Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/492/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou, v právnej veci žalobkyne: Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. Q. XXXX/XX, R., zastúpená Mgr. Juraj Vlkovič, advokát, Tomášikova 26, Bratislava proti žalovaným: 1. C.O.R., s.r.o., Kapitulská č. 12, Banská Bystrica, IČO: 45 000 646, 2. ADMIN CREDIT, s.r.o., Revoluční 1403/28, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 04 050 932, zastúpený Advokátskou kanceláriou L.I.B. legal s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 47 237 546, o určenie vlastníctva a iné, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa v celom rozsahu zamieta.

II. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 07.10.2015 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že zmluva o pôžičke uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade zo dňa 12.05.2014 je neplatná. Žalobkyňa sa zaväzuje doplatiť zostávajúcu dlžnú sumu, ktorá ku dňu podania žaloby predstavovala sumu 12.170,- Eur v mesačných splátkach po 200,- Eur, pričom je žalovaný povinný s okamžitou platnosťou zrušiť záložné právo na predmet záložného práva špecifikovaný v bode 2.1 Zmluvy o pôžičke.

2. Podaním zo dňa 27.11.2015 žalobkyňa upravila text požadovaného petitu tak, že sa domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že zmluva o pôžičke uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným zo dňa 12.05.2014 je neplatná. Žalobkyňa sa zaväzuje doplatiť zostávajúcu dlžnú sumu, ktorá ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 12.170,- Eur v mesačných splátkach po 200,- Eur, pričom je žalovaný povinný s okamžitou platnosťou zrušiť kúpnopredajnú zmluvu na uvedený byt na uliciXX..

3. Na základe výzvy OS BA IV zo dňa 02.12.2015 žalobkyňa opätovne upravila požadovaný petit rozsudku nasledovne:

4. Zmluva o pôžičke medzi žalobkyňou a žalovaným uzavretá dňa 12.05.2014 je neplatná, pričom žalovaný je povinný s okamžitou platnosťou zrušiť kúpnopredajnú zmluvu na byt na ulici F. Q. č. XX/ XXXX, 5. posch., byt č. XX, na parc. č. 2802-2804, ktorého vlastníkom je na základe Kúpnopredajnej zmluvy V-7207/12 zo dňa 27.04.2012 žalobkyňa. Žalobkyňa sa zaväzuje doplatiť zostávajúcu dlžnú sumu, ktorá ku dňu 21.12.2015 predstavuje sumu 12.170,- Eur v mesačných splátkach po 200,- Eur.

5. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.02.2017 žalobkyňa navrhla, aby do súd pripustil, aby do konania pristúpil ako žalovaný v 2. rade subjekt:

- spoločnosť ADMIN CREDIT, s.r.o., Revoluční 1403/28, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 04 050 932.

6. Návrh na pristúpenie uvedenej spoločnosti do konania odôvodnila tým, že dňa 17.09.2015 bola medzi žalovaným a spoločnosťou F. V., a.s., U.. E. XX/XXXX, D., IČO: XX 975 775, uzavretá zmluva o záložnom práve č. 134/15, predmetom ktorej bola dohoda zmluvných strán o zriadení záložného práva k predmetnému bytu na zabezpečenie pohľadávky spoločnosti F. credit, a.s. z úverovej zmluvy voči žalovanému. 7. Dňa 11.12.2015 bola medzi F. credit a.s. a spoločnosťou ADMIN CREDIT, s.r.o., Revoluční 1403/28, Praha, IČO: 04050932, uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky a dňa 15.02.2016 jej dodatok č. 1.

8. Na základe uvedeného má spoločnosť ADMIN CREDIT s.r.o., na predmetný byt zriadené záložné právo podľa V 25426/15.

9. Nakoľko však žalovaný v 1. rade nebol oprávnený zriadiť záložné právo k predmetnému bytu, keď nie je jeho vlastníkom, táto zmluva o zriadení záložného práva je neplatná a na základe nej žiadne záložné právo nevzniklo.

