Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/30/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudkýň JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, v právnej veci navrhovateľa – manžela, otca: A.. A. A., nar. XX. XXXXXXX XXXX, trvale pobytom B. XX, C., zastúpeného splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Alena Kurecová, s.r.o., IČO: 36 817 163, so sídlom Fraňa Kráľa 31, Bratislava, proti manželke, matke: D. A., E. F., nar. XX. XXXXXXX XXXX, trvale pobytom G. X/X, C., o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu: H. A., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, trvale pobytom ako matka, zastúpenému kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, o odvolaní navrhovateľa, otca maloletej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 10. februára 2022 č.k. -445, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (výrok II., III. a IV.) p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. rozviedol manželstvo navrhovateľa A.. A. A. a jeho manželky D. A., E. F. uzavreté dňa 6. júna 2009 v obci Slavošovce, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Slavošovce, vo zväzku 6, ročník 2009, strane 112, pod por. č. 7. Výrokom II. zveril maloletú H. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otec je povinný platiť výživné na maloletú v sume 176,- eur mesačne splatné k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každý párny kalendárny týždeň od štvrtku od 14.30 hod. do nasledujúceho pondelka v nepárnom kalendárnom týždni do 08.00 hod, každý nepárny kalendárny týždeň od stredy od 14.30 hod. do štvrtka do 08.00 hod., s výnimkou sviatkov a školských prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva SR pre samosprávny kraj, v ktorom maloletá navštevuje školské zariadenie. Počas letných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku od 01.07. od 15.00 hod. do 15.07. do 15.00 hod. a od 01.08. od 15.00 hod. do 15.08. do 15.00 hod. a v párnom kalendárnom roku od 15.07. od 15.00 hod. do 01.08. do 15.00 hod. a od 15.08. od 15.00 hod. do 31.08. do 15.00 hod. Počas Vianočných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku od prvého dňa vianočných prázdnin od 10.00 hod. do 27.12. do 18.00 hod. a v párnom kalendárnom roku od 27.12. od 18.00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod. Počas jarných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku od piatku týždňa predchádzajúceho prázdninovému týždňu od 14.30 hod. do nedele počas jarných prázdnin do 18.00 hod. a v párnom kalendárnom roku od 01. dňa veľkonočných prázdnin od 10.00 hod. do posledného dňa veľkonočných prázdnin do 18.00 hod. Počas veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od Zeleného štvrtka od 15.00 hod. (do – pozn. odvolacieho súdu) utorka nasledujúceho týždňa do 17.00 hod., pričom miestom prevzatia a odovzdania maloletej je počas školských dní školské zariadenie, ktoré maloletá navštevuje a miestom prevzatia a odovzdania maloletej je počas dní pracovného pokoja,

školských prázdnin a sviatkov miesto bydliska matky. Matka je povinná maloletú na styk pripraviť a odovzdať ju otcovi a otec je povinný maloletú matke riadne a včas odovzdať vo vyššie uvedenom mieste prevzatia a odovzdania. Výrokom III. rozhodol, že o trovách znaleckého dokazovania rozhodne súd samostatným uznesením. Výrokom IV. žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením čl. 2 ods. 1, čl. 4 veta prvá a druhá, a , a , , z. č. (ďalej len „“), čl. 5 písm. h), , a veta druhá, , , a , a , , , , , a , a , , z. č. o rodine (ďalej len „“), čl. 3 ods. 1 a ods. 2, čl. 9 ods. 2, čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie a čl. 32 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Vecne súd prvej inštancie dôvodil, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Hlavné príčiny rozvratu manželstva spočívajú najmä v rozdielnom ponímaní spoločného manželského života a plnení rodičovských a manželských povinností, v názorových nezhodách na viaceré oblasti manželského spolužitia, ako aj neprekonateľných rozdieloch v povahe účastníkov a neprekonateľnom vzájomnom odpore. Ich spoločný intímny život nefunguje už viacero rokov. Účastníci sú úplne citovo odcudzení a v súčasnosti už nie sú schopní medzi sebou riadne komunikovať. Nie je nádej na obnovenie manželstva. Rozvod manželstva nebude na ujmu maloletej, nakoľko sa rodičia pri osobných stretnutiach len osočujú, prejavujú negatívne svoje postoje k druhému rodičovi, dieťa je v strede toho ich vzájomného konfliktu a rivalizácie. Pri rozhodovaní o tom, ktorému z rodičov zverí súd maloletú do osobnej starostlivosti na čas po rozvode, prihliadol súd prvej inštancie na to, že maloletá žije v spoločnej domácnosti s matkou v byte, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, rodičov maloletej. V súčasnosti je vzhľadom na vek maloletej, doterajšie stretávanie sa otca s maloletou a závery znalca v záujme maloletej jej zverenie do osobnej starostlivosti matky a otcovi určiť široký styk s maloletou. Nakoľko ani jeden z rodičov nie je obmedzený vo svojich právach, obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Zhodným tvrdením rodičov mal súd prvej inštancie preukázané, že po odchode otca zo spoločnej domácnosti 4. augusta 2020 tento nezabezpečoval počas víkendového styku starostlivosť o maloletú, cez týždeň chodil za maloletou v poobedných hodinách a buď boli v byte alebo v blízkosti bydliska maloletej. Maloletá u otca ani raz neprespala. Matka maloletú informuje o všetkom, čo sa deje na súde a u psychológov. Zo znaleckého dokazovania mal súd prvej inštancie jasne preukázané, že matka svojim správaním a direktívnou verbálnou komunikáciou maloletú negatívne ovplyvňuje proti otcovi. Z tohto dôvodu nie je v neprospech otca, že doposiaľ nebol s maloletou dlho sám a že maloletá u neho neprespala. Matka týmto svojim konaním prispela k tomu, že je potrebné formou rozhodnutia direktívne nariadiť dlhšie stretávanie sa otca s maloletou. Avšak práve submisívny postoj otca voči matke viedol k rozhodnutiu, že nateraz nie je možné zveriť maloletú len do jeho starostlivosti. Z vykonaného dokazovania i z vyjadrenia znalca vyplynulo, že by zverenie maloletej otcovi v súčasnosti nebolo v prospech maloletej a jej zdravému vývinu. Rovnako v prospech maloletej by podľa súdu prvej inštancie nebolo ani jej zverenie do striedavej osobnej starostvlivosti. Maloletá je aktuálne identifikovaná s matkou, preferuje ju a má ambivalentný postoj k otcovi na báze rodičovskej rivalizácie. Matka má pre maloletú nastavený školský režim, maloletá sa v škole výborne učí. Otec sa s maloletou síce stretáva, ale nevie sa presadiť. V súčasnosti by bola striedavá osobná starostlivosť kontraproduktívna, lebo maloletá je matkou ako rezidenčným rodičom veľmi negativisticky ovplyvnená, je v konflikte záujmov rodičov a stotožňuje sa s názormi a rétorikou matky. Zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti by preto neprispelo k jej emočnej stabilite. Rodičia zároveň nie sú fakticky pripravení na striedavú osobnú starostlivosť, keďže každý má na spôsob výchovy a starostlivosti vlastnú optiku, pričom nie sú schopní ohľadom maloletej spoločne vecne komunikovať a spolupracovať. Otec nateraz nie je pripravený a spôsobilý konštruktívne a rozumne riešiť rôzne osobitné situácie pri výchove maloletej komunikáciou s matkou. Ďalším dôvodom nevyhovenia návrhu na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti je skutočnosť, že otec má vedomosť o tom, že matka nemá auto a napriek tomu žiada, aby si matka počas striedavej osobnej starostlivosti preberala maloletú u neho v E.. Súd prvej inštancie podporne vychádzal aj z tvrdenia kolízneho opatrovníka, že matka sa o maloletú riadne stará, taktiež odporučenie znalca zveriť maloletú matke za nastavenia širokého styku otcovi vrátane prespávania, prispelo k rozhodnutiu nezveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti. Matka sa preukázateľne o maloletú riadne stará a zabezpečuje jej potreby, toto právo je nateraz otcovi zo strany matky v časti odopierané, preto doposiaľ nemal možnosť preukázať, ako by celodennú starostlivosť o maloletú vrátane spánkového režimu či celovíkendových pobytov zvládal. Zverením maloletej do starostlivosti matky s úpravou veľmi širokého styku otca s maloletou bude mať otec priestor starať sa o maloletú v kľude a v pokoji, bez hádok a vulgarizmov

