Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/155/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Mičietovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. X.X.XXXX, C., D. XXX/XX a 2/ E. B., nar. XX.X.XXXX, C., D. XXX/XX, obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou Lukáč & Co., s.r.o., Považská Bystrica, Železničná 89/10 proti žalovanej: Obec Hrabušice, Hrabušice, Hlavná 17, IČO: 00 329 151, zastúpenej advokátskou kanceláriou doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates s.r.o., Košice, Hlavná 25, IČO: 52 651 258, o náhradu škody 166.142,97 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. z 20. apríla 2022

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcom náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (v ďalšom „súd prvej inštancie“, prípadne „súd“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu (výrok I.) a priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. Rozhodol tak o nároku žalobcov domáhajúcich sa voči žalovanej zaplatenia 166.142,97 eura titulom náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci a to skutkovo dôvodiac, že 30.6.2006 schválilo obecné zastupiteľstvo v Hrabušiciach záväzné a smerné časti územného plánu Obce Hrabušice, podľa ktorého bola o.i. určená na výstavbu aj lokalita „Nad cintorínom – IBV – verejná zeleň, prístupová cesta“, žalobca 1/ podal 27.7.2012 návrh na vydanie územného rozhodnutia na stavbu „Časť IBV Nad Cintorínom 14 RD, prístupová komunikácia, verejná zeleň“ a obaja žalobcovia podali 28.9.2012 žiadosť o vydanie stavebného povolenia, o ktorých obec/žalovaná do času podania žaloby právoplatne nerozhodla, pričom oba návrhy boli podané pred zahájením procesu obstarávania nového územného plánu a následnej prijatého rozhodnutia o zmene územného plánu. Žalobcovia tvrdili, že obec nezákonne postupovala pri prijímaní zmeny územného plánu, ktorým postupom im vznikla ako vlastníkom pozemku škodu v dôsledku znemožnenia realizácie ich podnikateľského zámeru na pozemkoch pôvodným územným plánom určených na výstavbu cesty, rodinných domov a verejnej zelene. Tvrdili, že zmenou územného plánu žalovaná sledovala len jediný cieľ, a to zamedziť im bytovú výstavbu v lokalite „Nad cintorínom“ bez náležitého odôvodnenia. Poukázali na čl. 1 Protokolu 1 k Európskemu dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, ktorým sa poskytuje ochrana legitímnemu očakávaniu, že budú platiť určité pomery. Zásah do vlastníckeho práva je síce všeobecne prípustný, ale za predpokladu, že prejde testom proporcionality, pozostávajúcim z testu legitimity a z testu nevyhnutnosti. Argumentovali, že kupovali nehnuteľnosti ako stavebné pozemky, ktoré takými boli až do bezdôvodne vykonanej zmeny územného plánu v roku 2017. Spochybnili opodstatnenosť zmeny územného plánu odôvodnenú možnosťou zosuvu územia argumentujúc pri tom tým, že spracovateľ ÚPD F. G. D., H.

podal poslancom na zastupiteľstve 25.11.2013 informáciu, že v lokalite „Nad cintorínom“ sa stavať dá, poukázali na to, že územný plán bol vyhotovený vo variantoch „A“ (územie určené ako „nezastavateľné“, t.j. územie na poľnohospodárske využitie) a „B“ (naplánovaná výstavba rodinných domov) s tým, že o zmene využitia územia bolo rozhodnuté obecným zastupiteľstvom, ktoré hlasovalo za variant „A“. Popísaný nezákonný postup pri obstarávaní a schvaľovaní územného plánu mali za zásah do ich práva vlastniť majetok, čím im vznikla škoda, ktorú vyčíslili ako rozdiel hodnoty tej istej nehnuteľnosti v čase platnosti územného plánu určujúceho ju na zastavanie a hodnoty tej istej nehnuteľnosti (podľa znaleckého posudku) po zmene územného plánu na územie „nezastavateľné“, určené pre poľnohospodárske využitie. Majetková podstata zostala síce rovnaká, avšak všeobecná hodnota pozemkov sa výrazne znížila nezákonnou zmenou funkčného využitia územia, čo mali žalobcovia za hlavný dôvod žaloby. Mali za to, že obsahom žaloby a listinnými dôkazmi dostatočne preukázali základný predpoklad zodpovednosti žalovanej obce za škodu, t.j. porušenie právnej povinnosti, existenciu škody a príčinnú súvislosť medzi nimi a zavinenie. S podanou žalobou žalovaná nesúhlasila a navrhla ju ako nedôvodnú zamietnuť. Uznesením Obecného zastupiteľstva z 31.5.2017 zastupiteľstvo schválilo Územný plán obce Hrabušice a zároveň Všeobecne záväzné Obce Hrabušice, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť UPN-O Hrabušice, podľa ktorého územného plánu nie je možné realizovať výstavbu v lokalite „Nad cintorínom“, táto lokalita bola definovaná ako „nezastavateľné územie“ z dôvodov možných zosuvov územia. Pripomienky žalobcu 1/, ktoré v procese pripomienkového konania k územnému plánu podal, boli vyhodnotené a obcou neboli akceptované, nakoľko bol návrh územného plánu odsúhlasený podľa variantu „A“. Právne argumentovala, že schválením územného plánu v znení žalobcami namietaných zmien a doplnkov nebol priamo a bezprostredne dotknutý zámer žalobcov realizovať výstavbu v oblasti uznanej za nezastavateľnú. Žalobcami deklarovaná škoda spočívajúca v nemožnosti realizovať investičný zámer bola spôsobená až tým, že na základe aktualizovaného územného plánu im nemôže byť vydané rozhodnutie o umiestnení stavby ani stavebné povolenie na realizáciu IBV - výstavba 14 rodinných domov. Samotným postupom obce pri prijímaní zmien a doplnkov územného plánu, ktorý prebiehal procesne správne a bez zrušenia VZN o ich schválení, bez ďalšieho nie je možné odôvodňovať vznik škody na ich strane. Proces obstarávania zmien a doplnkov územného plánu nebol ani na základe kontroly zákonnosti prokurátorom označený za nezákonný ani iným spôsobom nabádaný na jeho zrušenie, ani na jeho základe nebolo zrušené VZN, ktoré schválilo zmeny a doplnenia územného plánu. K tvrdeniu žalobcov, že na základe návrhu na vydanie územného rozhodnutia na umiestnenie stavby, ktorý podali 27.2.2012 a ktorý bol v súlade s platným územným plánom z roku 2006, a preto mala obec vydať územné rozhodnutie, popísala žalovaná činnosť obce Hrabušice ako činnosť stavebného úradu. Oponovala tvrdeniu žalobcov, že postupom prijatia zmien a doplnkov územného plánu bolo zasiahnuté do ich vlastníckeho práva. Konanie o zmene územného plánu je konaním, v ktorom sa vydáva opatrenie všeobecnej povahy, jeho prijatie je realizované verejným spôsobom s možnosťou uplatniť voči nemu námietky. Vo vzťahu k legitímnym očakávaniam pri zmene územného plánu obce, mala za potrebné si uvedomiť, že takéto opatrenie prijaté obcou je síce správnym aktom s konkrétne určeným predmetom, ale okruh adresátov je vymedzený všeobecne, nemá adresátov, ktorí by mohli v dobrej viere legitímne očakávať vydanie takéhoto opatrenia. Zásada legitímnych očakávaní tak nie je prenosná do procesu prijímania zmien a doplnkov územného plánu. Ďalej uviedla, že nevyhnutným predpokladom pre vyvodenie zodpovednosti obce za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, je jeho zrušenie za súčasného autoritatívneho konštatovania jeho nezákonnosti. V danej veci, napriek vytýkaným nedostatkom v procese obstarávania a schvaľovania zmien a doplnkov územného plánu žalovanej, VZN Obce Hrabušice č. 1/2017, ktorým bola vyhlásená záväzná časť UPN-O Hrabušice, nebolo autoritatívne súdom alebo iným príslušným orgánom zrušené, a teda nie je naplnený ani len základný predpoklad pre vyvodenie zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Súčasne tvrdila, že nie každý nesprávny úradný postup zakladá nárok na náhradu škody. V prípadoch úradných postupov, ktoré takéto nároky zakladajú, ide zväčša o činnosť, ktorá je spojená s výkonom právomoci určitého verejnomocenského orgánu a v súvislosti s týmto výkonom dochádza k výslovnému porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi. Judikatúra ustálila, že vady konania, ktoré vznikli pri zhromažďovaní podkladov pre rozhodnutie, samé o sebe nezakladajú zodpovednosť za škodu ako dôsledku nesprávneho úradného postupu. Uvedené platí rovnako aj v prípade, ak tieto vady mali za následok vydanie nesprávneho rozhodnutia. Prejav týchto procesných vád v samotnom obsahu konečného rozhodnutia môže byť posudzovaný jedine z hľadiska zodpovednosti za nezákonné rozhodnutie. V prejednávanom prípade nezákonnosť rozhodnutia skonštatovaná nebola. Dodala, že zmena územného plánu by nemohla byť považovaná za platnú jedine v prípade, ak by bola vydala

