Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cb-433-2016.pdf
PDF · 99.21 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/433/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Dagmar Valockou v právnej veci navrhovateľov: 1./ ZSE Energia, a.s., IČO: 36 677 281, Čulenova 6, Bratislava, 2./ ZSE Energia CZ, s.r.o., IČ: 044 85 262, Lidická 1873/36, Černá Pole, Brno, Česká republika, proti odporcovi : M. R., nar. XX. XX. XXXX, XXX XX W. XXX, s ukončenou podnikateľskou činnosťou ku dňu 01. 06. 2018 pod IČO: 45 643 504, Žaneta Polakovičová, 919 33 Trakovice 146, o zaplatenie 575,59 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 1 sumu vo výške 575,59 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne
- zo sumy 342,13 eur od 06. 08. 2014 do zaplatenia,
- zo sumy 225,06 eur od 20. 01. 2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Návrh v časti úroku z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 8,40 eur od 06. 08. 2014 do zaplatenia súd zamieta.
III. Návrh navrhovateľa 2 súd zamieta.
IV. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi 1 trovy konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
V. Odporca nemá nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi 2.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ 1 a navrhovateľ 2 sa žalobou doručenou súdu dňa 19.10.2016 - tlačivom A v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.01.2007, ktorým sa upravuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie“),domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 575,59 eura, úroku vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy, a náhradu trov konania, a to eura, úroku vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy, a náhradu trov konania, a to buď navrhovateľovi 1 alebo alternatívne navrhovateľovi 2. Navrhovatelia k žalobe priložili Zmluvu o združenej dodávke elektriny číslo združenej dodávke elektriny číslo 9406483294, Obchodné podmienky spoločnosti ZSE Energia, a.s. pre odberateľov elektriny mimo domácnosti (združená dodávka elektriny), faktúry číslo 7160701792, 7448740353, Pokus o zmier, Výpis z obchodného registra navrhovateľa 2, Rámcovú komisionársku zmluvu a, Výpis z obchodného registra navrhovateľa 2, Rámcovú komisionársku zmluvu a Prílohu č. 1 ku Komisionárskej zmluve, plnomocenstvá a osvedčenie na registráciu pre daň z pridanej hodnoty.
2. Navrhovatelia svoju žalobu odôvodnili tým, že na základe zmluvy o dodávke elektriny číslo 9406483294 (ďalej len „zmluva“) navrhovateľ 1 poskytol odporcovi dodávku elektriny do (ďalej
len „zmluva“) navrhovateľ 1 poskytol odporcovi dodávku elektriny do odberného miesta odporcu v dohodnutom množstve, čase a v kvalite garantovanej technickými podmienkami distribučnej sústavy a podľa dohodnutého tarifného produktu dodávky elektriny, zabezpečil distribúciu elektriny pre odberné miesto odporcu v zmysle Prevádzkového poriadku príslušného prevádzkovateľa distribučnej sústavy a technických podmienok príslušného prevádzkovateľa distribučnej sústavy a ostatné s tým spojené distribučné služby prevádzkovateľa distribučnej sústavy a prevzal zodpovednosť za odporcu za odchýlku za odberné miesto voči zúčtovateľovi odchýlok. Odporca sa pritom zmluvne zaviazal odberať od navrhovateľa 1 elektrinu, riadiť sa obchodnými podmienkami dohodnutého tarifného produktu dodávky elektriny, riadne a včas zaplatiť navrhovateľovi 1 za dodávku elektriny a za distribučné služby dohodnuté ceny podľa podmienok uvedených v zmluve, Všeobecných obchodných podmienkach spoločnosti ZSE Energia, a.s., pre odberateľov elektriny mimo domácnosti (združená dodávka elektriny) a v súlade s predpismi na základe uplatnenia regulovaného prístupu k distribučnej sústave a dodržiavať svoje povinnosti v súlade s uzatvorenou zmluvou. Navrhovateľ 1 vystavil za poskytnuté služby odporcovi faktúru č. 7160701792, 7448740353 na celkovú sumu 575,59 eura. Odporca uhradil sčasti faktúru č. 7160701792 vo výške 234,16 eur. Navrhovatelia v žalobe zároveň požadovali priznať. Navrhovatelia v žalobe zároveň požadovali priznať úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy za každý aj začatý deň omeškania v súlade s ustanovením článku X ods. 10.11 Obchodných podmienok spoločnosti ZSE Energia, a.s. pre odberateľov elektriny mimo domácnosti (združená dodávka elektriny).