10. Súčasne žalobkyňa zistila, že dňa 08.02.2017 sa na návrh navrhovateľa dražby - ADMIN CREDIT s.r.o., uskutoční dražba predmetného bytu, pričom dražobníkom je spoločnosť D. XX. Súčasne, s.r.o., V. 1, D., IČO: XX XX9 8XX.

11. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.02.2017 žalobkyňa tiež navrhla, aby súd pripustil zmenu žaloby tak, že aktuálny petit znie:

a) žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 5. posch. bytového domu súp. č. XXXX na Ľ. Q. XX v Bratislave, m. č. Dúbravka, postaveného na parc. reg. ,,C“ č. XXXX, parcele reg. ,,C“ č. XXXX a parc. reg. ,,C“ č. XXXX a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 3077/378930, zapísaného zapísaného katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava pre k.ú Dúbravka na LV č. XXXX,

b) zmluva o zriadení záložného práva k bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 5. poschodí bytového domu, súp. č. XXXX, na ulici Ľ. Q. XX v Bratislave, m.č. N., postaveného na parc. reg. „C“ č. XXXX, parcele reg. ,,C“ č. XXXX a parc. reg. ,,C“ č. XXXX a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 3077/378930, zapísaného zapísaného katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava pre k.ú N. na LV č. XXXX, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod V- 25426/15 zo dňa 14.10.2015, je neplatná a záložné právo na jej základe nevzniklo.

12. Návrh na zmenu žaloby žalobkyňa odôvodnila tým, že nikdy nemala vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu na predmetný byt a teda v prípade kúpnej zmluvy na základe ktorej bol predmetný byt prevedený do vlastníctva žalovaného ide o neplatný právny úkon. Dňa 17.09.2015 bola medzi žalovaným a spoločnosťou F. credit a.s., U.. E. XX/XXXX, D., IČO: XX 975 775, uzavretá zmluva o záložnom práve č. XX4/15, predmetom ktorej bola dohoda zmluvných strán o zriadení záložného práva k vyššie uvedenému bytu na zabezpečenie pohľadávky spoločnosti F. credit, a.s. z úverovej zmluvy voči žalovanému. Dňa 11.12.2015 bola medzi F. credit a.s. a spoločnosťou ADMIN CREDIT, s.r.o., Revoluční 1403/28, Praha, IČO: 04050932, uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky a dňa 15.02.2016 jej dodatok č. 1. Na základe uvedeného má spoločnosť ADMIN CREDIT s.r.o., na predmetný byt zriadené záložné právo podľa V 25426/15. Nakoľko však žalovaný nebol oprávnený zriadiť záložné právo k predmetnému bytu, keď nie je jeho vlastníkom, táto zmluva o zriadení záložného práva je neplatná a na základe nej žiadne záložné právo nevzniklo. Súčasne žalobkyňa zistila, že dňa 08.02.2017 sa na návrh navrhovateľa dražby

- ADMIN CREDIT s.r.o., uskutoční dražba predmetného bytu, pričom dražobníkom je spoločnosť D. XX. Súčasne, s.r.o., V. 1, D., IČO: XX XX9 8XX.

XX. Uznesením zo dňa 06.03.2017 č.k. súd pripustil pristúpenie ďalšieho subjektu do konania na strane žalovaného a tiež pripustil zmenu žaloby.

14. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobu navrhuje zamietnuť ako nedôvodnú. Žalobkyňa bola vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Žalobkyňa uzavrela so spoločnosťou F. credit,