matky vo svojom terajšom bydlisku, tráviť s maloletou čas, aktivity, ale primárne plniť školské povinnosti, dodržiavať matkou nastavený školský režim vrátane času spánku. Súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletou vychádzajúc hlavne z odporúčania znalca, aby mal s maloletou stretávanie ucelené na viacero dní, a to aj s prespaním, a nie len na pár hodín po obede. Znalec tiež odporučil, aby si rodičia maloletú odovzdávali v školskom zariadení, čím sa eliminuje stret ich konfliktov. Samotná matka súhlasila, aby si otec počas školského vyučovania v týždni preberal maloletú v školskom zariadení. Pokiaľ v dni, kedy sa má realizovať stretávanie, maloletá nebude mať školské vyučovanie alebo bude chorá, otec si maloletú prevezme v domácnosti matky, ktorá býva v C.. Súd prvej inštancie osobitne upravil otcovi aj sviatky a školské prázdniny vyhlásené Ministerstvom školstva SR pre samosprávny kraj, lebo preukázateľne v súčasnosti matka odmieta akúkoľvek dohodu, ktorá by nebola výsledkom jej predstavy. Matka sa v prípade konfliktov s otcom ohľadom rozsahu styku odvoláva len na existujúce súdne rozhodnutie, čo prevzala aj maloletá. Matka je pritom v zvýšenej miere emocionálne labilná a impulzívne afektívna, má nepriateľské verbálne prejavy, neakceptuje rolu otca. Pri určení výživného vzal súd prvej inštancie do úvahy zárobkové možnosti, schopnosti a zdravotný stav oboch rodičov, vek a odôvodnené potreby maloletej, navrhovanú výšku výživného rodičmi a kolíznym opatrovníkom a taktiež skutočnosť, že dieťa sa má podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. Maloletá je zdravá, má len bežné ochorenia, navštevuje prvý stupeň základnej školy, chodí do družiny a do školskej jedálne. Ani jeden z rodičov nemá okrem maloletej iné vyživovacie povinnosti. Matka má v priemere celkový mesačný príjem 1.216,68 eur (netto mesačný príjem 941,18 eur, mesačne rodinné prídavky 25,50 eur a výživné od otca 250,- eur mesačne). Otec má u zamestnávateľa v priemere netto mesačný príjem 1.377,51 eur, za prenájom vlastného domu vlastnej firme (s.r.o.) účtuje ročne 1.000,- eur, t.j. mesačne 83,33 eur. Taktiež je jediným konateľom a spoločníkom firmy A. I., I., ktorá mala za rok 2019 celkové výnosy z hospodárskej a finančnej činnosti 8.040,44 eur, celkové náklady na hospodársku a finančnú činnosť v sume 7.572,49 eur, bola zaplatená daň 98,26 eur; za rok 2020 mala základ dane 298,17 eur, bola zaplatená daň 44,73 eur; za rok 2021 výnosy v sume 9.107,- eur, stratu 644,- eur, aktíva v sume 23.771,- eur, vlastný kapitál v sume 23.771,- eur. Pri určovaní výšky výživného otcovi súd prvej inštancie vychádzal zo zaužívanej súdnej praxe, že výživné na dieťa tvorí najviac 20 % sumy z čistého príjmu povinného rodiča (pre deti vo veku 0 – 15 rokov). 20 % z príjmu otca v čase rozhodovania vo veci (1.377,51 eur) predstavuje zaokrúhlene sumu 280,- eur na jedno dieťa. Súd prvej inštancie vyhodnotil ako objektívnu sumu výdavkov maloletej sumu 440,- eur. Sumu 440,- eur súd prvej inštancie považuje za celkový objektívny výdavok matky na maloletú, ak celý mesiac zabezpečuje starostlivosť o maloletú. V zmysle rozhodnutia bude maloletá u otca v mesiaci celkovo cca 8 dní (2 x od štvrtka do pondelka = 2 x 3,5 dňa a 2 x od stredy do štvrtka = 2 x pol dňa). Na upravené stretávanie cez prázdniny a sviatky súd prvej inštancie pri určovaní výživného neprihliadol, lebo rodičom určil stretávanie rovnodielne. Pri určovaní výšky výživného vychádzal aj z toho, koľko dní sa bude otec reálne o maloletú starať, a preto aj úmerne tomu ponížil sumu 240,- eur (ktorú by priznal, ak by nemal otec upravený styk s maloletou) na 176,- eur mesačne (pri priemere 30 dní v mesiaci je výživné 240,- eur; 8 dní predstavuje sumu 64 eur; 240 - 64 = 176). O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle . Vzhľadom na vykonané dokazovanie nie sú podmienky pre výnimky plynúce z a . Otec podal návrh i z dôvodu, že jeho manželka je na neho vulgárna, nadáva mu. Z výsluchu maloletej však bolo zistené, že obaja rodičia sa bili aj pred maloletou, nadávali si, preto sa obaja účastníci konania pričinili o rozpad ich manželstva. Samotné znalecké dokazovanie bolo vykonané na návrh otca, ktorý sa domáhal zveriť maloletú len jemu alebo do striedavej osobnej starostlivosti. Znalec jasne konštatoval, že aktuálne je v najlepšom záujme maloletej zveriť ju matke so širokým stykom pre otca s prespávaním. Na základe týchto zistení preto žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu svojich trov konania. V súvislosti s trovami znaleckého dokazovania súd prvej inštancie vyslovil, že o nich rozhodne samostatným uznesením napriek tomu, že v zmysle o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Dôvodom je to, že v čase vyhlásenia rozsudku nebola známa jeho celková výška.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie, výlučne vo výroku II. a III., napadol riadnym a včasným odvolaním otec maloletej z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nevysporiadal sa s predloženými dôkazmi a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Otec poukázal na to, že návrh na striedavú osobnú starostlivosť podal najmä z dôvodu, že súd prvej inštancie už na prvom pojednávaní 4. marca 2021 vec predbežné právne posúdil tak, že nevidí dôvod, prečo by maloletá nemala byť zverená do výlučnej starostlivosti matky. Súd prvej inštancie nezobral do úvahy otcom predložený autentický prepis nahrávok, ktoré vypovedajú o situácii v spoločnej domácnosti účastníkov konania pred podaním

