Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_37Vyd-1-2022.pdf
PDF · 91.33 KB
Case nature
Subarea
37Vyd/1/2022
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľa: R. L., nar. XX.X.XXXX, bytom G. Y. XXX, zastúpený: VESTENICKÁ & BD advokátska kancelária, s.r.o., Ševčenkova 5, Bratislava, za účasti: 1/ Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, Búdkova 36, Bratislava ako správca k neznámemu vlastníkovi, 2/ C. X., nar. XX.X.XXXX, bytom G. Y. XXX, o návrhu na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Súd zamieta návrh navrhovateľa na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 21.11.2022 bol Okresnému súdu Trnava doručený návrh navrhovateľa, doplnený podaním doručeným dňa 23.2.2023, na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k pozemku
- parcele reg. „C“, parc. č. XXX/X, druh pozemku: záhrada o výmere XX m2, evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, vedenej S. úradom Trnava, katastrálnym odborom, okres: Trnava, obec: G. Y., katastrálne územie: G. Y. (ďalej len ,,nehnuteľnosť“).
2. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. Dobrá Y. ako pozemok parcela reg. „C“ s parc. č. XXX/X, druh pozemku záhrada o výmere XX mX je aktuálne evidovaný neznámy vlastník - C. L. - ku ktorej je evidovaná správa Slovenského pozemkového fondu. Navrhovateľ ďalej uviedol, že je potomkom (v katastri nehnuteľností vedená ako neznámy vlastník) po C. L., nar. XX.XX.XXXX, posledný trvalý pobyt G. Y. XXX, zomr. XX.XX.XXXX. Navrhovateľ je synom vnuka C. L.. (C. mala syna E. L., ktorý mal syna G. L., ktorý bol otcom navrhovateľa). V pôvodnom dedičskom konaní vedenom na S. súde V. pod sp. zn. D/XXX/XX nebol pozemok s parc. č. XXX/X nedopatrením súčasťou majetku, ktorý bol predmetom dedičstva. Medzi vtedajšími zákonnými dedičmi však došlo k dohode, že uvedený pozemok bude „patriť“ E. L. a jeho potomkom. Navrhovateľ sa s ostatnými rodinnými príslušníkmi dohodol, že bude predmetný pozemok obstarávať a bude jeho vlastníkom, z tohto dôvodu navrhovateľ predmetný pozemok v dobrej viere užíva ako svoj vlastný už od roku 1992. Navrhovateľ zastáva názor, že splnil zákonné podmienky vydržania nehnuteľnosti v zmysle ust. § 134 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ má predmet vydržania - pozemok s parc. č. XXX/X v k.ú. G. Y. - v nepretržitej držbe po dobu XX rokov a súčasne uhrádza za nehnuteľnosť dane od kedy ich má v držbe. Navrhovateľ uviedol, že nakoľko dobromyseľne užíva predmetnú nehnuteľnosť už od roku 1992, zákonná 10 ročná lehota uplynula v roku 2002, preto zastáva názor, že vydržal nehnuteľnosť najneskôr ku dňu 01.01.2003.
3. K návrhu navrhovateľ predložil uznesenie tunajšieho súdu č.k. 27D/216/2017-259 zo dňa 29.3.2022, potvrdenie o zaplatení dane zo dňa 26.4.2021, výpis LV č. XXXX pre k.ú. Dobrá Y., úmrtný list C. L., čestné vyhlásenia zo dňa 7.10.2022.
4. Súd uznesením č.k. 37Vyd/1/2022-23 zo dňa 07.03.2023 vyzval na uplatnenie námietok proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva navrhovateľom k pozemku - parcele reg. „C“, parc. č. XXX/X, druh pozemku: záhrada o výmere XX m2, evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX, vedenej Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, okres: Trnava, obec: G. Y., katastrálne územie: G. Y., a to v lehote 6 mesiacov od zverejnenia vyzývacieho uznesenia v Obchodnom vestníku.
5. Dňa 23.3.2023 bolo na súd doručené podanie C. X. označené ako sťažnosť proti uzneseniu 37Vyd/1/2022-23, ktoré súd podľa obsahu posúdil ako námietky proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva navrhovateľom. V námietkach bolo uvedené, že tvrdenie navrhovateľa, že je jediným potomkom po vlastníčke pozemku C. L., evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX, pare. reg. "C", parc.č. XXX/X, vedenej S. úradom Trnava, katastrálny odbor, okres V., obec : G. Y., kat. územie: G. Y. nie je pravdivé, nakoľko po C. L. boli dedičmi jej deti J. L., E. L., V. L. a E. L.. V. z uvedeného vyplýva, že C. mala aj syna V. L., ktorý mal dcéru Y. X., rod. L. a ja som jej syn - rovnaký dedič ako R. L.. V námietkach bolo ďalej uvedené, že dňa XX.XX.XXXX p. G. J., rod. L. podala na S. súd V. návrh na prejednanie dodatočne zisteného majetku po poručiteľke C. L., rod. C., nar.XX.XX.XXXX, naposledy bytom G. Y., zomrelej XX.XX.XXXX, kde sú uvedení všetci potenciálni dediči.