nezákonné rozhodnutie, ktorého nezákonnosť by bola konštatovaná súdnym rozhodnutím v rámci správneho súdnictva na základe podanej správnej žaloby. Súd prvej inštancie svojim prvým rozhodnutím žalobu zamietol s tým, že nárok žalobcov nie je dôvodný, stotožniac sa pri jeho posudzovaní s právnou argumentáciou žalovanej, na ktorú v celom rozsahu súd odkázal. Tento rozsudok súdu prvej inštancie bol zrušený uznesením odvolacieho Krajského súdu v Košiciach v dôsledku nedostatočne zisteného skutkového stavu a nedostatočného odôvodnenia, ktoré robili rozsudok nepreskúmateľným a vec bola súdu vrátená na ďalšie konanie. Po vrátení veci súd prvej inštancie vykonal ďalšie dokazovanie, v procese ktorého zisťoval či u žalovanej boli dané zákonné dôvody na iniciovanie zmeny územnoplánovacej dokumentácie a aké, či tento postup bol v súlade s § 30 Stavebného zákona a či týmto postupom došlo k porušeniu vlastníckych práv žalobcov. Na návrh žalobcov vykonal výsluch svedka I. A. C., svedeckou výpoveďou ktorého malo byť preukázané, že na pozemkoch vo vlastníctve žalobcov v lokalite „Nad cintorínom“ je možné, s ohľadom na ich geológiu, stavebnú činnosť realizovať. Uviedol, že žalobcovia predložili ďalšie listinné dôkazy, ktoré nepredložili k žalobe, a to verejnú vyhlášku – Oznámenie Obce Hrabušice zo 7.2.2013 o začatí obstarávania územného plánu Obce Hrabušice v zmysle , ktorou bolo oznámené začatie procesu obstarávania územného plánu, ktorým oznámením žalobcovia preukazovali nezákonný postup obce, a to porušenie Stavebného zákona, nakoľko bolo oznámenie vydané viac ako pol roka po tom, ako žalobcovia podali návrh na vydanie územného rozhodnutia, a teda mali za to, že preukazuje nesprávny postup obce v rozpore s ústavnými princípmi predvídateľnosti, právnej istoty a podobne. Predložili tiež Oznámenie o vyhodnotení pripomienky Obcou Hrabušice zo dňa 21.5.2015, ktorým bol vybraný Variant A, v ktorom sa konštatuje, že sporné územie je nezastavateľné a predložili Zápisnicu zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva Obce Hrabušice z 21.11.2016, z ktorej vyplýva, že starostka obce mala odporučiť zastupiteľstvu nevyhovieť pripomienke žalobcov a predložili aj odpoveď Štátneho geologického ústavu J. K. zo 6.11.2013. Súd vykonal na návrh žalobcov aj opakovaný výsluch starostky Obce Hrabušice, H. L. M., výsluch ktorej mal viesť k zodpovedaniu otázky žalobcov, kto bol iniciátorom obstarania nového územného plánu, pričom starostka predložila nový listinný dôkaz Záverečné stanovisko z posúdenia strategického dokumentu, vydané Okresným úradom Spišská Nová Ves, odbor starostlivosti o životné prostredie; jedná sa o koncept Územného plánu obce Hrabušice vydaný 31.7.2015 spracovateľom Okresným úradom Spišská Nová Ves; obsahom stanoviska je aj vyjadrenie príslušného úradu v Košiciach a sú v ňom zahrnuté aj vyjadrenia odbornej verejnosti a s poukazom na tieto listinné dôkazy starostka obce uviedla, že ona nebola tou osobou, ktorá podnecovala myšlienku zmeny územného plánu, pri celom procese sa vychádzalo z odborných stanovísk, hodnotení a posudkov v konaní. Súd dodal, že žalobcovia navrhli vypočuť aj ďalšieho svedka F. G. D., H., a to z dôvodu, že starostkou obce nebola zodpovedaná ich otázka, kto dal pokyn na spracovanie návrhu zmeny územného plánu, vykonanie ktorého dôkazu súd zamietol s odôvodnením, že z výpovede starostky a z ňou predložených listinných dôkazov vyplýva, resp. tieto vysvetľujú, akým spôsobom sa vyvíjal proces iniciácie nového územného plánu. Okrem toho súd mal za to, že zisťovanie, ktorá konkrétna osoba dala podnet na prijatie nového územného plánu a či touto osobou bola starostka obce, nie je podstatné a nemôže ovplyvniť jeho rozhodnutie v merite veci. Súd na zistený skutkový stav aplikoval , , a , veta prvá, , a , , , veta prvá a Stavebného zákona (), , , , , , , , , , a a SR, ktoré právne predpisy súčasne citoval. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že nárok žalobcov nie je dôvodný. Za nesporné okolnosti súd vymedzil, že Obecné zastupiteľstvo obce Hrabušice prijalo na 27. zasadnutí dňa 31.5.2017 Všeobecné záväzné nariadenie (VZN) č. 331/2017, ktorým schválilo Územný plán obce Hrabušice a konečné Všeobecné záväzné , ktorým sa vyhlasuje záväzná časť ÚPN-O Hrabušice, v zmysle ktorého územného plánu nie je možné realizovať výstavbu v lokalite „Nad cintorínom“. Takýto záver vyplynul z územného plánu vypracovaného F. L. D. v decembri 2016. Pripomienky žalobcu 1/ podané v pripomienkovom konaní k návrhu územného plánu (predmetom ktorých bolo trvanie žalobcu na tom variante konceptu územného plánu, podľa ktorého sa v lokalite „Nad cintorínom“ mala realizovať výstavba IBV) boli vyhodnotené v oznámení Obce Hrabušice z 21.6.2016 a nebolia obcou akceptované, nakoľko obecným zastupiteľstvom bol prijatý, resp. odsúhlasený návrh územného plánu vypracovaný podľa variantu A konceptu ÚPN obce Hrabušice. Nesporným bolo, že stanovisko žalobcu 1/ bolo vyhodnotené i v rámci záverečného stanoviska z posúdenia strategického dokumentu, ktoré vydal Okresný úrad Spišská Nová Ves, odbor starostlivosti o životné prostredie a podľa ktorého požiadavku žalobcu ohľadne bytovej výstavby v lokalite „Nad cintorínom“ nie je

možné akceptovať z dôvodu, že pre spracovanie návrhu v tejto lokalite bol uznesením Obecného zastupiteľstva obce Hrabušice č. z 20.4.2015 vybraný variant A, so zachovaním lokality (ÚC32) ako nezastavateľného územia s reguláciou uvedenou pre regulačný celok RC32 v regulačnom liste RL01. Akceptovaná nebola ani požiadavka žalobcu naplánovať na parcelách C KN 1882/2, 26, 27 k.ú. C. športové, rekreačné a relaxačné centrum pre lokalitu Píla. Z vykonaného dokazovania súd mal za nesporné i tvrdenia obidvoch strán sporu týkajúce sa priebehu a procesu aktualizácie a zmeny predmetného územného plánu, žalovaná nepopierala priebeh jej činnosti týkajúci sa procesu obstarávania zmien a doplnkov, ani tú skutočnosť, že v dôsledku aktualizácie Územného plánu obce Hrabušice sa zmenila stavebná spôsobilosť lokality „Nad cintorínom“ a táto bola určená ako nespôsobilá na výstavbu rodinných domov. Za sporné súd mal, resp. vymedzil tvrdenie žalobcov, že pri iniciovaní a obstarávaní zmeny, resp. aktualizácie územnoplánovacej dokumentácie došlo na strane žalovanej k nesprávnemu úradnému postupu, resp. sporným bolo, či boli dané zákonné dôvody podľa § 30 Stavebného zákona. Z dôkazov predložených žalovanou – inžiniersko-geologického posudku vypracovaného I. N. H. z 28.3.2011, z výpovede starostky a zo Záverečného stanoviska z posúdenia strategického dokumentu z 31.8.2015 súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že žalovaná Obec Hrabušice ako orgán územného plánovania nepostupovala v súlade s § 30 ods. 1 Stavebného zákona, keď sledovala, či sa nezmenili územnotechnické, hospodárske a sociálne predpoklady a po zistení vychádzajúc z aktuálneho inžiniersko-geologického prieskumu bola navrhnutá nová koncepcia organizácie stavebného územia. Žalovaná dala v roku 2011 vypracovať inžiniersko-geologický posudok, ktorého cieľom bolo posúdiť stabilitu územia v lokalite „Nad cintorínom“, vyhotovil ho 28.3.2011 I. N. H. so záverom, že v uvedenej oblasti je nepriaznivá geologická stavba, v dôsledku ktorej sú vysoko pravdepodobné svahové deformácie a územie nie je dostatočne stabilné pre výstavbu rodinných domov. Súd mal za to, že žalovaná pri obstarávaní nového územného plánu správne zohľadnila riziko dynamického a zosuvného charakteru v dotknutom území v snahe predísť možným budúcim škodám. Tvrdenie žalobcov, že žalovaná začala s obstarávaním procesu nového územného plánu potom, keď sa dozvedela o ich stavebnom zámere, a to účelovo uskutočnila taký úradný postup, ktorý znemožnil realizáciu žalobcami zamýšľaného zámeru, a ani tvrdenie, že k tomuto konaniu došlo z podnetu a na základe „mylnej informácie“ starostky na zastupiteľstve 21.11.2016, súd nemal preukázané. Súd vyhodnotil tieto tvrdenia žalobcov ako ich subjektívne stanovisko, keďže žalobcovia vlastnia pozemky, ktoré do budúcna chceli využiť na výstavbu IBV, išlo o ich podnikateľský plán a zámer, a teda je pre nich nepochopiteľné, prečo obec nepodporila ich zámer a na výstavbu rodinných domov zvolila inú lokalitu, to však neznamená, že týmto postupom porušila zákonné ustanovenie Stavebného zákona. V súvislosti s postojom žalobcov súd poukázal na právny názor prezentovaný v uznesení Ústavného súdu SR č.k. III.ÚS/176/03-6, v ktorom sa okrem iného uvádza, že „schválený územný plán nie je rozhodnutím spôsobujúcim zmenu vlastníctva alebo akýmkoľvek spôsobom dotýkajúcim sa vlastníctva navrhovateľa“ a konštatoval, že ani v konkrétnom prípade nebolo preukázané, že by predmetnou zmenou územného plánu bolo došlo k zásahu do vlastníckych práv žalobcov k pozemkom v lokalite „Nad cintorínom“. K tomu súd dodal, že s podstatou územnoplánovacej činnosti a regulatívou územného plánovania nie je nezlučiteľné, ak verejné subjektívne práva vlastníkov pozemkov a stavieb sú obmedzené alebo podmienené. Nejde o svojvoľný, resp. bezprávny zásah do subjektívnych práv vlastníka pozemku, resp. potenciálneho investora, keďže orgán územného plánovania nemá právnu povinnosť obstarať aktualizáciu územného plánu podľa želaní a predstáv vlastníka pozemku, bez ohľadu na verejné či iné širšie spoločenské záujmy. Práve naopak, je povinnosťou orgánu územného plánovania v územnoplánovacej činnosti chrániť verejný záujem. V rámci územnoplánovacej činnosti sa na rozdiel od aplikačných procesov podľa Stavebného zákona (územné konanie, stavebné konanie) vytvárajú normy správania sa, pričom orgán územného plánovania musí postupovať v súlade s verejným záujmom ako základným imperatívom, ale verejný záujem musí aj priamo nachádzať, formulovať, čo je rozhodovanie s politickým rozmerom. Zákonodarca zveril schvaľovanie jednotlivých stupňov územnoplánovacej dokumentácie orgánom verejnej politickej moci s vysokou mierou legitimity (vláda SR, zastupiteľstvá samosprávnych krajov a obecné zastupiteľstvá). Tvorba územného plánu predstavuje najvýznamnejšiu kompetenciu obecnej samosprávy pri regulácii územia. Ide zároveň o jediný mocenský nástroj, ktorým je umožnené poslancom samosprávy zasiahnuť do vzhľadu obce a jej priestorového usporiadania. S poukazom na uvedené súd konštatoval, že žalovaná nepostupovala v rozpore so Stavebným zákonom, keď nebrala do úvahy záverečnú správu I. A. C., podľa záverov ktorej na pozemkoch žalobcov je možné uskutočniť zamýšľanú IBV za dodržania bežných technologických postupov a opatrení na stabilizáciu územia, a uprednostnila, resp. vychádzala z odborného stanoviska I. N. H.. Súd poukážuc na

