Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

46Csp/25/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcu: Invia cz, a.s., IČO: 26702924, so sídlom Bělehradská 299/132, Praha 2 - Vinohrady, právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou Taragel a Akram, sro., IČO: 50413091, so sídlom Starosaská 11, Spišská Nová Ves, proti žalovanému: A. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, E., štátny občan SR, o zaplatenie príslušenstva pohľadávky, takto

rozhodol:

I. v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu v Banskej Bystrici dňa 7.12.2022 a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 16.6.2023 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.948,29 Eur od 20.12.2019 až do zaplatenia spolu so zmluvou pokutou vo výške 1.948,29 Eur a nahradiť trovy konania.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že Dňa 05.09.2019 bola medzi žalovaným a cestovnou kanceláriou FTI TOURISTIK (ďalej len "Cestovná kancelária") zastúpenou žalobcom, uzatvorená Zmluva o zájazde č. 6703791 (ďalej len "Zmluva"), ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj Obchodné podmienky žalobcu (ďalej len "VOP Invia") a Všeobecné zmluvné podmienky cestovnej kancelárie FTI TOURISTIK (ďalej len "VP CK"). Na základe Zmluvy sa Cestovná kancelária zaviazala obstarať žalovanému zájazd na Maurícius pre štyri osoby v termíne od 19.01.2020 do 29.01.2020 (ďalej len "Zájazd"), za čo sa žalovaný zaviazal zaplatiť celkovú sumu 6 692,00 EUR (ďalej len "Cena zájazdu"). Cena zájazdu mala byť uhradená nasledujúcimi platbami: a) záloha 393,71 EUR do 4.9.2019, b) 1 843,00 EUR do 30.11.2019, c) 4 684,00 EUR do 17.12.2019, (ďalej len "Platobné podmienky") o čom bol žalovaný žalobcom vyrozumený e-mailom zo dňa 03.09.2019. Dňa 6.9.2019 žalovaný zaplatil sumu 393,71 EUR. Dňa 12.12.2019 bola žalovanému zaslaná výzva na úhradu nedoplatku za Zájazd vo výške 1 843,00 EUR s upozornením, že ak žalovaný túto sumu obratom nezaplatí, žalobca vydá Cestovnej kancelárii pokyn na odstúpenie od zmluvy z dôvodu nedodržania záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy. Aj napriek tejto výzve, nedoplatok za Zájazd žalovaným nebol uhradený. Vzhľadom na vyššie uvedené, že zájazd nebol žalovaným v riadnom čase uhradený, bola Cestovná kancelária nútená odstúpiť od Zmluvy z dôvodu nedodržania záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy, v zmysle o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V súlade s VP CK, čl. 2. ods. 2, čl. 9 ods. 2 a BODU B. storno sadzieb, je odstupné Cestovnej kancelárie vyčíslené na sumu 2 342,- EUR, čo zodpovedá 35 % z Ceny zájazdu. Vzhľadom na uvedené pristúpila Cestovná kancelária k odstúpeniu od Zmluvy o zájazde a faktúrou č. 1184/12/19 zo dňa 19.12.2019 v sume 2 342,00 EUR si vyúčtovala v zmysle vyššie

citovaných VP CK storno poplatok voči žalobcovi, pričom žalobca žalovanému zaslal dňa 12.02.2020 výzvu na úhradu vyčísleného stornopoplatku. Žalobca sa touto žalobou domáha po žalovanom nároku na odstupnom vo výške 1 948,29 EUR (t. j. 2 342,00 EUR po odpočítaní žalovaným uhradenej sumy vo výške 393,71 EUR). Dňa 14.02.2022 bola žalovanému zaslaná predžalobná výzva, ktorú žalovaný neprevzal, a ku dnešnému dňu svoj záväzok žalovaný nesplnil. Žalobca tak voči žalovanému stále eviduje pohľadávku v celkovej výške 1 948,29 EUR. Nakoľko sa žalovaný s úhradou Ceny zájazdu dostal do omeškania, žalobca si uplatňuje od žalovaného úhradu vo výške 1 948,29 EUR so zákonným úrokom z omeškania počítaným odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pohľadávky, tj. od 20.12.2019 do zaplatenia.