6. Dňa 29.3.2023 boli na súd doručené námietky druhého účastníka, v ktorých Slovenský pozemkový fond uviedol, že súd v uznesení zo dňa 29.03.2022 sp. zn. 27D/216/2017, v dedičskej veci po poručiteľke C. L. rod. C., nar. XX.XX.XXXX, posledný trvalý pobyt G. Y. XXX, zomr. XX.XX.XXXX, konštatuje, že sa vlastníctvo poručiteľky k predmetnej parcele reg. „C“ parc. č. XXX/X, k.ú. G. Y. nepodarilo preukázať, preto má za to, že je povinnosťou navrhovateľa preukázať, že ide jednoznačne o majetok po tejto osobe a z predložených listín to nevyplýva. Uviedol, že na získanie vlastníckeho práva vydržaním je nevyhnutnou podmienkou preukázanie dobromyseľnosti a oprávnenosti držby. Najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 4Cdo283/2009 publikovanom v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR vykladá dobromyseľnosť držiteľa takto: „Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu do každého požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval a obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať.“ V zmysle uvedeného základnou podmienkou je preukázanie právneho titulu, pričom právnym titulom sa rozumie len právny úkon, na základe ktorého by navrhovateľ, resp. jeho právni predchodcovia nadobudli nehnuteľnosť do vlastníctva. Samotné užívanie a hospodárenie na dotknutých nehnuteľnostiach žiadateľom, resp. jeho právnymi predchodcami automaticky nezakladá vznik vlastníckeho práva. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR z 30. marca 2011, sp. zn. 3 Cdo 12/2010: „Dlhodobá držba nehnuteľnosti právnymi predchodcami žalobcov bez toho aby bola preukázaná skutočnosť, ktorá mohla v nich vyvolať presvedčenie, že sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti nepostačuje pre ustálenie splnenia podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním.“ Vzhľadom na vyššie uvedené keď navrhovateľ nedostatočným spôsobom podoprel svoje tvrdenia, že predmetnú nehnuteľnosť vydržal a splnil zákonné podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním navrhol návrh na začatie konania zamietnuť.
7. K námietkam sa vyjadril navrhovateľ podaním doručeným dňa 18.7.2023, v ktorom uviedol, že námietku SPF považuje za nedôvodnú. SPF len konštatuje, že navrhovateľ neosvedčil podmienky vydržania, s čím navrhovateľ nesúhlasí. Navrhovateľom predložené dôkazy neboli žiadnym spôsobom zo strany SPF spochybnené. Navrhovateľ predložil a označil všetky jemu dostupné dôkazy. Ako navrhovateľ uviedol už v podanom návrhu pozemok užíva v dobrej viere už od roku 1992, čo preukázal aj čestnými vyhláseniami jeho rodinných príslušníkov ako aj potvrdením obce G. Y. o úhrade daní za tento pozemok. Navrhovateľ ďalej uviedol, že námietku C. X. považuje za nedôvodnú, chaotickú a nesúvisiacu s predmetnou vecou. Pán C. X. uvádza, že navrhovateľ tvrdil, že je jediným potomkom po C. L., čo však nie je pravda. X. vo svojom návrhu opísal líniu svojich predkov z ktorej vyplynulo, že je jedným z viacerých potomkov po tejto osobe. Ďalej pán C. X. poukazuje na podaný návrh na prejednanie dodatočne zisteného majetku po poručiteľke C. L., avšak pravdepodobne nemá vedomosť o tom, že toto konanie bolo zastavené v roku 2022 z dôvodu že vlastníctvo k pozemku s par. č. 333/2 sa nepodarilo v
rámci tohto konania preukázať (uznesenie o zastavení konania o dedičstve č.k. 27D/216/2017 zo dňa 29.03.2022 navrhovateľ predložil konajúcemu súdu).
