Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Sa-5-2019.pdf
PDF · 145.59 KB
Case nature
Area
Subarea
8Sa/5/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou, v právnej veci žalobcu O., bytom X. XXX/X, XXX XX Z., právne zastúpený advokátom JUDr. Ondrejom Krempaským, so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava, proti žalovanému Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 560 302 7210 0 zo dňa 20. decembra 2018 spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 21. septembra 2018, na základe žaloby, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo XXX XXX XXXX 0 zo dňa 20. decembra 2018 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie číslo XXX XXX XXXX 0 zo dňa 21. septembra 2018 a v r a c i a vec Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie.
II. P r i z n á v a žalobcovi nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Žalobca žiadosťou zo dňa 3. augusta 2018 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 1. augusta 2018.
2. Sociálna poisťovňa, ústredie ako správny orgán 1. stupňa rozhodla rozhodnutím číslo: XXX XXX XXXX 0 zo dňa 21. septembra 2018, ktorým žiadosť žalobcu o starobný dôchodok ku dňu 1. augustu 2018 zamietla, pretože žalobca nespĺňa podmienky uvedené v § 65, § 60 a § 65 ods. 1 a v § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len pre účely rozsudku „zákon o sociálnom poistení“).
3. Proti predmetnému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím, považuje ho za nezákonné, diskriminačné, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 10So/59/2014 zo dňa 15. apríla 2015, ako aj na ďalšie rozsudky súdov Slovenskej republiky vydaných v obdobných veciach.
II.
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia
4. Generálny riaditeľ žalovanej, ako odvolací orgán, preskúmal napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 21. septembra 2018 a priloženú spisovú dokumentáciou žalobcu v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny a preto napadnuté rozhodnutie je potrebné potvrdiť.
5. Generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím číslo: XXX XXX XXXX 0 zo dňa 20.12.2018 napadnuté rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že poukázal na odvolacie námietky žalobcu, popísal priebeh administratívneho konania, zistený skutkový stav správnym orgánom 1. stupňa, najmä citoval ustanovenia § 218 ods. 1, ods. 2, § 60 ods. 2, § 65 ods. 1,2, § 255 ods. 5, § 274, § 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení.
6. Generálny riaditeľ žalovanej v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že žalobca dosiahol dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 a 65a ods. 1 dovŕšením 62 rokov a pripočítaním 139 dní, teda dňom 19. júla 2018. Ku dňu 19. júlu 2018 žalobca získal 4 845 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 13 rokov a 100 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, to je podmienkou získania najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a preto bola jeho žiadosť o starobný dôchodok zamietnutá.
7. Generálny riaditeľ žalovanej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že žalobcovi bol podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 41163/2004-1462-2 zo dňa 25. augusta 2004 od 1. augusta 2004 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 1, § 39 a § 68 ods. 2 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na nárok na výsluhový dôchodok bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu služby od 1. októbra 1976 do 26. septembra 1978 a od 1. augusta 1981 do 31. júla 2004, v rozsahu 25 rokov.
8. Z evidenčného materiálu, nachádzajúceho sa v evidencii Sociálnej poisťovne, ústredie vyplýva, že zamestnanie - funkcia colník, ktorú žalobca vykonával, nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená v rezortných zoznamoch v I., ani v II. pracovnej kategórii. Žalobca teda nevykonával zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii a ani dobu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií. Nakoľko žalobca nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
9. Generálny riaditeľ žalovanej v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že celková doba výkonu služby, ktorá bola žalobcovi zhodnotená na nárok na výsluhový dôchodok, je 25 rokov, a nakoľko bez predmetnej doby služby nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, bola jeho žiadosť o starobný dôchodok správne zamietnutá.
10. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Sociálna poisťovňa v konaní o dôchodkovej dávke u poistencov, ktorí vykonávali zamestnanie v služobnom pomere vo funkcii zaradenej do I. alebo II. kategórie funkcií a nebol im priznaný, resp. nevznikol im nárok na starobný dôchodok, resp. nie je vyplácaná dávka priznaná v osobitnom systéme vo výške starobného dôchodku postupuje sa podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) v znení neskorších predpisov.
