Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/67/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobcu: REHAU s.r.o., so sídlom Kopčianska 82 A, 850 00 Bratislava, IČO: 31 364 217, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Margita Lonská, s.r.o., so sídlom Kalinčiakova 25, 831 04 Bratislava, IČO: 36 862 282, proti žalovanému v 1/ rade: C. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, XXX XX F., a žalovanému v 2/ rade: T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/XX, XXX XX W., právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. ŠKERDA, s.r.o., so sídlom Radlinského 1727/49, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 858 501, v konaní o zaplatenie 3.667,69 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. -212 zo dňa 8. januára 2018 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Námestovo č.k. -264 zo dňa 18. decembra 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. -212 zo dňa 8. januára 2018 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Námestovo č.k. -264 zo dňa 18. decembra 2018 p o t v r d z u j e .

Žalovanému v 1/ rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Žalovaný v 2/ rade m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením okresný súd výrokom I. žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, výrokom II. priznal žalovanému v 1/ rade a žalovanému v 2/ rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a výrokom III. priznal štátu voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení poukázal na žalobu, ktorou žalobca žiadal uložiť žalovaným spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť mu sumu 3.667,69 Eur titulom náhrady škody, ktorú žalovaní spôsobili ako členovia štatutárneho orgánu pri výkone funkcie konateľov spoločnosti FRAME+, s.r.o., ktorá škoda vznikla spoločnosti FRAME+, s.r.o. v uvedenej výške porušením povinnosti žalovaných konať v mene spoločnosti pri výkone funkcie konateľa s odbornou starostlivosťou a ktorú škodu si uplatnil žalobca ako veriteľ spoločnosti FRAME+, s.r.o. spolu s trovami konania. Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť FRAME+, s.r.o. si u žalobcu objednala tovar, ktorého špecifikácia čo do druhu, množstva a ceny je uvedená vo faktúre č. 02903391 zo dňa 25. 5. 2009 vystavenej žalobcom po tom, čo žalobca tovar preukázateľne dodal spoločnosti FRAME+, s.r.o., čo vyplýva z dokladu o prevzatí od prepravcu opatreného podpisom osoby konajúcej za odberateľa tovaru - spoločnosť FRAME+, s.r.o. Dodaný tovar bol v hodnote 3 055,92 EUR, ktorý žalobca následne vyfakturoval. Spoločnosť FRAME +, s.r.o. cenu za prevzatý tovar neuhradila napriek výzvam na dodatočnú úhradu zo strany žalobcu. Následne žalobca uplatnil svoj nárok voči spoločnosti na súde, na základe čoho Okresný súd Námestovo vydal v konaní č. platobný rozkaz, ktorý je právoplatný a vykonateľný dňom 14.9.2010.

Súd vyhovel návrhu žalobcu a predmetným platobným rozkazom zaviazal spoločnosť FRAME+, s.r.o. na zaplatenie sumy istiny 3 055, 92 Eur spolu s príslušenstvom: zákonným úrokom z omeškania 9% p.a. zo sumy istiny od 25.6.2009 do zaplatenia a spolu s trovami súdneho konania vo výške 439,76 EUR, z čoho 183 Eur ako súdny poplatok zaplatený žalobcom a 256,76 Eur ako trovy právneho zastúpenia žalobcu v konaní. Spoločnosť FRAME+, s.r.o. nesplnila záväzok judikovaný v prospech žalobcu označeným platobným rozkazom, na základe čoho žalobca podal návrh na začatie exekučného konania. Pohľadávka žalobcu voči spoločnosti FRAME+, s.r.o. je predmetom exekučného konania vedeného súdnym exekútorom JUDr. Peter Stano, exekútorský úrad Trnava, pod číslom, EX 138/11. Poverený exekútor vydal na základe návrhu žalobcu exekučný príkaz dňa 1.3.2011, pričom formou exekúcie má byť v zmysle príkazu prikázanie pohľadávky z bankového účtu povinného. K dnešnému dňu exekúcia nie je ukončená a pohľadávka žalobcu nebola uspokojená ani z časti z dôvodu, že povinný nedisponuje žiadnymi prostriedkami na bankových účtoch, respektíve konkrétne bankové účty známe nie sú, ako ani nedisponuje iným hnuteľným ani nehnuteľným majetkom. Z vyjadrenia exekútora vykonávajúceho exekúciu pohľadávky voči spoločnosti FRAME+, s.r.o. vyplýva, že táto spoločnosť nemá žiaden majetok a pohľadávka nebude zo strany spoločnosti uspokojená. Spoločnosť FRAME+, s.r.o. ako právnická osoba koná prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu, ktorého konanie a podpisovanie za spoločnosť vykonávajú konatelia tejto spoločnosti, ktorými sú žalovaní v 1/ a 2/ rade, pričom toto konanie je v zmysle zákonných ustanovení považované priamo za konanie spoločnosti. Žalovaní konajú, tak ako vyplýva z výpisu z Obchodného registra za menovanú spoločnosť, každý samostatne.

