Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/181/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov senátu JUDr. Michaely Kútikovej a JUDr. Lukáša Kolibába, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., nar. XX.XX.XXXX proti žalovanému: Obec Svederník, so sídlom Svederník č.48, 013 32 Svederník, IČO: 00 321 664, právne zastúpený: HADBÁBNY & spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Prielohy 1012/1C, 010 07 Žilina, IČO: 47 249 722, v konaní o preskúmanie rozhodnutí žalovaného číslo: 2728/2021 zo dňa 13.12.2021, 2729/2021 zo dňa 13.12.2021, 2730/2021 zo dňa 13.12.2021 a 2731/2021 zo dňa 13.12.2021, takto

rozhodol:

I. Správnu žalobu zamieta.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Žalobca ako žiadateľ o poskytnutie informácie v zmysle o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej aj ,,Zákon o slobodnom prístupe k informáciám“ alebo ,,Infozákon“ alebo ,,ZOSPI“) sa žiadosťou zo dňa 07.11.2021 obrátil na Obecný úrad Svederník, pričom vo svojej žiadosti uviedol, že ako jeden zo zákonných dedičov po rodine E. žiadal o nazretie do originálu súhlasu podpísaného A. E. zo dňa 18.04.2002 s pokládkou vodovodného potrubia stavby „Výtlačné a zásobovacie potrubie pre chatovú oblasť Svederník – Marček“. Špecifikoval, že nazretie sa uskutoční dňa 25.11.2021 o 8:00 hod.. Tiež uviedol, že vzhľadom na to, že investorom a stavebníkom bola obec Svederník, uvedený súhlas musí byť súčasťou stavebného konania. Ďalej žiadal o predloženie dokumentácie, ako sa obec stala výlučným vlastníkom objektu postaveného pri ihrisku vo Svederníku, ktorý patril športovcom zo Svederníka, Marčeka, Záriečia a Keblova. Podľa žiadateľa uvedený objekt bol postavený svojpomocne pre športovcov ešte pred dávnymi rokmi. F. B. – syn žiadateľa skultúrnil uvedený objekt, vybavil ho dverami na vlastné náklady a jeden kľúč odovzdal na obecný úrad. Domnieva sa, že dovtedy bolo všetko v poriadku, pokiaľ F. B., ktorý sa stal tiež zákonným dedičom po rodine E., zistil že pán starosta podpísal neoprávnený predaj pozemkov po rodine E. v chatovej oblasti Marček viacerým chatárom. Obsahom žiadosti bola aj žiadosť o predloženie dokumentácie, ako a kedy sa stala obec Svederník majiteľom parcely KN – E č.212, orná pôda o výmere 1807 m2 v 1/1 v chatovej oblasti Marček, ktorú následne odpredala. 2. V odpovedi na žiadosť o sprístupnenie informácie č. 2576/2021 zo dňa 11.11.2021 obec Svederník uviedla, že odstúpila žiadosť žiadateľa ohľadom informácie z dokumentácie k rozhodnutiu Okresného úradu Žilina, odbor životného prostredia č. 2003/01703/OU-OŽP/SI, vydaného dňa 29.10.2003, pričom uviedla, že týmto rozhodnutím bolo udelené užívacie povolenie stavby: „ Výtlačné a zásobovacie vodovodné potrubie pre chatovú oblasť Svederník – Marček“. Povolenie bolo udelené združeniu