a.s. zmluvu o úvere, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver, ktorý bol zabezpečený zriadením záložného práva k bytu v prospech spoločnosti F. credit, a.s. Žalovaný v 1. rade uzatvoril dňa 04.04.2014 so spoločnosťouE.., ktorej konateľom bol pán E. rámcovú zmluvu o sprostredkovaní nehnuteľností. Spoločnosť sa zaviazala, že bude pre žalovaného v 1. rade vykonávať činnosť vyhľadávania a predstavovania nehnuteľností, a vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby žalovanému v 1. rade sprostredkoval kúpu, predaj, prenájom nehnuteľností. Konateľom v spoločnosti I. N. bol H. E.. SpoločnosťE.. kontaktovala v apríli/máji 2014 žalovaného v 1. rade sa ponúkla mu byt žalobkyne na predaj. Byt bol zaťažený záložným právom v prospech veriteľa F. credit, a.s. titulom peňažnej pohľadávky voči žalobkyni. Byt bol ponúkaný za kúpnu cenu 50.000 eur. Žalobkyňa uzatvorila so žalovaným v 1. rade dňa 12.05.2014 kúpnu zmluvu, ktorou previedla byt do výlučného vlastníctva žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade riadne uhradil kúpnu cenu. Na základe úhrady bolo záložné právo v prospech spoločnosti F. credit, a.s. vymazané z LV č. XXXX, rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor. Žalovaný v 1. rade nemal žiadnu vedomosť o zmluve o pôžičke, ktorú predložil pán E., t.č. konateľ spoločnostiE.., dňa 15.05.2014 žalobkyni. Žalovaný v 1. rade túto pôžičku nepodpísal, nesplnomocnil žiadnu osobu na podpis tejto zmluvy v mene žalovaného v 1. rade a žiadnu pôžičku žalobkyni neposkytol. Má za to, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným v 1. rade a žalobkyňou bola uzavretá v zákonom stanovenej forme, neobsahujúc hmotnoprávne ani procesnoprávne vady, ktoré by mohli spôsobiť jej neplatnosť. Kúpna zmluva je platným právnym úkonom.

15. Žalovaný v 2. rade v zastúpení právnej zástupkyne na pojednávaní predniesol, že žalobu navrhuje zamietnuť, keď nie sú splnené procesné podmienky, aby súd mohol vyhovieť žalobe o určenie vlastníckeho práva a súčasne žalobkyňa nepreukázala, z akého osobitného predpisu má podľa § XX7 písm. d) vyplývať potreba určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva a rovnako žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na určení, že záložné právo na jej základe nevzniklo, obzvlášť za situácie, že táto záložná zmluva už nie je zapísaná ani v katastri nehnuteľností.

16. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o pôžičke a zriadení záložného práva zo dňa 12.05.2014, rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor zo dňa 05.06.2014, výpisom z LV č. XXXX zo dňa 17.08.2012, kúpnou zmluvou zo dňa 12.05.2014, výpisom z LV č. XXXX zo dňa 26.09.2016, výpisom z OR zo dňa 28.09.2016, výpisom z LV č. XXXX zo dňa XXXX, výpisom z LV č. XXXX zo dňa 01.02.2017, oznámením o dobrovoľnej dražbeXX.XX.XXXX,zo dňa 19.12.2016, zmluva o záložnom práve č. XX4/15 zo dňa 17.09.2015, rozhodnutím Okresného úradu BA katastrálneho odboru zo dňa 14.10.2015, úverovou zmluvou č. XX4/15 zo dňa 17.09.2015, zmluvou o záložnom práve č. XX4/15 zo dňa 17.09.2015, výpis z LV č. XXXX zo dňa 07.06.2019, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

17. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 12.05.2014 súd zistil, že predmetom zmluvy o pôžičke uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v I. rade bola suma 15.000,- eur. Súčasne bola medzi zmluvnými stranami uzavretá zmluva o zriadení záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam.

18. Z rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru zo dňa 05.06.2014 súd zistil, že katastrálny úrad povolil vklad vlastníckeho práva do katastra predmetných nehnuteľností v prospech žalovaného v I. rade pod číslom vkladu V11983/14.

19. Z kúpnej zmluvy zo dňa 12.05.2014 súd zistil, že žalobkyňa previedla predmetné nehnuteľnosti na žalovaného v I. rade.

20. Z čiastočného výpisu z LV č. XXXX zo dňa 17.08.2012 súd zistil, že vlastníčkou predmetných nehnuteľností je žalobkyňa. Nehnuteľnosti nadobudla na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod V - 7207/12 zo dňa 27.04.2012.

