Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-3Cb/168/2008

Uznesenie

Okresný súd Skalica v spore žalobcu Železiarne Podbrezová a.s., so sídlom v Podbrezovej, Kolkáreň č. 35, IČO: IČO 31 562 141, zastúpeného JUDr. Martinom Vašašom, bytom Banskej Bystrici na Triede Hradca Králové č. 3893/2 proti správkyni konkurznej podstaty W.. K. N. žalovaného MAKY' S, spol. s r. o., sídlo D. Jurkoviča č. 1 v Skalici, IČO: 30 999 782, správkyňa so sídlom advokátskej kancelárie v C., R. P.. Č.. XX, o zaplatenie 93 762,- SK (3.112,32-eur), takto

rozhodol:

I. Súd zrušuje platobný rozkaz Okresného súdu Skalica č.k. zo dňa 29.1.1998.

II. Súd konanie z a s t a v u j e .

III. Žiadnej zo strán súd nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na Okresnom súde Skalica dňa 19.1.1998 proti žalovanému žalobu, ktorou žalobca navrhol zaviazať žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 93 762,- SK ( v prepočte 3.112,32-eur) a trovy konania.

2. Žalobca v žalobe žaloval žalovaného o zaplatenie kúpnej ceny z kúpnej zmluvy č. XXXXXXX. Kúpnu cenu vyfakturoval fa č. XXXXXX celkom na čiastku 203.742-Sk, cena bola splatná 30.5.1995. Žalovaný uhradil postupne sumu 100.000-Sk a sumu 10.000,-Sk, zostatok bol predmetom žaloby.

3. Okresný súd Skalica dňa 29.1.1998 o žalobe rozhodol platobný rozkazom, ku ktorému oznámila správkyňa konkurznej podstaty žalovaného v lehote na podanie odporu, že žalovaný je v konkurze a žiadala konanie podľa prerušiť do právoplatného skončenia konania Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 3.2.1998.

4. Z dôvodu, že mal súd za zistené z uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 3.2.1998 a z Obchodného vestníka, že v ňom bolo zverejnené uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. , ktorým konkurzný súd vyhlásil na majetok dlžníka - žalovaného konkurz, s účinkom, že podľa o konkurze a reštrukturalizácii sa súdne konania prerušujú (znenie: iné konania než uvedené pod písmenom c) sa prerušujú, v týchto konaniach sa však pokračuje na návrh správcu, úpadcovho odporcu alebo nerozlučného účastníka konania, konanie vo veci strán bolo prerušené, v prerušenom konaní neplynuli lehoty.

5. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol s účinnosťou od 1.1.2006 zrušený ( viď ). Ustanovenie má ekvivalent v ustanovení teraz platného a

6. Podľa a o konkurze a vyrovnaní ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o vedľajšie účastníctvo, ods. 4 v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu.

7. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Súdu žalobca dňa 12.6.2019 doručil späťvzatie žaloby.

9. Podľa žalobca môže vziať žalobu späť.

10. Podľa ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

11. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

12. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

13. Po doručení späťvzatia žaloby správkyni konkurznej podstaty žalovaného so žiadosťou súdu, aby oznámila, či navrhuje v konaní pokračovať tak, že súd konanie pre späťvztaie žaloby zastaví, správkyňa dňa 22.7.2019 písomne oznámila, že súhlasí so zastavením konania. 14. Z dôvodu, že žalobca využil svoje dispozičné právo žalobou, dané mu v ustanovení , to je vzal žalobu celkom späť, pričom bola splnená podmienka uvedená v ustanovení , správkyňa konkurznej podstaty žalovaného navrhla pokračovať v konaní zastavením konania. Do úvahy prichádza iba zastaviť konanie pri späťvzatí žaloby podľa , preto rozhodol súd výrokom I. o zastavení konania o žalobe celkom v zmysle ustanovenia uvedeného v bode 10 uznesenia. 15. Podľa , 2 ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci, ods. 2 ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

16. Súd pri rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania pri zastavení konania vychádzal z ustanovenia uvedenom v bode 11 a 15 rozhodnutia.

17. V zmysle zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska. Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných procesných úkonov patriacich žalobcovi, preto ak žalobca vzal žalobu späť, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil, že konanie sa muselo pre späťvzatie žaloby zastaviť. Potom vzniká nárok na náhradu trov konania žalovanému.

