Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Ek-548-2020.pdf
PDF · 121.37 KB
Case nature
Subarea
26Ek/548/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: N.. W. Z., G. G.S. I. XX, XXX XX H.-M., V.: XXXXXXXX, zast. JUDr. Ján Polomský, so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava-Ružinov, IČO: 42171156, proti povinnej: I.. I. K., T.. XX.XX.XXXX, U. H. C. XXX/XX, XXX XX W., zast. JUDr. Ľubomír Ivan, advokát, so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 42197821, o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 3888,90 Eur s prísl. vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Dušan Cirbes, so sídlom exekútorského úradu Svätoplukova 36, 979 01 Rimavská Sobota, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Dušanom Cirbesom pod sp. zn. 19EX 199/20 zastavuje podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
II. Súd oprávnenej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
III. Súd oprávnenej ukladá povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu výdavkov vo výške 72,00 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Oprávnená sa Návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 12.03.2020 domáhal od povinnej vymoženia peňažnej pohľadávky vo výške 3888,90 Eur s prísl. na základe exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, vydaného dňa 30.07.2019 pod spisovou značkou 4Er/623/2017.
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal dňa 01.04.2020 poverenie na vykonanie exekúcie pod spisovou značkou 26Ek/548/2020, ktorým bol vykonaním exekúcie poverený súdny JUDr. Dušan Cirbes, so sídlom exekútorského úradu Svätoplukova 36, 979 01 Rimavská Sobota. Súdny exekútor, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 19EX 199/20 následne vydal Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnej doručené dňa 22.04.2020.
3. Dňa 29.04.2020 bolo súdnemu exekútorovi doručené podanie povinnej, ktoré súdny exekútor vyhodnotil ako návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie súdny exekútor doručil súdu dňa 08.06.2020.
4. Povinná sa návrhom na zastavenie exekúcie domáhal zastavenia exekúcie. Povinná vo svojom návrhu prostredníctvom právneho zástupcu uvádza, že návrh oprávnenej považuje za nedôvodný, neopodstatnený, tendenčný. Voči uzneseniu, obsahom ktorého bola oprávnenej priznaná suma 3.888,90 EUR titulom trov exekúcie priznaných uznesením povinný vyjadril svoje pochybnosti a názory podaním zo dňa 02.09.2019 označeným ako „Návrh na vydanie opravného uznesenia“. Oprávnená povinnému dňa 27.08.2019 zaslala emailom rozpis prijatých platieb, z ktorého je evidentné, akým spôsobom
boli rozúčtované jednotlivé vymožené plnenia a z ktorého vyplýva, že oprávnená si už v priebehu exekučného konania ponechala sumu v celkovej výške 3.772,33 EUR titulom trov (najmä odmeny) a sumu celkovej výške 754,48 EUR titulom DPH z uvedenej sumy, celkom teda sumu vo výške 4.526,81 EUR. Na základe týchto skutočností povinná vo veci konajúci súd požiadala o vydanie opravného uznesenia, ktorým by došlo k oprave číslovky v druhom výroku vydaného uznesenia, ktorá je nesprávne uvedená ako 3.888,90 EUR na správnu hodnotu 0,- EUR. Povinná ďalej uvádza, že v rámci svojej rozhodovacej právomoci Okresný súd Banská Bystrica zaujal stanovisko, že „skutočnosť, že oprávnený dodatočne zistil, že súdny exekútor si v priebehu exekúcie ponechal na úhradu trov exekúcie sumu 4.526,81 eura, nezakladá dôvod na opravu rozhodnutia o trovách exekúcie.“ Svoje dôvodenie však následne rozvinul, keď konštatoval, že: „súdny exekútor (napriek tomu, že si trovy exekúcie v sume, na ktorú má podľa rozhodnutia súdu nárok, už zrejme uspokojil od povinného) môže na podklade II. výroku uznesenia zo dňa 30.07. 