8. Podľa § 359a CMP, konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Podľa § 359b CMP, na konanie o potvrdení vydržania je miestne príslušný súd, v ktorého obvode je nehnuteľnosť. Podľa § 359c ods. 1 CMP, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Podľa § 359c ods. 2 CMP, účastníkom konania je a) navrhovateľ, b) ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c) správca lesného pozemku a d) Slovenský pozemkový fond. Podľa § 359c ods. 3 CMP, po vydaní vyzývacieho uznesenia je účastníkom konania aj ten, kto podal námietky podľa § 359h ods. 1, ak nie je účastníkom konania podľa odseku 2 písm. b), c) alebo písm. d). Podľa § 359d ods. 2 CMP, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť. Podľa § 359e ods. 1 až 3 CMP, ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. Súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1. O odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi. Podľa § 359h ods. 1 CMP, námietky môže podať a) účastník konania podľa § 359c ods. 2 písm. b) a jeho právny nástupca, b) ten, koho vecné právo k nehnuteľnosti môže byť tvrdeným vydržaním inak dotknuté a jeho právny nástupca, c) účastník konania podľa § 359c ods. 2 písm. c) alebo písm. d), alebo d) iná osoba. Podľa § 359h ods. 2 CMP, námietky sa podávajú na súde, ktorý vo veci koná v prvej inštancii. Námietky podané osobou uvedenou v odseku 1 písm. a) sa považujú za podané včas, ak sú doručené súdu, ktorý vo veci koná v prvej inštancii, najneskôr do vydania uznesenia o potvrdení vydržania. Podľa § 359h ods. 3 CMP, v námietkach okrem všeobecných náležitostí podania musí osoba, a) uvedená v odseku 1 písm. a) a b) opísať skutočnosti, ktoré osvedčujú, že má k nehnuteľnosti vecné právo, ktoré môže byť vydržaním dotknuté; ak ide o právneho nástupcu osoby uvedenej v odseku 1 písm. a) a b), v námietkach opíše aj skutočnosti, ktoré osvedčujú, že je jej právnym nástupcom, b) uvedená v odseku 1 písm. c) osvedčiť, že vydržaním môžu byť dotknuté práva k nehnuteľnosti, ktorú táto osoba podľa osobitných predpisov spravuje, alebo práva osôb, ktoré podľa osobitných predpisov zastupuje, a c) uvedená v odseku 1 písm. d) osvedčiť skutočnosti, ktoré vyvracajú, že navrhovateľ splnil predpoklady nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. Podľa § 129 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon. Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Podľa § 134 ods. 1 až 4 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125). Do doby podľa odseku
1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
9. Súd po preskúmaní a posúdení návrhu navrhovateľa v znení jeho doplnenia dospel k záveru, že tomuto nie je možné vyhovieť z nasledovných dôvodov. Súd nemohol návrhu navrhovateľa vyhovieť z dôvodu, že navrhovateľ podľa názoru súdu neosvedčil, že on alebo právny predchodca vstúpili do držby predmetnej nehnuteľnosti oprávnene, teda na základe konkrétneho nadobúdacieho právneho titulu. Súd k tomu uvádza, že vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva k čomu musia byť splnené súčasne zákonné predpoklady, ktorými sú, že držba veci musí byť oprávnená po celú vydržaciu dobu, že musí ísť o neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby a že musí ísť o spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Pri posúdení toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemožno vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba teda vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Vo všeobecnosti platí, že dobromyseľnosť zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí alebo že je subjektom práva, ktorého obsah vykonáva. Navrhovateľ v posudzovanom prípade však vôbec neuviedol na základe akého právneho titulu mali vstúpiť jeho právni predchodcovia-predkovia, resp. sám navrhovateľ do oprávnenej držby predmetnej nehnuteľnosti a túto užívať ako svoju vlastnú. Skutočnosť, že navrhovateľ je potomkom po C. L., ktorá je v katastri nehnuteľností vedená ako neznámy vlastník nehnuteľnosti, o ktorej vydržanie ide a že medzi vtedajšími zákonnými dedičmi došlo k dohode, že uvedený pozemok bude „patriť“ E. L. a jeho potomkom (teda navrhovateľovi), v žiadnom prípade nezakladá oprávnenie začať užívať túto nehnuteľnosť ako svoju vlastnú. Navrhovateľ teda neosvedčil, že právni predchodcovia navrhovateľa (otec a jeho predkovia) predmetnú nehnuteľnosť užívali dobromyseľne ako svoju vlastnú z dôvodu, že nepreukázal titul, na základe ktorého do tejto držby vstúpil a že sa tak stalo oprávnene. Nepostačuje ani prípadný fakt, že sa o predmetnú nehnuteľnosť staral (napr. že ju obhospodaroval a pod.), ak vedel, že nemá právny titul, na základe ktorého by ju mohol užívať ako svoju vlastnú, pričom nepostačuje len dohoda dedičov po neb. C. L., na základe ktorej by si navrhovateľ mohol myslieť, že užíva nehnuteľnosť oprávnene. Taktiež z námietok podaných C. X. vyplýva, že je tiež potenciálnym dedičom po C. L., ktorý by mal podiel na predmetnej nehnuteľnosti, avšak pozemok s par. č. 333/2 nebol súčasťou majetku, ktorý bol predmetom pôvodného dedičského konania vedenom pod sp. zn. D/702/61 a uznesením tunajšieho súdu č.k. 27D/216/2017 zo dňa 29.03.2022 bolo dodatočné konanie od dedičstve po C. L. zastavené, nakoľko vlastníctvo k pozemku s par. č. 333/2 sa nepodarilo preukázať.
10. Súd preto konštatuje, že navrhovateľ v tomto konaní neosvedčil, že on, resp. jeho právni predchodcovia predmetnú nehnuteľnosť užívali dobromyseľne ako svoju vlastnú, pretože nepreukázal titul, na základe ktorého do tejto držby vstúpil a že sa tak stalo oprávnene, pričom nepostačuje, že sa o predmetnú nehnuteľnosť staral a platil daň z nehnuteľnosti.
11. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a dôvody súd návrh navrhovateľa na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti zamietol.
12. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže ustanovenie § 359a až § 359k CMP upravujúce konanie o potvrdení vydržania neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie podľa § 59 ods. 1 CMP, v lehote do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 21 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.