3. Navrhovateľ 1 a navrhovateľ 2 uzavreli dňa 13.09.2016 Rámcovú komisionársku zmluvu, obsahom ktorej okrem iného aj úprava správy, vymáhania a likvidácie pohľadávok navrhovateľa 1. Navrhovateľ 2 je odo dňa nadobudnutia účinnosti Komisionárskej zmluvy oprávnený vo vlastnom mene a na účet navrhovateľa 1 spravovať, vymáhať a likvidovať tie pohľadávky navrhovateľa 1, ktoré mu navrhovateľ 1 za týmto účelom zverí. V zmysle prílohy č. 1 ku Komisionárskej zmluve navrhovateľ 1 poveril navrhovateľa 2 správou, vymáhaním a likvidáciou pohľadávky navrhovateľa 1 voči odporcovi.
4. Podľa čl. 2 ods. 1 vety prvej Nariadenia, toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2 000 EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov.
5. Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia, na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.
6. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta. (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).
7. Podľa ustanovenia § 577 Obchodného zákonníka komisionárskou zmluvou sa komisionár zaväzuje, že zariadi vo vlastnom mene pre komitenta na jeho účet určitú obchodnú záležitosť a komitent sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu.
8. Podľa ustanovenia § 581 vety prvej Obchodného zákonníka z konania komisionára nevznikajú komitentovi vo vzťahu k tretím osobám ani práva, ani povinnosti.
9. Komisionárska zmluva zakladá právny vzťah medzi komisionárom a komitentom, ktorý má povahu tzv. nepriameho zastúpenia. Komisionár ako nepriamy zástupca komitenta, koná na účet komitenta, ale vo vlastnom mene, preto z jeho konania voči tretím osobám nevznikajú priamo žiadne práva a povinnosti zastúpenému. Aby mohol komisionár vymáhať pohľadávku komitenta, musí mu ju tento zákonom predpísaným spôsobom postúpiť. Vo vzťahu k dlžníkovi potom komisionár vystupuje ako vlastník pohľadávky. Plnenie dlžníka komisionárovi má účinky splnenia záväzku dlžníka len u pohľadávky, ktorá patrí komisionárovi, lebo plnenie tretej osoby komisionárovi nemá voči komitentovi žiadne účinky. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 1. decembra 2011, sp. zn. 1M Obdo V 6/2009)
10. Charakteristickým znakom nepriameho zastúpenia je, že zástupca koná vo vlastnom mene. Komisionár, ako nepriamy zástupca komitenta, koná síce na účet komitenta, ale vo vlastnom mene. Práva a povinnosti z jeho úkonov nevznikajú komitentovi, ale komisionárovi, ktorý je povinný ich previesť na komitenta. Konanie na účet zastúpeného pri nepriamom zastúpení nespočíva v tom, že už v konaní zástupcu alebo vo výsledku jeho konania je vyjadrené, že práva alebo povinnosti konaním nadobudnuté patria zastúpenému. Uvedené slovné spojenie vyjadruje len povinnosť vzájomného vysporiadania účastníkov tohto vzťahu (najmä povinnosť previesť úžitky z konania na zastúpeného a predložiť mu vyúčtovanie). To, že zástupca koná na cudzí účet, sa vo vzťahu k tretím osobám nijako neprejavuje a navonok sa jeho konanie nelíši od konania vo vlastnom mene a na vlastný účet. Z komisionárskej zmluvy vyplývajú práva a povinnosti len pre jej účastníkov a v ničom sa nedotýkajú práv a povinností tretích osôb. Tretie osoby, voči ktorým komisionár koná, ani nemusia vedieť, že koná ako komisionár. Keďže nepriamy zástupca koná vo vlastnom mene, z jeho konania voči tretím osobám nevznikajú priamo žiadne práva a povinnosti zastúpenému, čo je priamo vyjadrené v § 581 Obchodného zákonníka. Uvedené špecifiká nepriameho zastúpenia prakticky spravidla vylučujú, aby bez ďalšieho bolo predmetom zariadenia obchodnej záležitosti na základe komisionárskej zmluvy aj vymoženie pohľadávky komitenta. Keďže komisionár koná vo vlastnom mene, môže vymáhať pohľadávky, ktoré mu patria. Na to, aby mohol vymáhať pohľadávku komitenta, musí mu ju tento zákonom predpísaným spôsobom postúpiť. Vo vzťahu k dlžníkovi potom vystupuje ako vlastník pohľadávky. Plnenie komisionárovi má účinky splnenia záväzku dlžníka len u pohľadávky, ktorá svedčí (patrí) komisionárovi. Pohľadávka, ktorá patrí komitentovi, nie je splnená plnením komisionárovi.