3. Okresný súd Banská Bystrica vyzval žalobcu na doplnenie listinných dôkazov – preukázanie odstúpenia od zmluvy a predžalobnej výzvy. Žalobca sa na výzvu súdu vyjadril (č.l. 33 rub) a uviedol, že žalobca so žalovaným pred podaním návrhu viedol obšírnu komunikáciu, a to hlavne prostredníctvom e-mailovej komunikácie. Okrem už predložených výziev bol žalovaný na dobrovoľné plnenie vyzvaný aj telefonicky a tiež e-mailovými správami zo dňa 11.03.2022, na čo sám žalovaný reagoval odpoveďou, že sa telefonicky skontaktuje so žalobcom dňa 23.03.2022 a vec vyrieši k jeho spokojnosti avšak žalovaný žalobcu v uvedenom čase ani v iný deň nekontaktoval, následne e-mailovou správou zo dňa 07.04.2022, zo dňa 06.06.2022 a s poslednou e-mailovou správou dňa 14.10.2022, ktorej prílohou bola aj už predtým žalovanému odoslaná písomná výzva. Žalobca považuje za nutné uviesť, že ku e-mailovej komunikácii so žalovaným bola vždy používaná e-mailová adresa zadaná samotným žalovaným pri uzatváraní Zmluvy a z tejto e-mailovej adresy žalovaný so žalobcom aj komunikoval. Žalobca má teda za to, že podmienka v zmysle § 3 ods. 6 písm. d) zákona o upomínacom konaní je splnená. V posudzovanom zmluvnom vzťahu je nutné rozlišovať celkovo 3 subjekty, a to Cestovnú kanceláriu – FTI Touristik, resp. Velký Semerink s.r.o., žalobcu ako sprostredkovateľa zájazdu a žalovaného ako zákazníka. V zmysle čl. 6 ods. 3. VOP Invia je zákazník povinný zaplatiť odstupné tiež vtedy, ak dôjde k odstúpeniu zo strany usporiadateľskej CK z dôvodu porušenia povinností zo strany Zákazníka. V zmysle citovaného a ani iných ustanovení zmluvných dojednaní sa nevyžaduje odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu voči žalovanému ale vyžaduje sa storno/odstúpenie zo strany Cestovnej kancelárie. Takéto odstúpenie je v tomto konaní preukázané doloženým dokladom Cestovnej kancelárie č. 1184/12/19 a 1183/12/19 oba zo dňa 19.12.2019. Čo sa týka výziev zo dňa 12.12.2019 a 12.02.2020, tak tieto síce vo svojom záhlaví majú uvedené meno ďalšieho cestujúceho v zmysle Zmluvy, avšak tieto výzvy boli opäť zasielané len formou e-mailovej komunikácie, a to na e-mail zadaný žalovaným pri uzatváraní Zmluvy, teda F., je teda zrejmé, že predmetné výzvy boli adresované na e-mailovú adresu žalovaného a v zásade uvedené žalobca nepovažuje za relevantné pre určenie opodstatnenosti podaného návrhu. Naviac má žalobca potrebu zdôrazniť, že mu konaním žalovaného vznikla skutočná strata, keď žalobca musel nároky Cestovnej kancelárie zo storna zájazdu vo výške 2 342,- € a vyúčtované mu dokladom č. 1184/12/19 zo dňa 19.12.2019 uhradiť.

4. Následne súd žalobe žalobcu v upomínacom konaní v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu sp.zn. zo dňa 24.2.2023, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, a tak na žiadosť žalobcu Okresný súd Banská Bystrica vec postúpil miestne príslušnému súdu.

5. Súd vykonal lustrácie ohľadom pobytu žalovaného a žalobu s prílohami doručoval prostredníctvom príslušného ORPZ, avšak neúspešne. Následne súd žalovanému žalobu doručiť v súlade s na adresu uvedenú v registri obyvateľov a vyvesením na úradnej tabuli súdu. Žalovaný zostal v konaní nečinný.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 17.1.2024, na ktorom vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, žalovaný predvolanie prevzal a účasť na pojednávaní neospravedlnil. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:

7. Podľa (ďalej iba ) ) právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

8. Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

9. Podľa ust. , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

10. Podľa ust. za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

11. Podľa ust. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

12. Podľa ust. v znení účinnom od 01.04.2004, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

13.Podľa až 3 , (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. (3) Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

14. Podľa až 3 : (1) Ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení. (2) Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté. (3) Ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.

