Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31C/44/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v konaní pred sudcom JUDr. Rastislavom Žigom, v právnej veci žalobcu: C., zastúpený: L., proti žalovanému: U., zastúpený: R., o zaplatenie: 9.600 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 7200 Eur od 02.04.2017 do 07.05.2017 a v úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2400Eur od 02.05.2017 do 07.06.2017 z a s t a v u j e.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 9600 Eur, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 7200Eur od 08.05.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2400Eur od 08.06.2017 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobcovi súd p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% o výške ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca dňa 06.06.2017 doručil súdu žalobu, ktorou sa domáhal zaplatenia 9600 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 7200Eur od 02.04.2017, úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2400Eur od 02.05.2017 do zaplatenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe písomnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným mu dňa 08.02.2016 poskytol peňažnú pôžičku 6000Eur so zmluvným úrokom 1200Eur. Pôžička s úrokom v sume 7200Eur bola splatná do 01.04.2017. Na základe písomnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným mu poskytol dňa 23.08.2016 peňažnú pôžičku v sume 2000Eur so zmluvným úrokom 400Eur. Pôžička s úrokom v sume 2400Eur bola splatná do 01.05.2017. Uviedol, že mu žalovaný pôžičku nevrátil.

2. Súd vo veci vydal dňa 22.06.2017 platobný rozkaz č.k. - 19, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy.

3. Žalovaný dňa 11.08.2017 doručil súdu odpor voči vydanému platobnému rozkazu. Tento vecne odôvodnil tak, že žalobca nepopísal súdu skutočný skutkový stav veci a nepredložil súdu pravdivé informácie, keď zamlčal podstatné okolnosti ohľadne uzatvorenia zmluvy o pôžičke. Žalobca mal opomenúť uviesť, že dňa 08.02.2016 podpísal so spoločnosťou J., ktorej konateľom je žalovaný zmluvu o obchodnej spolupráci. Predmetom tejto zmluvy bola úprava podmienok za akých spoločnosť poskytne žalobcovi ako investorovi finančný podiel ako odmenu za poskytnutú investíciu vo výške špecifikovanej v zmluve o pôžičke. Zmluvnými stranami zmluvy bola spoločnosť ako podnikateľ a žalobca ako investor. Žalovaný nie je zmluvnou stranou zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že práva ako aj povinnosti zo zmluvy môžu vzniknúť len spoločnosti. Na základe tejto zmluvy ako aj jej dodatkov, ktorými sú žalovaným spomínané zmluvy o pôžičkách, poskytol žalobca spoločnosti investíciu, ktorá bola v celom rozsahu

použitá na dohodnutý účel a to na výrobu formy na obaly a obalov na mobilné telefóny. Výrobky, ktoré vyrobili z poskytnutej investície boli dané na predaj na internetovej stránke s tým, že ich nikto nekupoval a následne boli stiahnuté z trhu. Z predaja nevznikol žiaden zisk. Žalovaný nevstupoval do zmluvného vzťahu so žalobcom. V zmluvnom vzťahu so žalobcom bola spoločnosť ako podnikateľský subjekt. Poukázal na skutočnosť, že hlavným zmluvným vzťahom je vzťah založený na základe zmluvy. Následne zo samotnej zmluvy vyplýva, že mali strany záujem na jeho doplnení o dodatok, ktorým je zmluva o pôžičke. Táto tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy, pričom zmluvné strany musia byť totožné so zmluvnými stranami hlavnej zmluvy, ktorú zmluva o pôžičke dopĺňa. Zmluva o pôžičke nie je samostatným právnym úkonom, ale je nerozlučne spojená so zmluvou. V záhlaví zmlúv o pôžičke je označená rovnako aj spoločnosť, nie len žalovaný. Ak by mali byť zmluvy o pôžičkách uzatvorené výlučne so žalovaným ako fyzickou osobou, nevidí dôvod, aby sa k označeniu fyzickej osoby pripájalo meno spoločnosti. Jediným logickým vysvetlením je, že sa investícia poskytovala spoločnosti. Ak aj samotné označenie zmluvných strán v zmluve o pôžičke, by mohlo vyvolať pochybnosť o povinnej osobe, jasnú odpoveď dáva zmluva, kde práva a povinnosti vznikajú výlučne spoločnosti a nie fyzickej osobe žalovanému. Poukázal na čl. II ods. 1 zmluvy, podľa ktorého sa žalovaný ako investor zaväzuje poskytnúť spoločnosti ako podnikateľovi, nie fyzickej osobe U.i jednorazovú nenávratnú finančnú výpomoc vo výške 6000Eur. Ide vlastne o pôžičku v zmysle zmluvy o pôžičke. Podľa čl. III ods. 2 zmluvy sa spoločnosť ako podnikateľ , nie fyzická osoba U., zaväzuje vrátiť pôžičku. V čl. III ods. 3 zmluvy je upravená sankcia, pre prípad, že sa spoločnosť ako podnikateľ, nie fyzická osoba U., dostane do omeškania s plnením záväzkov v zmysle zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je aj zmluva o pôžičke. Uviedol, že uzatvorenie zmluvy o pôžičke bolo iniciatívou žalobcu, ktorý zabezpečil jej spísanie. Žalobca mal podľa žalovaného úmysel ho nejednoznačnou úpravou uviesť do omylu. Namietol vecnú legitimáciu v spore. Ďalej uviedol, že sumy 1200Eur by zrejme mala predstavovať odmenu za poskytnutie pôžičky v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 08.02.2016. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca nie je podnikateľský subjekt a teda nerozumie tomu z akého titulu by mal mať nárok na odmenu za poskytnutie pôžičky. V zmysle je odmenou za poskytnutie pôžičky dohodnutý úrok, pričom v tomto prípade je úrok vo výške 20% zo sumy pôžičky. Uviedol, že išlo o pôžičku do 12 mesiacov a úrok je neprimerane vysoký. Rovnako suma 400 Eur by mala predstavovať odmenu za poskytnutie pôžičky zo dňa 23.08.2016 a poukázal rovnako na výšku úroku 20% a jeho rozpor s dobrými mravmi. Uviedol, že úvery bánk v obdobných prípadoch nedosahujú 10% ročne. Poukázal na čl. V ods. 1 zmluvy podľa ktorého ak pôžička nebude splatená do 01.04.2017, bude dlžník splácať dlh v splátkach vo výške 1200Eur. S tým súvisí čl. IV zmluvy ods. 2 kde sa neuvádza deň splatnosti mesačnej splátky, a teda mesačná splátka mohla byť splatená kedykoľvek do konca príslušného kalendárneho mesiaca. Poukázal na to, že potom veriteľ nemá nárok na uplatnené úroky z omeškania v takom rozsahu ako si ich uplatnil. Nakoľko nedošlo k splateniu do 07.05.2017 dlh sa stal splatným a nárok na úroky z omeškania vznikol až dňa 08.05.2017.