chatárov C. G. uviedla, že o čiastočnom nesprístupnení informácii budú vydané samostatné rozhodnutia. (Odstúpenie žiadosti č. 2598/2021 zo dňa 18.11.2021 Okresnému úradu Žilina, odbor životného prostredie) . 3. Rozhodnutím č. 2599/2021 zo dňa 18.11.2021 obec Svederník ako povinná osoba v zmysle o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej aj „ZOSPI“) podľa a v spojení s ustanoveniami o správnom konaní (ďalej aj „Správny poriadok“) žiadosť A. B. o sprístupnenie informácií zo dňa 07.11.2021 doručenú obci dňa 10.11.2021 odmietla. V odôvodnení uviedla, že predmetom žiadosti bolo poskytnutie informácií, ktoré žiadateľ vymedzil ako „predloženie dokumentácie ako sa obec stala výlučným vlastníkom objektu postaveného pri ihrisku vo Svederníku, ktorý patril športovcom zo Svederníka, Marčeka, Záriečia a Keblova“. V rámci odôvodnenia rozhodnutia poukázala na a . Obec sa zaoberala skutočnosťou, či je možné postúpiť žiadosť v tomto rozsahu inej povinnej osobe, pričom uviedla vzhľadom na povahu veci a už uvedené skutočnosti, najmä obdobie, v ktorom stavba vznikla však taký postup reálne nie je možný, pretože iná osoba by požadované podklady nemohla postúpiť. 4. Rozhodnutím č. 2600/2021 zo dňa 18.11.2021 obec Svederník ako povinná osoba v zmysle o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej aj „“) podľa ZOSPI a v spojení s ustanoveniami o správnom konaní (ďalej aj „“) žiadosť A. B. o sprístupnenie informácií zo dňa 07.11.2021 doručenú obci dňa 10.11.2021 odmietla. V odôvodnení uviedla, že predmetom žiadosti bolo poskytnutie informácií, ktoré žiadateľ vymedzil ako ,, predloženie dokumentácie, ako a kedy sa stala obec Svederník majiteľom parcely KN-E 212, orná pôda v 1/1 v chatovej oblasti Marček. V rámci odôvodnenia rozhodnutia poukázala na a . Obec sa zaoberala skutočnosťou, či je možné postúpiť žiadosť v tomto rozsahu inej povinnej osobe, pričom uviedla, že vzhľadom na povahu veci a už uvedené skutočnosti, najmä obdobie, v ktorom stavba vznikla však taký postup reálne nie je možný, pretože iná osoba by požadované podklady nemohla postúpiť. 5. Žiadateľ doručil obecnému úradu Svederník sťažnosť na odpoveď a rozhodnutie zo dňa 22.11.2021. 6. Výzvou na doplnenie podania – ,,sťažnosť na odpoveď a rozhodnutie“ zo dňa 01.12.2021 vyzvala obec Svederník žiadateľa na doplnenie a odstránenie nezrozumiteľností v lehote 10 dní od doručenia predmetnej výzvy. 7. Rozhodnutím č. 2728/2021 zo dňa 13.12.2021 starosta obce Svederník ako odvolací orgán v zmysle podľa v spojení s ustanoveniami Správneho poriadku rozhodol tak, že odvolanie žiadateľa proti rozhodnutiu o sprístupnení informácie vo veci pod č. 2576/2021 zamieta, pretože nie je prípustné. 8. Rozhodnutím č. 2729/2021 zo dňa 13.12.2021 starosta obce Svederník ako odvolací orgán v zmysle podľa , Správneho poriadku rozhodol tak, že odvolanie žiadateľa proti rozhodnutiu o sprístupnení informácie vo veci vedenej pod č. 2599/2021 zamieta a rozhodnutie Obecného úradu Svederník č. 2599/2021 potvrdil ako vecne správne. 9. Rozhodnutím č. 2730/2021 zo dňa 13.12.2021 starosta obce Svederník ako odvolací orgán v zmysle podľa , Správneho poriadku rozhodol tak, že odvolanie žiadateľa proti rozhodnutiu o sprístupnení informácie vo veci vedenej pod č. 2600/2021 zamietol a rozhodnutie Obecného úradu Svederník č. 2600/2021 ako vecne správne potvrdil. 10. Rozhodnutím č. 2731/2021 zo dňa 13.12.2021 starosta obce Svederník ako odvolací orgán v zmysle podľa a , v spojení s ustanoveniami Správneho poriadku rozhodol tak, že odvolanie žiadateľa proti výzve na doplnenie podania č. 2683/2021 zamieta, pretože je neprípustné. Správna žaloba a žalobné body 11. Dňa 20.01.2022 doručil žalobca na Okresný súd Žilina podanie vo veci samej (žalobu) spolu s prílohami. Okresný súd Žilina uznesením č. k.: -21 zo dňa 21.01.2022 vyzval žalobcu v zmysle (ďalej aj „“), aby v lehote 10 dní od doručenia predmetného uznesenia odstránil vady predmetného podania. Dňa 03.02.2022 doručil žalobca Okresnému súdu Žilina doplnené podanie, označené ako návrh na sprístupnenie informácií podľa o slobodnom prístupe k informáciám . 12. Okresný súd Žilina uznesením č. k. -33 zo dňa 01.03.2022 postúpil vec Krajskému súdu v Žiline ako vecne a miestne príslušnému správnemu súdu. 13. Dňa 02.06.2022 doručil žalobca Krajskému súdu v Žiline ďalšie doplnenie svojho podania vo veci samej, ktoré by podľa obsahu mohlo byť žalobou vo veci slobodného prístupu k informáciám. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. zo dňa 03.08.2022 vyzval žalobcu podľa

