Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-86-2019.pdf
PDF · 125.24 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/86/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
E. súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcov: 1/ G. E., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, 2/ Z. E., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom Z. XXX/XX, H., obaja práv. zast.: JUDr. Dušan Serek, advokát so sídlom H. M. XXX/XX, H., proti žalovaným: 1/ MUDr. N. E., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, H., 2/ Ing. A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, 3/ G. N., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, H., 4/ Mgr. G. Q., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, Q., všetci práv. zast.: Mgr Gabriel Vons, advokát so sídlom E. XXX, H., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcov v rade 1/ a 2/ a o odvolaní žalovaných v rade 1/ až 4/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 8C/138/2014 - 344 zo dňa 04.12.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcov a rozhodol, že žalovaným 1/ až 4/ náhradu trov konania nepriznáva. Žalobcovia v 1/ rade a v 2/ rade žalobou podanou prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 31.10.2014 žiadali: 1. Zrušiť podielové spoluvlastníctvo žalobcov v 1/ a 2/ a žalovaných v 1/ až 4/ rade k stavbe - rodinnému domu so s. č. XXX, postavenom na pozemku KN-C parcela č. 1391/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 117 m2 zapísanom na LV č. XXX, k.ú. a obec H. pod B2 na žalobkyňu v 1/ rade v spoluvlastníckom podiele 1/8-ina, pod B3 na žalobcu v 2/ rade v spoluvlastníckom podiele 3/8-iny, pod B4 na žalovanú v 1/ rade v spoluvlastníckom podiele 1/8-ina, pod B5 na žalovaného v 2/ rade v spoluvlastníckom podiele 1/8-ina, pod B6 na žalovanú v 3/ rade v spoluvlastníckom podiele 1/8-ina a pod B7 na žalovanú v 4/ rade v spoluvlastníckom podiele 1/8-ina. 2. Byt č. X umiestnený na prízemí rodinného domu s. č. XXX pozostávajúci z dvoch obytných miestností, kuchyne, WC a chodby spolu s príslušenstvom bytu nachádzajúcom sa v suteréne rodinného domu pozostávajúcom z dvoch miestností označených ako práčovňa a kotolňa ako budú špecifikovane v znaleckom posudku prikazuje do podielového spoluvlastníctva žalovaných v 1/ až 4/ rade, pre každého v spoluvlastníckom podiele po 1-ine. Byt č. X umiestnený na prvom poschodí rodinného domu so súp. č. XXX pozostávajúci z 3 obytných miestností, kuchyne, WC s kúpeľňou, chodbou a vnútorným schodiskom spolu s príslušenstvom bytu nachádzajúcom sa v suteréne rodinného domu pozostávajúcom z dvoch miestnosti využívaných ako garáž a špajza tak ako budú špecifikované v znaleckom posudku prikazuje do podielového spoluvlastníctva žalobkyne v 1/ rade v spoluvlastníckom podiele 2/8-iny a žalobcu v 2/ rade v spoluvlastníckom podiele 6/8-in. 3. Sporové strany sú povinná strpieť vykonávanie stavebných úprav v popísanom rozsahu a na celkových nákladoch sú povinní podieľať sa: žalobkyňa v 1/ rade v podiele 1/8- ina, žalobca v 2/ rade v podiele 3/8-iny, žalovaná v 1/ rade v podiele 1/8-ina, žalovaný v 2/ rade v podiele