11. V prejednávanej veci predložená komisionárska zmluva neobsahuje ustanovenie, ktoré by bolo možné považovať za postúpenie pohľadávok navrhovateľa 1 na navrhovateľa 2, zmluva nemá žiadne účinky na vzťah navrhovateľa 2 ako veriteľa k odporcovi ako dlžníkovi. Z obsahu posudzovanej komisionárskej zmluvy vyplýva, že komisionár (navrhovateľ 2) je odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy oprávnený vo vlastnom mene a na účet Komitenta (navrhovateľa 1) spravovať, súdne vymáhať a likvidovať pohľadávky Komitenta zverené Komisionárovi do správy podľa Zoznamu zverených pohľadávok (čl. I bod 3 zmluvy), a zmluvné strany sa dohodli, že predmetom tejto zmluvy je výlučne súdne vymáhanie pohľadávok zverených Komisionárovi do správy (čl. I bod 4 zmluvy).
12. Žalovaná pohľadávka teda aj v zmysle komisionárskej zmluvy naďalej patrí navrhovateľovi 1 a navrhovateľ 2 ju má len súdne vymáhať, za čo mu patrí dohodnutá odmena. Z toho možno vyvodiť záver, že navrhovateľ 2 nedisponuje hmotnoprávnym nárokom, na základe ktorého by sa mohol domáhať žalobou (návrhom) plnenia zo strany odporcu. V prípade navrhovateľa 2 ide o nedostatok jeho aktívnej vecnej legitimácie, preto súd žalobný návrh vo vzťahu k navrhovateľovi 2 zamietol. Zamietnutím návrhu týkajúceho sa navrhovateľa 2 súd zároveň nepripustil a zamietol aj druhú alternatívu žalobného petitu, na základe ktorého sa navrhovatelia domáhajú uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť nárokovanú pohľadávku navrhovateľovi 2, a to nielen z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa 2, ale tiež preto, že návrhom sa navrhovateľ 1 nemôže domáhať plnenia v prospech tretej osoby (v tomto prípade v prospech navrhovateľa 2, keďže tento stranou sporu nie je pre nedostatok vecnej legitimácie).
13. Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len OBZ), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
14. Podľa ustanovenia § 269 ods. 2 OBZ účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
15. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, a to najmä so Zmluvou o združenej dodávke elektriny číslo 9406483294, Obchodnými podmienkami spoločnosti ZSE Energia, a.s. pre odberateľov elektriny mimo domácnosti (združená dodávka elektriny), faktúrami číslo 7160701792 a 7448740353, Komisionárskou zmluvou a Prílohou č. 1 ku Komisionárskej zmluve a zistil tento skutkový a právny stav:
16. Odporca sa zmluvne zaviazal odberať od navrhovateľa 1 elektrinu, riadiť sa obchodnými podmienkami dohodnutého tarifného produktu dodávky elektriny, riadne a včas zaplatiť navrhovateľovi 1 za dodávku elektriny a za distribučné služby dohodnuté ceny podľa podmienok uvedených v zmluve,
Všeobecných obchodných podmienkach spoločnosti ZSE Energia, a.s., pre odberateľov elektriny mimo domácnosti (združená dodávka elektriny) a v súlade s predpismi na základe uplatnenia regulovaného prístupu k distribučnej sústave a dodržiavať svoje povinnosti v súlade s uzatvorenou zmluvou. Navrhovateľ 1 vystavil za poskytnuté služby odporcovi faktúry č. 7160701792 a 7448740353 na celkovú sumu 575,59 eura, ktoré odporca zaplatil len sčasti. Navrhovateľ 1 a navrhovateľ 2 uzavreli dňa 13.09.2016 Rámcovú komisionársku zmluvu, v zmysle ktorej je navrhovateľ 2 oprávnený vo vlastnom mene a na účet navrhovateľa 1 spravovať a vymáhať pohľadávky navrhovateľa 1, ktoré mu navrhovateľ 1 za týmto účelom zveril, a to vrátane pohľadávky navrhovateľa 1 voči odporcovi. Odporca svoj záväzok voči navrhovateľovi 1 nesplnil a vyfakturované pohľadávky neuhradil.