návrhu na rozvod manželstva. Nezohľadnil ani jeho podrobné správy o komplikovanom priebehu styku s maloletou a o správaní matky k jeho osobe pred maloletou. Uvedené skutočnosti potvrdil i kolízny opatrovník v správach zo šetrenia zo 17. a 23. júna 2020, a z 30. septembra 2020. Súd prvej inštancie nepresvedčila ani Správa o realizácii odborného poradenstva Občianskeho združenia Poradenské Centrum Nádej (ďalej len „OZ PC Nádej“) z 27. mája 2021. Vzhľadom k vyslovenému predbežnému právnemu názoru súdu prvej inštancie na pojednávaní 4. marca a 3. júna 2021 otec na pojednávaní dňa 17. júna 2021 žiadal, aby súd nariadil znalecké dokazovanie. Na tomto pojednávaní súd prvej inštancie vyhlásil štyri uznesenia. Prvým uznesením nepripustil návrh otca na vykonanie dôkazu znaleckým dokazovaním, druhým uznesením vyzval účastníkov v zmysle veta prvá , aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Až po záverečnom vyjadrení kolízneho opatrovníka, ktorý v priebehu konania taktiež navrhol znalecké dokazovanie a zotrval na tomto návrhu aj v záverečnom vyjadrení, súd prvej inštancie vyhlásil tretie uznesenie, ktorým zrušil uznesenie o nepripustení znaleckého dokazovania a uznesenie o vyhlásení dokazovania za skončené a vyhlásil štvrté uznesenie, ktorým odročil pojednávanie na neurčito za účelom vykonania znaleckého dokazovania. Z uvedeného vyplýva, že návrh otca na nariadenie znaleckého dokazovania bol zamietnutý, pričom následne súd prvej inštancie sám rozhodol po záverečnom vyjadrení kolízneho opatrovníka o nariadení znaleckého dokazovania. Súd prvej inštancie si osvojil iba závery znaleckého posudku č. 46/2021, ktoré otec považuje za absurdné. Znalec sa síce stotožnil so správami kolízneho opatrovníka i so správami PC Nádej, avšak jeho závery o tom, že správanie matky eskalovalo až po podaní návrhu na rozvod z obavy, že príde o maloletú, sú zavádzajúce, pretože otec znalcovi oznámil, že návrh na rozvod podal práve z dôvodu agresívneho správania matky voči jeho osobe a voči maloletej. Znalec ďalej uviedol, že pre maloletú bude najlepšie zveriť ju matke a otcovi umožniť širší styk s maloletou, aby sa situácia upokojila. Nevedel však odpovedať na otázku otca, prečo navrhuje tento model styku s maloletou, ktorý nefunguje. Znalec apeloval na matku, že musí pracovať na zmene správania voči otcovi a motivovať maloletú k styku s otcom, avšak vôbec nevedel reagovať na otázku otca, kedy a či vôbec dôjde k zmene správania matky. Súd prvej inštancie aj napriek návrhu kolízneho opatrovníka zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti, zveril maloletú do výlučnej starostlivosti matky. Urobil tak i napriek upozorneniu otca, že matka sa k maloletej správa majetnícky, čo potvrdil aj kolízny opatrovník. Ak bude maloletá zverená do výlučnej starostlivosti matky, konflikty medzi účastníkmi budú naďalej eskalovať. Po vyhlásení rozsudku dňa 11. februára 2022 prišiel na styk s maloletou, avšak do bytu patriaceho do BSM sa nedostal, pretože matka vymenila zámok. Na matku podal trestné oznámenie. Matka mu maloletú neodovzdala na styk ani 12. februára 2022. Otec si k realizácii styku privolal aj políciu. Matka chcela odovzdať maloletú len v tielku s odôvodnením, že otec má počas styku znášať všetky náklady na maloletú, takže má mať pre maloletú oblečenie. Matka zmarila styk otca s maloletou aj 28. februára 2022, kedy bez dohody s otcom odcestovala s maloletou na východné Slovensko k svojej matke. Otcovi bol znemožnený styk aj 3. a 4. marca 2022. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky je scestné. Súd prvej inštancie sa presvedčil o správaní matky, o jej názoroch na výchovu maloletej aj na predbežnom prejednaní veci dňa 15. júla 2020, na informatívnom výsluchu vo veci vedenej pod sp. zn. dňa 10. septembra 2020, zo správ kolízneho opatrovníka i zo správy PC Nádej. Správanie otca je submisívne práve z dôvodu, že maloletú nechce stresovať. Situáciu sa snaží čo najviac zmierňovať. V žiadnom z vyššie uvádzaných dôkazov nie je zmienka o tom, že by jeho správanie bolo agresívne, vulgárne či zákerné. Je absurdné konštatovanie súdu prvej inštancie, že návrhu na zverenie maloletej do striedavej osobnej strostlivosti nie je možné vyhovieť i z dôvodu, že matka nemá auto, pričom otec žiada, aby si maloletú preberala v E.. E. sú od bydliska matky vzdialené cca 5 km a premáva tam mestská hromadná doprava. Súd prvej inštancie túto skutočnosť v konaní vôbec nespomenul. Pri určení výživného sa súd prvej inštancie neriadil reálnymi mesačnými nákladmi na maloletú, pretože tieto matka počas konania vôbec nevyčíslila, napriek tomu, že to na pojednávaní 17. júna 2021 otec žiadal. Matka predložila v konaní tabuľku „mesačné náklady na potraviny matka + dcéra“, z ktorej nevie, čo maloletá reálne skonzumuje za 352,- eur a ako matka maloletú stravuje. Vzhľadom na správanie matky 12. februára 2022 je otec nútený obstarať maloletej komplet oblečenie, hoci na oblečení, ktoré maloletá v súčasnosti má, sa taktiež podieľal. Otec nesúhlasil ani s rozhodnutím súdu prvej inštancie, že o trovách znaleckého dokazovania rozhodne samostatným uznesením. Súd prvej inštancie mal znalcovi určiť lehotu, v ktorej by vyčíslil znalečné za účasť na pojednávaní dňa 4. februára 2022, aby pri vyhlásení rozsudku už bola celková suma znalečného známa. Súd prvej inštancie v uznesení č.k. -250 z 14. júla 2021 zaviazal otca povinnosťou zložiť na účet súdu preddavok na trovy spojené so znaleckým dokazovaním vo výške 1.500,- eur, čo odôvodnil tým, že otec navrhol a trval na nariadení znaleckého dokazovania. Súd prvej inštancie však návrh otca na nariadenie znaleckého dokazovania na pojednávaní dňa 17. júna 2021

