Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/8/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v právnej veci žalobcu P.. C. E., narodeného XX. XX. XXXX, trvale bytom T. H. D., T. XXX/XX, proti žalovanému PHARMACOPOLA, s.r.o., so sídlom Žiar nad Hronom, Svätokrížske námestie č. 11, IČO: 31 570 895, zastúpenému WITT&KLEIM ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA S.R.O., so sídlom Banská Bystrica, Horná 65/A, IČO: 47 257 164, o žalobe podľa , o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -521 zo dňa 13. 03. 2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej tiež „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) rozhodol tak, že žalobu žalobcu o povinnosti uloženej žalovanému demontovať a odstrániť sklad technických plynov súp. č. XXX, na LV č. XXXX pre katastrálne územie D. X., postavený na CKN parcele číslo X/XX, vedenej na LV č. XXXX pre katastrálne územie X. a sklad č. 1, súp. č. XXX, zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie D. X., postavený na CKN parcele č. X/X, vedenej na LV č. XXXX pre katastrálne územie D. X., zamieta. Zároveň rozhodol, že žalobca je povinný uhradiť žalovanému trovy konania vo výške 100%.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 03.11.2005 domáhal aby súd zaviazal žalovaného demontovať a odstrániť sklad technických plynov evidovaných pod súpisným číslom XXX, na CKN parcele č. X/XX a sklad číslo 1, evidovaný pod číslom XXX, na CKN parcele č. X/X, vedených Správou katastra v Žiari nad Hronom, pre Katastrálne územie D. X., na LV č. XXXX. Písomným podaním zo dňa 12.06.2007 označenom ako písomný návrh na pripustenie alternatívneho žalobného petitu, žalobca uviedol, že z dôvodov uvedených v podanom návrhu, pre prípad ak by súd zistil nereálnosť odstránenia stavieb zo zákonných dôvodov, s poukazom na Ustanovenie , žiadal pripustiť alternatívny petit návrhu a to tak, že vlastníctvo k stavbe skladu technických plynov evidovaných pod číslom súpisným XXX, na CKN parcele X/XX, resp. skladu č. 1, evidovaného pod číslom súpisným č. XXX, na CKN parcele X/X, pre Katastrálne územie D. X., na LV č. XXXX prikáže do vlastníctva žalobcu, ako vlastníka pozemkových nehnuteľností, na ktorých stavby stoja, za náhradu určenú znaleckým posudkom. Uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -115 zo dňa 28.11.2008 Okresný súd v Žiari nad Hronom pripustil zmenu žaloby tak, že naďalej konal o žalobe žalobcu, ktorým sa tento domáhal demontovania a odstránenia skladov technického plynu, evidovaných pod súpisným

číslom XXX, na CKN parcele X/XX a skladu č. 1, evidovaného aktuálne pod číslom súpisným XXX, na CKN parcele X/X, zapísaných na LV č. XXXX, pre Katastrálne územie D. X., alternatívne, prikázaním vyššie uvedených nehnuteľností do vlastníctva vlastníka pozemku za náhradu určenú znaleckým posudkom. Podaním zo dňa 09.06.2013, označeným ako zmena návrhu na začatie konania - úprava petitu, sa žalobca domáhal zmeny petitu žaloby s tým, že žiadal rozhodnúť o prikázaní nehnuteľností identifikovaných ako sklad číslo súpisné XXX, na LV č. XXXX a nehnuteľnosť identifikovanú ako sklad číslo súpisné XXX, na LV č. XXXX do výlučného vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu, na základe záverov znaleckého posudku. Ostatným procesným podaním zo dňa 01.08.2016 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému, aby demontoval a odstránil sklad technických plynov súpisné číslo XXX, na LV číslo XXXX pre katastrálne územie D. X., postavený na CKN parcele číslo X/XX, vedenej na LV číslo XXXX pre katastrálne územie X. a sklad číslo 1, súpisné číslo XXX zapísaný na LV číslo XXXX pre katastrálne územie D. X., postavený na CKN parcele číslo X/X vedenej na LV číslo XXXX pre katastrálne územie D. X..

