Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_8Co-255-2018.pdf
PDF · 102.34 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/255/2018
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcov: X/ T.. P. A., K. A. XX, K., X/ M.. M. A., K. A. XX, K., oboch zastúpených advokátom: JUDr. Ing. Vojtech Čipák, so sídlom Vazovova 9/B, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Správa a servis bytov, s.r.o., so sídlom Košická 6, Bratislava, IČO: 35 701 676, 2/ LICITOR group, a. s., so sídlom Sládkovičova 6, Žilina, IČO: 36421561, o zaplatenie 38.504,95 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 29. októbra 2015, č.k. 9C/99/2011-247, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom zo dňa 29. októbra 2015, č.k. 9C/99/2011-247, uložil súd prvej inštancie žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu vo výške 38.504,95 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 38.504,95 eur od 02.06.2010 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku s tým, že o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vychádzal zo zistenia, že žalovaný 1/ ako navrhovateľ dražby a žalovaný 2/ ako dražobník uzatvorili dňa 19.10.2005 zmluvu o vykonaní dražby, smerujúcu k predaju bytu č. XX na T.. O. K. V., K. Č.. XX Z. K. a k nemu prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti 429/35038, za účelom vymoženia pohľadávky žalovaného 1/ ako správcu bytového domu na ul. K. XX, K., na základe § 8b písm. e) zák. č. 182/1993 Z.z., v rámci výkonu záložného práva zriadeného v prospech vlastníkov bytov k bytu dlžníkov manželov B. na základe § 15 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z., na zabezpečenie pohľadávky vlastníkov bytov bytového domu v správe žalovaného 1/ vo výške 749 227,80 Sk. Poukázal na skutočnosť, že žalobcovia 1/ a 2/ na dobrovoľnej dražbe vykonanej dňa 23.2.2006 predmetný byt vydražili, pričom celkovú sumu 38.504,95 eur základe notárskej zápisnice č. N 99/2006 zo dňa 23.02.2006, v dvoch platbách, dňa 23.02.2006 a 28.02.2006, uhradili žalovanému 2/. Vykonaným dokazovaním mal zistené, že pôvodní vlastníci vydraženého bytu M. B. s manželkou, napadli platnosť vykonanej dražby žalobou na súde, pričom hoci Okresný súd Bratislava IV, rozsudkom zo 14. marca 2007, č. k. 7 C 104/2006-51, návrh ako nedôvodný zamietol, Krajský súd v Bratislave na odvolanie manželov B. rozsudkom z 10. júla 2008, č.k. 6 Co 232/2007-194, napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovel a určil, že dražba bytu je neplatná. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu bolo podané dovolanie, ktoré však Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 25.02.2010, sp. zn. 4 Cdo 59/2009, zamietol. Zdôraznil, že Krajský súd v Bratislave, aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach konštatovali, že dražba nebola vykonaná v súlade so zákonom, nakoľko žalovaný 2/ nezabezpečil jej priebeh v súlade so zákonom, keď žalovanému 1/ nebol ako správcovi bytového domu vlastníkmi bytov v predmetnom bytovom dome udelený súhlas na podanie návrhu na výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby, teda dražba bola vykonaná na základe neplatnej Zmluvy o vykonaní dražby, a súčasne pochybil i v tom smere, že dražbu vykonal napriek tomu, že rovnopis oznámenia o dražbe nebol