4. Žalobca dňa 10.01.2018 doručil súdu repliku k vyjadreniu žalovaného - jeho odporu. K namietanej pasívnej legitimáciu žalobcu sa vyjadril tak, že potvrdil, že so spoločnosťou J.. uzatvoril zmluvu o obchodnej spolupráci. Jedným zo záväzkov spoločnosti bolo aj vrátenie pôžičky v sume 6000Eur s príslušenstvom, ktorú poskytol žalovanému na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 08.02.2016. Uviedol, že žalovaný vôbec nerozporuje uzatvorenie oboch zmlúv o pôžičke. Poukázal na a tvrdil, že žalovaný a spoločnosť J.. sú jeho solidárnymi dlžníkmi zaviazanými vrátiť mu uplatnenú pohľadávku spoločne a nerozdielne. Žalobou sa však domáha zaplatenia splatnej pôžičky len od žalovaného, nakoľko druhý solidárny dlžník je bez majetku. Pasívna legitimácia žalovaného v tomto smere je jasne preukázaná. Predmetná argumentácia žalovaného je vylúčená pri pôžičke na sumu 2000Eur, ktorú mu poskytol dňa 23.08.2016. Taktiež sa vyjadril k argumentácii žalovaného, že dohodnutý úrok je v rozpore s dobrými mravmi. Túto námietku neuznal. Uviedol, že žalovaný použil pôžičku na financovanie svojho riskantného podnikateľského zámeru, ktorý bol neúspešný. Z uvedeného dôvodu je pravdepodobné, že by žiadna banka takýto projekt nefinancovala.

5. Súčasne žalobca vo svojej replike upravil žalobný petit v časti úrokov z omeškania na žiadal uhradenie úroku 5% ročne zo sumy 7200Eur od 08.05.2017 do zaplatenia a úroku z omeškania 5% zo sumy 2400 od 08.06.2017 do zaplatenia.

6. Žalovaný dňa 05.02.2018 doručil súdu dupliku k replike žalobcu. Poukázal na to, že žalovaný nie je zmluvnou stranou zmluvy o obchodnej spolupráci. Žalovaný nerozporuje existenciu zmlúv o pôžičke ale tvrdí že zmluvnou stranou je spoločnosť a nie žalovaný. Podľa žalovaného žalobca sám svojím vyjadrením o solidárnosti potvrdil, že zmluvnou stranou je spoločnosť a nie žalovaný. Zo znenia zmlúv je

zrejmé, že v každej zmluve vystupuje iba jeden subjekt. Zmluvné strany boli uzatvorené výlučne medzi žalobcom a žalovaným. Podľa žalovaného boli zmluvy o pôžičke neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o obchodnej spolupráci. Poukázal na nečestný zámer žalobcu v nejasnom označení zmluvných strán, keďže zmluvy vyhotovoval žalobca.

7. Žalovaný ešte pred prvým pojednávaním vo veci dňa 18.02.2019 doručil súdu svoje vyjadrenie. Uviedol, že zmluva o obchodnej spolupráci je vzájomne závislá so zmluvami o pôžičkách. Pôžička bola poskytnutá ako investícia v súlade so zmluvou o obchodnej spolupráci. Samotná zmluva o obchodnej spolupráci odkazuje na zmluvu o pôžičke. Poukázal na to, že peňažné prostriedky neboli ani raz poskytnuté na účet žalovaného. Ak je sporný prejav vôle treba ho odstrániť výkladom prejavenej vôle. Uviedol, že číslo účtu uvedené v zmluve o pôžičke zo dňa 06.02.2016 je účet vedený na meno U.H. a nejde o účet žalovaného. Na tento účet bola prijatá suma 6000Eur na realizáciu investície. Pôžička v sume 6000 Eur bola pripísaná na účet U. v dvoch transakciách 3000 Eur dňa 09.02.2016 a 3000Eur dňa 10.02.2016 a pri oboch je poznámka Smartjohn - čo je značka žalovaného založená v USA. U. je bývalým spoločníkom spoločnosti J., ktorý napriek ukončeniu pôsobenia v spoločnosti pomáhal pri obchodoch spoločnosti. Spoločnosť nemal v tom čase ani zriadený účet, preto žalovaný mal požiadať U., aby prijal pôžičku na svoj účet. Následne boli tieto peňažné prostriedky zaslané do Číny na účty v zmysle predložených faktúr a to z dôvodu, že z účtu U. nebolo možné previesť prostriedky do Číny. Ďalej uviedol, že číslo účtu uvedené v zmluve o pôžičke zo dňa 23.08.2016 je účet vedný na spoločnosť a z tohto účtu spoločnosť uskutočnila úhradu smerom k dodávateľovi do Číny.