15. Podľa príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

16. Podľa ust. (ďalej len "") dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

17. Podľa ust. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

18. Podľa ustanovenia Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19. Podľa článku 6 bod 1 Nariadenia EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I): Bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek

spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti. 2. Bez ohľadu na odsek 1 si strany môžu v súlade s článkom 3 zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným. 3. Ak nie sú splnené požiadavky uvedené v odseku 1 písm. a) alebo b), určí sa rozhodné právo pre zmluvu medzi spotrebiteľom a podnikateľom podľa článkov 3 a 4. 4. Odseky 1 a 2 sa neuplatňujú na: a) zmluvu o poskytovaní služieb, ak sa služby majú poskytnúť spotrebiteľovi výlučne v krajine, ktorá nie je krajinou jeho obvyklého pobytu; b) zmluvu o preprave, okrem zmluvy, ktorej predmetom je poskytovanie balíku cestovných služieb v zmysle smernice Rady 90/314/EHS z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb (1); c) zmluvu, ktorej predmetom je vecné právo k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, okrem zmluvy, ktorej predmetom je právo na časovo vymedzené užívanie nehnuteľnosti v zmysle smernice 94/47/ES; d) práva a povinnosti, ktoré predstavujú finančný nástroj, a práva a povinnosti predstavujúce podmienky, ktorými sa spravujú emisie alebo verejné ponuky či verejné ponuky na prevzatie prevoditeľných cenných papierov a upisovanie a vyplatenie podielov v podnikoch kolektívneho investovania, pokiaľ tieto činnosti neznamenajú poskytovanie finančnej služby; e) zmluva uzavretá v rámci takého druhu systému, na ktorý sa vzťahuje článok 4 ods. 1 písm. h).

20. Podľa a o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu, 3) Cestovná kancelária môže pred začatím zájazdu odstúpiť od zmluvy o zájazde bez povinnosti nahradiť škodu cestujúcemu spôsobenú týmto odstúpením, výlučne ak a) počet účastníkov zájazdu je nižší ako minimálny počet účastníkov požadovaný podľa zmluvy o zájazde a cestovná kancelária odstúpi od zmluvy o zájazde v lehote určenej v zmluve o zájazde, najneskôr však 1. 20 dní pred začatím zájazdu, ak ide o cestu, ktorá trvá dlhšie ako 6 dní, 2. 7 dní pred začatím zájazdu, ak ide o cestu, ktorá trvá od 2 dní do 6 dní, 3. 48 hodín pred začatím zájazdu, ak ide o cesty, ktoré trvajú menej ako 2 dni, alebo b) neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti bránia cestovnej kancelárii plniť zmluvu o zájazde a cestovná kancelária oznámi cestujúcemu odstúpenie od zmluvy o zájazde bezodkladne pred začatím zájazdu. ( 4) Pri odstúpení od zmluvy o zájazde podľa odsekov 1 až 3 je cestovná kancelária povinná vrátiť cestujúcemu všetky platby, ktoré od neho alebo v jeho mene prijala na základe zmluvy o zájazde alebo v súvislosti s ňou bezodkladne, najneskôr však do 14 dní odo dňa doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy o zájazde alebo odstúpenia cestovnej kancelárie od zmluvy o zájazde. Ustanovenie odseku 1 tým nie je dotknuté.

21. Podľa článku 18 ods. 2 Nariadenia EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie), druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

22. Súd v prvom rade skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. (z rozsudku NS SR sp.zn. ). Súd vykonaným dokazovaním zistil, že zmluva o zájazde bola uzavretá medzi spoločnosťou FTI Touristik a žalovaným ako zákazníkom - spotrebiteľom dňa 5.9.2019. Z obsahu zmluvy vyplýva, že žalobca uzatváral zmluvu medzi uvedenými subjektami ako zástupca na základe plnej moci. V zmluve je uvedené, že je uzavretá medzi zákazníkom (objednávateľom) a usporiadateľom zájazdu (zahraničnou cestovou kanceláriou), sprostredkovateľom (spoločnosťou Veľký Semerink, s.r.o. ). Zmluva sa riadi právnym poriadkom štátu, v ktorom ma usporiadateľ sídlo. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy je dokument – Informácie pred nákupom a obchodné podmienky usporiadateľa zájazdu a spoločnosti Invia cz, a.s.. V prvom rade súd konštatuje, že vo vzťahu k zmluvným stranám je vo veci nevyhnutné posúdiť dve otázky, a to otázku právomoci súdu a použitia rozhodného práva a otázku aktívnej legitimácie v spore. K otázke aktívnej legitimácie súd konštatuje, že v konaní aktívna legitimácia žalobcu nie je preukázaná. Súd nemal za preukázaný