2019 požadovať úhradu trov exekúcie v sume 3.888,90 eura od oprávneného. Avšak oprávnený sa môže domáhať, aby mu súdny exekútor vydal neoprávnene zadržané vymožené sumy. Súdny exekútor totiž má nárok len na trovy vo výške priznanej rozhodnutím súdu zo dňa 30. 07. 2019, nie na akékoľvek iné plnenia nad rámec sumy 3.888,90 eura.“ Povinná uvádza, že reálne jej teda exekučný súd dal za pravdu a kvitoval jej stanovisko, keď uviedol, že vlastne už nemusí oprávnenej nič platiť, naopak, oprávnená je dlžná povinnej. Povinná ďalej tvrdí, že jednostranným právnym úkonom zo dňa 18.11.2019 označeným ako „Započítanie pohľadávok v zmysle ust. § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka“ vo vzťahu k oprávnenej konštatoval, že oprávnená voči povinnej eviduje pohľadávku vo výške 3.888,90 EUR titulom nároku na náhradu trov exekúcie priznaných horeuvedeným uznesením zo dňa 30.07.2019, a že povinná voči oprávnenej eviduje pohľadávku na zaplatenie sumy vymoženej v exekučnom konaní vo výške 4.526,81 EUR, ktorá bola vymožená v exekučnom konaní a doposiaľ mu nebola vyplatená. Uvedenú situáciu sa povinná rozhodol riešiť ako osoba poškodená v dôsledku bezdôvodného obohatenia zo strany oprávnenej a to podaním na Okresný súd Banská Bystrica označeným ako „Návrh na vydanie platobného rozkazu na sumu 637,91 EUR s príslušenstvom“. Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz zo dňa 17.04.2020, v rámci ktorého oprávnenú zaviazal na zaplatenie sumy 637,91 EUR spolu s úrokom z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 637,91 EUR od 01.12.2019 do zaplatenia. Podľa povinnej nárok na zaplatenie istiny exekvovanej pohľadávky zanikol v dôsledku stretu vzájomných pohľadávok momentom doručenia jednostranného zápočtu, doručenie ktorého oprávnená potvrdila. Povinná zdôrazňuje, že postoj a najmä postup oprávnenej považuje za nezákonný, účelový a nepodložený racionálnymi argumentami. O takomto postupe svedčí napr. aj skutočnosť, že samotný vo veci konajúci Okresný súd Banská Bystrica konštatoval, že: „súdny exekútor súdu zatajil, že si už ponechal časť vymožených plnení na úhradu svojich trov“ a „súdny exekútor dobrovoľne vykonáva svoju funkciu a pozná právnu úpravu týkajúcu sa odmeňovania súdnych exekútorov v prípade zastavenia exekúcie. Ak s touto právnou úpravou nesúhlasí, nie je povinný vykonávať funkciu súdneho exekútora.“
5. K podaniu povinnej na zastavenie exekúcie sa oprávnená prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrila tak, že s návrhom na zastavenie exekúcie nesúhlasí a navrhuje, aby sud návrh povinnej zamietol. Oprávnená vo svojom vyjadrení uviedla, že má za to, že neexistuje žiadny zákonný dôvod pre zastavenie exekúcie. Dôvody uvádzané povinnou nie sú zákonnými dôvodmi pre zastavenie exekúcie. Oprávnená uvádza, že v pôvodnom exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.: 4Er/623/2017, v ktorom súd vydal exekučný titul, na základe ktorého teraz oprávnená podala súčasný návrh na vykonanie exekúcie voči povinnej, nastali skutočnosti, v dôsledku ktorých bola vymáhateľná exekúcia zastavená. Pôvodný oprávnený Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila exekučne vymáhanú pohľadávku Zmluvou o postúpení zo dňa 13.09.2018 povinnej, ktorá sa stala novým oprávneným, a ktorá je dcérou povinného v pôvodnom exekučnom konaní. Bezprostredne po tom, čo súd pripustil zmenu účastníka exekučného konania na strane oprávneného, vymáhateľná exekúcia bola zastavená z podnetu povinnej. Zo zmluvy o postúpení exekučne vymáhanej pohľadávky vyplýva, že strany zmluvy si dojednali odmenu za postúpenie vo výške 6.500,00 Eur. Zo zmluvy nevyplývalo, že by niektorá zo zmluvných strán prejavila snahu vysporiadať