Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Co-95-2019.pdf
PDF · 94.17 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/95/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, P. O. Box 48, 829 48 Bratislava, proti žalovaným: 1/ M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, XXX XX I. H. a 2/ L. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, XXX XX I. H., o zaplatenie 27 285,47 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 12Csp/209/2018 - 56, zo dňa 14. februára 2019, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
II. Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol: „Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 24.591,59 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 22.303,17 eur od 01.11.2018 do zaplatenia a to v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného v rozsahu plnenia. Súd žalobu v časti o zaplatenie úroku za úver vo výške 6,59 % ročne od 28.10.2016 do 31.10.2018 vo výške 2 693,88 eur, úroku vo výške 6,59 % ročne zo sumy 19.870,61 eur od 01.11.2018 do zaplatenia zamieta. Žalobcovi voči žalovaným 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80,26 %.“
2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 27 285,47 eur s príslušenstvom z dôvodu nesplatenia úveru, ktorý žalovaným poskytol na základe Zmluvy o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere zo dňa 05.02.2012. Na základe uvedenej zmluvy poskytol žalobca žalovaným ako solidárnym dlžníkom mimoriadny medziúver č. 2771022 8 05 vo výške 22.200,- eur za v zmluve dohodnutých podmienok. Z dôvodu neplnenia podmienok zmluvy žalovanými 1/ a 2/ žalobca „oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 27.10.2016“ úver predčasne zosplatnil. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru bola výška dlhu žalovaných voči žalobcovi 23.458,17 eur a pozostávala z istiny vo výške 20.890,61 eur, nezaplatených 6,59 % ročných úrokov za úver vo výške 2 183,92 eur, nezaplatených poplatkov za poistenie úveru vo výške 248,64 eur a nezaplatených ostatných poplatkov vo výške 135,00 eur (tieto žalobca žalobou neuplatňuje). Žalobca aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru úročí istinu zmluvne dohodnutým úrokom v sadzbe 6,59 % ročne a celkový dlh v zmluve dohodnutým úrokom z omeškania 5 % ročne. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bola pohľadávka žalobcovi čiastočne splatená vo výške 1.020 eur. Na splatenie úveru bola započítaná aj do dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru nasporená suma 1.309,39 eur.
3. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba je čiastočne dôvodná do sumy 24.591,59 eur, ktorá ku dňu 21.10.2018 pozostávala z istiny úveru vo výške 19.870,61 eur, nezaplatených úrokov za úver 6,59 % ročne do 27.10.2016 (do zosplatnenia úveru) vo výške 2 183,92 eur, nezaplatených poplatkov za poistenie úveru vo výške 248,64 eur, nezaplatených úrokov z omeškania 5 % ročne od 28.10.2016 do 31.10.2018 vo výške 2 288,42 eur. Súd priznal žalobcovi sumu 24.591,59 eur.
4. Nárok žalobcu na zaplatenie úroku vo výške 6,59 % ročne od 28.10.2016 do 31.10.2018 vo výške 2 693,88 eur, úroku vo výške 6,59 % ročne zo sumy 19.870,61 eur od 01.11.2018 do zaplatenia súd zamietol ako nedôvodnú, pretože dohodnuté úroky z poskytovaných peňažných prostriedkov patria veriteľovi len do splatnosti dlhu. Od splatnosti dlhu je dlžník v omeškaní a má povinnosť platiť úrok z omeškania. Veriteľ zosplatnením úveru navodil stav, odkedy veriteľovi je možné priznať iba úrok z omeškania z dlžnej sumy. Dňa 27.10.2016 došlo k mimoriadnej splatnosti úveru, tým k zmene záväzku, ktorý vyvolal veriteľ. Mimoriadnou splatnosťou úveru zanikli všetky zmluvné dojednania, bez ohľadu na to, že žalobca úverovú zmluvu, ktorú sám formuloval pripravil tak, že zmluvný úrok nezaniká. V spotrebiteľskom zmluvnom vzťahu nemá takáto dohoda právnu ochranu a dlžníkovi spotrebiteľovi vzniká povinnosť vrátiť jednorázovo sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu mimoriadnej splatnosti úveru. Ak po mimoriadnej splatnosti úveru spotrebiteľ mešká s vrátením peňažných prostriedkov ide o protiprávny stav, s ktorým sa spájajú výhradne sankcie, nie odplatné plnenia, ktoré boli zmluvne dohodnuté pre prípad oprávneného držania peňažných prostriedkov za podmienok spotrebiteľskej úverovej zmluvy.
