Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_PN-22C-43-2019.pdf
PDF · 133.07 KB
Case nature
Area
Subarea
PN-22C/43/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobcu: B. C., nar. X.XX.XXXX, bytom M. XXX/XXX, Z. P., proti žalovanej: GAMA HOLDING Slovakia, s.r.o., so sídlom Valová 16, Piešťany, IČO: 35801484, o zaplatenie 600,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Sťažnosť žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č. k. 22C/43/2019-49 zo dňa 10. decembra 2019 z a m i e t a .
II. Žalobu o zaplatenie sumy 24,95 eura titulom úroku z omeškania zo sumy vyčíslených úrokov z omeškania z a m i e t a .
III. V prevyšujúcej časti konanie z a s t a v u j e .
IV. Žalobcovi náhradu trov konania proti žalovanej nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 10.5.2019, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 10.5.2019, sa domáhal žalobca od žalovanej zaplatenia sumy 600,- eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 600,- eur od 11.12.2018 až do zaplatenia, titulom bezdôvodného obohatenia žalovanou. Žalobný nárok odvodzoval žalobca od záväzkového právneho vzťahu strán sporu založeného zmluvou, ktorou si objednal žalobca u žalovanej vyhotovenie projektovej dokumentácie, za ktorý si žalovaná vyúčtovala odmenu. Túto si však zaúčtovala dvakrát v sume po 600,- eur, pričom na výhrady žalobcu zareagovala síce vystavením dobropisovej faktúry číslo OF18/0422 na sumu 600,- eur s dátumom splatnosti 10.12.2018, avšak žalobcovi túto sumu nevrátila. Žalobca zároveň žiadal priznať náhradu trov konania na účet vedený v Tatrabanke, a.s., IBAN: A.XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX. Veci bola Okresným súdom Piešťany pridelená spisová značka 22C/43/2019.
2. Účinnosťou zákona č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov v zmení zákona č. 398/2022 Z. z. a zákona č. 151 /2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z. z. bolo zavedené nové usporiadanie súdov, v dôsledku čoho od l. júna 2023 došlo v súdnom konaní k presunu spisu zo zaniknutého Okresného súdu Piešťany na Okresný súd Trnava ako nástupnícky súd. Okresný súd Trnava vedie predmetný spor pod sp. zn. PN-22C/43/2019.
3. Súd rozhodol vo veci dňa 10.10.2019 platobným rozkazom č. k. 22C/43/2019-22, proti ktorému podala žalovaná dňa 29.10.2019 odpor s odôvodnením, že žalobu považovala za neopodstatnenú, pretože žalovaná vykonala pre žalobcu ním objednané služby. Keďže žalobca nepristúpil ani na náhradné riešenie, ktoré mu bolo žalovanou navrhnuté, teda nedoručil žalovanej čestné prehlásenie,
že predmetná dokumentácia, ako aj navrhované zariadenia nebudú použité pri zriaďovaní prevádzky „Tyrolská reštaurácia“, mala žalovaná za to, že už samotné objednanie služieb je záväzné, a to bez ohľadu na to, či objednávateľ nakoniec projekt zrealizoval podľa návrhu alebo nie. Žalovaná dodala žalobcovi ním objednané služby riadne a včas, a bolo povinnosťou žalobcu uhradiť žalovanej odmenu za dodané služby. Dňa 22.5.2018 došlo k spoločnému stretnutiu žalobcu ako objednávateľa, generálneho dodávateľa projektu STAVIKON s.r.o. , zastúpeného Ing. arch. J. Konečným, a žalovanej spoločnosti za účelom vypracovania projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie k zákazke označenej ako: „Tyrolská reštaurácia“ v obci Veľké Ripňany. Na tomto stretnutí žalobca oboznámil zúčastnené strany so svojou predstavou o budúcej prevádzke , a žalovaná mu poskytla všetky relevantné informácie a podmienky ohľadom vypracovania dispozičného riešenia prevádzky. Dňa 24.5.2018 žalovaná zaslala Ing. Konečnému zo spoločnosti STAVIKON s.r.o. emailom prvý návrh dispozičného riešenia, pričom tento mal byť, po konzultácii so žalobcom ako investorom, upresnený a odsúhlasený. Žalovaná dopytovala žalobcu elektronickými prostriedkami dňa 14.6.2018 na oznámenie osoby, ktorej môžu byť fakturované práce na projekte, keďže žalobca požiadal spoločnosť STAVIKON s.r.o. Piešťany o vypracovanie projektovej dokumentácie. Do tohto momentu vystupovala žalovaná ako spracovateľ projektu pre spoločnosť STAVIKON s.r.o. Piešťany, na ktorú sa obrátil žalobca so žiadosťou o vypracovanie projektu. Ing. Konečný zo spoločnosti STAVIKON s.r.o. Piešťany, ktorý spracovával projekt stavby na stavebné povolenie, informoval žalobcu, že vypracovanie predmetnej projektovej dokumentácie
