Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-197-2018.pdf
PDF · 200.58 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/197/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Evy Šiškovej a JUDr. Oľgy Kováčovej, v právnej veci žalobcu: ELSD, s.r.o., Vlčany 1434, Vlčany, IČO 36 270 156, zastúpeného advokátskou kanceláriou Nagy & Partners, s.r.o., Športová 470/11, Galanta, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe zo dňa 14. 09. 2018 proti rozhodnutiu žalovaného č. 101303418/2018 zo dňa 09. 07. 2018, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Žalobca podal dňa 29. 12. 2014 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2014, v ktorom uviedol daň celkom v sume 12.969,46 eur, odpočítanie dane celkom pri základnej sadzbe dane v sume 12.150,32 eur a vlastnú daňovú povinnosť na úhradu v sume 819,14 eur. Žalobca si v danom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty titulom 3 faktúr vystavených spoločnosťou OBE Capital s.r.o. č. 2014116 zo dňa 03. 12. 2014 s predmetom fakturácie: demontážne a montážne práce na akcii: Medzilaborecká, BA dohodou v celkovej sume 14.232,- eur (základ dane 11.860,- eur a DPH v sume 2.372,- eur) s dátumom vzniku daňovej povinnosti dňa 28. 11. 2014, č. 2014117 zo dňa 09. 12. 2014 s predmetom fakturácie: pomocné práce na akciách UMC Trnava, BNC Tupelova v celkovej sume 13.560,- eur (základ dane 11.300,- eur a DPH v sume 2.260,- eur) s dátumom vzniku daňovej povinnosti dňa 28. 11. 2014 a č. 2014118 zo dňa 10. 12. 2014 s predmetom fakturácie: pomocné práce pri skúškach SHRSR Čachtice, Kysucké Nové Mesto, Slovenská Lupča v celkovej sume 6.240,- eur (základ dane 5.200,- eur a DPH v sume 1.040,- eur) s dátumom vzniku daňovej povinnosti dňa 28. 11. 2014. 2. Dňa 30. 10. 2015 sa u žalobcu začala daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2014 (na základe oznámenia správcu dane zo dňa 02. 10. 2015 o daňovej kontrole), o čom bola dňa 30. 10. 2015 spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za prítomnosti splnomocneného zástupcu žalobcu.
3. Daňový úrad Bratislava (na základe dožiadania správcu dane zo dňa 12. 01. 2016 o preverenie skutočností) v podaní zo dňa 27. 01. 2016 poskytol správcovi dane informácie týkajúce sa daňového subjektu OBE Capital s.r.o. a doručil mu protokol z daňovej kontroly vykonanej u predmetného daňového
subjektu za zdaňovacie obdobie jún 2014 až december 2014. Z predmetného protokolu vyplynulo, že v preverovanom období bol žalobca jedným z najvýznamnejších odberateľov daňového subjektu.
4. Z úradného záznamu zo dňa 23. 02. 2016 vyplynulo, že spoločnosť OBE Capital s.r.o. má zriadené virtuálne sídlo, pričom uzavrela zmluvu o prenájme poštovej schránky a zriadení registračného sídla č. 04/2015 so spoločnosťou MEDIAHAUS, s.r.o., Fr. Mojtu 18, Nitra, IČO: 36 546 143. Daňový subjekt na predmetnej adrese sídli od 09. 06. 2015 a faktúra za prenájom poštovej schránky č. 15385 zo dňa 09. 06. 2015 bola vystavená za obdobie od 09.06. 2015 do 08. 06. 2016 vo výške 388,66 eur. Konateľom spoločnosti je L. - U. L. z J., obchodno-prevádzková riaditeľka spoločnosti MEDIAHAUS, s.r.o. uviedla, že konateľa daňového subjektu nikdy nevidela, na sídlo spoločnosti nechodí a poštu si nepreberá.
