Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Ek-1070-2019.pdf
PDF · 73.23 KB
Case nature
Subarea
3Ek/1070/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PRIVATdebt s.r.o., so sídlom Železničná 4/ A, 920 01 Hlohovec, IČO: 45 322 571, právne zast.: JUDr. Vladimír Sidor, advokát, so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, proti povinnému: N. S., nar.: XX.XX.XXXX, trvalý pobyt K. XXXX/XX, XXX XX C., o vymoženie 70,70 EUR s príslušenstvom, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom dňa 17.07.2019, sp. zn. 3Ek/1070/2019, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.06.2019 domáhal od povinného vymoženia sumy 70,70 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 26Csp/65/2018 zo dňa 04.10.2018 a uznesenia Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 26Csp/65/2018 zo dňa 31.01.2019.
2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 17.07.2019 rozhodnutie, ktorým zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 70,70 Eur od 20.07.2017 do zaplatenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že preskúmaním návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal od povinného vymoženia istiny vo výške 70,70 Eur, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 70,70 Eur od 20.07.2017 do zaplatenia a trov konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul (vrátane trov právneho zastúpenia) vo výške 78,44 Eur. Podľa výroku exekučného titulu (Rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 26Csp/65/2018 zo dňa 04.12.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.01.2019 a vykonateľnosť dňa 28.01.2019) bol povinný (žalovaný) zaviazaný zaplatiť oprávnenému (žalobcovi) úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 70,70 Eur od 20.07.2017. Vyšší súdny úradník konštatoval, že exekučný titul bol v časti uloženej povinnosti - úroku z omeškania materiálne nevykonateľný, nakoľko z výroku rozhodnutia nevyplýva do kedy je povinný zaviazaný na plnenie takto uloženej povinnosti. Takto formulovaný výrok rozhodnutia je po obsahovej stránke neurčitý a materiálne nevykonateľný, a preto musel návrh na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku v spojení s § 53 ods. 4 Exekučného poriadku v tejto časti zamietnuť.
3/ Proti rozhodnutiu bola v zákonom stanovenej lehote podaná sťažnosť oprávneného, ktorou žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť. V sťažnosti uviedol, že formulácia platenia úrokov z omeškania „do zaplatenia“ je bežnou súčasťou desaťtisícov súdnych rozhodnutí. Určitý, zrozumiteľný a vykonateľný výrok súdneho rozhodnutia je jeho základná obsahová náležitosť. Z exekučného titulu je celkom zrejmé, od kedy do kedy má povinný platiť úrok z omeškania (od 20.07.2017 do zaplatenia). Nebolo mu známe, na základe čoho dospel vyšší súdny úradník k záveru, že výrok exekučného titulu nemá stanovovať časový okamih, do kedy je povinný zaviazaný na plnenie. Je pritom celkom logické, že úroky z omeškania sa platia až do zaplatenia celej istiny. Keďže v čase vyhlásenia rozsudku (exekučného titulu) súd nevie,
kedy žalovaný (povinný) splní svoj dlh, zaviaže ho na zaplatenie úrokov z omeškania až dovtedy, kým nezaplatí istinu pohľadávky. Formulácia „do zaplatenia“ je pritom kedykoľvek zistiteľná aj vypočítateľná v presnej sume. Napr. v danom prípade je úrok z omeškania ku dňu 25.07.2019 vo výške 7,12 EUR, nasledujúci deň (26.07.2019) bude vo výške 7,13 EUR a pod. Ak by mali súdy, resp. veritelia požadovať úroky len do konkrétneho presne stanoveného dátumu, bol by tento stav na ujmu jeho základného práva vlastniť majetok (čl. 20 Ústavy SR), pretože by bol nútený požadovať úrok za kratšie obdobie omeškania povinného, než by tomu bolo v skutočnosti (napr. len do vyhlásenia rozsudku, hoci by dlžník bol v omeškaní ešte ďalší rok). Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 95/2010 ako i rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica v inej exekučnej veci (sp. zn. 13Ek/976/2018).
4/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (ďalej len „Exekučný poriadok“) sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6/ Podľa § 242 CSP sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
7/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
8/ Sudca sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka, ktorým zamietol návrh na vykonanie exekúcie v časti úroku z omeškania. Zároveň poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
9/ Preto už len na doplnenie správnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka dopĺňa, že vyšší súdny úradník sa pri svojom rozhodnutí spravoval závermi vyslovenými v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č.k. 3MOboer/1/2015 zo dňa 30.03.2016, v ktorom boli konkretizované požiadavky materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu predstavuje vlastnú realizovateľnosť rozhodnutia, ktorá predpokladá reálnu existenciu oprávneného, povinného, ich presnú a jednoznačnú identifikáciu a tiež presné vymedzenie vymáhaného nároku a jeho rozsahu; z exekučného titulu musí byť zrejmé, čo sa má nútene uskutočniť (rozhodnutie NS SR, sp. zn. 4Cdo 95/2010).