- dispozičného riešenia prevádzky, inštalačného plánu ako aj výkazu výmer a rozpočet k zákazke „Tyrolská reštaurácia“ v obci Veľké Ripňany bude fakturované, pričom do tohto momentu nebolo zo strany žalobcu upresnené/špecifikované, komu môže žalovaná fakturovať predmetné náklady spojené s vypracovaním dispozičného riešenia prevádzky, inštalačného plánu, ako aj výkazu výmer a zariadenia baru. Preto dňa 14.6.2018 zaslala žalovaná žalobcovi email, v ktorom požadovala žalovaná od žalobcu informáciu o oznámenie osoby, ktorej majú byť práce na projekte vyfakturované. Na tento email odpovedal žalobca v ten istý deň emailom s tým, že žalovaná mu má poslať číslo účtu a sumu, ktorú môže žalobca uhradiť aj ihneď. Až po doručení tohto písomného odsúhlasenia vykonaných prác a potvrdení zo strany žalobcu mu žalovaná vystavila dňa 14.9.2018 faktúru OF18/0309 na sumu 600,- eur vrátane DPH, ktorú žalobca uhradil dňa 21.9.2018, pričom do 6.11.2018 nedostala žalovaná žiadnu písomnú pripomienku ani reklamáciu týkajúcu sa fakturácie za vypracovanie projektovej dokumentácie. Žalobca si bol teda najneskôr dňa 14.6.2018 vedomý toho, že vypracovanie projektovej dokumentácie nebude bezodplatné, a teda zo strany žalovanej spoločnosti mu boli poskytnuté všetky relevantné informácie týkajúce sa projektovej dokumentácie k prevádzke „Tyrolská reštaurácia“, najmä vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná sa nezdržiavala na území Slovenskej republiky a komunikácia prebiehala zväčša telefonicky alebo prostredníctvom emailu. Žalovaná zastávala názor, že žalobca v danom prípade konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, ktorú plánoval realizovať v prevádzke „Tyrolská reštaurácia.“ Dňa 8.10.2018 bola Ing. Konečnému zo spoločnosti STAVIKON s.r.o. zaslaná druhá upravená verzia dispozičného riešenia prevádzky podľa nového zadania zo dňa 17.9.2018, prepracovaný inštalačný plán, ako aj výkaz výmer, pričom za vykonané práce mu bola následne zaslaná faktúra OF18/0348, pričom táto faktúra bola na základe čestného prehlásenia žalobcu o tom, že predmetná faktúra bola zo strany spotrebiteľa (zrejme žalobcu - pozn. súdu) zlikvidovaná, a plne sa dištancuje od jej prípadného zneužitia, táto faktúra bola dňa 9.10.2018 vymazaná z evidencie žalovanej. Žalobca bol telefonicky viackrát vyzvaný na vrátenie originálu tejto faktúry, o ktorej však tento tvrdil, že ju nemá k dispozícii, a až na základe doručeného čestného prehlásenia bola predmetná faktúra skartovaná. Vzhľadom na čestné prehlásenie žalobcu zo dňa 20.11.2018 je žalovanej spoločnosti nejasné, ako je možné, že zlikvidovaná faktúra mohla byť doručená inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie dňa 6.10.2018 ako dôkaz v tomto konaní. Žalobca dňa 6.11.2018 oznámil emailom žalovanej spoločnosti, že vypracovanie projektu postupuje na prešetrenie Slovenskej štátnej obchodnej inšpekcii pre podozrenie z porušenia práv zákazníka. Dňa 11.12.2018 zaslala žalobcovi žalovaná oznámenie, že mu bude dobropisová suma poukázaná na účet v momente doručenia čestného prehlásenia žalobcu, že predmetná dokumentácia, ako aj navrhované zariadenia nebudú použité pri zriaďovaní prevádzky Tyrolská reštaurácia. Takéto čestné prehlásenie žalovaná od žalobcu nedostala. Náhradné riešenie bolo prejavom dobrej vôle žalovanej, nakoľko mala za to, že už samotné objednanie služieb je záväzné bez ohľadu na to, či objednávateľ nakoniec projekt zrealizuje podľa návrhu alebo nie.
4. Nakoľko predmetný platobný rozkaz bol doručený žalovanej dňa 16.10.2019, proti ktorému podala táto odpor elektronicky dňa 29.10.2019, ktorý aj vecne odôvodnila, súd uzavrel, že platobný rozkaz bol podaný oprávnenou osobou v zákonnej lehote s vecným odôvodnením, z ktorého dôvodu podľa § 267 ods. 3 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej
ako len „CSP“), súd platobný rozkaz zrušil uznesením č. k. 22C/43/2019-49 zo dňa 10.12.2019, ktoré bolo doručené obom stranám sporu dňa 23.12.2019.
5. Proti uzneseniu o zrušení platobného rozkazu podal žalobca podaním datovaným 24.12.2019, podaným osobne na súde dňa 27.12.2019 sťažnosť. Sťažnosť odôvodnil žalobca rozsiahlym vyjadrením k tvrdeniam žalovanej v odpore, ktoré považoval za nepravdivé, a preto uznesenie o zrušení platobného rozkazu bolo, podľa neho, nesprávne.