vyššie popísané závery a konštatovania súdnej praxe a judikatúry mal postup žalovanej pri rozhodnutí o zmene územného plánu za taký, ktorý bol v súlade s jej právomocou, za výsledok vôle poslancov obecného zastupiteľstva, zmena územného plánu vyplynula z objektívnych okolností, kde žalovaná zohľadnila riziko geodynamického a zosuvného charakteru dotknutého územia v snahe predísť možným budúcim škodám, a teda uprednostnila ochranu verejného záujmu. Súd nemal preukázaný kauzálny nexus medzi nesprávnym úradným postupom žalovanej a škodou na strane žalobcov. Konštatoval, že žalovaná pri obstarávaní a schvaľovaní územnoplánovacej dokumentácie postupovala v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, zmeny a doplnky územného plánu neboli v dôsledku protestu prokurátora alebo na základe iného pokynu, alebo opatrenia príslušného orgánu zrušené, Všeobecne záväzné z 31.1.2017, ktoré zastupiteľstvo prijalo na základe zmeny aktualizácie predmetného územného plánu je naďalej v platnosti. V tejto súvislosti poukázal na právnu vetu Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej: „Uznesenie mestského (resp. obecného) zastupiteľstva je podľa rozhodnutím orgánu verejnej správy a môže byť preskúmané správnym súdom výlučne len prostredníctvom správnej žaloby podľa a nasl. , na podanie ktorej svedčí aktívna vecná legitimácia iba prokurátorovi - a .“ Z uvedeného pre súd vyplynulo, že vady konania, ktoré vznikli pri zhromažďovaní podkladov pre konečné rozhodnutie, samy o sebe nezakladajú zodpovednosť za škodu ako dôsledku nesprávneho úradného postupu. Nezákonnosť predmetného rozhodnutia, všeobecne záväzného nariadenia obce Hrabušice č. 1/2017, ktorým bola vyhlásená záväzná časť ÚPN – O Hrabušice nebola konštatovaná, nariadenie nebolo doposiaľ autoritatívne súdom alebo iným príslušným orgánom zrušené. Súd právne uzavrel, že: i/ žalovaná prijala v rámci procesu zmeny územnoplánovacej dokumentácie rozhodnutie všeobecnej povahy o zmene územného plánu v rozsahu svojich právomocí, ii/ rozhodnutie o zmene územného plánu vyplynulo z objektívnych okolností a spočívalo v uprednostnení ochrany verejného záujmu a potenciálnych vlastníkov nehnuteľností, resp. obyvateľov dotknutého územia pred záujmami súkromného subjektu, iii/ územno-plánovacia činnosť má charakter odborného procesu s politickými prvkami pripúšťajúcimi správnu úvahu, iv/ proces iniciácie zmien územného plánu je zákonom aprobovaný a upravený proces, ktorý nepodlieha prieskumnej právomoci súdu z hľadiska naplnenia podmienok pre vznik nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom a v/ v posudzovanej veci absentuje splnenie základných predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody na strane žalobcov, a to predovšetkým nesprávny úradný postup na strane žalovanej, ako orgánu územného plánovania a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom, preto súd žalobu o náhradu škody spôsobenej zmenou územného plánu obce Hrabušice zamietol ako nedôvodnú. V zmysle súd priznal žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech, plnú náhradu trov konania voči žalobcom, ktorí v konaní úspech nemali.

3. Proti rozsudku včas podali odvolanie žalobcovia, a to z dôvodov podľa , , , a a navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a zaviazal žalovanú zaplatiť im 166.142,97 eura s príslušenstvom a súčasne im priznal nárok na náhradu trov konania. V súvislosti s námietkou nesprávneho právneho posúdenia, nesprávnych skutkových zistení súdu prvej inštancie a nevykonania navrhnutých dôkazov žalobcovia prvotne konštatovali, že škoda im bola spôsobená nesprávnym úradným postupom žalovanej - jej konaním spočívajúcim v iniciovaní zmeny územnoplánovacej dokumentácie, nesprávnom vyhodnotení dôvodnosti vykonania zmeny územnoplánovacej dokumentácie a následnom schválení takto zmeneného územného plánu VZN č. 1/2017, a to s ohľadom na subjektívne práva žalobcov, ich oprávnené záujmy, ústavné právo vlastniť majetok a legitímne očakávania ako princípy právneho štátu. Citujúc , a Stavebného zákona žalobcovia namietali, že v danej veci nenastali a žalovaná nepreukázala také nevyhnutné územnotechnické, hospodárske a sociálne predpoklady v danej lokalite „Nad cintorínom“, ktoré by zakladali jej právomoc zmeniť územnoplánovaciu dokumentáciu vo vzťahu k pozemkom žalobcov takým spôsobom, že by sa dotknuté pozemky žalobcov mali zmeniť na úplne „nezastavateľné“. Zo žiadneho dôkazu predloženého žalovanou nevyplýva, že na dotknutých pozemkoch nastali také zmeny, ktoré by robili ich pozemky nezastavateľnými. Žalovaná predložila jediný exaktný posudok vypracovaný I. N. H. z 28.3.2011, v zmysle ktorého: „...pokladáme územie pri cintoríne za nestabilné a rizikové pre výstavbu rodinných domov. V prípade záujmu o výstavbu v tejto oblasti považujeme za potrebné pred rozhodnutím o výstavbe realizovať podrobný inžiniersko- geologický prieskum zameraný na presné zmapovanie svahových deformácií, výpočet stability svahu s návrhom sanačných opatrení.“ Poukázali na to, že podľa odôvodnenia rozsudku mal byť práve posudok I. N. H. pre žalovanú podkladom, na základe ktorého vyhodnotila potrebu zmeniť územný plán vo vzťahu

k pozemkom žalobcov. Podľa žalobcov však z posudku I. H. vyplýva, že on sám predpokladal možnosť výstavby v danom území, ktorú však podmienil vypracovaním podrobného inžiniersko-geologického prieskumu na mieste samom. V nadväznosti na tento posudok dali oni (aj v kontexte požiadavky žalovanej) vyhotoviť podrobný inžiniersko-geologický prieskum I. A. C., ktorý z neho vyhotovil Záverečnú správu z 20.12.2012,. z ktorej vyplynulo, že v danom území sú zosuvy stabilizované, je na ňom možné stavať IBV za dodržania bežných technologických postupov a opatrení na stabilizáciu územia, znalec nezistil žiadnu inžiniersku/geologickú/hydrogeologickú alebo inú prekážku, v dôsledku ktorej by nebolo možné na danom území stavať zamýšľané stavby IBV. Tento záver znalec I. C. potvrdil aj na pojednávaní. Žalobcovia tak mali za nelogické a nezodpovedané a nevysvetlené, z akého dôvodu súd považoval postup žalovanej nerešpektujúci závery Záverečnej správy I. A. C. a uprednostňujúci odborné stanovisko I. N. H. za súladný so Stavebným zákonom. Citujúc odsek 87. odôvodnenia rozsudku žalobcovia označili hodnotenie dôkazov vykonané súdom prvej inštancie za tendenčné a porušujúce princíp spravodlivého procesu, čo zakladá nezákonnosť rozsudku z dôvodu podľa . Podľa nich, tento nezákonný postup súdu pri hodnotení dôkazov následne viedol k nesprávnym právnym záverom ohľadom (ne)správnosti úradného postupu žalovanej pri iniciovaní a schvaľovaní územného plánu. Opakovane tvrdili, že bolo preukázané, že žalovaná minimálne od júla 2012 vedela, že plánujú na dotknutom území výstavbu rodinných domov, nakoľko v tom období podali návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavieb 14 rodinných domov s infraštruktúrou, pričom až do zmeny územného plánu prijatím VZN č. 1/2017 boli dotknuté pozemky určené na individuálnu bytovú výstavbu. Začatie procesu obstarávania nového územného plánu obce bolo oznámené Oznámením Obce Hrabušice zo 7.2.2013, teda nepochybne po tom, čo sa žalovaná dozvedela o ich stavebnom zámere v dotknutom území. Mali za preukázané, že v rámci procesu obstarávania poukazovali na to, že pre zmenu funkčného využitia ich pozemkov preklasifikovaním územia na „nezastavateľné“, nie sú naplnené zákonné dôvody. Pokiaľ žalovaná odôvodňovala obstaranie nového územného plánu tým, že zohľadnila riziko geodynamického a zosuvného charakteru v dotknutom území v snahe predísť možným budúcim škodám, s čím sa súd prvej inštancie v odôvodnení aj stotožnil, teda žalovaná mala uprednostniť ochranu verejného záujmu pred záujmami súkromného subjektu s investičným zámerom, keď žalovaná vo verejnom záujme musela svahové deformácie a reálnu možnosť aktivizácie zosuvov i nedostatočnú stabilitu územia pre IBV zohľadniť. Žalobcovia opäť zduplikovali, že ani z posudku vypracovaného I. N. H. (ako jediného dôkazu odôvodňujúceho zmenu územného plánu) nevyplýva nemožnosť výstavby v danom území, naopak, výstavbu I. H. pripúšťa a podmieňuje ju vypracovaním podrobného inžiniersko- geologického prieskumu, ktorý prieskum dali žalobcovia vypracovať vo forme Záverečnej správy I. A. C., ktorú však žalovaná v procese obstarávania územného plánu a ani súd prvej inštancie v rámci hodnotenia dôkazov bez vysvetlenia neakceptovali, aj keď má podľa žalobcov podstatne vyššiu vypovedaciu a odbornú hodnotu ako posudok I. H.. Žalobcovia tvrdili, že žalovaná v rámci úradného postupu obstarávania zmeny územného plánu nesplnila zákonné podmienky na zmenu územného plánu. Ďalej žalobcovia tvrdili, že aj následný proces obstarávania a schvaľovania nového územného plánu (proces po iniciovaní zmeny) bol postihnutý vadou nesprávneho úradného postupu. Žalovaná v procese obstarávania územnoplánovacej dokumentácie pripúšťala možnosť v danej lokalite uskutočniť stavebnú činnosť, nakoľko v rámci obstarávania územnoplánovacej dokumentácie nechala vypracovať dva varianty územného plánu (variant A – územie nezastavateľné a variant B pripustená výstavba). Poslancami Obecného zastupiteľstva Obce Hrabušice bol následne vybraný variant „A“. Žalobcovia tvrdili, že na základe mylnej informácie starostky žalovanej, ktorá sa na obecnom zastupiteľstve 21.11.2016 vyjadrila, že na predmetných pozemkoch žalobcov nie je možné uskutočniť výstavbu a dotknuté úrady neodporúčajú schváliť variant „B“, čo nebola pravda, a teda obecným poslancom boli poskytnuté zavádzajúce informácie. Mali to za zrejmé zo Zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva z 21.11.2016 s tým, že starostka to svojou výpoveďou nevyvrátila. Namietali v tej súvislosti, že navrhli výsluch svedka F. G. D., H. (keďže starostka nevedela odpovedať na ich otázku, kto bol iniciátorom obstarania nového územného plánu), ktorý dôkaz súd odmietol vykonať čo zakladá vadu rozsudku. Namietali, že sa súd žiadnym spôsobom nevyporiadal ani s ďalším predloženým dôkazom - písomným stanoviskom Krajskej prokuratúry Košice z 21.6.2018 sp. zn. Kd 83/18/8800-12 (v ktorom „prokurátor Okresnej prokuratúry“ konštatuje, že zo žiadneho stanoviska dotknutého orgánu nevyplýva, že by v lokalite „Nad cintorínom“ nemohla byť realizovaná žiadna výstavba a z priebehu obstarávania a prerokovania územnoplánovacej dokumentácie je evidentné, že obec nemá záujem, aby v lokalite „Nad cintorínom“ bola realizovaná akákoľvek zástavba).

