Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4Er-623-2017.pdf
PDF · 73.25 KB
Case nature
Subarea
4Er/623/2017
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: V.. V. X., N.. XX. XX. XXXX, C. W. W. XXX/ XX, XXX XX R., proti povinnému 1/: J.. V. K., N.. XX. XX. XXXX, C. W. S. W. XXXX/XX, XXX XX A. A. a povinnému 2/: V. X., N.. XX. XX. XXXX, C. W. Š.. V. XXX/XX, XXX XX Ž. N. S., na vymoženie pohľadávky vo výške 33.783,13 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Lucia Adamcová, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 36/2017
rozhodol:
I. Exekúciu zastavuje.
II. Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 3.888,90 eura v lehote 3 dní od doručenia tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Exekučné konanie začalo dňa 22. 02. 2017, kedy pôvodný oprávnený Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Poverením č. 5601203362 zo dňa 03. 05. 2017 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Luciu Adamcovú. Uznesením zo dňa 22. 11. 2018, právoplatným dňa 02. 02. 2019, súd pripustil zmenu účastníka exekučného konania na strane oprávneného.
2. Nový oprávnený doručil súdu návrh na zastavenie predmetnej exekúcie, v ktorom uviedol, že nemá záujem na ďalšom trvaní a vedení exekučného konania.
3. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) na základe návrhu oprávneného exekúciu zastavil, nakoľko podanie návrhu na zastavenie exekúcie oprávneným je vždy dôvodom na zastavenie exekúcie a súd v takom prípade už existenciu iných dôvodov na zastavenie exekúcie neskúma. Súd exekúciu zastavil, preto rozhodoval v zmysle § 200 ods. 5 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) aj o trovách exekúcie (§ 200 ods. 1, § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017). Oprávnený navrhol zastavenie exekúcie, čím zavinil jej zastavenie, preto súd v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi nevyhnutné trovy exekúcie.
5. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 8.851,96 eura, ktoré pozostávajú z odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti vo výške 7.291,00 eur, odmeny za zriadenie záložného
práva vo výške 66,38 eura, náhrady hotových výdavkov vo výške 19,25 eura (poštovné za doručovanie: žiadosti o udelenie overenia na vykonanie exekúcie - 1,45 eura, žiadosti o poskytnutie súčinnosti OÚ BB, OÚ ŽnH - 2,90 eura, upovedomenia o začatí exekúcie - 7,65 eura, 2 x príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu zrážkami zo mzdy - 5,80 eura, exekučného príkazu prikázaním pohľadávky z účtu v banke - 1,45 eura) a DPH vo výške 1.475,33 eura. Uviedol, že v priebehu exekúcie došlo k vymoženiu 16.107,48 eura. Výkon exekúcie sa v súčasnosti realizuje zrážkami zo mzdy povinného 2/, pričom priemerná výška zrážky činí cca 350,00 eur mesačne. Pri vykonávaní exekúcie len týmto spôsobom by došlo k úplnému vymoženiu pohľadávky do cca 8 rokov. Na spoluvlastnícky podiel povinného 2/ k nehnuteľnostiam v k. ú. Bartošová Lehôtka zapísaným na LV č. 375 a LV č. 598 bolo zriadené exekučné záložné právo na návrh oprávneného dňa 29. 06. 2018. Obaja povinní sú osoby v produktívnom veku, bez iných exekučných konaní, ekonomicky aktívni. Povinný 1/ vykonáva od roku 1992 podnikateľskú činnosť. Povinný 2/ vykonáva funkciu konateľa vo viacerých spoločnostiach, ktoré v dôsledku jeho aktivity vykazujú vysoké majetky aj tržby. Oprávnený postúpil pohľadávku vymáhanú v predmetnej exekúcii dcére povinného 2/, ktorá navrhuje zastavenie exekúcie bez odôvodnenia, neekonomicky a preto je zjavné, že medzi oprávneným a povinným došlo k vyporiadaniu ich vzájomných nárokov, v dôsledku čoho sa trovy exekúcie počítajú tak, akoby došlo k plneniu. Uvedeným konaním došlo k poškodeniu exekútora, ktorý v súlade s právnymi predpismi vykonával úkony smerujúce k uspokojeniu pohľadávky. Návrhom na zastavenie exekúcie došlo k ukráteniu exekútora o odmenu, ktorú by získal, keby sa pohľadávka vymohla. Preto je potrebné exekútorovi priznať odmenu vo výške ako keby došlo k vymoženiu. Ak počas exekúcie dôjde na základe dohody účastníkov exekučného konania k akejkoľvek zmene záväzku podľa hmotného práva, resp. k zníženiu alebo odpusteniu vymáhaného nároku, ktorú exekútor nevie ovplyvniť, účastníci musia zodpovedať za zavinenie ukončenia exekučného konania mimo exekúcie, a to vo forme uloženia náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Dohoda medzi účastníkmi exekučného konania bez zainteresovania súdneho exekútora nemôže požívať právnu ochranu, pretože jej účelom bolo obchádzanie ustanovení o náhrade trov exekúcie. Ak je zmyslom exekučného konania dosiahnuť nútené splnenie povinnosti uloženej povinnému v exekučnom titule, potom konanie oprávneného, ktorý naplnenie účelu exekučného konania, ktorý by inak nepochybne bol dosiahnutý, zmarí, musí so sebou prinášať povinnosť náhrady trov konania. Nový oprávnený svoje rozhodnutie zastaviť exekúcie v štádiu smerujúcom k vymoženiu pohľadávky žiadnym spôsobom neodôvodnil, a teda nemohol presvedčiť exekučný súd o tom, že jeho konanie nie je dôsledkom dohody s povinným či iným subjektom, ktoré mu v konečnom dôsledku prinesie efekt, prospech či výhodu obdobne ako samotné vymoženie pohľadávky. V tejto súvislosti exekútor poukázal na rozhodnutia Okresného súd Bratislava II sp. zn. 39Er/3472/2014 a Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 151/2018 zo dňa 08. 03. 2018.