6. Podľa § 44 ods. 1 CSP, na okresnom súde koná a rozhoduje sudca.
7. Podľa § 45 ods. 1, ods. 2 CSP, ak tak ustanovuje zákon, vykonáva úkony súdu, koná a rozhoduje aj predseda súdu. V rozsahu ustanovenom týmto zákonom a osobitným predpisom vykonáva úkony súdu, koná a rozhoduje súdny úradník.
8. Podľa § 45 ods. 1 a 2 CSP, ak tak ustanovuje zákon, vykonáva úkony súdu, koná a rozhoduje aj predseda súdu. V rozsahu ustanovenom týmto zákonom a osobitným predpisom vykonáva úkony súdu, koná a rozhoduje súdny úradník.
9. Vyšší súdny úradník nemôže vydať rozhodnutie, proti ktorému zákon pripúšťa odvolanie alebo kasačnú sťažnosť (§ 5 ods. 2, § 6 ods. 2 zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch, v znení neskorších predpisov).
10. Podľa § 239 ods. 1 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
11. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
12. Podľa § 244 CSP, rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.
13. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
14. Podľa čl. 142 ods. 2, tretej vety Ústavy Slovenskej republiky, proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca.
15. Podľa § 247 CSP, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas sťažnosť, nenadobúda uznesenie právoplatnosť.
16. Podľa § 250 ods. 1 a 2 CSP, (1) ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. (2) Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
17. Sťažnosť proti rozhodnutiu súdneho úradníka nie je síce opravným prostriedkom, je však účinným prostriedkom nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v znení protokolov č. 3, 5 a 8 (zverejnený v zbierke zákonov ako oznámenie č. 209/1992 Zb.). Keďže žalobca podal sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, ktorý bol v čase vydania rozhodnutia zamestnancom súdu, o sťažnosti rozhodoval zákonný sudca súdu prvej inštancie tak, ako to vyplýva z čl. 142 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, § 249 CSP a § 44 ods. 1 CSP.
18. Podľa § 265 ods. 1 CSP, ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie.
19. Podľa § 267 ods. 3 CSP, v znení účinnom od 1.7.2016 do 30.6.2021, t. j. ku dňu vydania predmetného uznesenia o zrušení platobného rozkazu, ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. To neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76.
20. Po preskúmaní napadnutého uznesenia o zrušení platobného rozkazu, ktoré vydal vyšší súdny úradník, obsahu námietok uplatnenými žalobcom v sťažnosti proti tomuto uzneseniu a postupu, ktorý to napadnutému uzneseniu predchádzal, súd prvej inštancie zistil, že žalobca podal proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka včas odôvodnenú sťažnosť. Všetky dôvody uvádzané žalobcom v sťažnosti však boli vyjadreniami k veci samej, týkajúcimi sa tvrdení protistrany. Vôbec sa však netýkali nesprávnosti procesného postupu vyššieho súdneho úradníka, ktorý postupoval striktne podľa ustanovenia § 267 ods. 3 CSP v znení účinnom ku dňu vydania predmetného uznesenia, podľa ktorého, ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. K tomuto súd zdôrazňuje, že pre zrušenie platobného rozkazu podľa vtedajšieho ustanovenia § 267 ods. 3 CSP nebolo rozhodujúce, aké tvrdenia vo veci samej uviedol žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu, ale pre zrušenie platobného postačovalo, ak žalovaný podal odpor včas s vecným odôvodnením, a teda pri zrušení platobného rozkazu nebolo (a doposiaľ ani nie je) povinnosťou súdu skúmať pravdivosť tvrdení uvádzaných žalovaným v odpore. Nakoľko súd prvej inštancie zistil, že vyšší súdny úradník postupoval podľa § 267 ods. 3 CSP v znení účinnom ku dňu vydania predmetného uznesenia, súdu prvej inštancie neostávalo nič iné, iba postupovať podľa § 250 ods. 1 CSP, a sťažnosť žalobu čo ako nedôvodnú zamietnuť (I. výrok).
21. V priebehu sporu zastávala žalovaná názor, že v emaile zo dňa 10.12.2018, v ktorom uviedol žalobca, že sa jedná o duševné vlastníctvo žalovanej, vo svojej podstate vystihol žalobca svoj zámer, že jediným účelom, ktorý chcel žalobca dosiahnuť, bolo bezodplatné zneužitie projektu vypracovaného žalovanou, čo bolo presne dôvodom, pre ktorý nepredložil žalobca žalovanému čestné prehlásenie, keďže zaslanie celej dokumentácie v elektronickej podobe považovala žalovaná v danom v prípade za nedostačujúce, a trvala na zaslaní čestného prehlásenia žalobcom.
