Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_12CbPv-15-2019.pdf
PDF · 94.75 KB
Case nature
Subarea
12CbPv/15/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v spore žalobcu 1): Beiersdorf Aktiengesellschaftso so sídlom Unnastraße 48, 202 45 Hamburg, zapísaného v registri Amtsgericht Hamburg pod číslom HRB 1787, Spolková republika Nemecko a žalobcu 2): Beiersdorf Slovakia, s.r.o. so sídlom Riznerova 5, 811 01 Bratislava, IČO: 31 380 824, obaja žalobcovia zastúpení: Advokátska kancelária Paul Q, s. r. o. so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 35 906 464, proti žalovanému: ASTRID T.M., a.s. so sídlom Žerotínova 1133/32, Žižkov, 130 00 Praha 3, IČO: 25087312, Česká republika, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh žalobcu 1) na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu o d m i e t a .
II. Žalobca 1) nemá n á r o k na náhradu trov konania.
III. Návrh žalobcu 2) na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu o d m i e t a .
IV. Žalobca 2) nemá n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 25. 06. 2019 sa žalobca 1) a žalobca 2) domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorý odôvodnili predovšetkým tým, že, cit.: „žalobca 1) je spoločnosť zaoberajúca sa najmä výrobou a distribúciou kozmetických a farmaceutických výrobkov. Žalobca 2) je spoločnosť patriaca do skupiny Beiersdorf, ktorá zabezpečuje distribúciu kozmetických a farmaceutických výrobkov na územie Slovenskej republiky. Žalovaný je spoločnosť so sídlom v Českej republike, zaoberajúca sa, okrem iného, výrobou a distribúciou kozmetických výrobkov, a to aj do Slovenskej republiky. Žalobca 1) je držiteľom svetovej kombinovanej ochrannej známky (WIPO) pod č. 1363000 s názvom „NIVEA Essentials 1 MINUTE URBAN DETOX MASK“, ktorá je registrovaná aj pre Slovenskú republiku pre triedu 3 Nicejskej klasifikácie tovarov a služieb. Žalobcovia distribuujú a predávajú na európskom a slovenskom trhu výrobky s názvom „NIVEA DETOX“, ktoré sú distribuované v baleniach obsahujúcich ochranné známky žalobcu 1). Ide najmä o tieto výrobky NIVEA DETOX: (i) NIVEA Detox Denný krém, (ii) NIVEA Detox Nočný krém, (iii) NIVEA Detox Pleťová maska a (iv) NIVEA Detox Micelárna voda. Žalovaný je distribútor kozmetických prípravkov s názvom ASTRID DETOX, ktoré na trh uviedol v januári 2019. Produkty ASTRID DETOX sú tak ako Produkty NIVEA určené na čistenie a starostlivosť o pleť. Jedná sa najmä o nasledovné produkty: (i) ASTRID Detox denný krém, (ii) ASTRID Detox nočný krém, (iii) ASTRID Detox pleťová maska, (iv) ASTRID Detox micelárna voda (ďalej len „Produkty ASTRID“). Jedná sa teda o produkty určené na identické použitie ako Produkty NIVEA. Produkty ASTRID sú distribuované v balení vizuálne veľmi podobnom baleniu Produktov NIVEA, resp. podobnom ochranným známkam žalobcu 1).“ Na základe uvedeného sa žalobcovia domáhali, aby súd nariadil neodkladné opatrenie v znení, cit.: „1. Žalovaný je povinný zdržať sa odplatného a bezodplatného uvádzania na trh kozmetických výrobkov v baleniach s grafickými prvkami zhodnými alebo podobnými so svetovou ochrannou známkou registrovanou pod č. 1363000, ktorej slovné prevedenie znie „NIVEA Essentials 1 MINUTE URBAN DETOX MASK“. 2. Žalovaný je povinný zdržať sa používania a šírenia kozmetických výrobkov v baleniach s grafickými prvkami zhodnými alebo podobnými so svetovou ochrannou známkou registrovanou pod č. 1363000, ktorej slovné prevedenie znie „NIVEA Essentials 1 MINUTE URBAN DETOX MASK“ v akejkoľvek forme reklamy. 3. Žalovaný je povinný stiahnuť kozmetické výrobky v baleniach s grafickými prvkami zhodnými alebo podobnými so svetovou ochrannou známkou registrovanou pod č. 1363000, ktorej slovné prevedenie znie „NIVEA Essentials 1 MINUTE URBAN DETOX MASK“ nachádzajúce sa u distribútorov a/alebo u končených predajcov z ponuky predaja. 4. Žalobcovia majú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“
