo iba o nepodstatné zásahy vyplývajúce z bežného správania, toto by mala žalobkyňa povinnosť strpieť, lebo sú spojené s obvyklým užívaním veci.

81. Súd vykonal v predmetnej veci rozsiahle dokazovanie ohľadne skutkových tvrdení oboch procesných strán. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností (podiel 1/2) zapísaných na LV č. XXX v katastrálnom území Hrabušice, kde býva a zároveň prevádzkuje penzión. Jej pozemky susedia (aj keď nie bezprostredne) s územím tzv. kapustníc, kde žalovaný v 2. rade realizuje chov koní. Ide o územie veľkej rozlohy do tvaru písmena "U", pričom v jeho strede oproti pozemkom žalobkyne sa nachádza hydinová farma ďalšieho suseda. Oplotenú záhradu žalobkyne nachádzajúcu sa bezprostredne za rodinným domom, od tohto územia delí obecný pozemok (cez ktorý pôvodne viedla obecná cesta), ktorý užíva resp. podľa jej vyjadrenia iba udržiava a kosí žalobkyňa. Túto časť pozemkov žalobkyňa ohradila tzv. oplotkom. Keďže záhrada žalobkyne je oplotená pletivom je absolútne vylúčené, aby túto prekážku dokázali kone a to i v prípade že ide o kone jazdecké, ktorých chov je realizovaný žalovaným v 2. rade, prekonať. Kone by síce dokázali bez väčších problémov prekonať oplotok vyhotovený žalobkyňou, avšak keďže sa jedná o pozemok obecný, žalobkyňa na takéto obmedzenie nemá oprávnenie. V časti prenikania koní na pozemok žalobkyne teda súd považoval žalobu za nedôvodnú.

82. Čo sa týka šírenia zápachu z chovu koní súd dokazovaním zistil, že kovový kontajner určený na zhromažďovanie exkrementov koní, z ktorého sa zápach hnoja šíri sa nachádza za domom a záhradou štatutárnej zástupkyne žalovaného v 2. rade. Túto od pozemkov žalobkyne oddeľuje pozemok a hospodárske budovy suseda Y.. Napriek tvrdeniam žalobkyne o nadmernom zápachu pochádzajúceho z chovu koní sa toto v konaní nepotvrdilo. Ako je zrejmé z vyhlásení ostatných susedov žalobkyne (čl. 98 až 102), ktorých záhrady priamo susedia s územím kapustníc a to bezprostrednej susedy žalobkyne i štatutárnej zástupkyne žalovaného v 2. rade pani Y.C. i ďalších ich najbližších susedov pani G., Z., P. L. a F., žiadnemu z nich chov koní v susedstve neprekáža, zvieratá ich žiadnym spôsobom neobmedzujú. Títo nepociťujú nepríjemný zápach ovzdušia ani znečistenie pôdy. Rovnako vo vyhláseniach uviedli, že si nemyslia, že by bol v dôsledku chovu koní zvýšený výskyt hlodavcov. Skutkové tvrdenia žalobkyne, týkajúce sa zvýšeného výskytu hlodavcov nepotvrdil ani ňou navrhnutý svedok - priamy sused štatutárnej zástupkyne žalovaného v 2. rade E. G.. Tento zvýšený výskyt potkanov nezaregistroval, nevnímal žiadne iné rušivé vplyvy v dôsledku chovu koní, vrátane zápachu. Zápach z koní je cítiť iba úplne na konci jeho záhrady a to po daždi. Rovnako ohliadkou na mieste samom dňa 30.4.2019 (nariadenou na žiadosť žalobkyne v teplejšom období) nebol zo strany súd zaregistrovaný žiadny neprimeraný zápach hnoja vyprodukovaný chovom koní, hoci je pravdou, že kontajner bol naplnený iba čiastočne. Ohliadka sa konala po daždi resp. i počas nej pršalo. Rovnako nebol zaregistrovaný zvýšený výskyt hmyzu či hlodavcov a tento záver vyplýva aj zo správy od Obce Hrabušice zo dňa 24.4.2017 o prešetrení sťažností žalobkyne. Žalobkyňa síce fotodokumentáciou i ukážkami priamo na ohliadke demonštrovala výskyt myší a iných hlodavcov, avšak je úplne prirodzené, že hraboše a iné hlodavce sa zdržiavajú na poliach, či miestach kde majú možnosť získania potravy a to či už od domácich zvierat alebo z odpadov produkovaných domácnosťami. Ako už bolo uvedené, žalovaný v 2. rade užíva na chov koní rozsiahle územie v tvare písmena "U", kde je výskyt myší a hrabošov prirodzený. Navyše sa v strede tohto územia sa hydinová farma ďalšieho suseda, ktorý podľa vyjadrenia strán chová okolo 300 sliepok a každý zo susedov chová hospodárske zvieratá, ošípané, kozy, sliepky a pod. a v tejto súvislosti by bolo vylúčené označiť za pôvodcu hlodavcov jedného z nich. V internetových recenziách predložených žalobkyňou hostia zaznamenali výskyt myši v kuchyni, avšak na druhej strane recenzie predložené žalovanými obsahujú sťažnosti na nedostatočnú hygienu v penzióne. Žalovanými ako to vyplýva zo správy od Obce Hrabušice zo dňa 24.4.2017 je nad rámec ich zákonných povinností pravidelne vykonávaná deratizácia a dezinsekcia užívaného územia.

83. V sporovom konaní je súd povinný posúdiť, či strana uniesla dôkazné bremeno ohľadne svojich skutkových tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej v takých prípadoch, kde určitá právne významná skutočnosť nebola alebo nemohla byť preukázaná, pretože výsledky z hodnotenia dôkazov neumožňujú prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti ani o tom, že by táto

skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom skutkových tvrdení leží na tej strane, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, t.j., že ide o toho, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí.

84. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, bol súd toho názoru, že žalobkyňa hodnoverne nepreukázala ani u druhého výroku žalobného petitu, že by ju žalovaný v 2. rade nad mieru primeranú pomerom obťažoval alebo iným vážnym spôsobom ohrozoval výkon jej vlastníckych práv, preto je súd nútený konštatovať, že v tomto smere neuniesla svoje dôkazné bremeno a žalobu zamietol.

85. V závere súd uvádza, že je prekvapivé, že sa k žalobe nepripojil, resp. žalobkyňu aspoň svedecky nepodporil druhý podielový spoluvlastník nehnuteľnosti - L. Č..

86. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

87. Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

88. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

89. Vzhľadom k tomu, že žalovaní mali v konaní plný úspech resp. bolo by tomu tak ak by vo vzťahu k žalovanému v 1. rade nebola žaloba vzatá späť, súd im priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobkyni.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach ( , ).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané ( a ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.