Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

75Ek/260/2023

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 603 481, proti povinnému: REPUBLIKA VÝCHODU, s. r. o., so sídlom Miletičova 1, 821 08 Bratislava, IČO: 47 647 795, práv. zast.: Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s. r. o., so sídlom Miletičova 1, 821 08 Bratislava, IČO: 36 860 891, o vymoženie 500,-Eur, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Peter Kuna, so sídlom exekútorského úradu: Miletičova 20, 821 08 Bratislava, IČO: 42 354 811, pod sp. zn. 430EX 55/23, o sťažnosti oprávneného proti výrokom II. a III. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 16. 05. 2023, takto

rozhodol:

I. Súd m e n í výrok II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 16. 05. 2023 tak, že povinný je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 36,-Eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

II. Súd m e n í výrok III. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 16. 05. 2023 tak, že povinnému sa náhrada trov konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.

III. Vo zvyšku zostáva uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 16. 05. 2023 n e d o t k n u t é.

odôvodnenie:

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 16. 05. 2023 vyššia súdna úradníčka rozhodla tak, že: „I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v celom rozsahu zastavuje. II. Súd oprávnenému ukladá povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu paušálnych výdavkov vo výške 36 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. III. Oprávnený je povinný nahradiť povinnému trovy konania v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 71,88 Eur, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.“ Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospela k záveru, že je dôvodný. Z predloženého potvrdenia o bezhotovostnom prevode sumy vo výške 500 Eur na účet oprávneného je nepochybné, že povinný pohľadávku vymáhanú v tomto konaní uhradil. Suma vo výške 500,-Eur bola síce z účtu povinného odpísaná dňa 03. 02. 2023, avšak na účet oprávneného bola prijatá až dňa 06. 02. 2023. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie sa teda dlh povinného považuje za splnený dňa 06. 02. 2023 (t. j. v deň začatia exekučného konania došlo k zániku celého vymáhaného nároku). S poukazom na Exekučného poriadku mal oprávnený povinnosť bezodkladne oznámiť úhradu celého nároku súdu, resp. doručiť späťvzatie svojho návrhu na vykonanie exekúcie. Po vydaní poverenia (08. 02. 2023) mu už táto povinnosť vyplýva vo vzťahu k súdnemu exekútorovi. V prípade, ak by oprávnený oznámil úhradu svojho nároku v celom rozsahu súdu do 08. 02. 2023, súd by poverenie na vykonanie exekúcie nevydal. Oprávnený úhradu celého nároku oznámil poverenému súdnemu exekútorovi až v rámci vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie

exekúcie (t. j. dňa 24. 02. 2023), čo jednoznačne nemožno považovať za splnenie povinnosti podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 61f ods. 2 Exekučného poriadku a to, že oprávnený musí o uskutočnených plneniach pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie povinnému bezodkladne informovať exekútora. Podľa komentára k Exekučnému poriadku ak povinný splnil povinnosť po začatí exekučného konania, v štandardnom prípade vznikli oprávnenému v konaní trovy a na ich vymoženie je ďalšia existencia exekučného konania opodstatnená. V takomto prípade pokiaľ oprávnený nezareaguje na splnenie povinnosti povinným svojim procesným úkonom voči exekučnému súdu ešte pred doručením poverenia exekútorovi, napríklad späťvzatím návrhu pred vydaním poverenia s následkom zastavenia konania ex lege (§ 51) prostredníctvom rovnomenného formulára; prípadne návrhom na zastavenie konania s následkom zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. b), exekútor začne vykonávanie exekúcie napriek skutočnosti, že vymáhaný nárok bol splnený. Začatím výkonu exekúcie exekútorovi vznikne nárok na paušálnu náhradu výdavkov. Za opísaných okolností vznik nároku exekútora možno pričítať oprávnenému. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh na vykonanie exekúcie bol zo strany oprávneného podaný 06. 02. 2023 o 14:34 hod (t. j. v rovnaký deň, ako mu bola pripísaná platba na účet od povinného), súd konštatuje, že oprávnený mal pred odoslaním návrhu na vykonanie exekúcie preveriť, či na svojom účte eviduje platbu od povinného. Keby tak oprávnený učinil, nebol by podal návrh na vykonanie exekúcie, pretože o splnení dlhu zo strany povinného by bol vedel. Je bežnou praxou, že peňažné prevádzajú peniaze v dopoludňajších hodinách a teda v čase odoslania návrhu na vykonanie exekúcie už oprávnený o platbe povinného vedieť mal. S poukazom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že povinnosťou oprávneného bolo informovať exekučný súd o vykonanej úhrade zo strany povinného. Keby oprávnený takto konal, exekučný súd by dňa 08. 02. 2023 nevydal poverenie na vykonanie exekúcie, keďže celá pohľadávka oprávneného bola ku dňu 06. 02 .2023 uhradená. Preto vyššia súdna úradníčka s poukazom na ustanovenie Exekučného poriadku exekúciu v celom rozsahu zastavila. Exekúcia sa s poukazom na ustanovenie Exekučného poriadku začína doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (v tomto prípade exekúcia začala dňa 08. 02. 2023). Zo strany povinného došlo k úhrade celej pohľadávky pred začatím exekúcie, pričom povinnosťou oprávneného bolo o tejto skutočnosti informovať exekučný súd. Toto konanie, resp. nekonanie oprávneného súd vyhodnotil ako dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať a preto oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy. Vyššia súdna úradníčka pri výpočte trov súdneho exekútora brala do úvahy včasnosť podania návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, keďže upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 10. 02. 2023, pričom povinný podal návrh na zastavenie exekúcie dňa 17. 02. 2023 (t. j. povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, a preto mu súd priznal odkladný účinok). Nakoľko exekúcia začala nedôvodne, čo malo za následok zastavenie exekúcie, súdnemu exekútorovi vznikli náklady, ktoré smerovali k začatiu exekúcie, akými bolo založenie exekútorského spisu, doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému ako aj povinnému, doručovanie návrhu povinného na zastavenie a pod. Keďže dôvod na ukončenie exekúcie nastal v lehote na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, vyššia súdna úradníčka s poukazom na ustanovenie Vyhlášky č. súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 30 Eur. Súdny exekútor je aj platiteľom dane z pridanej hodnoty, a teda v zmysle Exekučného poriadku sa hodnota paušálnych výdavkov zvyšuje o 20% DPH, t. j. 6 Eur. Vo vyššie citovanom ustanovení v spojení s Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu), a to tak, že neúspešná strana je povinná nahradiť úspešnej strane preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré táto strana vynaložila v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Povinný bol v tomto konaní úspešný (súd o návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhodol tak, že exekúciu zastavil), voči oprávnenému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vyššia súdna úradníčka priznala vo výške 71,88 Eur.

2. Proti výrokom II. a III. uznesenia vyššej súdnej úradníčky doručil tunajšiemu súdu v zákonom stanovenej lehote sťažnosť oprávnený, ktorú odôvodnil tým, že úhrady dlžníkov kontroluje ráno v deň podania návrhu na vykonanie exekúcie a 1x mesačne (na konci príslušného kalendárneho mesiaca). Pred vykonaním kontroly na konci mesiaca bol oprávnenému doručený súdnym exekútorom Návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu úhrady vymáhanej pohľadávky pred začatím exekučného konania a to pred 06. 02. 2023, pretože má za to, že pohľadávku uhradil dňa 03. 02. 2023 (v tento deň zadal povinný len príkaz na úhradu, pohľadávka nebola uhradená). Na základe tohto podania oprávnený skontroloval úhradu vymáhanej pohľadávky a zistil, že vymáhaná pohľadávka bola uhradená dňa 06.