22. Podaním zo dňa 30.6.2020, doručeným súdu dňa 30.6.2020, oznámila žalovaná súdu, že jej bolo dňa 30.6.2020 doručené čestné prehlásenie žalobcu, z ktorého dôvodu mu poukáže žalovaná sumu 600,- eur na účet, ktorý bude musieť žalobca doplniť, keďže účet, z ktorého žalobca v roku 2018 plnil, je zrušený. K podaniu pripojila zároveň informáciu z internetbankingu zo dňa 30.6.2020, podľa ktorej zaslanie sumy 600,- eur v prospech účtu IBAN: A.XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX skončilo chybou.
23. Čestným prehlásením zo dňa 29.6.2020, doručeným žalovanej, žalobca uviedol: „Čestne prehlasujem, že projekt - Tyrolská reštaurácia, ktorý je duševným vlastníctvom firmy GAMA HOLDING a má na neho výsostné právo, nebude upotrebený pri realizácii projektu Tyrolská reštaurácia ani žiadneho iného projektu spojeného s mojím menom tomto ani v budúcom storočí. Toto prehlásenie vystavujem na žiadosť odporcu, a som si plne vedomý, a som oboznámený, že pri porušení tohto prehlásenia, môže firma GAMA HOLDING voči mojej osobe vyvodiť právny postih“. Čestné prehlásenie je podpísané žalobcom s dátumom vyhotovenia 29.6.2020, ktoré zaslal žalobca žalovanej spoločnosti ako prílohu pokusu o zmier. V pokuse o zmier žalobca uviedol, že sa rozhodol zaslať žalovanej ňou požadované čestné prehlásenie napriek tomu, že jeho presnú formuláciu mu žalovaná, ani po niekoľkomesačných pokusoch, nezaslala. V pokuse o zmier žalobca poznamenal, že po tomto ústretovom kroku nič nebráni žalovanej vrátiť mu predmetné finančné prostriedky. Záverom pokusu o zmier vyzval žalobca žalovanú na vrátenie predmetných finančných prostriedkov na bankový účet žalobcu do 10 kalendárnych dní od doručenia tejto korešpondencie. Číslo účtu v pokuse o zmier žalobca neuviedol.
24. Na podanie žalovanej zo dňa 30.6.2020, ktorá uviedla, že účet žalobcu bol zrušený, a že môže preto uhradiť predmetnú sumu na účet, ktorý žalobca doplní, reagoval žalobca podaním zo dňa 6.7.2020, doručeným súdu dňa 9.7.2020, v ktorom uviedol číslo účtu IBAN: SKXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, na ktorý žiadal uhradiť žalovanú sumu.
25. Listom zo dňa 20.7.2020, adresovaným žalovanej, vyzval žalobca žalovanú na úplné uhradenie dlžnej sumy, keďže dňa 8.7.2020 mu bola na jeho účet pripísaná suma 600,- eur, avšak žalovaná pozabudla pripočítať 9 % úrok za omeškané obdobie a poplatok za žalobu 36,- eur.
26. Z výpisu z účtu zo dňa 20.7.2020 vedeného Slovenskou sporiteľňou, a.s. na meno žalobcu, číslo IBAN: A.XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX vyplýva, že dňa 8.7.2020 bola na účet žalobcu od spoločnosti žalovanej pripísaná suma 600,- eur, ktorá bola vložená na jeho účet vo forme bezhotovostného vkladu s poznámkou pre príjemcu: „B. C. - dobropis.“
27. Podaním zo dňa 19.10.2023, doručeným súdu dňa 24.10.2023 oznámila žalovaná súdu, že dňa 18.10.2023 uhradila žalobcovi aj príslušenstvo v celom rozsahu podľa žalobného návrhu, pričom výšku príslušenstva komunikovala priamo so žalobcom, a o úhrade ho aj informovala. Keďže uhradila žalobcovi istinu s príslušenstvom navrhla, aby súd konanie zastavil. K podaniu pripojila výpis detailu pohybu z Tatra banky, a.s. na účte žalovanej, číslo IBAN A.XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, podľa ktorého dňa 18.10.2023 bola na účet žalobcu číslo IBAN: A.XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX poukázaná suma 120,92 eura s informáciou pre príjemcu: „B. C.-penale.“
28. Na výzvu súdu zo dňa 25.10.2023, či trvá žalobca na podanej žalobe, alebo či ju berie späť vzhľadom na podanie žalovanej zo dňa 19.10.2023, oznámil žalobca súdu, že žalovaná klamlivo informovala súd listom zo dňa 19.10.2023 o úplnom zaplatení príslušenstva, na čo ju upozornil emailom zo dňa 2.11.2023, a žiadal, aby súd nariadil pojednávanie voči žalovanej vo veci nedoplatenia sumy vo výške 24,95 eura, zaviazal žalovanú zaplatiť mu túto sumu na jeho účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. IBAN: A..