2. Podľa § 341 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), neodkladným opatrením môže súd nariadiť strane, aby sa zdržala konania, ktorým ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva. 3. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 4. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. 5. Podľa § 341 ods. 2 CSP, ak sa neodkladné opatrenie nariaďuje pred konaním vo veci samej, súd určí lehotu na podanie žaloby; márnym uplynutím tejto lehoty neodkladné opatrenie zaniká. 6. Na strane žalobcu vystupujú dvaja žalobcovia, ktorí vystupujú v postavení samostatného procesného spoločenstva podľa § 76 CSP, keď podľa osvedčených tvrdení v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je žalobca 1) spoločnosťou zaoberajúcou sa najmä výrobou a distribúciou kozmetických a farmaceutických výrobkov a žalobca 2) je spoločnosť, ktorá zabezpečuje distribúciu kozmetických a farmaceutických výrobkov na územie Slovenskej republiky. Skutkové tvrdenie, že žalobca 2) je spoločnosť patriaca do skupiny Beiersdorf nevytvára nerozlučné spoločenstvo na strane žalobcov a ani žalobcami navrhované výroky súdu nevytvárajú zo žalobcu 1) a žalobcu 2) nerozlučné procesné spoločenstvo na strane žalobcu. Súd preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia posudzoval u každého zo žalobcov samostatne. 7. Z procesného hľadiska musí návrh na nariadenie neodkladného opatrenia okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 127 CSP (t. j. uvedenie súdu, ktorému je podanie určené; toho, kto podanie robí; ktorej veci sa týka; čo sa ním sleduje a podpisu) a osobitných náležitostí žaloby podľa § 132 CSP (t. j. označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh) obsahovať aj osobitné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 326, a to: opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, návrh petitu neodkladného opatrenia, aby bolo zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha, a pripojenie listín, na ktoré sa strana sporu navrhujúca nariadenie neodkladného opatrenia odvoláva. V prípade, že návrh na nariadenie neodkladného neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh podľa § 327 CSP odmietne, len za podmienky, že tieto vady bránia pokračovaniu v konaní. Podľa § 327 CSP pritom súd ustanovenia o odstraňovaní vád podania neaplikuje v prípadoch, ak nejde o neodkladné opatrenie vo veci samej. Nakoľko nejde o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, po ktorom by nemalo nasledovať konanie vo veci samej, keďže ide o neodkladné opatrenie vo veci práv z duševného vlastníctva, keď predmetom ochrany je kombinovaná ochranná známka (WIPO) pod č. 1363000 s názvom „NIVEA Essentials 1 MINUTE URBAN DETOX MASK“ žalobcu 1), ustanovenie § 128 ods. 1 CSP sa nepoužije (napr. Števček, M.: Jeden problém a pokus o jeho riešenie (čo by na časť úpravy neodkladných opatrení v CSP povedal Malý princ), in: Právny obzor, 99, 2016, č. 3, s. 195 - 203). Uvedené platí výslovne v prípade neodkladných opatrení vo veciach práva duševného vlastníctva, keď ustanovenie § 341 ods. 2 CSP je osobitnou normou vo vzťahu k § 336 ods. 1 CSP, ktorá vylučuje možnosť nariadiť neodkladné opatrenie vo veciach práv duševného vlastníctva bez potreby konania vo veci samej, a teda priamo potvrdzuje záver súdu o tom, že súčasťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach práv duševného vlastníctva je aj uvedenie žalobného návrhu vo veci samej. Ustanovenie § 341 ods. 2 CSP za bodkočiarkou výslovne upravuje zánik pred začatím konania vo veci samej nariadeného neodkladného opatrenia vo veciach práv duševného vlastníctva nepodaním žaloby vo veci samej. 