Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Er/367/2014

Uznesenie

Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, práv. zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokát, Pribinova 25, 811 09 Bratislava proti povinnému: U., nar.: XX.XX.XXXX,. Z., XXX XX X. vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod EX 10306/14, o vymoženie pohľadávky vo výške XXXX,XX eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. n i e j e vylúčený z vykonávania exekúcie vo veci vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. a u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 10306/14.

II. Exekúciu z a s t a v u j e .

III. Povinný má nárok na náhradu trov konania voči oprávnenému, pričom o výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

IV. Súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, pričom o výške náhrady trov exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Na návrh oprávneného sa dňa 03.03.2014 začalo exekučné konanie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo vyššie uvedenej výške priznanej právoplatným a vykonateľným rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., IČO: 35 922 761, Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 01849/12 zo dňa 09.07.2012.

2. Z oznámenia súdneho exekútora, ktoré doložil po začatí exekúcie a ktorým si exekútor splnil povinnosti podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku, vyplýva, že exekútor poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. v prípade individuálnej sťažnosti fyzickej osoby v konaní o kontrole ústavnosti. Exekútor uviedol, že reaguje na uvedené rozhodnutie z dôvodu, že pred začiatkom výkonu exekučnej činnosti bol radovým zamestnancom oprávneného. Podľa neho je vyššie citovaný nález Ústavného súdu SR individuálnym normatívnym právnym aktom, ktorého pôsobnosť je limitovaná, pričom jej hranice sú určené konaním ktoré je vedené pred Okresným súdom Žiar nad Hronom sp. zn. . Keďže exekútor o svojom vylúčení nerozhoduje a ani svoje vylúčenie nemôže navrhovať, ale len v zmysle § 30 Exekučného poriadku je povinný oznámiť skutočnosti, na základe ktorých by potenciálne mohol byť vylúčený z vykonávania exekúcie, nechal plne na rozhodnutí okresného súdu, či ho z vykonávania exekúcie vylúčiť alebo či ho poverí vykonaním exekúcie.

3. V citovanom rozhodnutí Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil porušenie základného práva účastníka na strane povinného podľa a čl. 6 Dohovoru o základných právach a slobodách.

Ústavný súd SR vzhliadol porušenie princípu nestrannosti súdneho konania v tom, že exekúciu vykonáva súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. pre oprávneného, s ktorým bol v pracovnom pomere.

4. Podľa § 243h Exekučného poriadku v platnom znení ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

5. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, vrátane zmien (ďalej Exekučný poriadok), exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

6. Podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku len čo sa exekútor dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to bezodkladne súdu. Do rozhodnutia podľa odseku 7 môže exekútor v konaní robiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.

7. Podľa § 30 ods. 5 Exekučného poriadku účastník môže uplatniť námietku zaujatosti u exekútora najneskôr do piatich dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie alebo do piatich dní odo dňa, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je exekútor vylúčený. Námietky povinného voči osobe exekútora nemajú odkladný účinok.

8. Podľa § 30 ods. 7 Exekučného poriadku exekútor predloží vec na rozhodnutie súdu o námietke bez zbytočného odkladu. O tom, či je exekútor vylúčený, rozhodne súd do desiatich dní od predloženia veci.

9. Podľa ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

10. Podľa súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s , ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

11. Podľa otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa , môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť. Ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia.