zamietol. Až po záverečnom prednese kolízneho opatrovníka sám rozhodol o nariadení znaleckého dokazovania. Súd prvej inštancie sa vôbec neriadil odôvodnením uznesenia č.k. -250, v ktorom konštatoval, že ide o procesné rozhodnutie vo veci preddavkov na trovy spojené so znaleckým úkonom, pričom vo veci náhrady trov konania bude rozhodnuté pri rozhodnutí vo veci samej, v ktorom súd zohľadní aj výšku preddavkov zložených účastníkmi konania. Záverom odvolania otec navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a III. tak, že „maloletú súd zveruje na čas po rozvode manželstva do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že:

- od pondelka od 14.30 hod. v každom párnom kalendárnom týždni do bezprostredne nasledujúceho pondelka do 8.00 hod. v nepárnom kalendárnom týždni s výnimkou školských prázdnin a sviatkov bude maloletá v osobnej starostlivosti otca,

- od pondelka od 14.30 hod. v každom nepárnom kalendárnom týždni do bezprostredne nasledujúceho pondelka do 8.00 hod. v párnom kalendárnom týždni s výnimkou školských prázdnin a sviatkov bude maloletá v osobnej starostlivosti matky. Počas školských prázdnin a sviatkov bude maloletá v striedavej osobnej starostlivosti rodičov tak, že

- každý nepárny kalendárny rok počas letných prázdnin bude maloletá v osobnej starostlivosti otca tak, že od 15.00 hod. dňa 01.07. do 15.00 hod. dňa 15.07. a od 15.00 hod. dňa 01.08. do 15.00 hod. dňa 15.08., počas vianočných prázdnin od prvého dňa vianočných prázdnin od 10.00 hod. do 27.12. do 18.00 hod., od piatku týždňa predchádzajúceho prázdninovému týždňu od 18.00 hod. do nedele počas jarných prázdnin prázdninového týždňa do 18.00 hod.,

- každý nepárny kalendárny rok počas letných prázdnin bude maloletá v osobnej starostlivosti matky tak, že od 15.00 hod. dňa 15.07. do 15.00 hod. dňa 01.08. a od 15.00 hod. dňa 15.08 do 15.00 hod. dňa 31.08., počas vianočných prázdnin od 27.12. od 18.00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod., počas veľkonočných prázdnin od prvého dňa veľkonočných prázdnin od 10.00 hod. do posledného dňa veľkonočných prázdnin do 18.00 hod.,

- každý párny kalendárny rok počas letných prázdnin bude maloletá v osobnej starostlivosti matky tak, že od 15.00 hod. dňa 01.07. do 15.00 hod. dňa 15.07. a od 15.00 hod. dňa 01.08. do 15.00 hod. dňa 15.08., počas vianočných prázdnin od prvého dňa vianočných prázdnin od 10.00 hod. do 27.12. do 18.00 hod., počas jarných prázdnin od piatku týždňa predchádzajúceho prázdninovému týždňu od 18.00 hod. do nedele prázdninového týždňa do 18.00 hod.,

- každý párny kalendárny rok počas letných prázdnin bude maloletá v osobnej starostlivosti otca tak, že od 15.00 hod. dňa 15.07. do 15.00 hod. dňa 01.08. a od 15.00 hod. dňa 15.08. do 15.00 hod. dňa 31.08., počas vianočných prázdnin od 27.12. od 18.00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod., počas veľkonočných prázdnin od 01. dňa veľkonočných prázdnin od 10.00 hod. do posledného dňa veľkonočných prázdnin do 18.00 hod., pričom miestom prevzatia a odovzdania maloletej je počas školských dní školské zariadenie, ktoré maloletá navštevuje a miestom prevzatia a odovzdania maloletej je počas dní pracovného pokoja, školských prázdnin a sviatkov miesto bydliska matky. Právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok majú po rozvode manželstva obaja rodičia. Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov súd výživné na maloletú neurčuje. Trovy znaleckého dokazovania budú znášať obaja účastníci konania každý v polovici.“

3. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletej s tým, že s návrhom otca na striedavú osobnú starostlivosť nesúhlasí. Maloletá by bola nasilu vytrhnutá z prostredia, v ktorom sa cíti bezpečne, v ktorom prospieva, je šťastná a zdravá, všetky jej potreby sú uspokojené a nič jej nechýba. Maloletá sa dňa 5. mája 2021 vyjadrila, že sa chce s otcom stretávať, avšak nechce u neho bývať. Otec nespolupracuje na výchove maloletej a zabezpečovaní jej potrieb. Pre maloletú nemá vytvorené potrebné podmienky, v detskej izbe nemá maloletá základný nábytok, nemá si kam uložiť oblečenie a školské potreby. V dome je dlhodobo zanedbaná hygiena. Otec sa o domácnosť nijako nestará, jeho matka v dome fajčí, v domácnosti sa nevarí a neupratuje. Otcovi nejde o najlepší záujem maloletej. Dokáže byť len príležitostným rodičom. Počas prvého a druhého školského roka maloletej, maloletú zo školy nikdy nevyzdvihol, a to i napriek žiadostiam matky, či po písomnom oznámení školy v septembri a v novembri 2021, že z dôvodu nefungujúcej jedálne je potrebné vyzdvihnúť maloletú po štvrtej vyučovacej hodine. Striktne sa držal len styku určeného v neodkladnom opatrení z čias, kedy maloletá chodila do škôlky. Taktiež s ňou nikdy neostal na online vyučovaní alebo počas jej choroby, čo odôvodňoval pracovnými povinnosťami. Trestné oznámenie otca je neopodstatnené, nakoľko 10. februára 2022 obdržali rodičia vrátane otca oznam od triednej učiteľky, že deti sú v karanténe, pričom 11. februára 2022 bude online vyučovanie a deti je potrebné dôkladne otestovať. Po online vyučovaní odišla matka s maloletou z bytu za účelom testovania, o čom otca informovala. So sebou si zobrala iba služobný mobil, preto sa jej otec nemohol dovolať. Dňa 12. februára 2022 bola maloletá ešte stále v karanténe. Maloletá