11. Vzhľadom na uvedené, Generálny riaditeľ žalovanej v napadnutom rozhodnutí námietku žalobcu týkajúcu sa zhodnotenia obdobia služobného pomeru pre priznanie starobného dôchodku považoval za nedôvodnú, nakoľko žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok a podľa preukázaného skutkového stavu výkon zamestnania colníka nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, a preto pri hodnotení doby služby colníka nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a čl. 33 Dohovoru č. 128. Dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby služby colníka nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme.
12. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7So/138/2011, na ktorý žalobca poukazoval, sa podľa názoru Generálneho riaditeľa žalovanej týka skutkovo odlišnej veci. K rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 10So/59/2014 zo dňa 15. apríla 2015, Generálny riaditeľ žalovanej uvádza, že právny názor v ňom uvedený nebol doposiaľ zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo a právne porovnateľných veciach.
13. Podľa právneho názoru obsiahnutého v týchto rozsudkoch Sociálna poisťovňa, ústredie postupuje v konaní o dôchodkovej dávke u poistencov, ktorí vykonávali zamestnanie v služobnom pomere vo funkcií zaradenej do I. alebo II. kategórie funkcií a nebol im priznaný, resp. nevznikol im nárok na starobný dôchodok, resp. nie je vyplácaná dávka priznaná v osobitnom systéme vo výške starobného dôchodku podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.
14. Generálny riaditeľ žalovanej prijal záver, že keďže žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, nebolo možné túto dobu služby hodnotiť pre nárok na starobný dôchodok, a keďže nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, ale získal iba 13 rokov a 100 dní obdobia dôchodkového poistenia, nevznikol mu podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov nárok na starobný dôchodok, bola jeho žiadosť zamietnutá správne.
III.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu
15. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia Generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 20. decembra 2018 spolu s prvostupňovým rozhodnutím, podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. f) Správneho súdneho poriadku (ďalej na účely rozsudku „SSP“) a vrátenia veci Sociálnej poisťovni, ústredie na nové konanie. Zároveň požadoval náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že Generálny riaditeľ žalovanej, aj prvostupňový orgán pri posudzovaní žiadosti o priznanie starobného dôchodku postupovali v rozpore s právnymi predpismi, na ktoré bolo poukázané a pri výklade právnych predpisov nebrali do úvahy ustálenú judikatúru, jeho vec neposúdili správne, ani po skutkovej a právnej stránke veci.
16. Generálny riaditeľ žalovanej nemá žiadny právny ani vecný argument na svoje závery, že žalobca nebol dôchodkovo poistený viac ako 15 rokov. Tento záver vyvracia aj osobný list dôchodkového poistenia, ktorý bol súčasťou rozhodnutia. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že nielen žalobca, ale všetci výsluhoví dôchodcovia ( bez ohľadu na kategóriu činnosti), boli až do účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. dôchodkovo poistení tiež v Sociálnej poisťovni (kým nedošlo k zmenám).
17. Žalobca namietal, že žalovaná, konala v rozpore s § 218 ods. 2,3 zák. č. 461/2003 Z.z., keď prvostupňové rozhodnutie potvrdila aj za toho stavu, že sa prvostupňový orgán nevysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní smerujúcimi k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Argumentácia žalovanej aj prvostupňového orgánu je založená na citácii právnych predpisov, bez vyslovenia relevantného právneho názoru. Pre obidve tieto rozhodnutia je spoločné to, že ani jeden z týchto orgánov neprihliada pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok na dobu ktorá bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku, inými slovami, pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok a pri určovaní jeho výšky nevychádzajú z celkovej doby poistenia, svoje závery žalovaná odôvodňuje tým, že terajšia judikatúra je na tento prípad nepoužiteľná, pretože činnosť colníka nebola zaradená do I. alebo II. kategórie.
18. Žalobca namietal, že žalovaná aj prvostupňový orgán konali v rozpore s s čl. 33 Dohovoru 128, ako aj s rozsiahlou judikatúrou NS SR, ktorá jednoznačným spôsobom zjednotila aplikačnú prax v skutkovo aj právne totožných veciach, pričom z citovaného ustanovenia a aj judikatúry NS SR, ktorou sa riadi pri svojej rozhodovacej činnosti nielen NS SR ale aj krajské súdy vyplýva, že výsluhovým dôchodcom je možné starobný dôchodok krátiť a nie ho nepriznať vôbec.