Z. z. (ďalej aj „“), aby v lehote 15 dní od doručenia predmetného uznesenia podanie zo dňa 20.01.2022 doplnil v zmysle (na čl. 53). Dňa 18.08.2022 doručil žalobca doplnenie správnej žaloby (na čl. 57). Krajský súd v Žiline ako dovtedy konajúci správny súd posúdil podanie žalobcu podľa obsahu v zmysle jeho doplnenia zo dňa 14.08.2022, pričom ustálil, že sa jedná o včas doručenú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáha, aby správny súd zrušil rozhodnutia č. 2576/2021 zo dňa 11.11. 2021, č. 2599/2021, č. 2600/2021 zo dňa 18.11.2021, č. 2728/2021, č. 2729/2021, č. 2730/2021, č. 2731/2021 zo dňa 13.12.2021 a zároveň prikázal povinnosť Obecnému úradu Svederník v zastúpený C. F. H. o predloženie originálov požadovaných listín k nahliadnutiu žalobcom a následne z originálov vyhotovenie fotokópií. 14. V odôvodnení správnej žaloby žalobca uviedol, že je jeden zo zákonných dedičov po rodine E. a na základe splnomocnenia od syna F. B. zo dňa 19.02.2021 požiadal žalovaného o nazretie do originálu súhlasu podpísaného A. E. (dedo žalobcu) s pokládkou vodovodného potrubia stavby „Výtlačné a zásobovacie potrubie pre chatovú oblasť Svederník – Marček zo dňa 18.04.2002“. Ďalej žalobca žiada o predloženie dokumentácie ako sa obec Svederník stala výlučnym vlastníkom objektu postaveného pri ihrisku vo Svederníku číslo parcely 62/2. Podľa geometrického plánu poslaného na základe žiadosti na Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor žalobcom zo dňa 01.12.2021 evidovaného pod por. č. 2558/2021 (objednávka č. K1-2689/2021). Žalobca uviedol, že v tomto geometrickom pláne vyhotovenom I. J. D. dňa 30.11.2009 a úradne overeným I. K. L. zo dňa 15.01.2010 je už obec Svederník. Žalobca tiež uviedol, že pritom na LV č. XXXX, na ktorom sa parc. č. 62/2 nachádza je pod č. 130 účastník právneho vzťahu F. B. (syn žalobcu) na základe kúpnej zmluvy a povoleného vkladu dňa 11.03.2019 – 137/19 a v časti ťarchy pod č.130 je už zriadené exekučné záložné právo od súdneho exekútora Mgr. Marcela Zúmerová na pozemky CKN č. 62/1, o výmere 6 017 m2, č.62/2 o výmere 83 m2, 37/20, 188/20, 443/20 . Žalobca uviedol, že tu je na mieste logická otázka ako je možné dať vyhotovenie geometrického plánu a overenie o deväť rokov skôr ako sa vôbec obec Svederník stala vlastníkom. Žalobca ďalej žiadal žalovaného o predloženie dokumentácie ako a kedy sa obec Svederník stala majiteľom parcely KN- E č. 2012, orná pôda o výmere 1 807 m2 v podiely 1/1 v chatovej oblasti Marček, ktorú následne odpredala, ale v liste zo dňa 15.10.2018 z dôvodu neskoršie zistených skutočností o nesúlade hraníc predmetných pozemkov podľa novozhotovených geometrických plánov a zápisov v katastri sú zmluvy neplatné. Podľa žalobcu sa hľadí preto na ne, ako keby neboli uzatvorené. Ale starosta obce Svederník nenapísal o aké LV a parcelné číslo sa jedná. Žalobca uviedol, že po viacerých slovných obštrukciách zo strany obce dňa 13.12.2021 starosta obce Svederník v liste č. 2729/2021 vydal rozhodnutie o zamietnutí sprístupnenia informácií. Naopak v zamietnutí a v odôvodnení na strane č.2 v siedmom odstavci sa uvádza, že žiadateľovi bola poskytnutá informácia o tom, že dokument (zjednodušený register pôvodného stavu) obec nemá k dispozícií a oprávnené osoby doň môžu nahliadať na príslušnom okresnom úrade, katastrálnom odbore. Podľa tohto vyjadrenia obec nemá LV na uvedenú parcelu a zamlčuje rozhodujúce skutočnosti hoci sa nejedná o utajované skutočnosti. Žalobca má za to, že ako občan Slovenskej republiky má právo na slobodný prístup k informáciám, ktoré sú zo strany obecného úradu a pána starostu neoprávnene odňaté. Preto podľa poučenia v listoch č. 2720/2021, 2729/2021, 2730/2021, 2731/2021 zo strany obecného úradu je toto rozhodnutie možné preskúmať súdom. Žalobca v závere žaloby uviedol, že žiada vydať uznesenie, v ktorom sa zaviaže žalovaný na predloženie požadovaných originálov dokumentov: Originál súhlasu podpísaného A. E. zo dňa 18.04.2002 s pokládkov vodovodného potrubia stavby „Výtlačné a zásobovacie potrubie pre chatovú oblasť Svederník - Marček. Vzhľadom na to, že stavebníkom a investorom bola obec Svederník, uvedený súhlas musí byť súčasťou stavebného konania, originál dátumu a titulu nadobudnutia parcely č. 62/2 0 výmere 83 m2 do výlučného vlastníctva obce Svederník, originál dátumu a titulu nadobudnutia parcely č. 212 0 výmere 1 807 m2 na LV XXX, pretože v odôvodnení listu č. 2729/2021 na druhej strane nesúhlasia m2, v jednom je 1 807 m2 a v druhom je 2 639 m2. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe žalobcu 15. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že považuje správnu žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú, a preto ju žiada zamietnuť. 16. V odôvodnení vyjadrenia uviedol, že žalobca sa podaním zo dňa 07.11.2021 označeným ako „Žiadosť“ domáhal sprístupnenia informácií i) „Súhlasu podpísaného A. E. zo dňa 18.04.2002 s pokládkov vodovodného potrubia stavby ,,Výtlačné a zásobovacie potrubie pre chatovú oblasť Svederník Marček“; ii) „dokumentácie, ako sa obec stala výlučným vlastníkom objektu postaveného pri ihrisku vo Svederníku, ktorý patril športovcom zo Svederníka, Marčeka, Záriečia a Keblova“; iii) „dokumentácie, ako a kedy sa stala obec Svederník majiteľom parcely KN-E č. 212, orná pôda o výmere 1807 m2 v 1/1 v chatovej oblasti Marček“. Obec Svederník podanie žalobcu vyhodnotila ako žiadosť o sprístupnenie informácií .