12. Na základe cit. právnej úpravy, obsahu spisu a záverov nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. -37 z 13.4.2011, súd dospel k záveru, že v danom prípade neexistujú dôvody na vylúčenie súdneho exekútora z vykonávania tejto exekúcie. Súd má za to, že rozhodnutie Ústavného súdu SR sa týka konkrétnej ústavnej sťažnosti, a teda závery Ústavného súdu SR v odôvodnení nálezu sa týkajú len konkrétnej exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom sp. zn. . Súd je v zmysle viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s , ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Teda nález Ústavného súdu SR vo vyššie cit. veci nie je všeobecne záväzným právnym aktom a súd posudzuje v danom prípade zaujatosť exekútora samostatne. Exekučnému súdu neprináleží vyzývať účastníkov konania na vyjadrenie sa k osobe exekútora, účastníci konania v zmysle Exekučného poriadku svoje právo vyjadriť sa k osobe exekútora nevyužili, nijako jeho osobu nenamietali. Rovnako nenamietal svoju zaujatosť ani samotný súdny exekútor, keďže vzhľadom na celkový obsah oznámenia uvedeného v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie toto nemôže byť vyhodnotené ako vznesenie námietky zaujatosti súdnym exekútorom. Skutočnosť, že exekútor v období od 1.8.2006 do 5.6.2007 bol zamestnancom oprávneného podľa názoru exekučného súdu nezakladá pochybnosti o jeho nezaujatosti a nestrannosti v tejto exekúcii. Exekútor bol riadne vymenovaný za súdneho exekútora Slovenskej republiky a je štátom

určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu rozhodnutí. Jeho predchádzajúce pôsobenie ako zamestnanca u oprávneného nemôže zasiahnuť do výkonu exekúcie, keďže exekútor je v zmysle Exekučného poriadku povinný vykonávať exekučnú činnosť nestranne a nezávisle, je viazaný len SR, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, inými všeobecne záväznými právnymi prepismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydanom v exekučnom konaní. Podľa názoru tohto exekučného súdu by mohli vzniknúť pochybnosti o nezaujatosti exekútora len v prípade, ak by bol exekútor v minulosti v pracovnom pomere s povinným, a nie s oprávneným. Exekúcia zasahuje do majetkových práv povinného, a to za účelom vykonania exekúcie v prospech oprávneného, nie naopak. Skutočnosť, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v tejto veci (resp. aj v ďalších jeho veciach), len prináša záver o tom, že oprávnený má predchádzajúce dobré skúsenosti s osobou exekútora.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené exekučný súd týmto uznesením rozhodol tak, že súdneho exekútora z vykonávania exekúcie nevylúčil.

14. Uznesením č.k. -10 zo dňa 17.06.2014 súd žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia v časti vymoženia zmenkového úroku vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 1410,91 eur za obdobie od 01.01.2011 do zaplatenia zamietol, zároveň rozhodol, že žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia v časti vymoženia trov mediačného konania vo výške 224,91 eur súd zamieta. Žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia v časti vymoženia zákonného úroku vo výške 6% ročne zo sumy 224,91 eur od 18.11.2011 do zaplatenia súd zamieta.

15. Vzhľadom na to, že uznesenie, ktorým bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie čiastočne zamietnutá v časti vymoženia zmenkového úroku vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 1410,91 za obdobie od 01.10.2011 do zaplatenia, v časti vymoženia trov mediačného konania vo výške 224,91 eur a v časti vymoženia zákonného úroku vo výške 6% ročne zo sumy 224,91 eur od 18.11.2011 do zaplatenia nadobudlo právoplatnosť dňa 24.07.2014, súd exekučné konanie čiastočne zastavil uznesením č.k. - 14 zo dňa 19.08.2014. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.09.2014.

16. Súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie dňa 01.10.2014 na vymoženie zvyšnej časti uloženej povinnosti.