8. Žalobca sa k predmetnému vyjadreniu žalovaného vyjadril tak, že práve žalovaný pri oboch zmluvách o pôžičke určil miesto plnenia číslo účtu dlžníka, ktorým je žalovaný. Tvrdenie, že pôžička bola poskytnutá na účty patriace tretím osobám nemá žiadny vplyv na platnosť zmlúv o pôžičkách ako aj skutočnosť, že pôžičky boli reálne poskytnuté. So žalovaným žalobca spolupracoval, keďže mu poskytoval poradenstvo ohľadne investícií na finančnom trhu. V januári 2016 ho žalovaný kontaktoval ako fyzická osoba so zaujímavou investičnou príležitosťou. Išlo o projekt smartJohn, značku, ktorú žalovaný založil v USA. Na rozbeh projektu požadoval 6000Eur. Nakoľko bol projekt pre neho zaujímavý vstúpil so žalovaným do rokovaní. Projekt mal najskôr prevádzkovať cez spoločnosť J., ktorej bol jediným spoločníkom. Žalobca požadoval, aby vrátenie pôžičky bolo zabezpečené aj záväzkom spoločnosti vrátiť ju v prípade, ak tak neurobí žalovaný, keďže spoločnosť, ako prevádzkovateľ projektu, mala byť príjemcom výnosov z neho. So žalovaným sa dohodli a následne s ním uzatvoril dňa 08.02.2016 zmluvu o pôžičke na základe ktorej mu požičal 6000 Eur. V ten istý deň so spoločnosťou uzatvoril aj zmluvu o spolupráci predmetom ktorej bola dohoda o podieloch z výnosov z projektu. Zmluvu pripravoval jeho známy. Tvrdil, že zmluva o pôžičke nie je dodatkom zmluvy o spolupráci, ale samostatnou zmluvou uzatvorenou medzí ním a žalovaným. To, že je pri zmluvnej strane dlžník popri osobných údajoch žalovaného uvedené aj obchodné meno spoločnosti, vyplýva z toho, že pôžička mala byť žalovaným použitá na financovanie projektu SmartJohn, ktorého vlastníkom mala byť spoločnosť. Čo sa týka zmluvy o pôžičke na sumu 2000Eur, žalovaný ho v tomto období kontaktoval s tým, že projekt SmartJohn sa sľubne rozbieha a na nákup materiálu na výrobu potrebuje požičať sumu 2000Eur. Dohodli sa a uzatvorili písomnú zmluvu dňa 23.08.2016. Pôžička bola poskytnutá žalovanému na ním uvedený účet.

9. Žalobca pred otvorením pojednávania v písomnom podaní zo dňa 11.08.2017 špecifikoval žalobný petit v časti príslušenstva tak, že sa domáha úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 7200Eur od 08.05.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2400Eur od 08.06.2017 do zaplatenia. Pôvodne sa domáhal úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 7200Eur od 02.04.2017 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2400 Eur od 02.05.2017 do zaplatenia. Súd posúdil predmetné podanie ako čiastočné späťvzatie žaloby v časti príslušenstva, keďže žalobca znížil uplatňovaný nárok.

10. Podľa , ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd rozhodnutí vo veci samej.

11. Vzhľadom k tomu, že žalobca znížil uplatňovanú výšku úrokov z omeškania, súd posúdil toto jeho podanie podľa obsahu ako čiastočné späťvzatie v časti časti príslušenstva. Súd preto konanie v časti úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 7200 Eur od 02.04.2017 do 07.05.2017 a v úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2400Eur od 02.05.2017 do 07.06.2017 zastavil. V danom

prípade došlo k čiastočnému späťvzatiu pred otvorením pojednávanie, a preto nebol potrebný súhlas žalovaného.

12. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a listinnými dôkazmi a to zmluvou o pôžičke zo dňa 23.08.2016, zmluvou o pôžičke zo dňa 08.02.2016, zmluvou o obchodnej spolupráci zo dňa 08.02.2016, emailovou komunikáciu žalobcu a žalovaného v dňoch 09.02, 13.03, 25.03.2017 ( O.), výpisom z obchodného registra spoločnosti J.