17. Písomným podaním zo dňa 11.11.2021 bola žalobcovi zaslaná odpoveď na jeho žiadosť, pritom mu boli sprístupnené informácie v rozsahu, v ktorom obec ako povinná osoba vedela a mohla žalobcovej požiadavke vyhovieť. Vo veci sprístupnenia súhlasu podpísaného A. E. zo dňa 18.04.2022, obec poskytla žalobcovi informáciu, že o povolení dotknutej stavby rozhodoval Okresný úrad v Žiline, odbor životného prostredia. Vzhľadom na uvedené obec nemá k dispozícii dokumentáciu, ktorej časť žalobca žiadal sprístupniť – žiadosť v tomto rozsahu bola postúpená Okresnému úradu v Žiline, odboru životného prostredia, ako orgánu, ktorý stavbu povoľoval, a mal by k nej mať k dispozícii príslušnú dokumentáciu. Žalobca bol o postúpení veci súčasne písomne vyrozumený. Pokiaľ ide o „objekt postavený pri ihrisku“, žalobcovi bola písomne poskytnutá informácia, že titulom nadobudnutia vlastníctva stavby so súp. č. XXX, nachádzajúcej sa v katastrálnom území obce D. na pozemku KN-C parc. č. 62/2 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 83 m2, ako je uvedený na výpise z listu vlastníctva č. XXX, je žiadosť o zápis stavby, GP č. 110/09, Č.Z. 752/1028/10. Žalobca bol tiež informovaný, že označená stavba - objekt šatní nebol „vlastníctvom športovcov zo Svederníka...“, ale išlo o majetok v správe príslušného MNV, ktorého je obec Svederník právnym nástupcom. Žalobca bol informovaný, že delimitáciu majetku štátu, vrátane majetku, ktorý bol predmetom socialistického vlastníctva, rieši napr. o majetku obcí v ustanovení a nasl., súčasne mu bola poskytnutá informácia, že kompletnú dokumentáciu žalobcovi nie je možné zaslať, pretože ju obec nemá k dispozícii. V otázke nadobudnutia vlastníckeho práva k parcele KN-E č. 212, orná pôda o výmere 1807 m2 v 1/1 v chatovej oblasti Marček bol žalobca informovaný, že obec Svederník je v katastrálnom území D. vlastníkom pozemku KN-E parc. č. 2-212 orná pôda o výmere 2639 m2, evidovaného na LV č. XXX – teda iného pozemku, než ku ktorému žalobca podával svoju žiadosť. Napriek uvedenému, ak by napr. šlo o chybu v písaní zo strany žalobcu, bolo žalobcovi oznámené, že vlastnícke právo k tomuto pozemku (KN-E parc. č. 2-212 orná pôda o výmere 2639 m2) obec nadobudla na podklade zjednodušeného registra pôvodného stavu pod číslom zmeny 3/1999. Dokument – zjednodušený register pôvodného stavu č. z. 3/1999 - obec nemá k dispozícii. O uvedenom bol žalobca informovaný spoločne s tým, že dokument je možné nahliadnuť na príslušnom okresnom úrade, katastrálnom odbore. Súčasne s tým bol žalobca informovaný, že pozemok (KN-E č. 212, orná pôda o výmere 1807 m2), ako ho špecifikoval v žiadosti, bol v minulosti vedený ako vlastníctvo obce na podklade vtedy dostupných podkladov katastrálneho operátu. V rámci neskoršieho spracovania vektorových máp určeného operátu sa zistilo, že pôvodné vymedzenie pozemku bolo chybné. Uvedené vyplýva aj zo skutočnosti, že pozemky pre dané katastrálne územie v časti Marček boli pôvodne evidované na podklade máp bez matematického základu z druhej polovice 19. storočia a ich prepojenie so súčasným stavom bolo značne zložité. V dôsledku týchto okolností preto v evidencii vznikli v niektorých prípadoch chyby či nepresnosti. Žalobcovi bola poskytnutá jasná a zrozumiteľná informácia o tom, ktorý pozemok je vo vlastníctve obce, na podklade akého titulu nadobudnutia a tiež, že listinu predstavujúcu titul nadobudnutia obec nemá k dispozícii a je možné ju získať postupom podľa katastrálneho zákona. Vo zvyšku obec nemohla informácie sprístupniť, pretože žalobca sa domáhal sprístupnenia informácií, resp. dokumentov, ktorými obec nedisponovala. Obec objektívne nemohla sprístupniť informácie a listiny, ktoré nemá k dispozícii – zákonnou povinnosťou povinnej osoby podľa ustanovení je sprístupnenie tých informácií, ktoré povinná osoba k dispozícii má. V súlade so zákonom preto bolo potrebné vydať príslušné rozhodnutia o nesprístupnení informácií, pretože podľa ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Obec si svoje zákonné povinnosti splnila a poskytla žalobcovi informácie v zákonom stanovenom rozsahu, to všetko aj napriek nepresnej formulácii žiadosti. Obec sa pri vybavení žiadosti snažila vyjsť žalobcovi ako žiadateľovi v maximálnej možnej miere v ústrety. Pokiaľ žalobca namieta, že rozhodnutia o nesprístupnení informácií mali rovnaké odôvodnenie, je táto okolnosť daná skutkovým stavom veci – v oboch prípadoch (dokumentácia k nadobudnutiu vlastníctva pozemku i dokumentácia k nadobudnutiu vlastníctva šatní), nebola v registratúrnych a archívnych záznamoch obce ako povinnej osoby k dispozícii. Žalobca s vybavením veci nebol spokojný, a tak doručil obci Svederník písomné podanie zo dňa 22.11.2021 označené ako „Sťažnosť na odpoveď a rozhodnutie“. V podaní uviedol, že podáva sťažnosť voči odpovedi starostu zo dňa 11.11.2021 č. 2576/2021 a aj voči rozhodnutiam 2599/2021 a 2600/21. Žalobca žiadal vysvetlenie, odkedy a podľa akého zákona sú verejné informácie utajovanou skutočnosťou. Zopakoval, že obec Svederník ako investor stavby „Výtlačné a zásobovacie potrubie pre chatovú oblasť Svederník Marček“ musí mať súhlas podpísaný A. E. k dispozícii. Požadoval vysvetlenie, podľa akého zákona je čiastočne nesprístupnená informácia ohľadom stavby so súp. č. 195 a žiadal o nahliadnutie do originálu žiadosti o zápis stavby a do originálu GP č. 110/09 a do „originálu Z. 752/10-28/10“. Zotrval na vyjadrení, že ak bol pozemok KN- E parc. č. 212 vedený ako vlastníctvo obce, musí byť ním žiadaná dokumentácia v obecnom archíve. Žalovaný tiež uviedol, že vzhľadom na spôsob formulácie a nejednoznačnosť podania žalobcu obec