21. Z čiastočného výpisu LV č. XXXX zo dňa 12.01.2016 súd zistil, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je žalovaným v I. rade, nehnuteľnosti nadobudol kúpnou zmluvou, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod V 11983/14 zo dňa 05.06.2014.

22. Z čiastočného výpisu LV č. XXXX zo dňa 01.02.2017 súd zistil, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je žalovaný v I. rade. V poznámke je uvedené, Oznámenie o začatí výkonu záložného

práva záložným veriteľom - žalovaným v 2. rade zo dňa 23.09.2016 formou dobrovoľnej dražby P - 2600/16 D. XX. Súčasne, s.r.o. IČO :XX4 98 XX, na byt č. XX, 5. posch., vchod Ľ. Q. XX, .

23. Z oznámenia o dobrovoľnej dražbe zo dňa 19.12.2016 súd zistil, že dátum konania dražby bol stanovený na deň 08.02.2017, dražobníkom bola spoločnosť D. XX. Súčasne, s.r.o. a navrhovateľom dražby bol žalovaný v 2. rade.

24. Z úverovej zmluvy č. XX4/15 zo dňa 17.09.2015 uzavretej medzi spoločnosťou F. credit. a.s. ako veriteľom a žalovaným v 1. rade ako dlžníkom súd zistil, že na základe tejto zmluvy sa veriteľ zaviazal dlžníkovi poskytnúť nebankový podnikateľský úver vo výške 25.000,- eur.

25. Z výpisu LV č. XXXX zo dňa 17.06.2019 súd zistil, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je G.. K. L., bytom XX/X.

26. Zo zmluvy o záložnom práve č. XX4/15 zo dňa 17.09.2015 súd zistil , že obsahom tejto listiny je Zmluva o zriadení záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam, na základe pohľadávky veriteľa F. credit a.s. z úverovej zmluvy voči dlžníkovi - žalovanému v 1. rade.

27. Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

28. Podľa § XX7 (ďalej len C.s.p), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä

a) o splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu,

c) o určení, či tu právo je alebo nie je , ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

29. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je zákonom stanoveným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby a základnou podmienkou prípustnosti vecného prejednania určovacej žaloby.

30. Určovacou žalobou sa možno domáhať vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívne určenie) alebo tu nie je (negatívne určenie), pokiaľ má navrhovateľ na takomto určení naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že bez tohto určenia by bolo ohrozené právo žalobcu, alebo bez tohto určenia by sa stalo jeho právne postavenie neistým a výrok súdu o určení toto ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom vzťahu navrhovateľa odstraňuje bez toho, aby ukladal splnenie nejakej povinnosti. Naliehavý právny záujem na určení je potom daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť.

31. Určovacia žaloba má teda preventívnu povahu a má za účel poskytnúť ochranu právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho stavu alebo práva, nie je preto opodstatnená tam, kde právny vzťah alebo právo už boli porušené a kde je preto právnym prostriedkom ochrany právneho vzťahu alebo práva žaloba na plnenie. V prípade, ak možno žalovať splnenie povinnosti, môže však byť naliehavý právny záujem na určení daný vtedy, ak sa určovacou žalobou vytvorí pevný základ pre právne vzťahy medzi účastníkmi sporu a predíde sa tak prípadným ďalším žalobám o plnenie alebo ak žaloba o plnenie nerieši a ani nemôže riešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu alebo práva.

32. Určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná v prípade právnych vzťahov k nehnuteľnostiam z dôvodu, že rozsudok vyhovujúci žalobe je spôsobilým podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu

vlastníckych práv v katastri nehnuteľností, kedy je určovacia žaloba nevyhnutne potrebná pre zosúladenie skutočného právneho stavu so stavom evidovaným v katastri nehnuteľností. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktorý v konaní ide, alebo koho právneho postavenia sa sporný právny vzťah alebo právo týka. V konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sú nositeľmi práv a povinností, o ktoré v konaní ide, ten, kto tvrdí, že je vlastníkom nehnuteľností odlišným od osoby zapísanej v katastri nehnuteľností, a ten, kto je ako vlastník nehnuteľnosti evidovaný v katastri nehnuteľností.

