Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_SK-6Er-315-2011.pdf
PDF · 73.86 KB
Case nature
Area
Subarea
SK-6Er/315/2011
Uznesenie
Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného JUdr. Petrom Pečeným, advokátom, Námestie sv. Martina 9, 908 51 Holíč, proti povinnej A. B., nar. XX.XX.XXXX, 090 05 Krajná Bystrá 67, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Kamilom Líškom, Exekútorský úrad Bratislava, o vymoženie istiny 286,55 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Vyslovuje, že doručením písomného oznámenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, o tom, že vstupuje do exekučného konania vedeného na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 6Er/315/2011 ako vedľajší účastník na strane povinného, nenastali účinky vzniku vedľajšieho účastníka tohto subjektu, preto jeho podania odmieta.
II. Exekučné konanie zastavuje.
III. Súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania nepriznáva.
IV. Oprávnenému a povinnej nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súdny exekútor dňa 20.5.2011 doručil tunajšiemu súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného zo dňa 9.5.2011 a na podklade rozhodcovského rozsudku rozhodcu C. D. E., sp. zn. A 5487/2008 zo dňa 18.2.2009 (ďalej len „rozhodcovský súd“).
2. Uznesením Okresného súdu Svidník, č. k. SK-6Er/315/2011-11 zo dňa 25.11.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.1.2022 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnutá.
3. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
5. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti
6. Podľa § 93 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku (účinný do 30.6.2016, t. j. zákon platný a účinný v čase doručenia oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania), ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je
alebo nie je. Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.10a) Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu,10b) súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
7. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
8. Vedľajšie účastníctvo je možné iba v sporovom konaní, kde sa v plnej miere prejavuje
dispozičná a prejednacia zásada, a teda väčšia miera iniciatívy a aktivity účastníkov k dosiahnutiu priaznivého výsledku konania. Inštitút vedľajšieho účastníctva sa viaže práve k výsledku konania a k právnemu záujmu na výsledku konania. Právny záujem na výsledku sporu vedľajšieho účastníka je záujem tretej osoby na víťazstve strany, ku ktorej pristupuje. Účelom inštitútu vedľajšieho účastníctva je to, aby tretia osoba, ktorá sama osebe nemôže vystupovať v konaní ako účastník, mohla pomôcť strane, ku ktorej pristupuje, k víťazstvu. Exekučné konanie je čisto procesným konaním, ktoré slúži k vykonaniu exekučných titulov. Exekučné rozhodnutie vo veci samej, ktoré sa vydáva na začiatku exekúcie, má čisto procedurálny charakter a smeruje len k tomu, či sa exekúcia vykoná, resp. nevykoná. Pokiaľ sú splnené procesné podmienky exekučného konania, účinky právoplatnosti exekučného titulu sa v exekučnom konaní nedajú zvrátiť. Pomoc zo strany vedľajšieho účastníka je v exekučnom konaní nepotrebná. Preto nemá vedľajšie účastníctvo v exekučnom konaní miesto. Exekučné konanie je samostatné konanie, ktoré má viac štádií, preto v ňom nemožno vedľajšie účastníctvo uplatniť. Pripustením vedľajšieho účastníka v exekúcii by sa narušila efektivita exekučného konania a právna istota účastníkov konania. Vedľajšiemu účastníkovi by sa tak umožnilo predlžovať exekúciu, čo by mohlo v konečnom dôsledku poškodiť hlavne povinného. S poukazom na vyššie uvedené má súd za to, že v exekučnom konaní nie je vedľajší účastník z pojmového hľadiska prípustný, uvedený názor nepovažuje za prekonaný, ale naopak aktuálny a potvrdený aj rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR, ktorý vo svojom rozhodnutí zo dňa 10.10.2012, sp. zn. 6 Cdo 207/2011 okrem iného uviedol, že „v exekučnom konaní je z povahy veci vedľajšie účastníctvo vylúčené. Exekučné konanie nie je totiž konaním sporovým. Cieľom je nútený výkon vykonateľného rozhodnutia, t.j. vynútenie plnenia priznaného týmto rozhodnutím.“ Rovnako aj rozhodovacou činnosťou odvolacích súdov, keď Krajský súd v Prešove vo svojom uznesení sp. zn.10CoE/89/2012 zo dňa 27.09.2012 konštatoval, že „zo samotnej povahy inštitútu vedľajšieho účastníka vyplýva, že je možné len v sporovom konaní.“ Uvedenému korešponduje aj ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít, Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR (napr. uznesenie sp. zn. IV. ÚS 583/2012-10). Vzhľadom na to, že Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS nie je účastníkom konania, ani vedľajším účastníkom konania, súd jeho podania odmietol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.
9. Podľa § 44 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
10. Keďže rozhodnutie, ktorým sa žiadosť o udelenie poverenia zamietla nadobudlo právoplatnosť dňa 26.1.2022 súd aj bez návrhu a v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením exekučné konanie vo výroku II. tohto uznesenia zastavil.
11. Podľa § 47 ods. 3 veta druhá Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
12. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
13. Tým, že exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, teda oprávnený tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie napriek tomu, že nedisponoval
spôsobilým exekučným titulom na jej vykonanie, súd konštatuje, že zastavenie exekúcie zavinil samotný oprávnený.
14. O trovách exekučného konania vo vzťahu k súdnemu exekútorovi rozhodol súd v súlade s ustanovením § 47 ods. 3 veta druhá Exekučného poriadku. Tým, že dňa 1.12.2011 bolo súdnemu exekútorovi doručené uznesenie tunajšieho súdu č. k. SK-6Er/315/2011-11 zo dňa 25.11.2011, mal exekútor za preukázané, že jeho žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá a následne súd postupom podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku exekučné konanie zastaví a rozhodne aj o trovách tohto konania. Pretože si súdny exekútor až do rozhodnutia súdu o zastavení exekučného konania trovy exekúcie neuplatnil súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto uznesenia.
15. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
16. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. O trovách konania oprávneného a povinného súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP a §
262 ods. 1 CSP a trovy exekučného konania oprávnenému a povinnému nepriznal. Oprávnený tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie napriek tomu, že nedisponoval spôsobilým exekučným titulom na jej vykonanie, zavinil zastavenie exekučného konania, preto mu súd náhradu trov exekučného konania nepriznal. Po preskúmaní súdneho spisu súd zistil, že úspešná povinná si trovy konania neuplatnila, v konaní povinná nebola zastúpená právnym zástupcom a žiadne iné trovy konania povinnej zo spisu nevyplývajú, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku IV. tohto uznesenia
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.
Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia sťažnosti v dvoch vyhotoveniach na okresný súd Bardejov.
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení. V prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.