2. Konanie konateľa spoločnosti sa považuje priamo za konanie právnickej osoby, pričom konanie konateľa vo vzťahu k tretím osobám nemožno účinne nijako obmedziť. Konateľ je viazaný výhradne svojou zodpovednosťou konať a vykonávať funkciu konateľa s odbornou starostlivosťou v záujme spoločnosti a ďalšími povinnosťami, ktoré povinnosti mu definuje , ako protipóly k širokým oprávneniam, ktoré má pri konaní v mene spoločnosti. Základné povinnosti konateľa definuje v , pričom patrí medzi ne najmä zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti, ako aj predkladanie účtovných závierok valnému zhromaždeniu na schvaľovanie. Pri všetkých úkonoch má konateľ konať s odbornou starostlivosťou. Odbornú starostlivosť bližšie nevymedzuje, respektíve ponecháva priestor výkladu jej všeobecným definovaním, že sa jedná o konanie, pri ktorom je záujem spoločnosti na prioritnom mieste. Pri obchodných spoločnostiach je týmto záujmom nepochybne podnikateľský úspech, alebo aj zníženie podnikateľských rizík pri vykonávaní obchodnej činnosti. Za konanie s odbornou starostlivosťou sa považuje tiež získanie dostupných informácií a zváženie prípadných rizík pri tom ktorom rozhodnutí tak, aby spoločnosť neutrpela stratu. Konanie s odbornou starostlivosťou vymedzuje tiež Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v , ktorý tento pojem vymedzuje nasledovne: „Konaním s odbornou starostlivosťou sa na účely tohto zákona rozumie konanie so starostlivosťou primeranou funkcii alebo postaveniu konajúcej osoby po zohľadnení všetkých dostupných informácií, ktoré sa týkajú alebo môžu mať vplyv na jej konanie." Konateľ obchodnej spoločnosti ako osoba majúca prístup ku všetkým účtovným dokladom má možnosť reálne zvážiť kúpnu silu spoločnosti, jej aktíva a pasíva a svoje obchodné rozhodnutia týmto faktorom prispôsobiť.

3. Žalobca má za to, že žalovaní ako konatelia porušili svoju zákonnú povinnosť konať s odbornou starostlivosťou pri konaní za spoločnosť FRAME+, s.r.o., pričom uzatvorili kúpnu zmluvu na nákup tovaru od žalobcu v cene, ktorú spoločnosť reálne nemohla uhradiť, keďže spoločnosť v danom čase prostriedkami nedisponovala, respektíve nemala záujem uhradiť túto kúpnu cenu. Žalovaní podľa názoru žalobcu tiež porušujú svoje povinnosti konať s odbornou starostlivosťou, keďže spoločnosť, ktorá nie je v súčasnosti činná, nevlastní žiaden majetok, má minimálne jedného veriteľa, ktorým je žalobca, a ten disponuje judikovanou pohľadávkou vo výške 3 667,69 EUR, ktorá nie je vymožiteľná z majetku spoločnosti, a napriek uvedenému konatelia tejto spoločnosti, ktorá je jasne v úpadku, doposiaľ nepodali návrh na konkurz tejto spoločnosti, respektíve na jej likvidáciu, alebo inak riešiť súčasnú situáciu. V prípade, že spoločnosť svoju činnosť nevykonáva, má konateľ tiež povinnosť situáciu riešiť, čo bezpochyby žalovaní nerobia. Žalobca si touto žalobou uplatňuje voči žalovaným ako konateľom obchodnej spoločnosti FRAME+, s.r.o., ktorá spoločnosť je dlžníkom žalobcu, náhradu škody, ktorú podľa názoru žalobcu spôsobili žalovaní spoločnosti FRAME+, s.r.o. porušením zákonnej povinnosti ustanovenej im , pričom porušenie povinnosti vidí žalobca v porušení povinnosti konať s odbornou starostlivosťou, čoho následkom je úpadok obchodnej spoločnosti, kedy spoločnosť nie je schopná uhradiť pohľadávku, ktorá je vo fáze exekúcie a ktorej oprávneným je žalobca. V otázke náhrady škody podľa predpisov je aspekt zavinenia porušovateľa povinnosti irelevantný, pričom relevanciu pre naplnenie nárokov zo vzniknutej škody má kumulatívne splnenie 3 podmienok, ktorými sú porušenie povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť. Žalovaní porušili svoju zákonnú povinnosti konať pri výkone svojej funkcie s odbornou starostlivosťou, a teda viesť spoločnosť tak, aby jej nevznikali dlhy a spoločnosť nebola uvedená do stavu, kedy je pasívna a nie je schopná plniť svoje záväzky. V mene spoločnosti uzatvorili obchodnú zmluvu so žalobcom, ktorej podmienky, teda kúpnu cenu, nebola schopná spoločnosť splniť. Dôsledkom porušenia tejto povinnosti je vznik škody spoločnosti FRAME+, s.r.o., ktorú vidí žalobca v tom, že disponuje vykonateľným rozhodnutím súdu, teda exekučným titulom voči spoločnosti, pričom táto pohľadávka je z hľadiska účtovníctva pasívom menovanej spoločnosti, čo nepochybne znižuje majetok subjektu (za predpokladu že nejaký majetok má). V prípade že by spoločnosť prijala na svoj bankový účet peňažné prostriedky, tieto pribudnú žalobcovi v dôsledku exekučného príkazu a blokácie na účtoch vedených pod menom tejto spoločnosti v rámci exekučného konania. Podľa názoru žalobcu škodou, ktorá vznikla spoločnosti, je teda ujma na majetku tejto spoločnosti, ktorá vznikla z dôvodu neuváženého konania konateľov tejto spoločnosti, ktorí uzatvorili kúpnu zmluvu bez ohľadu na bonitu spoločnosti. Príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti žalovaných vidí žalobca v tom, že konatelia museli mať vedomosť o tom, že spoločnosť nemá dostatok financií na krytie kúpnej ceny, pričom ak aj vedeli, že spoločnosť nemá prostriedky a napriek tomu takúto kúpnu zmluvu uzatvorili, nemali v pláne túto kúpnu cenu zaplatiť, čo je zrejmým porušením povinnosti konať v záujme spoločnosti.