písomným podaním č. 2683/2021 zo dňa 01.12.2022 vyzvala žalobcu na doplnenie podania v lehote do 10 dní. Vo výzve žalobcu vyzvala, aby špecifikoval, či je jeho podanie sťažnosťou podľa , odvolaním voči vydaným rozhodnutiam o nesprístupnení informácií (ktoré obec nemohla sprístupniť, lebo ich nemá k dispozícii), prípadne novou žiadosťou o sprístupnenie informácií alebo kombináciou týchto možností. Obec žalobcu podrobne poučila o náležitostiach každého z označených druhov podaní. Na výzvu obce žalobca reagoval písomným podaním zo dňa 04.12.2021, ktoré už označil ako „odvolanie voči rozhodnutiu 2576/2021, 2599/2021, 2600/2021, 2683/2021“. Žalobca zopakoval svoje predchádzajúce požiadavky a argumentáciu, ktorú doplnil o informácie, ktoré však s vecou nesúviseli (napr. informácie o exekučných konaniach proti F. B., informácie o katastrálnych konaniach). Súčasne tiež uviedol, že nepíše po maďarsky, ale po slovensky. Obec, resp. starosta ako odvolací orgán, sa označeným podaním zaoberali, vyhodnotili ich obsah a boli vydané žalobou napadnuté rozhodnutia. Pokiaľ žalobca podal odvolanie proti „odpovedi p. starostu zo dňa 11.11.2021“, takto podané odvolanie bolo potrebné zamietnuť, pretože smerovalo voči samotnému aktu sprístupnenia informácií. Podľa ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. Zákon podanie odvolania v tomto prípade vylučuje. Žalobca svoje odvolanie ďalej smeroval aj proti výzve na doplnenie jeho vlastného podania (odvolania). Ani takémuto odvolaniu nebolo možné vyhovieť, pretože odvolanie ako opravný prostriedok môže smerovať len proti rozhodnutiu, nie proti procesnému úkonu – výzve na odstránenie nedostatkov podania. Označená skutočnosť vyplýva z ustanovenia Správneho poriadku. Dvomi ďalšími rozhodnutiami boli zamietnuté aj odvolanie žalobcu vo veci sprístupnenia informácií v rozsahu dokumentácie o nadobudnutí vlastníckeho práva k pozemku KN-E parc. č. 212 a stavbe súp. č. 195. Ako už bolo uvedené, obec nemohla sprístupniť dokumenty, ktorými reálne nedisponuje. Podľa každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Výkladom a contrario, avšak aj logickým výkladom, teda vyplýva, že informácie, ktoré nemajú povinné osoby k dispozícii, sa nesprístupňujú. Povinná osoba pri vybavovaní žiadosti nemá povinnosť obstarávať informácie od iných povinných osôb, ani zabezpečovať podklady, ktorými nedisponuje. Povinná osoba nie je povinná plniť úlohu „obstarávateľa informácii“ pre žiadateľa o sprístupnenie informácií. V rozhodnutí, ktoré rieši problematiku vlastníckeho práva k pozemku, bolo opakovane skonštatované, že obec nie je vlastníkom pozemku „KN-E 212, orná pôda o výmere 1807 m2 v 1/1 v chatovej oblasti Marček“, ako ho vymedzil žalobca, ale vlastníkom KN-E parc. č. 2-212 orná pôda o výmere 2639 m2, evidovaného na LV č. XXX a že vlastnícke právo k tomuto pozemku nadobudla na podklade zjednodušeného registra pôvodného stavu pod číslom zmeny 3/1999. Žalobcovi bola poskytnutá informácia o tom, že dokument (zjednodušený register pôvodného stavu) obec nemá k dispozícii a oprávnené osoby doň môžu nahliadať na príslušnom okresnom úrade, katastrálnom odbore. Súčasne je zrejmé, že pokiaľ žiadateľ žiadal sprístupniť dokumentáciu o nadobudnutí vlastníctva obcou ohľadom pozemku, ktorého obec nie je vlastníkom („KN-E 212, orná pôda o výmere 1807 m2 v 1/1 v chatovej oblasti Marček“), takáto požiadavka je sama osebe nelogická, z ktorého dôvodu jej nebolo možné vyhovieť. V prípade rozhodnutia vo veci informácií ohľadom stavby súp. č. 195. Pokiaľ žiadateľ žiadal sprístupniť dokumentáciu ohľadom nadobudnutia vlastníckeho práva, nemohlo byť tejto požiadavke objektívne vyhovené, pretože v archívnych a registratúrnych záznamoch obce sa túto dokumentáciu nepodarilo dohľadať. Táto okolnosť sama osebe nezakladá nezákonnosť vydaného rozhodnutia, pretože ako sme už uviedli, sprístupňujú sa len informácie (listiny a dokumenty), ktoré má povinná osoba k dispozícii. Je nutné podotknúť, že úkony súvisiace so zaevidovaním vlastníckeho práva obce, ktoré nadobudla na základe o majetku obcí, boli riešené ešte predchádzajúcim vedením obce v období rokov 2009 a 2010, preto nemožno vylúčiť, že sa s plynutím času nezachovali, resp. ich nebolo možné v archívnych a registratúrnych záznamoch po uplynutí času dohľadať. Obec žalobcovi sprístupnila tie informácie, ktorými disponuje. Obec nemohla sprístupniť informácie a listiny, ktorými nedisponuje, a to napriek tomu, že sa žalobca domnieva, že by nimi disponovať mala. V prípadoch, kde to bolo možné (sprístupnenie súhlasu podpísaného A. E. zo dňa 18.04.2022) bola žiadosť žalobcu v súlade so zákonom postúpená na vybavenie príslušnému orgánu – Okresnému úradu Žilina. Ďalej žalovaný uviedol, že musí korigovať informáciu žalobcu, že investorom stavby bola obec – v priebehu realizácie stavby totiž došlo k zmene stavebníka, pričom investorom a stavebníkom bolo Združenie chatárov Marček na podklade dohody zo dňa 21.10.2003. Nie je preto výnimočné, že obec nedisponuje podkladmi a informáciami, ktoré tvorili podklad rozhodnutia o jej povolení. Tiež zdôraznil, že obec v tomto prípade nevydávala povolenie na označenú stavbu, listinami tvoriacimi podklad rozhodnutia preto nedisponuje ani ako stavebný úrad (Dôkaz: dohoda zo dňa 21.10.2003). Žalovaný v súvislosti s odvolacím konaním uviedol, že nezistil žiadne nedostatky, ktoré by odôvodňovali zrušenie pôvodne vydaných rozhodnutí.