02. 2023. Pri množstve pohľadávok (viac tisíc), ktoré oprávnený eviduje vo svojom účtovníctve nie je možné manuálne kontrolovať ich úhradu v rámci jedného dňa min. 2-krát ako súd nepriamo naznačil v odôvodnení rozhodnutia, kedy konštatoval, že oprávnený návrh na vykonanie exekúcie podal až 14:34 hod. dňa 06. 02. 2023 t.j. deň uhradenia vymáhanej pohľadávky. V tejto súvislosti si dovoľuje oprávnený súdu ozrejmiť proces podávania návrhov na vykonanie exekúcie. Pri tak veľkej inštitúcii akým je hlavné mesto nie je proces podávania návrhov na vykonanie exekúcie o jednej osobe. Finančné oddelenie na požiadanie ráno skontroluje úhradu pohľadávky (v tomto prípade ráno ešte pohľadávka nebola uhradená), ak pohľadávka nie je uhradená referent vyplní formulár – návrh na vykonanie exekúcie a následne požiada zodpovedného referenta o elektronické zaslanie. Ak by povinný nepodal návrh na zastavenie exekúcie oprávnený by na základe kontroly na konci mesiaca zistil úhradu pohľadávku a túto by súdnemu exekútorovi oznámil. Oprávnený nespochybňuje, že by pohľadávka nebola uhradená no bola uhradená až v deň podania návrhu na vykonanie exekúcie a teda oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne. Nebolo úmyslom opraveného podať návrh na vykonanie exekúcie v deň úhrady vymáhanej pohľadávky. Oprávnený má za to, že mu nemožno pričítať, následky „konania“ povinného, ktoré si privodil sám povinný a to tým, že si svoju povinnosť nesplnil riadne a včas. Oprávnený využil len dostupné zákonné spôsoby na vymoženie neuhradenej pokuty a to v exekučnom konaní. Exekúcia sa neskončila zavinením oprávneného. Povinný uhradil vymáhanú pohľadávku v deň podania návrhu na vykonanie exekúcie. Z uvedeného dôvodu je sám povinný povinný znášať trovy svojho zástupcu. Z uvedeného dôvodu oprávnený nesúhlasí s výrokom III. uznesenia, ktorým súd zaviazal oprávneného nahradiť povinnému trovy konania vo výške 71,88 Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Oprávnený sa rovnako nestotožňuje s právnym názorom súdu, že oprávnený mal povinnosť bezodkladne oznámiť úhradu celého nároku súdu, resp. doručiť späťvzatie svojho návrhu na vykonanie exekúcie pričom svoje tvrdenie opiera o ust. § 61f ods. 2 Exekučného poriadku „Ak ide o plnenia, ktoré boli uskutočnené ohľadom vymáhaného nároku pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, oprávnený o nich musí bezodkladne informovať exekútora.“. V čase pripísania peňažných prostriedkov na účet oprávneného ešte nebolo vydané poverenie súdnemu exekútorovi, t. j. nebolo možné aplikovať ust. § 61f ods. 2 Exekučného poriadku. Oprávnený má povinnosť bezodkladne informovať súdneho exekútora a nie exekučný súd (túto povinnosť mu Exekučný poriadok neustanovuje). V čase pripísania peňažných prostriedkov na účet oprávneného a následného manuálneho párovania predmetnej úhrady ešte nebolo vydané upovedomenie o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Zároveň uvádzame, že výraz „bezodkladne“ nemožno vykladať len z časového hľadiska, ale s prihliadnutím na okolnosti.

3. Súdny exekútor k sťažnosti uviedol, že oprávnený si povinnosť bezodkladne informovať o úhrade nesplnil, a prijatie platby priznal až na základe výzvy súdneho exekútora na zaslanie vyjadrenia k podaniu povinného, a to dňa 24. 02. 2023, t.j. 18 dní po pripísaní finančných prostriedkov na jeho účet. Oprávnený ďalej vo svojej sťažnosti argumentuje tvrdením, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne, nakoľko povinný uhradil pohľadávku v deň jeho podania a zároveň nepodal sťažnosť proti výroku rozhodnutia č. I, ktorým súd konanie zastavil. Súdny exekútor má za to, že pokiaľ oprávnený trvá na tom, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne, exekúcia má ďalej pokračovať pre vymoženie trov exekúcie súdnym exekútorom z majetku povinného a teda mal podať sťažnosť aj proti výroku o zastavení exekúcie. Pokiaľ sa oprávnený stotožňuje s výrokom o zastavení exekúcie, je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v zmysle výroku II. uznesenia, a prípadne aj trovy povinného v zmysle výroku III. uznesenia.

4. Povinný sa k sťažnosti nevyjadril.

5. Podľa druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym

úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. Podľa , ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

9. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.

10. Podľa § 199c ods. 1, prvá veta, Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.

11. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

12. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. Súd prvej inštancie ( Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná ( a ), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti ( , ), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania ( Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného bola podaná dôvodne, v dôsledku čoho napadnuté uznesenie v dotknutej časti zmenil.

14. Úvodom sťažnostný súd pripomína, že v predmetnej veci došlo výrokom I. napadnutého uznesenia k zastaveniu exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku z dôvodu, že dňa 06. 02. 2023 (t.j. v deň začatia exekučného konania) povinný uhradil vymáhanú pohľadávku. O trovách exekúcie vyššia súdna úradníčka rozhodla výrokom II. a III. tak, že povinnosť nahradiť trovy exekúcie tak povinného ako i súdneho exekútora uložila oprávnenému, keď dospela k záveru, že dôvod zastavenia exekúcie možno pričítať oprávnenému, keď oprávnený mal pred odoslaním návrhu na vykonanie exekúcie preveriť, či na svojom účte eviduje platbu od povinného. Keby tak oprávnený učinil, nebol by podal návrh na vykonanie exekúcie, pretože o splnení dlhu zo strany povinného by bol vedel. Rovnako bolo povinnosťou oprávneného informovať exekučný súd o vykonanej úhrade zo strany povinného. Keby oprávnený takto konal, exekučný súd by dňa 08. 02. 2023 nevydal poverenie na vykonanie exekúcie, keďže celá pohľadávka oprávneného bola ku dňu 06. 02. 2023 uhradená.

