Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)d61c5a2d2f0cd334188f7bc7bc51082e372c16a25fc0105493fa000c57217a2d.pdf
PDF · 20.16 MB
No categories available
3 Obo 399/98
Legal thesis Official
Ak úverová zmluva určuje, že veriteľ poskytuje peňažné prostriedky dlžníkovi na kúpu konkrétnej nehnuteľnosti, dlžník môže požiadať veriteľa, aby poskytnutý úver zaplatil priamo na účet predávajúceho. Dlžník nemôže v konaní o vrátenie takto poskytnutých peňažných prostriedkov úspešne namietať, že veriteľ mu peňažné prostriedky na kúpu nehnuteľnosti neposkytol.
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 7. mája 1999, sp. zn. 3 Obo 399/98)
Krajský súd v K. rozsudkom z 12. mája 1998 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 3 722 966,30 Sk s 19-percentným úrokom od 18. marca 1997 do zaplatenia a nahradiť trovy konania 150 104 Sk. Konanie v časti o zaplatenie 29 644,44 Sk a úrokov z omeškania do 17. marca 1997 zastavil, pretože žalobca vzal v tejto časti návrh späť a žalovaný so späťvzatím súhlasil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po vykonanom dokazovaní zistil, že na základe úverovej zmluvy č. 2321-45231-136 zo dňa 20. júla 1993 poskytol žalobca žalovanému krátkodobý úver vo výške 4 920 000 Sk na kúpu Hotela K. a jeho rekonštrukciu. Čerpanie úveru 1 420 000 Sk na rekonštrukciu žalovaný nenamietal, neuznával však svoj záväzok vo výške 3 500 000 Sk tvrdiac, že od kúpnej zmluvy o predaji hotela odstúpil, preto žalobca nemal platiť predávajúcemu kúpnu cenu z predmetného úveru. Túto obranu žalovaného súd neakceptoval, pretože bola v rozpore s jeho priamym konaním, keď sám predložil žalobcovi kúpnu zmluvu, v ktorej bolo uvedené číslo účtu, na ktoré mal žalobca poukázať 3 500 000 Sk v zmysle úverovej zmluvy, čo aj urobil dňa 20. júla 1993. Rovnako námietku žalovaného, že nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, nepovažoval súd za právne relevantnú, pretože otázka vlastníctva pri rozhodovaní o povinnosti vrátiť poskytnutý úver nie je rozhodujúca. Okrem toho čestné prehlásenie žalovaného zo dňa 29. novembra 1993 adresované predávajúcemu hotela o odstúpení od kúpnej zmluvy, je právne bezvýznamné aj z toho dôvodu, že žalobcovi ho žalovaný nepredložil. Pretože výška uplatnenej pohladávky aj s príslušenstvom bola v konaní žalobcom preukázaná a žalovaný jej úhradu nepreukázal, súd s poukazom na ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka žalobe v časti o zaplatenie 3 722 966,30 Sk s 19-percentným úrokom od 18. marca do zaplatenia vyhovel a v konaní úspešnému žalobcovi priznal podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. aj náhradu účelne vynaložených trov konania.
Proti vyhovujúcej časti rozsudku podal žalovaný odvolanie s návrhom, aby odvolací súd rozhodnutie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že uplatnený nárok by obstál len v prípade, ak by žalovaný nemal voči nemu oprávnené námietky spočívajúce v nárokoch na náhradu škody, pretože v dôsledku svojvoľných úkonov žalobcu došlo k neplatným prevodom nehnuteľnosti a k nerealizovaniu poistných udalostí, hoci hotel bol viackát vykradnutý, ale žalobca a tzv. nový majiteľ neumožnili jeho obhliadku. Žalovaný sa dôvodne domáhal prerušenia konania do právoplatnosti rozhodnutia v konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy, kedy by mohlo dôjsť k situácii, že by žalobca v zmysle ust. § 457 Občianskeho zákonníka dostal naspäť sumu svojvoľne prevedenú na účet predáva
júceho. V závere uviedol, že si mieni uplatniť vzájomný návrh, ktorým si uplatní náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená aj konaním žalobcu.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nesúhlasí s námietkami odvolatela, pretože úver bol čerpaný na dovolený platný právny úkon na základe dokladov predložených žalovaným. Návrh na prerušenie konania považuje za bezdôvodný, pretože výsledok sporu o neplatnosť kúpnej zmluvy neovplyvní zodpovednosť žalovaného za poskytnutý a čerpaný úver. Poukázal tiež na skutočnosť, že žalovaný svoj dlh z úverovej zmluvy, vrátane príslušenstva, uznal, a to formou čiastočnej úhrady a písomného návrhu na spľácanie svojich záväzkov. Žalobca preto považuje uplatnený nárok za oprávnený, s právnym názorom súdu prvého stupňa sa plne stotožňuje a jeho rozhodnutie navrhuje ako vecne správne potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a § 214 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť, pretože je právne neopodstatnené.
Z odôvodnenia:
Odvolací súd preveril oznámenie žalovaného, že podal návrh na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok, ktorý je vedený na Krajskom súde v K. pod sp. zn. 1 K 132/98, pričom zistil, že ku dňu pojednávania na odvolacom súde k vyhláseniu konkurzu nedošlo a nenastali tak ani s tým spojené účinky podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnani v znení neskorších predpisov.
Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci konania uzavreli dňa 20. júla 1993 úverovú zmluvu č. 231-45231-136, ktorou sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému krátkodobý úver 4 920 000 Sk s úrokovou sadzbou 19 % p. a. na kúpu nehnuteľnosti (hotel K. v kat. úz. V. K.) a jej rekonštrukciu, a to v termíne 20. júla 1993 a 1 420 000 Sk do 31. júla 1993. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver, vrátane úrokov a poplatkov, splatiť do 19. júna 1994. Na zabezpečenie úveru bolo k predmetnej nehnuteľnosti (ktorej hodnota bola súdnym znalcom ustálená na 6 155 533 Sk) zriadené záložné právo v prospech žalobcu. V konaní nebolo sporné, že žalobca tak, ako bolo v úverovej zmluve dohodnuté, dňa 20. júna 1993 (ktorý bol zároveň aj dňom podpisu úverovej zmluvy) poukázal na účet predávajúceho 3 500 000 Sk ako zaplatenie kúpnej ceny hotela K. za žalovaného. Jej výška bola dohodnutá v kúpnej zmluve uzavretej dňa 19. júla 1993 medzi predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim s tým, že bude zaplatená do 26. júla 1993. Je nesporné, že žalobca tým plnil svoj záväzok z úverovej zmluvy a konal v súčinnosti so žalovaným, ktorý mu oznámil bankové spojenie predávajúceho. Jeho následná obrana, že žalobca jednal svojvoľne, lebo on už od tejto kúpnej zmluvy odstúpil, neobstojí, pretože plnenie bolo poskytnuté 20. júla 1993 a k odstúpeniu od kúpnej zmluvy malo dôjsť až na základe čestného prehlásenia žalovaného zo dňa 29. novembra 1993, v ktorom vyjadril svoj súhlas s tým, aby predávajúci predal hotel K. pánovi T. H. z dôvodu jeho odstúpenia od zmluvy. Pretože čerpanie ďalšieho úveru vo výške 1 420 000 Sk v zmysle úverovej zmluvy žalovaný nepopieral, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca poskytol žalovanému úver v celkovej sume 4 920 000 Sk a žalovanému vznikla povinnosť tento úver spolu zo zmluvy vyplývajúcim príslušenstvom vrátiť. Na plnenie dlhu z úverovej zmluvy žalovaný zaplatil žalobcovi v septembri 1993 sumu 53 000 Sk a 17. marca 1997 sumu 250 000 Sk. Okrem toho žalobca realizoval svoje záložné právo predajom založenej nehnuteľnosti a získanú kúpnu cenu
2 500 000 Sk (ktorá vychádzala z akuálneho znaleckého posudku a zohľadňovala stav neprevádzkovaného, neobývaného, nestráženého a silne zdevastovaného objektu) po odpočítaní dane z prevodu nehnuteľnosti započítal na dlh žalovaného, ktorý sa tak znížil ku dňu 17. marca 1997 na 3 722 966,30 Sk istiny a úroky v dohodnutej sadzbe 19 % od 18. marca 1997 do zaplatenia. Námietka žalovaného, že súd nemal o veci rozhodnúť, ale mal konanie prerušiť, pretože na základe jeho žaloby prebieha konanie o určenie naplatnosti prevodu vlastníckeho práva, je právne neopodstatnená, pretože, ako už uviedol súd prvého stupňa, otázka vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti nemá vplyv na záväzok žalovaného, ktorý vyplýva z úverovej zmluvy uzavretej so žalobcom. Nebolo preto ani úlohou súdu v tomto konaní riešiť otázku platnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a SD J. K., a to ani ako otázku prejudiciálnu, pretože by nemala význam pre rozhodnutie v tejto veci. Úver z úverovej zmluvy bol poskytnutý žalovanému a ak aj žalobca jeho časť poukázal priamo na SD J. K., išlo len o platobné miesto určené žalovaným.
Vzhľadom na uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny podľa ust. § 219 O. s. p. potvrdil.