13. Súd nariadil výsluch žalobcu, ktorý vypovedal, že žalovaného spoznal cez spoločnosť J., pričom ho oslovil, aby sa mu staral o financie. Začali spolu spolupracovať. Rozprávali sa o investíciách. Žalovaný ho požiadal, či by mu neposkytol pôžičku na projekt SmartJohn, pričom koncepcia sa mu páčila. Žalovaný mal pripraviť zmluvy, ktoré dal na konzultáciu kamarátovi. Ten ich upravil a potom ich podpísali pred notárom. Žalovaný si zmluvy prečítal a súhlasil s nimi. Žalobca konal so žalovaným ako fyzickou osobou. Následne ho žalovaný požiadal o ďalšie financie vo výške 2000Eur, ktoré mu vyplatil. Keď mali byť peniaze vrátené, nastal problém, prebiehali medzi nimi emailová komunikácia a musel to riešiť súdnou cestou. Na otázku, čo bolo účelom zmluvy o obchodnej spolupráci, žalobca odpovedal, že bola to iba poistka k vráteniu peňazí, aby sa ich mohol domáhať aj od spoločnosti J... Uviedol, že keď uzatváral zmluvu o pôžičke, tak to chcel mať všetko jasné a zrozumiteľne uzatvorené. Všetky tri zmluvy vypracoval jeho známy a žalovaný mu návrh zmluvy o pôžičke neposlal. Osobné údaje žalovaného do zmlúv uviedol z emailovej komunikácie so žalovaným, kde mu žalovaný oznámil jeho údaje ako aj číslo účtu. Na otázku právnej zástupkyne žalovaného, prečo je v zmluve okrem jeho mena a priezviska uvedené aj firma J.. odpovedal, že dôveroval svojmu známemu, že je to v poriadku tak ako to napísal. Známemu uviedol, že zmluvu o pôžičke chce uzatvoriť s Máriom Ligáčom ako fyzickou osobou a dal mu svoje údaje. Na otázku súdu na aké čísla účtov uhradil finančné prostriedky, žalovaný uviedol, že na čísla účtov, ktoré mu uviedol žalovaný a ktoré sú uvedené v zmluvách o pôžičke pod menom dlžníka. Pri zmluve o pôžičke zo dňa 23.08.2016 použil ten istý vzor zmluvy, pričom žalovaný žiadal poslať peniaze na iný účet.

14. Súd nariadil výsluch žalovaného, ktorý vypovedal, že so žalobcom sa spoznal v čase, keď pôsobil ako finančný poradca. Prišiel za ním, aby mu spravoval investície. Mal obchodnú príležitosť na R. vytvoriť vlastnú značku a predávať ju. Rozmýšľal, či vstúpi s niekým do firmy, alebo bude s niekým spolupracovať. Od začiatku mala byť komunikácia so žalobcom vedená o tom, že vytvoria značku a budú predávať produkt. Predmetom ich sedení bol vždy konkrétny produkt. Informoval ho o možnostiach dodávateľov. Všetky komunikácie boli pod jeho údajmi. Vypovedal, že sa nerozprávali o žiadnych pôžičkách, splatnosti ale o biznis modely. Žalobca mal dostať 3% zo zisku celého produktu. Všade sa uvádzali jeho osobné údaje ako fyzickej osoby. S firmou sa ťažko komunikuje, celý projekt mal stáť 14.000Eur. V prvej zmluve o pôžičke bolo číslo účtu jeho kamaráta, pretože firma nemala svoj účet. Požiadal žalobcu o ďalšie financie vo výške 2000Eur a tieto prostriedky znovu investoval. Zarobil iba 250Eur. Udával, že finančné poradenstvo pod firmou J. neposkytoval a poskytoval ho ako živnostník. Predmetná obchodná spoločnosť nevyvíjala žiadnu činnosť. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, prečo ako konateľ firmy poskytol svoje osobné údaje odpovedal, že to bral tak, že ako konateľ sa musí identifikovať. Uviedol, že na adrese Lipová 32, Marianka uvedenej v zmluvách o pôžičke v čase uzatvorenia zmlúv býval a bola to jeho adresa. Udával, že sa so žalobcom nedohodol na tom, že mu ako fyzická osoba požičia peniaze. Žalovaný potvrdil, že peňažné prostriedky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 08.02.206 vybral spolu s jeho kamarátom z účtu a taktiež potvrdil, že na druhej zmluve zo dňa 23.08.2016 uviedol žalobcovi sám účet ako platobné miesto, pričom tento účet patril firme J. S peňažnými prostriedkami poskytnutými na základe zmluvy o pôžičke disponoval.

15. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 08.02.2016 súd zistil, že ako zmluvné strany sú v zmluve označení veriteľ - L. a ako dlžník U.., s uvedením rodného čísla a čísla občianskeho preukazu U. Predmetom zmluvy bolo požičanie peňažnej hotovosti vo výške 6000Eur dlžníkovi. V článku II zmluvy je uvedený spôsob poskytnutia pôžičky a to bezhotovostným prevodom na účet banky uvedený dlžníkom v záhlaví zmluvy slúžiaci ako aj doklad o plnení podmienok vyplývajúcich zo zmluvy o pôžičke. Dlžník a veriteľ prehlásili a svojím podpisom potvrdili, že spôsob poskytnutia požičanej sumy uvedenej v čl. I tejto zmluvy bude zrealizovaný spôsobom uvedenom v čl. II tejto zmluvy a to do 3 dní od podpisu tejto zmluvy avšak najneskôr do 01.03.2016. Článok III zmluvy bol pomenovaný ako zmluvný úrok. V predmetnom článku sa zmluvné strany dohodli, že dlžník zaplatí veriteľovi za poskytnutie finančnej pôžičky odmenu vo výške 1200Eur a to z celkovej požičanej sumy. Podľa čl. IV mal byť dlh vrátený veriteľovi jednorázovo vo výške 7200Eur a to najneskôr do 01.04.2017. V prípade, ak dlžník neuhradí dlh najneskôr do termínu určeného

v čl. IV bod. 1 môže splatiť dlh v splátkach ustanovených v čl. V bod 1. Zmluvné strany sa dohodli, že ak sa dlžník omešká čo i len s jednou splátkou po dobu 7 dní stáva sa splatným celý dlh. Zmluvné strany sa dohodli, že dlžník vráti dlh veriteľovi formou bezhotovostného vkladu.

16. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 23.08.2016 súd zistil, že ako zmluvné strany sú v zmluve označení veriteľ - L. a ako dlžník U.., s uvedením rodného čísla a čísla občianskeho preukazu U.. Predmetom zmluvy bolo požičanie peňažnej hotovosti vo výške 2000Eur dlžníkovi. V článku II zmluvy je uvedený spôsob poskytnutia pôžičky a to bezhotovostným prevodom na účet banky uvedený dlžníkom v záhlaví zmluvy slúžiaci ako aj doklad o plnení podmienok vyplývajúcich zo zmluvy o pôžičke. Dlžník a veriteľ prehlásili a svojím podpisom potvrdili, že spôsob poskytnutia požičanej sumy uvedenej v čl. I tejto zmluvy bude zrealizovaný spôsobom uvedenom v čl. II tejto zmluvy a to do 2 dní od podpisu tejto zmluvy avšak najneskôr do 25.08.2016. Článok III zmluvy bol pomenovaný ako zmluvný úrok. V predmetnom článku sa zmluvné strany dohodli, že dlžník zaplatí veriteľovi za poskytnutie finančnej pôžičky odmenu vo výške 400Eur a to z celkovej požičanej sumy. Podľa čl. IV mal byť dlh vrátený veriteľovi jednorázovo vo výške 2400Eur a to najneskôr do 01.05.2017. V prípade, ak dlžník neuhradí dlh najneskôr do termínu určeného v čl. IV bod. 1 môže splatiť dlh v splátkach ustanovených v čl. V bod 1. Zmluvné strany sa dohodli, že ak sa dlžník omešká čo i len s jednou splátkou po dobu 7 dní stáva sa splatným celý dlh. Zmluvné strany sa dohodli, že dlžník vráti dlh veriteľovi formou bezhotovostného vkladu.

17. Zo zmluvy o obchodnej spolupráci zo dňa 08.02.2016 súd zistil, že predmetná zmluva bola uzatvorená medzi zmluvnými stranami a to podnikateľom - J. v zastúpení U. L. Predmetom zmluvy bola úprava podmienok za akých podnikateľ poskytne investorovi finančný podiel ako odmenu za poskytnutú investíciu vo výške, ktorá je špecifikovaná v zmluve o pôžičke, ktorá tvorí súčasť dodatku k tejto zmluve určenú na rozvoj podnikateľských aktivít v oblasti technológií v zahraničí ( Spojených štátoch amerických) konkrétne na výroku kvalitných obalov špecificky pre zariadenia Apple. Podľa čl. II zmluvy investor poskytne podnikateľovi do 3 dní odo dňa podpisu zmluvy jednorázovú návratnú finančnú výpomoc vo výške 6000Eur. Podnikateľ sa zaviazal, že najneskôr do 1 roka a 1 mesiaca odo dňa podpisu tejto zmluvy investorovi: a) vráti v jednej alebo po omeškaní viacerých mesačných splátkach a to tak ako je špecifikované v zmluve o pôžičke, ktorá tvorí dodatok tejto zmluvy o obchodnej spolupráci a poskytnutú investíciu vo výške 6000Eur spolu so ziskom na výnose firmy ako aj dohodnutou odmenou vo výške 1200Eur na bankový účet investora uvedený v záhlaví zmluvy prípadne na iný účet, ktorý mu písomne na tento účel investorom oznámený, b) poskytne investorovi v jednej alebo viacerých splátkach ďalších 1200Eur ako odmenu za poskytnutie pôžičky a to rovnako bezhotovostným prevodom na bankový účet investorom oznámený. Podnikateľ sa zaviazal, že počas doby 60 mesiacov nasledujúcich po uplynutí 1. Výročia a 1 mesiaca uzatvorenia tejto zmluvy bude investorovi vyplácať mesačne 2% z výnosov dosiahnutých v každom kalendárnom mesiaci z predaja tovaru či služieb spoločnosti uvedenej v záhlaví tejto zmluvy.

18. Z emailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným na čl. 14 spisu súd zistil, že žalovaný emailom najskôr dňa 09.02.2017 a potom aj dňa 13.03.2017 pripomenúl žalovanému, že sa blížia termíny úhrady dvoch pôžičiek, ktoré mu poskytol. Následne ešte dňa 30.03.2017 elektronicky upozornil žalovaného na termín splatnosti, pretože na jeho predchádzajúce emaily nereagoval.

19. Z výpisu z obchodného registra OS Bratislava I Oddiel: Sro, vložka č. XXXXXX/V. aktualizovaného k 07.06.2017 súd zistil, že žalovaný bol konateľom spoločnosti J. od 28.11.2013 a súčasne aj jej spoločníkom.

20. Žalovaný predložil súdu na čl. 60 -62 spisu z internetu vytlačené ponuky bánk na poskytnutie úverov k 01.05.2017 s dobou splatnosti 12 až 96 mesiacov.