nároky súdnej exekútorky. Povinná zastavením vymožiteľnej exekúcie sa obohatila, zároveň zbavila záväzku svojho otca v exekúcii 33.783,13 Eur s príslušenstvom a oprávnenej vznikla pohľadávka vo výške 8.851,96 Eur za trovy exekúcie zo zostatku exekučne vymáhanej pohľadávky a z už vykonaných exekučných úkonov na zaistenie majetku. Oprávnená ďalej uvádza, že v pôvodnom exekučnom konaní od doručenia poverenia na vykonanie exekúcie vykonal všetky potrebné úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinných za účelom rýchleho vymoženia pohľadávky. V predmetnom exekučnom konaní by bol účel konania naplnený, t. j. exekučne vymáhaná pohľadávka by bola v celom rozsahu uspokojená. Povinná však navrhla zastavenie exekučného
konania bez odôvodnenia. Toho času konajúci exekučný súd uznesením zo dňa 30.07.2019 exekúciu zastavil. Ako vyplýva zo samotného uznesenia, dôvodom zastavenia exekúcie, bol návrh povinnej, v ktorom uviedla, že nemá záujem na ďalšom trvaní a vedení exekučného konania. Súd preto aplikoval 200 ods. 5 Exekučného poriadku, účinného do 31.03.2017. Súd skonštatoval, že oprávnená navrhla zastavenie exekúcie, čím zavinila jej zastavenie. Návrh na zastavenie exekúcie zo strany povinnej, vtedy v pozícii novej oprávnenej, bol zjavným zneužitím práva, ktoré poškodilo súdnu exekútorku vo forme ušlej odmeny pri vymožiteľnej exekúcií vo výške 8.851,96 Eur, a preto mal byť súdom odmietnutý. Odkúpenie pohľadávky za odplatu 6.500,00 Eur a následne zastavenie vymožiteľnej exekúcie nemá ekonomický motív a trpí vzájomným logickým rozporom. Ak počas exekučného konania pristúpia účastníci exekučného konania k dohode, ktorou akýmkoľvek spôsobom modifikujú vymáhanú pohľadávku (napr. dôjde k zmene jej výšky alebo zániku), čo exekútor nevie ovplyvniť, musia zodpovedať za zavinenie ukončenia exekučného konania mimo exekúcie, a to vo forme uloženia náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi. V takomto prípade súčasťou odmeny súdneho exekútora nie je len odmena z vymoženej pohľadávky, ale taktiež odmena zo zostatku vymáhanej pohľadávky, ktorej vymoženie bolo zmarené konaním účastníkov konania. Uvedené vyplýva zo zmyslu exekučného konania. V spojitosti s vyššie uvedeným preto oprávnená eviduje trovy exekúcie vo výške 8.851,96 Eur, ktoré vychádzajú zo zostatku exekučne vymáhanej pohľadávky a z už vykonaných exekučných úkonov na zaistenie majetku. Oprávnená poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 151/2018 zo dňa 08.03.2018, ktorý ustálil nasledovné: „Ak je zmyslom exekučného konania dosiahnuť nútené splnenie povinnosti uloženej povinnému v exekučnom titule, potom konanie oprávneného, ktorý naplnenie účelu exekučného konania, ktorý by inak nepochybne bol dosiahnutý, zmarí, musí so sebou prinášať povinnosť náhrady trov konania. Pokiaľ sťažovateľka svoje rozhodnutie navrhnúť zastavenie exekúcie v štádiu exekučného konania bezprostredne smerujúceho k vymoženiu pohľadávky žiadnym spôsobom neodôvodnila, nemohla presvedčiť exekučný súd o tom, že jej konanie nie je dôsledkom dohody s povinným či iným subjektom, ktoré jej v konečnom dôsledku prinesie efekt, prospech či výhodu obdobne ako samotné vymoženie pohľadávky. Okresný súd uznesením č. k. 39 Er 3472/2014-189 z 9. marca 2017 súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 41 038,57 €. Okresný súd sa stotožnil so spôsobom vyčíslenia odmeny súdnym exekútorom a poukázal na to, že k zastaveniu exekúcie došlo v jej pokročilom štádiu, keď všetko nasvedčovalo úspešnému vymoženiu pohľadávky, v dôsledku čoho by súdnemu exekútorovi nepochybne patrila odmena z vymoženej sumy, konaním sťažovateľky došlo k poškodeniu súdneho exekútora, keď sťažovateľka zavinila zastavenie exekúcie, konala účelovo v snahe zmariť nárok súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie, ktoré by mu patrili z vymoženej sumy. Ako zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu vyplýva, sťažovateľka zdôrazňuje svoje právo kedykoľvek navrhnúť zastavenie exekúcie a popiera potrebu skúmať takýto jej úkon exekučným súdom z hľadiska jeho hospodárskeho účelu, t. j. zaoberať sa jeho kauzou. Vychádza z toho, že bez ohľadu na dôvody, ktoré viedli oprávneného k podaniu návrhu na zastavenie exekúcie, a bez ohľadu na štádium exekučného konania, v ktorom takýto úkon opravený urobí, a rovnako bez ohľadu na to, či okolnosti veci nasvedčujú tomu, že pohľadávka uplatnená v exekučnom konaní bude reálne vymožená alebo nie, je namieste vykladať § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 14 ods. 1 vyhlášky tak, že súdnemu exekútorovi vždy patrí odmena za výkon exekučnej činnosti určená paušálnou sumou.“ Oprávnená ešte uviedla, že voči Platobnému rozkazu zo dňa 17.04.2020 podal odpor a spor bol postúpený príslušnému súdu. Predloženie platobného rozkazu, ktorý súd vydal bez vypočutia oprávnenej v pozícii žalovaného, navyše ktorý nie je právoplatný ani vykonateľný, je vágne a sleduje iba zvýšenie váhy neexistujúceho „nároku“, čo skôr však potvrdzuje dôkaznú núdzu, v ktorej sa povinná nachádza. „Nejudikované“ vyjadrenie súdu, v odôvodnení uznesenia zo dňa 30.07.2019, bez toho aby bolo obsahom záväzného výroku, výlučne z ktorého povinná odvodzuje svoj „nárok“ v konaní o zaplatenie, je len jeho názorom, ktorý nemožno považovať za rozhodnutie, z ktorého by bolo možné odvodzovať nárok, ktorý možno uplatniť súdne. Takýto „názor“ súdu oprávnená považuje za svojvoľný s to aj s prihliadnutím na to, že súd vôbec neskúmal zneužitie práva pri zastavení vymožiteľnej exekúcie, vôbec neskúmal platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky a iné relevantné skutočnosti. Povinná odmietla zaplatiť pohľadávku, ktorá vyplýva zo záväzného výroku takéhoto rozhodnutia súdu a nie iba z jeho odôvodnenia. Iba povinná je osobou zodpovednou za súčasný stav, pretože špekulatívnym postupom zneužil právo zastaviť vymožiteľnú exekúciu. Ak povinná v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že sa ako osoba poškodená rozhodol riešiť uvedenú situáciu v dôsledku bezdôvodného obohatenia zo strany súdnej exekútorky podaním žaloby, nie je zrejmé, od čoho odvodzuje povinná bezdôvodné obohatenie, ktoré malo nastať na strane súdnej exekútorky. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka vymenúva jednotlivé skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia, pričom je zrejmé, že ak si súdna exekútorka vyčíslila odmenu v súlade s Exekučným poriadkom a vykonávacou vyhláškou, nemohla sa bezdôvodne obohatiť. Zinkasované
plnenie bolo odmenou oprávnenej za riadny výkon exekučného konania, na ktorý má ex lege nárok. Možno dospieť k záveru, že nebol naplnený žiadny prvok legálnej definície bezdôvodného obohatenia, pod ktorý by bolo možné subsumovať nárok povinnej. Podľa názoru oprávnenej povinná započítava neexistujúcu (fiktívnu) pohľadávku s pohľadávkou oprávnenej z exekučného titulu, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť k jej zániku. Povinná do dnešného dňa vymáhanú pohľadávku neuhradila.
6. Súdny exekútor sa k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie vyjadril tak, že nesúhlasí so zastavením exekúcie.
7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
11. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
12. Povinná podala návrh na zastavenie exekúcie v rámci zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty. Takto podaný návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok.
13. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania Návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
14. O návrhu povinnej na zastavenie exekúcie rozhodol vyšší súdny úradník uznesením zo dňa 01.07.2020 tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu podala povinná prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote sťažnosť. Sudca o sťažnosti povinnej proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka rozhodol uznesením zo dňa 04.03.2021 tak, že predmetné uznesenie vyššieho súdneho úradníka zo dňa 01.07.2020 zrušil.
15. Podľa § 61e Exekučného poriadku, po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu.
16. Podľa § 580 zákona č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník´´), ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
17. Podľa čl. 5 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP´´), zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.
18. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
19. Podľa § 3 Exekučného poriadku, exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní.
20. Súd po opätovnom preskúmaní návrhu na zastavenie exekúcie a príloh k nemu konštatuje, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie je dôvodný. Čo sa týka jednostranného započítania pohľadávok, súd uvádza, že započítanie v tomto prípade nie je možné, pretože nie je splnená podmienka vzájomnosti pohľadávok uvedená v ustanovení § 580 Občianskeho zákonníka. Vzájomnosť pohľadávok znamená, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak. Povinná nemá vzájomnú pohľadávku voči oprávnenej. Predmetná pohľadávka, ktorú povinná započítala dňa 18.11.2019 nie je pohľadávka, ktorú mala oprávnená voči povinnej, ale je to pohľadávka oprávnenej, ktorú vymohla v pôvodnom exekučnom konaní od pôvodného povinného, čiže pohľadávka oprávnenej voči pôvodnému povinnému, ktorý bol povinný v pôvodnom exekučnom konaní. K otázke započítania pohľadávok súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ´´ÚS SR´´) č.k. IV ÚS 48/2019-82 zo dňa 27.04.2021, ktorý v tomto prelamuje právne závery uvedené v zrušujúcom uznesení vo vzťahu k výkladu § 61e Exekučného poriadku, keďže bol vydaný neskôr. V predmetnom náleze ÚS SR uviedol: ,, Ustanovenie § 61k ods. 1 písm. a) stanovuje všeobecné pravidlo (lex generalis), z ktorého existuje výnimka (lex specialis) zakotvená v § 61e Exekučného poriadku, v zmysle ktorého exekučný súd exekúciu nezastaví, ak po vzniku exekučného titulu došlo k jednostrannému započítaniu nejudikovanej pohľadávky povinného. Exekučný súd teda zamietne návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom povinný namieta jednostranné započítanie nejudikovanej pohľadávky. Slová „po začatí exekúcie“ v ustanovení § 61e Exekučného poriadku je potrebné vykladať largo sensu tak, že exekučný súd neprihliadne na jednostranné započítanie nejudikovanej pohľadávky, pričom je bez významu, či kompenzačný prejav nastal a bol doručený oprávnenému pred začatím exekúcie alebo po začatí exekúcie. Slová „po začatí exekúcie sa neprihliadne“ je teda potrebné interpretovať vo význame „v exekučnom konaní sa neprihliadne“. Výklad, podľa ktorého exekučný súd prihliada na jednostranné započítanie, ktoré nastalo pred začatím exekúcie, by poprel účel a zmysel komentovaného ustanovenia. ÚS SR ďalej uviedol: ,, Nová úprava obmedzuje uplatnenie jednostranného započítania pohľadávok len na prípady, ak ide o pohľadávku povinného priznanú tiež exekučným titulom. Ustanovenia exekučného poriadku nevylučujú, aby povinný, ktorý z procesných dôvodov nemôže nejakú okolnosť uplatniť sa voči žalobcovi domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ak sa podľa hmotného práva oprávnený obohatil.´´ V nadväznosti na predmetný nález ÚS SR exekučný súd dospel k záveru, že v exekučnom konaní je jednostranné započítanie pohľadávok možné iba v prípadoch, ak ide o pohľadávku povinného priznanú exekučným titulom.
21. K otázke nemorálnosti vyvolania exekúcie na základe predloženého rozhodnutia ako exekučného titulu súd konštatuje, že exekúcia je vedená v rozpore s čl. 5 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku. Ide o zneužitie výkonu práva. Čl. 5 CSP zakotvuje princíp zákazu zneužitia práva. Predmetný princíp je procesným ekvivalentom zákazu zneužitia subjektívnych práv. Súdu sa umožňuje odmietnuť konkrétne procesné úkony, ktoré sú zjavným zneužitím práva, či neprihliadnuť na ne alebo ich dokonca procesne sankcionovať. Súd môže odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2ObdoV/8/2017 zo dňa 04.09.2018). Za zneužitie práva môžeme považovať uplatňovanie práva v tom prípade, ak to smeruje na ciele, ktoré sú nezlučiteľné so spoločenským účelom práva, hlavne ak by to viedlo k poškodzovaniu národného hospodárstva, obťažovaniu (šikanovaniu) osôb, ukráteniu ich práv a zákonných záujmov alebo k nadobudnutiu neoprávnených výhod. Základy dnešného zákazu zneužitia práva vychádzajú z rímskej zásady neque malitiis indulgendum est („zneužívanie, šikana či zlomyseľnosť sa nesmú strpieť“). Zneužitie práva je len zdanlivo vy´konom pra´va, v skutočnosti sa jedná o protiprávny u´kon. Ide teda o spra´vanie sa, ktore´ by bolo vy´konom pra´va, nebyť jeho u´myselne´ho zamerania na zákon obchádzajúce ciele. Pod pojmom zneužitie práva možno rozumieť chovanie zdanlivo dovolené, ktorým má byť dosiahnutý nedovolený výsledok.
22. Exekučný súd poukazuje na bod 12 odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Er/623/2017 zo dňa 02.10.2019, ktorým zamietol návrh povinnej na vydanie opravného uznesenia. Okresný súd Banská Bystrica v predmetnom uznesení konštatoval, že: ,,oprávnený dodatočne zistil, že súdny exekútor si v priebehu exekúcie ponechal na úhradu trov exekúcie sumu 4526,81 eura“. Ďalej uviedol: „súdny exekútor (napriek tomu, že si trovy exekúcie v sume, na ktorú má podľa rozhodnutia súdu nárok, už zrejme uspokojil od povinného) môže na podklade II. výroku uznesenia zo dňa 30.07.2019 požadovať úhradu trov exekúcie v sume 3.888,90 eura od oprávneného. Avšak oprávnený sa môže domáhať, aby mu súdny exekútor vydal neoprávnene zadržané vymožené sumy. Súdny exekútor totiž má nárok len na trovy vo výške priznanej rozhodnutím súdu zo dňa 30.07.2019, nie na akékoľvek iné plnenia nad rámec sumy 3.888,90 eura.“ Exekučný súd konštatuje, že právnym dôvodom, právnym titulom na ponechanie si vymožených peňazí v pôvodnom exekučnom konaní oprávnenou bol procesný úkon - Upovedomenie o začatí exekúcie. Pôvodnú exekúciu vedenú exekútorkou pod sp. zn. EX 36/2017 ale zastavil Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. 4Er/623/2017 zo dňa 30.07.2019, čím zanikol dôvod na ponechanie si peňažných prostriedkov. V danom prípade by boli vymáhané duplicitné trovy. Vymožené peniaze vymožené oprávnenou v pôvodnej exekúcii majú slúžiť k tomu, čo bolo priznané exekučným titulom. Exekučným titulom neboli priznané nové trovy, ktoré by si mohla súdna exekútorka v novom konaní vymôcť. Predmetné rozhodnutie iba vyčíslilo trovy, ktoré si môže súdny exekútor ponechať z vymožených finančných prostriedkov. Uvedené predsa sudca v uznesení , sp. zn. 4Er/623/2017 zo dňa 02.10.2019, v ktorom riešil návrh povinnej na vydanie opravného uznesenia k uzneseniu sp. zn. 4Er/623/2017 zo dňa 30.07.2019 explicitne súdnemu exekútorovi uviedol, že priznané trovy exekúcie uzneseniu sp. zn. 4Er/623/2017 zo dňa 30.07.2019 sú tie, ktoré si už vymohol a nárok na nové už nemá žiadne. V zmysle vyššie uvedeného § 3 EP je súdny exekútor viazaný rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní a teda nielen výrokom ale i závermi uvedenými v odôvodnení rozhodnutia v exekučnej veci. Ak teda sudca vo veci 4Er/623/2017 uviedol, že súdny exekútor má nárok iba na tie trovy, ktoré už v danej veci vymohol, nemožno akceptovať a priznať súdnu ochranu oprávnenej a viesť novú exekúciu, keďže sa jedná o vymáhanie duplicitných exekučných trov. V tomto smere vyvolaná exekúcia je zneužitím vydaného rozhodnutia, a preto sa v nej nemôže pokračovať a musí byť zastavená.