v rozpore s ust. § 17 ods. 7 zákona č. 527/2002 Z.z. podpísaný osobou, ktorá mohla byť navrhovateľom dražby, ale žalovaným 2/, ktorý na tento právny úkon nebol platne splnomocnený žalovaným 1/, keď je právne irelevantné, že podpis navrhovateľa dražby na oznámení o dražbe bol overený až dodatočne, po vykonaní dražby. Poukázal na skutočnosť, že žalobcom nikdy neboli odovzdané kľúče od bytu, ktorý bol predmetom dražby, pričom na základe výsledku konania o neplatnosť dražby výzvou zo dňa 30.04.2010 žalovaných 1/ a 2/ bezúspešne vyzvali na vrátenie sumy 38.504,95 eura v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Takto ustálený skutkový stav veci posúdil po právnej stránke podľa § 1 ods. 2, § 42, § 106 ods. 1, 2, § 415, § 420 ods. 1, 2, 3, § 442 ods. 1,2, § 438 ods. 1 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 6 ods. 4, § 7 ods. 1, § 17 ods. 7, § 19 ods. 1, § 32, § 33 ods. 2, 3, 4 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, a dospel k záveru, že žalobca bola podaná dôvodne, keď v dôsledku konania žalovaných 1/ a 2/ v rozpore so Zákonom o dobrovoľných dražbách, vznikla žalobcom 1/ a 2/ škoda v uplatnenej výške, ktorá im doposiaľ nebola nahradená. Konštatoval, že žalobcom neplatnou dražbou vznikla škoda v žalovanej výške, keď žalobcovia za vydraženú nehnuteľnosť - byt na K. F.. XX Z. K. riadne zaplatili (v zmysle § 26 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z) žalovanému 2/ ako dražobníkovi celkovo sumu 38.504,95 eur (dňa 23.02.2006 sumu 100.000,- Sk, t.j. 3.319,40 eur a dňa 28.02.2006 sumu 1.060.000,- Sk, t.j. 35.185,55 eur), a vydražená nehnuteľnosť im (v dôsledku rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave z 10. júla 2008 sp. zn. 6 Co 232/2007, ktorým určil, že dražba zo dňa 23.02.2006 je neplatná) nebola odovzdaná, a nebola im vrátená ani suma 38.504,95 eura. Boli preto splnené všetky zákonom stanovené predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaných za škodu, keď žalovaný 2/ ako dražobník za škodu zodpovedá objektívne, a zároveň i na základe zavinenia, s ohľadom na konkrétne okolnosti daného prípadu, pričom z vykonaného dokazovania vyplýva, že škode mohol zabrániť (pri vynaložení úsilia, ktoré možno od neho spravodlivo požadovať). Za nedôvodnú považoval argumentáciu žalovaného 2/, ktorý namietal absenciu priamej príčinnej súvislosti s poukazom na skutočnosť, že samotná škoda nebola spôsobená neplatnosťou dražby, ale neplnením edičnej povinnosti žalovaného 1/, nakoľko hoci je pravdou, že žalovaný 1/ žalobcom neuhradil sumu, o ktorú sa na ich úkor bezdôvodne obohatil, žalobcovia si v predmetnom konaní uplatnili svoj nárok na náhradu škody, a v súlade s ustálenou judikatúrou by nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia mohli uplatniť iba v tom prípade, ak by v danej veci neboli podmienky pre dosiahnutie rovnakého uspokojenia titulom nároku na náhradu škody, ktorá v danej veci žalobcom vznikla v priamej príčinnej súvislosti zavineného protiprávneho konania žalovaných. Ako neopodstatnenú vyhodnotil i žalovaným 2/ vznesenú námietku premlčania, keďže žalobcovia sa o tom, že im škoda v určitej výške vznikla, a že za ňu zodpovedajú žalovaní 1/ a 2/, nedozvedeli v okamihu získania vedomosti o neplatnosti dražby, resp. vyhlásenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6 Co 232/2007 (10.07.2008); ako tvrdí žalovaný 2/; ale až dňom právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6 Co 232/2007 dňa 23.10.2008, kedy bol zrejmý vznik škody a jej rozsah do tej miery, aby mohli svoj nárok uplatniť na súde, a preto, keď žaloba bola doručená súdu dňa 19.08.2010, stalo sa tak pred uplynutím dvojročnej premlčacej lehoty. Na základe uvedeného podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobcom uplatnenú náhradu škody vo výške 38 504,95 eura, v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 38.504,95 eura od 02.06.2010 do zaplatenia, keďže žalovaní sa uvedeným dňom dostali do omeškania so zaplatením istiny. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p., teda vyhradil si rozhodnutie o nich na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný 2/, domáhajúc sa jeho zmeny a zamietnutia podanej žaloby proti nemu v celom rozsahu, alternatívne v tomto rozsahu jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie dôvodiac, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vytkol súdu prvej inštancie, že ním vznesenú námietku premlčania posúdil nesprávne, keď žalobcovia svoj nárok uplatnili na súde až dňa 19.8.2010, teda po márnom uplynutí objektívne premlčacej doby, ktorá začala plynúť od dovŕšenia škodovej udalosti, za ktorú označili uskutočnenie neplatnej dražby, teda dňom 28.02.2006, kedy bol naplnený tak znak ujmy, ako i protiprávneho stavu, od ktorého odvíjajú svoje právo; avšak rovnako po márnom uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť od ich vedomosti o škode a o zodpovedných subjektoch, teda od vyhlásenia rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, ktorého rozsudkom bola určená neplatnosť predmetnej dobrovoľnej dražby. Za nesprávne označil i posúdenie otázky príčinnej súvislosti prvoinštančným súdom, keďže vzťah príčinnej súvislosti je daný len v prípade, ak by bez porušenia právnej povinnosti ku škodovej udalosti (ujme) nebolo došlo, avšak v danej veci, v ktorej vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho titulu, ktorý odpadol, upravuje osobitne ustanovenie § 32 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z. z. v znení od 1.1.2008, samotné uskutočnenie;
i keď neplatnej; dražby, nemohlo vyvolať škodlivý následok, ktorý uvádzajú žalobcovia, keďže po určení neplatnosti dražby je žalovaný 1/ povinný plniť edičnú povinnosť a vrátiť im prijaté peňažné prostriedky. Zdôraznil, že následok, ktorý uvádzajú žalobcovia, je spôsobený len a výlučne neplnením edičnej povinnosti žalovaného 1/; od ktorého žalobcovia vydanie bezdôvodného obohatenia ani nežiadali; a nie neplatnosťou dražby. V tejto súvislosti na podporu svojej argumentácie poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23 Cdo 1338/2009, 4Cdo 199/2005 a sp. zn.: 33 Odo 971/2014. Zároveň konštatoval, že v danej veci nie je v jeho prípade naplnený ani druhý predpoklad vzniku zodpovednosti, ktorým je porušenie právnej povinnosti. Zákon o dobrovoľných dražbách totiž obsahuje osobitné ustanovenia o zodpovednosť dražobníka za škodu, ktoré majú prednosť pred všeobecnou aplikáciou ustanovení Občianskeho zákonníka, a podľa týchto ustanovení zodpovednosť za skutočnosť, že je možné s predmetom dražby nakladať, ale aj zodpovednosť za to, že navrhovateľ je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby, znáša navrhovateľ dražby a nie dražobník, a preto ani prekročenie oprávnenia navrhovateľa dražby navrhnúť vykonanie dražby nepredstavuje porušenie jeho povinností, ktoré v danej veci nemožno vidieť ani v porušení prevenčnej povinnosti uvedenej v ustanovení § 415 Občianskeho zákonníka, keďže ako dražobník v čase uzatvárania zmluvy o vykonaní dražby s navrhovateľom postupoval s vynaložením maximálnej obozretnosti, vychádzajúc z právnych analýz vyhotovených Právnickou fakultou v Banskej Bystrici a prof. JUDr. Jánom Cirákom, CSc, uznávanými autoritami v oblasti právnej doktríny, a teda sú na jeho strane dané liberačné dôvody v zmysle ust. § 33 ods. 3 Zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré jeho zodpovednosť za škodu v danej veci vylučujú. 3. Žalovaný 1/ odvolanie nepodal a nevyjadril sa ani k odvolaniu žalovaného 2/. 4. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ žiadali napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznili, že z ust. § 42 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak pre neplatnosť právneho úkonu vznikne škoda, zodpovedá sa za ňu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu, pričom vznik nároku za vydanie bezdôvodného obohatenia nie je podmienený existenciou zavinenia, a teda zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie prichádza do úvahy iba v prípade, ak by majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch nevznikla v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym spôsobením neplatnosti právneho úkonu (Stanovisko Občianskoprávneho kolégia NS SR Cpj 37/78, rozhodnutie uverejnené v Zbierke pod č. 1/1979). Poukázali na skutočnosť, že žalovaný 1/ bol v konaní nečinný a nepreukázal, že vznik škody nezavinil, pričom žalovaný 2/ nepreukázal, že by zachoval primeranú mieru opatrnosti podnikateľa v predmete dobrovoľných dražieb, keď so žalovaným 1/ uzavrel neplatnú zmluvu o vykonaní dražby, na základe ktorej prebehla dražba, neskôr vyhlásená za neplatnú. Za nedôvodnú označili námietku žalovaného 2/, že nie je vo veci pasíve vecne legitimovaný, keď iba za jeho súčinnosti mohlo dôjsť k uzatvoreniu neplatnej zmluvy o vykonaní dražby a tak aj k neplatnej dražbe. Konštatovali, že v konaní bolo preukázané, že v dôsledku neplatnej dražby vykonanej na základe neplatnej zmluvy o vykonaní dražby im vznikla škoda, keď za vydraženú nehnuteľnosť riadne zaplatili sumu 38.504,95 eura, avšak nehnuteľnosť im nebola nikdy odovzdaná a nebola im vrátená ani uhradená suma, pričom žalovaný 2/ mohol vzniku tejto ich škody zabrániť pri vynaložení úsilia, ktoré od neho možno spravodlivo požadovať. Pokiaľ ide o predpoklad príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaných a vznikom škody, tento je v danej veci podľa žalobcov taktiež naplnený, nakoľko škoda im vznikla v priamom dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaných 1/ a 2/. Rovnako za nedôvodnú označili námietku premlčania vznesenú žalovaným 2/, keď premlčacia doba v rozpore s jeho argumentáciou nemohla začať plynúť od udelenia príklepu, ani od vyhlásenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave, avšak planúť začala až od právoplatnosti tohto rozhodnutia, kedy sa dozvedeli o škode, jej rozsahu, a o tom, kto za ňu zodpovedá, a preto bol návrh na súde podaný včas, pred uplynutím dvojročnej premlčacej doby. Vo zvyšku sa stotožnili s argumentáciou súdu prvej inštancie. 5. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného 2/, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, teda v časti týkajúcej sa žalovaného 2/ (keď žalovaný 1/ odvolanie nepodal a vo vzťahu k nemu tak rozsudok nadobudol právoplatnosť) a nakoľko dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2/ nie je dôvodné, v napadnutej časti predmetný rozsudok svojím rozsudkom zo dňa 15.11.2016, č.k. 8Co/98/2016-298, ako vecne správny potvrdil. Stotožnil sa pritom so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaní 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zodpovedajú žalobcom za škodu, ktorá im vznikla v dôsledku neplatnosti dobrovoľnej dražby uskutočnenej dňa 23.2.2006 úhradou sumy 38.504,95 eura titulom povinnosti zaplatiť cenu za (ich) najvyššie podanie. 6. Proti rozsudku odvolacieho zo dňa 15.11.2016, č.k. 8Co/98/2016-298, podal žalovaný 2/ dovolanie, na základe ktorého Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn. 6 Cdo 205/2017 napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom. V odôvodnení
zrušujúceho uznesenia dovolací súd (záväzne pre odvolací súd, resp. súdy nižšieho stupňa) poukázal na to, že nesprávnosť právneho posúdenia veci bola daná predovšetkým posudzovaním veci podľa nesprávnej právnej normy, a to jej posudzovaním podľa ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2007. So zreteľom na nepochybne zistenú skutočnosť, že neplatnosť dražby bola určená rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 10. 07. 2008 sp. zn. 6 Co 232/2007, ktorý nadobudol právoplatnosť 23. 10. 