Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/19/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v právnej veci žalobcu C. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XXX, zastúpenej Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie Veľký Krtíš, Komenského 3, proti žalovaným 1/ E. E., a. s., so sídlom R., F. XX, B.: XX XXX XXX, zastúpenej Advokátskou kancelária Mária Grochová a partneri s. r. o., so sídlom Košice, Bočná 10, IČO: 36 863 017, 2/ DUPOS dražobná spoločnosť, s. r. o., so sídlom Trnava, so sídlom Tamaškovičova 17, IČO: 36 233 935, zastúpenému Petkov & Company, s. r. o., advokátskou kancelária, so sídlom Bratislava, Na vŕšku 12, IČO: 36 233 935, 3/ C. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. L., D. XXXX/X a 4/ C. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. L., D. O. T. XXX/XX, adresa pre doručovanie L. XX, zastúpenému JUDr. Alanom Zvarom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Veľký Krtíš, SNP 1/A, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. -190 zo dňa 24. 07. 2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovaným 1/, 2/, 4/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

III. Žalovanému 3/ náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej tiež „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) rozhodol tak, že žalobu zamietol. Zároveň rozhodol, že žalovaní v 1/, 2/ a 3/ rade majú právo na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %. Žalovanému v 3/ rade právo na náhradu trov konania nepriznal. Zároveň prvostupňový súd rozhodol, že svedok má právo na náhradu svedočného voči žalobkyni.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa domáhala podanou žalobou, aby súd určil, že dobrovoľná dražba vykonávaná dňa 22. 06. 2016, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou N420/2016, zo dňa 22. 06. 2016 vyhotovenou notárom C.. D. O., na adrese T. K., U.. E. X, XXX XX R. R. je neplatná. Žalobu odôvodnila tým, že na základe návrhu veriteľa E. E., a. s., vykonáva dražobná spoločnosť dražbu nehnuteľností. Predmet dražby bol vydražený za cenu 19 600 Eur a vydražiteľom sa stal žalovaný v 3/ rade. Tým, že dražba sa konala v R. R., znemožnilo sa žalobkyni zúčastniť sa na dražbe a dohliadať na jej priebeh, nakoľko tá nemá dostatok finančných prostriedkov. Predmet dražby bol ohodnotený znaleckým posudkom č. 7/2016, vypracovaným znalcom B.. G. U., ktorým bola stanovená cena 19 500 Eur. Uvedená suma nezodpovedá všeobecnej hodnote nehnuteľností. Iným znaleckým posudkom č. 74/2011 zo dňa 23. 08.

2011 vypracovaným tým istým znalcom bola stanovená hodnota nehnuteľností na 26 550 Eur. Cena obdobných nehnuteľností v lokalite sa pohybuje okolo 27 000 Eur. Vykonaná dražba sa ako celok prieči dobrým mravom. Dražobná spoločnosť porušila ust. § 12 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách, pretože žalobkyni nebol doručený znalecký posudok.

3. Žalovaný 1/ navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že dražba sa konala v sídle kraja, zúčastnilo sa jej viacero subjektov, ktorí zviedli o predmet dražby zápas a vydražiteľom sa stal obyvateľ H. L., čo vyvracia tvrdenie o sťažení účasti miestnych na dražbe. Dražobník si svoju povinnosť splnil - zabezpečil ohodnotenie nehnuteľností znalcom, tak, aby v deň dražby znalecký posudok nebol starší ako 6 mesiacov. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 03. 10. 2013, v zmysle ktorého určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby.

4. Žalovaný v 2/ rade takisto navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobkyňa nesprávne určila okruh subjektov patriacich do núteného procesného spoločenstva.

5. Žalovaný v 4/ rade navrhol žalobu zamietnuť.

6. Z vykonaného dokazovania prvostupňový súd zistil, že dňa 22. 06. 2016 vykonal žalovaný 2/ ako dražobník na návrh žalovaného 1/ ako navrhovateľa dražby opakovanú dražbu nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne a žalovaného v 4/ rade. Dražba sa konala v T. K. v R. R.. Najnižšie podanie bolo stanovené na sumu 17 600 Eur, neskôr znížená na 14 700 Eur. Nehnuteľnosti vydražil žalovaný v 3/ rade za cenu 19 600 Eur. Priebeh dražby bol osvedčený notárskou zápisnicou vyhotovenou notárom C.. D. O.. Svedok B.. G. U. ohodnotil predmet dražby a vypracoval znalecký posudok č. 7/2016, ktorým bola stanovená cena 19 500 Eur.

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa o dobrovoľných dražbách (ďalej len „“), podľa , podľa § ods. 1 , podľa . Podľa a .

8. Po vykonanom dokazovaní prvostupňový súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná. Konštatoval, že právo žalobkyne domáhať sa určenia neplatnosti dražby zanikne, ak sa neuplatní do 3 mesiacov odo dňa príklepu, s výnimkou prípadu, že dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu. Lehota 3 mesiacov uvedená v citovanom ustanovení má prekluzívny charakter. Prvostupňový súd považoval za preukázané, že žalobkyňa podala žalobu včas, a to 20. 09. 2016, pričom príklep bol udelený dňa 22. 06. 2016. Žaloba však nebola podaná správne, to znamená, nebol správne ustálený okruh strán sporu podľa . Účastníkom súdneho konania mal byť aj vtedajší spoluvlastník - bývalý manžel. Žalobkyňa podala návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka 17. 01. 2017. Súd prvej inštancie považoval termín 17. 01. 2017 za deň, keď žalobkyňa správne ustálila okruh žalovaných. Tento deň totiž žalobkyňa splnila svoju povinnosť a riadne označila strany sporu v súlade s ust. . Prvostupňový súd uzavrel, že procesné spoločenstvo žalovaných bolo správne ustálené dňa 17. 01. 2017, avšak po uplynutí prekluzívnej lehoty, ktorá uplynula dňa 22. 09. 2016.

9. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia tiež uviedol, že hoci žalobu bolo možné zamietnuť už z procesných dôvodov, zaoberal sa aj namietanými meritórnymi dôvodmi, pre ktoré by dražba mala byť vyhlásená za neplatnú. Nestotožnil sa s dôvodmi uvádzanými žalobkyňou. Skutočnosť, že dražba sa konala v R. R., nie je dôvodom jej neplatnosti. Považoval za preukázané, že miesto konania dražby bolo náležite oznámené a dražba sa konala na mieste prístupnom. Žalobkyňa nepreukázala, že by jej dražobník bránil zúčastniť sa na dražbe. Vzdialenosť H. L. - R. R. (cca. 75 km) nie je neprekonateľná a cena cestovného lístka je cca. 4 až 4,5 Eur. Nebolo preukázané ani zmarenie účasti záujemcov z H. L.. Žalovaný v 3/ rade je práve z H. L. a pokiaľ mal záujem zúčastniť sa dražby, tak do R. R. pricestoval. Súd prvej inštancie uviedol, že mu nie je známe, akým spôsobom chcela žalobkyňa dohliadať na priebeh dražby, keď výslovne zakazuje vlastníkovi byť účastníkom dražby, t. j. získať vlastnú nehnuteľnosť ( ). Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že žalovaný v 2/ rade postupoval v súlade so zákonom a znalecký posudok dal vypracovať znalcovi B.. G. U., evidovanému pod číslom XXXXXX,

ktorý disponuje oprávnením vypracovať znalecký posudok na odhad hodnoty nehnuteľnosti. Stotožnil sa s názorom právnych zástupcov na strane žalovaných 1/ a 2/, že výška ceny nie je dôvodom určenia neplatnosti dražby, v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu sp. zn. . Pokiaľ je žalobkyňa presvedčená, že znalec pri odhade ceny nehnuteľností nepostupoval s odbornou starostlivosťou, mohla sa obrátiť na súd so žalobou voči príslušnému subjektu.

10. Prvostupňový súd konštatoval, že sporným sa v priebehu konania ukázalo doručenie, resp. nedoručenie znaleckého posudku vlastníkom. Dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažuje žalovaného 2/, ktorý preukázal, že dňa 28. 01. 2016 poslal vlastníkom znalecký posudok č. 7/2016. Z kópie doručeniek je zrejmé, že C. D. si zásielku prevzal dňa 02. 02. 2016 a C. D. dňa 03. 02. 2016. Súd prvej inštancie konštatoval, že v prílohe je znalecký posudok uvedený a pokiaľ ho žalobkyňa nedostala, mala možnosť zásielku reklamovať, prípadne postupovať podľa ust. § 12 ods. 5 a žiadať nový posudok. Žalovaný v 4/ rade, ktorému mal byť znalecký posudok doručený dňa 02. 02. 2016 sa pojednávania nezúčastnil, súd preto nemohol zistiť, či ho skutočne prevzal. Z vykonaného dokazovania však mal súd prvej inštancie za preukázané, že znalecký posudok bol žalobkyni doručený. Súd prvej inštancie zamietol návrh na predloženie zmluvy o vykonanie dražby a opakovanej dražby z dôvodu, že táto skutočnosť spochybňovaná nebola a podľa názoru súdu dôvody neplatnosti dražby nie je možné ľubovoľne dopĺňať, ale musia byť zrejmé už z podanej žaloby. Naviac súdu nebolo zrejmé, čo podstatné pre prebiehajúce konania chce žalobkyňa navrhovanými dôkazmi preukázať.

11. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ustanoveniami a . Žalovaní mali v konaní plný úspech, preto súd priznal plnú náhradu trov konania žalovaným v 1/, 2/ a 4/ rade. Žalovaný v 3/ rade mal síce tiež plný úspech vo veci, ale z obsahu spisu mal súd prvej inštancie za zrejmé, že mu žiadne trovy nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. V súvislosti s rozhodnutím o nároku svedka na náhradu svedočného súd prvej inštancie uviedol, že svedok si uplatnil svedočné. Pretože nebolo nariadené zložiť preddavok, súd pri rozhodovaní o svedočnom aplikoval a , podľa pomeru úspechu tak, že priznal svedkovi nárok na zaplatenie svedočného voči neúspešnej strane, to znamená voči žalobkyni.

12. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním v zákonnej lehote žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zmenil tak, že podanej žalobe vyhovie a žalovaných zaviaže na náhradu trov prvostupňového, ako aj odvolacieho konania.

13. Žalobkyňa v podanom odvolaní uviedla, že odvolanie podala proti celej výrokovej časti rozsudku, a to z dôvodov podľa , a . Namietala, že rozhodnutie prvostupňového súdu neobsahuje jednoznačné a logické odôvodnenie. Nezrozumiteľnosť rozsudku je daná tým, že na jednej strane súd uvádza, že žalobu zamietol z procesných dôvodov a na druhej, že z hmotnoprávnych dôvodov. Pokiaľ ide o procesné dôvody, z rozsudku nie je zrejmé, či súd žalobu zamietol z dôvodu nesprávneho označenia účastníkov konania, alebo z dôvodu zmeškania prekluzívnej lehoty na podanie žaloby. Ani jeden z týchto dôvodov však nie je v tomto prípade daný. Je evidentné, že prvostupňový súd sa zaoberal výlučne dôkazmi svedčiacimi v prospech žalovaných a dôkazy svedčiace v prospech žalobkyne nebral do úvahy. Žaloba bola podaná dňa 20. 09. 2016, teda v trojmesačnej lehote, ktorá uplynula až 22. 09. 2016. Pokiaľ ide o ustanovenie okruhu účastníkov konania, žalobkyňa uviedla, že tento sa počas konania môže meniť, čo však nemá vplyv na včasnosť podania žalobného návrhu. Vyslovila nesúhlas, že neboli preukázané dôvody neplatnosti dražby. Podľa jej názoru v konaní nebolo vyvrátené žiadnym predloženým dôkazom, že jej neboli riadne doručené všetky písomnosti, ktorých doručenie vyžaduje . Cena nehnuteľnosti bola zjavne účelovo znalcom podhodnotená, čo má samo osebe za následok rozpor dobrovoľnej dražby s dobrými mravmi. Uviedla, že možnosť posudzovať primeranosť ceny predmetu dobrovoľnej dražby konštatoval aj Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. , z ktorého obsahu odôvodnenia odcitovala jednotlivé odseky. Podľa jej názoru predmetné rozhodnutie krajského súdu vyvoláva otázku, či je vôbec možné priznať právnu ochranu dražbe, ako inštitútu, ktorý neprebieha ústavne konformným spôsobom.

14. K podanému odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný 4/, ktorý navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil, a zároveň priznal žalovanému 4/ náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že sa stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie. Doručovanie písomností jednak žalobkyni, ako aj žalovanému 4/ bolo v konaní jednoznačne preukázané doručenkami.

15. K podanému odvolaniu žalobkyne podal tiež písomné vyjadrenie žalovaný 1/, ktorý navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania. Žalovaný 1/ uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je vyčerpávajúco a presvedčivo zdôvodnený a vecne správny. Dražby sa zúčastnilo viac osôb, medzi ktorými došlo k intenzívnemu zápasu o vydraženie predmetu dražby, zo strany účastníkov dražby bolo urobené viacero podaní, pričom predmet dražby bol napokon vydražený za vyššiu cenu, než bolo najnižšie podanie. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva povinnosť dražobníka ani iného subjektu zabezpečiť prítomnosť žalobkyne na dražbe, preto úplne absentuje znak protiprávnosti tohto žalobného dôvodu, ktorý je jedným zo základných predpokladov hypotézy právnej normy umožňujúcej domáhať sa určenia neplatnosti dražby. Ustanovenie výslovne vylučovalo, aby mohol dražiť dlžník alebo manžel dlžníka. K tvrdeniu o údajnom podhodnotení predmetu dražby žalovaný 1/ vo vyjadrení uviedol, že zistiť hodnotu nehnuteľností je povolaný znalec a z jeho posudku navrhovateľ dražby a dražobník vychádzajú. Ak dražobník pre účely dražby riadne zabezpečil ohodnotenie nehnuteľností posudkom znalca a tento znalecký posudok v deň konania dražby nie je starší ako 6 mesiacov, dražobník tým splnil všetky povinnosti, ktoré mu v súvislosti s ohodnotením predmetu dražby ukladá zákon. Ak by znalec porušil svoje povinnosti pri vypracovaní posudku - čo však žalobkyňa netvrdila, ani nepreukázala, zodpovedal by za škodu spôsobenú nesprávnym postupom. Jednoznačné stanovisko zaujal k danej otázke Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. , a to tak, že pokiaľ ide o určenie ceny predmetu dražby, dovolací súd považoval za správny záver odvolacieho súdu, že určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby. V konaní bolo zreteľne aj kópiou doručenky preukázané, že žalobkyňa si dňa 03. 02. 2016 znalecký posudok prevzala. Bolo zistené, že jeho údajné nedoručenie nikdy nenamietala. Účelovo to tvrdí až v rámci súdneho konania. Scestnou je i výhrada, že súd nevypočul žalovaného 4/, hoci jeho výsluch sama žalobkyňa ani len nenavrhla.

16. K podanému odvolaniu žalobkyne sa vyjadril aj žalovaný 2/, ktorý navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalovanému 2/ právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný 2/ uviedol, že je toho názoru, že nie je v rozpore s právom na spravodlivý proces, ak súd rozhodujúci o spore pojme svoje odôvodnenie stručne. Stručné, jasné a vecné odôvodnenie rozsudku v plnom rozsahu zodpovedá požiadavkám práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie sa úplne korektným a dostačujúcim spôsobom v bode 22 odôvodnenia rozsudku vysporiadal so všetkými otázkami podstatnými pre rozhodnutie vo veci smej, pričom tieto otázky aj správne právne posúdil. Podľa žalovaného 2/ ak žaloba o určenie neplatnosti dražby nie je podaná v zákonnej lehote voči všetkým zákonne stanoveným subjektom, tak potom je potrebné konštatovať, že žaloba nebola riadne podaná v zákonnej lehote 3 mesiacov a zároveň, že právo žalobcu na určenie neplatnosti dražby nebolo uplatnené správne a prekludovalo sa.

17. Žalobkyňa na vyjadrenie žalovaných k podanému odvolaniu nijakým spôsobom nereagovala a taktiež žalovaní nijak nereagovali na svoje vyjadrenia.

18. Krajský súd v Banskej Bystrici, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobkyne ( ), preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario, len v rozsahu odvolania, podľa a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa a rozsudok súdu prvej inštancie, podľa a ako vecne správny potvrdil.

19. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

20. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Po oboznámení sa obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvostupňového súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, napriek tomu, že odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že procesné spoločenstvo žalovaných bolo správne ustálené dňa 17. 01. 2017, a teda po uplynutí prekluzívnej lehoty, ktorá uplynula dňa 22. 09. 2016, a teda, že žaloba žalobkyňou nebola podaná včas.

22. I keď je nesporné, že žalobkyňa v prejednávanej veci podala žalobný návrhu proti žalovanému 4/, po uplynutí trojmesačnej lehoty od vykonania spornej dražby, napriek tomu bolo jej právo uplatnené riadne a nedošlo k jeho prekludovaniu. Výklad ustanovenia už bol judikovaný v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , a tiež v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. . V súlade s týmito rozhodnutiami platí, že pokiaľ osobitný zákon (v danom prípade ) ustanovuje, že určité právo možno uplatniť žalobou na súde iba v ním vymedzenej dobe, lebo inak zaniká, nemožno len zo skutočností, že v konaní o takejto žalobe ide o nerozlučné procesné spoločenstvo, vyvodiť, že pre riadne uplatnenie tohto práva sa vyžaduje, aby bolo v stanovenej dobe žalobou uplatnené buď proti všetkým nerozlučným spoločníkom, alebo aby v ustanovenej lehote bola žaloba rozšírená na všetkých žalovaných nerozlučných spoločníkov. Lehota stanovená v je určená na uplatnenie práva na určenie neplatnosti dražby, ale nie na vymedzenie osôb, ktoré sa musia zo zákona konania zúčastniť ako účastníci konania, preto žalobkyňa mohla rozšíriť okruh žalovaných účastníkov.

23. Na druhej strane ale odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne čo sa týka zamietnutia žaloby z dôvodov, že neboli naplnené dôvody neplatnosti dražby. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením ) sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadne nenaplnenia meritórnych dôvodov neplatnosti dražby. Odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu v tomto smere je nielen dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, teda spĺňa základné kritériá odvolania uvedené v ust. .

24. Odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvostupňového súdu a s ktorými by sa prvostupňový súd pri rozhodovaní a pri jeho odôvodnení náležite nevysporiadal.

25. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným ustanovením ) preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty uvedené v odvolaní.

26. Žalobkyňa v odvolaní ťažiskovo argumentuje tým, že predmetný znalecký posudok nie je správny, nakoľko podľa jej názoru došlo k podhodnoteniu predmetných nehnuteľností. Taktiež namieta, že jej neboli doručené všetky písomnosti, ktorých doručenie vyžaduje zákon, pričom jej námietky smerujú hlavne k tomu, že jej nebol doručený predmetný znalecký posudok.

27. Čo sa týka odvolacej námietky žalobkyne, že má za to, že predmetné nehnuteľnosti boli znaleckým posudkom podhodnotené, tak táto odvolacia námietka nie je dôvodná. Judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo ustálené, že pokiaľ ide o určenie ceny predmetu dražby, cena draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby (k tomu porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 03. 10. 2013).

28. Taktiež ďalšia odvolacia námietka žalobkyne, že jej neboli doručené všetky písomnosti, ktorých doručenie vyžaduje zákon, pričom hlavne táto odvolacia námietka smeruje k tomu, že jej nebol doručený predmetný znalecký posudok, odvolací súd konštatuje, že ani táto odvolacia námietka nie je dôvodná. Doručovanie písomností, jednak žalobkyni ako aj žalovanému 4/ v konaní bolo jednoznačne preukázané doručenkami. V prílohe je označený aj znalecký posudok, ktorý mal byť tak žalobkyni, ako aj žalovanému 4/ doručovaný. Možno teda konštatovať, že obsahom zásielky doručenej žalobkyni dňa 03. 02. 2016 bol aj predmetný znalecký posudok. Ak by tomu tak nebolo a v prílohe by bol označený aj predmetný znalecký posudok, žalobkyňa mala možnosť zásielku reklamovať, prípadne postupovať podľa ust. a žiadať zaslanie nového znaleckého posudku. Nič z uvedeného žalobkyňa v súvislosti s doručovaním písomností dražobníkom nevykonala. Táto námietka bola vznesená až v súdnom konaní. Naviac v podanom odvolaní žalobkyňa len všeobecne uviedla, že jej neboli doručené všetky písomnosti, ktorých doručenie vyžaduje zákon. Odvolací súd len z obsahu podaného odvolania dovodil, že ťažiskovo namieta žalobkyňa to, že jej nebol doručený predmetný

znalecký posudok. V konaní však bolo preukázané doručenkami, že všetky písomnosti, ktoré vyžaduje zákon, a teda aj predmetný znalecký posudok, bol žalobkyni doručený dňa 03. 02. 2016.

29. Čo sa týka odkazu žalobkyne na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 26. 01. 2012, k tomu odvolací súd uvádza, že tento rozsudok riešil ústavnosť dobrovoľných dražieb ako takú a nie cenu dražených nehnuteľností. Preto odkaz žalobkyne na toto rozhodnutie v súvislosti s cenou dražených nehnuteľností nemá opodstatnenie.

30. Ak súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol z dôvodu, že neboli naplnené dôvody neplatnosti dobrovoľnej dražby, jeho záver je vecne správny.

31. Rozhodnutie prvostupňového súdu je správne aj vo výroku o trovách konania. Je evidentné, že žalobkyňa nemala v spore úspech, a teda je povinná nahradiť v spore úspešným žalovaným náhradu trov konania. Zároveň je rozhodnutie prvostupňového súdu vecne správne aj v závislom výroku o svedočnom, ktorý nebol zo strany žalobkyne ani napadnutý konkrétnymi dôvodmi.

32. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa , ako vecne a právne správny potvrdil.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci a v spojení s , podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaní 1/ až 4/ boli v odvolacom konaní úspešní. Odvolací súd zistil, že žalovanému 3/ žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania žalovanému 3/ nepriznal (porovnaj napr. uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 26. 10. 2016). Úspešným žalovaným v odvolacom konaní 1/, 2/ a 4/ odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni, a to v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením postupom podľa .

34. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).