19. Celková doba poistenia podľa názoru žalobcu, nemôže byť posudzovaná u výsluhových dôchodcov, pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok, odlišne. Odlišne posudzovanie celkovej doby poistenia spočíva v tom, že prvostupňový orgán a aj žalovaný u tých výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení do I. alebo II. kategórie, považuje za celkovú dobu poistenia aj dobu poistenia, ktorá im bola hodnotená pri priznaní výsluhových dôchodkov (tento postup je v súlade aj s rozhodovacou činnosťou súdov). U výsluhových dôchodcov, ktorí neboli zaradení do jednej z týchto kategórii postupuje opačne a to tak, že dobu, ktorá bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku od celkovej doby poistenia odpočítava. Z uvedeného vyplýva, že aj keď obaja výsluhoví dôchodcovia boli poistení rovnakú dobu, je im priznaný výsluhový dôchodok podľa rovnakého zákona, prístup žalovaného k posúdeniu tejto, z hľadiska uplatneného nároku, rozhodujúcej skutočnosti je nielen iný, ale aj diskriminujúci. Nie je možné odôvodniť tento postup poukazom na ustanovenie § 274 zák. č. 461/2003 Z. z., z ktorého dikcie nesporne vyplýva, že citované ustanovenie upravuje výšku dôchodkového veku a nie celkovú doba poistenia.
20. Právne posúdenie veci prvostupňovým orgánom a žalovaným je v rozpore s § 65 ods. citovaného zákona, pretože z listinných dôkazov založených v dávkovom spise je preukázané, že žalobca splnil zákonné podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 od 1,2 citovaného. Žalobca dosiahol dôchodkový vek 62 rokov a 139 dní dňa 19.07.2018 a jeho celková doba poistenia je 38 rokov a 100 dní (13 rokov a 100 dní +25 rokov hodnotených pri priznaní výsluhového dôchodku) a nie ako uvádza poisťovňa 13 rokov a 100 dní.
21. Rovnako nemôže byť sporné to, že právny názor žalovaného je v rozpore s § 274 aj s ustálenou judikatúrou, ak žalovaný s poukazom na citované ustanovenie tvrdí, že nemôže vychádzať z judikatúry, pretože táto sa vzťahuje len na výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení v I. alebo II. kategórii činnosti. V tejto súvislosti je nevyhnuté poukázať na to, že žalobca pri podaní žiadosti neodvodzoval svoj nárok na dôchodok ( splnenie podmienok) tým, že dosiahol dôchodkový vek podľa § 274 citovaného zákona, ale žiadosť na dôchodok podal potom, čo dosiahol dôchodkový vek podľa § 65 ods. 1 citovaného zákona.
22. Žalobca okrem právnych predpisov, v rozpore s ktorými rozhodol žalovaný aj prvostupňový orgán, vychádza aj z rozhodovacej praxe NS SR a je toho názoru, že ani z jedného rozsudku nie je možné odvodiť závery na ktorých žalovaný a prvostupňový orgán založili svoje rozhodnutie. / rozsudok sp. zn. 7So/138/2011, rozsudok 10So/59/2014/. Tieto rozsudky (ale aj ďalšie) vyvracajú závery žalovaného, že judikatúra je použiteľná len na výsluhových dôchodcov zaradených v I. a II. kategórií, pričom je potrebné zdôrazniť, že závery rozsudkov plne rešpektujú čl. 33 Dohovoru 128 a vykladajú vnútroštátne právne predpisy v súlade nielen s týmto Dohovorom, ale aj s Ústavou Slovenskej republiky.
23. Žalobcovi bola započítaná celková doba výkonu štátnej služby v rozsahu 34 rokov a 191 dní. Po zohľadnení tejto doby však ešte získal ďalšiu dobu poistenia v rozsahu 8 rokov a 357 dni, ktorú žiadal zohľadniť podanou žiadosťou o starobný dôchodok po dosiahnutí dôchodkového veku 62 rokov. Žalovaný jeho žiadosť zamietol napriek ustálenej judikatúre súdov, že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia. získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok za súčasnej aplikácie či. 33 dohovoru č. 128.
24. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ďalšie rozsudky, ktoré vyvracajú argumentáciu žalovaného, že právny názor vyslovený v týchto rozsudkoch nebol zovšeobecnený, a preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie, ktorá by sa ustálila po určitú dobu, a preto v súvislosti s aplikáciou týchto rozsudkov je potrebné zohľadniť aj právny názor Ústavného súdu SR vyslovený v uznesení IV. US 481/2011- 19 zo dňa 10.11.2011.