V sprístupnení informácií neboli zistené pri preskúmaní v rámci odvolania také dôvody a okolnosti, pre ktoré by bolo potrebné pôvodný postup pri sprístupnení informácií korigovať. Rozhodnutia o odvolaní majú všetky potrebné zákonné náležitosti, sú logicky odôvodnené a obsahujú odpovede na všetky relevantné otázky odvolateľa. Právo žiadateľa na slobodný prístup k informáciám nebolo porušené. Replika žalobcu 18. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že nepovažuje za účelné sa vyjadriť k vyjadreniu žalovaného, ale žiada správny súd nariadiť v predmetnej veci pojednávania, na ktorom predloží dôkazy preukazujúce dôvodnosť podanej žaloby. Tiež uviedol, že dôkazy predloží až na nariadenom pojednávaní z dôvodu manipulácie zo strany žalovaného. Duplika žalovaného 19. Žalovaný k replike žalobcu uviedol, že zastáva názor, že v prejednávanej veci nie je potrebné nariadiť pojednávanie. Vec je možné prejednať aj bez nariadenia pojednávania. Žiadosť žalobcu o pojednávanie vo veci je oneskorená. Zákonné dôvody na nariadenie pojednávania nie sú dané, nariadenie pojednávania by bolo nehospodárne. Nedôvodné a oneskorené sú aj návrhy žalobcu na vykonanie, resp. doplnenie dokazovania. Žalobca neoznačil ani nepredložil žiadne dôkazy, ani neurčil k čomu a aké dokazovanie sa má vykonať. Argumentácia, ktorou žalobca odôvodňuje predloženie dôkazov až na pojednávaní je iracionálna a nevecná. Nie sú naplnené žiadne zákonné dôvody na vykonanie dokazovania. V tejto súvislosti poukázal na , , , , , . Vyjadrenie žalobcu k duplike žalovaného 20. Vo vyjadrení žalobca uviedol, že nepovažuje za účelné vyjadriť sa k duplike žalobcu a trvá na žiadosti o prejednanie veci na pojednávaní, na ktorom preukáže dôvodnosť žaloby. Žalobca uviedol, že ako občan žalovaného má nárok na žiadané informácie, ktoré poškodili majetkové práva jeho rodiny nevynímajúc nepôvodnosť trestného konania voči jeho synovi – F. B., pretože s znížila kvalita ich života v obci. Žalobca tiež uviedol, že starosta obce vyhlasuje, že sú neprispôsobivá rodina, čo považuje žalobca za ohováranie. Má zato, že ich obec okráda o majetok po predkoch a čím nesúhlasí a požaduje spravodlivosť. Podstatné posúdenie skutkových a právnych argumentov 21. Správny súd v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne príslušný správny súd ( a v znení zmien a doplnkov (ďalej len „“) a podľa , , o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného a postup, ktorý im predchádzal v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe podľa na nariadenom pojednávaní dňa 18.01.2024 za prítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalovaného. V súvislosti s procesnou stránkou prejednávanej veci, a to aj s ohľadom na argumenty prednesené žalovaným vo vyjadrení k správne žalobe a v duplike, správny súd považuje za potrebné uviesť, že predmetom súdneho prieskumu je vec týkajúca sa slobodného prístupu k informáciám podľa osobitného predpisu. Právo na prístup k informáciám je právom garantovaným v č. l. 26 ods. 1 . Žalobca v konaní pred správnym súdom nemusí byť zastúpený advokátom, ex obligo sa nevyžaduje povinné právne zastúpenie v zmysle ods. písm. d) . Napriek tomu sa, ale jedná o všeobecný typ správnej žaloby, pri ktorej je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby ( ). Ohľadom namietanej nevykonateľnosti petitu žaloby, správny súd uvádza, že žalobný návrh žalobcu, aj keď nie je perfektný a to aj s ohľadom na fakt, že žalobca nemá právnické vzdelanie, nebráni vecnému prejednaniu veci. Ohľadom namietanej oneskorenej žiadosti žalobcu o nariadenie pojednávania (v replike žalobcu), správny súd uvádza, že súd nariadi pojednávania z dôvodov uvedených v a to aj vtedy, keď je to na prejednanie veci potrebné. V prejednávanej veci vzhliadol skutočnosť, že žalobca nemá v konaní právneho zástupcu, a preto v súvislosti s princípom rovnosti ako aj s ohľadom na vyrovnanie prirodzene nerovnovážneho stavu nariadil na prejednanie veci pojednávanie. Uvedené však nezbavuje žalobcu povinnosti aspoň označiť dôkazy, tak ako bol súdom inštruovaný. Správny súd tiež podotýka, že napriek priloženej plnej moci pre žalobcu od syna F. B., súd za žalobcu a žiadateľa o informácie považoval žalobcu - A. B.. Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, preto podľa žalobu zamietol.