15. Oprávnený v podanej sťažnosti namietal nesprávnosť napadnutého uznesenia v otázke rozhodovania o náhrade trov exekúcie, pričom po preskúmaní napadnutého uznesenia a po vykonanom dokazovaní, musí sťažnostný súd súhlasiť s podanou sťažnosťou. V prvom rade súd prvej inštancie považuje za potrebné poukázať na to, že právna úprava trov exekúcie je v Exekučnom poriadku v zásade komplexná. v pozícii lex specialis vymedzuje okruh subjektov, o nákladoch ktorých možno uvažovať ako o trovách exekučného konania a následne jednotlivé zložky trov týchto subjektov vymedzuje v až 199g taxatívnym spôsobom, spolu s pravidlami pre ich uplatnenie a (prípadnú) náhradu. Trovy súdneho exekútora platí v zásade povinný, a to buď v uspokojení pohľadávky vrátane trov exekútora povinným alebo vo vymožení pohľadávky vrátane trov exekútora exekútorom. Náhradou trov exekúcie súdneho exekútora však možno zaviazať aj oprávneného, na základe procesného zavinenia, a to v prípadoch uvedených v Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. V prípade náhrady trov účastníkov exekučného konania

v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, ktorým povinný vlastne iniciuje exekučný spor s oprávneným, pravidlá pre priznanie náhrady normuje § 199d Exekučného poriadku. Tu „osud“ náhrady trov oprávneného a povinného v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie závisí od meritórneho výsledku sporu, teda od toho, ako sa s konečnou platnosťou rozhodne o návrhu na zastavenie exekúcie. Inak povedané, povinnému vzniká nárok na náhradu trov v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie len v prípade, ak s týmto návrhom bol v konečnom dôsledku úspešný, t.j. len v prípade, keď návrh na zastavenie exekúcie rezultuje v uznesení exekučného súdu o zastavení exekúcie a za súčasného splnenia podmienky, že dôvod zastavenia možno pričítať oprávnenému tak, ako to vyplýva z citovaného § 199d ods. 2 Exekučného poriadku. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu je totiž úlohou exekučného súdu preskúmať, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Náležitou opatrnosťou rozumieme opatrnosť spočívajúcu aj v tom, že oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, prípadne v priebehu exekúcie, mal k dispozícii poznatky, z ktorých sa dal takýto výsledok konania (zastavenie exekúcie) predvídať, a preto mohol pri náležitej opatrnosti predísť takýmto dôsledkom (napr. , ). Pokiaľ návrh povinného na zastavenie exekúcie bol zamietnutý, nárok na náhradu trov vzniká oprávnenému. Premietnutím uvedeného na prejednávanú vec tak sťažnostný súd konštatuje, že vzhľadom na zastavenie exekúcie, ktorému predchádzal návrh povinného na zastavenie exekúcie, vyššia súdna úradníčka správne postupovala, keď pri rozhodovaní, ktorému účastníkovi uloží povinnosť nahradiť trovy súdneho exekútora a súčasne prizná náhradu trov v rámci konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, skúmala a vyhodnocovala predovšetkým okolnosti, pre ktoré došlo k zastaveniu exekúcie za účelom zistenia, ktorý z účastníkov procesne zavinil – zapríčinil zastavenie exekúcie, pričom dospela k záveru, že týmto účastníkom má byť oprávnený.