18. Rozhodovanie o trovách konania v súvislosti so zastavením konania je tak založené na vyriešení otázky, ktorý z účastníkov zavinil jeho zastavenie. Pri posudzovaní zavinenia v zmysle však použitý výraz „zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorej príčinou je správanie účastníka konania (teda i jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu), eventuálne tiež náhoda, a dôsledkom je vznik trov druhého účastníka. Zavinenie zastavenia sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku. Zavinením zastavenia konania je i späťvzatie návrhu na začatie konania. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené správaním odporcu, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie

zodpovednosť na zastavení konania navrhovateľ v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre (viď R 49/1993, tiež bod 15 nálezu ÚS SR sp.zn. ). 19. Podľa druhej vety však je povinný hradiť trovy konania odporca, ak bol návrh, ktorý bol podaný dôvodne, vzatý späť pre správanie odporcu vo vzťahu k požiadavkám navrhovateľa, pričom obidve tieto podmienky, t.j. dôvodnosť návrhu na začatie konania a správanie odporcu musia byť splnené súčasne. O dôvodnosti podania návrhu je treba uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania odporcu k požiadavkám navrhovateľa, čo znamená, že návrh je podaný dôvodne najmä v prípade, kedy odporca po začatí konania navrhovateľa uspokojí, a to aj vtedy, ak by uspokojil navrhovateľa, hoci k tomu nemal právnu povinnosť. Ak má byť také správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania, ísť na ťarchu odporcu, musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa odporca zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu). Pôjde teda o situáciu, kedy bola požiadavka navrhovateľa splnená neskorším správaním (konaním) odporcu bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd. Pritom medzi správaním odporcu a žalobným návrhom musí byť vecná spojitosť (z Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.7.2008). 20. Ustanovenie ods. 1 vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia a z ustanovenia Z oboch rozhodnutí uvedených v dvoch predchádzajúcich bodoch vyplýva povinnosť súdu skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania pre späťvzatie žaloby na oboch procesných stranách, na strane žalobcu aj žalovaného. Pri zodpovedaní otázky, ktorá procesná strana zavinila zastavenie konania, je treba vychádzať z porovnania toho, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal (podľa žalobného návrhu) a dôvodom späťvzatia žaloby. Ak je dôvodom späťvzatia žaloby podanej dôvodne správanie žalovaného v súlade so žalobnou požiadavkou žalobcu, treba dospieť k záveru, že žalovaný zastavenie konania zavinil. V spore žalobca, ktorý má dispozičné právo žalobou túto zobral späť aj napriek tomu, že jeho žalobná požiadavka nebola žalovaným splnená. K naplneniu podmienky, kedy by súd pričítal zavinenie začatia sporu žalovanému a priznal nárok na náhradu trov žalobcovi by došlo vtedy, ak by žalovaný žalovanú sumu uhradil, bez toho, že by sa vo veci meritórne rozhodlo, k čomu nedošlo. Z uvedených skutočností potom súd dospel k záveru (prihliadajúc na názor Najvyššieho súdu ), že žalovaný svojim konaním nezavinil zastavenie konania vzhľadom na to, že chýba príčinná súvislosť medzi jeho správaním a zastavením konania, keďže žalovaný sa nezachoval v intenciách žalobného návrhu a žalovanú pohľadávku neuhradil. Preto nemožno žalovanému pričítať zavinenie zastavenia konania, nakoľko žalobca aj napriek dôvodu, že stále prebieha konkurzné konanie, v ktorom si uplatnil pohľadávku neuvádza za dôvod späťvzatia jej uspokojenie. Uspokojenie pohľadávky žalovaným nebolo dôvodom späťvzatia žaloby. Z toho dôvodu tiež nemožno uzavrieť, že žaloba bola podaná dôvodne a teda neboli splnené podmienky na to, aby vznikol nárok na trovy konania žalobcovi. Pokiaľ začalo konkurzné konanie ohľadom majetku žalovaného, nemožno pričítať zavinenie za zastavenie konanie pre späťvzatie žalovanému. Na takýto prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona. Súd preto s použitím základných princípov aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a pri späťvzatí žaloby žalobcom, návrhu správcu na pokračovanie v konaní zastavením konania pre späťvzatie žaloby o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by súd bol sám zákonodarcom a rozhodol, že ani jedna strana nemá nárok na náhradu trov konania. 21. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník. 22. Z dôvodu, že nebol priznaný nárok na náhradu trov konania, nebude v zmysle článku, uvedeného v bode 15 a rozhodované ani o výške trov konania, lebo by to bolo neracionálne. 23. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, v ktorom prestala plynúť 15 dňová lehota na podanie odporu žalovaným alebo na podanie odvolania voči výroku o trovách konania. Neplynula pre prerušenie konania zo zákonného dôvodu. Odporom podaným vo veci smaje by sa platobný rozkaz zrušil, čo nenastalo, uplynutím 15 dňovej lehoty bez podania odporu proti platobnému rozkazu by tento nadobudol vlastnosť právoplatného rozhodnutia vo veci samej. V tejto lehote bola správkyňou súdu oznámená skutočnosť, pre ktorú lehota prestala plynúť. Žalobca využijúc svoje dispozičné právo žalobou vzal žalobu účinne späť, v konaní nežiadal pokračovať a vo veci samej sa konať a rozhodovať nebude. Na túto situáciu nemožno použiť tiež ani analogicky žiadne ustanovenie , preto súd použil zásadu v čl. IV a rozhodol o zrušení platobného rozkazu.

Poučenie:

Proti uzneseniu je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Skalica , dvojmo. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.