2008, mal byť podľa názoru dovolacieho súdu nárok žalobcov posudzovaný podľa právnej úpravy platnej a účinnej v čase, keď nastali účinky tohto rozsudku, t. j. podľa zákona č. 527/2002 Z. z. v znení platnom a účinnom k 23.10.2008, a to konkrétne podľa § 32 ods. 3 tohto právneho predpisu. Za situácie, keď zmenená právna úprava v čase určenia neplatnosti dražby poskytovala žalobcom ako vydražiteľom vyšší stupeň ochrany ich práv, nejestvuje rozumný dôvod, pre ktorý by nemala byť v spore použitá. Použitie nesprávnej právnej normy odvolacím súdom bolo dôsledkom jeho nesprávnej interpretácie prechodného ustanovenia § 36a novely zákona č. 527/2002 Z. z. vykonanej zákonom č. 568/2007 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2008, podľa ktorého dražby, o ktorých vykonaní bola uzavretá zmluva pred 1. januárom 2008, ako i vzťahy s nimi súvisiace, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Uvedené ustanovenie riešilo stret pôvodnej a novej právnej úpravy vo vzťahu k nedokončeným dražbám a s nimi súvisiacim existujúcim vzťahom takým spôsobom, že dražby nedokončené ku dňu účinnosti novej právnej úpravy a rovnako vzťahy s nimi súvisiace a existujúce ku dňu účinnosti novej právnej úpravy, sa dokončia, resp. posudzujú podľa pôvodnej právnej úpravy. Prechodné ustanovenie však, vzhľadom na svoj účel, nemohlo a ani neriešilo právne vzťahy, ktoré by mohli vzniknúť v budúcnosti v súvislosti s účinkami právoplatného rozhodnutia súdu o určení neplatnosti dražby. V zmysle § 32 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z. z. právoplatnosťou rozhodnutia o určení neplatnosti dražby vzniklo žalobcom zo zákona subjektívne právo na bezodkladné vrátenie výťažku dražby voči osobám (subjektom), ktoré tento výťažok prevzali. Existencia takejto pohľadávky na vrátenie výťažku dražby pozostávajúceho zo zaplatenej ceny predmetu dražby, majúcej právny základ priamo v zákone zároveň vylučovala, aby zaplatená cena predmetu dražby bola bez ďalšieho posudzovaná ako škoda. Právne závery vyplývajúce z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 361/2009 a II. ÚS 17/2013 a z rozhodnutí Najvyššieho súdu SSR sp. zn. 4 Cz 110/84 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 199/2005, boli z povahy veci použiteľné aj na tento prípad (kedy žalobcom vznikla pohľadávka na vrátenie poskytnutého plnenia priamo zo zákona a nie zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie), pretože § 32 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z. z. je založený na rovnakom princípe, ako ustanovenia Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení. 7. Po zrušení a vrátení veci odvolací súd opätovne prejednal odvolanie žalovaného 2/, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že rozsudok je v napadnutej časti, týkajúcej sa žalovaného 2/, nevyhnutné zrušiť. 8. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že vzhľadom na záväzný právny názor vyslovený dovolacím súdom v jeho zrušujúcom uznesení zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn. 6 Cdo 205/2017, je možné nárok uplatnený žalobcami po právnej stránke posúdiť už iba ako nárok na bezodkladné vrátenie výťažku dražby voči osobám (subjektom), ktoré tento výťažok prevzali. Tento subjektívny nárok (ako konštatoval dovolací súd) žalobcom vyplýva priamo z ustanovenia § 32 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z. z. a vznikol zo zákona právoplatnosťou rozhodnutia o určení neplatnosti dražby, pričom existencia takejto pohľadávky na vrátenie výťažku dražby pozostávajúceho zo zaplatenej ceny predmetu dražby, majúcej právny základ priamo v zákone vylučuje, aby zaplatená cena predmetu dražby bola bez ďalšieho posudzovaná ako škoda. 