1/8-ina, žalovaná v 3/ rade v podiele 1/8-ina a žalovaná v 4/ rade v podiele 1/8-ina. 4. Zároveň žiadali, aby žalovaným v 1/ až 4/ rade bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania na účet právneho zástupcu. V priebehu konania súd pripustil zmenu žaloby. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil nasledovný skutkový stav, ktorý bol preukázaný a nevyvrátiteľný predloženými listinnými dôkazmi: Sporové strany sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľností - rodinnému domu so s. č. XXX, postavenom na pozemku KN-C parcela č. 1391/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 117 m2 zapísanom na LV č. XXX, k.ú. a obec H. žalobkyňa v 1/ rade v podiele 1/8-ina, žalobca v 2/ rade v podiele 3/8-iny, žalovaná v 1/ rade v podiele 1/8-ina, žalovaný v 2/ rade v podiele 1/8-ina, žalovaná v 3/ rade v podiele 1/8-ina a žalovaná v 4/ rade v podiele 1/8-ina. Rodinný dom bol postavený na základe stavebného povolenia - rozhodnutia o prípustnosti stavby sp. zn. 1443/1973-327-A-10-1548/76-328-V-5 z 4.11.1976 vydanom Radou MsNV H. pre stavebníkov E. E. s manželkou a Z. E., a to ako dvojbytovka s tým, že byt na prízemí bude užívať E. E. s manželkou a byt na poschodí bude užívať Z. E.. Predmetné rozhodnutie bolo vydané na základe žiadosti označených stavebníkov z 02.11.1976 doručenej MsNV H. dňa 04.11.1976, na základe ktorej žiadali o zmenu projektu rodinného domu tak, že tento bude prevádzkovaný ako dvojbytový s tým, že na prízemí bude byt pre E. E. a na poschodí byt pre Z. E.. Medzi sporovými stranami nebolo sporným, že rodinný dom je užívaný tak, že bytovú jednotku na prízemí užíval E. E. s manželkou, po smrti E. E. iba jeho manželka a bytovú jednotku na prvom poschodí žalobcovia (právni nástupcovia po neb. Z. E.), ktorí spoluvlastnícky podiel v 1- ici rodinného domu, nadobudli dedením sp. zn,. 5D 314/2005. Žalovaní v rade 1/ až 4/ nadobudli spoluvlastnícky podiel v 1-ici rodinného domu na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod sp. zn. V 2622/13 od darkyne E. E., rod. L., ktorá v 1 -ici predmetný rodinný dom vlastnila titulom zaniknutého BSM v 1 -ine a dedením po neb. E. E. v 1-ine, ktoré dedičské konanie bolo ukončené vydaním osvedčenia o dedičstve sp. zn. D 591/96. Žalovaní 1/ až 4/ bytovú jednotku na prízemí neobývajú, prízemie obýva E. E. - pozostalá manželka po neb. E. E., zároveň matka žalovaných 1/ až 4/ a stará matka žalobcu v 2/ rade a svokra žalobkyne v 1/ rade. V súdenej veci okresný súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky, aby podielové spoluvlastníctvo sporových strán k predmetnej nehnuteľnosti bolo zrušené a vyporiadané. Obe sporové strany sa vo svojej podstate zhodli, že by súhlasili so zrušením podielového spoluvlastníctva a jeho následnom vysporiadaní, ale len za predpokladu, že by súd rozhodol o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nimi navrhovaným spôsobom podľa nimi predložených odborných posudkov. Zároveň sa však odmietli finančne podieľať na stavebných úpravách navrhnutých protistranou. Žalobcovia v závere navrhli súdu, že v prípade vyhovenia ich návrhu na vyporiadanie spoluvlastníctva k predmetnej stavbe, budú sa na nákladoch týkajúcich sa stavebných uprav podieľať v rozsahu 100%, následne však opätovne prehodnotili svoje vyjadrenie a uviedli, že by takýto spôsob vyporiadania, že by sa len oni finančne podieľali na stavebných úpravách v rozsahu 100%, považovali za nespravodlivý a žiadali, aby sa na stavebných úpravách podieľali všetci spoluvlastníci podľa výšky podielov. Podľa súdnej judikatúry, pokiaľ by rozdelenie spoločnej veci nebolo uskutočniteľné bez nákladných