6. Súd po preskúmaní špecifikácie trov exekúcie priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 3.221,50 eura, t. j. 20% z vymoženej časti pohľadávky vo výške 16.107,48 eura (v zmysle § 30 vyhlášky MSSR č. 68/2017 Z. z., § 16 ods. 2 a 5 ods. 1 vyhlášky MSSR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31. 03. 2017). V danej veci nebolo možné stotožniť sa s názorom prezentovaným súdnym exekútorom, v zmysle ktorého mu mal vzniknúť nárok na odmenu akoby vymohol celú pohľadávku oprávneného. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") v uznesení II. ÚS 151/2018 zo dňa 08. 03. 2018 posudzoval výklad ustanovení o trovách exekúcie, ktorý použil vo svojom rozhodnutí sp. zn. 39Er/3472/2014 Okresný súd Bratislava II, z hľadiska zlučiteľnosti tohto konkrétneho rozhodnutia s Ústavou Slovenskej republiky, prípadne s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Ústavnému súdu však neprislúcha právomoc opravnej inštancie v sústave súdov, ani právo všeobecne záväzného výkladu právnych predpisov. Záver, ku ktorému ústavný súd dospel v uvedenej veci, sa týkal len tejto konkrétnej veci s ohľadom na skutkový stav nastolený v rozhodnutí súdu prvej inštancie. Tieto závery však nemožno zovšeobecňovať a paušálne uplatňovať. V predmetnej exekúcii totiž skutkový stav nie je totožný s uvedenou vecou, keďže v jej priebehu došlo k vymoženiu časti pohľadávky, z ktorej má súdny exekútor nárok na odmenu vo výške 20% (§ 16 ods. 2 v spojení s § 5 vyhlášky MSSR č. 288/1995 Z. z.). Predmetná exekúcia bola vykonávaná zrážkami zo mzdy povinného 2/, nie predajom nehnuteľnosti. Pri tomto spôsobe výkonu exekúcie nemožno s istotou povedať, že pohľadávka oprávneného a trovy exekúcie budú plne uspokojené v bezprostrednej budúcnosti (ako tomu bolo vo vyššie uvedenej veci, ktorá bola predmetom rozhodovania ústavného súdu). Oprávnený má dispozičné právo s návrhom na vykonanie exekúcie a môže kedykoľvek navrhnúť exekúciu zastaviť, ak ďalej nemá záujem na jej pokračovaní, pritom svoje rozhodnutie nemusí odôvodňovať. Súdny exekútor vykonáva exekúciu na základe návrhu oprávneného
ako formu služby - vymáhania pohľadávky za odplatu vo forme trov exekúcie. V danej veci exekútor za vykonanú činnosť (službu) dostane primeranú odplatu vo forme odmeny z vymoženej časti pohľadávky.
7. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani odmenu vo výške 2 x 33,19 eura za zriadenie exekučného záložného práva podľa § 6 vyhlášky MSSR č. 288/1995 Z. z. Súdnemu exekútorovi pri exekúcii na peňažné plnenie patrí za výkon exekučnej činnosti odmena, ktorá sa určí podľa ustanovení Prvého oddielu Druhého dielu (§ 4 až § 6) vyhlášky MSSR č. 288/1995 Z. z. V predmetnej veci však došlo k zastaveniu exekúcie a v takom prípade je potrebné pri určení odmeny súdneho exekútora postupovať len podľa ustanovení § 14 až § 16 vyhlášky - Odmena pri vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie a pri zastavení exekúcie (Tretí oddiel Druhého dielu vyhlášky), ktoré majú povahu špeciálnej právnej úpravy vo vzťahu k ostatným ustanoveniam vyhlášky, ktoré upravujú určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti na peňažné plnenie a na nepeňažné plnenie. Nakoľko exekútorovi v prípade zastavenia exekúcie patrí len odmena určená podľa § 14 až § 16 vyhlášky, súd mu odmenu za zriadenie exekučného záložného práva nepriznal.
8. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu účelne vynaložených preukázaných hotových výdavkov súvisiacich s vykonávaním exekúcie (poštovné) vo výške 19,25 eura (§ 22 ods. 1 vyhlášky MSSR č. 288/1995 Z. z.). Z internetovej stránky Finančnej správy Slovenskej republiky vyplýva, že súdny exekútor je platiteľom DPH, preto mu súd priznal z odmeny a náhrady hotových výdavkov aj uplatnenú 20 % DPH vo výške 648,15 eura (§ 196 druhá veta Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.