22. Podľa SR, medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto len zákonom. 23. Podľa SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

24. Podľa SR, slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. 25. Podľa , tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. 26. Podľa , osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. 27. Podľa , povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona. 28. Podľa , každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú k dispozícii. 29. Podľa , ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 30. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. V zmysle každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí na základe žalôb ( ), teda v tom, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). 31. Predmetom prieskumu v posudzovanej veci sú rozhodnutia žalovaného:

- č. 2728/2021 zo dňa 13.12.2021, ktorým starosta obce Svederník ako odvolací orgán v zmysle podľa v spojení s ustanoveniami Správneho poriadku rozhodol tak, že odvolanie žiadateľa proti rozhodnutiu o sprístupnení informácie vo veci pod č. 2576/2021 zamieta, pretože nie je prípustné.

- č. 2729/2021 zo dňa 13.12.2021, ktorým starosta obce Svederník ako odvolací orgán v zmysle podľa , Správneho poriadku rozhodol tak, že odvolanie žiadateľa proti rozhodnutiu o sprístupnení informácie vo veci vedenej pod č. 2599/2021 zamieta a rozhodnutie Obecného úradu Svederník č. 2599/2021 potvrdil ako vecne správne.

- č. 2730/2021 zo dňa 13.12.2021, ktorým starosta obce Svederník ako odvolací orgán v zmysle podľa , Správneho poriadku rozhodol tak, že odvolanie žiadateľa proti rozhodnutiu o sprístupnení informácie vo veci vedenej pod č. 2600/2021 zamietol a rozhodnutie Obecného úradu Svederník č. 2600/2021 ako vecne správne potvrdil.

- č. 2731/2021 zo dňa 13.12.2021, ktorým starosta obce Svederník ako odvolací orgán v zmysle podľa a , v spojení s ustanoveniami Správneho poriadku rozhodol tak, že odvolanie žiadateľa proti výzve na doplnenie podania č. 2683/2021 zamieta, pretože je neprípustné. 32. Primárne správny súd uvádza, že predstavuje predpis verejného práva, upravujúci povinnosti povinných osôb pri aplikácii tohto zákona, ako aj rozsah práv jednotlivých oprávnených subjektov (žiadateľov). Vzťah medzi povinnou osobou a žiadateľom je vzťahom vertikálnym a konanie v zmysle je osobitným druhom administratívnoprávneho konania. Je založený na princípe generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, čo znamená, že sprístupňujú všetky informácie, okrem tých, u ktorých to , ale môže vyplývať aj z iných právnych predpisov verejného práva. 33. Ďalej správny súd poukazuje na to, že zo znenia ust. vyplýva, že povinná osoba je povinná poskytovať len informácie, ktoré má k dispozícii. Je pravdou, že neukladá povinnej osobe povinnosť vytvárať na základe žiadosti žiadateľov informácie, ktoré v momente podania žiadosti neexistujú. Takisto jej zákon neukladá povinnosť spracovávať už existujúce informácie takým spôsobom, že sa z nich po spracovaní stanú kvalitatívne odlišné, resp.