stavebných úprav, na ktorých by sa odmietali finančne podieľať spoluvlastníci, jednalo by sa o vec reálne nedeliteľnú. Keďže žalobcovia sa vyjadrili, že nie sú ochotní znášať všetky náklady spojené s vynaložením stavebných úprav, a žalovaní sa odmietli podieľať na stavebných úpravách v prípade vyporiadnia podielového spoluvlastníctva rozdelením nehnuteľnosti spôsobom navrhovanými žalobcami, keďže podľa ich spôsobu vyporiadania by boli značne znevýhodnený oproti žalobcom a rovnako žalobcovia odmietali vyporiadať podielové spoluvlastníctvo rozdelením nehnuteľnosti spôsobom navrhovanými žalovanými a finančne sa na takýchto stavebných úpravách podieľať, pričom finančný ekvivalent stavebných úprav, možno aj vzhľadom k oceneniu nehnuteľnosti za m2 na sumu (podľa odborného vyjadrenia) považovať za nákladné, súd predmetnú nehnuteľnosť z pohľadu navrhovaného delenia oboma navrhovaným spôsobmi považoval vec za reálne nedeliteľnú. Keďže prvý spôsob autoritatívneho vyporiadania - rozdelenie nehnuteľností súd nepovažoval za možný, autoritatívne do úvahy prichádzali ďalšie spôsoby vyporiadania, a to prikázanie nehnuteľnosti za primeranú náhradu niektorému zo spoluvlastníkov, prihliadajúc na účelné využitie, prípadne predaj nehnuteľnosti a rozdelenie výťažku. Vzhľadom na to, že sporové strany (žalobcovia na jednej strane a žalovaní na druhej strane) sú spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností v ideálnom podiele (v 1-ici) kritérium veľkosti spoluvlastníckeho podielu nesvedčí žiadnej z nich. V prejednávanej veci za rozhodujúce považoval kritérium účelného využitia veci a pri úvahe o účelnom využití veci prihliadol predovšetkým na skutočnosť, že predmetom sporu je obývaný rodinný dom, stavaný ako dvojbytovka, ktorý je aj reálne od svojho vybudovania užívaný a rozdelený na dve samostatné bytové jednotky a dalo by sa povedať, že užívaný je resp. bol dotknutými stranami sporu, ktoré sa aj podieľali na jeho výstavbe či už finančne, alebo osobne, ale predovšetkým predmetnú nehnuteľnosť považujú za svoj domov, pričom reálnou užívateľkou prízemia tohto domu, ako samostatnej bytovej jednotky je E. E. (matka
žalovaných v rade 1/ až 4/ a zároveň testina a stará matka žalobcov a 1/ a v 2/ rade), ktorá je reálne aj jeho stavebníčkou a tiež je osobou vyššieho veku a strany sporu tak žalobcovia ako aj žalovaní majú k predmetnej nehnuteľnosti vybudovanú citovú väzbu. Pre úplnosť súd uvádza, že v posudzovanom prípade by tak bolo súdne rozhodnutie ďalšími spôsobmi vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti upraveného zákonom v rozpore s dobrými mravmi, priečilo by sa účelu tohto zákona a ani jedna zo strán takýto návrh nepodala a razantne ho odmietli. Vzhľadom na spomínané skutočnosti okresný súd považoval žalobu žalobcov za nedôvodnú a v celom rozsahu ju ako nedôvodnú zamietol. Pri rozhodovaní o trovách konania súd však prihliadol na okolnosti hodné osobitného zreteľa vychádzajúc z ustanovenia § 257 CSP, ktoré spočívajú v okolnostiach súdenej veci, a to v tom, že žalobcovia nemali inú možnosť, ako sa domáhať zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva so žalovanými inak ako cestou súdu a podať tak predmetnú žalobu, pričom žalovaní v priebehu konania taktiež deklarovali, že nemajú záujem na zotrvaní v podielovom spoluvlastníctve a predniesli svoj návrh na jeho zrušenie a vyporiadanie, ktorému súd rovnako nevyhovel.