21. Žalovaný ďalej predložil súdu ( na čl. 164) výpis z účtu Slovenskej sporiteľne, a.s. o hotovostnom výbere z účtu F., kde je uvedený majiteľ účtu U. spisu sa nachádza zúčtovanie platby v Slovenskej sporiteľni s poznámkou „L. F. U.6 ako bezhotovostný vklad vo výške 3000Eur. Na čl. 166 spisu je potvrdenie o platbe v Slovenskej sporiteľni, a.s. na účet XXXXXXXXXX, vo výške 3000Eur.Žalovaný taktiež predložil súdu informácie o účte ( na čl. 167 spisu) č. F. s vyznačením majiteľa účtu J.. Na predmetnom účte je vyznačený dňa 02.09.2016 príjem platby 2000Eur od L. ako bezhotovostný príjem. Ďalej žalobca predložil súdu preložené faktúry z 25.05.2016 na tovar obal na mobil. Žalobca predložil súdu emailovú komunikáciu so zástupkyňou spoločnosti F. zo dňa 15.12.2015 - 11.04.2016.

22. Z emailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným ( na čl. 212 spisu) súd zistil, že žalobca dňa 27.01.2016 napísal žalovanému, ž že od neho potrebuje - presný názov výrobku, nie je špecifikovaný predmet podnikania a jeho osobné údaje , bydlisko, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu. Žalovaný odoslal žalobcovi mailom dňa 28.01.2016 svoje údaje a to U.. Ďalej uviedol, že značku, ktorú zakladá v Amerike je smartjohn a firmu bude na začiatok prevádzkovať cez J.. Súčasne mu uviedol, že ak bude právnik ešte niečo potrebovať, nech mu napíše.

23. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

24. Podľa , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

25. Podľa , pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

26. Podľa , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

27. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

28. Podľa nariadenia vlády SR č. , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu. V konaní bolo medzi stranami nesporné a z predložených písomných zmlúv aj preukázané, že žalobca ako veriteľ uzatvoril dve zmluvy o pôžičke a to najskôr dňa 08.02.2016 a druhú zmluvu dňa 23.08.2016 s dlžníkom označeným v obidvoch písomne vyhotovených zmluvách ako U. a následne bolo uvedené pod týmto označením aj rodné číslo, číslo občianskeho preukazu fyzickej osoby, číslo účtu a SWIFT kód. Taktiež bolo medzi stranami nesporné, že dňa 08.02.2016 bola uzatvorená taktiež zmluva o obchodnej spolupráci medzi žalobcom ako investorom a druhou zmluvnou stranou označenou ako podnikateľ J., F.. Taktiež bolo medzi stranami nesporné, že žalobca ako veriteľ poskytol pôžičku formou bezhotovostného prevodu na čísla účtov uvedených pri označení dlžníka v zmluvách o pôžičke. Keďže mu žalovaný poskytnuté pôžičky spolu s dohodnutou odplatou nevrátil, podal žalobu na súd a voči žalovanému - fyzickej osobe U. sa domáhal zaplatenia sumy 7200Eur s pôžičky zo dňa 08.02.2016 a sumy 2400Eur z pôžičky zo dňa 23.08.2016.

30. Žalovaný v spore ako prvé namietol svoju pasívnu vecnú legitimáciu a bránil sa tým, že zmluvnou stranou zmluvy o pôžičke je spoločnosť J. a nie žalovaný ako fyzická osoba. Tvrdil, že zmluva o pôžičke je určitým dodatkom k zmluve o obchodnej spolupráci zo dňa 08.02.2016 a namietal, že k označeniu fyzickej osoby bol v zmluve o pôžičke uvedený aj názov firmy. Argumentoval aj účelom poskytnutej pôžičky, keď tvrdil, že túto celú použil na dohodnutú investíciu a to nákup a výrobu obalov na mobilné telefóny.

31. Súd dospel k záveru, že uzatvorené zmluvy o pôžičke jasne označujú dlžníka a teda osobu, ktorej má byť poskytnutá pôžička ako fyzickú osobu U. s uvedením jeho rodného čísla a čísla občianskeho preukazu. Žalovaný počas výsluchu potvrdil, že adresa G. bola v čase uzatvorenia zmlúv o pôžičke jeho bydliskom. Z uzatvorených zmlúv o pôžičke iba na základe toho, že je v označení dlžníka uvedené aj označenie iba obchodného mena firmy J. nemožno vyvodiť, že by bolo predmetné označenie dlžníka nejednoznačné. Uzatvorené zmluvy o pôžičke neobsahujú dostatočné identifikačné údaje obchodnej spoločnosti ako je identifikačné číslo a sídlo, aby súd mohol považovať označenie zmluvnej strany za

nejednoznačné. Predmetnú zmluvu podpísal žalovaný a ani pri jeho podpise nie je poznámka, že by zmluvu podpisoval ako konateľ obchodnej spoločnosti. Súd má za to, že je nepochybné, kto zmluvu o pôžičke uzatvoril ako dlžník a je ním žalovaný ako fyzická osoba.