25. Žalobca v žalobe dáva do pozornosti rozsudky NS SR, ktoré sa týkajú rovnakých skutkových a právnych veci, ako je prejednávaná vec, rozsudky Krajských súdov SR, ktoré sa týkajú rovnakých skutkových a právnych veci a ktoré rovnako ako NS SR vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe NS, ktoré boli žalovanému ako účastníkovi súdnych konaní doručované.
26. Medzi žalovaným a žalobcom nie je sporné, či žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok ani to, či žalobca dosiahol dôchodkový vek, ale je sporná celková doba dôchodkového poistenia, ktorú žalovaný posúdil v rozpore s právnymi predpismi, na ktoré bolo poukázané a v rozpore s rozhodovacou praxou NS SR, ktorý rozsudkom 10 So/59/2014 z 15.4.2015 jednoznačne potvrdil, že aj judikatúra pred vydaním tohto rozsudku sa vzťahuje na všetkých výsluhových dôchodcov bez rozdielu a že je záväzná nielen pre súdy nižšieho stupňa, ale aj pre žalovaného.
27. Výsledkom rozhodovacej činnosti žalovaného aj prvostupňového orgánu je arbitrárne rozhodnutie, pretože skutkové zistenia a právne závery sú v extrémnom rozpore s právnymi predpismi o ktoré odporkyňa opiera svoje rozhodnutie, rovnako ako interpretácia právnych predpisov je v extrémnom nesúlade s obsahom právnej praxe (odklon od ustálenej judikatúry). Žalovaný neuviedol ani jeden relevantný dôvod, na základe ktorého odmieta stabilizovanú výkladovú prax. V právnom štáte sa nemôže pripustiť stav, keď pri posudzovaní rovnakej skutkovej a právnej veci sa dospeje k iným právnym záverom, bez riadneho odôvodnenia rozhodnutia.
28. Žalovaný cituje tiež ustanovenie § 60 ods. 2 a 255 ods. 5, avšak závery, ktoré z nich vyvodzuje svedčia o tom, že pri aplikácii týchto ustanovení neberie do úvahy výklad, ktorý prijal Najvyšší súd SR:.
Podstatné zhrnutie argumentov žalovanej k žalobe
29. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomným podaním doručeným správnemu súdu dňa 24.04.2009, v ktorom navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaná poukázala na námietky žalobcu uvedené v žalobe a v celom rozsahu sa pridržala skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie ako správneho orgánu 1. stupňa. Žalovaná má za to, že predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu v replike
30. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 12.05.2018 v celom rozsahu zotrval na dôvodoch, ktoré boli uvedené v podanej žalobe, pre ktoré považuje rozhodnutie Generálneho riaditeľa žalovanej a prvostupňového správneho orgánu za nezákonné. Zdôraznil, že ust. § 274 zákona o sociálnom poistení nesporne upravuje otázku dôchodkového veku, ktorý zostal výsluhovým dôchodcom zaradeným do prvej alebo druhej kategórie zachovaný, ak splnili podmienky uvedené v § 21 zákona číslo 100/1988 Z. z. Rozsudky, na ktoré poukázal v žalobe a v nich uvedený právny názor vychádza z ústavy SR a Dohovoru 128, ktorý má vyššiu právnu silu ako vnútroštátne právne predpisy.
Podstatné zhrnutie argumentov žalovanej v duplike
31. Žalovaná sa k podaniu žalobcu vyjadrila písomným podaním zo dňa 31.05.2019, v ktorom sa pridržala skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí Generálneho riaditeľa žalovanej a trvá na jeho správnosti, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím správneho orgánu 1. stupňa. Vzhľadom na uvedené žiadala, aby krajský súd podľa § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.
IV.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
32. Správny súdny poriadok - zákon č. 162/2015 Z. z. v § 2 ods. 1, 2 upravuje, že v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 33. Podľa § 5 ods. 1 SSP - konanie pred správnym súdom sa okrem princípov, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok a ktoré sa na konanie pred správnym súdom použijú primerane, riadi aj princípmi uvedenými v odsekoch 2 až 12. Podľa § 5 ods. 2 - konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu a podľa ods. 4 tohto ustanovenia - správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona. 34. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 35. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 36. V tretej hlave SSP je upravené rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach.
37. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 38. Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. 39. Podľa § 199 ods. 3 „SSP“ ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 40. Podľa § 191 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 41. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 42. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 43. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 44. Podľa § 65 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu.
45. Podľa § 255 ods. 1 a 5 zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania. (5) Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 46. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 328/2002 Z. z. tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, 1) ktoré tvorí a) nemocenské zabezpečenie, b) úrazové zabezpečenie, c) výsluhové zabezpečenie a d) služby sociálneho zabezpečenia. Pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a colník, ak tento zákon neustanovuje inak. 47. Správny súd konštatuje, že rozhodnutie správneho orgánu musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Je nepochybné , že vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy povinnosťou správneho orgánu je rozhodnutie odôvodniť tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôvodov, stručne, jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v konaní a zodpovedal na najdôležitejšie otázky vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, alebo povinnosti, ktorý bol predmetom správneho konania.
48. Správny súd preskúmal rozhodnutie Generálneho riaditeľ žalovanej, ako aj prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu orgánu verejnej správy v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP), pričom dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, nakoľko napadnuté i prvostupňové rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože pre nárok starobného dôchodku je u žalobcu potrebné podľa ZSP vylúčiť z celkovej doby dôchodkového poistenia dobu výkonu jej služby colníka, keďže nebol zaradený ani v I. a ani v II. kategórii funkcií. Správny súd preto obe uvedené rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.
49. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia,, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (záver NS SR sp.zn.2Sžo/32/2014)
50. Krajský súd v Prešove, ako súd správny, preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane rozhodnutia orgánu verejnej správny nižšieho stupňa, priebeh administratívneho konania, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), neviazanúc rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP), pričom na prejednanie veci samej nariadil podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP pojednávanie.
51. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava všetkých záverov ktoré uviedol v správnej žalobe, pričom považuje obe rozhodnutia správnych orgánov za nezákonné. Poukázal, že v žalobe uviedli viaceré rozsudky NS SR, v ktorých je prijatý jednoznačný záver, že celková doba dôchodkového poistenia musí byť posudzovaná zo všetkých systémov, teda aj zo všeobecného ako aj z osobitného.
52. Poverený zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava všetkých písomných vyjadrení, ktoré zaslali súdu a žiadal žalobu zamietnuť.
53. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o zamietnutí žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku, pričom žalobca je poberateľom výsluhového dôchodku.
54. Medzi účastníkmi nebola sporná žiadna z rozhodných skutočností. Žalobcovi bol rozhodnutím Colného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 41163/2004-1462-2 zo dňa 25. augusta 2004 od 1. augusta 2004 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 1, § 39 a § 68 ods. 2 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom na nárok na výsluhový dôchodok mu bola zhodnotená doba výkonu služby od 1. októbra 1976 do 26. septembra 1978 a od 1. augusta 1981 do 31. júla 2004, v rozsahu 25 rokov. Po zohľadnení tejto doby však žalobca získal ešte dobu poistenia po dosiahnutí dôchodkového veku dovŕšením 62 rokov a pripočítaním 139 dní, teda dňom 19. júla 2018. Ku dňu 19. júlu 2018 žalobca získal 4 845 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 13 rokov a 100 dní obdobia dôchodkového poistenia, ktorú žiadal zohľadniť podanou žiadosťou o starobný dôchodok.
55. Medzi účastníkmi bolo sporné, či žalobca má nárok na starobný dôchodok aj zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok za súčasnej aplikácie článku 33 Dohovoru č. 128. Táto otázka bola vyriešená rozhodovacou činnosťou NS SR, ako vyplýva z rozhodnutí NS SR, na ktoré poukazuje žalobca v žalobe.
56. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia.
57. Kým zákon č. 461/2003 Z. z. upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti sú poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia vylúčení z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z. z. len v rozsahu zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.), ale nie v časti upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok.
58. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov by tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádzalo k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporca by im niektoré doby poistenia nehodnotil vôbec, alebo by im ich hodnotenie odsúval a menil podmienky alebo odnímal výhody poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia.
59. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia, však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému, nemala za cieľ. Svedčí o tom aj znenie § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. upravujúce zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií.
60. Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.