4. Žalobca je toho názoru, že konaním žalovaných boli naplnené zákonné podmienky pre uplatnenie nároku na náhradu škody voči žalovaným ako konateľom spoločnosti FRAME+, s.r.o., ktorú náhradu škody si uplatňuje žalobca ako veriteľ tejto spoločnosti voči jej konateľom, nakoľko jeho vysúdená a priznaná pohľadávka je u spoločnosti nevymožiteľná z dôvodu na strane konateľov tejto spoločnosti. Náhradu škody si žalobca uplatňuje s poukazom na ustanovenie , keďže dlžník, spoločnosť FRAME+, s.r.o., nedisponuje majetkom, z ktorého by si veriteľ svoju pohľadávku mohol uspokojiť. Nakoľko táto škoda vznikla konaním, respektíve nekonaním dvoch osôb vo funkcii konateľa, túto škodu si žalobca uplatňuje voči žalovaným spoločne a nerozdielne. Výška škody, ktorej náhradu si žalobca touto žalobou uplatňuje, je vlastne pohľadávka v takej výške, v akej je predmetom exekučného konania s výnimkou úrokov z omeškania, keďže tieto nie je možné doposiaľ vyčísliť, pretože neustále narastajú. Jedná sa o sumu 3 667,69 Eur, ktorá je pasívom viaznucim na majetku spoločnosti FRAME +, s.r.o. a o ktorú sa zníži majetok tejto spoločnosti v prípade exekúcie. Ako jednotlivé položky uplatnenej sumy žalobca uvádza, že pozostáva z istiny (kúpna cena dodaného tovaru) 3.055,92 Eur, trov súdneho konania vynaložených žalobcom 439,76 Eur, trov exekučného konania 155,51 Eur a poplatku zaplateného v exekučnom konaní 16, 50 Eur.

5. Žalovaný v 2/ rade sa v konaní bránil námietkou, že od mája 2008 prestal fakticky vykonávať funkciu konateľa spoločnosti FRAME+, s.r.o. a rovnako prestal vykonávať činnosť spoločníka tejto spoločnosti. Žalovaný v 2/ rade tak so žalobcom neuzatvoril kúpnu zmluvu, od žalobcu neobjednal tovar a nemôže zodpovedať ako konateľ za spôsobenú škodu, pretože nemohol porušiť svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou.

6. Okresný súd po vykonanom dokazovaní uviedol, že zodpovednosť za škodu v zmysle (ďalej aj len „OBZ“) je objektívnou zodpovednosťou a pre jej vznik sa vyžaduje splnenie troch predpokladov, a to: a) protiprávny úkon, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Ide o zodpovednosť zo záväzkového vzťahu a preukázanie jej vzniku je na poškodenom, pričom zodpovedná strana sa môže liberovať za okolností uvedených v . K zodpovednosti podľa uviedol okresný súd, že ide o špeciálny druh zodpovednosti, ktorým je vymedzená solidárna zodpovednosť konateľov za škodu spôsobenú porušením povinností pri výkone ich pôsobnosti, s tým, že veritelia spoločnosti majú za podmienok uvedených v odseku 5 právo uplatňovať vo svojom mene a na vlastný účet nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom. Zodpovednosť konateľov za spôsobenú škodu sa spravuje aj režimom podľa a nasl. . Povinnosť výkonu pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a jej spoločníkov sa v súvislosti so zodpovednosťou konateľov za škodu chápe ako kumulatívne vymedzená povinnosť. Konateľ tak nebude zodpovedať za škodu iba za predpokladu, že konal nielen s odbornou starostlivosťou, ale aj v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti.