29. Podanie žalobcu zo dňa 8.11.2023, doručené súdu 10.11.2023, vyhodnotil súd podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP), aj ako späťvzatie žaloby v časti celej istiny 600,- eur a vyčíslených úrokov z omeškania v sume 120,92 eura, keďže žalobca trval iba na pokračovaní v konaní v časti o zaplatenie ním vyčísleného neuhradeného príslušenstva v sume 24,95 eura. Žalobca vyčíslil príslušenstvo žalovanej istiny nasledovne: 1.) 9 % úrok z omeškania zo sumy 600,- eur od 11.12.2018 do 8.7.2020, t. j. 574 dní, v zodpovedajúcej sume 84,92 eura, 2.) 9 % úrok z omeškania zo sumy 84,92 eura od 9.7.2020, t. j. 1192 dní v zodpovedajúcej sume 24,95 eura a 3.) súdny poplatok v sume 36,- eur, spolu 145,87 eura. Od tejto sumy odpočítal príslušenstvo zaplatené žalovanou v sume 120,92 eura. Tento výpočet adresoval žalobca žalovanej s tým, že po poukázaní ním uvedenej sumy na jeho účet navrhne žalobca súdu zastavenie konania.
30. Žalovaná podaním zo dňa 28.11.2023, doručeným súdu dňa 28.11.2023, oznámila súdu, že naďalej trvá na tom, že predmetná žaloba je nedôvodná, keďže žalobcovi uhradila istinu, úrok z omeškania do zaplatenia istiny aj súdny poplatok. Úrok z omeškania z úroku z omeškania vo výške 24,95 eura považovala za neoprávnený a nedôvodný. Keďže žalobca trvá na tejto sume, navrhla žalovaná súdu, aby predmetnú žalobu zamietol ako nedôvodnú. Rovnaké vyjadrenie k predmetu sporu zaslala žalovaná aj podaním zo dňa 11.12.2023.
31. Nakoľko žalobca trval na zaplatení príslušenstva pohľadávky v sume 24,95 eura, nariadil súd na prejednanie veci pojednávanie na deň 16.1.2024, na ktoré sa nedostavili strany sporu, ktoré svoju neprítomnosť ospravedlnili, pričom žalovaná výslovne súhlasila s pojednávaním a rozhodnutím sporu v jej neprítomnosti. Žalobca nepožiadal o odročenie pojednávania. Súd preto podľa § 180 CSP vec prejednal v neprítomnosti strán sporu, a vykonal dokazovanie v rozsahu, v akom nebola žaloba vzatá späť. Dokazovanie vykonal teda iba v časti o zaplatenie príslušenstva v sume 24,95 eura, ktoré dokazovanie vykonal listinami, a to informáciou z internetbankingu z účtu žalovanej zo dňa 30.6.2020, čiastočným výpisom z účtu žalobcu, vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s. zo dňa 8.7.2020, čiastočným výpisom z účtu žalovanej spoločnosti vedeného Tatra bankou, a.s. zo dňa 18.10.2023, výpočtom sumy príslušenstva žalovanej istiny žalobcom v jeho podaní zo dňa 8.11.2023, písomnými vyjadreniami strán sporu, a zistil tento skutkový stav:
32. Medzi stranami boli nesporné tvrdenia, že žalobca si objednal u žalovanej vypracovanie projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie k zákazke označenej ako: „Tyrolská reštaurácia“ v obci Veľké Ripňany, za ktoré si vyúčtovala žalovaná odmenu v sume 600,- eur a za prepracovanie inštalačného plánu a výkaz výmer si vyúčtovala ďalšiu odmenu v sume 600,- eur. Ešte pred začatím sporu vystavila žalovaná dobropisovú faktúru číslo OF18/0422 na sumu 600,- eur s dátumom splatnosti 10.12.2018, avšak túto sumu žalobcovi do začatia tohto súdneho sporu neuhradila, a jej vyplatenie podmieňovala doručením čestného prehlásenia žalobcu, že predmetná dokumentácia, ako aj navrhované zariadenia nebudú použité pri zriaďovaní prevádzky „Tyrolská reštaurácia.“
33. Žalovaná vykonala dňa 30.6.2020 pokus o bezhotovostnú úhradu sumy 600,- eur prostredníctvom internetbankingu v prospech účtu žalobcu IBAN: A., avšak zadaná platobná operácia skončila chybou.
34. Žalovaná zaplatila na účet žalobcu, uvedený žalobcom až v priebehu tohto sporu, dňa 8.7.2020 sumu 600,- eur s poznámkou pre príjemcu: „B. C. - dobropis“, a dňa 18.10.2023 sumu 120,92 eura s informáciou pre príjemcu: „B. C.-penale.“
35. Žalobca podaním zo dňa 8.11.2023 vyčíslil príslušenstvo žalovanej pohľadávky nasledovne: 1.) 9 % úrok z omeškania zo sumy 600,- eur od 11.12.2018 do 8.7.2020, t. j. 574 dní, v zodpovedajúcej sume 84,92 eura, 2.) 9 % úrok z omeškania zo sumy 84,92 eura od 9.7.2020, t. j. 1192 dní v zodpovedajúcej sume 24,95 eura a 3.) súdny poplatok v sume 36,- eur, spolu 145,87 eura. Od tejto sumy odpočítal príslušenstvo zaplatené žalovanou v sume 120,92 eura, a preto trval na úhrade rozdielu neuhradeného príslušenstva v sume 24,95 eura.