na otázku policajta, či chce ísť niekam s otcom, odpovedala, že nechce. Matka ďalej uviedla, že zámok v byte vymenila potom, čo už nedokázala znášať návštevy otca, počas ktorých dochádzalo k hádkam. Počas ich neprítomnosti v byte stúpla spotreba vody a maloletej zmizla hotovosť vo výške 50,- eur. Otec byt neobýva od 4. augusta 2020, kedy bol políciou z bytu vykázaný. Od výmeny zámku otec maloletú pri každom jednom styku zákerne stresuje, že zámok rozvŕta. Maloletá párkrát otcovi ušla domov, pretože takto prebiehajúci styk bol pre ňu stresujúci. Otec 4. februára 2022 maloletú dve hodiny vozil v aute po J., kričal a vyhrážal sa jej, že už domov k matke nepôjde a že na matku bude podávať trestné oznámenia. Pri každom styku ju stresuje vyhrážaním sa policajtami. Nie je pravdivé tvrdenie otca, že s maloletou bola 28. februára 2022 na východnom Slovensku. Nakoľko otec nechcel dovoliť maloletej tráviť jarné prázdniny u starej matky, ostali v C.. Je možné, že maloletá mu telefonicky podala nesprávnu informáciu. V C. boli aj v dňoch 1. až 4. marca 2022, počas ktorých navštívili obchodné centrum Bory, absolvovali plávanie v Petržalskej plavárni a boli na Železnej studničke. Nakoľko si otec počas jarných prázdnin nezobral dovolenku, snažila sa maloletej vytvoriť každý deň nejaký program. Otec v odvolaní namieta vyčíslené spoločné náklady na stravu vo výške 352,- eur. Súd prvej inštancie v rozsudku stanovil opodstatnené náklady na maloletú aj s ohľadom na neustále zdražovanie vo výške 200,- eur. Otec veľakrát nechá maloletú hladnú alebo jej dá hranolky, párkovú klobásu, či chlieb s maslom bez akejkoľvek zeleniny. Nekúpil jej žiadne oblečenie či obuv. Vo februári a marci 2022 prispel na výživu maloletej sumou 29,87 eur mesačne. Súd prvej inštancie stanovil alikvotné výživné vo výške 176,- eur s prihliadnutím na to, že počas styku má otec znášať všetky náklady na maloletú. Otec ani raz neuhradil poplatky súvisiace so vzdelávaním maloletej a nekúpil jej školské pomôcky. Nikdy neurobil nič nad rámec domácich úloh. Osobne sa nepozná so spolužiakmi maloletej ani s ich rodičmi, navzájom sa nenavštevujú a ani spolu s nimi nerieši bežné problémy v škole, osobne nepozná učiteľky ani vychovávateľku. Maloletú počas styku mnohokrát nasilu vláči len po ihriskách. Otec bude maloletú zanedbávať a bude sa snažiť na nej ušetriť. Pokiaľ ide o trovy znaleckého dokazovania, tieto by mal znášať otec, ktorý znalecké dokazovanie navrhol.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( , – ďalej len „“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou, účastníkom konania ( a a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ) s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ) postupom na nariadenom odvolacom pojednávaní ( ), doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením listinných dôkazov, keďže to pre zistenie skutočného stavu veci považoval za potrebné ( ) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a je dôvodné ho potvrdiť ( a ).

6. Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie bol návrh navrhovateľa, manžela, otca maloletého dieťaťa na rozvod manželstva a s tým spojenú úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Súd prvej inštancie manželstvo účastníkov rozviedol (rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti nadobudol právoplatnosť dňa 18. marca 2022) a na čas po rozvode zveril maloletú H. do osobnej starostlivosti matky, otcovi uložil povinnosť platiť výživné a upravil styk otca s maloletou.

7. Predmetom odvolacieho konania je bez ohľadu na rozsah a odvolacie dôvody preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd upravil práva a povinnosti rodičov k maloletej H. na čas po rozvode manželstva.

8. Otec maloletej primárne v odvolaní namietal nesprávnosť zverenia maloletej do starostlivosti matky, žiadal maloletú zveriť do striedavej starostlivosti oboch rodičov.

9. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

11. Odvolací súd sa i po doplnení dokazovania plne stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Odvolací súd nezistil dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s rozhodnutím a podstatou argumentácie pojatou súdom prvej inštancie do odôvodnenia napadnutého rozsudku. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie. Nakoľko tu však je nesúhlas odvolateľa, otca maloletej s takýmito dôvodmi a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa s odvolacími námietkami, odvolací súd dodáva nižšie uvedené.

12. Podľa a , v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného (1). Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi (5).

13. Podľa Čl. 41 ods. 4 starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.

14. Podľa Čl. 3 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi (1). Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi (ods. 2).

15. Rodičovské práva a povinnosti nesporne patria obidvom rodičom. Ak rodičia žijú v manželstve, predpokladá sa, že svoje deti vychovávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletých detí. úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rieši v určitých špecifických situáciách osobitne, tak ako to predpokladá Čl. 51 ods. 1 . preferuje dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (, , a ). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv a povinností, rozhodne o ich výkone tak ako tomu je v danej veci súd, vždy však s prihliadnutím na najlepší záujem maloletého dieťaťa. V konaniach, kde sa rozhoduje o výkone rodičovských práv a povinností, konať v záujme dieťaťa znamená brať do úvahy najmä napĺňanie jeho potrieb, istoty, spokojnosti, bezpečia, vyplývajúce z citových väzieb a vzťahu dieťaťa k obom rodičom.

16. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade zdôrazniť, že pri rozhodovaní o zabezpečovaní starostlivosti o maloleté dieťaťa je súd povinný rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že úloha druhého rodiča pri výchove má svoj význam. Spôsobilosť rodičov dieťa vychovávať nie je daná len ich hmotnými podmienkami, ale aj ich prístupom k právam druhého rodiča a k právu dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Súd prvej

inštancie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa správne prihliadol prioritne na záujem dieťaťa, dôvodne nestotožňoval so subjektívnymi predstavami rodičov o výlučnej či striedavej starostlivosti o maloletú.

17. Odvolací súd doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s nižšie popísanými listinnými dôkazmi.

18. Z výsluchu zástupkyne otca a otca maloletej mal odvolací súd za preukázané, že otec považuje za dôvodné zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti a to s poukazom na nevhodné správanie sa matky, na jej agresívne spôsoby komunikácie s otcom maloletej, na výsmešný tón a neakceptovanie otca. Takéto správanie preberá vo vzťahu k otcovi i maloletá, ktorá sa k otcovi správa neúctivo, drzo. Styk sa realizuje v minimálnom rozsahu.