10/ Úroky z omeškania môže súd (ktorý exekučný titul vydal) vo výroku svojho rozhodnutia priznať tak, že buď ich výšku presne vyčísli alebo uvedie ich výšku v percentách z istiny a dobu, za ktorú musia byť v tejto výške zaplatené. Pre naplnenie určitosti takého výroku je potrebné uviesť konkrétny dátum, no ak to nie je možné, postačujúci je aj údaj, podľa ktorého možno v budúcnosti rozhodný deň spoľahlivo určiť - napríklad „do zaplatenia“. V prípade, že v rozhodnutí niektorý z uvedených údajov chýba a tento nedostatok nemožno odstrániť ani vyššie popísaným výkladom, potom uložená povinnosť nie je konkretizovaná dostatočne určito a také rozhodnutie nemožno vykonať (viď uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 29.05.2007, sp. zn. 20Cdo 1719/2006).
11/ Sudca preto i na základe vyššie uvedeného súhlasí s názorom oprávneného, že vo všeobecnosti je výrok exekučného titulu dostatočne určitý, pokiaľ je tam uvedené slovné spojenie „do zaplatenia“, ktoré vyjadruje okamih zániku povinnosti platiť úroky z omeškania. Oprávnený však zrejme prehliadol, že vo výroku I. ním predloženého exekučného titulu (rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 26Csp/65/2018-44 zo dňa 04.12.2018) nie je vôbec určený koniec doby, za ktorú je povinný povinný platiť úrok z omeškania, a to ani vyjadrením „do zaplatenia“. V danom prípade úroky z omeškania súd priznal ako 5% úrok z omeškania ročne „zo sumy 70,70 Eur od 20.07.2017“. Exekučný titul teda neobsahoval pri percentuálne vyjadrenej výške úrokov z omeškania žiaden údaj o konci doby, do ktorej má povinný splniť svoju povinnosť platiť úroky z omeškania, a preto nemôže v tejto časti byť považovaný za materiálne vykonateľný.
12/ Treba tiež dodať, že nie je povinnosťou veriteľa uplatňovať úrok z omeškania v celom rozsahu, v akom mu podľa hmotného práva prináleží. Preto mohol veriteľ v zmysle dispozičnej zásady v základnom konaní požadovať úrok z omeškania len do konkrétneho dátumu. I preto z výroku I. rozsudku Okresného súdu Bratislava I., č.k. 26Csp/65/2018-44 zo dňa 04.12.2018 v časti úrokov z omeškania tak bez pochybností nemožno určiť či oprávnenému bol nárok priznaný do zaplatenia istiny, tak ako to uvádza v návrhu na vykonanie exekúcie, alebo mu bol priznaný do konkrétneho dátumu. Ak by exekučný súd prijal tvrdenie oprávneného, že mu patria úroky z omeškania do zaplatenia, fakticky by dopĺňal exekučný titul, čo však podľa Exekučného poriadku ani CSP nie je oprávnený robiť. Formulácia výroku presným a nepochybným spôsobom je úlohou súdu v základnom konaní.
13/ Exekučný súd nemohol zvoliť ani opačný postup, že by podľa exekučného titulu prevzal takýto neúplný výrok, a teda neurčitý nárok oprávneného. Dôsledkom uvedeného, by predmetom exekúcie bolo príslušenstvo, bez toho, aby bola stanovená jeho výška. Také rozhodnutie však nie je materiálne vykonateľné a teda exekúciu nemožno bez uvedeného vykonať. Správny bol postup vyššieho súdneho úradníka, ktorý bez relevantného exekučného titulu nevydal poverenie na vykonanie exekúcie v časti úrokov z omeškania. Exekučné konanie je vykonávacím konaním, ktoré smeruje k vymoženiu plnenia v prospech oprávneného. Má prebiehať plynule a neslúži na naprávanie pochybení, ktoré sa vyskytli už v základnom konaní.
14/ Preto na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov sudca podľa ustanovenia § 250 ods. 1 CSP zamietol sťažnosť oprávneného voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka č.k. 3Ek/1070/2019 zo dňa 17.07.2019 ako nedôvodnú.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.