61. V Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 5/2011 bolo publikované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/214/2008 z 28. októbra 2009, ktoré sa týkalo obdobnej veci, ako je prejednávaná vec, z ktorého právna veta znie: „ Ak je príspevok za službu priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia, považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru“. A tiež: „Pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku, možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok“.
62. V Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 bolo publikované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR rozsudok sp. zn. 7So/138/2011, podľa ktorého priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku.
63. Žalobca správne poukazoval na konštantnú judikatúru NS SR v obdobných veciach, v ktorých bolo potrebné posúdiť vznik nároku na starobný dôchodok poistenca, ktorý bol poberateľom výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu. Žalovaná sa týmto právnym názorom neriadila, argumentujúc tým, že takýto názor nebol zovšeobecnený, resp. tým že názor Najvyššieho súdu SR bol zovšeobecnený len vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom, ktorí boli zaradení do I. alebo II. kategórie funkcií. Takáto obrana nemohla obstáť. Žalovaná bola rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR zaviazaný k aplikácii takého výkladu zákona o sociálnom poistení, ktorý bol založený na právnom názore, že je potrebné pre účely stanovenia starobného dôchodku poistenca, ktorý je výsluhovým dôchodcom do dôb poistenia zahrnúť aj dobu, ktorá bola zhodnotená v osobitnom systéme a následne pri výpočte starobného dôchodku tento vypočítať tak, že do doby dôchodkového poistenia sa započítajú aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej doby služby najviac však o sumu výsluhového dôchodku. Žalovaná v postavení orgánu verejnej správy je pri svojom rozhodovaní viazaná Ústavou SR, pričom môže konať len na základe zákona a spôsobom a v rozsahu stanoveným zákonom. Je preto pre ňu v zmysle aplikácie jednej zo zásad právneho štátu a to právnej istoty povinnosťou, aby v obdobných veciach rozhodovala rovnako. To znamená, že keď vo veciach, ktorých ju uvedeným právnym názorom vo svojich rozhodnutiach zaviazal Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodla v súlade s týmto právnym názorom, je potom povinná podľa tohto právneho názoru postupovať aj vo všetkých ostatných obdobných veciach.
64. Dôvody, pre ktoré sa žalovaná mýli a nesprávne argumentuje, že pre posúdenie či žalobca spĺňa podmienku nároku na starobný dôchodok s prihliadnutím na ustálenú judikatúru má právny význam § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. žalovanej v obdobných prípadoch opakovane vysvetlil svojou právnou argumentáciou a výkladom zákona č. 461/2003 Z. z. Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach. Správny súd tieto dôvody aj v tomto prípade platné preto zopakuje: „Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z. má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
65. Žalobca dosiahol dôchodkový vek dovŕšením 62 rokov dňom 19. júla 2018 a žiadal, aby mu bol starobný dôchodok priznaný podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Žalovaná nesprávne založila svoju argumentáciu na tvrdení, že keďže žalobca nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok. Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné, či a akú dobu žalobca získal v I. alebo II. pracovnej kategórii (kategórii funkcií). Z rozhodnutia Colného riaditeľstva SR č. 41163/2004-1462-2 zo dňa 25. augusta 2004 od 1. augusta 2004 vyplýva, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 1, § 39 a § 68 ods. 2 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom na nárok na výsluhový dôchodok mu bola zhodnotená doba výkonu služby od 1. októbra 1976 do 26. septembra 1978 a od 1. augusta 1981 do 31. júla 2004, v rozsahu 25 rokov.
66. Pojmom „policajt“ sa v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. označuje aj colník. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na právny názor vyslovený v rozsudku sp. zn. 9So/176/2015 zo dňa 27.09.2017, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že: „Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového príspevku, považovaného za výsluhový dôchodok. Ustálená je prax aj pri stanovení starobného dôchodku, kde je potrebné aplikovať ustanovenia čl. 19 a 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, a teda je nutné pri stanovení výšky starobného dôchodku sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok. Len výkladom relevantných predpisov spôsobom, ktorý najvyšší súd považuje za konformný s Ústavou Slovenskej republiky, najvyšší súd vo viacerých svojich rozhodnutiach judikoval, že výsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení charakter dávky v starobe, ktorú má na mysli čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Súčasne je potrebné skonštatovať, že napriek už ustálenej judikatúre najvyššieho súdu ohľadom nároku poberateľov výsluhového dôchodku na starobný dôchodok zákonodarca doteraz v súlade s čl. 33 ods. 2 dohovoru legislatívne neupravil osobitný spôsob výpočtu a krátenia starobného dôchodku. Pri absencii takej úpravy (rovnako ako pri pretrvávajúcej absencii zohľadnenia doterajšej judikatúry zákonnou úpravou nároku poberateľov výsluhových dôchodkov na zohľadnenie obdobia služby zakladajúcej nárok na výsluhový dôchodok aj na účely nároku a výšku starobného dôchodku) je potom úlohou súdu vysporiadať sa s touto „dierou v zákone“ tak, aby bolo zachované ústavou garantované právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe.