19. Z výpovede matky maloletej mal za preukázané, že starostlivosť o maloletú zabezpečuje riadne, otec neustále poukazuje len na chyby a nedostatky vo výchove matky, avšak nespravil pre dcéru nič dobré, prospešné, čo by urobilo jej život krajší, zdravší a kvalitnejší. Otec ani napriek pomoci psychológov nedokáže zlepšiť svoj vzťah s dcérou, nevyužíva praktické rady. Otec neustále čaká, čo začne robiť maloletá.

20. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka mal odvolací súd za preukázané, že po prešetrení pomerov a zisťovaní názoru maloletej považuje za naplnenie najlepšieho záujmu maloletej jej zverenie do osobnej starostlivosti matky, napriek tomu, že i u otca sú vhodné materiálne podmienky, keď okrem zápachu v dome nemožno uviesť, že by boli podmienky nevhodnými.

21. Z listinného dôkazu, zo záverečnej informačnej správy Centra pre deti a rodiny Bratislava z realizácie výchovného opatrenia v Centre zo dňa 14. decembra 2023 (č.l. 562) vyplýva, že spoločné stretnutia otca s maloletou boli zamerané na sanáciu vzťahu v súlade s cieľom výchovného opatrenia. Maloletá na poslednom individuálnom stretnutí komunikovala psychologičke, že vidí u otca pozitívnu zmenu, keď nevyvíja na ňu taký nátlak v súvislosti so spoločnými stretnutiami a programom, ako tomu bolo v minulosti. Vzťah s matkou hodnotila maloletá ako najbližší, pri zmienke o matke sa usmievala a pozitívne hodnotila i rodinných príslušníkov zo strany matky. Páči sa jej, že sú veselí, smejú sa a s otcom sa smeje málo. Otec počas stretnutí voči dcére prejavoval pozitívne emócie, zaujímal sa o jej školské výsledky a trávenie voľného času, komunikoval s ňou o rôznych variantoch trávenia voľného času avšak často narazil na dcérin odmietavý postoj. Otec bol spontánny, uvoľnený. V prípade, že individuálne stretnutie s dcérou neprebiehalo podľa jeho očakávaní, mal tendenciu sa k uvedenému vracať a opisovať dcérine odmietavé správanie pred pracovníkmi Centra. Maloletá H. na otcove poznámky reagovala verbalizovaním jej dôvodov odmietavého postoja, jej neverbalita vykazovala znaky diskomfortu. Centrum skonštatovalo, že realizácia výchovného opatrenia nesplnila svoj účel. Otec dokázal aplikovať odporúčané zmeny vo vzťahu k dcére do každodenného života, ale zmenu vo vzťahu k dcére nemá zvnútornenú v postačujúcej miere k tomu, aby došlo k plnohodnotnému obnoveniu ich vzájomného vzťahu. Bol odporúčaný proces sanácie otec – dcéra, ktorý je na rodičoch, keď maloletá H. nemá mechanizmy na iniciovanie obnovy bezpečného vzťahu otec – dcéra. Nakoľko maloletá H. je dlhodobo vystavovaná negatívnym dopadom konfliktu jej rodičov, bolo odporučené v záujme jej dlhodobého zdravého vývinu absolvovať podpornú formu terapie.

22. Zo záverečnej správy Centra pre deti a rodiny Bratislava z realizácie individuálneho poradenstva s matkou maloletej vyplýva, že na poslednom sedení bola zosumarizovaná spolupráca s matkou k účelu výchovného opatrenia, keď matka vyhodnotila vzájomnú spoluprácu veľmi pozitívne a to aj napriek tomu, že trvala na tom, že je opatrná a nezmenila postoj voči otcovi maloletej. Zo záverov poradenstva vyplynulo, že na strane matky došlo k zmene čo sa týka otvorenosti a neutrálneho spôsobu komunikácie ohľadom otca maloletej. Matka však nepreukázala dostatočnú otvorenosť na zmenu svojich postojov a minimálnu úroveň sebareflexie potrebnú na naplnenie účelu spolupráce. Účel výchovného opatrenia naplnený nebol. Matke bola odporúčaná aktívna participácia na psychologickej práci na hlbšej úrovni.

23. Zo záverečnej informačnej správy Centra pre deti a rodiny Bratislava z realizácie individuálneho poradenstva s otcom maloletej vyplynulo, že otcovi bol odporučený vhodný prístup a komunikácia smerom k dcére počas asistovaného stretnutia, ktoré sa bude niesť v duchu tu a teraz, žiadnych veľkých plánov a nereálnych sľubov, či vytvárania tlaku na dcéru. Bol poučený, že nie je vhodné vytvárať na dcéru tlak a zakazovať jej komunikovať s matkou o témach, ktoré sú pre ne dôležité. Záverom bolo

odporúčanie na zlepšenie komunikácie medzi rodičmi, keď otec neprejavil dostatočnú vnútornú ochotu a pripravenosť na autentickú zmenu svojich postojov voči matke maloletej. Otcovi bola odporučená proaktívna participácia na psychologickej práci na hlbšej úrovni za účelom zmeny postojov voči matke maloletej dcéry.