17. Základom rozsudku je navrhovateľom 1 tvrdený skutkový stav, ktorý súd považuje za nesporný, vzhľadom na to, že odporca skutkové tvrdenia navrhovateľa 1 nerozporoval, keďže sa v zmysle čl. 5 ods. 3 Nariadenia nevyjadril v stanovenej lehote k návrhu na uplatnenie pohľadávky, napriek tomu, že mu vzorové tlačivo C na odpoveď bolo doručené dňa 27.03.2019. Súd považoval nárok navrhovateľa 1 v priznanej časti za dostatočne osvedčený obsahom žalobného návrhu a doloženými listinnými dôkazmi, a to aj s poukazom na čl. 7 ods. 3 Nariadenia.
18. Súčasne súd poukazuje na to, že z faktúry č. 7160701792 vyplýva, že navrhovateľ 1 vyfakturoval odporcovi sumu 584,69 eur pozostávajúcu z dodávky a distribúciu elektriny vo výške 1980,29 eur (od ktorej boli odpočítané preddavkové platby vo výške 1 440,- eur), poplatky za vystavenie upomienky vo výške 36,- eur a úroky z omeškania vo výške 8,40 eur.
19. Občiansky zákonník ani OBZ neumožňujú veriteľovi žiadať od dlžníka príslušenstvo (úrok z úroku z omeškania) pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 22. júla 2010, sp. zn. 33 Cdo 2041/2008). Úroky z omeškania sú následkom nesplnenia peňažného záväzku a vznikajú vtedy, ak si dlžník nesplnil včas a riadne svoju povinnosť, spočívajúcu v zaplatení peňažného záväzku. Úroky z omeškania nahradzujú škodu, ktorú veriteľ utrpel tým, že nemohol včas disponovať dlžnou sumou. Zámerom úpravy § 369 OBZ bolo zamedziť dlžníkovi, aby mohol nezaplatenú sumu využiť na podnikanie, a preto toto zákonné ustanovenie dáva možnosť dohodnúť výšku úrokov. Úroky z omeškania nie sú súčasťou pohľadávky, ale len jej príslušenstvom. Oneskoreným zaplatením úrokov nevzniká právo na ďalšie úroky z omeškania (§ 369 ods. 1 OBZ) (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 1995, sp. zn. 6 Obdo 4/94).
20. Úroky z omeškania sú sankciou a teda príslušenstvom pohľadávky, a preto za omeškanie so zaplatením úrokov z omeškania vo výške 8,40 eur nevzniklo navrhovateľovi 1 právo na ďalšie úroky z omeškania podľa ustanovenia § 369 OBZ, pretože v tomto prípade ide o omeškanie so zaplatením príslušenstva pohľadávky. Na základe uvedeného súd návrh v časti úroku z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 8,40 eur od 06. 08. 2014 do zaplatenia zamietol.
21. Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
22. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
23. V rámci čl. X. bod 10.11 Obchodných podmienok spoločnosti ZSE Energia, a.s., si zmluvné strany (navrhovateľ 1 a odporca) dohodli úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania od dátumu splatnosti faktúry až do jej úhrady.
24. Pri posudzovaní požadovaného úroku z omeškania vychádzal súd zo skutočnosti, že zo strany odporcu nedošlo k úhrade dlžnej sumy, čím navrhovateľovi 1 vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení istiny aj úroky z omeškania v dohodnutej výške (0,05 % denne) a to dňom nasledujúcim po dni
splatnosti faktúr, preto súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1 úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy zo sumy 342,13 eur od 06. 08. 2014 do zaplatenia, zo sumy 225,06 eur od 20. 01. 2014 do zaplatenia.
25. Podľa čl. 16 Nariadenia trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané voči pohľadávke.
26. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)
30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa čl. 16 Nariadenia a § 255 ods. 1 CSP a navrhovateľovi 1 ako procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, vzhľadom na to, že bol v konaní neúspešný len v nepatrnej časti príslušenstva pohľadávky (úrokov z omeškania). Odporcovi súd nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi 2 nepriznal, pretože napriek tomu, že bol v tejto časti konania úspešný, žiadne trovy mu preukázateľne nevznikli a ani si žiadne neuplatnil. Súd má pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov odporcu uvedeným spôsobom za použitia čl. 4 ods. 2 CSP (keď potrebného ustanovenia niet), t.j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.
31. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).