33. Podľa výkladu ust. existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, a preto aj eventuálna nutnosť v konkrétnom návrhu tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva jeho existencia, je u všetkých určovacích návrhov, kladných aj záporných jednou z nevyhnutných podmienok toho, aby bolo súdu umožnené nielen v rozsudku meritórne návrhu vyhovieť, ale aj žalobu vecne prejednať, tj. posudzovať právny vzťah alebo právo, ktorého určenie (pozitívne alebo negatívne) sa navrhuje, pričom tento právny záujem musí existovať aj v čase, kedy súd vyhlasuje rozsudok vo veci ( O.s.p). Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva, v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem, zaťažuje navrhovateľa.

34. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o určovací návrh, súd skúmal či žalobkyňa má na požadovanom určení naliehavý právny záujem.

35. Žalobkyňa naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodňovala jej právom na účinný prostriedok nápravy neoprávneného zásahu do jej vlastníckeho práva.

36. Žalobkyňa tvrdila, že je vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom dražby konanej dňa 19.12.2016 a domáha sa z tohto dôvodu určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam.

37. Existenciu naliehavého právneho záujmu je potrebné posudzovať vo vzťahu k požadovanému určeniu, teda v danom prípade k určeniu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

38. Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

39. Podľa o dobrovoľných dražbách, v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Toto právo zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa konania dražby.

40. Podľa § 21 ods. 3 cit. zákona, súd určí neplatnosť dražby, ak je na tom naliehavý právny záujem.

41. Podľa vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

42. Podľa všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

43. Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neoprávnene zadržuje. Obdobné právo má ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

XX. Dražba je procesom, pri ktorom dochádza k originálnemu spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva vydražiteľom.

45. Vlastnícke právo možno nadobudnúť derivatívnym (odvodeným) alebo originálnym spôsobom. Kým pri derivatívnom spôsobe nadobudnutia vlastníctva nadobúdateľ odvodzuje svoje právo od právneho predchodcu, pri originálnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva tomu tak nie je.

46. Podľa , konkrétne podľa § XX2 ods. 1, možno vlastníctvo nadobudnúť zmluvou (kúpnou, darovacou alebo inou), dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe

iných skutočností ustanovených zákonom. V tejto súvislosti je najskôr potrebné vyriešiť otázku, či na dražbe dochádza medzi pôvodným vlastníkom dražby a vydražiteľom k uzavretiu zmluvy alebo na dražbe dochádza k nadobudnutiu práva osobitnou právnou skutočnosťou. Čo sa týka charakteru dražby je dôležité spomenúť, že hlavne v deväťdesiatich rokoch minulého storočia došlo na pôde odbornej verejnosti (hlavne v Českej republike) k pomerne rozsiahlym diskusiám a sporom o tom, či sa dá dražba považovať za zmluvu alebo nie. Podľa názoru súdu dražba zmluvou nie je ani napriek tomu, že táto je vykonávaná na základe dvojstranného právneho úkonu (zmluva o vykonaní dražby). Pri dražbe je určujúce, že ide o špecifické konanie (čo vyplýva aj zo zákonnej definície dobrovoľnej dražby) a nie len o jediný právny úkon. Dochádza pri nej síce k prejavom vôle, a to tak na strane navrhovateľa dražby (vôľa predať), ako aj na strane účastníkov dražby (vôľa kúpiť, resp. nadobudnúť vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby), avšak toto dvojstranné konanie nemožno považovať za právny úkon zložený z dvoch vzájomných a obsahovo rovnakých prejavov vôle. Vôľové prejavy uskutočňované oboma stranami totiž nie sú vzájomné. Účastník dražby (osoba oprávnená robiť podanie) neprijíma ponuku, ale sám ponúka cenu za predmet dražby. Nakoniec z hľadiska ustanovenia sa za návrh na uzavretie zmluvy považuje prejav vôle určený jednej alebo viacerým určitým osobám. Prejav vôle navrhovateľa dražby však nesmeruje voči jednej alebo viacerým určitým osobám, nakoľko licitátor sa na dražbe obracia na vopred neurčený okruh osôb.