Ďalej poukázali, že obdobne aj z vyjadrenia Ministerstva životného prostredia SR, ako aj Štátneho geologického ústavu J. K., z ktorých vyplýva, že nestabilné územie sa nachádza v blízkosti lokality „Nad cintorínom“ a nie priamo v tejto lokalite, rovnaký záver potvrdzuje aj inžiniersko-geologický prieskum I. N. H. a vyplýva tiež z vyjadrenia spracovateľa nového územného plánu F. G. D. H. na obecnom zastupiteľstve 25.11.2013, kde uviedol, že v lokalite „Nad cintorínom“ sa stavať dá, za dodržania geológom stanovených podmienok. Žalobcovia namietli, že vyššie uvedené skutočnosti a nimi predložené dôkazy súd vôbec nevyhodnotil, čo zakladá nezákonnosť rozsudku. Dôvodili, že oprávnenie žalovanej obstarať zmenu územného plánu je limitované zákonnými podmienkami, a vo všeobecnej rovine princípom právnej istoty. Nakoľko zmenu územnoplánovacej dokumentácie možno označiť aj ako zásah do existujúcich vlastníckych práv, v prípade takéhoto zásahu do majetku je potrebné rozhodnúť, či sa tento zásah môže zo strany štátu považovať za oprávnený. Dôvodili, resp. argumentovali, že na to aby bol zásah do práva na majetok oprávnený musí spĺňať nie len zákonné podmienky pre jeho realizáciu (podmienky oprávnenia zmeniť územnoplánovaciu dokumentáciu) a slúžiť legitímnemu cieľu vo verejnom alebo všeobecnom záujme, ale zároveň musí byť aj primeraný s ohľadom na subjektívne práva jednotlivcov. Mali za to, že v prejednávanej veci žalovaná v rámci svojho úradného postupu obstarávania zmeny územného plánu nedodržala princíp proporcionality, ale naopak v priamej kolízií s oprávnenými záujmami žalobcov a ich legitímnymi očakávaniami (o ktorých nepochybne vedomosť mala) vedome a účelovo uskutočnila taký úradný postup, ktorého výsledkom bolo prijatie VZN č. 1/2017 úplne znemožňujúce realizáciu žalobcami zamýšľaného zámeru, ktorá skutočnosť sama o sebe zakladá nesprávnosť takéhoto úradného postupu žalovanej; takýto zásah nemožno vyhodnotiť ako adekvátny zásah vykonaný z ústavne legitímnych dôvodov, len v nevyhnutne nutnej miere a najšetrnejším zo spôsobov vedúcich ešte rozumne k zamýšľanému cieľu. Žalovaná začala obstarávanie územného plánu s vedomím záverov obsiahnutých v Záverečnej správe I. A. C. o tom, že pozemky žalobcov sú bez problémov zastavateľné, čo dokazuje účelovosť konania žalovanej. Citovali v tejto súvislosti z uznesenia Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn. . Uviedli, že k právnej ochrane legitímnych očakávaní sa pripojil aj Ústavný súd SR vo svojom náleze, na ktorý poukazovali už v podanej žalobe, avšak súd prvej inštancie sa s týmto rozhodnutím v odôvodnení rozsudku vôbec nevyporiadal a svoj odklon od takejto judikačnej činnosti nevysvetlil napriek tomu, že aj v prejednávanej veci sa žalobcovia domáhali ochrany ich legitímnych očakávaní ako princípov právneho štátu. Z predmetného nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. zo 6.2.2008 citovali. Zároveň v tej istej súvislosti citovali čl. II ods. 2 týkajúci sa právnej istoty.

Úradný postup žalovanej spočívajúci v zmene územnoplánovacej dokumentácie a to vyhlásením dotknutého územia „Nad cintorínom“ ako nezastavateľného mali za nemožný označiť ako postup zachovávajúci zásady vyššie špecifikovaného testu proporcionality, najmä keď všetky individuálne geologické podmienky dotknutého územia, môžu byť riešené v rámci jednotlivých stavebných podmienok územného a stavebného konania, avšak nemali by byť riešené neproporcionálnym spôsobom „en bloc stavebnej uzávery“, čo je praktickým dôsledkom prijatého VZN č. 1/2017. V dôsledku nesprávneho úradného postupu, ktorý bol dokonaný schválením VZN č. 1/2017 bolo žalobcom zastavené územné konanie (následne aj stavebné konanie) na stavbu "časť IBV nad cintorínom 14 RD, prístupová komunikácia, verejná zeleň", čím bola znemožnená realizácia developerského zámeru žalobcov, s ktorým dôkazom - rozhodnutiami o zastavení územného a stavebného konania sa súd rovnako žiadnym spôsobom nevyporiadal. Vo vzťahu k existencii škody namietali, že sa súd nimi predloženými listinnými dôkazmi (znaleckými posudkami stanovujúcimi všeobecnú hodnotu pozemkov žalobcov) vôbec nezaoberal. Záverom tejto časti odvolania žalobcovia zdôraznili, že v konaní resp. v úradnom postupe žalovanej predchádzajúcom schváleniu nového územného plánu a ani v súdnom konaní neboli preukázané žiadne také nevyhnutné územno-technické, hospodárske a sociálne predpoklady v danej lokalite „Nad cintorínom“, ktoré by nastali od schválenia pôvodného územného plánu z roku 2006, a ktoré by na strane žalovanej odôvodňovali postup zmeny územnoplánovacej dokumentácie takým spôsobom, že by sa dotknuté pozemky mali zmeniť na úplne nezastavateľné, čoho právnym dôsledkom je nesprávnosť a ne bez splnenia zákonných dôvodov odôvodňujúcich zmenu funkčného využitia pozemkov žalobcov bol založený nesprávny úradný postup vedúci k vzniku škody na strane žalobcov. Pokiaľ sa týka uplatneného odvolacieho dôvodu porušenia práva žalobcu na spravodlivý proces, vady nepreskúmateľnosti rozsudku a inej vady konania, tvrdili žalobcovia, že postupom súdu prvej inštancie

v dôsledku porušenia procesných predpisov pri prejednávaní súdenej veci bolo porušené ich ústavné právo na spravodlivý proces. Konkrétne tým, že súd pri hodnotení dôkazov interpretoval výsledky dokazovania výlučne v prospech žalovanej a na ťarchu žalobcov (v dôsledku čoho dostatočne nezistil skutkový stav), porušil ústavné právo žalobcov na súdnu ochranu, ktorého imanentnou súčasťou je zásada rovnosti zbraní. Príkladom takéhoto nevyváženého hodnotenia dôkazov je podľa žalobcov porovnanie odborných vyjadrení, resp. posudkov I. A. C. a I. N. H., keď súd vyhodnotil posudok I. N. H. ako dôkaz odôvodňujúci zmenu územného plánu vo vzťahu k pozemkom žalobcov ako nezastavateľných (napriek tomu, že takýto záver z neho vôbec nevyplýva, že bol vypracovaný bez akýchkoľvek meraní na mieste samom) a záverečnú správu I. A. C., potvrdenú jeho výsluchom na pojednávaní, vyhodnotil ako nepotrebnú pre postup žalovanej (aj pre posúdenie merita veci) a to bez akéhokoľvek vysvetlenia (napriek tomu, že predmetná Záverečná správa bola vyhotovená na základe záverov posudku I. H. a požiadavky žalovanej a jednoznačne konštatovala možnosť zastavateľnosti pozemkov žalobcov na základe odborných meraní a laboratórnych skúšok). Právne vady rozsudku súdu prvej inštancie videli aj v jeho nedostatočnom kvalitatívnom odôvodnení, keď súd svoje právne úvahy náležite neodôvodnil, pričom s niektorými žalobcami uplatnenými argumentmi ako rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ rozhodnutia merita veci sa vôbec nevyporiadal, čoho právnym dôsledkom je to, že napadnutý rozsudok nespĺňa ani minimálne kvantitatívne no najmä kvalitatívne požiadavky na náležité a vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení náležitým spôsobom (ani len okrajovo) nevyporiadal napr. s listinnými dôkazmi - písomným stanoviskom Krajskej prokuratúry Košice z 21.6.2018, vyjadrením Ministerstva životného prostredia SR, vyjadrenie Štátneho geologického ústavu J. K., vyjadrením spracovateľa nového územného plánu F. G. D., H. na obecnom zastupiteľstve). Nezákonnosť postupu súdu prvej inštancie spočíva aj v nevykonaní nimi navrhnutých dôkazov, a to predovšetkým dôkazu výsluchom F. G. D., H., nakoľko starostka obce na pojednávaní nevedela odpovedať na otázku žalobcov, kto bol iniciátorom obstarania nového územného plánu a ani na otázku, ktorý dotknutý orgán odporučil nevyhovieť variantu „B“. Trvali na tom, že nimi starostke položené otázky mali relevantný význam pre skutkové posúdenie veci s ohľadom na motívy a dôvody zmeny územného plánu zo strany žalovanej, a teda odmietnutím vykonania navrhnutého dôkazu súd im znemožnil realizáciu im patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Mali za to, že nevykonanie navrhnutého dôkazu súd ani náležite nezdôvodnil, iba vo všeobecnej rovine uviedol, že výpoveď svedkyne a ňou predložené listinné dôkazy vysvetľujú, akým spôsobom sa vyvíjal proces iniciácie nového územného plánu a zároveň tvrdili, že súd nesprávne vyhodnotil, že zisťovanie ktorá konkrétna osoba dala podnet na prijatie nového územného plánu a či práve touto osobou bola starostka, nie je podstatná otázka, ktorá by mala ovplyvniť rozhodnutie súdu v merite veci. Skutočnosť, že súd sa v rozsudku nevysporiadal so všetkými podstatnými a výslovne uvedenými právnymi argumentmi a predloženými dôkazmi, na ktoré dôkazy žalobcovia ako na podstatné poukazovali, je právnym dôvodom na zrušenie /zmenu rozsudku z dôvodu nepreskúmateľnosti/. Poukázali v tejto súvislosti na uznesenie NS SR sp. zn. , rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. a . Namietli aj, že súd nevysvetlil svoj odklon od ustálenej rozhodovacej činnosti súdnych autorít produkovanej vo vzťahu k ochrane legitímnych ústavných očakávaní žalobcov ako princípov právneho štátu, na ktoré žalobcovia poukázali v rámci súdneho konania už v samotnej žalobe. Absencia takéhoto zdôvodnenia rovnako sama o sebe zakladá nepreskúmateľnosť a tým aj arbitrárnosť rozsudku. Uviedli, že konštantná judikatúra najvyšších súdnych autorít hodnotí nepreskúmateľnosť rozhodnutia z dôvodu nedostatočného odôvodnenia za „inú vadu konania“ zakladajúcu odvolací dôvod.

4. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov sa jednotlivo vyjadrila k žalobcami uplatneným odvolacím dôvodom. K námietkam nesprávneho právneho posúdenia veci, nesprávnych skutkových zistení súdu a v súvislosti s nevykonaním navrhnutých dôkazov žalovaná uviedla, že ako orgán územného plánovania prijala v rámci procesu zmeny územno-plánovacej dokumentácie rozhodnutie všeobecnej povahy o zmene územného plánu, pričom zmena územného plánu vyplynula z objektívnych okolností a z povahy zmien daného územia, kde zohľadnila riziko geodynamického a zosuvného charakteru na dotknutom území v snahe predísť možným budúcim škodám. Uprednostnila teda ochranu verejného záujmu a potenciálnych vlastníkov nehnuteľností, resp. obyvateľov dotknutého územia pred záujmami žalobcov ako súkromného subjektu s investičným zámerom. Tento prístup mala za plne súladný s princípmi zákonnej úpravy územného plánovania a povinnosťami žalovanej v rámci jej pôsobnosti v oblasti územno-plánovacej činnosti ako orgánu verejnej správy. Vo vzťahu k splneniu podmienok na zmenu

územno-plánovacej dokumentácie, ako aj splneniu podmienok na iniciáciu zmeny územného plánu v plnom rozsahu poukázala na svoju doterajšiu argumentáciu. Uviedla, že obec ako orgán územného plánovania je povinná dodržať v procese obstarávania ako aj schvaľovania územno-plánovacej dokumentácie alebo jej zmien predpísaný postup upravený predovšetkým § 16 a nasl., § 27 a § 28 Stavebného zákona. Opätovne poukázala na to, že proces obstarávania zmien a doplnkov územného plánu nebol v žiadnom jeho štádiu ani v dôsledku kontroly zákonnosti prokurátora označený za nezákonný a ani iným spôsobom nabádaný na jeho zrušenie. Na jeho základe nebolo ani zrušené VZN, ktorým boli schválené zmeny a doplnky územného plánu. Citujúc § 8 ods. 1 Stavebného zákona definujúci funkcie územno-plánovacej dokumentácie, poukázala žalovaná v súvislosti s otázkou načasovania zmeny územného plánu na to, že už z povahy územného plánu ako všeobecného dokumentu a z definície územno-plánovacej dokumentácie vyplýva, že pri realizácii územno-plánovacej činnosti dochádza vždy k stretu záujmu individuálnych subjektov, ako aj verejného záujmu a zmena územného plánu sa vždy dotýka viac či menej intenzívne týchto záujmov fyzických alebo právnických osôb, ktoré sú adresátmi územného plánu ako všeobecne záväznej normy. Vylúčila akékoľvek cielené načasovanie, resp. účelovosť začatia procesu obstarávania územno-plánovacej dokumentácie, ktoré by malo smerovať k poškodeniu práv alebo oprávnených záujmov žalobcov. V prípade žalobcov, uviedla, že nedochádza priamo k individualizovanému konaniu smerovanému proti konkrétnemu subjektu. Prijatím zmien a doplnkov obec realizovala svoje právomoci predovšetkým vo vzťahu k usporiadaniu územia a jeho účelnému využívaniu normatívnym spôsobom voči neurčitému okruhu adresátov rovnakého druhu. Proces územného plánovania je regulovaný normami verejného práva, pričom vo verejnom práve sa vo verejnom záujme ukladajú fyzickým a právnickým osobám povinnosti nad rámec ich súkromno-právnych povinností a záväzkov. Zároveň však ide o konania či nekonanie, ktoré zákonodarca (alebo iný právotvorca) uznal za potrebné na to, aby neutrpel ujmu širší spoločenský záujem, či v konečnom dôsledku ani záujmy jednotlivcov. Žalovaná poukázala na tri rozmery územno-plánovacej činnosti a to: - je právom upraveným rozhodovacím procesom s právne relevantným výstupom normatívneho charakteru, - zahŕňa odborné rozhodovanie a - má charakter politického rozhodovania o využití územia na uspokojovanie tých či oných individuálnych, skupinových alebo celospoločenských potrieb a záujmov. Územno-plánovacia činnosť nemá charakter rozhodovania v konkrétnych veciach, nejde o aplikačný proces zavŕšený vydaním rozhodnutia – individuálneho správneho aktu. V prípade obstarávania a schvaľovania územno- plánovacej dokumentácie možno hovoriť o normotvornom rozhodovacom procese. Charakter procesu obstarávania schvaľovania územno-plánovacej dokumentácie respektíve jej zmien je podstatný pre posúdenie toho, aký vplyv má územný plán na právne postavenie vlastníkov pozemkov a stavieb v rámci riešeného územia. Ide o vplyv obdobný ako v prípade normatívnych aktov (aj keď nie úplne rovnaký). Obdobnosť spočíva v tom, že obsah práv a povinností vlastníka pozemku sa samotnou platnosťou územného plánu reálne nemení. Mení sa len v rovine potenciálnej. Reálny priamy vplyv na právne postavenie vlastníka pozemku sa materializuje až v rovine aplikačných procesov a individuálnych správnych aktov vydávaných podľa Stavebného zákona. S podstatou územno-plánovacej činnosti nie je nezlučiteľné, ak verejné subjektívne právo vlastníkov pozemkov a stavieb sú podmienené. Nejde o bezprávny resp. svojvoľný zásah do subjektívnych práv vlastníka pozemku (potenciálneho investora), pretože orgán územného plánovania nemá právnu povinnosť obstarať aktualizáciu územného plánu podľa želaní a predstáv vlastníka pozemku, bez ohľadu na verejné či širšie spoločenské záujmy. Naopak, je povinnosťou orgánu územného plánovania v územno-plánovacej činnosti chrániť verejný záujem. Argumentovala, že vo verejnom záujme ako orgán územného plánovania bola povinná závery vyhotovených stanovísk, a to predovšetkým svahové deformácie, reálnu možnosť aktivizácie zosuvov, existenciu nízkeho až stredného radónového rizika a nedostatočnú stabilitu územia pre výstavbu rodinných domov zohľadniť a preto z nich pri prijímaní zmien a doplnkov územného plánu VZN č. 1/2017 vychádzala. Zároveň uviedla, že uvedené geologické charakteristiky dotknutého územia vyplývajúce z odborných posudkov, sú práve takými novými skutočnosťami, ktoré dostatočne odôvodňujú zmenu územno-plánovacej dokumentácie. Vo vzťahu k záverom žalobcov, podľa ktorých základom ich nároku na náhradu škody v danej veci má byť nedôvodné iniciovanie zmeny územného plánu opätovne uviedla, že existenciu objektívnych skutočností spočívajúcich vo svahových deformáciách, reálnej možnosti aktivizácie zosuvov, nedostatočnej stabilite územia pre výstavbu rodinných domov a existencii nízkeho až stredného radónového rizika jednoznačne vylučuje možnosť účelového postupu žalovanej pri iniciovaní ako aj pri samotnom prijímaní zmien a doplnkov územného plánu s cieľom poškodiť respektíve znemožniť realizáciu investičného zámeru žalobcov. Charakter a závažnosť skutočností objektívneho charakteru, ktoré boli podkladom pre iniciáciu zmien územného plánu, z ktorých vyplývalo reálne riziko vzniku škôd na živote a zdraví,

resp. materiálnych škôd determinovalo aj prijatie konkrétneho regulatívu riešeného územia vo forme prísnejšej regulácie. Vylučuje to tvrdenia žalobcov, podľa ktorých neboli preukázané také územno- technické, hospodárske a sociálne predpoklady, ktoré by zakladali právomoc žalovanej na zmenu územno-plánovacej dokumentácie. V súvislosti s argumentáciou žalobcov, že v procese schvaľovania zmeny územno-plánovacej dokumentácie nerešpektovala závery Záverečnej správy I. A. C. a ich poukazovaním na to, že súd prvej inštancie tendenčne vyhodnotil takýto postup žalovanej, ktorá nebrala do úvahy predmetnú záverečnú správu a označil tento postup za súladný so stavebným zákonom, žalovaná opätovne zdôraznila, že proces územného plánovania je časovo a odborne náročný proces, kde dochádza často k stretu súkromných záujmov s verejným záujmom. Ide o vysoko náročnú odbornú činnosť, pričom samotnému schvaľovaniu zmeny územno-plánovacej dokumentácie predchádzal proces odborného posudzovania, ktorého výsledkom bolo spracovanie konkrétneho návrhu územno-plánovacej dokumentácie, ktorá následne bola predmetom schvaľovania na zasadnutí obecného zastupiteľstva. Žalovaná uviedla, že aj v prípade schvaľovania predmetnej zmeny územného plánu postupovala v súlade s príslušnými ustanoveniami Stavebného zákona, ktoré regulujú tento proces a dôsledne vyhodnotila ako podmienky na zmenu územného plánu tak, aj jeho konečnú podobu. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že vadou nesprávneho úradného postupu bol postihnutý aj následný proces obstarávania a schvaľovania územného plánu nasledujúci po iniciovaní zmeny územného plánu a to tým, že v rámci procesu obstarávania bol poslancami obecného zastupiteľstva vybraný variant „A“ a to podľa žalobcov na základe mylnej informácie poskytnutej starostkou na zasadnutí obecného zastupiteľstva 21.11.2016, žalovaná argumentovala, že uvedené tvrdenie ani nie je spôsobilé založiť vadu procesu obstarávania územno-plánovacej dokumentácie a zodpovednosť žalovanej za škodu v dôsledku nesprávneho úradného postupu, považuje toto tvrdenie žalobcov za špekuláciu bez toho, aby žalobcovia akýmkoľvek spôsobom preukázali toto údajné konanie starostky. Za neprípustné označili vyvodzovania akýchkoľvek záverov zo skutočnosti, že starostka žalovanej neodpovedala na žalobcami položené otázky vôbec alebo neodpovedala spôsobom, ktorý si oni predstavovali. Mali za nemožné zo spôsobu reakcie vyslúchanej starostky a následného neakceptovania navrhnutého výsluchu spracovateľa územného plánu F. G. D., H. vyvodiť vadu napádaného rozsudku. Žalovaná dodala, že žalobcami tvrdený záver o „mylnom informovaní“ poslancov obecného zastupiteľstva starostkou, vyvracia aj skutočnosť, ktorú uviedli v odvolaní samotní žalobcovia, a síce, že F. G. D., H. na zasadnutí obecného zastupiteľstva 21.11.2016 uviedol, že na lokalite „Nad cintorínom“ sa stavať dá za dodržania geológom stanovených podmienok. Vyvracia to závery žalobcov o tom, že neboli vzaté do úvahy alebo zámerne boli manipulované informácie o možnosti výstavby v dotknutom území, či zamlčiavaná alternatíva, ktorá umožňovala zastavanie lokality „Nad cintorínom“. V súvislosti s opakovanými námietkami žalobcov na porušenie princípu proporcionality v rámci úradného postupu žalovanej, ako aj namietaním postupu v priamej kolízii s oprávnenými záujmami žalobcov a ich legitímnymi očakávaniami, žalovaná opätovne zdôraznila, že vo vzťahu k legitímnym očakávaniam pri zmene územného plánu obce je potrebné si uvedomiť, že takéto opatrenie prijaté obcou je síce správnym aktom s konkrétne určeným predmetom, ale okruh adresátov je vymedzený všeobecne. Hoci i rozhodnutie o zmene územno-plánovacej dokumentácie sa vzťahuje na určitú konkrétnu situáciu, nemá adresátov, ktorí by mohli v dobrej viere legitímne očakávať vydanie takéhoto opatrenia. Uzavrela, že zásada legitímnych očakávaní tak nie je prenosná do procesu prijímania zmien a doplnkov územného plánu. Dôvodila, že adresáti tohto zmiešaného správneho aktu, stojaceho medzi rozhodnutím a právnym predpisom nie sú konkretizovaní, ide o väčšie množstvo adresátov, pri ktorom nie je ani možné splniť legitímne očakávania všetkých týchto adresátov a vylúčiť nepriaznivé následky zasahujúce do sféry všetkých adresátov, (žalovaná odkázala na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. z 27.10.2015). S poukazom na uvedené dodala, že legitímne očakávania vo vzťahu k dotknutému územiu u adresátov územného plánu nemôžu znamenať požiadavku akejsi nemennosti, nedotknuteľnosti alebo zachovania status quo predmetných pozemkov. Územný plán je vzhľadom na svoj charakter a účel v istom zmysle dynamickým dokumentom, pričom orgán územného plánovania má zákonnú povinnosť sledovať a posúdiť potrebu jeho zmeny alebo potrebu prijatia nového územného plánu. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že uvedeným postupom prijatie zmien a doplnkov územného plánu bolo zasiahnuté do ich vlastníckeho práva, žalovaná argumentovala, že konanie o zmene územného plánu je konaním, v ktorom sa vydáva opatrenie všeobecnej povahy, ktorého prijatie je realizované verejným spôsobom s možnosťou uplatniť voči tomuto rozhodnutiu námietky. Uviedla, že v čase zverejnenia návrhu VZN č. 1/2017 a taktiež v čase zverejnenia schváleného VZN č. 1/2017 nebola doručená obci žiadna pripomienka zo strany verejnosti.

Pokiaľ žalobcovia v podanom odvolaní uviedli, že právny základ ich nároku na náhradu škody je primárne založený na nesprávnom úradnom postupe žalovanej spočívajúcom v procese iniciovania zmeny a následného schvaľovania územno-plánovacej dokumentácie, ktorý postup vyústil do prijatia VZN č. 1/2017, žalovaná poukázala na a uviedla, že proces obstarávania zmien a doplnkov územného plánu nebol v dôsledku kontroly . Pre vyvodenie zodpovednosti obce za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je nevyhnutným predpokladom zrušenie tohto rozhodnutia za súčasného autoritatívneho konštatovania jeho nezákonnosti, k čomu v danom prípade nedošlo. Nárok na náhradu škody nezakladá automaticky každý úradný postup. V prípade úradných postupov zakladajúcich nárok na náhradu škody ide zväčša o činnosť, ktorá je spojená s výkonom právomoci určitého verejno-mocenského orgánu a v súvislosti s týmto výkonom dochádza k výslovnému porušeniu pravidiel upravenými právnymi predpismi. Poukázala na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej vady konania, ktoré vznikli pri zhromažďovaní podkladov pre rozhodnutie, samé o sebe nezakladajú zodpovednosť za škodu ako dôsledku nesprávneho úradného postupu. Uvedené platí rovnako aj v prípade, ak tieto vady mali za následok vydanie nesprávneho rozhodnutia. Obstaranie podkladov potrebných pre rozhodnutie štátneho orgánu v správnom konaní, resp. ich hodnotenie a právne posúdenie je činnosť, ktorá smeruje k vydaniu príslušného rozhodnutia. Prípadné vady alebo nesprávnosti tohto procesného postupu sa môžu prejaviť v rámci obsahu rozhodnutia. Prejav týchto procesných vád v samotnom obsahu konečného rozhodnutia však môže byť posudzovaný jedine z hľadiska zodpovednosti za nezákonné rozhodnutie (žalovaná odkázala na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 12.3.2015). Dodala, že v prejednávanom prípade nezákonnosť dotknutého rozhodnutia nebola skonštatovaná. Za nesprávny úradný postup je možné považovať činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie a cieľov tejto činnosti. Nie každý nesprávny úradný postup môže byť základom pre nárok na náhradu škody, najmä nie taká aktivita štátnej správy, ktorá vychádza z právnych noriem pripúšťajúcich administratívnu úvahu. Štát zodpovedá len za rozpornosť s platným právom a nie so zákonom dovolenú alternatívu riešenia. Pokiaľ sa týka zákonnej podmienky príčinnej súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným postupom, uviedla žalovaná, že vzťah príčiny a následku je prítomný, ak škoda vznikla následkom nesprávneho úradného postupu, teda ak je preukázateľné, že pri správnom postupe by ku škode nedošlo. Základným atribútom príčinnej súvislosti je zároveň priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený, nestačí ak je sprostredkovaný (odkaz na rozsudok Krajského súdu v Bratislave ). V uvedenom prípade, podľa žalovanej, atribút priamej, nesprostredkovanej príčinnosti absentuje. Schválením územného plánu v znení žalobcami namietaných zmien a doplnkov, v dôsledku ktorých im bolo znemožnené realizovať výstavbu v lokalite „Nad cintorínom“ nebol priamo a bezprostredne dotknutý ich zámer realizovať výstavbu v oblasti uznanej za nezastavateľnú. Žalobcami deklarovaná škoda bola spôsobená až na základe aktualizovaného územného plánu, v dôsledku ktorého im nemôže byť vydané rozhodnutie o umiestnení stavby ani stavebné povolenie na realizáciu „IBV

- výstavba 14 rodinných domov“. Je zrejmé, že bezprostrednosť a priamosť kauzality namietaného úradného postupu so vznikom ušlého zisku nie je prítomná. Pokiaľ žalobcovia vyvodzovali preukázanie vzniku škody radikálnym poklesom trhovej hodnoty pozemkov z dôvodu ich stavebnej nevyužiteľnosti, žalovaná uviedla, že k zmenšeniu hodnoty pozemkov došlo v dôsledku objektívnej potreby deklarovať ich skutočnú zmenu vo funkčnom využití. Žalovaná zhrnula, že i naďalej má za to, že základné predpoklady vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v danom prípade nie sú dané. V súvislosti s namietaním porušenia práva na spravodlivý proces, vadou nepreskúmateľnosti rozsudku a inou vadou konania, ku ktorým malo dôjsť arbitrárnym procesným postupom súdu pri hodnotení dôkazov, ktorý výsledky dokazovania nesprávne interpretoval výlučne v prospech žalovanej a na ťarchu žalobcov, v dôsledku čoho dostatočne nezistil skutkový stav a porušil ústavné právo žalobcov na súdnu ochranu, ktorého imanentnou súčasťou je aj zásada rovnosti zbraní, žalovaná poukázala na už vyššieuvedenú argumentáciu ako i svoje predchádzajúce vyjadrenia, ako aj na výsluch starostky na pojednávaní 23.3.2022, ktorými bol podrobne vysvetlený proces schvaľovania územno-plánovacej dokumentácie obcou ako aj proces, ktorý bol aplikovaný v prejednávanom prípade. S poukazom na uvedené sa žalovaná vo vzťahu k návrhu na vykonanie dôkazu výsluchom F. G. D., H., spracovateľa

územného plánu stotožnila s názorom súdu a mala prípadné vykonania tohto dôkazu za nadbytočné. Nevykonanie žalobcami navrhovaného dôkazu výsluchom spracovateľa územného plánu nie je možné vyhodnotiť ako porušenie práva žalobcov na spravodlivý proces. Žalovaná sa stotožnila aj s názorom súdu, že zisťovanie, ktorá konkrétna osoba dala podnet na prijatie nového územného plánu a či práve touto osobou bola starostka obce, nie je podstatná, ktorá by mohla ovplyvniť rozhodnutie súdu v merite veci. V súvislosti so žalobcami namietanom nedostatočnom kvalitatívnom odôvodnení rozsudku, ktoré má zakladať jeho nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť, žalovaná argumentovala, že obsahom práva na riadne odôvodnenie rozhodnutie nie je právo účastníka konania na to, aby súd nevyhnutne reagoval na všetky a akékoľvek ním predkladané argumenty, tvrdenia a dôkazy, do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí ani právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi na vykonanie dôkazov a jeho hodnotením dôkazov a ani neznamená právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Do obsahu základného práva na spravodlivý súdny proces nepatrí ani právo účastníka konania dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré predkladá účastník konania. Žalovaná tak uzavrela, že rozsudok spĺňa nielen kvantitatívne, ale predovšetkým kvalitatívne požiadavky na ústavne konformné odôvodnenie súdneho rozhodnutia a súd prvej inštancie sa v odôvodnení dostatočne a zrozumiteľne vyporiadal so všetkými skutočnosťami majúcimi rozhodujúci základ pre rozhodnutie v prejednávanej veci. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil a uplatnila si nárok na náhradu trov konania.

5. Žalobcovia vo vyjadrení na vyjadrenie žalovanej k odvolaniu reagovali na žalovanou prezentované argumenty. Pokiaľ žalovaná mala za opodstatnenú zmenu územnoplánovacej dokumentácie, poukázali žalobcovia na to, že žalovaná stále tvrdí existenciu objektívnych okolností odôvodňujúcich potrebu zmeny územného plánu vo vzťahu k pozemkom žalobcov spôsobom zmeny ich funkčného využitia, avšak tvrdili, že žiadne takéto objektívne okolnosti neboli v konaní preukázané. Naopak, tvrdili, že bolo jednoznačne preukázané, že ich dotknuté pozemky sú stabilizované a je na nich možné realizovať výstavbu za dodržania bežných stavebných opatrení, ktorý takýto záver vyplýva predovšetkým zo Záverečnej správy I. A. C. vypracovanej po podrobnom inžiniersko-geologickom prieskume. Dokonca aj z posudku I. N. H. vyplýva, že predpokladá možnosť výstavby v danom území, túto však podmieňuje vypracovaním podrobného inžiniersko-geologického prieskumu za účelom zdokumentovania konkrétnych parametrov. Pokiaľ žalovaná (aj súd) tieto posudky považovala za dôkazy odôvodňujúce zmenu funkčného využitia pozemkov žalobcov spôsobom zmeny územného plánu, žalobcovia to označili za absolútne nevysvetlenú a nepochopiteľnú interpretáciu dôkazov. Trvali na tom, že v danej veci nenastali a žalovanou neboli ani jediným dôkazom preukázané také nevyhnutné územno-technické, hospodárske a sociálne predpoklady v danej lokalite „Nad cintorínom“, ktoré by na strane žalovanej zakladali právomoc zmeniť územno-plánovaciu dokumentáciu vo vzťahu k pozemkom žalobcov spôsobom, že by sa dotknuté pozemky žalobcov mali zmeniť na úplné nezastavateľné. Právny názor žalovanej, že zásada legitímnych očakávaní nie je prenosná do procesu prijímania zmien a doplnkov územného plánu, označili žalobcovia za ústavne neakceptovateľný. Trvali na tom, že judikatúra na ktorú poukázali akcentuje potrebu zachovania princípu legitímnych očakávaní a proporcionality a to aj priamo v postupe orgánov samospráv pri prijímaní/zmene územného plánu. Zotrvali na stanovisku, že žalovaná v rámci úradného postupu obstarávania zmeny územného plánu nedodržala princíp proporcionality, ale naopak v priamej kolízii s oprávnenými záujmami žalobcov a ich legitímnymi očakávaniami, vedome a účelovo uskutočnila taký úradný postup, ktorého výsledkom bolo prijatie VZN č. 1/2017 úplne znemožňujúce realizáciu nimi zamýšľaného zámeru a to bez toho, aby boli žalovanou zistené skutočnosti odôvodňujúce zmenu dotknutých pozemkov žalobcov za nezastavateľné. Pokiaľ žalovaná namietala, že nezákonnosť dotknutého rozhodnutia nebola skonštatovaná a proces obstarávania zmien a doplnkov územného plánu nebol označený za nezákonný a ani iným spôsobom nabádaný na jeho zrušenie, žalobcovia dodali, že všeobecne záväzné nariadenie obce/žalovanej nie je individuálnym správnym aktom majúcim právny charakter rozhodnutia, ktoré by bolo možné z ich strany napadnúť riadnym či mimoriadnym opravným prostriedkom a ani nemá charakter rozhodnutia v zmysle Tvrdili v tej súvislosti, že v prejednávanej veci nie je potrebné, aby bolo VZN č. 1/2017 zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, zrušenie alebo zmena

rozhodnutia sa vyžaduje iba v prípade rozhodnutia, teda individuálneho správneho aktu správneho orgánu. Žalobcovia nesúhlasili so žalovanou ani v jej názore o neexistencie priamej príčinnej súvislosti a odkázali na nimi uplatnené prostriedky procesného úkonu s tým, že kauzálny nexus medzi úradným postupom žalovanej a škodou na ich strane mali preukázaný žalovanou uskutočneným úradným postupom, ktorého zavŕšením bolo schválenie VZN č. 1/2017, v dôsledku ktorého sa nimi vlastnené pozemky stali z pôvodne stavebných pozemkov pozemkami nezastavateľnými, čím došlo k rapídnemu poklesu ceny – trhovej hodnoty predmetných pozemkov žalobcov a tým k vzniku škody na ich strane. Mali za preukázané znaleckými posudkami, že bonita predmetných pozemkov radikálne klesla a to výlučne v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom žalovanej.

6. Žiadne ďalšie vyjadrenia neboli v odvolacom konaní podané.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) na základe odvolania podaného včas žalobcami ako oprávnenou osobou ( a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( – 358 ), postupom bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi vymedzenými odvolateľmi ( a ), preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov nie je možné vyhovieť, je neopodstatnené, rozsudok je vecne správny a ako taký ho preto potvrdil ( ).

8. Rozsudok bol verejne vyhlásený 11. januára 2024 o 10.10 hod. v pojednávacej miestnosti Krajského súdu v Košiciach č. dverí 210, o ktorej skutočnosti bol vopred vyvesený oznam na úradnej tabuli a zároveň zverejnený na webovej stránke tunajšieho súdu 5.1.2024.

9. Odvolatelia v odvolaní uplatnili odvolacie dôvody v zmysle ktorých mali za to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom im znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ( ), súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a vec nesprávne právne posúdil ( ). Z obsahu podaného odvolania je zrejmé, že odvolatelia napádajú tak vady konania ako i vady rozhodnutia a to tak vady právne ako i skutkové: namietali, že nenastali a žalovaná nepreukázala existenciu takých nevyhnutných predpokladov v danej lokalite „Nad cintorínom“, ktoré by zakladali jej právomoc zmeniť územnoplánovaciu dokumentáciu vo vzťahu k pozemkom žalobcov spôsobom, že by sa tieto mali zmeniť na úplne „nezastavateľné, nevysvetlené mali z akého dôvodu súd považoval postup žalovanej nerešpektujúci závery Záverečnej správy I. A. C. a uprednostňujúci odborné stanovisko I. N. H. za súladný so Stavebným zákonom, namietali že súd nevykonal dôkaz výsluchom svedka F. G. D., H., ktorý navrhli, namietali, že sa súd nevyporiadal s nimi predloženými dôkazmi - stanoviskom Krajskej prokuratúry Košice z 21.6.2018 sp. zn. Kd 83/18/8800-12, vyjadreniami Ministerstva životného prostredia SR, ako aj Štátneho geologického ústavu J. K., namietali, že v rámci úradného postupu obstarávania zmeny územného plánu žalovaná nedodržala princíp proporcionality, ale naopak konala v priamej kolízií s oprávnenými záujmami žalobcov a ich legitímnymi očakávaniami, pričom sa súd vôbec nevyporiadal s nálezom ÚS SR, v ktorom sa ústavný súd prihlásil k právnej ochrane legitímnych očakávaní, ani súd nevysvetlil odklon od tejto zásady, namietali, že sa súd vôbec nezaoberal listinnými dôkazmi (znaleckými posudkami stanovujúcimi všeobecnú hodnotu pozemkov žalobcov), ktoré predložili v súvislosti s uplatnenou náhradou škody a napokon namietali porušenia práva žalobcov na spravodlivý proces, vady nepreskúmateľnosti rozsudku a inú vadu konania.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok žalobcov/ odvolateľov vymedzených v podanom odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené a uplatnené odvolacie dôvody neboli naplnené. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď žalobu na základe nepreukázania splnenia za škodu vzniknutú žalobcom titulom nesprávneho úradného postupu žalovanej pri iniciácii a zmene územného plánu, zamietol.

11. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil a neboli zistené žiadne porušenia procesných práv tvrdené odvolateľmi ani iných a odvolací súd nezistil ani prítomnosť akejkoľvek inej vady konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa .

12. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje ( ). Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky právne relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Súd dostatočne a presvedčivo objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia a vyporiadal sa s relevantnými námietkami, nenechal priestor pre vznik pochybností, prečo žalobu zamietol.

13. V súdenej veci žalobcovia sa podanou žalobou domáhali náhrady škody 166.142,97 eura, ktorú im mala spôsobiť na majetku svojim nesprávnym úradným postupom žalovaná, ktorý popísali ako nesprávny úradný postup pri iniciovaní zmeny územného plánu, nesprávne vyhodnotenie dôvodnosti zmeny územného plánu a nesprávny úradný postup pri následnom schválení zmeny územného plánu. Súd preto správne zisťoval či na postup žalovanej pri iniciovaní procesu zmeny územného plánu boli dané zákonné dôvody podľa § 30 Stavebného zákona, pričom nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že žalovaná ako orgán územného plánovania nepostupovala v súlade s § 30 ods. 1 Stavebného zákona, keď sledovala, či sa nezmenili územnotechnické, hospodárske a sociálne predpoklady a po vyhodnotení zistení, vychádzajúc z aktuálneho inžiniersko-geologického prieskumu, bola navrhnutá nová koncepcia organizácie stavebného územia. Súd dospel k záveru, že žalovaná pri obstarávaní nového územného plánu zohľadnila riziko dynamického a zosuvného charakteru v dotknutom území v snahe predísť možným budúcim škodám. Správne zohľadnil osobitný charakter územnoplánovacej činnosti, ktorá predstavuje najvýznamnejšiu kompetenciu obecnej samosprávy pri regulácii územia. Správne súd vyhodnotil postup žalovanej pri rozhodnutí o zmene územného plánu za súladný s jej právomocou, za výsledok vôle poslancov obecného zastupiteľstva, zmena územného plánu vyplynula z objektívnych okolností, kde žalovaná zohľadnila riziko geodynamického a zosuvného charakteru dotknutého územia v snahe predísť možným budúcim škodám, a teda uprednostnila ochranu verejného záujmu. Nakoľko žalobcami namietaný nesprávny úradný postup žalovanej (spočívajúci v iniciovaní a následnej zmene územného plánu) nebol preukázaný, resp. zistený postup žalovanej nepredstavuje nesprávny úradný postup, nebol naplnený jeden zo Žalobcovia preto nemohli byť v konaní o náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu úspešní.

14. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny v celom rozsahu a odvolací súd v celom rozsahu sa stotožňuje s jeho dôvodmi. V odôvodnení svojho rozsudku v súlade s odvolací súd preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku, ako už vyššie uviedol.

15. Na správnosti skutkových zistení a právnych úvah súdu prvej inštancie, ako ani na správnosti dôvodov napadnutého rozsudku nie je spôsobilé nič zmeniť ani podané odvolanie. Žalobcovia/ odvolatelia v ňom iba opakujú argumenty, ktoré uvádzali už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, jeho právna argumentácia je presvedčivá a súladná so súdnou praxou. Odvolací súd reagujúc na odvolacie námietky žalobcov, len na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku dopĺňa:

16. Pokiaľ odvolatelia namietali, že nenastali a žalovaná nepreukázala žiadne také nevyhnutné územnotechnické, hospodárske a sociálne predpoklady v lokalite „Nad cintorínom“, ktoré by zakladali jej právomoc zmeniť územnoplánovaciu dokumentáciu vo vzťahu k pozemkom žalobcov spôsobom, že by sa predmetné pozemky žalobcov mali zmeniť na úplne nezastavateľné, nie je táto odvolacia námietka ani presná ani opodstatnená. V zmysle § 30 ods. 1 a 4 Stavebného zákona ide o zákonnú povinnosť obce ako orgánu územného plánovania sústavne sledovať či sa nezmenili územno-technické, hospodárske a sociálne predpoklady, na základe ktorých bola navrhnutá koncepcia organizácie územia a v prípade zmeny predpokladov obstarať zmenu, resp. doplnok územnoplánovacej dokumentácie, resp. z odseku 4 vyplýva povinnosť obce/žalovanej pravidelne, najmenej raz za štyri roky, preskúmať

schválený územný plán, či nie sú potrebné jeho zmeny alebo doplnky alebo či netreba obstarať nový územný plán. V konaní bolo preukázané, samotnou argumentáciu strán sporu, pri ktorej odkazovali na niekoľko, resp. viaceré odborné posudky či stanoviská vyhotovené odborníkmi v danej oblasti posudzovania, z ktorých odborných posudkov a stanovísk zmeny predpokladov v danej lokalite a potreba prehodnotenia územnoplánovacej dokumentácie boli zrejmé. Výsledok prehodnotenia územného plánu obce Hrabušice, prijatý vo forme všeobecne záväzného nariadenia obce (VZN č. 1/2017), jeho zákonnosť či nezákonnosť, nemôže byť predmetom prieskumu súdu v civilnom sporovom konaní, na takýto prieskum súd neoprávňuje. Aj pokiaľ ide o postup obce ako orgánu územného plánovania predchádzajúci prijatiu zmeny územnoplánovacej dokumentácie, súd v civilnom konaní má právomoc/je oprávnený skúmať prípadnú nesprávnosť úradného postupu obce/žalovanej len z hľadiska porušenia pravidiel predpísaných právnymi normami pre postup územnej samosprávy pri prijímaní zmeny územnoplánovacej dokumentácie (predovšetkým a nasl., , . , Stavebného zákona). Súdu neprináleží vyhodnocovať v rámci skúmania nesprávneho úradného postupu žalovanej správnosť či nesprávnosť postupu obecného zastupiteľstva odhlasovaním prijatia variantu „A“ zmeny územného plánu, nie taktiež predloženého variantu “B“. Najmä nie, ak výsledok hlasovania obecného zastupiteľstva o zmene územného plánu bol zhmotnený do prijatia všeobecne záväzného nariadenia č. 1/2017, t.j. rozhodnutia, ktoré je platné a ktorého nezákonnosť nebola konštatovaná. Postup obce/žalovanej v súlade so zákonom vylučuje (bez ďalšieho) aj žalobcami namietanú účelovosť konania žalovanej. Tvrdenie žalobcov, v ktorom videli účelovosť postupu žalovanej, a to že žalovaná začala iniciovať zmenu územnoplánovacej dokumentácie až po tom, čo požiadali žalobcovia o vydanie územného rozhodnutia (27.7.2012), je síce z hľadiska časového a vydania oznámenia žalovanej o začatí obstarávania územnoplánovacej dokumentácie (7.2.2013) pravdivé, avšak len časová súvislosť, resp. následnosť nepreukazuje účelovosť konania žalovanej, keďže je nesporné, že žalovaná už skôr v r. 2011 v rámci obstarávania územnoplánovacej dokumentácie zadala požiadavku na vypracovanie inžiniersko- geologického posudku stability územia v lokalite „Nad cintorínom“, na základe ktorej bolo vyhotovené odborné stanovisko I. N. H. (28.3.2011).