16. Na základe vykonaného dokazovania však sťažnostný súd, na rozdiel od vyššej súdnej úradníčky, dospel k záveru, že v prejednávanej veci nemožno dôvod zastavenia exekúcie pričítať oprávnenému. V danom prípade totiž bolo nesporné, že k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu zániku vymáhaného nároku jeho splnením, ku ktorému došlo dňa 06. 02. 2023, čo bol zároveň deň podania návrhu na vykonanie exekúcie. V tomto smere má sťažnostný súd jednoznačne za to, že návrh na vykonanie exekúcie bol dňa 06. 02. 2023 podaný dôvodne. Je nelogické požadovať od oprávneného (ktorý nie je bežnou fyzickou alebo právnickou osobou a každý deň prijíma viaceré úhrady), aby každú hodinu, minútu, kontroloval úhradu vymáhanej pohľadávky. Ako oprávnený uviedol, kontrolu úhrady vykonal v deň podania návrhu na vykonanie exekúcie a keďže úhrada nebola zaevidovaná, podal návrh na vykonanie exekúcie. Zároveň súd prvej inštancie poukazuje na to, že povinný mal dostatočný časový priestor na úhradu vymáhanej pohľadávky, pričom túto splnil až po uplynutí lehoty určenej v exekučnom titulu. Povinný sa tak sám vystavil riziku exekúcie vzhľadom na to, že po tom čo sa exekučný titul stal vykonateľným (dňa 16. 01. 2023), mohol oprávnený iniciovať exekúciu ktorýkoľvek deň. Rovnako, ako nedôvodnú výčitku sťažnostný súd vyhodnotil poukaz vyššej súdnej úradníčky na to, že oprávnený bezodkladne neoznámil prijatie úhrady, čím mohol zabrániť vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie. Keďže oprávnený vykonal kontrolu úhrady dňa 06. 02. 2023 s negatívnym výsledkom a dňa 08. 02. 2023 bolo vydané poverenie, súd nevidí logický dôvod zo strany oprávneného, aby opätovne každý deň kontroloval úhradu vymáhanej pohľadávky, najmä za stavu, že každý deň prijíma niekoľko rôznych úhrad. Napokon, súd prvej inštancie poukazuje na to, že nepozná lehoty počítané na minúty, hodiny, atď., a teda úhrada vykonaná v deň podania návrhu na vykonanie exekúcie sa považuje už za úhradu uskutočnenú po začatí konania bez ohľadu na to, že časovo v daný deň predchádzala podaniu návrhu na vykonanie exekúcie.

17. Vychádzajúc z vyššie uvedeného sťažnostný súd preto dospel k záveru, že dôvod pre zastavenie exekúcie za daných okolností nemožno pripísať oprávnenému, ktorý podaním návrhu na vykonanie exekúcie len realizoval svoje právo, keď sa domáhal toho, čo mu nebolo zo strany povinného splnené dobrovoľne. Sťažnostný súd tak zavinenie na zastavení konania pričítal povinnému, ktorý si vymáhanú povinnosť splnil až po začatí exekučného konania. Pokiaľ by si totiž povinný splnil povinnosť uloženú exekučným titulom tak, ako mu ju ukladá exekučný titul, teda v stanovenej lehote, oprávnený by nemusel podať návrh na vykonanie exekúcie, a teda tu nemusela byť vedená ani exekúcia. Za irelevantné tu sťažnostný súd považoval, že oprávnený sa nebránil voči zastaveniu exekúcie, teda že voči výroku I. napadnutého uznesenia nepodal sťažnosť, keď uvedená okolnosť nemá vplyv na posúdenie toho, komu z účastníkov možno pričítať dôvod zastavenia exekúcie.

18. Týmito úvahami tak vo vzťahu k náhrade trov súdneho exekútora sťažnostný súd dospel k záveru o potrebe zmeny napadnutého uznesenia, a preto postupom v zmysle § 250 ods. 2 Exekučného poriadku zmenil výrok II. napadnutého uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 16. 05. 2023 a na náhradu trov súdneho exekútora zaviazal povinného s tým, že mu uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov exekúcie v sume 36,-Eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Výška náhrady bola určená v súlade s Vyhláškou č.

19. Pokiaľ ide o náhradu trov exekúcie medzi účastníkmi exekučného konania, tu sťažnostný súd vychádzal zo skutočnosti, že exekúcia bola zastavená na základe návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Nárok na náhradu trov by tak súd mal priznať povinnému, ktorý bol s návrhom na zastavenie exekúcie úspešný. Aj v tomto smere však sťažnostný súd poukazuje na § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého náhradu trov možno povinnému priznať len, ak dôvod na zastavenie exekúcie možno pričítať oprávnenému, čo už ako súd konštatoval vyššie, nie je prejednávaný prípad. S poukazom na uvedené a v spojení aj s (dôvody hodné osobitného zreteľa súd vzhliadol v dôvodne podanom návrhu na vykonanie exekúcie) tak sťažnostný súd postupom v zmysle Exekučného poriadku zmenil výrok III. napadnutého uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 16. 05. 2023 tak, že povinnému náhradu trov v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie nepriznal.

20. Vo zvyšku zostalo napadnuté uznesenie nedotknuté.

21. O trovách sťažnostného konania súd prvej inštancie nerozhodoval, keďže žiadny z účastníkov tento nárok neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).