7. Okresný súd konštatoval, že v prejednávanom prípade išlo o normálny obchodnoprávny vzťah jednej spoločnosti s druhou spoločnosťou, medzi ktorými vznikol záväzkový vzťah (kúpna zmluva), z ktorého si jedna strana nesplnila svoju povinnosť zaplatiť kúpnu cenu za dodaný a prevzatý tovar. Tento vzťah bol riešený aj súdnou cestou vydaním súdneho rozhodnutia, ktorým bola právoplatne judikovaná pohľadávka žalobcu voči obchodnej spoločnosti FRAME+, s.r.o., ktorá je však nedobytná pre nemajetnosť tejto spoločnosti. Práve táto situácia viedla žalobcu k podaniu žaloby voči konateľom spoločnosti FRAME+, s.r.o. z dôvodu, že títo ako konatelia porušili svoju zákonnú povinnosť konať s odbornou starostlivosťou a uzatvorili kúpnu zmluvu na nákup tovaru od žalobcu v cene, ktorú spoločnosť reálne nemohla uhradiť, keďže v danom čase nedisponovala potrebnými prostriedkami, resp. nemala záujem kúpnu cenu uhradiť. Preukázanie týchto skutočností a dôkazné bremeno bolo na strane žalobcu. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté v jeho neprospech. Dôkazné bremeno leží na tom účastníkovi, ktorý z existencie tvrdených skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Ak sa žalobca v konaní domáhal náhrady škody na tom skutkovom základe, že žalovaní svojím konaním spôsobili škodu spoločnosti FRAME+, s.r.o. v rozsahu judikovanej pohľadávky žalobcu s príslušenstvom, tak bolo jeho povinnosťou predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti a nie sa odvolávať len na neplnenie povinnosti z ich strany ako všeobecné predpoklady vzniku tejto zodpovednosti. Okresný súd s ohľadom na uvedené skutočnosti a vykonané dôkazy návrh žalobcu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena na strane žalobcu.

8. Vo vzťahu k náhrade trov konania okresný súd uviedol, že v konaní boli úspešní žalovaní, a teda majú v zmysle nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške trov rozhodne samostatným uznesením súdny úradník po právoplatnosti rozsudku. Zároveň okresný súd s odkazom na ust. rozhodol o nároku štátu na náhradu trov konania voči neúspešnému účastníkovi, ktorým je žalobca, a to tak, že štát má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Trovy štátu predstavujú výdavky, ktoré boli v tomto konaní hradené z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu. O výške tejto náhrady rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením súdny úradník.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca cestou právneho zástupcu, a to z dôvodov, že súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca uviedol, že obidvaja žalovaní boli konateľmi spoločnosti FRAME+, s.r.o. až do jej výmazu, čiže do 31.1.2017, pričom obidvaja konali samostatne, a preto, ak by žalovaný v 2/ rade konal s odbornou starostlivosťou, mal upozorniť valné zhromaždenie na problémy v spoločnosti a mohol sa funkcie konateľa vzdať. Osobou žalovaného v 1/ rade sa okresný súd v odôvodnení nezaoberal. Okresný súd v odôvodnení uviedol jednotlivé účty, ktoré mala spoločnosť a ktoré mali nulový stav finančných prostriedkov pred dátumom objednania tovaru. Spoločnosť zastúpená žalovanými tak objednávala tovar v čase, keď na účte nemala žiadne finančné prostriedky. Skutočnosť svedčiaca prevodu telefónnych čísel tejto spoločnosti na žalovaných nenasvedčuje, že žalovaní konali v prospech spoločnosti s odbornou starostlivosťou. Podľa žalobcu bol následkom konania žalovaných úpadok obchodnej spoločnosti, keď spoločnosť nebola schopná uhradiť pohľadávku, ktorá bola vo fáze exekúcie, čo nemožno považovať za konanie s odbornou starostlivosťou ani pri zohľadnení aspektu podnikateľského rizika. Nákup tovaru za cenu vyše 3.000,- Eur, kedy spoločnosť nedisponovala prostriedkami na jeho uhradenie a so svojím dodávateľom nekomunikuje, svedčí o nezáujme žalovaných ako konateľov riešiť situáciu veriteľov v spoločnosti. V prípade náhrady škody podľa je aspekt zavinenia irelevantný, konanie konateľov spoločnosti sa považuje priamo za konanie právnickej osoby, pričom je konateľ viazaný svojou zodpovednosťou konať a vykonávať funkciu s odbornou starostlivosťou v záujme spoločnosti. Odborná starostlivosť je všeobecne definovaná ako konanie, pri ktorom je záujem spoločnosti na prioritnom mieste a predstavuje tiež získanie dostupných informácií a zváženie prípadných rizík pri tom ktorom rozhodnutí tak, aby spoločnosť neutrpela stratu. Podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii predstavuje konanie s odbornou starostlivosťou konanie so starostlivosťou primeranou funkcii alebo postaveniu konajúcej osoby pri zohľadnení všetkých dostupných informácií, ktoré sa týkajú alebo môžu mať vplyv na jej konanie. Konateľ obchodnej spoločnosti, ktorý má prístup ku všetkým účtovným dokladom, má možnosť reálne zvážiť kúpnu silu spoločnosti a prispôsobiť týmto faktorom svoje obchodné rozhodnutia. Žalovaní porušili svoje povinnosti aj tým, že spoločnosť, ktorá nebola činná a nevlastnila žiaden majetok a pritom mala minimálne jedného veriteľa, ktorý disponoval judikovanou pohľadávkou vo výške 3.667,69 Eur, nepodali návrh na konkurz spoločnosti.