17. Dňa 11.02.2015 postúpil súdny exekútor tunajšiemu súdu podanie povinného označeného ako „Návrh povinného na odklad exekúcie“ zo dňa 04.02.2015, v ktorom povinný poukazuje na to, že rozhodcovská doložka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a hoci jej obsah je na samostatnej listine, ide o typovú zmluvu, ktorá sa používa vo viacerých prípadoch (štandardná, formulárová, tzv. adhézna zmluva) a za ktorú treba považovať nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj pred-formulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Rozhodcovskú doložku považuje za neplatnú, pretože bola vyhotovená vopred v štandardnej formulárovej zmluve a teda povinný (spotrebiteľ) nemal reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah. Povinný zároveň uviedol, že rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu. O takúto rozhodcovskú doložku ide aj pri možnosti výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom pretože z pohľadu spotrebiteľa nemá vplyv, či mu rozhodcovské konanie vnúti rozhodcovská zmluva alebo veriteľ svojim konaním, pričom je takmer pravidlom, že arbitráž vyvolávajú veritelia zo spotrebiteľských zmlúv. Túto rozhodovaciu líniu viacerých okresných súdov potvrdil aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26.10.2012 č.k. , podľa ktorého neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj alternatívna (nevýhradná) rozhodcovská doložka, ktorej dôsledkom je, že ak dodávateľ podá žalobu na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ sa rozhodcovskému konaniu musí podrobiť. Povinný poukázal aj na judikatúru, ktorá vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu podmienky, ktorá vyplýva zo zákona, a že by príslušný zamestnanec oprávneného najprv s odbornou starostlivosťou poučil povinného o význame rozhodcovskej doložky ako aj o možnosti voľby medzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdom a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah. Uviedol, že súdna kontrola dopadá aj na rozhodcovskú zmluvu za stavu, že zmluvný vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod

vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľ individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca (v danej veci predformulovaný na tlačive dodávateľa). Taktiež poukázal na to, že zmluvná doložka o riešení sporov rozhodcovským súdom je neprijateľná zmluvná podmienka, spôsobujúca hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Povinný uviedol že, existuje zjavný rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. jeho nespôsobilosť a nepoužiteľnosť ako exekučného titulu v exekučnom konaní a navrhuje vyhlásiť predmetnú exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie navrhuje zastaviť v zmysle §57 ods. 1 písm. g) exekučného poriadku.

18. Výzvou zo dňa 23.04.2015 súd vyzval oprávneného na vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, na predloženie osobitnej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, na základe ktorej založil svoju právomoc Stály rozhodcovský súd.

19. Podaním doručeným súdu dňa 23.07.2015 oprávnený predložil Rozhodcovskú zmluvu č. 70100065 zo dňa 21.10.2010. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa oprávnený nevyjadril.

20. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

21. Podľa o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov 16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v a alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

22. Podľa o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

23. Podľa o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

24. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

25. Podľa , , za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

26. Podľa , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.

27. Podľa § 53 ods. 5 Obč. zákonníka neprijateľné zmluvné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

28. S účinnosťou od 1.1.2008 bol v ust. rozšírený indikatívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok, okrem iného aj o zákaz rozhodcovskej doložky, ktorá by vyžadovala od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

29. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje v ustanovení a nasl. . Vychádzajúc z tohto ustanovenia spotrebiteľskými zmluvami sú odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa Obč. zák., ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny.

30. Preskúmaním zmluvy uzatvorenej medzi oprávneným a povinným exekučný súd zistil, že Zmluva o úvere č. 701000651 zo dňa 21.10.2010 túto charakteristiku spĺňa, ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle a nasl. . Z ustanovení zmluvy o úvere i z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku nepochybne vyplýva, že oprávnený poskytol povinnému finančné prostriedky vo forme odloženej platby a povinný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Povinným v danom prípade bola fyzická osoba. Súd posúdil povahu zmluvy o úvere aj s ohľadom na predmet činnosti oprávneného ako dodávateľa podľa výpisu z obchodného registra, ako aj s ohľadom na to, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Nie je sporná otázka, či uzavretá zmluva je spotrebiteľskou zmluvou. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Je nepochybné, že oprávnený, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je poskytovanie úverov, je v pozícii dodávateľa voči prijímateľovi úveru, spotrebiteľovi. Z obsahu spisu nijako nevyplýva opak, t. j. že je možné charakterizovať povinného ako podnikateľa, resp. inak spochybniť jeho postavenie v pozícii spotrebiteľa vo vzťahu k oprávnenému, poskytovateľovi spotrebného úveru. Definovanie predmetného zmluvného vzťahu ako vzťahu spotrebiteľského dáva súdu oprávnenie na vec aplikovať ustanovenia príslušných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Súčasťou zmluvy o úvere sú všeobecné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené vopred pre neobmedzený počet spotrebiteľov. Rozhodcovská doložka uzavretá s povinným ako spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci ).