36. Súd vec v rozsahu, v ktorom nebola žaloba vzatá späť, právne posúdil nasledovne:
37. Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších prepisov (ďalej ako len „OZ“), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
38. Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením (§ 121 ods. 3 OZ).
39. Predmetom sporu (veci samej) o zaplatení pohľadávky s príslušenstvom nie je náhrada trov konania, keďže o výške náhrady trov konania rozhoduje súd z úradnej povinnosti až po právoplatnom rozhodnutí súdu o nároku na náhradu trov konania (§ 262 CSP). Preto nemôže o náhrade trov konania rozhodovať súd ako o príslušenstve pohľadávky v spore o zaplatení pohľadávky s príslušenstvom, v ktorom konaní tieto trovy ešte len vznikli.
40. Podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ, (1) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
41. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu).
42. Na základe zhodných tvrdení strán sporu bola pohľadávka žalobcu v sume 600,- eur, vyúčtovaná v dobropisovej faktúre, od ktorej odvodzoval žalobca svoj žalobný nárok, splatná dňa 10.12.2018, a teda do omeškania so zaplatením sumy 600,- eur sa dostala žalovaná dňom bezprostredne nasledujúcim po márnom uplynutí lehoty na plnenie, t. j. dňom 11.12.2018.
43. Základná úroková sadzba ECB platná k 11.12.2018 bola 0,00 %, čomu zodpovedala výška úrokov z omeškania podľa predpisov občianskeho práva zvýšená o 5 percentuálnych bodov. Výška úrokov z omeškania preto predstavovala 5,00 % ročne z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania žalovanej s plnením peňažného dlhu až do zaplatenia.
44. Slovenský právny poriadok neumožňuje veriteľovi peňažnej pohľadávky požadovať od dlžníka úroky z omeškania z úrokov z omeškania, a to ani úroky z omeškania z vyčíslených úrokov z omeškania. Úroky z omeškania sa viažu na omeškanie s platením istiny, a nie na omeškanie s platením úrokov z omeškania. Úroky z omeškania sa nestávajú istinou (pohľadávkou) ich vyčíslením pevnou sumou, z ktorej by si mohol následne veriteľ uplatňovať úroky z omeškania. Veriteľ sa nemôže domáhať platenia úrokov z omeškania za obdobie po zaplatení istiny (pohľadávky). Za deň, kedy bola istina zaplatená, už veriteľovi úroky z omeškania nepatria.
45. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
46. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
47. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
48. Vykonaným dokazovaním v rozsahu, v ktorom nebola žaloba vzatá späť, listinami, a to informáciou z internetbankingu z účtu žalovanej zo dňa 30.6.2020, čiastočným výpisom z účtu žalobcu, vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s. zo dňa 8.7.2020, čiastočným výpisom z účtu žalovanej spoločnosti vedeného Tatra bankou, a.s. zo dňa 18.10.2023, výpočtom sumy príslušenstva žalovanej istiny žalobcom v jeho podaní zo dňa 8.11.2023, písomnými vyjadreniami strán sporu, mal súd za preukázané, že žalobca si objednal u žalovanej vypracovanie projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie k zákazke označenej ako: „Tyrolská reštaurácia“ v obci Veľké Ripňany, za ktoré si vyúčtovala žalovaná odmenu v sume 600,- eur a za prepracovanie inštalačného plánu a výkaz výmer si vyúčtovala ďalšiu odmenu v sume 600,- eur. Ešte pred začatím sporu vystavila žalovaná dobropisovú faktúru číslo OF18/0422 na sumu 600,- eur s dátumom splatnosti 10.12.2018, avšak túto sumu žalobcovi do začatia tohto súdneho sporu neuhradila, pričom jej vyplatenie podmieňovala doručením čestného prehlásenia žalobcu, že predmetná dokumentácia, ako aj navrhované zariadenia nebudú použité pri zriaďovaní prevádzky „Tyrolská reštaurácia.“ V priebehu tohto sporu zaslal žalobca žalovanej čestné prehlásenie zo dňa 29.6.2020, že projekt - Tyrolská reštaurácia, ktorý je duševným vlastníctvom žalovanej, a má na neho výsostné právo, nebude upotrebený pri realizácii projektu „Tyrolská reštaurácia“, ani žiadneho iného projektu spojeného s menom žalobcu v tomto ani v budúcom storočí. Následne zadala žalovaná dňa 30.6.2020 prostredníctvom internetbankingu pokyn na výplatu istiny 600,- eur žalobcovi na účet, ktorý tento uviedol v žalobe, avšak zadaná platobná operácia skončila chybou. Až po upozornení žalovanou v tomto spore, že žalobcov účet bol zrušený, oznámil žalobca súdu číslo iného účtu v tvare IBAN, na ktorý mohla žalovaná zaplatiť žalovanú sumu.