2. Proti rozsudku okresného súdu podali žalobcovia 1/ a 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie v zákonom stanovenej lehote. Odvolanie podali proti výroku I., ktorým súd žalobu žalobcov zamietol. Záver súdu o nemožnosti reálnej deľby veci žalobcovia považujú za nesprávny. Každá zo sporových strán deklarovala, že je ochotná sa podieľať na stavebných úpravách spoločnej veci podľa svojho vlastného návrhu, bolo vecou súdu, aby v prípade, ak sa prikloní k tomu ktorému, alebo vlastnému, tretiemu spôsobu reálneho rozdelenia veci, autoritatívne uložiť sporovým stranám finančne sa podieľať na s tým spojenými stavebnými úpravami. Tiež uvádzajú, že vzhľadom na cenový odhad nehnuteľnosti nie je predbežný odhad stavebných prác nákladný. Cena stavebných prác k všeobecnej hodnote vyporiadávanej nehnuteľnosti podľa ich názoru vôbec nemožno považovať za zrejmý nepomer. O možnosti reálneho rozdelenia veci svedčia aj znalecké posudky, stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie a tiež to konštatovala súdna znalkyňa Ing. Hutirová na pojednávaní dňa 10.08.2017. Súd prvej inštancie opomenul, že žalobcovia za prevyšujúcu výmeru ich bytovej jednotky navrhli žalovaným finančnú kompenzáciu. Žalobcovia sa domnievajú, že okresný súd nesprávne aplikoval dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré podielové spoluvlastníctvo nevyporiadal. Ak sa žalobcovia 1/ a 2/ s matkou žalovaných dokážu dohodnúť ohľadom platieb za dodávku energií do rodinného domu, nemožno z tohto konštatovať, že by sa nedokázali dohodnúť v prípade reálneho rozdelenia domu na dve bytové jednotky. Žalobcovia niekoľkokrát súdu deklarovali, že sú ochotní si vlastné nové prípojky vybudovať na vlastné náklady, teda pôvodné prípojky by ostali pre bytovú jednotku na prízemí. Súdu nebránilo vec reálne rozdeliť aj iným spôsobom. Za tým účelom žalobcovia súdu navrhovali počas celého konania ustanoviť znalca z odboru stavebníctvo, ktorý by posúdil reálnu deliteľnosť predmetnej nehnuteľnosti na samostatné bytové jednotky, prípadne by posúdil viacero alternatív deľby. Vzhľadom na uvedené navrhujú, aby odvolací súd zmenil výrok I. napadnutého rozsudku tak, ako uvádzajú vo svojom odvolaní.
3. Žalovaní 1/ až 4/ podali prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie proti výroku II. napadnutého rozsudku. V prvom rade majú za to, že samotná skutočnosť, že je vedené konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nezakladá okolnosť hodnú osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP. Ďalej nesúhlasia s názorom súdu, že žalovaní v priebehu konania taktiež deklarovali, že nemajú záujem na zotrvaní v podielovom spoluvlastníctve so žalobcami a predniesli svoj návrh na jeho zrušenie a vyporiadanie, ktorému súd rovnako nevyhovel. Žalovaní počas celej doby trvania sporu žiadali v prvom rade žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaní sa v konaní len bránili a pre prípad, že by súd napriek nimi tvrdeným skutočnostiam dospel k záveru, že je potrebné podielové spoluvlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam zrušiť a tieto reálne rozdeliť, tak prezentovali svoj názor, ako by bolo sporné nehnuteľnosti najvhodnejšie rozdeliť. Toto však nemožno považovať za návrh vo veci samej, ktorému súd taktiež nevyhovel. V neposlednom rade chcú žalovaní poukázať na skutočnosť, že prvostupňový súd sa v odôvodnení Rozsudku priklonil k názorom, ktoré žalovaní prezentovali už v liste zo dňa 13.08.2014 označenom ako „Odpoveď na listy z 31.07.2014
- Návrh na mimosúdne vyporiadanie podielového spoluvlastníctva“ adresovanom právnemu zástupcovi žalobcov, ako aj počas celého súdneho konania, ako dôvody, pre ktoré by mal súd žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietnuť. Na základe vyššie uvedených skutočností majú žalovaní v 1/ až 4/ rade za to, že prvostupňový súd mal pri rozhodovaní o trovách konania postupovať v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP a priznať žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 100%, a to z dôvodu, že žalovaní mali v konaní úspech v celom rozsahu, keďže prvostupňový súd žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol. Žalovaní v 1/ až 4/ rade týmto navrhujú odvolaciemu súdu, aby výrok II. Rozsudku Okresného súdu Námestovo zo dňa 04.12.2018, č. k. 8C/138/2014-344 zrušil a zmenil takým spôsobom, že žalovaným v
1/ až 4/ rade proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov prvostupňového, ako aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
4. Žalobcovia 1/ a 2/ sa k odvolaniu žalovaných 1/ až 4/ písomne nevyjadrili. Žalovaní 1/ až 4/ sa taktiež k odvolaniu žalobcov 1/ a 2/ písomne nevyjadrili.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.
6. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.
10. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolatelia k veci samotnej neuviedli žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podaných odvolaniach a na ktoré poukazovali odvolatelia aj v priebehu prvostupňového konania, odvolania nepovažoval odvolací súd za dôvodné, neuznal opodstatnenosť argumentácie odvolateľov, na ktorých založili svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu, potvrdil ako vecne správny.
11. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:
12. V zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode o zrušení spoluvlastníctva, súd zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
13. Ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka stanovuje nielen možné spôsoby zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale aj záväzné poradie, v ktorom môžu byť použité tieto
jednotlivé spôsoby vyporiadania. Ani prípadný súhlas všetkých účastníkov konania s navrhovaným vyporiadaním nie je dôvodom, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone. Výnimka z uvedenej zásady sa súdnou praxou pripúšťa iba v prípade, keby sa pred súdom uzavrel súdny zmier (tak pred začatím konania, ako aj v jeho priebehu). V takom prípade by si sami spoluvlastníci mohli zvoliť spôsob vyporiadania formou zmieru, ktorý podlieha schváleniu súdu.
14. V prvom rade je súd povinný skúmať, či neprichádza do úvahy reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov. Tento spôsob vyporiadania súd zváži aj v tom prípade, keby návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva obsahoval iný spôsob vyporiadania. Predpokladom použitia tohto spôsobu vyporiadania je reálna deliteľnosť veci, pričom nejde len o faktickú možnosť rozdelenia veci (napr. v prípade budovy nie je prípustné jej horizontálne rozdelenie podľa poschodí, ale len vertikálne delenie) a súlad s právnymi predpismi (napr. stavebnými predpismi). Reálne rozdelenie veci musí korešpondovať výške spoluvlastníckych podielov.
15. Reálne rozdelenie stavby je v zásade možné. Nie je prípustné delenie podľa poschodí a ich častí (horizontálne delenie), ale len delenie vertikálne. Je prípustné len vtedy, ak na základe stavebných úprav urobených podľa stavebných predpisov vzniknú samostatné veci, pričom samostatnosť týchto vecí je daná aj ich funkčnosťou. Na reálne rozdelenie stavby na dve alebo viac samostatných vecí rozdelenie stavebnej parcely geometrickým oddeľovacím plánom nestačí. Stavbu možno reálne rozdeliť len vertikálne. Ak reálne rozdelenie nemožno uskutočniť bez nákladných stavebných úprav, vec treba považovať za reálne nedeliteľnú (R 61/1968, R 45/1991). Za situácie, keď je medzi účastníkmi vedený spor o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, najmä ak má dôjsť k reálnemu rozdelenie budovy, je vykonanie stavebných úprav a zmien účelu užívania časti budovy jedným zo spoluvlastníkov zásahom, ktorý môže ovplyvniť pozíciu týchto spoluvlastníkov ako účastníkov sporu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam (Ro NS ČR z 27.02.2008, sp. zn. 22 Cdo 2918/2005).
16. Obe sporové strany sa v danom prípade zhodli, že by súhlasili so zrušením podielového spoluvlastníctva a jeho následnom vysporiadaní, ale len za predpokladu, že by súd rozhodol o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nimi navrhovaným spôsobom podľa nimi predložených odborných posudkov. Zároveň sa však odmietli finančne podieľať na stavebných úpravách navrhnutých protistranou. Žalobcovia v závere navrhli súdu, že v prípade vyhovenia ich návrhu na vyporiadanie spoluvlastníctva k predmetnej stavbe, budú sa na nákladoch týkajúcich sa stavebných uprav podieľať v rozsahu 100%, následne však opätovne prehodnotili svoje vyjadrenie a uviedli, že by takýto spôsob vyporiadania, že by sa len oni finančne podieľali na stavebných úpravách v rozsahu 100%, považovali za nespravodlivý a žiadali, aby sa na stavebných úpravách podieľali všetci spoluvlastníci podľa výšky podielov. V podanom odvolaní uvádzajú, že cena stavebných prác v odhadovanej výške 2.406 Eur, v prípade návrhu na vyporiadanie spoluvlastníctva navrhovaného žalobcami, k všeobecnej hodnote vyporiadanej nehnuteľnosti vo výške 77.884,81 Eur, nie je v hrubom nepomere. Naproti tomu žalovaní 1/ až 4/ v podanom odvolaní uviedli, že nesúhlasia s názorom súdu, že žalovaní v priebehu konania taktiež deklarovali, že nemajú záujem na zotrvaní v podielovom spoluvlastníctve so žalobcami a predniesli svoj návrh na jeho zrušenie a vyporiadanie, ktorému súd rovnako nevyhovel. Žalovaní počas celej doby trvania sporu žiadali v prvom rade žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaní sa v konaní len bránili a pre prípad, že by súd napriek nimi tvrdeným skutočnostiam dospel k záveru, že je potrebné podielové spoluvlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam zrušiť a tieto reálne rozdeliť, tak prezentovali svoj názor, ako by bolo sporné nehnuteľnosti najvhodnejšie rozdeliť.