3. Žalovaný i po úpravách žaloby žiadal žalobu ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že je nesporné, že v čase keď boli oba sklady, či už číslo súpisné XXX alebo číslo súpisné XXX budované v prospech budovateľa, ktorý predmetné sklady postavil, svedčil právny titul, a to právo bezplatného užívania trvalého k nehnuteľnosti, na ktorých boli stavby zriadené. Nie je možné konštatovať a špecifikovať predmetné stavby ako neoprávnené a taktiež nie je možné tieto charakterizovať ako stavby nepovolené.

4. Okresný súd v Žiari nad Hronom vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 255/2005-230 zo dňa 24.05.2011.

5. Po využití možnosti podať opravný prostriedok, Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd uznesením č. k. -293 zo dňa 29.11.2012 rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom zrušil a vec tomuto vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia prvostupňového rozhodnutia podľa právneho názoru odvolacieho súdu bol nedostatočne zistený skutkový stav zo strany prvostupňového súdu, nutnosť doplnenia dokazovania, nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu a z toho plynúce nesprávne právne posúdenie uplatneného nároku žalobcu.

6. Súd v smere naznačenom v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici doplnil vo veci dokazovanie.

7. Uznesením č. k. - 500 Okresný súd Žiar nad Hronom na návrh žalobcu pripustil zmenu žaloby tak, že ďalej bude konať o povinnosti žalovaného demontovať a odstrániť sklad technických plynov, súpisné číslo XXX, zapísaný na LV číslo XXXX pre katastrálne územie D. X., postavený na CKN parcele číslo X/XX, ktorá je zapísaná na LV číslo XXXX, pre katastrálne územie D. X. a sklad číslo 1, súpisné číslo XXX, zapísaný na LV číslo XXXX, pre katastrálne územie D. X., postavený na CKN parcele číslo X/X, ktorá je zapísaná na LV číslo XXXX pre katastrálne územie D. X..

8. Prvostupňový súd konštatoval, že predmetom uplatneného nároku žalobcom v danom prípade bola aplikácia ustanovenia v nadväznosti na poslednú zmenu žaloby, o ktorej súd rozhodol vyššie uvedeným procesným uznesením. Predmetom konania bolo teda demontovanie a odstránenie vyššie uvedených nehnuteľností.

9. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , .

10. Prvostupňový súd v prvom rade vykonal dokazovanie na otázku súd, či nehnuteľnosti, a to sklad súpisné číslo XXX, resp. súpisné číslo XXX je možné považovať za stavby. Túto otázku mal vyriešenú zo záveru znaleckého posudku P.. T. F., ktorý obe nehnuteľnosti kvalifikoval ako stavby v zmysle stavebného zákona.

11. V smere naznačenom uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici súd v ďalšom konaní prvostupňový súd vykonal dokazovanie na možnosť aplikácie ustanovenia v súvislosti s vyriešením právnej otázky, či v danom prípade sa jedná u oboch nehnuteľností o stavbu oprávnenú alebo o stavbu neoprávnenú. V tomto smere vykonal dokazovanie oboznámením sa s pripojeným písomným dôkazným materiálom a to príslušnými výpismi z LV, výpismi z pozemno-knižnej vložky, oboznámením sa s Geometrickým plánom č. 761-0070-71 zo dňa 29.04.1971, Hospodárskou zmluvou Fin 86/222/1971 bývalého ONV, odboru finančného v Žiari nad Hronom, kúpnymi zmluvami,

ako i ďalším pripojeným písomným dôkazným materiálom. Z prevedeného dokazovania zistil, že čo sa týka pozemkových nehnuteľností, v súčasnej dobe označených ako CKN parcela č. X/X, na ktorej bola postavená stavba a to sklad číslo súpisné XXX, resp. CKN parcela X/XX, na ktorej bola postavená stavba sklad číslo súpisné XXX, obe CKN parcely boli vytvorené z pôvodnej EKN parcely č. XXX/X, o celkovej výmere 24 000 m2. CKN parcely boli vytvorené na základe Geometrického plánu pod číslom 761-0070-71 zo dňa 29.04.1971. Citovaný geometrický plán bol vyhotovený ako príloha k hospodárskej zmluve uzatvorenej medzi ONV - finančný odbor v Žiari nad Hronom a bývalou socialistickou organizáciou AGROSTAV Žiar nad Hronom v zmysle § 70, vtedy platného hospodárskeho zákonníka. Z pripojeného písomného dôkazného materiálu a to citovanej Hospodárskej zmluvy pod číslom Fin 86/222/1971 zo dňa 01.06.1971 mal súd prvej inštancie preukázané, že v tom čase vlastník Československý štát zastúpený Okresným národným výborom, odborom finančným v Žiari nad Hronom v zmysle § 70 Hospodárskeho zákonníka (vtedy platný právny predpis) odovzdal EKN parcely č. XXX/X, z ktorej vznikli následne CKN parcely č. X/XX, resp. X/X do trvalého bezodplatného užívania socialistickej organizácii AGROSTAV Žiar nad Hronom. Z toho istého dôkazného písomného materiálu špecifikovaného zápisnicou o odovzdaní národného majetku do bezplatného trvalého užívania zo dňa 01.06.1971 mal súd preukázaný i vymedzený účel, pre ktorý bola pozemková nehnuteľnosť odovzdaná do trvalého užívania socialistickej organizácii a to účel previesť všetky úpravy a stavby na výstavbu hospodárskych stanovísk, ako aj právo požiadať v tom čase Stredisko geodézie a kartografie v Žiari nad Hronom, aby v evidencii nehnuteľností bolo zapísané právo trvalého užívania v budúcnosti postavených nehnuteľností v prospech socialistickej organizácie AGROSTAV Žiar nad Hronom. Z ďalšieho pripojeného písomného dôkazného materiálu a to pozemno-knižnej vložky č. XXX vyplynula okolnosť, že na základe hore uvedeného právneho úkonu, v tom čase Československého štátu v zastúpení Okresného národného výboru - finančného odboru geodézia a kartografia zapísala právo trvalého užívania EKN parcely č. XXX/X a v prospech socialistickej organizácie AGROSTAV Žiar nad Hronom. Čo sa týka ďalšieho života prechodu vlastníckeho práva bývalej EKN parcely č. XXX/X, aktuálne CKN parcely č. X/XX, resp. X/X, bývalá socialistická organizácia AGROSTAV Žiar nad Hronom zmenila právnu formu na AGROSTAV, a.s. a následne dňa 09.08.1995 došlo k zmene názvu na AGS, a.s., Žiar nad Hronom. Prvostupňový súd podotkol, že tieto prevody vlastníckeho práva už boli realizované za existencie oboch nehnuteľností na CKN parceliach. Následne spoločnosť AGS, a.s., Žiar nad Hronom ako predávajúci na základe kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 21.09.1999 previedla pozemkové nehnuteľnosti do vlastníctva A.. A. Z. - KODAIM, Banská Bystrica, pričom prevod vlastníckeho práva bol vkladovaný pod číslom vkladového konania V XXXX/XX-X. Z hore uvedenej časovej genézy pre prvostupňový súd vyplynula jednoznačne skutočnosť, že stavebníkom nehnuteľností v súčasnej dobe označených ako sklad číslo súpisné XXX (sklad technických plynov), resp. sklad číslo súpisné XXX bola socialistická organizácia AGROSTAV Žiar nad Hronom. Prvostupňový súd mal z prevedeného dokazovania taktiež za neomylne preukázané, že v čase vzniku oboch stavieb na EKN parcele č. XXX/X (aktuálne CKN parcele X/XX, resp. X/X) svedčil v prospech stavebníka bývalej socialistickej organizácie AGROSTAVU Žiar nad Hronom právny titul k pozemkovým nehnuteľnostiam, na ktorých stavby boli postavené a to právo trvalého bezodplatného užívania na základe právneho úkonu a to Hospodárskej zmluvy číslo Fin 86/222/197. Pri striktnej aplikácii posúdenia oprávnenosti stavby podľa právnej úpravy v okamihu vzniku stavby, ako veci v právnom zmysle mal prvostupňový súd za preukázanú skutočnosť, že obe stavby je nutné charakterizovať ako stavby oprávnené.

12. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie i na eventuálnu charakteristiku „nepovolenej“ stavby. V tomto smere vykonal dokazovanie oboznámením sa s pripojeným písomným dôkazným materiálom a to čo sa týka skladu číslo súpisné XXX na CKN parcele č. X/X, zápisnicou o odovzdaní a prevzatí dokončených stavieb alebo ich ucelených častí pod číslom X/XXXX zo dňa 05.10.1972, resp. rozhodnutím Mestského národného výboru odboru výstavby v Žiari nad Hronom pod číslom Výst. zo dňa 12.10.1972 o povolení užívania stavby (č. l. 325 až 329 spisového materiálu), ktorý písomný dôkazný materiál medzi iným potvrdzuje jednoznačne skutočnosť, že v roku 1972 bola táto stavba postavená a bolo na ňu vydané povolenie na užívanie (v čase kedy stavebníkovi bývalej socialistickej organizácie svedčil titul trvalého bezodplatného užívania k pozemkovej nehnuteľnosti, na ktorých stavba stála). V tomto istom smere súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s ďalším písomným materiálu týkajúcim sa skladu v súčasnej dobe číslo súpisné XXX na LV č. XXXX, postavenom na parcele č. X/X, na LV č. XXXX a to stavebným povolením bývalého obvodného úradu životného prostredia v Žiari nad Hronom zo dňa 24.04.1995, následne kolaudačným rozhodnutím bývalého úradu životného prostredia v Žiari nad Hronom pod číslom ŽP-355/1995 zo dňa 07.10.1995, z ktorého vyplýva okolnosť, že už v roku 1995, teda v čase kedy bývalej socialistickej organizácii

AGROSTAV Žiar nad Hronom svedčil k pozemkovej nehnuteľnosti titul trvalého bezodplatného užívania i táto stavba fyzicky stála a bola daná do užívania, v tom čase právnemu nástupcovi AGROSTAV Žiar nad Hronom firme AGS, a.s., Žiar nad Hronom.

13. Z prevedeného dokazovania vyplynula pre súd prvej inštancie jednoznačne okolnosť, že či už stavbu v súčasnej dobe špecifikovanú ako sklad číslo súpisné XXX, na LV č. XXXX alebo stavbu, v súčasnej dobe špecifikovanú ako sklad číslo súpisné XXX, na LV č. XXXX nie je možné charakterizovať nie len ako stavbu neoprávnenú, ale ani ako stavbu nepovolenú. Vzhľadom na prevedené dokazovanie a závery plynúce z dokazovania dospel k jednoznačnému názoru, že v danom prípade na uplatnený nárok nie je možné aplikovať ustanovenie , kde zákonodarca umožňuje viac možností ako riešiť právny vzťah medzi vlastníkom pozemku a neoprávneným stavebníkom. Vzhľadom na prevedené dokazovanie a v odôvodnení uvedené dôvody prvostupňový súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

14. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa v spojení s . Konštatoval, že žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a preto súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobca je povinný uhradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

15. Rozsudok okresného súdu napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca. Požadoval, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalovaného zaviaže k náhrade trov konania.

16. Podané odvolanie žalobca odôvodnil tým, že v konaní došlo k vadám, podľa , , a . Poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie je už v poradí tretím rozhodnutím prvostupňového súdu v tejto veci. Žalobca namietal, že prvostupňový súd nedodržal pokyny odvolacieho súdu ohľadom vady konania v procese dokazovania. Rozhodol bez ďalšieho dokazovania, dôkazy nevykonal v súlade s . Nezaoberal sa vecou napriek tomu, že pripustil zmenu žalobného petitu. Žalobca má za to, že právny titul vyplývajúci z fotokópie Hospodárskej zmluvy Fin 86/222/197, 1-máj zo dňa 01. 06. 1971 bol ním spochybnený. V socialistickej organizácii AGROSTAV, Žiar nad Hronom, boli do bezplatného trvalého užívania odovzdané pozemky v k. ú. T. H. D. a nie D. X., za účelom družstevnej bytovej výstavby (nie na zriadenie skladu č. 1 a skladu technických plynov), s oprávnením držať odovzdané pozemky len na účel, na ktorý mu boli odovzdané (nie na iný účel). Navyše, z formulácie uvedenej vo vyššie popísanej zmluve vyplýva jej zrušiteľnosť zo strany odovzdávajúcej organizácie, a to konkrétne vetou „odovzdávajúca organizácia môže zrušiť trvalé bezplatné užívanie národného majetku v prípade, že trvalý užívateľ poruší podmienky tejto zmluvy, alebo ho odovzdávajúca organizácia bude potrebovať na plnenie svojich úloh, potiažne iných štátnych organizácií“. Z tejto možnosti vypovedať uvedenú zmluvu zo strany odovzdávajúcej organizácie voči užívateľovi vyplýva právo žalobcu domáhať sa odstránenia cudzej stavby na vlastnom pozemku podľa . Ďalším listinným dôkazom bola fotokópia rozhodnutia Mestského národného výboru č. zo dňa 12. októbra 1972. Ani z tejto listiny nevyplýva, že by sa vzťahovala k predmetným nehnuteľnostiam. Z rozhodnutia o povolení užívať vyplýva iba udelenie užívacieho práva k bližšie nešpecifikovaným nehnuteľnostiam o rozlohe 2.400 m2, a to navyše v k. ú. T. H. D., a nie D. X.. Obe tieto listiny sú naviac v rozpore s listinami založenými v spise, a to so žiadosťou o stavebné povolenie adresované spoločnosti AGS, a. s. zo dňa 24. 04. 1995 a kolaudačného rozhodnutia zo dňa 07. 10. 1995, z ktorých vyplýva, že sklad technických plynov bol vybudovaný až v roku 1995 a nie v 70. rokoch, z ktorých pochádzajú tieto odporcom predložené listiny. Žalobca tiež uviedol, že geometrický plán 761-0070-71 zo dňa 29. 04. 1971 sa v spise vôbec nenachádza. V spise je založená iba fotokópia geometrického plánu 315 623 88 - 27/95 z roku 1995. Súd neoveril pravosť žiadneho z vyššie uvedených dôkazov a neuskutočnil žiadne ďalšie dokazovanie a nezaoberal sa ani popísanými dôkazmi, ktorými žalobca preukázal záujem žalovaného predať nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu. Okresný súd k aplikácii nepristúpil, neaplikoval ho, napriek právnemu záveru odvolacieho súdu, avšak ani neuviedol, na základe akých úvah nepovažoval jeho aplikáciu za dôvodnú. V danom prípade má žalobca nárok uplatniť na ochranu svojho vlastníckeho práva žalobou reindikačnou, teda žalobou na vypratanie. Žalovaný v tomto prípade nemá žiaden užívací právny titul k užívaniu žalobcovho pozemku pod predmetnými stavbami. V dôsledku jednania žalovaného, hraničiaceho so šikanóznym výkonom vlastníckeho práva, prišiel žalobca o značnú čiastku spočívajúcu v ušlom zisku z podnikateľskej činnosti, ktorú kvôli tomuto blokovaniu nemôže uskutočňovať. Žalovaný zabraňuje v uplatňovaní vlastníckeho práva žalobcovi (hlavne čo sa týka jeho zložiek užívania a požívania). Čo sa týka najschodnejšieho riešenia celej situácie,

kľúčové princípy toho, k čomu má súd prihliadať pri rozhodovaní o odstránení stavby, sú obsiahnuté v rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. . V tomto prípade sa jedná o pomenovanie hospodárskej škody vzniknutej v odstránení majetku so škodou, ku ktorej v minulosti došlo a ku ktorej v budúcnosti dôjde, keď tieto nehnuteľnosti naďalej budú stáť na pozemkoch žalobcu. Žalovaný predával nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve, a to konkrétne administratívnu budovu súp. č. XXXX na parc. č. X/X a administratívnu budovu súp. č. XXXX na parc. č. X/X na LV XXXX, teda z LV, na ktorom sa nachádzajú aj nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu. Vo vlastníctve žalovaného už zostali len 4 sklady, z ktorých dva sú predmetom tohto sporu a k nim náležiaca kotolňa.

17. Žalobca v podanom odvolaní tiež uviedol, že pre prípad, že odvolací súd sa stotožní s nesprávnym procesným postupom okresného súdu a uzná jeho nesprávnu argumentáciu, navrhuje, aby odvolací súd nepriznal žalovanému náhradu trov konania v zmysle , keďže podľa jeho názoru, by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, vzhľadom na postoj žalovaného v konaní.

18. K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne a právne správny potvrdil a žalobcu zaviazal na úhradu trov konania. Žalobcom tvrdený nedostatok vykonaného dokazovania sa javí opätovne len ako subjektívny názor žalobcu bez opory v zákone, keď ust. , podľa ktorého súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, dáva práve súdu právo tak povediac „vybrať si“ spomedzi navrhnutých dôkazov, ktoré sú pre konania relevantné. Ak sa takéto dôkazy nachádzajú v súdnom spise a pre naplnenie súdnej ochrany je potrebné len tieto bližšie analyzovať a podrobnejšie vysvetliť, nemusí súd vykonávať ďalšie dôkazy. Inými slovami, pokiaľ v spise obsiahnuté listiny dávajú dostatočné odpovede pre riešenie sporu, nemusí súd pripustiť ďalšie dôkazy, pričom takýto postup nie je upretím práva na súdnu ochranu, ale práve prejavom princípu „iura novit curia“, a preto vie práve súd objektívne určiť, ktoré dôkazy sú k vyriešeniu sporu potrebné vykonať. Žalovaný sa plne stotožnil s právnym názorom okresného súdu, že v uvedenej veci boli sporné stavby postavené v súlade so zákonom a právnym titulmi, ktoré ho (resp. jeho právneho zástupcu) oprávňovali na vykonanie stavebných činností. Keďže boli stavby postavené v súlade s Hospodárskou zmluvou Fin 86/222/197, ktorá oprávňovala právneho predchodcu žalovaného organizáciu Agrostav Žiar nad Hronom na trvalé užívanie pozemkov, a keďže žalovaný tieto stavby nadobudol v dobrej viere (dobromyseľne), je chránený proti nútenému odstráneniu stavieb. Žalovaný mal vždy primeraný a úprimný záujem na usporiadaní vzťahov so žalobcom, avšak vždy za podmienok, ktoré budú zmysluplné a spravodlivé s ohľadom na záujmy oboch strán, nielen s ohľadom na subjektívne a mnohokrát emotívne záujmy žalobcu. Uvedené potvrdzuje aj stretnutie sporných strán z 6/2017, kedy sa zmluvné strany dohodli na urovnaní sporu uzavretím a) zmluvy o prevode nehnuteľností, b) dohody o urovnaní a c) uzatvorením súdneho zmieru. Na tomto základe práve žalovaný pripravil zmluvnú dokumentáciu a tú zaslal žalobcovi. Žalobca na tieto dokumenty reagoval až s odstupom 2 mesiacov, a to spôsobom, že predložil žalovanému absolútne odlišnú zmluvu o prevode nehnuteľností, ktorá obsahovala odlišné podmienky prevodu a nepredložil žiadnu dohodu o urovnaní a ani návrh zmieru a stanovil žalovanému časový limit, do kedy má žalovaný návrhu vyhovieť. Z takéhoto konania je zrejmé, že jediným skutočným cieľom žalovaného je vyriešenie jeho záujmov bez ohľadu na primeranosť požiadaviek a snahu žalovaného o spravodlivé usporiadanie pomerov.

19. Na vyjadrenie žalovaného k podanému odvolaniu reagoval žalobca odvolacou replikou, v ktorej uviedol, že žalovaný a aj súd prvého stupňa opakovane svoje závery opierajú o Hospodársku zmluvu č. Fin 86/222/197, ktorej originál nebol nikdy predložený a ktorú žalobca považuje za účelovo a dodatočne vyhotovenú - vyfabrikovanú. Uviedol, že i naďalej je pripravený (ako po celý čas súdneho konania) vyriešiť celú vec zmierom, to však predpokladá rovnakú ochotu protistrany.

20. Na odvolaciu repliku reagoval žalovaný odvolacou duplikou, v ktorej uviedol, že vo veci samej sa už vyjadril, podľa jeho názoru, vyčerpávajúcim spôsobom. Žalovaný má za to, že právny i skutkový stav je dostatočne ustálený a všetky dôkazy, ktoré bolo potrebné vykonať pre náležité zistenie právneho a skutkového stavu, vykonané boli.

21. Krajský súd v Banskej Bystrici, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu ( ), preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario, len v rozsahu odvolania žalobcu podľa a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa a rozsudok súdu prvej inštancie, podľa a ako vecne správny potvrdil.

22. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

23. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

24. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvostupňového súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením ) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je nielen dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ust. .

25. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvostupňového súdu, a s ktorými by sa prvostupňový súd pri rozhodovaní a pri jeho odôvodnení náležite nevysporiadal.

26. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným ust. ), preto poukazuje len určité, najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobcu uvedené v odvolaní.

27. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že ani jeden zo žalobcom označených dôvodov odvolania nebol naplnený. Žalobca argumentmi uvádzanými v odvolaní nijakým spôsobom nespochybnil správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia.

28. Hoci žalobca v odvolaní namietal, že prvostupňový súd nedodržal pokyny odvolacieho súdu ohľadom vady konania v procese dokazovania, rozhodol bez ďalšieho dokazovania a že dôkazy nevykonal v súlade s , tak táto odvolacia námietka nie je dôvodná. V zmysle , súd rozhodne, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Ide vždy o dôkazy, ktoré navrhli strany sporu.

29. Žalobca v podanom odvolaní nekonkretizoval, ktorí dôkaz ním navrhnutý prvostupňový súd nevykonal ani neuviedol v čom konkrétne vidí nesprávny postup prvostupňového súdu v procese dokazovania. Preto ním uvádzané odvolacie námietky týkajúce sa procesu dokazovania pred prvostupňový súdom neboli dôvodné.

30. Ďalšie odvolacie námietky týkajúce sa spochybňovania Hospodárskej zmluvy Fin 86/222/1971 taktiež nie sú dôvodné.

31. Žalobca zrejme opomína, že na základe predmetnej Hospodárskej zmluvy Fin 86/222/1971 došlo k odovzdaniu EKN parcely č. XXX/X právnemu predchodcovi tak žalobcu ako aj žalovaného, a to socialistickej organizácii AGROSTAV Žiar nad Hronom, z ktorej vznikli následne CKN parcely č. X/XX, resp. X/X, ktoré sú toho času vo vlastníctve žalobcu a na ktorých stoja predmetné sklady postavené právnymi predchodcami žalovaného, ale aj žalobcu, a to socialistickou organizáciou AGROSTAV Žiar nad Hronom, resp. AGS, a.s., Žiar nad Hronom. Ak žalobca spochybňuje konkrétnosť (namieta, že boli odovzdané pozemky v inom katastrálnom území) predmetnej Hospodárskej zmluvy a v neposlednom rade tvrdí, že predmetná Hospodárska zmluva je dodatočne vyhotovená

- vyfabrikovaná, spochybňuje legálnosť nadobudnutia predmetného pozemku aj svojim právnym predchodcom socialistickou organizáciou AGROSTAV Žiar nad Hronom.

32. Čo sa týka námietky žalobcu, že v spise sa nenachádza geometrický plán č. 761-0070-71 zo dňa 29.04.1971, možno len konštatovať, že žalobca zrejme prehliadol pri štúdiu spisu, že predmetný geometrický plán je založený v spise na čísle listu 320.

33. Ako nedôvodené tiež odvolací súd vyhodnotil námietky týkajúce , keď žalobca namietal, že prvostupňový súd ho na daný prípad neaplikoval. Argumentácia žalobcu v tomto smere je vytrhnutá z kontextu skoršieho rozhodnutia odvolacieho súdu.

34. Žaloba na vydanie veci podľa predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t. j. bez právneho dôvodu, zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne ju odmieta vydať, čo však nie je situácia súdeného prípadu.

35. V súdenej veci nejde o zadržiavanie veci, ale ide o situáciu, že na pozemkoch toho času patriacich žalobcovi ako vlastníkovi, sú postavené stavby (v konaní bolo preukázané, že sa o stavby jedná), ktorých vlastníkom je žalovaný. Teda je možné sa len domáhať odstránenia stavby v zmysle ust. , alebo iného usporiadania vzťahov tak, ako to predpokladá ust. , . Je tomu tak preto, že v prípade stavby stojacej na pozemku, ktorý je vo vlastníctve inej osoby ako je vlastník stavby, nejde o zadržiavanie pozemku ako veci, ale ide o stavbu postavenú na cudzom pozemku.

36. Odvolací súd reagujúc na žalobcom uvádzané rozhodnutie NS ČR sp. zn. musí konštatovať, že ide o odlišný prípad, a to v tom, že v konaní ktoré sa riešilo predmetným rozhodnutí išlo o časovo obmedzené užívanie pozemku a na ňom postavenie stavby, pričom v súdenej veci ide o prípad, že právnemu predchodcovi tak žalobcu ako aj žalovaného boli predmetné pozemky dané do trvalého užívania, a to Hospodárskou zmluvou Fin 86/222/1971 a právny predchodcovia tak žalobcu ako aj žalovaného na nich postavili predmetné stavby. V čase kedy sa predmetné sklady ako stavby stavali bol vlastník pozemku totožný s vlastníkom (staviteľom) stavby. V konaní bolo dokazovaním preukázané, že sa nejednalo o neoprávnené a ani o nepovolené stavby.

37. Z vyššie uvedené potom vyplýva, že na aplikáciu ust. na daný prípad nebol dôvod.

38. Rozhodnutie prvostupňového súdu je správne aj vo výroku o trovách konania. Je evidentné, že žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, a teda má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

39. Aplikácia ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri k tmou napr. R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočnosť okolností. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. To však neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenie NS SR sp. zn. , sp. zn. či sp. zn. ) nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, keď sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Odvolací súd nezistil žiadne dôvody na aplikáciu .

40. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa , ako vecne a právne správny potvrdil.

41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci a v spojení s , podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešnou stranou sporu. Preto odvolací súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi, a to v rozsahu 100%. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, postupom podľa .

42. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (, veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).