47. Vzhľadom na uvedené, možno dražbu označiť za osobitný proces sui generis, prostredníctvom ktorého, za zákonom stanovených podmienok, dochádza k nadobudnutiu vlastníckeho práva, resp. iného práva na základe inej právnej skutočnosti stanovenej zákonom (§ XX2 ods. 1 ). Touto právotvornou skutočnosťou je príklep. Dražbu ale nemožno v žiadnom prípade zúžiť len na jej výsledok, či dokonca len na príklep. Ak hovoríme o dražbe, hovoríme o konaní, ktoré je zákonom ustanovenou postupnosťou krokov a vedie k speňaženiu predmetu dražby. Nie je však vylúčené (a na to pamätá aj zákonná definícia), že k príklepu na dražbe vôbec nedôjde, avšak táto sa platne uskutoční a ukončí. Ide o prípad, kedy nie je urobené ani najnižšie podanie.

48. Na dobrovoľnej dražbe dochádza k nadobudnutiu vlastníctva na základe inej právnej skutočnosti, ktorou je príklep. Príklepom sa podľa zákona o dobrovoľných dražbách rozumie úkon licitátora, spočívajúci v klepnutí kladivkom, čím za splnenia zákonom ustanovených podmienok dochádza k prechodu vlastníckeho práva na osobu, ktorej bol príklep udelený, t. j. na osobu vydražiteľa. Príklep je treba považovať za inú právnu skutočnosť, nakoľko licitátor je ho povinný zo zákona udeliť tomu, kto urobil najvyššie podanie, ak nikto z účastníkov dražby neurobí vyššie podanie ani po tretej výzve licitátora (čo je dané ex lege nemožno spájať s prejavom vôle tak, ako ju chápe ).

49. Súd poukazuje na skutočnosť, že uzavretie zmluvy o vykonaní dražby, ako aj podstatné náležitosti tejto zmluvy upravuje ustanovenie , ktoré v odseku 7 ustanovuje, že ak zmluva uzavretá medzi navrhovateľom dražby a dražobníkom neobsahuje náležitosti ustanovené týmto zákonom je neplatná.

50. Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že v tomto konaní, v ktorom sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom dražby, nemožno posudzovať, ani určovať platnosť, resp. neplatnosť dražby, ktoré určenie by malo vplyv na právne postavenie žalobcu, keď otázku platnosti dražby možno posudzovať len v osobitnom konaní, začatom na návrh o určenie neplatnosti dražby podľa § 21 ods. 2 cit. zákona.

51. Z listu vlastníctva č.XXXX súd zistil, že vlastníkom predmetného bytu je G.. K. L., ktorý nehnuteľnosť nadobudol po vykonaní dobrovoľnej dražby od vydražiteľa Ing. K.a L.a, nar. XX.XX.XXXX, bytom sídlisko XX/X,, a to na základe darovacej zmluvy V- 23936/17 zo dňa 24.08.2017. A, pretože v konaní o určenie vlastníctva žaloba musí smerovať proti všetkým vlastníkom zapísaným v katastri nehnuteľností, pričom žaloba voči G.. K.ovi L.ovi podaná nebola, žalovaní v 1. a 2. rade nie sú ani vecne pasívne legitimovaní.