10. Podľa žalobcu tak konaním žalovaných boli naplnené predpoklady pre uplatnenie nároku na náhradu škody, ktorú náhradu si žalobca uplatňuje ako veriteľ spoločnosti FRAME+, s.r.o., voči jej konateľom, nakoľko jeho vysúdená a priznaná pohľadávka bola u spoločnosti nevymožiteľná z dôvodu na strane konateľov spoločnosti. Náhradu škody žalobca uplatňuje s odkazom na ust. , keďže dlžník nedisponuje majetkom, z ktorého by si veriteľ svoju pohľadávku mohol uspokojiť. Keďže táto škoda vznikla konaním, resp. nekonaním dvoch osôb vo funkcii konateľa, uplatňuje žalobca voči žalovaným škodu spoločne a nerozdielne. Okresný súd tak nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec nesprávne právne posúdil. Dôkazné bremeno je na strane žalovaných, ktorí mohli preukázať, že konali s odbornou starostlivosťou, a teda za škodu nezodpovedajú. Žalobca v tomto smere poukazuje na obdobný prípad, a to rozsudok Krajského súdu Bratislava vo veci sp.zn. . Žalobca tak žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a priznať žalobcovi nárok v zmysle žaloby.

11. Žalovaný v 1/ rade sa k doručenému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

12. Žalovaný v 2/ rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu cestou právneho zástupcu uviedol, že žalobca rozsudok súdu prvej inštancie interpretuje nesprávne. Okresný súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že by žalovaní svojím konaním spôsobili škodu spoločnosti FRAME+, s.r.o. v rozsahu judikovanej pohľadávky. Žalobca uplatnil nárok na náhradu škody podľa . Základným predpokladom pre podanie takejto žaloby je vznik škody na strane spoločnosti FRAME+, s.r.o., ktorá bola spôsobená porušením povinnosti konateľa. Žalobca je povinný preukázať základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, t.j. vrátane vzniku škody na strane tejto spoločnosti. Žalobca nepreukázal vznik škody spôsobenej spoločnosti FRAME+, s.r.o. a nepredložil žiaden dôkaz o vzniku škody na majetku tejto spoločnosti. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov neznamená neuhradenie faktúry z objednávky automaticky škodu, aj keď pohľadávka žalobcu ako záväzok spoločnosti FRAME+, s.r.o. znižuje čisté obchodné imanie spoločnosti. Spoločnosť FRAME+, s.r.o. nadobudla z objednávky určitú majetkovú hodnotu - dodaný tovar a neuhradením vystavenej faktúry vzniká tejto spoločnosti záväzok a nie škoda (rozsudok NS SR sp.zn. alebo rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. ). Žalovaní svojím konaním spoločnosti FRAME+, s.r.o. žiadnu škodu nespôsobili, žalovaní nevykonávali činnosť, ktorá by nebola v záujme spoločnosti, neobohacovali sa na jej úkor, nevyplácali si žiadne odmeny a nekonali nehospodárne. Žalobca ani v podanom odvolaní netvrdí, že by spoločnosti FRAME+, s.r.o. vznikla škoda.

13. Podľa žalovaného v 2/ rade nie sú pravdivé tvrdenia žalobcu, že žalovaní porušili svoju povinnosť ako konatelia tým, že uzatvorili zmluvu na nákup tovaru od žalobcu v cene, ktorú spoločnosť reálne nemohla uhradiť. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz o miere schopnosti alebo neschopnosti spoločnosti FRAME +, s.r.o. plniť svoje záväzky v čase vyhotovenia objednávky. Dôkazy, ktoré žalobca predložil (exekučné príkazy, oznámenie exekútora a výpisy z účtu), sa vzťahujú s veľkým časovým odstupom na obdobie po uzavretí predmetnej objednávky. Žalobca nepredložil účtovníctvo spoločnosti FRAME+, s.r.o., ale len listinu, nazvanú „Finančné ukazovatele - FRAME+, s.r.o.“, získanú z internetovej stránky www.finstat.sk. Ani z tejto listiny však nie je možné zistiť, koľko finančných prostriedkov, resp. aký majetok mala uvedená spoločnosť v čase vyhotovenia objednávky v máji roku 2009, keďže údaje v tejto listine sú vykázané ku koncu roka a nie k jednotlivým mesiacom. Pokiaľ ide o výšku predmetnej objednávky, podľa žalovaného v 2/ rade predstavuje v každodennom obchodnom styku medzi podnikateľmi objednávka tovaru v sume 3.055,92 Eur obvyklý obrat a zodpovedá miere zdravého a znesiteľného rizika v podnikaní. Nie každá strata vzniknutá pri obchodovaní alebo inej činnosti spôsobuje vznik nároku na náhradu škody. Pri zodpovednosti štatutárneho orgánu za vzniknutú škodu ide síce o objektívnu zodpovednosť, avšak nie o zodpovednosť za akékoľvek konanie, ale len za také, pri ktorom porušením povinnosti vykonávať funkciu s odbornou starostlivosťou vznikla spoločnosti škoda. Jedná sa teda len o konanie, ktoré je v príčinnej súvislosti s preukázateľným vznikom škody. Za škodu spôsobenú spoločnosti zodpovedajú štatutárne orgány spoločne a nerozdielne v prípade, ak všetci konali pri právnom úkone, pri ktorom vznikla spoločnosti škoda. Ak koná len niektorý zo štatutárnych orgánov, tak za možnú škodu zodpovedá len sám. Žalovaný v 2/ rade od mája 2008 prestal fakticky vykonávať funkciu konateľa, pričom dokumenty ku skončeniu jeho činnosti v spoločnosti mal pripraviť žalovaný v 1/ rade. Žalovaný v 1/ rade tieto dokumenty nepripravil a odmietol podpísať dokumenty, ktoré si pripravil žalovaný v 2/ rade. Žalovaný v 1/ rade navyše žalovanému v 2/ rade k 8.5.2008 zrušil právo disponovať s účtami spoločnosti FRAME +, s.r.o. Žalovaný v 2/ rade tak v čase vyhotovenia objednávky už takmer rok nevykonával fakticky funkciu konateľa a až do doručenia žaloby nemal vedomosť o tom, že si táto spoločnosť od žalobcu objednala tovar. Žalovaný v 2/ rade objednávku tovaru nevyhotovil ani nepodpísal a nepodpísal ani iné doklady, vzťahujúce sa k dodaniu tohto tovaru. Žalovaný v 2/ rade tak v čase uzavretia objednávky nerozhodoval ani neschvaľoval, resp. žiadnym iným spôsobom nezasahoval do právneho úkonu, na ktorý bol samostatne oprávnený žalovaný v 1/ rade. Z týchto dôvodov by žalovaný v 2/ rade ani nemohol zodpovedať za údajnú škodu. Žalovaný v 2/ rade tak žiadal rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

