Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_19Csp-42-2019.pdf
PDF · 69.8 KB
Case nature
Subarea
19Csp/42/2019
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v sporovej veci žalobcov: 1. S. Z., nar. XX.XX.XXXX, W. XXX/XX, D., a 2. S. Z., nar. XX.XX.XXXX, P. XXX/XX, A. I., proti žalovaným: 1. Slovenská sporiteľňa, a. s., IČO: 00 151 653, Tomášikova 48, Bratislava, 2. DUPOS dražobná, spol. s r.o., IČO: 36 233 935, Tamaškovičova 17/2742, Trnava, o podaní proti vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky a proti vykonávateľnosti dražby takto
rozhodol:
I. Odmieta sa podanie žalobcov došlé 21.03.2018, v znení neskorších doplnení, ktorým sa domáhali, aby sa žalovaným prikázalo „zastavenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky“ a „zastavenie dražby“.
II. Žalobcom sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 21.03.2019 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie „proti vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky zmluvy a proti vykonávateľnosti dražby“ (ďalej len „žaloba“) spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia na „zastavenie mimoriadnej splatnosti“ a „zastavenie dražby“, ktoré však nevyhovovalo požiadavkám Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Súd preto výrokom I uznesenia z 18.04.2019, č. k. 19Csp/42/2019-16, žalobcom uložil, aby ho doplnili v lehote 10 dní od doručenia uznesenia a výrokom II uznesenia neodkladné opatrenie odmietol v podstate pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť návrhu. Podaním došlým 22.05.2019, ktorým žalobu doplnili, sa žalobcovia naďalej domáhali, aby sa žalovaným prikázalo „zastavenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky“ a „zastavenie dražby, čím sa zabezpeč[ia] práva žalobcov“.
2. Súd po preskúmaní doplnenej žaloby podľa § 124 ods. 1 CSP zistil, že táto naďalej obsahuje vady, ktoré bránia v tom, aby sa v konaní o nej ďalej pokračovalo.
3. Podľa § 132 ods. 1 CSP sa v žalobe musí uviesť okrem iného aj a) pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, b) označenie dôkazov na ich preukázanie a c) žalobný návrh.
4. V prvom rade žaloba neobsahuje dostatočne určitý a zrozumiteľný petit. Podľa § 132 ods. 1 CSP sa v žalobe musí uviesť okrem iného aj žalobný návrh (petit), teda to, čoho sa žalobca domáha. Bez žalobného návrhu nie je možné vymedziť predmet konania, teda to, o čom má súd konať a rozhodovať. Žalobný petit (návrh na výrok rozsudku súdu) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Táto požiadavka vyplýva aj z potreby posudzovať, či prípadný výrok založený na žalobnom návrhu bude vykonateľný (§ 185 ods. 3 CSP). Žalobou možno podľa § 137 CSP požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Nie sú vylúčené ani iné žaloby (porovnaj slovo „najmä“ v úvodnej vete § 137 CSP). Týmto typom žalôb bude v zásade zodpovedať aj žalobný návrh, a preto ho treba formulovať dôsledne. Petitom teda
žalobca vymedzuje, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, teda ako by mal znieť výrok jeho rozsudku. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Zákon kladie na formuláciu petitu požiadavky, ktorých cieľom je zabezpečiť presnosť a určitosť (teda aj vykonateľnosť) výrokov rozsudkov. Žalobným návrhom je súd viazaný (§ 216 ods. 1 CSP). Presný a určitý petit je tak pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 216 ods. 2 CSP). Požiadavka určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti je dôvodná preto, lebo súd musí celkom presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť. Súd nemôže stranám priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t. j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie bolo nevykonateľné. Uvedené požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda pre to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a aby mohli nastať účinky žalobcom zamýšľané (I. ÚS 233/97). Nedostatok zákonom stanovených náležitostí návrhu na začatie konania bráni jeho vecnému prejednaniu a pokračovaniu v konaní (pozri napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/221/2007, 3Cdo/126/2011). Ak žalobný návrh neobsahuje uvedené náležitosti, je neúplný alebo nezrozumiteľný, súd vyzve žalobcu, aby žalobu doplnil alebo opravil (§ 129 ods. 1 CSP) a ak tak žalobca včas neurobí, žalobu odmietne (§ 129 ods. 3 CSP).