52. V prípade, ak by bolo možné v inom konaní ako v konaní o určenie neplatnosti dražby, začatom na základe určovacej žaloby podanej v zákonom určenej lehote preskúmavať neplatnosť dražby, vrátane jednotlivých právnych úkonov s ňou súvisiacich, nastala by právna neistota pre všetkých prípadných ďalších dobromyseľných vlastníkov draženej nehnuteľnosti, ktorí majú rovnaký nárok na ochranu ich vlastníckych práv, ako pôvodný vlastník. Príklep licitátora na dobrovoľnej dražbe je nadobudnutie

vlastníctva formou prechodu práva na základe inej skutočnosti v zmysle § XX2 . Takýto prechod práva je teda právnou skutočnosťou, ktorú nie je možné preskúmavať v rámci iného konania ako konania upraveného v a Pokiaľ v osobitnom konaní o určenie neplatnosti dražby, v ktorom žaloba musí byť podaná v trojmesačnej prekluzívnej lehote počítanej od konania dobrovoľnej dražby, súd neurčí neplatnosť dražby, nemôže nikto - ani súd spochybňovať prechod práva na dobrovoľnej dražbe. Neplatnosť dobrovoľnej dražby teda môže vysloviť súd iba v občianskom súdnom konaní, ktoré začalo podaním návrhu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v zmysle Otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže súd posudzovať v inom konaní než v konaní podľa uvedeného ustanovenia, a to ani ako otázku prejudiciálnu (predbežnú).

53. Na základe týchto skutočností, s poukazom na vykonané dokazovanie, citované zákonné ustanovenia a platnú judikatúru, súd dospel k záveru, že návrhu žalobkyne na určenie vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam nebolo možné vyhovieť.

54. Pokiaľ sa jedná o žalobný návrh, ktorým sa žalobkyňa domáhala určenia, že zmluva o zriadení záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam je neplatná a záložné právo na jej základe nevzniklo, ani tomuto návrhu žalobkyne nebolo možné vyhovieť.

55. Vzhľadom k tomu, že aj v tomto prípade sa jedná o určovaciu žalobu, súd opätovne skúmal, či žalobkyňa má na požadovanom určení naliehavý právny záujem.

56. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle , musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996), (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012, sp. zn. ).

57. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). Ak žalobca svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení nepreukáže(nevysvetlí, neosvedčí), predstavuje nedostatok naliehavého právneho záujmu samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovacia žaloba nemôže obstáť, a ktorý sám osobe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu žaloby (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

58. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozsudku sp. zn. , ale aj sp. zn. a uznesení sp. zn. , uviedol, že určovací návrh nie je spravidla opodstatnený vtedy, ak ním požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo, teda najmä vtedy, ak vyriešenie predbežnej otázky ešte neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva. Ak napríklad právna otázka platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k existencii práva alebo povinnosti, nie je spravidla daný naliehavý právny záujem na vyriešení (určení) tejto predbežnej otázky, a to najmä vtedy, keď takáto predbežná otázka nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah sporného právneho vzťahu alebo práva.

59. Žaloba bola podaná za účinnosti . S poukazom na znenie § XX7písm. d/ už žaloba o určenie neplatnosti záložnej zmluvy nie je prípustná, pretože z osobitného predpisu nevyplýva možnosť domáhať sa určenia neplatnosti záložnej zmluvy.

60. Aj z uvedeného dôvodu tejto časti žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti záložnej zmluvy, s poukazom na zmenu právnej úpravy súd vyhovieť nemohol.

61. Napokon nebolo možné vyhovieť ani návrhu žalobkyne, ktorým sa domáhala určenia, že záložné právo na základe zmluvy zo dňa 17.09.2015, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod V- 25426/15 zo dňa 14.10.2015, nevzniklo.

62. V súčasnosti je vlastníkom predmetných nehnuteľností G.. K. L., bytom sídlisko XX/X,. Žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem ani na požadovanom určení, že záložné právo na základe zmluvy zo dňa 17.09.2015, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod V- 25426/15 zo dňa 14.10.2015, nevzniklo, obzvlášť za situácie, že táto záložná zmluva už nie je zapísaná v katastri nehnuteľností.

63. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Tieto súd videl v povahe a okolnostiach sporu, nepriaznivých osobných pomeroch strany žalobkyne a v neposlednom rade iné rozhodnutie o trovách konania by bolo podľa názoru súdu aj v rozpore s dobrými mravmi.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonatelné rozhodnutie, môže oprávnený požiadať o exekúciu v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti(Exekučný poriadok).