14. Na doručené vyjadrenie k podanému odvolaniu žalobca písomne nereagoval.

15. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcu podľa ust. v spojení s ust. bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. , rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

16. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -272 zo dňa 16.7.2019 s tým, že podľa ust. , bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. .

17. Podľa , odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

18. Podľa , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

19. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

20. Za aplikácie relevantných zákonných ustanovení bol rozsudok okresného súdu posudzovaný krajským súdom v zmysle odvolacích dôvodov žalobcu, ktorý namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. K tejto námietke krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že ak žalobca v podanom odvolaní namietal skutkové závery okresného súdu, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. , v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov () a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. , podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným súdom. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala.

21. Žalobca v podanom odvolaní namietal závery súdu prvej inštancie ohľadom preukázania porušenia zákonnej povinnosti žalovanými v postavení konateľov spoločnosti FRAME+, s.r.o. s tým, že aspekt zavinenia je v zmysle irelevantný a že konaním žalovaných boli naplnené všetky zákonné podmienky pre uplatnenie nároku na náhradu škody. Krajský súd vo vzťahu k predmetu konania považuje za potrebné zvýrazniť, že žalobca podanou žalobou uplatnil nárok voči žalovaným ako konateľom medzičasom zaniknutej obchodnej spoločnosti FRAME+, s.r.o., a to s odkazom na zákonné ustanovenie . Krajský súd vo všeobecnosti k otázke zodpovednosti štatutárnych orgánov obchodných spoločností uvádza, že táto zodpovednosť má v zakotvenú samostatnú úpravu, ktorá sa použije prednostne pred všeobecnou úpravou zodpovednosti za škodu v zmysle ust. a nasl. . Zodpovednosť štatutárneho orgánu

- konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným, je založená na princípe tzv. objektívnej zodpovednosti a na vznik zodpovednosti konateľa za škodu spôsobenú obchodnej spoločnosti tak postačuje naplnenie predpokladov: 1/ porušenie povinnosti, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Z ust. plynie všeobecná zásada výkonu pôsobnosti konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným vo forme povinnosti vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Ak výkon pôsobnosti z tohto zákonom vymedzeného rámca vybočuje, nadobúda charakter protiprávneho úkonu. Pre uplatnenie nároku na náhradu škody voči konateľovi sa vyžaduje preukázanie vzniku škody, spôsobenej porušením povinnosti konateľa, pričom porušenie povinnosti konateľa konať s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti je zákonom predpokladané a dôkaz opaku je na konateľovi, ktorý musí preukázať, že konal s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere a že konal v súlade so záujmami spoločnosti. V podmienkach prejednávanej veci je žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody vyčíslený žalobcom požadovanou peňažnou sumou, ktorú žalobca uplatňuje ako veriteľ spoločnosti FRAME+, s.r.o. voči jej konateľom a ktorý nárok žalobca odôvodňuje tým, že žalovaní ako konatelia spôsobili škodu spoločnosti FRAME+, s.r.o. Rozsah skutočností, ktoré v takomto konaní musia byť preukázané, ako aj nositeľa dôkazného bremena, určuje hypotéza hmotno-právnej normy, ktorá daný sporný pomer účastníkov konania upravuje. Na povinnosť tvrdenia pritom nadväzuje povinnosť označiť dôkazy, preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tvrdené skutočnosti preukázané, tak strana uniesla tak bremeno tvrdenia ako aj bremeno dôkazu. Tieto procesné povinnosti sa týkajú tak strany žalobcu ako aj žalovanej strany.

22. V prejednávanom prípade bol žalobca povinný tvrdiť a preukázať, že sú naplnené vyššie uvedené predpoklady pre ním uplatnený nárok na náhradu škody voči žalovaným ako konateľom spoločnosti FRAME+, s.r.o. Pre úspech žalobcu v takomto spore sa tak vyžaduje naplnenie všetkých zákonom vyžadovaných základných atribútov pre záver o vzniku zodpovednosti žalovaných za náhradu žalovanej škody. V danom prípade bola žalobcom tvrdená škoda, ktorá mala vzniknúť spoločnosti FRAME+, s.r.o. tým, že žalovaní ako konatelia v čase, kedy podľa tvrdení žalobcu táto spoločnosť nemala dostatok finančných prostriedkov, objednali u žalobcu dodávku tovaru, na zaplatenie ktorého spoločnosť FRAME +, s.r.o. nedisponovala dostatočným objemom finančných prostriedkov. Vo vzťahu k nároku na náhradu škody v zmysle ust. však považuje krajský súd za potrebné zvýrazniť, že sa jedná o všeobecnú úpravu zodpovednosti konateľov za škodu spôsobenú spoločnosti, v ktorej pôsobia ako konatelia, v dôsledku porušenia ich povinnosti pri výkone ich pôsobnosti. Konatelia sú v zmysle ods. 1 tohto zákonného ustanovenia povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov a v prípade porušenia svojich povinnosti sú v zmysle ods. 2 tohto zákonného ustanovenia povinní nahradiť škodu, ktorú tým spôsobili spoločnosti. Podľa ods. 5 tohto ustanovenia môže nárok spoločnosti na náhradu škody uplatniť voči konateľom spoločnosti vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak svoju pohľadávku nemôže uspokojiť z majetku spoločnosti. Žalobca ako veriteľ spoločnosti FRAME+, s.r.o. tak okrem iného musí tvrdiť a preukázať, že žalovaní ako konatelia spoločnosti FRAME+, s.r.o., porušili svoje povinnosti a v príčinnej súvislosti s týmto porušením vznikla škoda spoločnosti FRAME+, s.r.o. Jedným z kumulatívne stanovených predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody, ktoré je žalobca povinný tvrdiť a preukázať, je tak preukázanie skutočnosti, že spoločnosti FRAME+, s.r.o. vznikla škoda a v akej výške. Žalobca sa pritom v konaní obmedzil na tvrdenia, že žalovaní ako konatelia tejto spoločnosti porušili svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, a to uzatvorením kúpnej zmluvy so žalobcom na nákup tovaru, na úhradu ktorého spoločnosť FRAME+, s.r.o. reálne nemala finančné prostriedky. Vo vzťahu ku vzniku škody na strane spoločnosti FRAME+, s.r.o. žalobca v podanej žalobe výslovne uviedol, že: „vznik škody spoločnosti FRAME+, s.r.o., ktorú vidí žalobca v tom, že disponuje vykonateľným rozhodnutím súdu, teda exekučným titulom voči spoločnosti, pričom táto pohľadávka je z hľadiska účtovníctva pasívom menovanej spoločnosti, čo nepochybne znižuje majetok subjektu (za predpokladu, že nejaký majetok má)“. Žalobca ďalej v konaní tvrdil, že spoločnosti FRAME+, s.r.o. mala vzniknúť škoda ako ujma na majetku tejto spoločnosti v dôsledku neuváženého konania konateľov, ktorí uzatvorili kúpnu zmluvu bez ohľadu na bonitu spoločnosti.

23. Vo vzťahu k uvedenému považuje krajský súd za potrebné uviesť, že medzi žalobcom a spoločnosťou FRAME+, s.r.o. došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, teda záväzkového právneho vzťahu, ktorý je v ust. definovaný ako právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou FRAME+, s.r.o. tak žalobcovi vznikla pohľadávka na zaplatenie kúpnej ceny dodaného tovaru a spoločnosti FRAME+, s.r.o. vznikol záväzok túto kúpnu cenu žalobcovi uhradiť. Spoločnosť FRAME+, s.r.o. na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalobcom prevzala od žalobcu tovar, ktorý bol predmetom tejto kúpnej zmluvy a prijatím ktorého tak došlo k rozšíreniu majetkových hodnôt tejto spoločnosti. Tomuto rozšíreniu majetkových hodnôt zodpovedá práve vznik záväzku spoločnosti FRAME+, s.r.o. uhradiť žalobcovi kúpnu cenu predmetného dodaného tovaru. Splnením povinnosti žalobcu dodať spoločnosti FRAME+, s.r.o. tovar, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy, a prevzatím tohto tovaru spoločnosťou FRAME+, s.r.o. tak tejto spoločnosti nevznikla škoda, ale jej vznikol peňažný záväzok na úhradu kúpnej ceny žalobcovi. Krajský súd zvýrazňuje, že v zmysle ust. veriteľ spoločnosti uplatňuje voči konateľom nárok na náhradu škody, ktorý vznikol dotknutej spoločnosti (v prejednávanom prípade spoločnosti FRAME+, s.r.o.), za škodu spôsobenú jej konateľmi. Žalobca tak v konaní musí preukázať, že v dôsledku činnosti žalovaných ako konateľov vznikla škoda nie žalobcovi, ale spoločnosti FRAME+, s.r.o. Dlh spoločnosti FRAME+, s.r.o. vo vzťahu k neuhradenej kúpnej ceny dodaného tovaru predstavuje nesplnený záväzok tejto spoločnosti z kúpnej zmluvy a nie škodu, ktorá spoločnosti FRAME+, s.r.o. vznikla porušením povinnosti žalovaných ako jej konateľov (obdobne Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku sp.zn. ). V prejednávanom prípade tak absentuje preukázanie jedného z kumulatívne stanovených predpokladov vzniku nároku uplatneného žalobcom, a to samotný vznik škody, ktorá by bola spôsobená žalovanými ako konateľmi spoločnosti FRAME+, s.r.o. ako poškodenému subjektu. Okresný súd preto vecne správne uzavrel, že bolo povinnosťou žalobcu ako nositeľa dôkazného bremena ohľadom skutočností, z ktorých existencie vyvodzoval pre seba priaznivé právne dôsledky, preukázať, že žalovaní svojím konaním spôsobili škodu spoločnosti FRAME+, s.r.o. v rozsahu judikovanej pohľadávky žalobcu so záverom o zamietnutí žaloby žalobcu práve z dôvodu neunesenia dôkazného bremena na strane žalobcu.