17. Okresný súd rozhodol, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu rozdelením neprichádza do úvahy. Argumentoval nasledovným. Z hľadiska povahy a funkčného využitia jednotlivých novovzniknutých bytových jednotiek by vznikol vážny nepomer. Spôsob vyporiadania nehnuteľností navrhnutý žalobcami znevýhodňuje žalovaných vo viacerých aspektoch. V prvom rade nezodpovedá kritériu vyžadovaného zákonom, že pri vyporiadaní nehnuteľností je povinný súd zachovať spoluvlastnícke podiely strán a v prípade, ak by tieto spoluvlastnícke podiely aj neboli zachované, reálnou deľbou vzhľadom na veľkosť spoluvlastníckych podielov mali by vzniknúť zhruba dve rovnocenné bytové jednotky. Spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva navrhovaný žalobcami by vytvoril stav, že žalobcovia by boli vlastníkmi trojizbového bytu s vnútorným prístupom do všetkých priestorov, pričom žalovaní by boli vlastníkmi len dvojizbového bytu, s priestorovo nevyhovujúcim
sociálnym zariadením, aj vzhľadom na potrebu rekonštrukcie kúpeľne a tiež nevyužiteľnosť priestoru pod schodiskom, ktoré zaberá rozlohu v m2 a tiež znevýhodnený vonkajším prístupom do priestorov suterénu. Taktiež je potrebné zohľadniť aj „ľudský faktor“, a to i v podobe reálneho očakávania vzájomnej koexistencie potenciálne budúcich vlastníkov novovzniknutých bytových jednotiek - ak totiž títo nemajú medzi sebou optimálne vzťahy ako spoluvlastníci, je len málo pravdepodobné (i keď nie vylúčené úplne), že sa ich vzťahy zlepšia, ak budú musieť byť pri výkone svojho vlastníckeho práva v pozícii susedov. S uvedenou argumentáciou sa odvolací súd stotožňuje.
18. Okresný súd zvažoval ďalšiu možnosť vyporiadania spoluvlastníckeho práva k rodinnému domu a to prikázanie nehnuteľnosti za primeranú náhradu niektorému zo spoluvlastníkov, prihliadajúc na účelné využitie. Prihliadol predovšetkým na skutočnosť, že predmetom sporu je obývaný rodinný dom, stavaný ako dvojbytovka, ktorý je aj reálne od svojho vybudovania užívaný a rozdelený na dve samostatné bytové jednotky a dalo by sa povedať, že užívaný je resp. bol dotknutými stranami sporu, ktoré sa aj podieľali na jeho výstavbe či už finančne, alebo osobne, ale predovšetkým predmetnú nehnuteľnosť považujú za svoj domov, pričom reálnou užívateľkou prízemia tohto domu, ako samostatnej bytovej jednotky je E. E. (matka žalovaných v rade 1/ až 4/ a zároveň testina a stará matka žalobcov a 1/ a v 2/ rade), ktorá je reálne aj jeho stavebníčkou a tiež je osobou vyššieho veku a strany sporu tak žalobcovia ako aj žalovaní majú k predmetnej nehnuteľnosti vybudovanú citovú väzbu. Na záver okresný súd uviedol, že v posudzovanom prípade by tak bolo súdne rozhodnutie ďalšími spôsobmi vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti upraveného zákonom v rozpore s dobrými mravmi, priečilo by sa účelu tohto zákona a ani jedna zo strán takýto návrh nepodala a razantne ho odmietli.