31. Súdna kontrola je opodstatnená aj v prípadoch, ak je hlavný zmluvný vzťah (zmluva o úvere) a vedľajší (rozhodcovská zmluva) vyjadrený na samostatných listinách. Nie je dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine, keďže nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory vzniknuté v budúcnosti riešil rozhodca predformulovaný na tlačive predloženom dodávateľom. Osobitné vyjednanie sa má sledovať z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, že spotrebiteľ si z určitých dôvodov osobitne vymieni istú zmluvnú klauzulu, lebo má pre neho nejaký osobitný význam. Spôsob, akým bola rozhodcovská zmluva spotrebiteľovi predložená, je o nevhodnom predložení zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok, čo predstavuje nekalú obchodnú praktiku podľa o ochrane spotrebiteľa.

32. Exekučný súd preto v zmysle konštantnej judikatúry a právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v mnohých rozhodnutiach pristúpil k riešeniu otázky platnosti rozhodcovskej doložky. Zároveň Najvyšší súd SR už vo viacerých svojich rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej doložky. Porovnaj uznesenie NS SR vo veci , , , uznesenie Ústavného súdu SR vo veciach , a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 1.11.2011.

33. V stanovisku schválenom dňa 27.9.2010 na spoločnom rokovaní občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove sa (okrem iného) uvádza, že: „Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne

dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“ V odôvodnení tohto stanoviska sa uvádza : „vysoká miera zneužitia, zjavné uprednostňovanie efektivity pred objektívnym rozhodovacím procesom a fakt, že sa rozhodovanie rozhodcami stalo predmetom biznisu plne opodstatňuje zvýšenú pozornosť rozhodcovským rozsudkom ako exekučným titulom“. Takisto sa v ňom uvádza, že podľa názoru právnej vedy (Kristián Csach): „z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľskoprávnej ochrany pred štandardnými zmluvami.“

34. V článku II. rozhodcovskej zmluvy zo dňa 21.10.2010 je uvedené: „Všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 701000651 uzatvorenej dňa 21.10.2010 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ... , ...b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ...“

35. Z uvedenej rozhodcovskej doložky vyplýva, že táto síce zdanlivo dáva spotrebiteľovi možnosť výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, avšak v prípade, ak by dodávateľ podal žalobu na rozhodcovský súd predtým ako spotrebiteľ podal žalobu na všeobecný súd, neplatí ustanovenie vyššie uvedenej rozhodcovskej doložky, podľa ktorého podaním žaloby ktorejkoľvek zmluvnej strany na všeobecný súd dochádza k rozviazaniu rozhodcovskej doložky, a teda spotrebiteľ je v takom prípade (nedochádza k rozviazaniu rozhodcovskej doložky) nútený podrobiť sa začatému rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc je založená vyššie uvedenou rozhodcovskou doložkou a žalobou dodávateľa na rozhodcovskom súde. Súd na základe uvedeného musí konštatovať, že z vyššie uvedenej rozhodcovskej doložky vyplýva, že táto teda nedáva spotrebiteľovi možnosť výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom.