právny vzťah medzi žalobcom (Invia cz, a.s.) a cestovnou kanceláriou FTI Touristik. Z obsahu zmluvy vyplýva zastupovanie spoločnosti FTI Touristik spoločnosťou Invia cz, a.s. na základe plnej moci, ktorú žalobca v konaní súdu nepredložil a ani jej existenciu (ako aj rozsah) netvrdil. V odpovedi na výzvu upomínacieho súdu pritom žalobca sám konštatoval, že je nutné vo veci rozlíšiť tri subjekty, a to Cestovnú kanceláriu – FTI Touristik, resp. Velký Semerink s.r.o., žalobcu ako sprostredkovateľa zájazdu a žalovaného ako zákazníka. Je teda zrejmé, že žalobca zastúpený advokátom musel mať vedomosť o tom, že právny vzťah medzi týmito subjektami je súdom potrebné a nevyhnutné preukázať. Podľa názoru súdu prvej inštancie je povinnosťou žalobcu preukázať základné hmotnoprávne podmienky týkajúce sa preukázania jeho vecnej legitimácie v spore. Skutočnosť, že sa žalobca a jeho právny zástupca nedostavili na pojednávanie a svoju neúčasť ospravedlnili, nemôže mať za následok odročenie pojednávania za účelom oboznámenia s predbežným právnym posúdením súdu. Je iba na vôli strany, či sa pojednávania zúčastní. V prípade dobrovoľnej neúčasti na pojednávaní však musí znášať následky svojej neprítomnosti aj v tom, že nie je oboznámená s predbežným právnym posúdením súdu. Táto povinnosť súdu v zmysle nie je povinnosťou vyjadriť svoj názor písomne a nahrádzať tak jednu zo základných zásad civilného sporového konania, t.j. zásadu ústnosti. Súd má preto za to, že ani neúčasť žalobcu a jeho zástupcu netvorí prekážku rozhodnutia vo veci. V prípade posudzovania hmotnoprávnej podmienky konania, t.j. vecnej legitimácie v spore, s touto súd oboznámil na pojednávaní, na ktorom konštatoval jej spornosť a nepreukázanosť. Na jej preukázanie súd nevyzýva, nakoľko nejde o procesné poučenie, ale o skúmanie hmotnoprávnych podmienok konania. Z vyjadrení žalobcu ani listinných dôkazov predložených žalobcom súdu nie je zrejmé, aký je právny vzťah medzi žalobcom a cestovnou kanceláriou FTI Touristik a či je vôbec žalobca aktívne legitimovaný podávať žaloby titulom zmlúv uzavretých v mene tejto cestovnej kancelárie na základe plnej moci (!) bez iného záväzkového vzťahu (napr. zmluvy o sprostredkovaní a pod.), resp. či vôbec bol oprávnený uzatvárať takéto zmluvy s ďalším subjektom. Rovnako súd nemal za preukázaný vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou Veľký Semerink, s.r.o., ktorý je podľa záverečnej časti zmluvy (dolná časť) označený ako sprostredkovateľ zájazdu. Tento subjekt zároveň v konaní vystavil listinu (faktúra č.l. 21) na meno žalobcu, na základe ktorej sa žalobca domáhal úhrady storno poplatku. Právne vzťahy medzi týmito subjektami v konaní neboli preukázané, a tak súd ustálil, že aktívna legitimácia žalobcu nie je daná.