19. Odvolací súd dáva tiež do pozornosti, že z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Spoločnou podmienkou, ktorá musí byť splnená, ak súd chce upustiť od zrušenia spoluvlastníctva, je okolnosť, že taký postup je odôvodnený dôvodmi hodnými osobitného zreteľa. Takýmito dôvodmi sú okolnosti prevažne subjektívneho charakteru tak na strane povinného (najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možností uspokojiť svoje bytové potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť), ako aj na strane oprávneného (najmä ak mu ide len o vyriešenie užívacích vzťahov, pričom otázka zániku spoluvlastníctva nemá preňho prioritu alebo že vec má v úmysle predať, príp. ide o šikanózny výkon práva). V niektorých prípadoch môže preto súd návrh na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva zamietnuť, najmä s ohľadom na zásadu dobrých mravov (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). (R 26/1979, R 45/1986)
20. V niektorých prípadoch môže súd návrh na zrušenie a vysporiadanie spoluvlastníctva zamietnuť najmä s ohľadom na zásadu dobrých mravov (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) (R 26/1979, R 45/1986). Takýto postup súdu by však mal byť skôr výnimočný a súd ho musí v odôvodnení svojho rozhodnutia vždy uviesť. Odvolací súd konštatuje, že sa s názorom okresného súdu plne stotožňuje, nakoľko aj odvolací súd mal za preukázané, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu ďalšími spôsobmi by bolo v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na aktuálnu bytovú situáciu a s prihliadnutím na účelné využitie veci.
21. Žalovaní v 1/ až 4/ rade v podanom odvolaní namietali, že prvostupňový súd mal pri rozhodovaní o trovách konania postupovať v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP a priznať žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 100%, a to z dôvodu, že žalovaní mali v konaní úspech v celom rozsahu, keďže prvostupňový súd žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol. Okresný súd však pri rozhodovaní o trovách konania prihliadol na okolnosti hodné osobitného zreteľa vychádzajúc z ustanovenia § 257 CSP, ktoré spočívajú v okolnostiach súdenej veci, a to v tom, že žalobcovia nemali inú možnosť, ako sa domáhať zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva so žalovanými inak ako cestou súdu a podať tak predmetnú žalobu, pričom žalovaní v priebehu konania taktiež deklarovali, že nemajú záujem na zotrvaní v podielovom spoluvlastníctve a predniesli svoj návrh na jeho zrušenie a vyporiadanie, ktorému súd rovnako nevyhovel.
22. Odvolací súd dáva do pozornosti, že účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu
k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. CSP vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.
23. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. (Uznesenie Ústavného súdu SR z 8. decembra 2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011-14)
24. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 CSP). Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.
25. Judikatúra tiež konštatovala, že toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, sp. zn. 2 M Cdo 17/2009)
26. Odvolací súd sa v medziach týchto úvah v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím okresného súdu, ktorý rozhodol, že žalovaným 1/ až 4/, ktorí by inak mali nárok na náhradu trov konania, túto náhradu nepriznal vzhľadom na priebeh konania. Okolnosti hodné osobitného zreteľa spočívali v súdnej veci, a to v tom, že žalobcovia 1/ a 2/ nemali inú možnosť, pokiaľ dohoda neprichádzala do úvahy, ako domáhať sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu na súde. Žalovaní 1/ až 4/ v priebehu konania predniesli aj svoj návrh ako vysporiadať podielové spoluvlastníctvo, v prípade, ak by ho súd zrušil a vysporiadal, pričom v tejto časti úspešní neboli.
27. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP v celom rozsahu potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.
28. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní podali odvolanie aj strana žalobcov aj strana žalovaných. Žalobcovia 1/ a 2/ podali odvolanie proti výroku I. napadnutého rozsudku, ktorým súd žalobu zamietol, pričom v odvolacom konaní úspešní neboli. Žalovaní 1/ až 4/ podali odvolanie proti výroku II. napadnutého rozsudku, ktorým súd rozhodol o trovách konania, pričom tiež úspešní neboli. Vzhľadom na to, že úspech resp. neúspech v odvolacom konaní je na oboch stranách rovnaký, odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
29. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)