23. Na základe vyššie uvedeného súd zistil, že výkonu exekúcie nemožno priznať právnu ochranu. Z tohto dôvodu nie je možné viesť exekúciu voči povinnému, preto súd predmetnú exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
24. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
25. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
26. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 27. Podľa § 199e prvej vety Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. 28. Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška o odmenách advokátov“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak. 29. Podľa §10 ods. 2 vyhlášky o odmenách advokátov, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu. 30. Podľa §11 ods. 1 písm. a) vyhlášky o odmenách advokátov, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. 31. Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky o odmenách advokátov, základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. 32. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky o odmenách advokátov, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, príprava a prevzatie zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takémuto návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu. 33. Podľa §16 ods. 3 vyhlášky o odmenách advokátov, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol. 34. Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o odmenách advokátov, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu. 35. Povinná si neuplatnila nárok na náhradu trov v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie ani nárok na náhradu trov sťažnostného konania, preto súd o nich nerozhodoval.
36. Oprávnená si uplatnila nárok na náhradu trov sťažnostného konania. Keďže súd rozhodol v prospech povinnej, povinná má úplný úspech vo veci, oprávnená nemá nárok na náhradu trov konania, a preto súd rozhodol tak, že oprávnenej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
37. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.
38. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
39. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
40. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, Ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
41. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému
pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.
42. Podľa § 21 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhlášky“), exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.
43. Podľa § 21 ods. 2 veta prvá Vyhlášky, náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.
44. Podľa § 21 ods. 3 Vyhlášky, nevyhnutné výdavky spojené s vedením konania sú preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky pri exekúcii predajom hnuteľných vecí, predajom nehnuteľností, predajom podniku a pri exekúcii na nepeňažné plnenie, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami.
45. Podľa § 22 ods. 1 a 2 Vyhlášky, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur. Ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.
46. V otázke trov exekúcie súd uvádza, že nárok na náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora vzniká okamihom doručenia poverenia na vykonanie exekúcie bez rozdielu, či táto exekúcia začala alebo nezačala oprávnene. Súd ďalej konštatuje, že ukončenie exekúcie nenastalo splnením vymáhaného nároku zo strany povinného podľa § 61o ods. 1 Exekučného poriadku, ale jej zastavením zo strany súdu. V prípadoch, keď dochádza ukončeniu exekúcie z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie nároku povinným, je to oprávnený, ktorý v zmysle § 199c ods. 2 v spojení s § 198 ods. 2 Exekučného poriadku platí vzniknuté trovy exekúcie. Pre potreby konania je to oprávnený, ktorý nesie objektívnu procesnú zodpovednosť za podaný návrh. Súčasťou tejto objektívnej procesnej zodpovednosti je aj povinnosť oprávneného niesť riziko, že exekúcia vedená voči povinnému nebude úspešná resp. nastanú také okolnosti, ktoré spôsobia jej zastavenie. Súd musí so zreteľom na jeho objektívnu procesnú zodpovednosť dôvod zastavenia exekúcie pričítať oprávnenému a zaviazať ho povinnosťou nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu paušálnych výdavkov.
47. V otázke výšky náhrady paušálnych nákladov súdneho exekútora súd uvádza, že pri určovaní tejto výšky vychádzal z ustanovení Exekučného poriadku a Vyhlášky. Keďže je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, patrí mu náhrada paušálnych nákladov vo výške 72,00 Eur. Vzhľadom ku skutočnosti, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov v zmysle vyššie uvedenej vyhlášky súd mu ju v celkovej výške 72,00 Eur priznal a zaviazal na jeho úhradu oprávnenú.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.