nové informácie. Okrem uvedeného správny súd dáva do pozornosti, že právo na informácie musí byť v rovnováhe s princípom dobrej verejnej správy. Je potrebné zdôrazniť, že verejná správa nemá byť samoúčelná, ale jej cieľom je služba občanom, vrátane poskytovania informácií, s ktorými verejná správa pri výkone svojej pôsobnosti pracuje (disponuje). Cieľom verejnej správy je právna regulácia v oblasti verejnoprávnych vzťahov, ktorých občania sú súčasťou, pretože žijú, pracujú a zdržiavajú sa v oblasti právneho celku (štátu). Taktiež ani právo na informácie nie je samoúčelné, ale má umožniť žiadateľom čo najväčšiu právnu pohodu a komfort orientovať sa a uplatňovať práva v jednotlivých úsekoch verejnej správy (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 12.03.2014). Princíp dobrej verejnej správy vyžaduje, aby orgány verejnej správy riadne a včas plnili zákonom uloženú informačnú povinnosť, pričom platí, že ak má informácia pôvod v oblasti verejnej správy, v ktorej povinná osoba vykonáva rozhodovaciu činnosť, implicitne, charakterom informácie je daný aj právny záujem na jej poskytnutí. Súd si je vedomý toho, že pri posúdení sprístupnenia informácií povinnou osobou nie je možné aplikovať ako izolovaný právny predpis, ale je potrebné zároveň vyhodnotiť, či sprístupnením informácie nedôjde k ohrozeniu iného záujmu štátu. Extenzívnym výkladom uvedeného zákona by bolo možné rozšíriť informačnú povinnosť povinných osôb na akýkoľvek údaj, ktorý majú k dispozícii. V tom prípade však dochádza k výraznému narušeniu princípu dobrej verejnej správy. 34. Správny súd poukazuje aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, v ktorej viackrát zaujali stanovisko, že obsahom základného práva na prijímanie informácií nie je právo dostávať informácie podľa predstáv a očakávaní žiadateľa (napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. , , ). SR v čl. 26 zaručuje právo na informácie a zároveň upravuje obmedzenia, ktoré je potrebné dodržiavať pri uplatňovaní práva na informácie tak, aby sa vytvorila primeraná rovnováha. Súd zdôrazňuje, že právo na informácie je právom ústavným, nie však právom absolútnym a možno ho obmedziť, ak tak ustanoví zákon. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn.8Sžik/3/2020 zo dňa 26.5.2021, bod 26 princíp prístupu k informácii znamená možnosť pozrieť sa na údaje, ktoré u povinnej osoby ,,ležia“ a s ktorými povinná osoba pracuje. Informáciou sa myslí to, čo sa u povinnej osoby v okamžiku opýtania nachádza alebo čo má k dispozícii. 35. V nadväznosti na vyššie uvedené správny súd poznamenáva, že zo nevyplýva povinnosť povinného subjektu získavať, vyžadovať, zhromažďovať, vyhodnocovať, vyhľadávať alebo dokonca spracovávať materiály, požadované žiadateľom o informáciu, ak sa v ich originálnej podobe v jeho dokumentácii nenachádzajú. Rovnako z tohto zákona nevyplýva, že by museli vykonávať na žiadosť oprávnených osôb také úkony, ktoré nesmerujú k výkonu ich právomoci, alebo realizovať šetrenia, či kontrolnú alebo vyhodnocovaciu činnosť na požiadanie oprávnených osôb. Oprávnené osoby môžu požadovať len informácie o takých im neznámych skutočnostiach, ktoré má povinná osoba k dispozícii, a ktoré je povinná na žiadosť poskytnúť. Rozširujúci výklad, podľa ktorého by povinná osoba musela spracovávať údaje do inej formy, ako je tá, v ktorej sa nachádzajú, alebo poskytovať oprávnenej osobe kompletné podklady, ktoré má k dispozícii, by žiadosť o poskytnutie informácie v skutočnosti zmenil na pokyn nadriadeného, čo nebolo a nie je účelom . Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn.8Sžik/3/2020 zo dňa 26.5.2021, bod 25 informácia má v zásade nehmotný charakter a ide o určitú objektívnu skutočnosť, ktorá je v evidencii a dispozičnej sfére povinnej osoby. 36. Správny súd v súvislosti s obsahom zákonného ustanovenia považuje za potrebné poukázať na samotný pojem ,,k dispozícii“ a jeho legálny výklad, pričom ohľadom uvedeného je nutné rozlišovať medzi ,,má k dispozícii“ ale aj je ,,povinná mať k dispozícii“ (rozsudok NSS ČR sp. zn. zo 7.4.2015). Ak má len „zapožičané informácie“ (napr. na účely kontroly) – postúpi príslušnej povinnej osobe, v ktorej pôsobnosti sú dané informácie (nález ÚS SR z 3.10.2014). 37. Povinná osoba nemá povinnosť vytvárať kvalitatívne nové informácie na žiadosť. Uvedené treba odlišovať od spracovania existujúcich informácií na účely sprístupnenia (napr. vytvorenie prehľadu mechanickým zhromaždením). Je pravdou, že v prípade sprístupňovania informácií musí takmer vždy prebehnúť istý proces vyhľadávania či zhromažďovania, čo možno jednoznačne vyvodiť aj z ustanovenia a . Súčasne však tento proces musí byť v súlade s určitou mierou časovej, personálnej či odbornej náročnosti a jeho výsledkom nemá byť vytvorenie novej informácie. (rozsudok NSS SR sp. zn. z 28.09.2022). 38. Je potrebné tiež zdôrazniť, že rozsah súdneho prieskumu v prejednávanej veci nie je absolútny, nakoľko je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu je daný žalobnými bodmi o tvrdenej nezákonnosti, keďže správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v zmysle (nejedná sa o konanie uvedené v ). Správny súd nie je oprávnený a ani

nemôže dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu, ani všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať na daný prípad. Všeobecne uplatnené námietky, resp. vyjadrenie nesúhlasu so závermi žalovaného v rámci žalobných bodov správnej žaloby, neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd pri prieskume vedený a súčasne aj limitovaný. Žalobca musí v zmysle v správnej žalobe uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné. 39. Správny súd v prejednávanej veci posudzoval, či žalovaný splnil povinnosti stanovené , a to v rozsahu namietaných tvrdení žalobcom, v rámci uplatnených žalobných bodov v zákonom stanovenej lehote na podanie žaloby, pričom dospel k záveru, že rozhodnutia žalovaného sú súladné so zákonom, žalovaný konal v intenciách o slobodnom prístupe k informáciám ako povinná osoba ( ) a v rozsahu definovaného prístupu práva na informácie ( ). 40. Vzhľadom na vyššie prezentované názory správny súd považuje za preukázané, že v rozsahu namietaných tvrdení žalobcom, v rámci uplatnených žalobných bodov v zákonom stanovenej lehote na podanie žaloby, žalovaný splnil povinnosti stanovené a napádané rozhodnutia netrpia vodou nezákonnosti. 41. Správny súd považuje za potrebné tiež uviesť, že nielen z obsahu prednesu žalobcu na pojednávaní dôvodne nadobudol dojem, že žalobcovou motiváciou v prípade iniciácie súdneho konania nie je primárne porušenie jeho subjektívnych práv v intenciách o slobodnom prístupe k informáciám, ale určenie vlastníckeho práva k spornej parcele. V nadväznosti na uvedené, preto správny súd inštruoval žalobcu, že určenia vlastníckeho práva sa môže domáhať žalobou v rámci civilného súdneho konania nie všeobecnou správnou žalobou v režime porušenia o slobodnom prístupe k informáciám. 42. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že z týchto dôvodov je napadnuté rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom, a preto s poukazom na žalobu zamietol.

43. O náhrade trov konania rozhodoval správny súd podľa (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca v konaní úspešný nebol, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. 44. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech ( ). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).