Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-1652-2015.pdf
PDF · 84.97 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/1652/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s. r. o. so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpená advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, AK Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: P. o zaplatenie 533,31 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu zamieta.
Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.06.2014 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 533.31 € s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy 533.31 € od 9.10.2013 do zaplatenia a trov konania. Žalobu zdôvodnil tým, že na základe žiadosti žalovaného právny predchodca žalobcu U., zriadila v prospech žalovaného bežný účet, na ktorom poskytla v prospech žalovaného úver vo forme povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte. V dôsledku neplneniu platobných povinností žalovaným a prekročenia limitu povoleného prečerpania peňažných prostriedkov nad rámec povolenej sumy došlo k vzniku nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte žalovaného v trvaní viac ako 5 dní, čím nastal prípad porušenia v zmysle čl. 14 bod 14.1. Obchodných podmienok. Z dôvodu vzniku porušenia Obchodných podmienok žalobca v zmysle čl. 8.4. písm. a) Obchodných podmienok v spojení s čl. 14.2. Obchodných podmienok vyhlásil ku dňu 30.9.2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky vzniknutej z titulu nesplateného úveru poskytnutého formou povoleného prečerpania na účte žalovaného evidovaného právnym predchodcom žalobcu pod č. XXXXXXXXXX/XXXX v celkovej sume 743.04 €, ktorá pozostáva z dlžnej istiny rovnajúcej sa výške prečerpania v sume 533.31 € a úrokov v sume 209.73 € a zároveň vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky v lehote do 08.10.2013. Keďže žalovaný pohľadávku žalobcu v poskytnutej lehote do 08.10.2013 nezaplatil, vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie pohľadávky v lehote do 30.1.2014. Žalovaný napriek písomným výzvam žalobcu svoj dlh voči žalobcovi do dnešného dňa nezaplatil ani len čiastočne, je od 9.10.2013 v omeškaní so zaplatením sumy 533.31 € s príslušenstvom. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi U. ako postupcom žalobcom ako postupníkom dňa 28.3.2013 bola pohľadávka proti žalovanému v dlžnej sume 743.04 € s príslušenstvom postúpená žalobcovi.
2. Keďže žalovanému sa nepodarilo doručiť žalobu na poslednú známu adresu trvalého pobytu, preto postupoval podľa § 106 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a doručil žalobu žalovanému oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke tunajšieho súdu (vyvesené dňa 04.05.2018). Podľa uvedeného ustanovenia sa písomnosť považuje po pätnástich dňoch od zverejnenia
oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Žalovaný sa napriek výzve k žalobe nevyjadril.
3. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je p potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
4. V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania dňa 11.07.2019. Podľa § 219 CSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 26.06.2019.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, zmluvou o postúpení pohľadávky, oznámením o postúpení pohľadávky, zmluvami o vydaní a používaní platobnej karty, zmluvou o sporožírovom účte, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky zo dňa 01.10.2013, doporučenou zásielkou, predžalobnou výzvou zo dňa 23.01.2014, obchodnými podmienkami pre povolené prečerpanie, obchodnými podmienkami SLSP, a. s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový a právny stav.
6. Žalobca doložil do spisu viaceré zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty, ktoré uzavrel právny predchodca žalobcu sLSP, a.s. Bratislava so žalovaným. Právny predchodca žalobcu U. (ďalej len „U. a. s. ) a žalovaný uzavreli dňa 31.05.1999 zmluvu o sporožírovom účte č. XXXXXXXXXX/ XXXX, predmetom ktorej bolo zriadenie sporožírového účtu formou bežného účtu, podľa ktorého sa U.. zaviazala realizovať hotovostný a bezhotovostný platobný styk pre osobné účely žalovaného. Toho istého dňa U. a žalovaný uzavreli zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty VISA Electron-int k č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, ktorá mala platnosť do 30.06.2001. Dňa 06.07.2001 tie isté strany uzavreli zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty k č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX a to MAESTRO pre držiteľku H. s platnosťou karty do 31.07.2003. Podľa zmluvy o vydaní a používaní bankovej platonej karty zo dňa 08.08.2003, uzavretá medzi tými istými stranami, bola žalovanému vydaná platobná karta VISA Classic a podľa zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty uzavretej dňa 26.02.2008 medzi tými istými stranami vydaná žalovanému k tomu istému číslu účtu platobná karta VISA Classic.
7. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.03.2013 U., ako postupca a žalobca ako postupník postúpila pohľadávku proti žalovanému v dlžnej sume 743.04 € s príslušenstvom žalobcovi.
8. Listom zo dňa 05.04.2013 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky žalobcovi vo výške 743,04 €. Doručenie oznámenia žalobca súdu nepreukázal. 9. Oznámením zo dňa 01.10.2013 oznámil žalobca žalovanému vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky z nepovoleného prečerpania na účte FO pre č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX ku dňu 30.09.2013 s tým, že celý záväzok ku dňu zosplatnenia predstavuje sumu 743,04 €, z toho istina 533,412 € a úroky sumu 209,73. Oznámenie nebolo žalovanej doručené a zásielka sa žalobcovi vrátila 21.10.2013 s reláciou neprevzaté v odbernej lehote.
10. Súd vyzval žalobcu na doplnenie podanej žaloby v tom, kedy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému povolené prečerpanie s akou úrokovou sadzbou, aby doložil výpis z účtu žalovaného a dokladoval nesplatenie povoleného prečerpanie a na špecifikáciu uplatnenej sumy, avšak žalobca na výzvu, ktorá mu bola doručená dňa 11.07.2017 nereagoval a požadované doplnenie žaloby súdu nedoručil.
11. Zákon ukladá účastníkom, ktorí žiadajú o procesnú ochranu svojich nárokov a stoja proti sebe v postavení, povinnosť tvrdiť, že určitý právny vzťah, o ochranu ktorého žiadajú, skutočne existuje (§ 132, § 150 ods. 1 CSP ). Účastníkom ukladá aj tzv. dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť označiť dôkazné prostriedky spôsobilé preukázať pravdivosť uplatnených tvrdení. (stanovisko Najvyššieho súdu ČR z 18. júna 1982, sp. zn. Cpj 165/82, R 49/1982). Občianske súdne konanie je ovládané prejednacou zásadou, ktorá je vyjadrená tak, že účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky. Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účastníci konania teda majú
povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenie preukázať. Ak účastník neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia vo veci. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2009, sp. zn. 4 Cdo 217/2007). Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je čl. 8, § 132 a nasl., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Toto ustanovenie ustanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2009, sp. zn. 4 Cdo 217/2007)
12. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. februára 2010, sp. zn. 4 Cdo 13/2009)
13. Vychádzajúc zo zisteného skutkového základu zisteného z dôkazov označených žalobcom súd robí záver, že žalobca si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a neuniesol dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva na svoje tvrdenie, že medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o povolenom prečerpaní, prípadne došlo k nesplateniu povoleného prečerpanie a v akej výške, k platnosti postúpenia pohľadávky a k preukázaniu, že je veriteľom žalovaného. Pre neunesenie dôkazného bremena súd potom žalobu žalobcu zamietol vrátane žaloby týkajúcej sa úroku z omeškania. Toto je príslušenstvom pohľadávky podľa § 121ods. 3 Občianskeho zákonníka a pokiaľ žalobca nepreukázal vznik pohľadávky a jej výšku, nemá právo ani na jej príslušenstvo.
14. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
15. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. V prejednávanej veci bol plne úspešný žalovaný a vzniklo mu právo na náhradu trov konania. Keďže žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a iné trovy mu zo spisu nevyplývajú, rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.