8. Žalobca 1) v návrhu nekonkretizoval (nešpecifikoval), čoho sa mieni domáhať vo veci samej, teda akému právu, ktorého ochrany sa mieni domáhať vo veci samej, má súd dočasne a neodkladne poskytnúť ochranu, keď v návrhu neuviedol dobu trvania neodkladného opatrenia. Rovnako tak zo znenia navrhovaného petitu návrhu vyplýva, že žalobca 1) považuje ním podaný návrh za konečný, keď okrem absencie doby, po ktorú má neodkladné opatrenie trvať, navrhuje rozhodnúť aj o trovách konania (ani nie o trovách konania o neodkladnom opatrení). O trovách konania sa rozhoduje až spolu s rozhodnutím, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP), pričom spory vo veciach duševného vlastníctva sa nemôžu končiť nariadením neodkladného opatrenia vo veci samej. Z ustanovenia § 326 ods. 1 CSP, odkazujúceho na § 132 CSP vyplýva, že podstatnou náležitosťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je, v prípade nariadenia neodkladného opatrenia pred začatím konania, aj žalobný návrh vo veci samej, nakoľko § 326 ods. 1 CSP uvádza, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať aj uvedenie „akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha“. Ustanovenie § 326 ods. 1 CSP teda rozlišuje povinnú náležitosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou je tak uvedenie tzv. petitu neodkladného opatrenia („akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha“) podľa § 326 ods. 1 CSP, ako aj znenie tzv. petitu vo veci samej podľa § 132 CSP („žalobný návrh“). K uvedenému záveru dospel súd aj teleologickým výkladom ustanovenia § 336 CSP, v spojení s článkom 6 CSP, nakoľko pokiaľ je povinnosťou súdu podľa § 336 CSP uviesť v prípade nariadenia neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej aj strany a predmet konania vo veci samej a podľa § 341 ods. 2 CSP aj lehotu na podanie žaloby vo veci samej, je bez ďalšieho zjavné, že je povinnosťou žalobcu uviesť, čoho a voči komu sa mieni domáhať v konaní vo veci samej. Súd nemôže bez primeraných tvrdení žalobcu určiť (z úradnej moci) čoho sa má žalobou vo veci samej domáhať. Z ustanovenia § 336 ods. 2 CSP nemožno vyvodiť pre súd povinnosť nahrádzať skutkové tvrdenia žalobcu a určovať predmet konania vo veci samej, pokiaľ sa k nemu zodpovedajúcim spôsobom nevyjadrí. 9. Uvedené závery súdu vyslovené už v jeho rozhodnutiach č.k. 12CbPv/17/2017-16 zo dňa 01.12.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 12. 2017, 12CbPv/12/2019-92 zo dňa 27.06.2019, 12CbPv/14/2019-1054 zo dňa 08.07.2019, potvrdzuje aj práva teória, ktorá v komentári k ustanoveniu § 342 ods. 2 CSP uvádza, cit.: „Z dikcie § 341 ods. 2 CSP vyplýva, že v prípade, ak sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podáva pred začatím konania, obligatórne naň musí nadväzovať konanie vo veci samej.“ (Kotrecová, A. in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 1151). Rovnako tak v komentári k ustanoveniu § 336 iný autor uvádza, cit.: „Pre úplnosť je potrebné uviesť, že pri nariadení neodkladného opatrenia vo veciach práva duševného vlastníctva pred začatím konania súd vždy obligatórne určí lehotu na podanie žaloby.“ (Sedlačko, F. tamtiež, s. 1138). 