49. Dňa 8.7.2020 zaplatila žalovaná na účet žalobcu, uvedený žalobcom až v priebehu tohto sporu, žalovanú istinu 600,- eur, a dňa 18.10.2023 mu uhradila ešte sumu 120,92 eura titulom príslušenstva pohľadávky a náhrady trov tohto konania. Žalobca napriek tomu trval na úhrade časti príslušenstva pohľadávky v sume 24,95 eura, zodpovedajúcej 9 % ročnému úroku omeškania zo sumy 84,92 eura (zodpovedajúcej vyčíslenému 9 % ročnému úroku z omeškania z istiny 600,- eur od 11.12.2018 do 8.7.2020) za obdobie od 9.7.2020 do 13.10.2023, teda za obdobie nasledujúce po zaplatení celej žalovanej istiny.
50. Súd uzavrel, že predmetom tohto sporu bolo zaplatenie istiny 600,- eur spolu s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 600,- eur od 11.12.2018 až od zaplatenia, v danom prípade do 7.7.2020, keďže žalovaná zaplatila žalovanému celú istinu dňa 8.7.2020. Nakoľko žalovaná zaplatila žalobcovi celú istinu (600,- eur), úroky z omeškania bolo možné vyčísliť pevnou sumou za celé obdobie omeškania žalovanej s plnením peňažného záväzku nasledovne: 9 % ročne zo sumy 600,- eur za obdobie od 11.12.2018 do 7.7.2020 (deň zaplatenia už nie je dňom omeškania - pozn. súdu), t. j.: 21 dní za obdobie od 11.12.2018 do 31.12.2018 (z 365 dní v roku 2018) + celý rok 2019 + 189 dní v roku 2020 (obdobie od 1.1.2020 do 8.7.2020 z 366 dní v roku 2020 - keďže február 2020 mal 29 dní) pri 9 % úroku z omeškania z istiny 600,- eur (54,- eur/rok), t. j.: (21 dní v roku 2018 /365 dní v roku 2018) x 54,- eur/rok 2018 + 54,- eur za rok 2019 + (189 dní v roku 2020/ 366 dní v roku 2020) x 54,- eur/rok, t. j. 3,11 eura + 54,- eur + 27,89 eura, úroky z omeškania spolu 85,- eur.
51. Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 CSP), pričom v čase vyhlásenia rozsudku bolo predmetom sporu zaplatenie istiny 600,- eur a úrokov z omeškania z istiny 600,- eur od 11.12.2018 do 7.7.2020 v zodpovedajúcej sume 85,- eur, t. j. istina s príslušenstvom spolu v sume 685,- eur. Keďže žalovaná zaplatila žalobcovi ako príslušenstvo pohľadávky sumu 120,92 eura, možno predpokladať, že mu zaplatila úroky z omeškania vo vyčíslenej sume 85,- eur + aj náhradu súdneho poplatku v časti 35,92 eura, t. j. o 0,08 eura menej, než bol reálne zaplatený súdny poplatok (36,- eur). Žalovaná teda v priebehu sporu zaplatila žalobcovi celé plnenie, ktoré bolo predmetom sporu.
52. Napriek tomu, že z obsahu žaloby, ako aj z predmetu sporu je nepochybné, že predmetom tohto sporu nebolo zaplatenie úrokov z omeškania z vyčíslenej sumy úrokov z omeškania, bol žalobca presvedčený, že má na tieto nárok, zrejme preto, že si vyčíslil úroky z omeškania za obdobie do zaplatenia istiny, a z takto vyčíslených úrokov z omeškania si uplatnil ďalšie úroky z omeškania. Rešpektujúc princíp spravodlivosti (čl. 2 CSP) rozhodol súd aj o tomto nároku žalobcu, keďže bol žalobca presvedčený, že príslušenstvom pohľadávky sú aj úroky z omeškania z vyčíslených úrokov z omeškania.
53. Nakoľko slovenský právny poriadok neumožňuje veriteľovi požadovať od dlžníka popri zaplatení pohľadávky a úrokov z omeškania aj úroky z omeškania z vyčíslených úrokov z omeškania, súdu neostávalo nič iné iba žalobu v tejto časti ako skutkovo a právne nedôvodnú zamietnuť (II. výrok). Skutočnosť, že žalovaná nahradila žalobcovi sumu zaplateného súdneho poplatku zo žaloby vo výške o 0,08 eura menej, než bola suma zaplateného súdneho poplatku, nemala vplyv na zamietnutie žaloby v časti o zaplatenie sumy 24,95 eura, pretože trovy konania, vrátane zaplateného súdneho poplatku, nemôžu byť príslušenstvom pohľadávky v konaní, v ktorom tieto trovy vznikli (viac v odseku 39. tohto odôvodnenia).