24. Zo znaleckého posudku č. 10/2023 EDZ (č.l. 574) vypracovaného vo veci prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa pre zadávateľa ORPZ Bratislava V sp. zn. vyplynul záver, že maloletá má adekvátne rozvinuté kognitívne schopnosti, verbálne vyjadrovanie aj intelekt, pričom jej inteligenčný kvocient ju zaraďuje do pásma vyššieho priemeru. Po osobnostnej stránke je extrovertná, má rada spoločnosť, túži po vzrušení, rada riskuje, pohotovo využíva príležitosti, rada sa predvádza. Koná na základe momentálnych podnetov, je impulzívna, nie vždy spoľahlivá. Má ťažkosti rozmýšľať v širších súvislostiach. Osobnosť je plochá, odťažitá, vnútorne oploštená, emocionalitu potláča a kontroluje. V správaní evidentne uplatňuje svoju moc. Maloletá interpretuje prežívané udalosti subjektívne. Tendencie ku klamstvu, fabulácii, skresľovaniu prežitých udalostí u maloletej preukázané neboli. Maloletá dáva dôraz na okolnosti, ktoré sú v neprospech otca, je mohutne ovplyvnená svojou matkou, matkinou hostilitou voči otcovi. Matku vníma ako ideálnu, bez chyby, otec je absolútne devalvovaný, dobré na ňom je len to, že sa narodila. U matky bola zistená skrytá hystéria, charakterizuje ju sociálna konvenčnosť, zdôrazňuje svoju harmóniu s ostatnými a takmer nezdolný optimizmus. Verí, že jej myslenie je jasné, logické, zatiaľ čo myslenie ostatných nie. Matka je vysoko nadpriemerne inteligentná, s nadpriemernou verbálnou produkciou. Otec je taktiež nadpriemerne inteligentný, neneurotický, prívetivý, otvorený novým skúsenostiam a svedomitý. Otec má zvýšenú potrebu náklonnosti na prejavy pozornosti zo strany druhých, má však obavy, že jeho nároky nebudú naplnené, ak úprimne prejaví vlastné názory a city. Ľahko sa poddá iným, v hádkach býva neúspešný a porazený. Vo vzťahoch je pasívny a pri rozhodovaní odkázaný na druhých, chýba mu sebadôvera. Vplyv rodičov na maloletú je odlišný. Matka svojou osobnosťou maloletej modeluje ako sa možno správať k otcovi aj k inštitúciám. Otec má na maloletú malý vplyv. Nevzdáva sa a napriek odmietaniu nástojí na pravidelnom stretávaní sa. To sa napokon obracia proti nemu, keď maloletá odmieta spolupracovať a používa na to stále sofistikovanejšie spôsoby, otec ustupuje a maloletá víťazí. Tieto drobné víťazstvá majú však majú dlhodobý nepriaznivý vplyv na vzťah otec – dcéra a na budúce vzťahy k maloletej k mužom a ľuďom vo všeobecnosti. Výchovný vplyv rodičov na psychický vývin maloletej je rozdielny, rodičia sú rovnako nedôslední a poskytujúci približne rovnakú autonómiu. Matka je málo direktívna, poskytuje viac pozitívneho záujmu, otec je vnímaný ako hostilný, s malým množstvom poskytovania pozitívneho záujmu a primeranou direktivitou voči dcére. Obaja rodičia ovplyvňujú maloletú vo vzťahu k druhému rodičovi, matka však viac. Dôsledkom je primknutie maloletej k matke a odmietanie otca. Kvalita vzťahu medzi maloletou a jej rodičmi je rozdielna. Pre dieťa je neúnosné stratiť rodiča, preto sa prikloní k rodičovi, ktorý mu ostal. Pre maloletú H. je jednoznačným preferenčným rodičom matka. Matka je v aliancii s matkou proti otcovi a želá si minimalizovať vplyv otca vo svojom živote aj v budúcnosti. Chce sa s ním stýkať v sobotu 6 hodín a vtedy, keď sa sama rozhodne. Maloletej škodí matkin nevyriešený vzťah k otcovi. Maloletú ovplyvňuje matka, otec je v očiach maloletej zdevalvovaný, nemá na maloletú vplyv. Pri interakcii s otcom je maloletá odvážna, hovorí priamo i nepríjemné veci. Maloletá vníma stretávanie sa s otcom v presne stanovených časoch ako obmedzujúce.

25. Vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie i vyššie popísaný doplneným dokazovaním odvolací súd mal za preukázané, že je v najlepšom záujme maloletej a súčasne najoptimálnejším riešením zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky. Dohoda medzi rodičmi možná nebola, keď otec navrhoval zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, matka navrhovala zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, obaja rodiča sa riadne starajú o maloletú H., pokiaľ je v ich starostlivosti a v ich domácnosti neboli zistené závažné nedostatky s výnimkou nejasného zápachu v domácnosti otca. Nedostatočná či nevhodná materiálna starostlivosť otca nebola preukázaná, preukázaný bol odmietavý postoj maloletej k otcovi. Nemožno síce spochybniť, že zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti sleduje právo dieťaťa na rovnocenný kontakt s rodičmi, právo na výchovu a zabezpečenie starostlivosti o neho matkou i otcom. Správne súd prvej inštancie prihliadol aj na názor maloletej, ktorá bola vypočutá nielen kolíznym opatrovníkom, ale i znalcom a ktorá prezentovala svoj názor. Zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti nie je v záujme maloletej. Maloletá preferuje matku, otec sa nevie presadiť. Rodičia nie sú schopní konštruktívne komunikovať. Pokiaľ otec v odvolaní namieta agresívne správanie matky, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že ide o povahovú črtu matky, ktorá však nemá negatívny vplyv na maloletú. Medzi matkou a maloletou je vzájomná silná a hlboká psychologická identifikácia. Maloletá

sa cíti s matkou spokojnejšia, šťastnejšia, veselšia, podľa jej vyjadrenia sa s matkou a členmi jej rodiny viac smejú. Prostredie u matky je pre maloletú emočne stabilné. Odvolací súd nemá žiadne pochybnosti o vhodnosti súdom prvej inštancie zvoleného rozhodnutia ohľadom zverenia maloletej matke, keď súd pri svojich úvahách sledoval najmä záujem maloletej a stálosť výchovného prostredia. Zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky súd prvej inštancie nepochybil a odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku o tejto otázke. Odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky za správne. Zdôrazňuje však, že rodičia majú zachované právo vzájomnej dohody v otázke starostlivosti o maloleté dieťa.

26. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné odvolanie otca ani v časti úpravy styku.

27. Podľa a , rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode (1). Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť (2).

28. Odvolací súd pri rozhodovaní o úprave styku zhodne so závermi svojej skoršej rozhodovacej praxe v obdobných veciach považuje za potrebné zdôrazniť, že rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu súd upravuje ako komplex oprávnení a povinností oboch rodičov s cieľom zabezpečenia riadneho a bezproblémového vývoja dieťaťa napriek okolnosti rozpadu manželstva rodičov dieťaťa a to tak, aby každý z rodičov mal v rámci stanovenej úpravy priestor nielen na utužovanie a prehlbovanie svojho vzťahu k dieťaťu, ale i na uplatňovanie svojho výchovného vplyvu, pôsobenia na dieťa a tiež na čo najširšie rozhodovanie o otázkach z tohto pohľadu významných. Vzhľadom na zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky je žiadúce vytvoriť aj druhému rodičovi (popri určení mu vyživovacej povinnosti na dieťa) podmienky na to, aby sa aj on mohol podieľať na výchove dieťaťa a tiež na rozhodovaní o niektorých ďalších otázkach spôsobilých ovplyvniť jeho vývin. Len takto sa totiž môže vytvoriť, resp. v tom lepšom prípade pri existencii náležite kultivovaného vzťahu každého z oboch rodičov na jednej a dieťaťa na druhej strane, i prehĺbiť pocit spolupatričnosti takýchto osôb. Takto to potom musí / má byť bez zreteľa na kvalitu vzájomného vzťahu oboch rodičov dieťaťa, či prípadné nadviazanie nimi nových partnerských vzťahov, alebo dokonca i formalizovanie takýchto nových vzťahov a tiež bez zreteľa na prípadné osobné antipatie medzi rodičmi a ich inými príbuznými. Prvoradým je tu totiž záujem dieťaťa a tomu musia ustúpiť všetky animozity, a to i v podobe schopnosti rodičov sa nad svoje spory, či nimi subjektívne vnímané utrpené krivdy povzniesť. Možnosti rodiča dieťaťa, otca nemajúceho dieťa v osobnej starostlivosti sú limitované práve časovými úsekmi vyhradenými styku dieťaťa s takýmto rodičom a majú charakter len doplnkového pôsobenia na dieťa vo vzťahu k výchove realizovanej matkou, ktorá má dieťa v osobnej starostlivosti. Úpravou styku otca s maloletou v rozsahu každý párny kalendárny týždeň od štvrtku od 14.30 hod. do nasledujúceho pondelka v nepárnom kalendárnom týždni do 08.00 hod, každý nepárny kalendárny týždeň od stredy od 14.30 hod. do štvrtka do 08.00 hod., s výnimkou sviatkov a školských prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva SR pre samosprávny kraj, v ktorom maloletá navštevuje školské zariadenie. Počas letných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku od 01.07. od 15.00 hod. do 15.07. do 15.00 hod. a od 01.08. od 15.00 hod. do 15.08. do 15.00 hod. a v párnom kalendárnom roku od 15.07. od 15.00 hod. do 01.08. do 15.00 hod. a od 15.08. od 15.00 hod. do 31.08. do 15.00 hod. Počas Vianočných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku od prvého dňa vianočných prázdnin od 10.00 hod. do 27.12. do 18.00 hod. a v párnom kalendárnom roku od 27.12. od 18.00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod. Počas jarných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku od piatku týždňa predchádzajúceho prázdninovému týždňu od 14.30 hod. do nedele počas jarných prázdnin do 18.00 hod. a v párnom kalendárnom roku od 01. dňa veľkonočných prázdnin od 10.00 hod. do posledného dňa veľkonočných prázdnin do 18.00 hod. Počas veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od Zeleného štvrtka od 15.00 hod. (do – pozn. odvolacieho súdu) utorka nasledujúceho týždňa do 17.00 hod., sú rešpektované konkrétne okolnosti prípadu i potreby dieťaťa a sú eliminované, či aspoň minimalizované všetky potenciálne rušivé vplyvy.