67. Daná judikatúra Najvyššieho súdu SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.“.(rozsudok NS SR sp. zn. 9So/15/2016).
68. Žalovaná ako aj prvostupňový správny orgán sa pri svojom rozhodovaní týmto právnym názorom napriek tomu, že ide o ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR neriadili, preto zaťažili svoje rozhodnutia chybou nesprávneho právneho posúdenia veci. Správny súd na základe uvedeného napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie podľa § 191 ods. 1, písm. c) SSP zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.
69. V konaní bolo preukázané, že so zásadnými námietkami žalobcu, ktorými napáda zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej a správneho orgánu 1. stupňa spočívajúce v jeho tvrdení, že po zohľadnení tejto doby však ešte získal ďalšiu dobu poistenia, ktorú žiadal zohľadniť podanou žiadosťou o starobný dôchodok po dosiahnutí dôchodkového veku 62 rokov, sa nedostatočne a nesprávne zaoberali, ako aj nedali na ňu náležitú odpoveď. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, je odôvodnenie prvostupňového správneho rozhodnutia ako aj napadnutého rozhodnutia žalovanej v danej veci podľa názoru správneho súdu formalistické, a teda ako zjavne nezdôvodnené a tým aj nesúladné s právami podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
70. Výsluhový dôchodok žalobcu má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení plniť funkciu dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru. Bude úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní znovu rozhodnúť nároku žalobcu na starobný dôchodok, pričom na účely posúdenia vzniku nároku na starobný dôchodok a stanovenia výšky starobného dôchodku do doby dôchodkového poistenia žalobcu započíta aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku bude starobný dôchodok krátiť v pomernej časti zodpovedajúcej v osobitnom systéme zhodnotenej dobe služby, maximálne však vo výške sumy výsluhového dôchodku. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, sú konajúce orgány verejnej správy v ďalšom konaní viazané (§ 191 ods. 6 SSP). V danom prípade je súd toho názoru, že žalovaná je jednoznačne bez pochyby povinná postupovať v súlade s obsahom článku 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 zbierky.
71. Správny súd konštatuje, že v rámci rozhodovacej činnosti správnych súdov je nevyhnutné zabezpečiť právnu istotu v podobe predvídateľnosti rozhodovania v skutkovo obdobných prípadoch tak, ako to priamo vyplýva z čl. 2 ods. 2 a 3 Civilného sporového poriadku, ktorý sa cez § 5 ods. 1 Správneho súdneho poriadku nepochybne vzťahuje aj na správne súdne konanie. Článok 2 ods. 3 CSP prirodzene umožňuje iné rozhodnutie súdu, avšak za podmienky presvedčivého odôvodnenia tohto odklonu.
72. Správny súd v danom prípade nenašiel dôvod na odklon od ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a s touto sa v plnom rozsahu stotožňuje. Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení svojho rozhodnutia sp. zn. 9So/136/2014 z 30. novembra 2016 v skutkovo obdobnej situácii skonštatoval nasledovné : „Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom odporkyne sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas. Pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch je takýto postup nad akúkoľvek pochybnosť nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia iba vo všeobecnom systéme. Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
73. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky a to bez ohľadu na skutočnosť, v akom rozsahu a v akej kategórii funkcií bola doba výkonu služby hodnotená. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového dôchodku.
74. Záver žalovanej, že postup v súlade s čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach sa vzťahuje len na tie situácie, keď poistenec získal dobu služby v I. alebo II. kategórii funkcií v potrebnom rozsahu pre zachovanie nároku na zníženie dôchodkového veku nie je správny a nevyplýva ani z doterajšej judikatúry najvyššieho súdu.
75. V správnom súdnom konaní úspešnému žalobcovi priznal správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Prešove, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak (ustanovenie § 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.