5. Žalobca v žalobe uplatnil voči žalovaným úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 22.303,17 eur. Úverová zmluva bola uzatvorená dňa 02.05.2012, čiže záväzkový vzťah vznikol pred 01.02.2013 a ak k omeškaniu došlo po 01.02.2013, mal žalobca nárok na úrok z omeškania vo výške 8 % ročne z istiny. Podľa § 216 ods. 1 CSP je však súd viazaný žalobným návrhom žalobcu, preto žalobcovi priznal úrok z omeškania v ním požadovanej výške 5 % ročne zo sumy 22 303,17 eur od 01.11.2018 do zaplatenia.
6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP. Súd vychádzal z čiastočného úspechu žalobcu v spore 90,13 %, žalovaní 1/ a 2/ dosiahli úspech 9,87 %. Potom čistý úspech žalobcu je 80,26 % a súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov voči žalovaným 1/ a 2/ v tomto rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 262 ods. 2 CSP).
7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, voči výroku ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol a tým je dotknutý aj závislý výrok o trovách konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v zamietavom výroku zmenil tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi úrok za úver vo výške 6,59 % ročne od 28.10.2016 do 31.10.2018 vo výške 2 693,88 eur a úrok za úver vo výške 6,69 % ročne zo sumy 19.870,61 eur od 01.11.2018 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Zároveň aby odvolací súd žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.
8. Žalobca namietal, že zmluva o úvere je absolútny obchod a bez ohľadu na povahu účastníkov sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka - ust. § 497, § 502 a § 503 ods. 3. Pokiaľ žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, tento stav nastal preto, že žalobca bol nútený uplatniť právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, nakoľko žalovaní porušili svoje zmluvné povinnosti. Pritom naďalej pretrváva stav, kedy veriteľ nedisponuje s peňažnými prostriedkami a tieto sa naďalej sústredia u žalovaných, teda na strane žalovaných naďalej pretrváva zvýhodnený stav užívania peňažných prostriedkov od žalobcu a to dokonca bezplatne. Vyhlásením predčasnej splatnosti úveru nezaniká povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky za úver, menia sa len podmienky, za ktorých je dlžník povinný uvedenú povinnosť splniť. V prípade, ak by porušením povinnosti dlžníka, v dôsledku ktorého žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru zanikol veriteľovi nárok na zaplatenie úrokov za úver, dlžník by prakticky porušením povinnosti získal pre neho výhodnejšie postavenie. Z ust. § 497 a § 502 Obchodného zákonníka vyplýva, že úrok z úveru je vlastne cena (odplata) za užívanie poskytnutých peňažných prostriedkov a preto má dlžník zásadne platiť tento úrok za skutočnú dobu užívania, t.j. do doby skutočného vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov veriteľovi. Samotný zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch predpokladá platenie úrokov za úver až do splatenia istiny úveru (§ 13 ods. 3 - ak spotrebiteľ uplatní právo podľa odseku 1 (odstúpenie od
zmluvy), je povinný zaplatiť veriteľovi istinu a úrok z tejto istiny odo dňa, keď sa spotrebiteľský úver začal čerpať, až do dňa splatenia istiny ....). Žalobca poukazuje aj na rozhodovaciu prax súdov, že v otázke platenia úrokov po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru nie je ustálená, poukazuje na konkrétne rozhodnutia iných súdov.
9. Žalovaní 1/ a 2/ v ich vyjadreniach k odvolaniu žalobcu navrhli rozsudok okresného súdu potvrdiť
10. Žalobca zotrváva na podanom odvolaní v celom rozsahu.
11. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Odvolací súd preskúmal odvolacie námietky žalobcu spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku a v zmysle § 387 ods. 2 CSP na ne v celom rozsahu poukazuje. Rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti je vecne správne a odvolací súd ho potvrdil. Odvolací súd námietky žalobcu uvedené v odvolaní nepovažuje za dôvodné.
14. Vo vzťahu k odvolaním napadnutej časti rozsudku okresného súdu žalobcom sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s názorom okresného súdu, že dohodnuté zmluvné podmienky s poskytnutých peňažných prostriedkov (úveru) patria veriteľovi len do splatnosti dlhu. Tak ako uviedol súd prvej inštancie, po splatnosti dlhu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a povinnosť platiť dohodnuté úroky z úveru dňom splatnosti dlhu zaniká. Tento názor okresného súdu je prijatý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky. Okresný súd v tomto smere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Co/30/2012, Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/567/2013 a uznesenie NS SR sp. zn. 4Obo 143/98 a uznesenie Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.09.2012, ktoré je založené na výklade záveru, že je ústavne akceptovateľné, že po zosplatnení úveru nastupuje režim platenia úrokov z omeškania, a nie už úrokov z úveru. Námietky žalobcu vznesené vo vzťahu k týmto rozhodnutiam nie sú opodstatnené a pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na opačný prístup súdov, ide o názor odlišný, ktorý nekorešponduje s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, tak ako to predpokladá Čl. 2 ods. 2 CSP.
15. Odvolací súd tiež poukazuje na závery odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR publikované pod R59/1998, z ktorého taktiež vyplýva, že veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť už iba úroky z omeškania.
16. Odvolací súd dodáva. Jednorázovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorázovo vrátiť sumu požičaných peňažných prostriedkov (§ 563 Občianskeho zákonníka), avšak navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením. S protiprávnym stavom sa spájajú sankcie, pretože spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením zosplatnenej sumy. S protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve. Pokiaľ existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchýlna od zákona, čo zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prípadne ust. § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády 87/1990 Z. z..
17. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu v odvolaní ohľadom aplikácie ustanovenia § 503 Obchodného zákonníka odvolací súd uvádza, že v zmysle § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť
úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Obchodný zákonník upravuje, že „záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť“ použité peňažné prostriedky a nie „záväzok platiť úroky je splatný v momente vrátenia“ použitých peňažných prostriedkov. Expressis verbis úpravu obsahuje tiež tretia veta § 503 citovaného prvého odseku, keď splatnosť úrokov nastáva „v čase, keď sa má vrátiť“ zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, a nie „v čase, keď dlžník vráti“ zvyšok poskytnutých prostriedkov. Citované ustanovenie § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka je koncipované jednoznačne a nepripúšťa iný výklad. Naviac ust. § 503 ods. 3, upravuje otázku splácania úrokov výlučne pre prípad predčasného splatenia úveru zo strany dlžníka. Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, pretože citované ustanovenie upravuje iba splatnosť úrokov v prípade predčasného splatenia úveru zo strany dlžníka a Obchodný zákonník splatnosť úrokov upravuje v ustanoveniach § 503 ods. 1, 2, ktoré veliteľa oprávňujú na riadne úroky len do momentu vzniku záväzku vrátiť peňažné prostriedky veriteľovi, nie do momentu ich skutočného vrátenia.
18. V prípade, že dlžník nedodržiava dohodnuté podmienky, z rôznych dôvodov prestane splácať požičanú sumu, za takejto situácie veriteľ má viacero možností, ktoré uplatní. Nie je úplne pravdou to, čo je uvedené v odvolaní, keď žalobca sa stavia iba do pozície poškodeného a ukráteného veriteľa, pretože nemusí pristúpiť k zosplatneniu úveru.
19. Odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v zamietavej časti, ktorá bola napadnutá odvolaním žalobcu považuje za vecne správny, a preto v tomto rozsahu rozsudok okresného súd potvrdil, spolu s nadväzujúcim výrokom rozsudku okresného súdu o trovách konania.
20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní žalovaní 1/ a 2/, preto by žalovaným patril nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). Nakoľko však žalovaným 1/ a 2/ preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, bolo by neúčelné, aby o výške náhrady trov konania rozhodoval súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Preto odvolací súd rozhodol, že žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva (viď. uznesenie NS SR sp. zn 6Cdo/176/2016 a sp. zn. 6 Cdo/5/2017).
21. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senát 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).