24. Krajský súd vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam zvýrazňuje, že žalobca aj v podanom odvolaní výslovne uviedol, že nárok na náhradu škody voči žalovaným uplatňuje s poukazom na ust. z dôvodu, že spoločnosť FRAME+, s.r.o., nedisponuje majetkom, z ktorého by si veriteľ svoju pohľadávku mohol uspokojiť. Žalobca tak v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a ani v ním podanom odvolaní nevymedzil nárok, uplatnený voči žalovaným, na základe iných skutkových či právnych okolností vzniku tohto nároku. Odvolací súd viazaný v rámci odvolacieho konania vymedzenými odvolacími dôvodmi žalobcu bol preto povinný zaoberať sa otázkou naplnenia predpokladov na vznik uplatneného nároku žalobcu a jedným z týchto kumulatívne stanovených predpokladov je preukázanie vzniku škody spôsobenej v dôsledku žalobcom tvrdeného porušenia povinnosti žalovaných ako konateľov, a to preukázanie vzniku škody na strane spoločnosti FRAME+, s.r.o. Za situácie nepreukázania tejto kumulatívne stanovenej podmienky dôvodnosti uplatneného nároku nebolo v konaní dôvodné zaoberať sa ďalšími predpokladmi vzniku tohto nároku vo vzťahu k otázke porušenia povinnosti konateľov a príčinnej súvislosti medzi tvrdeným porušením povinnosti konateľov a žalobcom nepreukázaným vznikom škody, ani otázkou prípadného zbavenia sa zodpovednosti žalovaných.

25. Žalobca v podanom odvolaní vo vzťahu k uplatnenému nároku poukázal na rozsudok Krajského súdu Bratislava sp.zn. zo dňa 20.10.2016, kde sa podľa tvrdenia žalobcu mal prejednávať obdobný prípad. Krajský súd vo vzťahu k tomuto tvrdeniu žalobcu zvýrazňuje, že žalobca predmetný rozsudok Krajského súdu Bratislava nepredložil. Bez ohľadu na uvedené zvýrazňuje krajský súd, že rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave nie je možné v zmysle článku 2 ods. 2 považovať za ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Krajský súd v tomto smere poukazuje na vysvetlenie obsahu pojmu ustálená rozhodovacia prax, ktoré bolo uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. , podľa ktorého je ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú ako judikáty publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR, pričom do tohto pojmu možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu.

26. Vo vzťahu k použitiu rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky dáva krajský súd do pozornosti Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -25 zo dňa 28.3.2012, v ktorom ÚS SR okrem iného uviedol: ,,Aj keď judikatúra súdov iných štátov je pre slovenské právne prostredie nepoužiteľná, ústavný súd poukázal na uvedené rozhodnutie českého súdu preto, lebo sa s ním stotožňuje, preberá ho, a predovšetkým ho považuje za ústavne konformný výklad ustanovenia.... Citovaný právny názor má relevanciu aj pre prerokúvanú sťažnosť...“

27. Krajský súd preto odvolacie dôvody žalobcu nevyhodnotil ako dôvodné a pristúpil v zmysle ust. k potvrdeniu rozsudku, ktorým okresný súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Výrok tohto rozsudku okresného súdu, ktorým bol žalovaným v 1/ rade a v 2/ rade priznaný voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, a výrok, ktorým bol nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi priznaný štátu, neboli odvolaním žalobcu osobitne napadnuté, a preto tieto výroky, ako výroky závislé od rozhodnutia vo veci samej, boli rovnako krajským súdom potvrdené ako vecne správne.

28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté za aplikácie ust. v spojení s ust. a . V odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní žalovaní, ktorým tak vznikol nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. Žalovanému v 2/ rade bola preto krajským súdom priznaná voči žalobcovi plná náhrada trov odvolacieho konania. O výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( ). Vznik trov žalovaného v 1/ rade, spojených s týmto odvolacím konaním, krajský súd z obsahu spisového materiálu nezistil, a preto rozhodol, že žalovaný v 1/ rade nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.