23. V ďalšom súd konštatuje, že druhou spornou a základnou procesnou otázkou je otázka právomoci súdu, keď strany zmluvy sú: nemecká cestovná kancelária, žalobca – česká spoločnosť, žalovaný – spotrebiteľ, ako občan SR. V tomto bode je nutné konštatovať, že zmluva je nesporne zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko žalobca ju uzatváral v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný je v postavení fyzickej osoby – spotrebiteľa ako príjemcu služby. Z obsahu zmluvy vyplýva, že zmluva o zájazde sa riadi právnym poriadkom štátu, v ktorom má sídlo usporiadateľ, t.j. cestovná kancelária FTI TOURISTIK, t.j. sídlo má v Nemecku. Súd však skúmal, či má právomoc vo veci rozhodnúť a dospel k záveru, že v podľa článku 18 ods. 2 Nariadenia EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie), druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Na základe uvedeného a s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný má bydlisko v Slovenskej republike, v obvode Okresného súdu Žilina, právomoc súdu Slovenskej republike v mieste bydliska, t.j. právomoc Okresného súdu Žilina je daná. Vo vzťahu k rozhodnému právu, ktoré je nutné na prejednávanú vec aplikovať súd opätovne poukazuje na spornosť. Žalobca v žalobe poukazuje na o zájazdoch (slovenský právny predpis), ďalej slovenský , avšak z obsahu zmluvy vyplýva, že zmluva sa riadi právnym poriadkom štátu, v ktorom má sídlo usporiadateľ (Nemecko). Súd opätovne skúmal rozhodné právo podľa článku Nariadenia EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I). Uvedené ustanovenie odkazuje na úpravu vzťahov v zmysle smernice Rady 90/314/EHS z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb (1). Na základe tejto smernice došlo k prijatiu o zájazdoch, a to s účinnosťou od 1.1.2019. Súd na základe výkladu predmetných právnych noriem a Nariadení dospel k záveru o tom, že rozhodnutým právom je právo Slovenskej republiky. V tomto bode súd tiež zdôrazňuje, že žalobca zastúpený advokátskou kanceláriou a v čase pred podaním žaloby, žalovaného opakovane poučoval v zmysle , ktorý nebol účinný už v čase uzavretia zmluvy o zájazde, nakoľko od 1.1.2019 bol účinný , t.j. žalovaného poučoval podľa neúčinného právneho predpisu a vyvodzoval z neho nesprávne právne následky.

24. Nad rámec konštatovania nedostatku aktívnej legitimácie, ktorá predstavuje bez ďalšieho dôvod na zamietnutie žaloby, súd sa zaoberal aj samotným nárokom žalobcu. Na tieto účely vykonal dokazovanie oboznámením listín nachádzajúcich sa v spise:

25. Z obsahu zmluvy vyplýva, že zmluvou sa strany dohodli, že žalobca zabezpečí pre žalovaného a členov jeho rodiny (manželka a dvaja synovia) zájazd na C., G. C. v termíne od v cene 6.692,- Eur. Súčasťou zmluvy je úprava platieb, v zmysle ktorej je záloha v sume 2.008,- Eur splatná dňa 4.9.2019 a zostatok v sume 4.684,- Eur splatný dňa 17.12.2019. Súčasťou služieb je ubytovanie, doprava a stravovanie. Súčasťou zmluvy sú obchodné podmienky spoločnosti Invia (č.l. 8) a cestovné a platobné podmienky a dôležité pokyny cestovnej agentúry FTI GROUP (č.l. 14). Z obsahu zmluvy nevyplýva emailovú adresa žalovaného ani dohoda strán o doručovaní na emailovú adresu

26. Z potvrdenia vydaného žalobcom dňa 3.9.2019 formou e-mailu (č.l. 17) vyplýva, že si žalovaný objednal zájazd vrátane poistenia v sume 6.920,71 Eur a bol poučený o možnosti šikovnej zálohy. Z obsahu potvrdenia vyplýva rozpis úhrad, a to dňa 4.9.2019 záloha v sume 393,71 Eur, dňa 30.11.2019 bola splatná suma 1.843,- Eur a zostatok ceny bol splatný 17.12.2019. Súčasťou potvrdenia sú kontaktné údaje žalovaného vrátane emailovej adresy: F.. Z potvrdenia zo dňa 6..9.2019 vyplýva úhrada sumy 393,71 Eur zo strany žalovaného (č.l. 19). Porovnaním úpravy splatnosti ceny zájazdu v zmluve zo dňa 5.9.2019 a potvrdení zo dňa 3.9.2019 je zrejmé, že platobné podmienky sú upravené odlišne, t.j. v iných dielčich sumách a s inou splatnosťou.