32. V danom prípade nemožno vychádzať z toho, že zmluva o pôžičke je súčasťou, prípadne dodatkom zmluvy o obchodnej spolupráci, ktorú žalobca uzatvoril s obchodnou spoločnosťou J. Zmluvy o pôžičke obsahujú odlišné označenie jednej zo zmluvných strán, pričom ide o samostatné zmluvy. Zmluvy o pôžičke neobsahujú žiadny odkaz na uzatvorenú zmluvu o obchodnej spolupráci. Skutočnosť, že zmluva o obchodnej spolupráci podľa svojho obsahu predpokladá následné uzatvorenie zmluvy o pôžičke, neznamená automaticky, že zmluvy o pôžičkách uzatvorené v dňoch 08.02.2016 a 23.08.2016 sú dodatkom predmetnej zmluvy. Ak žalovaný chcel uzatvoriť zmluvu o pôžičke ako zmluvu, ktorá by určitým spôsobom nadväzovala na zmluvu o obchodnej spolupráci musel by riadne v zmluve označiť ako dlžníka obchodnú spoločnosť a za ňu zmluvu podpísať, čo nespravil. Skutočnosť, že zmluvy pripravil žalobca, resp. jeho známy nie je relevantnou okolnosťou. Žalovaný mal možnosť si zmluvy prečítať, pripomienkovať ich a tieto okolnosti ani nenamietal. Zo žiadnych zistených skutkových okolností nemožno vyvodiť, že by žalobca uviedol žalovaného do omylu, a lebo by konal v rozpore s dobrými mravmi. Ako vyplynulo z dokazovania a to výsluchu žalobcu, žalobca si chcel byť istý, že mu bude požičaná suma vrátená a preto chcel pôžičku poskytnúť žalovanému ako fyzickej osobe a takto boli aj zmluvy o pôžičke koncipované. Žalovaný tieto zmluvy podpísal a tým s nimi vyjadril súhlas.

33. Samotný účel na ktorý žalovaný peňažné prostriedky následne po ich poskytnutí žalobcom nie je relevantný pre posúdenie zmluvnej strany uzatvorených zmlúv o pôžičke ako aj pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Súd nemôže vykladať uzatvorené zmluvy o pôžičke spôsobom, ktorým by vyložil inak skutočnosť, ktorá je jednoznačne v zmluve uvedená a teda označenie dlžníka.

34. Taktiež obrana žalovaného, ktorou namietal, že mu peňažné prostriedky ako fyzickej osobe neboli poskytnuté a teda namietal, že neboli splnené predpoklady poskytnutia pôžičky ako reálneho kontraktu je nedôvodná. V konaní bolo nesporné, že žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky v zmysle uzatvorených zmlúv o pôžičkách bezhotovostným prevodom na bankové účty, ktoré mu poskytol sám žalovaný a ktoré boli uvedené v uzatvorených zmluvách o pôžičkách ako platobné miesto. Žalovaným tvrdená obrana, že tieto účty patrili iným osobám nie je relevantná. Súd konštatuje, že zmluva o pôžičke je zmluvou reálnou, t.j., že nestačí len dohoda o jej obsahu, ale k jej platnosti je potrebné aj odovzdanie predmetu pôžičky. Žalovaný riadne označil účet - platobné miesto na ktoré mu mali byť pôžičky poskytnuté, pričom dlžník týmto označením určil, čo sa považuje za riadne poskytnutie pôžičky. Veriteľ si riadne splnil svoju povinnosť a dlžníkovi na zadané a v zmluve uvedené platobné miesta peňažné prostriedky poskytol, čím dosiahol dovŕšenie zmluvného vzťahu z uzatvorených zmlúv o pôžičke. Súd poukazuje v tomto smere napríklad na rozsudok NS ČR sp. zn. zo dňa 29.09.2010, v ktorom Najvyšší súd ČR uviedol, že ak žalobkyňa na základe požiadavky žalovaného bezhotovostne poukázala peniaze na ním určený účet napriek tomu, že majiteľkou účtu bola tretia osoba, nemôže obstáť jeho argumentácia, že mu peniaze neprenechala podľa , plnením na bankový účet označený žalovaným žalobkyňa svoj záväzok zo zmluvy o pôžičke ( prenechať peniaze) splnila. Z hľadiska slovenskej judikatúry súd poukazuje napríklad na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 07.05.1999, sp. zn. ( Zb. NS vydanie 5 ročník 1999 str. 49 pod č. 102/1999). Žalovaný aj počas výsluchu potvrdil, že čísla bankových účtov oznámil žalobcovi, pričom s jeho výsluchu vyplynulo, že s poskytnutými peňažnými prostriedkami aj disponoval.

35. Právna zástupkyňa žalovaného vo svojej záverečnej reči uviedla, že na to, aby bol právny úkon platný musí byť určitý. Ak existuje zjavný spor o obsahu zmluvnej dokumentácie, pričom rozpor nemožno odstrániť výkladom, je na mieste skúmanie, či takýto úkon je platný. Súd preto poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. X Obdo V X/XXXX-XXX „Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozhodnutí uverejnenom pod č. 9/2002 Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky zaujal stanovisko, že nepresnosti v označení účastníka zmluvy nespôsobujú neplatnosť zmluvy, ak je nepochybné, kto zmluvu uzavrel. Platí to pre akýkoľvek právny úkon. Súd má za to, že v danom prípade je nepochybné, že zmluvu o pôžičke uzatvoril žalovaný, z uzatvorených zmluvách je žalovaný riadne označený menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu. Zmluvu riadne podpísal, pričom ani pri podpise nie je zmienka, že by zmluvu podpisoval ako zástupca obchodnej spoločnosti. Súd v tomto prípade konštatuje, že z uzatvorených zmlúv možno jednoznačne vyvodiť, kto ich uzatvoril.