5. V prejednávanej veci sa žalobcovia aj po doplnení žaloby na základe výzvy súdu domáhajú „zastavenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky“ a „zastavenia dražby“, teda v podstate rovnakého výroku, ako v prípade návrhu na neodkladného opatrenia. Tým v podstate len zopakovali to, čo uviedli vo svojom prvom podaní, ktorým žiadali „zastaviť mimoriadnu splatnosť“ a „zastaviť dražbu“. Ani z tejto doplnenej formulácie nie je vôbec zrejmé, čo sa rozumie „zastavením mimoriadnej splatnosti“ a „zastavením dražby“, a nie je jasné ani to, ako si žalobcovia predstavujú zásah súdu, teda akým spôsobom (uložením akej povinnosti) by mal súd „zabezpečiť práva žalobcov“. Požiadavka vydať príkaz „zastaviť mimoriadnu splatnosť“ je zmätočná, pretože zastaviť možno len určité správanie alebo konanie, ktoré sa začalo a ešte sa neskončilo, a nie „splatnosť“ (čohokoľvek). Podobne to platí aj pre príkaz „zastaviť dražbu“, pretože zastaviť nemožno to, čo nebolo začaté, a ani to, čo už bolo ukončené. Z navrhovaného petitu v spojení s naďalej chýbajúcim opisom rozhodujúcich skutkových tvrdení a pripojených alebo aspoň označených dôkazov požadovaných ustanovením § 132 ods. 1 CSP, v súvislosti s čím boli už žalobcovia súdom vyzvaný na ich doplnenie, totiž vôbec zrejmé, o akú dražbu ide, kedy sa má vykonať a kým. Za takýchto okolností nemožno preto ani vylúčiť, že dražba sa ešte ani nezačala, ale ani to, že sa už skončila. Vo všetkých týchto prípadoch by bol žalobcami navrhovaný petit v konečnom dôsledku nevykonateľný, pretože je nepresný, neúplný a nezrozumiteľný.
6. Na všetky vyššie opísané nedostatky žaloby boli žalobcovia upozornení súdom výrokom I uznesenia č. k. 18.04.2019, č. k. 19Csp/42/2019-16, ktoré im bolo riadne doručené. Napriek poučeniu, že žaloba môže byť odmietnutá, ak sa nedostatky neodstránia v určenej lehote, žalobcovia vo svojom podaní došlom 22.05.2019 v podstate len zopakovali svoje vyjadrenia, teda nedostatky neodstránili. Ani odvolanie došlé 28.05.2019 a doplnenie dôkazov žaloby došlé 10.06.2019, ktoré boli doručené po uplynutí 10-dňovej lehoty uloženej na odstránenie nedostatkov žaloby, nedostatky žaloby neodstránili. Pre nezrozumiteľnosť a neurčitosť pritom odvolací súd uznesením z 19.06.2019, č. k. 23Co/108/2019-114, potvrdil aj výrok II uznesenia č. k. 18.04.2019, č. k. 19Csp/42/2019-16, ktorým bol z rovnakých dôvodov odmietnutý návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia na „zastavenie mimoriadnej splatnosti“ a „zastavenie dražby“, a ktoré nadobudli právoplatnosť 03.07.2019.
7. Z týchto dôvodov súd žalobu v znení jej neskorších doplnení v súlade s § 129 ods. 3 CSP odmietol (výrok I). Pre úplnosť súd uvádza, že odmietnutie žaloby nepredstavuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci podľa § 230 CSP, teda nebráni vecnému prejednaniu nárokov žalobcov na základe novej žaloby (ak bude spĺňať zákonom predpísané náležitosti).
8. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP), súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z toho, že žalobcom ako neúspešnej strane nárok na ich náhradu nepatrí (§ 255 ods. 1 CSP a contrario), a preto im ho nepriznal (výrok II). Pre neúčasť žalovaných nebolo pritom vôbec potrebné rozhodovať o ich nároku na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).