10. Nakoľko návrh žalobcu 1) na nariadenie neodkladného opatrenia proti žalovanému neobsahuje predpísané náležitosti, keď neobsahuje odôvodnenie (tvrdenie) čoho sa mieni domáhať žalobca 1) vo veci samej, pričom z ustanovenia § 341 ods. 2 CSP vyplýva, že vo veciach práv duševného vlastníctva musí obligatórne po nariadení neodkladného opatrenia nasledovať konanie vo veci samej, súd návrh žalobcu 1) na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu podľa § 327 CSP odmietol (I. výrok uznesenia). 11. O trovách konania o nariadení neodkladného opatrenia rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a článkom 4 ods. 2 CSP tak, že rozhodoval iba o nároku na ich náhradu žalobcovi 1). Žalobcovi ako neúspešnej strane v konaní nárok na náhradu trov konania od žalovaného nepriznal a o prípadných nárokoch žalovaného nerozhodoval, keď sa mu rozhodnutie nedoručuje a akýkoľvek výrok o nároku (či už negatívny alebo pozitívny) na náhradu trov konania by mal za následok povinnosť súdu doručovať toto uznesenie aj žalovanému, keďže by sa konalo aj o jeho právach (II. výrok uznesenia). 12. Žalobca 2) v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedol, k akému porušeniu jeho práv konaním žalovaného došlo, keď držiteľom ochrannej známky, ktorej ochrany sa podaným návrhom domáha je žalobca 1). Skutočnosť, že žalobca 2) je spoločnosť patriaca do skupiny Beiersdorf bez ďalšieho nepreukazuje oprávnenie domáhať sa ochrany práv vyplývajúcich z ochrannej známky, ktoré prináležia predovšetkým jej držiteľovi (žalobcovi 1). Súd len analogicky poukazuje na ustanovenie § 20 ods. 8 zákona o ochranných známkach, podľa ktorého sa pri neoprávnenom zásahu do výlučných práv k ochrannej známke môže nadobúdateľ nevýlučnej licencie vo svojom mene a na vlastný účet uplatniť len so súhlasom majiteľa ochrannej známky. Žalobca 2) tak nijakým spôsobom súdu neosvedčil, že je oprávneným domáhať sa ochrany práv vyplývajúcich z medzinárodnej ochrannej známky žalobcu 1). Z výpisu z obchodného registra nevyplýva vo svoje podstate ani majetková účasť žalobcu 1) v spoločnosti žalobcu 2), keď spoločníkom žalobcu 2) je spoločnosť „Beiersdorf CEE Holding GmbH, EURO PLAZA, Gebäude H, Lehrbachgasse 13, Viedeň 1120, Rakúska republika a nie žalobca 1), ak by ním však aj bol, bez ďalšieho to neznamená že žalobca 2) zastupuje práva a oprávnené záujmy žalobcu 1). Pre legitimáciu žalobcu 2) v spore nepostačuje ani jeho postavenie predajcu výrobkov žalobcu 1) vzhľadom na skutočnosť, že vo veciach práva duševného vlastníctva platí, že neodkladným opatrením môže súd nariadiť strane, aby sa zdržala konania, ktorým ohrozuje alebo porušuje práva duševného vlastníctva (§ 341 ods. 1 CSP). Žalobca 2) neosvedčil právo k akémukoľvek predmetu priemyselno-právnej ochrany, ochrany ktorých by sa mohol dôvodne domáhať prostredníctvom súdu - nie je majiteľom ani licenčným nadobúdateľom práv z medzinárodných dizajnov, netvrdil, ani neosvedčil iné právo/práva priemyselného vlastníctva. Taktiež žalobca 2) v návrhu nekonkretizoval (nešpecifikoval), čoho sa mieni domáhať vo veci samej, teda akému právu, ktorého ochrany sa mieni domáhať vo veci samej, má súd dočasne a neodkladne poskytnúť ochranu, keď v návrhu, ani petite návrhu neuviedol dobu trvania neodkladného opatrenia. Rovnako tak zo znenia navrhovaného petitu vyplýva, okrem absencie navrhovanej doby trvania neodkladného opatrenia, že žalobca 2) považuje ním podaný návrh za konečný, keď navrhuje rozhodnúť aj o trovách konania (ani nie o trovách konania o neodkladnom opatrení). O trovách konania sa rozhoduje až spolu s rozhodnutím, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP), pričom spory vo veciach duševného vlastníctva sa nemôžu končiť nariadením neodkladného opatrenia vo veci samej. Z ustanovenia § 326 ods. 1 CSP, odkazujúceho na § 132 CSP vyplýva, že podstatnou náležitosťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je, v prípade nariadenia neodkladného opatrenia pred začatím konania, aj žalobný návrh vo veci samej, nakoľko § 326 ods. 1 CSP uvádza, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať aj uvedenie „akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha“. Ustanovenie § 326 ods. 1 CSP teda rozlišuje povinnú náležitosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou je tak uvedenie tzv. petitu neodkladného opatrenia („akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha“) podľa § 326 ods. 1 CSP, ako aj znenie tzv. petitu vo veci samej podľa § 132 CSP („žalobný návrh“). K uvedenému záveru dospel súd aj teleologickým výkladom ustanovenia § 336 CSP, v spojení s článkom 6 CSP, nakoľko pokiaľ je povinnosťou súdu podľa § 336 CSP uviesť v prípade nariadenia neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej aj strany a predmet konania vo veci samej a podľa § 341 ods. 2 CSP aj lehotu na podanie žaloby vo veci samej, je bez ďalšieho zjavné, že je povinnosťou žalobcu uviesť, čoho a voči komu sa mieni domáhať v konaní vo veci samej. Súd nemôže bez primeraných tvrdení žalobcu určiť (z úradnej moci) čoho sa má žalobou vo veci samej domáhať. Z ustanovenia § 336 ods. 2 CSP nemožno vyvodiť pre súd povinnosť nahrádzať skutkové tvrdenia žalobcu a určovať predmet konania vo veci samej, pokiaľ sa k nemu žalobca zodpovedajúcim spôsobom nevyjadrí. 13. Uvedené závery súdu vyslovené už v jeho rozhodnutiach č.k. 12CbPv/17/2017-16 zo dňa 01.12.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 12. 2017, 12CbPv/12/2019-92 zo dňa 27.06.2019, 12CbPv/14/2019-1054 zo dňa 08.07.2019, potvrdzuje aj práva teória, ktorá v komentári k ustanoveniu § 342 ods. 2 CSP uvádza, cit.: „Z dikcie § 341 ods. 2 CSP vyplýva, že v prípade, ak sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podáva pred začatím konania, obligatórne naň musí nadväzovať konanie vo veci samej.“ (Kotrecová, A. in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 1151). Rovnako tak v komentári k ustanoveniu § 336 iný autor uvádza, cit.: „Pre úplnosť je potrebné uviesť, že pri nariadení neodkladného opatrenia vo veciach práva duševného vlastníctva pred začatím konania súd vždy obligatórne určí lehotu na podanie žaloby.“ (Sedlačko, F. tamtiež, s. 1138). 14. Nakoľko návrh žalobcu 2) na nariadenie neodkladného opatrenia proti žalovanému neobsahuje predpísané náležitosti, keď neobsahuje odôvodnenie (tvrdenie) čoho sa mieni domáhať žalobca 2) vo veci samej, pričom z ustanovenia § 341 ods. 2 CSP vyplýva, že vo veciach práv duševného vlastníctva musí obligatórne po nariadení neodkladného opatrenia nasledovať konanie vo veci samej a žalobca 2) ani neosvedčil oprávnenie domáhať sa práv z ochrannej známky žalobcu 1), súd návrh žalobcu 2) na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu podľa § 327 CSP odmietol (III. výrok uznesenia). 15. O trovách konania o nariadení neodkladného opatrenia rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a článkom 4 ods. 2 CSP tak, že rozhodoval iba o nároku na ich náhradu žalobcovi 2). Žalobcovi ako neúspešnej strane v konaní nárok na náhradu trov konania od žalovaného nepriznal a o prípadných nárokoch žalovaného nerozhodoval, keď sa mu rozhodnutie nedoručuje a akýkoľvek výrok o nároku (či už negatívny alebo pozitívny) na náhradu trov konania by mal za následok povinnosť súdu doručovať toto uznesenie aj žalovanému, keďže by sa konalo aj o jeho právach (IV. výrok uznesenia).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Banská Bystrica, v troch vyhotoveniach. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.