29. Pri riadení sa úvahami podanými vyššie potom odvolací súd má za to, že je potrebné potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý odvolaním otca aj vo výroku o úprave styku otca s maloletou. Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie uvedenými v preskúmavanom rozsudku, že v konaní boli preukázané dôvody pre úpravu styku práve v rozsahu určenom súdom prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rodičia majú odlišné

predstavy o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej a odlišne popisujú vzťahy v rodine a ich vzájomná komunikácia je problematická. Styk otca s maloletou, v záujme stabilizácie ich vzťahu a nastavenia pravidelného režimu ich styku, bolo potrebné upraviť. Otec v odvolaní neuvádzal, či považuje styk s maloletou za postačujúci, resp. že by mu niečo malo brániť v realizácii styku s maloletou, keďže zotrvával na striedavej starostlivosti. Odvolací súd má preto za to, že súdom prvej inštancie určený styk otca s maloletou i s ohľadom na doterajší priebeh styku, je primeraný a umožní otcovi utužovať vzťah s maloletou, korigovať vnímanie a prežívanie maloletej vo vzťahu k nemu a prehlbovať silné citové väzby medzi nimi. Odvolací súd sa stotožňuje s úpravou styku upravenou preskúmavaným rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorá úprava styku vychádza z doterajších pomerov na strane účastníkov konania, plne rešpektuje režim maloletej, jej vek a návyky a je z hľadiska záujmu maloletej a úspešnej realizácie styku s maloletou vyhovujúca.

30. Takto upravený styk je potrebné považovať za dočasný a ak sa zmenia pomery, je možné ho zmeniť, či už dohodou rodičov, ktorá má prednosť pred rozhodnutím súdu alebo ktorýkoľvek z rodičov môže požiadať o zmenu úpravy styku príslušný súd. Odvolací súd zdôrazňuje, že rodičia by mali pri výchove maloletej kooperovať, v záujme maloletej zlepšiť komunikáciu a vzájomné vzťahy. Je nutné, aby rodičia eliminovali napätie a konflikty pri vzájomných stretnutiach a docielili uskutočnenie styku v pokojnej atmosfére. Podľa názoru odvolacieho súdu je nepochybne v záujme maloletej, aby sa otec tiež podieľal na jej výchove, keďže maloletá potrebuje k zdravému a harmonickému vývoju starostlivosť a lásku oboch rodičov.

31. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie i v časti výživného osobitne žiadnym z účastníkov nenapadnutého odvolaním. K inštitútu výživného pre maloleté dieťa treba pristupovať ako k bazálnemu právu dieťaťa, na ktorom sa majú podieľať obaja rodičia.

32. Podľa , , , a plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

33. Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

34. Po posúdení súdom prvej inštancie zistených a preukázaných možností, schopností a majetkových pomerov matky a otca a s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletej, zohľadnení pomerne širokej úpravy styku otca s maloletou odvolací súd dospel k záveru, že výživné určené otcovi súdom prvej inštancie zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca, ako i odôvodneným potrebám maloletej. Pri rozhodovaní o výške výživného pre maloleté deti súd prvej inštancie vychádzal z dokladov predložených rodičmi o výške ich priemerného čistého mesačného príjmu, pričom priemerný čistý mesačný príjem predstavoval u otca sumu 1.460 eur a u matky predstavoval sumu 940 eur. Rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú. Čo sa týka primeranosti výšky výživného odvolací súd sa zhodol so závermi súdu prvej inštancie, že primeraným zisteným a preukázaným pomerom účastníkov, potrebám maloletej ako i možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca zodpovedá určenie výživného pre maloletú vo výške 176,- eur. Odôvodnenosť tejto výšky výživného súd prvej inštancie podrobne vysvetlil v odsekoch 60 až 63 preskúmavaného rozsudku, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd plne stotožňuje bez potreby ich opakovať.

35. Odvolací súd na základe preskúmania rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o určení výživného nezistil okolnosti, ktoré by viedli k záveru o nesprávnosti rozhodnutia o určení sumy výživného vo výške 176 eur mesačne. Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily dôslednému zabezpečeniu výživy maloletých detí, ktoré sú v plnej miere odkázané výživou na svojich rodičov, keďže nie sú schopné samy sa živiť. Životná úroveň detí je odrazom životnej úrovne ich rodičov. Súd prvej inštancie rešpektoval zákonné kritéria rozhodujúce pre stanovenie rozsahu vyživovacej povinnosti a správne určil vyživovaciu povinnosť otca s ohľadom na vek, zdravotný stav maloletej, aktuálne životné náklady a tendenciu zvyšovania životných nákladov v budúcnosti.

36. Odvolacia námietka otca voči výroku III., ktorým súd prvej inštancie rozhodol, že o trovách znaleckého dokazovania rozhodne samostatným uznesením považoval odvolací súd za nedôvodnú. Pojem trovy znaleckého dokazovania nepozná.

37. Podľa o nároku štátu na náhradu trov konania a o výške náhrady trov konania štátu môže súd rozhodnúť samostatným uznesením aj po vydaní rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

38. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť zmenu preskúmavaného rozsudku, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

39. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.

40. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta z. č. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).