17. Z vyššieuvedeného je možné vyvodiť i odpoveď na námietku odvolateľov, z akého dôvodu súd považoval postup žalovanej nerešpektujúci závery Záverečnej správy I. A. C. a uprednostňujúci odborné stanovisko I. N. H. za súladný so Stavebným zákonom. Ak orgán verejnej moci zvažuje splnenie podmienok pre vydanie rozhodnutia, za tým účelom zhromažďuje podklady/dôkazy pre rozhodnutie, hodnotí zistené skutočnosti, právne ich posudzuje, ide o činnosti priamo smerujúce k vydaniu rozhodnutia; prípadné nesprávnosti či vady pri zisťovaní podkladov sa prejavia práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci môžu byť zvažované jedine podľa ustanovení zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Za nesprávny úradný postup orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci teda nemožno považovať pochybenia a nedostatky spočívajúce v tom, že orgán štátu, resp. orgán verejnej moci nesprávne vyhodnotil podmienky pre jeho vydanie a že v dôsledku toho je rozhodnutie nesprávne a nemalo byť vydané, príp. malo byť vydané v inej podobe.

18. V súvislosti s uvedeným nie sú opodstatnené ani námietky žalobcov/odvolateľov o založení vady konania v dôsledku nevykonania výsluchu nimi navrhnutého svedka F. G. D., H., potrebnosť ktorého odôvodňovali tým, že na ich otázku kto bol iniciátorom obstarania nového územného plánu, nedala odpoveď starostka žalovanej. Zodpovedanie žalobcami formulovanej otázky, aj vzhľadom na vyššieuvedené, by na právnom posúdení veci nič nezmenilo. Okrem toho súd prvej inštancie nevykonanie tohto navrhnutého dôkazu riadne, a podľa odvolacieho súdu postačujúcim spôsobom, zdôvodnil. Neopodstatnené sú i námietky žalobcov o nevyporiadaní sa súdu prvej inštancie s ďalšími nimi predloženými dôkazmi - písomným stanoviskom Krajskej prokuratúry Košice z 21.6.2018, vyjadreniami Ministerstva životného prostredia SR a Štátneho geologického ústavu J. K., pretože s poukazom na dôvody zamietnutia žaloby, nejde o dôkazy, ktoré by závery súdu prvej inštancie o nezistení a nepreukázaní nesprávneho úradného postupu žalovanej v procese prijímania zmeny územného plánu (resp. závery o postupe žalovanej v súlade so Stavebným zákonom) boli spôsobilé zmeniť (vzhľadom na nedostatok právomoci súdu v civilnom sporovom konaní posudzovať (ne)správnosť prijatého rozhodnutia žalovanej obce ako orgánu územného plánovania).

19. V súvislosti s opakovanými námietkami žalobcov na porušenie princípu proporcionality v rámci úradného postupu žalovanej pri obstarávaní zmeny územného plánu ako aj namietaním postupu

v priamej kolízii s ich oprávnenými záujmami a ich legitímnymi očakávaniami, odvolací súd má za to, totožne so žalovanou, že zásada legitímnych očakávaní nie je prenosná do procesu prijímania zmien a doplnkov územného plánu. Je potrebné zohľadniť a vychádzať z toho, že všeobecne záväzné nariadenie (VZN) prijaté obcou o zmene územného plánu je síce správnym aktom s konkrétne určeným predmetom, vzťahuje sa na určitú konkrétnu situáciu, ale okruh jeho adresátov je vymedzený všeobecne. t.z. nemá adresátov, ktorí by mohli v dobrej viere legitímne očakávať vydanie takéhoto opatrenia. Adresáti tohto zmiešaného správneho aktu, stojaceho medzi rozhodnutím a právnym predpisom nie sú konkretizovaní, ide o väčšie množstvo adresátov, pri ktorom nie je ani možné splniť legitímne očakávania všetkých týchto adresátov a vylúčiť nepriaznivé následky zasahujúce do sféry všetkých adresátov. Legitímne očakávania vo vzťahu k dotknutému územiu u adresátov územného plánu nemôžu znamenať požiadavku akejsi nemennosti, nedotknuteľnosti alebo zachovania status quo predmetných pozemkov. Územný plán je vzhľadom na svoj charakter a účel v istom zmysle dynamickým dokumentom, pričom orgán územného plánovania má zákonnú povinnosť sledovať a posúdiť potrebu jeho zmeny alebo potrebu prijatia nového územného plánu, čo uplatňovanie zásady legitímnych očakávaní vylučuje. Žalobcovia nemohli mať legitímne očakávania, že územný plán je nemenný a konštantný dokument. Na uvedenom závere nie je spôsobilé nič zmeniť ani odkazovanie žalobcov na nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo 6.2.2008, ktorým ústavný súd posudzujúc (ne), t.j. za iných konkrétnych skutkových okolností, sa prihlásil k princípu ochrany legitímnych očakávaní.

20. Žalobcovia tiež namietali, že zmenou územného plánu bolo zasiahnuté do ich (existujúcich) vlastníckych práv a spochybnili oprávnenosť tohto zásahu zo strany obce/žalovanej. Odvolací súd sa domnieva, že na právnom postavení žalobcov ako vlastníkov nehnuteľností sa prijatím VZN o zmene územného plánu nič nezmenilo. Konanie o zmene územného plánu je konaním, v ktorom sa vydáva opatrenie všeobecnej povahy, ktorého prijatie je realizované verejným spôsobom s možnosťou uplatniť voči tomuto rozhodnutiu námietky. Za zásah do ich právneho postavenia vlastníkov by bolo možné považovať až nevydanie územného rozhodnutia, resp. stavebného povolenia. Žalobcovia si však neuplatnili vlastnícku žalobu, ale žalobu podľa na náhradu škody im spôsobenej titulom nesprávneho úradného postupu obce/žalovanej. Škodu vyčíslili ako rozdiel medzi hodnotami tej istej nehnuteľnosti v čase platnosti územného plánu, podľa ktorého išlo o pozemky- parcely určené na zastavanie a v čase po prijatí zmeny územného plánu, ktorou sa určenie pozemkov zmenilo tak, že nešlo o parcely určené územným plánom na zastavanie. Odhliadnuc od toho, že nebol preukázaný nesprávny úradný postup žalovanej (ako prvý ), odvolací súd má za to, že škoda vyššieuvedeným spôsobom žalobcami vypočítaná nie je skutočnou, ale len hypotetickou škodou. K zmenšeniu majetku žalobcov totiž nedošlo, žalobcovia zmenšenie svojho majetku nepreukázali. Pritom podľa právnej teórie, je pod skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Žalobcovia však nepreukázali a ani netvrdili nadobúdaciu hodnotu za akú, resp. ktorú nadobudli pozemky do vlastníctva a ani, že v dôsledku nesprávneho úradného postupu žalovanej, pri ďalšom nakladaní s nimi utrpeli majetkovú ujmu. Mohlo by sa jednať o ušlý zisk, ktorý predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody; inak povedané v dôsledku spôsobenia škody nedošlo k zväčšeniu (rozmnoženiu) majetku, hoci sa to pri predpokladanej činnosti dalo očakávať. Ušlý zisk však nie je jednoduchým rozdielom posudkami určených hodnôt tých istých pozemkov v rôznych časoch.

21. Pokiaľ sa týka uplatnených odvolacích dôvodov porušenia práva žalobcov na spravodlivý proces, vady nepreskúmateľnosti rozsudku a inej vady konania, odvolací súd nezistil danosť ani týchto odvolacích dôvodov.

22. K porušeniu práva na spravodlivý proces, tvrdili žalobcovia, že došlo tým, že súd pri hodnotení dôkazov interpretoval výsledky dokazovania výlučne v prospech žalovanej a na ich ťarchu v dôsledku čoho aj nedostatočne zistil skutkový stav, porušil právo žalobcov na súdnu ochranu, ktorého imanentnou súčasťou je zásada rovnosti zbraní, pričom za príkladom takého nevyváženého hodnotenia dôkazov mali porovnanie odborných vyjadrení, resp. posudkov I. A. C. a I. N. H.. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny

proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami (, , , a ). Aj keď je obsah práva na spravodlivý proces pomerne široký, možno sem zaradiť o.i. napr. právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia..., zdá sa, že žalobcami konkrétne v tej súvislosti namietané pochybenie súdu a to nesprávna interpretácia výsledkov vykonaného dokazovania výlučne v prospech žalovanej a v dôsledku toho aj nedostatočne zistený skutkový stav, by skôr mohlo naplniť odvolacie dôvody v zmysle a , než porušenie práva na spravodlivý proces ( ods. písm. b/ ). K otázke skutkových zistení súdu prvej inštancie sa už odvolací súd vyjadril, pričom dospel k záveru o dostatočne vykonanom dokazovaní, jeho vyhodnotení v súlade s a následnom správnom ustálení skutkového stavu súdom prvej inštancie. Posúdiac namietané v kontexte celého konania, nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ani k porušeniu zásady rovnosti zbraní.

23. Pokiaľ žalobcovia namietali nedostatočné kvalitatívne odôvodnenie rozsudku dôvodiac absenciou náležitého odôvodnenia právnych úvah súdu ako i nevyporiadania sa s nimi uplatnenými rozhodujúcimi a relevantnými argumentmi, odvolací súd uvádza, že nesporne právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, avšak ustálená judikatúra v tejto otázke nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Na základe preskúmania obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku odvolací súd je presvedčený, že rozsudok je dostatočne zrozumiteľný a určitý a zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle .

24. Ústavný súd SR vyslovil, že : „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (porovnaj ). S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné sa vyjadrovať k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto sú pre rozhodnutie v merite veci bez významu.

25. Nakoľko žalobcami namietaný nesprávny úradný postup žalovanej, ktorý mal spočívať v iniciovaní a následnej zmene územného plánu nebol preukázaný, resp. zistený postup žalovanej nepredstavuje nesprávny úradný postup, nebol naplnený jeden zo Žalobcovia preto nemohli byť v konaní o náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu úspešní. Odvolací súd preto, zo všetkých vyššieuvedených dôvodov, ako aj dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, rozsudok ako vecne správny podľa , potvrdil.

26. Podľa v spojení s rozhodol odvolací súd o trovách odvolacieho konania. Žalobcovia neboli v odvolacom konaní úspešní, nemajú preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla im povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnej žalovanej v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov: 3 hlasy za ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.