27. Z výzvy žalobcu zo dňa 12.12.2019 vyplýva, že žalobca vyzval C. B. (mailom adresovaným na F.) na úhradu sumy 1.843,- Eur obratom (č.l. 20) a poučil ju, že v prípade neuhradenia sumy žalobca dá usporiadateľovi pokyn na odstúpenie od zmluvy z dôvodu nedodržania záväzkov a poučil ho podľa . Z faktúry dodávateľa Veľký Semerink, s.r.o. vystavenej dňa 19.12.2019 je zrejmá objednávka zájazdu a potvrdenie rezervácie pre žalovaného a ďalšie tri osoby v termíne od 19.1.2020 do 29.1.2020 do destinácie Mauricius prostredníctvom usporiadateľa: FTI Touristik, a to pri základnej cene 6.692,- Eur a storne vo výške 2.342,- Eur. Následne žalobca vyzval C. B. dňa 12.2.2020 (mailom adresovaným na F.) na úhradu sumy 1.948,29 Eur a poučil ju o povinnosti úhrady zmluvnej pokuty podľa (č.l. 22). Z predžalobnej výzvy zo dňa 14.2.2022 (č.l. 23) vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu sumy 2.342,- Eur z dôvodu neuhradenia záväzku titulom zmluvy o zájazde.

28. Z elektronickej komunikácie žalovaného s právnym zástupcom žalobcu (č.l. 34-36) mal súd za preukázané, že ide o komunikáciu medzi pracovníkom spoločnosti Invia cz. a osobou podpísanou ako B. z adresy: F. s menom A. A..

29. Vo vzťahu k vyššie uvedeným listinám súd konštatuje, že upomínací súd vyzval žalobcu na odôvodnenie doručovania výziev zo dňa 12.12.2019 a 12.2.2020 tretej osobe odlišnej od osobe žalovaného. Žalobca konštatoval, že podstatné nie je oslovenie (malo ísť o manželku žalovaného ako účastníka zájazdu), ale skutočnosť, že výzvy adresoval na emailovú adresu žalovaného uvedenú pri uzatváraní zmluvy. Súd považuje v prvom rade za nedostatočnú argumentáciu žalobcu. Nie je prípustné, aby žalobca oslovoval tretí subjekt na plnenie zo zmluvy, ktorej nie je zmluvnou stranou. Ani tvrdenie, že išlo o komunikáciu so žalovaným súd nemal za preukázané. Z obsahu zmluvy o zájazde nevyplýva údaj o emailovej adrese žalobcu. Tento email má vyplývať z potvrdenia zo dňa 3.9.2019, avšak ani o email pracovníka žalobcu doručovaný na adresu: F. nepreukazuje skutočnosť, že by išlo skutočne o email žalovaného. Komunikácia (č.l. 34-36) je podpísaná menom B., avšak uvedené bez ďalšieho nepostačuje.

30. Ďalšou spornou otázkou je otázka odstúpenia od zmluvy a samotný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v podobe storna zájazdu. Postup žalobcu bol aj v tomto smere vzájomne si odporujúci. Žalobca sa odvoláva na právnu úpravu zmluvy o obstaraní zájazdu uvedené v v až 741h Súd zdôrazňuje, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol 5.9.2019, kedy táto právna úprava nebola účinná, nakoľko od 1.1.2019 je v účinnosti , ktorý nahrádza úpravu v . Súd preto vychádza z obsahu zmluvy a Pri posudzovaní zmluvnej pokuty ako aj možnosti odstúpenia žalobcu od zmluvy súd preto vychádzal zo skutočnosti, že slovenský právny poriadok vo všeobecnosti upravuje možnosť odstúpenia od zmluvy v prípadoch, ak si to strany dohodli alebo to vyplýva zo zákona ( ). V prejednávanej veci možnosť odstúpenia od zmluvy je medzi stranami upravená v zmluve, aj keď ju žalobca odvodzuje od obsolentných ustanovení , ktoré neboli v čase uzavretia

