Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_18Csp-53-2019.pdf
PDF · 79.31 KB
Case nature
Subarea
18Csp/53/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu: Obec Lučatín, so sídlom Lučatín 40, 976 61 Lučatín, IČO: 00 313 572, v konaní zast. JUDr. Tatianou Čarskou, advokátkou so sídlom Komenského 18B, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 832 450, proti žalovanému: W. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. XXX, XXX XX U., o zaplatenie 487,88 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie zastavuje. II. Súd žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou súdu dňa 26. 06. 2019, sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 487,88 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 487,88 Eur od 08. 09. 2018 do zaplatenia a na náhradu trov konania, a to z dôvodu, že dňa 19. 08. 2017 sa v obci uskutočnila kultúrnospoločenská akcia „Deň obce Lučatín 2017“, organizovaná Kultúrnou komisiou pri Obecnom úrade Lučatín, predsedníčkou ktorej bola v roku 2017 žalovaná, ktorá je zároveň aj poslankyňou obecného zastupiteľstva obce Lučatín (žalobcu). Z predmetnej akcie boli dosiahnuté príjmy v celkovej výške 3 119,00 Eur, na zabezpečenie akcie žalovaná vynaložila peňažné prostriedky v hotovosti spolu vo výške 2 057,12 Eur s tým, že žalovaná mala zaplatiť žalobcovi sumu 1 061,88 Eur ako rozdiel medzi príjmami a výdavkami (3 119,00 Eur mínus 2 057,12 Eur). Žalovaná zaplatila žalobcovi po ukončení akcie spolu sumu 574,00 Eur, žalobcovi má teda ešte dať sumu 487,88 Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou 1 061,88 Eur a sumou 574,00 Eur. Žalobca má za to, že žalovaná tým, že si ponechala a žalobcovi nevydala sumu 487,88 Eur s príslušenstvom spôsobila žalobcovi majetkovú ujmu - škodu na majetku. Podľa žalobcu žalovaná ako poslankyňa a tiež ako predseda kultúrnej komisie porušila nepochybne prevenčnú povinnosť, pretože svojim konaním spôsobila to, že žalobcovi vznikla škoda na majetku.
2. V rámci skúmania procesných podmienok súd lustráciou v súdnom registri zistil, že pod spisovou značkou 19C/72/2018 na Okresnom súde Banská Bystrica prebiehalo konanie, v ktorom si žalobca prostredníctvom právneho zástupcu žalobou, doručenou súdu dňa 03. 10. 2018, uplatnil voči žalovanému pohľadávku v sume 487,88 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 487,88 Eur od 08. 09. 2018 do zaplatenia (č. l. 167 spisu sp. zn. 19C/72/2018) a náhradu trov konania (pôvodne sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 533,81 Eur s príslušenstvom, súd však konanie v časti 45,93 Eur zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom v tejto časti), a to na tom istom skutkovom základe ako v posudzovanej veci (č. l. 2-6 spisu sp. zn. 19C/72/2018). Rozsudkom č. k. 19C/72/2018-203 zo dňa 20. 02. 2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03. 04. 2019, Okresný súd Banská Bystrica vo výroku I. konanie v časti o zaplatenie 45,93 Eur zastavil a vo výroku II. súd žalobu vo zvyšku zamietol.
3. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
4. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
5. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
6. V zmysle ustanovenia § 161 CSP je súd povinný počas celého konania skúmať, či sú splnené podmienky na konanie a rozhodnutie, tzv. procesné podmienky, a v prípade, že nastane nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, je súd povinný konanie zastaviť. Takýmto nedostatkom je aj prekážka právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata). Prekážku právoplatne rozhodnutej veci spôsobuje negatívna stránka materiálnej právoplatnosti, ktorá sa prejavuje ako nezmeniteľnosť rozhodnutia. Existencia takejto prekážky znamená, že o tej istej veci, o ktorej sa už raz právoplatne rozhodlo nemožno rozhodovať opäť. Ide o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady ne bis in idem, teda nikdy nie dvakrát o tej istej veci. Existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo.
7. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného a naopak). Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. vyplýva z rovnakého skutku). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, resp. inak (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. septembra 2012, sp. zn. 2 Cdo 71/2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 07. 2009, sp. zn. 4 Cdo 133/2009).
8. Totožnosť skutkového základu, z ktorého si žalobca uplatňuje nárok voči žalovanému, vyplýva z podaných žalôb tak v posudzovanej veci ako aj v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 19C/72/2018, a je preukázaná aj listinnými dôkazmi pripojenými k predmetným žalobám. Na tom, že v danej veci je daná prekážka res iudicata nič nemení ani skutočnosť, že žalobca v konaní sp. zn. 19C/72/2018 žiadal zaplatenie pohľadávky titulom bezdôvodného obohatenia, pretože o prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata) ide vtedy, keď v obidvoch konaniach ide o totožný spor, t.j. spor, ktorý sa týka (a) totožných strán, (b) totožného predmetu konania a (c) totožných skutkových okolností, od ktorých sa odvodzuje uplatnený nárok (bližšie pozri bod 7. uznesenia), ako je tomu v posudzovanom prípade.
9. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na zásadu iura novit curia (právo pozná súd), ktorou je ovládané civilné sporové konanie, a v zmysle ktorej právne posúdenie je vecou súdu, a teda strany nie sú povinné uplatnený nárok a ani obranu proti tomuto nároku právne kvalifikovať. Ich povinnosťou je uviesť rozhodné skutočnosti (skutkové tvrdenia) a podložiť ich dôkazmi, avšak právna kvalifikácia prináleží vždy súdu. Preto uvedenie rozdielnej právnej kvalifikácie veci v žalobách pri zachovaní totožnosti sporových strán a totožnosti predmetu konania ako aj totožných skutkových okolností, nemôže byť bez ďalšieho posudzované ako nové konanie, pretože by tak dochádzalo k obídeniu zásady ne bis in idem.
10. Preto s poukazom na vyššie uvedený skutkový a právny stav súd konanie podľa § 161 ods. 2 CSP v spojení s § 230 CSP zastavil pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci, nakoľko ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť (I. výrok uznesenia).
11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
12. Podľa § § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
13. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila ich vznik. Zastavenie konania v tomto prípade procesne zavinil žalobca, keď podal žalobu, prejednaniu ktorej bránila prekážka res iudicata, čím z procesného hľadiska nebol v konaní úspešný. Preto v zmysle § 256 ods. 1 CSP vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanému, ako strane v spore úspešnej, resp. strane, ktorá zastavenie konania procesne nezavinila. Nakoľko však žalovanému doteraz preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd vo výroku II. rozhodol tak, že mu náhradu trov konania ani nepriznal (súd v tomto smere odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26. 10. 2016). Súd zároveň pre úplnosť uvádza, že o výške trov konania žalovaného nebude už rozhodovať samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul) ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať exekúciu podľa ustanovení zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.