54. V prevyšujúcej časti súd konanie zastavil (III. výrok) podľa § 145 ods. 2 CSP, keďže podanie žalobcu zo dňa 8.11.2023, doručené súdu 10.11.2023, ktorým tento trval na zaplatení vyčíslenej sumy úrokov z omeškania z vyčíslených úrokov z omeškania v zodpovedajúcej sume 24,95 eura, posúdil súd podľa jeho obsahu ako späťvzatie žaloby v prevyšujúcej časti (viac v odseku 29. tohto odôvodenia).
55. Ďalšie argumenty strán sporu konajúci súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu strán sporu, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, konajúci súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
56. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
57. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
58. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
59. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
60. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
61. Zastavenie konania v časti prevyšujúcej sumu 24,95 eura titulom úroku z omeškania z vyčíslených úrokov z omeškania (III. výrok) procesne zavinila žalovaná, keďže táto v priebehu sporu poskytla žalobcovi plnenie, ktorého sa domáhal žalobou v tomto spore, a preto podľa § 256 ods. 1 CSP by mal súd priznať náhradu trov konania protistrane, t. j. žalobcovi. Žalobca bol neúspešný v časti o zaplatenie príslušenstva sume 24,95 eura titulom úrokov z omeškania z vyčíslených úrokov z omeškania (II. výrok), ktoré, podľa názoru súdu, ani neboli predmetom tohto sporu. Nakoľko však na ich zaplatení žalobca trval podaním, ktoré bolo doručené súdu až v priebehu sporu, a podľa obsahu ho ani nemožno považovať za zmenu žaloby, rozhodol súd aj o tomto nároku, v ktorej časti bol žalobca v spore neúspešný. Predmet sporu ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku, vrátane príslušenstva podľa žaloby, zodpovedal sume 685,- eur (viac v odseku 51. tohto odôvodnenia). Keďže však žalobca bol presvedčený, že úroky z omeškania podľa žaloby zahŕňajú v sebe aj úrok z omeškania za obdobie bezprostredne nasledujúce po zaplatení celej istiny (teda celej pohľadávky žalobcu) žalovanou dlžníčkou, ktoré úroky vyžadoval zo
sumy vyčíslených úrokov z omeškania zo žalovanej istiny za obdobie do zaplatenia istiny, teda zo sumy úrokov z omeškania 84,92 eura, v zodpovedajúcej sume 24,95 eura, na účely rozhodnutia o trovách konania mal súd za to, že predmetom sporu nebolo len zaplatenie istiny 600,- eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania z istiny 600,- eur za obdobie od 11.12.2018 do 7.7.2020 v zodpovedajúcej sume 85,- eur, t. j. istina s príslušenstvom spolu v sume 685,- eur, ale navyše aj zaplatenie sumy 24,95 eura titulom úroku z omeškania zo sumy vyčíslených úrokov z omeškania vo výške 84,92 eura. Na účely trov konania mal súd za to, že predmetom sporu bola suma predstavujúca 685,- eur + 24,95 eura, t. j. 709,95 eura (100 %). V časti zastavenia konania (III. výrok) by mal súd priznať nárok na náhradu trov konania žalobcovi, keďže žalovaná procesne zavinila zastavenie konania v tejto časti, zodpovedajúcej sume predmetu sporu vrátane úrokov z omeškania vo výške 685,- eura (96,49 %). Žalovaná bola zase úspešná vo veci zaplatenia žalobcom tvrdeného príslušenstva pohľadávky v sume 24,95 eura, čo na účely trov konania predstavuje 3,51 %. Nakoľko v tomto spore vznikol žalobcovi nárok na náhradu trov konania v časti, v ktorej žalovaná procesne zavinila zastavenie konania (96,49 % predmetu sporu), a v prevyšujúcej časti konania bola zase úspešná žalovaná (3,51 %), pričom v danom prípade nezistil súd žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP, podľa § 255 ods. 2, § 256 ods. 1 CSP, mal by súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške podľa pomeru úspechu v spore a pomeru procesného zavinenia zastavenia konania v rozsahu vypočítanom ako rozdiel medzi procesným zavinením zastavenia konania žalovanou (96,49 %) a procesným úspechom žalovanej (3,51 %), v zodpovedajúcom rozsahu 92,98 %. Nakoľko však z obsahu súdneho spisu je nepochybné, že žalovaná zaplatila žalobcovi v priebehu tohto sporu aj náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku (v sume nižšej iba o 0,08 eura, než bola zaplatená suma súdneho poplatku - pozn. súdu), a zo spisu žalobcovi žiadne iné trovy konania nevyplývajú, nepriznal súd žalobcovi náhradu trov konania proti žalovanej (IV. výrok). Iba pre úplnosť súd poznamenáva, že 92,98 % zo zaplateného súdneho poplatku zo žaloby v sume 36,- eur zodpovedá sume 33,47 eura, a teda v konečnom dôsledku by bola žalovaná povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 33,47 eura podľa pomeru úspechu strán sporu, teda v sume nižšej, než žalobcovi zaplatila v priebehu sporu titulom náhrady zaplateného súdneho poplatku zo žaloby.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti výrokom II. až IV. tohto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Trnava do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v písomnom vyhotovení.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).