zmluvy účinné. Vo výzvach doručovaných emailom žalobca opakovane uvádza neúčinné ustanovenie , z ktorého na účely posudzovanej veci nemožno vychádzať. Súd preto skúmal možnosť odstúpenia od zmluvy upravenú v samotnej zmluve. Pre prípad odstúpenia si strany upravili aj tzv. odškodnené, resp. storno v zmysle cenníka cestovnej agentúry. Spôsob jeho výpočtu závisí od okamihu odstúpenia od zmluvy a tiež od typu zájazdu. V prejednávanej veci žalobca uviedol, že zmluvná pokuta, resp. v zmluve uvedené odškodnenie vypočítal ako 35 % z ceny zájazdu, čo predstavuje „stornopoplatok“. Žalboca uviedol, že pre neuhradenie časti ceny zájazdu v lehote splatnosti, využil možnosť odstúpenia od zmluvy o zájazde podľa v spojení s VP CK, čl. 2 ods. 2 a čl. 9 ods. 2 písm. B. Z obsahu uvedeného ustanovenia možnosť odstúpiť od zmluvy pre neuhradenie časti ceny zájazdu nevyplýva. Možnosť odstúpenia cestovnej agentúry od zmluvy odstúpiť je upravená v článku 2 bod 2 cestovných a platobných podmienok, z ktorých vyplýva, že v prípade nevčasné a neúplné platby zálohy alebo doplatku si spol. FTI po upomienke so stanovením lehoty vyhradzuje právo odstúpiť od cestovnej zmluvy a požadovať náhradu škody podľa storno sadzieb uvedených v odst 2. Súd má za to, že žalobca mienil využiť možnosť odstúpenia od zmluvy o zájazde na základe zmluvnej úpravy tejto možnosti. Samotné odstúpenie od zmluvy žalobca nepreukázal. V článku 9 cestovných a platobných podmienok v bode 2 je uvedené, že spoločnosť FTI môže využiť možnosť paušalizovať nárok na odškodnenie , ktorý jej prislúcha, so zohľadnením (3) . Tieto sadzby náhrad sú upravené na konci cestovných a platobných podmienok (bez bližšej špecifikácie). Súd teda preskúmal bod B, na ktorý žalobca odkazuje a z neho vyplýva, že organizované cestovné služby a aranžmá v krajine s linkovým letom (typy zájazdu: Paus a Baus) a hotel so zahrnutým linkovým letom (typ zájazdu: Paus) a organizované cestovné služby s označením XFTI (typ zájazdu: MIXX). do 30 dňa pred nástupom cesty 35 %. Súd preskúmaním zmluvy a tohto zmluvného dojednania dospel k záveru o nejednoznačnosti a nejasnosti storno podmienok. Z obsahu zmluvy totiž nevyplýva presná úprava storna, avšak ani žiadne z označení zájazdu uvedené v bode B. Žalovaný ako spotrebiteľ sa teda pri uzatváraní zmluvy nemohol jednoznačne oboznámiť s tým, že v prípade neuhradenia celej zálohy a následne ceny zájazdu mu môže byť účtované storno vo výške 35 % z ceny zájazdu. O tejto skutočnosti sa žalovaný mohol dozvedieť až z výziev zo dňa 19.12.2019 a 12.2.2020, ktorých doručenie do dispozície žalovaného rovnako súd preukázané nemal. Až z listiny RUDOLF REISEN (č.l. 21) vyplýva účtovanie storna, avšak táto faktúra je adresovaná žalobcovi (nie žalovanému) od dodávateľa Veľký Semerink s.r.o., kde súd vzájomný právny vzťah medzi týmito subjektami preukázaný nemal. Rovnako z tejto listiny nevyplýva, že by ňou bola účtovaná platba žalovaného z prípadného porušenia zmluvy o zájazde. Pokiaľ aj žalobca tvrdí, že reálne túto sumu musel sám uhradiť, čím mu vznikla strata, ide o nárok skutkovo a právne odlišný od nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty (storna) pre porušenie zmluvy žalovaným titulom zmluvy o zájazde. Súd konštatuje, že základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je teda skutočnosť, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú rovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia, alebo ktoré sa týkali možnosti od odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na obsah možno vysloviť záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. V prejednávanej veci žalobca jednak nepreukázal jednoznačné zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute (storne) pre prípad porušenia zmluvných podmienok, s ktorým by sa mohol žalovaný ako spotrebiteľ oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Zároveň nepreukázal ani samotné odstúpenie od zmluvy cestovnou kanceláriou. Zmluvná podmienka o možnosti požadovať „odškodnenie/storno/zmluvnú pokutu“ pre prípad porušenia záväzku žalovaného je preto neplatná.

31. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočnosti súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

32. V závere súd poukazuje na skutočnosť, že fakt, že žalovaný bol v konaní procesne nečinný a tvrdenia žalobcu nepoprel, bez ďalšieho nezakladajú ich nespornosť. V tomto smere súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 11. júna 2019, sp. zn. , v zmysle ktorého platí: „Pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou a ) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť

tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu ( – procesné povinnosti a procesné bremená).“

33. Podľa a : 1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. Súd o trovách konania rozhodol na základe zásady úspechu v konaní. S ohľadom na skutočnosť, že žalobu v celom rozsahu zamietol, úspešnou stranou sporu je žalovaný. Nakoľko si žalovaný v konaní neuplatnil nárok na náhradu trov konania, v priebehu sporu bol pasívny, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia