Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoEk-10-2023.pdf
PDF · 85.73 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoEk/10/2023
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Danice Kočičkovej ako členiek senátu, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zast. Advocate, s.r.o., IČO: 36 865 141, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnej: A. B., nar. X. XXXXXX XXXX, trvale bytom A. XXX/XX/X, C. D., zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., IČO: 47 234 466, so sídlom Kuzmányho 29, Košice, na vymoženie pohľadávky vo výške 7.512,64 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom, Exekútorský úrad so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava, pôvodne pod sp.zn. EX 42055/14, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 9Er/740/2014-84 zo dňa 2. októbra 2023, takto
rozhodol:
Odvolanie oprávneného o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“, „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením č.k. 9Er/740/2014-84 zo dňa 2. októbra 2023 (ďalej len „napadnuté uznesenie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) exekúciu zastavil (prvá výroková veta), povinnému priznal voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie v plnom rozsahu (druhá výroková veta) a súdnemu exekútorovi voči oprávnenému priznal nárok na náhradu trov exekúcie v plnom rozsahu (tretia výroková veta).
1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku nesplnenia si povinnosti oprávneným vyplývajúcej mu z ustanovenia § 243f ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), nakoľko tento nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v lehote do 22.1.2016; zákonným následkom nedoplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v lehote 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z. (t.j. do 22.1.2016) je zastavenie exekúcie (§ 243f ods.5 Exekučného poriadku). Podanie oprávneného bolo súdu prvej inštancie doručené až dňa 8.4.2016, a teda po uplynutí zákonnej lehoty. Súd prvej inštancie v súvislosti s doručovaním doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods.1 Exekučného poriadku poukázal na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 752/2016 zo dňa 8.11.2016 a sp.zn. III. ÚS 564/2016 zo dňa 13.9.2016, v zmysle ktorých bolo potrebné doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie doručiť v zákonom stanovenej lehote priamo exekučnému súdu a nie súdnemu exekútorovi. Vzhľadom na uvedené exekučný súd postupujúc podľa ustanovenia § 243f ods.5 Exekučného poriadku exekúciu zastavil, z ktorého dôvodu už nerozhodoval o odklade exekúcie.
1.2 Okresný súd aplikujúc ustanovenia § 9a ods.1, § 196, § 200 ods.1 a § 203 ods.1 Exekučného poriadku a § 256 ods.1 a § 262 ods.2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) rozhodol o trovách exekúcie súdneho exekútora (tretia výroková veta) a o trovách konania povinného (druhá výroková veta) s tým, že o ich výške rozhodne samostatným uznesením súdny úradník.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený (ďalej aj „odvolateľ“) v zákonom stanovenej lehote odvolanie s návrhom, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 389 C.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil odvolacie dôvody uvedené v ustanovení § 365 ods.1 písm.d),f) a h) C.s.p., tvrdil tak, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2.1 Odvolateľ označil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie za nepreskúmateľné. Poukázal na skutočnosť, že hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko povinná pri uzatvorení úverovej zmluvy a vystavení zmenky vyhlásila, že peňažné prostriedky jej boli poskytnuté na účel podnikania. Oprávnený zdôraznil, že už k samotnému návrhu na vykonanie exekúcie priložil nielen exekučný titul a zmenku, na základe ktorej bol v exekučnom titule oprávnenému priznaný nárok, ale aj zmluvu o úvere, splatenie ktorého zmenka zabezpečovala; mal za to, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného s povinnou vrátane dôkazov, ktoré ich osvedčovali, boli súčasťou exekučného spisu, a teda povinnosť vyplývajúca mu z ustanovenia § 243f ods.1 v spojení s § 39 ods.4 Exekučného poriadku bola splnená.
2.2 Oprávnený odmietol posudzovanie povinnej ako spotrebiteľky, zopakoval, že s ňou uzatvoril zmluvu o úvere, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver na účel podnikania; na čo konkrétne poskytnutý úver povinná využila už neskúmal. Namietol neexistenciu dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
3. K odvolaniu oprávneného podala písomné vyjadrenie povinná, ktorá navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Poukazujúc na ustanovenie § 39 ods.4 a § 243f ods.4 Exekučného poriadku konštatovala, že doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie bol oprávnený povinný splniť aj v prípade exekučných konaní začatých pred účinnosťou daných ustanovení, teda do 22.1.2016; ak vykonanie takéhoto procesného postupu zo strany oprávneného zo spisu nevyplýva, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie trpí vadami, pre ktoré nie je možné v exekučnom konaní ďalej pokračovať. Povinná sa stotožnila s právnym názorom exekučného súdu, podľa ktorého je doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie účinné len vtedy, ak bolo v stanovenej lehote doručené exekučnému súdu, keďže iba exekučný súd, a nie exekútor, je oprávnený posúdiť doplnenie návrhu na zastavenie exekúcie.
3.1 Povinná sa vyjadrila aj k zmluve o úvere, ktorú považovala za zmluvu spotrebiteľskú; namietla, že veriteľ nedodržal povinnosti vyplývajúce mu z ustanovenia § 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Zároveň bola toho názoru, že medzi zmluvnými stranami nebola uzatvorená zmluva o úvere v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, ale zmluva o pôžičke ako reálny kontrakt podľa ustanovenia § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Povinná taktiež poukázala na nemožnosť zmeny či úpravy úverovej zmluvy ako aj na bežnú prax oprávneného pri uzatváraní obdobných úverových zmlúv, v ktorých označoval klientov ako podnikateľské subjekty. Poukazujúc na ustanovenie § 17 ods.3 zákona o spotrebiteľských úveroch povinná konštatovala, že v čase uzatvorenia úverovej zmluvy nebolo možné splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.
4. Oprávnený v písomnom vyjadrení (replika) uviedol, že zmluva o úvere bola uzatvorená podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom inej kvalifikácie právnej povahy zmluvy sa dodatočne nemožno dovolávať. Zopakoval, že povinná neuzatvorila zmluvu ako spotrebiteľka; v zmluve bola označená obchodným menom a identifikačným číslom a úver jej bol poskytnutý na účel podnikania. Pokiaľ ide o povinnosť doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie do 30 dní odo dňa účinnosti ustanovení § 243f Exekučného poriadku, oprávnený mal za to, že konštatovanie súdu prvej inštancie, že doplnenie bolo potrebné v lehote 30 dní doručiť priamo exekučnému súdu, nemá oporu v zákone.
5. K vyjadreniu oprávneného podala písomné vyjadrenie (duplika) povinná, ktorá zotrvala na svojom predchádzajúcom podaní; s tvrdeniami oprávneného sa nestotožnila.
6. Skôr než Krajský súd v Banskej Bystrici, konajúci ako súd odvolací, pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozhodnutia, zaoberal sa tým, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné.
7. Podľa § 9a ods.1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7.1 Podľa § 355 ods.2 C.s.p., proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
7.2 Podľa § 386 písm.c) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
8. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. bol dňa 18.12.2014 poverený vykonaním exekúcie. Z verejne dostupných zdrojov je odvolaciemu súdu známe, že JUDr. Rudolf Krutý, PhD. bol s účinnosťou ku dňu 31.10.2023 odvolaný z funkcie súdneho exekútora a jeho nástupcom sa stal JUDr. Ladislav Jakubec, so sídlom Zámocká 30, Bratislava, preto ho odvolací súd označil v záhlaví tohto rozhodnutia.
9. V priebehu exekučného konania bol prijatý zákon č. 438/2015 Z.z., platný a účinný od 23.12.2015; týmto bol doplnený Exekučný poriadok o ustanovenia § 39 ods.4 a § 243f; ustanovením § 243f ods.1 bola oprávnenému uložená povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie o rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným, ak je exekúcia vedená na podklade exekučného titulu, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Z obsahu zákonného ustanovenia vyplýva, že túto povinnosť mal oprávnený bez ohľadu na to, kedy právny vzťah medzi zmluvnými stranami vznikol ako aj bez ohľadu na skutočnosť, či bol povinný fyzickou osobou podnikateľom alebo nepodnikateľom, pretože až po doplnení návrhu na vykonanie exekúcie by mohol súd posúdiť, či vzťah medzi zmluvnými stranami je alebo nie je vzťahom spotrebiteľským.
9.1 Exekučným poriadkom učená lehota na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa ustanovenia § 39 ods.4 Exekučného poriadku bola 30 dní; začala plynúť dňa 24.12.2015 a uplynula dňa 22.1.2016. Pre prípad nesplnenia povinnosti danej ustanovením § 243f ods.1 v spojení s § 39 ods.4 sankcionuje Exekučný poriadok oprávneného zastavením exekúcie (§ 243f ods.5).
9.2 Hoci ustanovenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu, alebo súdnemu exekútorovi), z napadnutého uznesenia vyvoditeľný právny záver okresného súdu, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, považuje ústavný súd za ústavne udržateľný, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor. (pozri uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 774/2016 zo dňa 27. októbra 2016; obdobne aj v uzneseniach Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 752/2016 zo dňa 8. novembra 2016 a sp.zn. III. ÚS 564/2016 zo dňa 13. septembra 2016). Z obsahu spisu vyplýva, že doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie bolo súdu prvej inštancie doručené až dňa 8.4.2016.
9.3. Vzhľadom k tomu, že oprávnený v lehote 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z. neopísal rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou tak, ako to predpokladá ustanovenie § 39 ods.4 Exekučného poriadku, exekučný súd postupom podľa § 243f ods.5 Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
10. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd následne skúmal, či proti uzneseniu o zastavení exekúcie podľa § 243f ods.5 Exekučného poriadku je prípustné odvolanie.
10.1 Odvolací súd konštatuje, že Exekučný poriadok nemá vlastnú právnu úpravu odvolacieho konania, preto sa v exekučných konaniach aplikuje právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 355 a nasl. Civilného sporového poriadku. Z ustanovenia § 355 ods.2 C.s.p. vyplýva, že odvolanie proti uzneseniu je prípustné len vtedy, ak to pripúšťa zákon. Taxatívny výpočet uznesení, proti ktorým je odvolanie
prípustné, je vymedzený v ustanovení § 357 C.s.p. Nakoľko je exekučné konanie upravené v Exekučnom poriadku, ktorý je vo vzťahu k Civilnému sporovému poriadku lex specialis, niektoré uznesenia typické pre exekučné konanie nie sú v ustanovení § 357 C.s.p. zahrnuté, pretože v klasickom sporovom konaní sa nevyskytujú; rozhodujúce preto podľa ustanovenia § 355 ods.2 C.s.p. bude, či odvolanie pripúšťa Exekučný poriadok. Tento však pri uznesení vydanom podľa ustanovenia § 243f ods.5 odvolanie výslovne nepripúšťa (na rozdiel od iných uznesení vydaných napr. podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm.a/, b/, f/ až h/, k/ až m/ Exekučného poriadku), preto podľa ustanovenia § 355 ods.2 C.s.p. platí, že odvolanie proti takémuto uzneseniu nie je prípustné, v dôsledku ktorej skutočnosti musel odvolací súd odvolanie oprávneného podľa ustanovenia § 386 písm.c) C.s.p. odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.
11. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že súd prvej inštancie účastníkov konania nesprávne poučil o práve podať odvolanie proti uzneseniu o zastavení exekúcie postupom podľa ustanovenia § 243f ods.5 Exekučného poriadku (v poučení uviedol, že odvolanie je možné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia), pretože Civilný sporový poriadok v ustanovení § 362 ods.3 poskytuje účastníkom konania ochranu len v prípade nesprávneho poučenia o neprípustnosti odvolania.
12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).