36. Rozhodcovská doložka je zároveň neprijateľná aj z geografických dôvodov /miesto rozhodcovského konania je v Bratislave. Miesto konania ani zďaleka nespĺňa požiadavku predvídateľnosti a dostupnosti, nakoľko rozhodcovský súd sa nachádza podstatne ďalej ako všeobecný súd spotrebiteľa. Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť niekoľko desiatok km na rozhodcovské konanie je odradzujúca. Hrubá nerovnováha vyplýva v zmysle citovanej judikatúry v zásade z tzv. geograficky neprijateľného miesta rozhodcovského konania. Súd nevidí dôvod na odklon od judikatúry súdneho dvora, ktorá neprijateľnosti miesta súdneho konania z tzv. geografických dôvodov priznáva relevanciu, ak sa tým na strane spotrebiteľa sťaží uplatnenie jeho práv. Európsky súdny dvor v rozsudkoch C-240/98 až C-244/98 (spojené prípady Océano Grupo Editorial SA) konštatoval existenciu rizika, že spotrebiteľ nedokáže poukázať na nekalú podmienku a vzniká otázka, prečo by tomu malo byť inak pri výbere rozhodcovského konania, resp. pri možnosti výberu rozhodcovského konania neinformovaným spotrebiteľom. Podstata nekalej podmienky podľa súdneho dvora vyžaduje, aby sa neuplatnila a na to súd prihliada aj bez návrhu (rozsudok C-618/2010 Banco Espaňol, rozsudok C-168/05, rozsudok C-243/08 Pannon a iné).

37. Predmetná rozhodcovská doložka preto podľa názoru exekučného súdu a v zmysle vyššie citovaného stanoviska Krajského súdu v Prešove, v zmysle (účinným od 1.1.2008) bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok (na návrh dodávateľa) mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre exekútora. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým

všeobecným úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Súd zastaví exekučné konanie v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 ZRK.) Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom.

38. Na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky nemohla byť založená právomoc rozhodcovského súdu na rozhodovanie vo veci a pre nedostatok právomoci nemohol byť takýmto orgánom vydaný exekučný titul, preto sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa , ZoRK. Vzhľadom na to súd podľa a o rozhodcovskom konaní rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

39. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej doložky ju súd považoval v celosti za neprijateľnú podmienku a teda neplatnú, pričom poukazuje aj na judikatúru Európskeho súdneho dvora (C-240/98 až C-244/98, C-40/08). Dáva do pozornosti najmä rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicationes SL proti Cristina Rodríguez Nogueira, v ktorom bola riešená predbežné otázka, ktorá sa týkala výkladu smernice 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v tom zmysle, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí i bez návrhu uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve. Zo záveru tohto rozsudku vyplýva povinnosť exekučného súdu prihliadnuť aj z úradnej moci na neprijateľné podmienky upravené v rozhodcovskej doložke. Nekalú povahu rozhodcovskej doložky má súd preskúmavať v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

40. Z uvedených dôvodov súd návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovel a exekúciu zastavil.

41. Vzhľadom na to, že súd exekúciu z vyššie uvedených dôvodov zastavil, o návrhu povinného na odklad exekúcie ako aj o podaní oprávneného, ktorým doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 243 f ods. 1 Exekučného poriadku, súd s poukazom na zásadu hospodárnosti nerozhodol.

42. Podľa ,, a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia . Ustanovenia o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

43. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

44. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. O nároku povinného na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s Exekučného poriadku, keď možno konštatovať, že oprávnený procesne zavinil zastavenie konania tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke. Vzhľadom na uvedené má preto povinný nárok na náhradu preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených výdavkov, ktoré mu vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva v plnom rozsahu.

46. O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi súd rozhodol taktiež v zmysle § 203 Exekučného poriadku v znení platnom v čase začatia exekúcie. Podľa § 203 ods. 1 Ex. por., aj dôjde k zastaveniu zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie, z toho dôvodu

súd vyslovil, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. Súd má za to, že práve oprávnený zavinil zastavenie exekúcie a to vzhľadom na vyššie uvedené dôvody. Je taktiež potrebné dodať, že na účelne vynaložené trovy má súdny exekútor nárok voči oprávnenému, keďže zisťoval majetkové pomery povinných, a to i napriek tomu, že súd exekúciu po vydaní poverenia zastavil. Toto právo na úhradu nevyhnutných trov mu nemožno uprieť, ako to vyplýva zo samotného znenia § 203 ods. 1 Ex. poriadku.

47. Podľa cit. , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti I. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.

Proti II., III. a IV. výroku tohto uznesenia je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.