9. Vychádzajúc z uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že v dôsledku rozhodnutia dovolacieho súdu s vysloveným záväzným právnym názorom, ktorý nepripúšťa inú právnu kvalifikáciu, než podľa § 32 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z. z., došlo v spore k zásadnej zmene, ktorá má za následok, že na strane žalobcov vznikol nedostatok skutkových tvrdení i dôkazných návrhov. Vzhľadom na právne posúdenie veci súdom prvej inštancie i odvolacím súdom (ako náhrady škody) totiž zo strany žalobcov absentujú skutkové tvrdenia reflektujúce hypotézu právnej normy (§ 32 ods. 3 z.č. 527/2002 Z.z.), podľa ktorej sa (nanovo a celkom odlišne) má daný prípad posúdiť. Rovnako s tým súvisí absencia dôkaznej iniciatívy žalobcov, ktorá prirodzene korešponduje s obsahom doposiaľ prezentovaných skutkových tvrdení. Ak by však mal odvolací súd za tohto stavu meritórne spor posúdiť iba na základe nového právneho posúdenia veci v intenciách zrušujúceho rozhodnutia dovolacieho súdu, žalobcovia (ani žalovaný 2/) by objektívne nemali žiadnu možnosť reagovať na zmenu doterajšej právnej kvalifikácie veci dovolacím súdom, a to či už z hľadiska potreby doplnenia skutkových tvrdení, prípadne dôkazných návrhov, alebo iných prostriedkov procesného útoku alebo obrany, vyplývajúcej zo zásadnej zmeny právnej kvalifikácie danej veci po zrušení a vrátení veci dovolacím súdom. Za tohto stavu by meritórne prejednanie rozhodnutie
vo veci samej v napadnutej časti odvolacím súdom v plnej miere nahrádzalo prvoinštančné rozhodnutie bez toho, aby bola (vzhľadom na viazanosť odvolacími dôvodmi a skutkovým stavom ustáleným súdom prvej inštancie) sporovým stranám riadne poskytnutá možnosť tvrdiť a preukázať všetky rozhodujúce skutočnosti, no zároveň namietať správnosť skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde, a tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu, ku ktorým by dospel právnym posúdením skutkových zistení z hľadiska tých rozhodujúcich skutočností, ktoré považoval za významné po zásadnej zmene právnej kvalifikácie veci dovolacím súdom, a to aj tých, ktorými sa súd prvej inštancie (pochopiteľne) vôbec nezaoberal. Meritórne rozhodnutie v spore odvolacím súdom by tak vzhľadom na okolnosti viedlo k závažnému porušeniu práva strán na súdnu ochranu a spravodlivý proces, pričom dôsledné rešpektovanie tohto práva možno v preskúmavanej veci dosiahnuť iba kasačným rozhodnutím. 10. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, týkajúcej sa žalovaného 2/, podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil na ďalšie konanie, v ktorom spor opätovne prejedná. Vychádzajúc zo záväzného právneho názoru dovolacieho súdu, podľa ktorého treba nárok uplatnený žalobcami po právnej stránke posúdiť ako nárok na bezodkladné vrátenie výťažku dražby voči osobám (subjektom), ktoré tento výťažok prevzali, vyplývajúci priamo z ustanovenia § 32 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z. z., vzniknutý zo zákona právoplatnosťou rozhodnutia o určení neplatnosti dražby, bude nevyhnutné poskytnúť žalobcom i žalovanému náležitý priestor na prezentovanie (nových) skutkových tvrdení a dôkazov (prostriedkov procesného útoku a obrany) a na ich základe, vychádzajúc zo skutkového stavu vyplývajúceho z nesporných skutočností, ako aj skutočností zistených vykonaným dokazovaním, meritórne v rozsahu zrušenia opätovne posúdiť vecnú opodstatnenosť podanej žaloby a rozhodnúť vo veci samej, majúc tiež na zreteli, že vo vzťahu k žalovanému 1/ už pôvodný rozsudok nadobudol právoplatnosť, čo vzhľadom na výrok rozsudku zo dňa 29. októbra 2015, č.k. 9C/99/2011-247, v prípade vyhovenia žalobe proti žalovanému 2/, vyžaduje osobitný prístup pri formulácii výroku rozsudku. 11. O náhrade trov (tohto) odvolacieho i dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 C.s.p.). 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).