36. V danom prípade si zmluvné strany v prípade oboch zmlúv o pôžičke dohodli pôžičku ako odplatnú, pričom v čl. III označenom ako zmluvný úrok, si dohodli odplatu vyčísleného úroku vo výške v prípade zmluvy zo dňa 08.02.2016 vo výške 1200Eur a prípade zmluvy zo dňa 23.08.2016 vo výške 400Eur. Súd má za to, že ide o riadne dohodnutý zmluvný úrok, ktorý bol v zmluve vyčíslený, pričom medzi stranami bolo nesporné, že v percentuálnej výške by predstavoval výšku 20% ročne. Žalovaný tvrdil, že výška predmetného úroku je v rozpore s dobrými mravmi, keďže prevyšuje výšku obvyklých úrokov. Žalovaný však túto skutočnosť žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal. Predložil súdu iba vytlačené internetové stránky z portálu pôžička.sk datované k 01.05.2017. Súd takýto dôkaz nepovažuje za relevantný aj vzhľadom na to, že zmluvy o pôžičkách boli uzatvárané v roku 2016 a teda údaje predložené žalovaným nepreukazujú obvyklé úrokové sadzby v období uzatvorenia zmlúv. V predmetných porovnaniach úrokov sú uvedené iba sadzby „od“, t.j. najnižšia možná sadzba úroku, avšak nie obvyklé, priemerné sadzby pri porovnateľných podmienkach pôžičky a okolnostiach jej poskytnutia. Najnižšia možná sadzba úroku nevyjadruje mieru obvyklých úrokov. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úrokov pri peňažnej pôžičke treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval, ako aj porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov. O úrokovej sadzbe vo výške 20% dojednanej na základe slobodnej vôle medzi zmluvnými stranami fyzickými osobami s účelom pôžičky na investičnú činnosť nemožno uviesť, že by bola neprimerane vysoká. V danom prípade nejde o spotrebiteľský vzťah, ale o právny vzťah vzniknutý medzi dvomi fyzickými osobami, pričom účelom použitia požičaných finančných prostriedkov bol podnikateľský zámer žalobcu.

37. Žalobca v konaní preukázal, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o pôžičke zo dňa 08.02.2016, ktorou poskytol žalovanému sumu 6000Eur a dohodli sa na poskytnutí zmluvného úroku vo výške 1200 Eur, taktiež preukázal, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o pôžičke zo dňa 23.08.2016 na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 2000 Eur a žalovaný sa zaviazal mu pôžičku vrátiť s dohodnutým úrokom vyčísleným na sumu 400Eur. Podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 08.02.2016 mal žalovaný poskytnutú sumu 6000Eur spolu s vyčísleným úrokom vo výške 1200Eur vrátiť do 01.04.2017, pričom ak by celkovú sumu do predmetného dátumu neuhradil mohol dlh splácať v splátkach. Zmluvné strany sa dohodli, že ak sa dlžník omešká čo i len s jednou splátkou po dobu 7 dní stáva sa splatný celý dlh. Podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 23.08.2016 mal žalovaný poskytnutú sumu 2000Eur spolu s vyčísleným úrokom vo výške 400Eur vrátiť do 01.05.2017, pričom ak by celkovú sumu do predmetného dátumu neuhradil mohol dlh splácať v splátkach. Zmluvné strany sa dohodli, že ak sa dlžník omešká čo i len s jednou splátkou po dobu 7 dní stáva sa splatný celý dlh. V konaní bolo nesporné, že žalovaný si svoju povinnosť z obidvoch uzatvorených zmlúv vrátiť požičané finančné prostriedky spolu s dohodnutým úrokom nesplnil. Súd teda po posúdení nároku žalobcu ako dôvodného zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 9600Eur ( 6000+ 1200+ 2000+400).

38. V konaní bolo nesporné, že žalovaný sa s plnením z uzatvorenej zmluvy o pôžičke zo dňa 08.02.2016 dostal do omeškania dňa 07.05.2017. Zmluvné strany sa dohodli, že ak žalovaný neuhradí dlžnú sumu do 01.04.2017 môže dlh splácať v splátkach vo výške 1020 mesačne s tým, že ak sa dlžník omešká čo i len s jednou splátkou po dobu 7 dní stáva sa splatným celý dlh. Žalovaný teda mal splatiť prvú dlžnú splátku do konca mesiaca, t.j. do 30.04.2017 a po siedmich dňoch od neuhradenia splátky dňa 07.05.2017 nastala splatnosť celého dlhu vo výške 6000Eur spolu s úrokom 1200Eur. Súd teda priznal žalobcovi úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 7200Eur od dňa nasledujúcom po splatnosti celého dlhu, t.j. od 08.07.2017 do zaplatenia. Obdobne sa dohodli zmluvné strany na splatnosti pri zmluve o pôžičke zo dňa 23.08.2016. Žalovaný mal splatiť prvú splátku do 30.05.2017 a po uplynutí 7 dní, t.j. dňa 07.06.2017 nastala celková splatnosť dlhu. Súd teda priznal úroky od 08.06.2017 do zaplatenia zo sumy 2400Eur. Percentuálna výška úrokov z omeškania bola stanovená podľa nariadenia vlády SR č. vo výške o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

39. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

41. O trovách konania súd rozhodoval v zmysle . Pri určovaní pomeru úspechu neúspechu strán v konaní súd vychádzal z uplatnenej sumy bez príslušenstva. Táto bola v celom rozsahu

žalobcovi priznaná, a tak je možné konštatovať, že mal plný úspech vo veci. Vznikol mu tak nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému.

42. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).