Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7Er-334-2012.pdf
PDF · 79.96 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/334/2012
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zast.: JUDr. Petr Pečený - advokát, so sídlom Námestí sv. Martina 9, 908 51 Holíč, proti povinnej: W. J., F.. XX. XX. XXXX, T. T. XXX, XXX XX T., právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., IČO: 47 234 466, so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, vedenej pod sp. zn. EX 843/12 súdnym exekútorom: JUDr. Petrom Juhásom, Exekútorský úrad so sídlom Matuškova 1, 917 01 Trnava, o vymoženie 997,74 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e ju. II. Súd p o v o ľ u j e odklad exekúcie do právoplatného skončenia konania o zastavení exekúcie. III. Súd súdnemu exekútorovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov exekučného konania voči oprávnenému v rozsahu 100 %. IV. Súd p r i z n á v a povinnej nárok na náhradu trov konania voči oprávnenému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd poverením číslo 5613 * 054026 zo dňa 07. 08. 2012 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnej na uspokojenie pohľadávky oprávneného v sume 997,74 € s prísl., zmluvnej pokuty vo výške 136,19 €, poplatku za upomienky vo výške 16,20 €, trov predchádzajúceho konania 218,68 € a trov exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia rozhodcovského súdu, sp. zn.: PEC-U 84/2012 zo dňa 25. 04. 2012. 2. Povinná prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 25. 11. 2014 podala návrh na odklad exekúcie, nakoľko možno očakávať, že exekúcia bude zastavená z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok nie je platným exekučným titulom, pretože úverovú zmluvu nemohla povinná ako spotrebiteľ ovplyvniť, bola vopred predformulovaná a v takomto znení predložená spotrebiteľovi bez možnosti zmeny. Následne právny zástupca povinnej doručil okresnému súdu dňa 10. 12. 2014 návrh na zastavenie exekúcie a jej vyhlásenie za neprípustnú, ktorý odôvodnil tým, že rozhodcovská doložka, resp. zmluva je neplatná, pretože obsah rozhodcovskej doložky bol veriteľom vopred pripravený a povinná jej obsah nemohla ovplyvniť, a preto rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom po stránke formálnej aj materiálnej. Rozhodcovská doložka bola zakomponovaná do znenia Úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. priložených k predmetnej zmluve o úvere, čím došlo k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, nakoľko absenciou tejto doložky, by bol veriteľ povinný uplatniť svoj nárok súdnou cestou na miestne príslušnom súde v obvode podľa bydliska občana, resp. spotrebiteľa. Ďalej právny zástupca povinnej uvádza, že pre každého spotrebiteľa je neporovnateľne výhodnejšie a hospodárnejšie zúčastniť sa súdneho konania vedeného na súde v obvode jeho bydliska než konania pred rozhodcovským súdom vzdialeným stovky kilometrov od jeho bydliska a taktiež, že ide o zjavnú nerovnováhu medzi podnikateľom a spotrebiteľom z dôvodu, že oprávnený si priamo a autoritatívne v predformulovaných zmluvných podmienkach, prostredníctvom rozhodcovskej doložky, určil pre prípad vzniku sporu rozhodcu, pričom spotrebiteľ (povinná) na rozdiel od podnikateľa nemohla nijako ovplyvniť výber rozhodcovského súdu ani výber osoby rozhodcu.
3. Súd z Úverovej zmluvy č. 39080843915000 uzatvorenej dňa 26. 08. 2009 medzi oprávneným a povinnou zistil, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka , keďže oprávnený ju uzavrel v postavení dodávateľa a povinná mala postavenie spotrebiteľa, nakoľko nekonal v rámci predmetu jeho obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 4. Okresný súd Žiar nad Hronom počas exekučného konania v štádiu nariadenej exekúcie po udelení poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie prijal záver, že otázkami, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. ), či exekučný titul uvedený v návrhu na vykonanie exekúcie bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide v jeho prípade o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať), je oprávnený sa zaoberať nielen vo fáze, keď súdny exekútor požiada exekučný súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ale táto právomoc mu prináleží aj v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 456/2011 -19, zo dňa 23. 11. 2011) 5. Súd preskúmaním Úverových podmienok oprávneného zistil, že úverových podmienkach, ktoré tvoria súčasť zmluvy, v Hlave 17. Záverečné ustanovenia § 14 je obsiahnutá neprijateľná podmienka
- rozhodcovská doložka v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka . V zmysle predmetného ustanovenia úverových podmienok: „Zmluvné strany sa dohodli, že majetkové spory, vzniknuté z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované jediným rozhodcom. Jediný rozhodca bude určený JUDr. Radimom Kuchtom, narodeným 17. 2. 1962, so sídlom Sibírska 1329, 908 51 Holíč, a to zo Zoznamu rozhodcov, vedeného JUDr. Radimom Kuchtom, ktorý je v Zozname rozhodcov tiež uvedený a je teda oprávnený určiť za rozhodcu sám seba... „ 6. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často krát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, dáva síce zmluvným stranám na výber riešenie sporov cestou príslušného súdu alebo pred rozhodcom, avšak samotný výber v konečnom dôsledku závisí od výberu toho účastníka, ktorý začne konanie skôr a v praxi je reálny predpoklad, že na súd sa neobráti spotrebiteľ, ale dodávateľ, ktorému konanie pred rozhodcovským súdom vyhovuje. Veriteľ môže na základe takejto rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať 7. Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie(z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, sp. zn. C-168/05, bod 25; zo 04. júna 2009, Pannon GSM, sp. zn. C-243/08, bod 22, a zo 06. októbra 2009, Asturcom Telecomunicaciones, sp. zn. C-40/08, bod 29) vyplýva, že systém ochrany zavedený Smernicou č. 93/13 vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Práve také znevýhodnené postavenie jednej zo zmluvných strán zaväzuje členské štáty (najmä čl. 6 ods. 1 Smernice č. 93/13) stanoviť, aby nekalé podmienky podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa. Ako ďalej vyplýva už z vyššie citovanej judikatúry, ide o kogentné ustanovenie smerujúce k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť. 8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 9. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 10. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa(ďalej len "neprijateľná podmienka "). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 11. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 12. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané 13. Dojednania, ktoré by vylučovali uplatnenie predpisov na ochranu spotrebiteľa, resp. umožňovali zmluvu nepodriadiť režimu spotrebiteľských zmlúv sú neplatné (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ). 14. Úverová zmluva, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, nemôže obsahovať neprijateľné podmienky a ak také podmienky obsahuje, sú absolútne neplatné. Takou podmienkou je podmienka, ktorá vyžaduje v rámci dojednania či už uzavretého formou rozhodcovskej doložky alebo rozhodcovskej zmluvy (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21.3.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 ) od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neplatnosť takejto doložky (zmluvy) je však potrebné posudzovať z hľadiska jej dôsledkov nie možnosti. Teda rozhodcovská doložka (zmluva) je neprijateľnou a neplatnou aj keď spotrebiteľovi umožňuje sa svojich práv domáhať nielen na rozhodcovskom súde, pokiaľ v prípade ak sa rozhodcovské konanie začne na návrh dodávateľa je spotrebiteľ povinný sa rozhodcovskému konaniu podrobiť. A o takúto rozhodcovskú doložku (zmluvu) sa jedná aj v tomto prípade. 15. Podľa § 57 ods. 1 pís. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. 16. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 17. Súd posúdil, že danom prípade je dojednaná rozhodcovská doložka (zmluva) neplatná. Rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci rozhodnúť a ním vydaný rozhodcovský rozsudok sa nemôže stať vykonateľným a z toho dôvodu súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú zastavil. 18. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57 ). 19. Súd súčasne povolil odklad exekúcie s poukazom na ustanovenie § 56 ods. 2 Exekučného poriadku. 20. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. 21. Súd o trovách exekučného konania rozhodol tak, že tieto s poukazom na § 203 ods. 1 Exekučného poriadku znáša oprávnený, a to v plnom rozsahu, keďže podal návrh na exekúciu na základe nevykonateľného exekučného titulu. Vzhľadom na dvojinštančnosť rozhodovania o trovách konania, ktorú zaviedol Civilný sporový poriadok s účinnosťou od 01.07.2016, súd v súvislosti s rozhodovaním o trovách exekučného konania rozhodol najprv o nároku na ich náhradu /§ 357 písm. m) Civilného sporového poriadku /. V druhej fáze rozhodovania rozhodne o trovách exekučného konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu môže strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje (§ 58 odsek 5 Exekučného poriadku v spojení s § 357 písmeno m) Civilného sporového poriadku a § 359 Civilného sporového poriadku ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) musí uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).