5. Dňa 30. 05. 2016 spísal správca dane zápisnicu o výsluchu svedka J. U. - bývalého konateľa spoločnosti OBE Capital s.r.o. v období od 03. 04. 2014 do 20. 02. 2015), ktorý uviedol, že spoločnosť OBE Capital s.r.o. mala v čase jeho konateľstva sídlo v Bratislave, presnú adresu sídla uviesť nevedel. V Bratislave mala firma schránku, kanceláriu nemal. Spoločnosť nemala žiadne stroje ani zamestnancov. Všetko robil v subdodávkach. Stavebné práce robila asi spoločnosť 57NET s. r. o. Išlo o bližšie neoznačeného muža, ktorý pracoval na vedľajšej stavbe ako pracoval on (J. U.) ako robotník. O začatí daňovej kontroly nevedel. Spoločnosť predal nejakému pánovi asi z J., jeho meno si nepamätal. S týmto človekom sa spoznal niekde na stavbe, jemu odovzdal všetky doklady. K predaju spoločnosti došlo z dôvodu, že sa mu už práca nepáčila, už sa v nej nevyznal. Pána V. pozná dlhšie, tento mu navrhol spoluprácu pri stavebných a zemných prácach. Medzi ním a pánom V. existovala len ústna dohoda. On na tých zákazkách nepracoval, spolupracoval so spoločnosťou 57NET s. r. o., ktorá dodala stavebné stroje i pracovnú silu. Faktúry vystavila účtovníčka pani K. U. z K., on faktúry podpísal, cena práce bola stanovená dohodou. Na prácach pre pána V. pracovalo 4 až 5 ľudí. Za práce bola cena uhradená prevodom cez účet. So spoločnosťou 57NET s. r. o. mal uzavretú ústnu dohodu i zmluvu. Platil mu cez účet. Vystavenie faktúr č. 2014017, 18, 19, 20, 42, 67, 68, 68 116, 117, 118, 141 a 142 potvrdil, práce na ich základe boli vykonané, za vykonané práce mu bolo zaplatené, faktúry boli zaúčtované do účtovníctva, daň na výstupe bola odvedená.
6. Dňa 14. 09. 2016 spísal správca dane zápisnicu o ústnom pojednávaní s P.. L.M. - splnomocneným zástupcom žalobcu v daňovom konaní. Predmetom pojednávania bolo oboznámenie daňového subjektu so skutočnosťami zistenými počas daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie január až december 2014. K spoločnosti 57NET s. r. o. správca dane konštatoval, že spoločnosť mala sídlo na rovnakej adrese ako mala spoločnosť OBE Capital s.r.o. sídlo evidované v obchodnom registri. Na uvedenej adrese avšak nebolo uvedené označenie a ani schránka tejto spoločnosti. S konateľom spoločnosti sa správcovi dane skontaktovať nepodarilo a tiež sa mu nepodarilo preveriť reálnosť dodávok vykonaných pre žalobcu. Správca dane tiež zistil, že dodávateľom spoločnosti 57NET s. r. o. bola spoločnosť Hemisphere Solutions s.r.o. Konateľ tejto spoločnosti sa vyjadril, že spoločnosť 57NET s. r. o. nepozná a ani o nej nikdy nepočul. Predvolanie zasielané správcom dane konateľovi spoločnosti 57NET s. r. o. J. - T. C. z J. sa mu doručiť nepodarilo, zásielka sa ako neprevzatá vrátila správcovi dane.
7. Dňa 22. 09. 2016 bol spísaný protokol z daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie január až apríl a jún až december 2014, pričom v časti týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia november 2014 je uvedené, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane spolu v sume 12.150,32 eur, a to aj na základe faktúr č. 2014116 zo dňa 28. 11. 2014 od daňového subjektu OBE Capital s.r.o. v celkovej sume 14.232,- eur, z toho DPH vo výške 2.372,- eur, č. 2014117 zo dňa 28. 11. 2014 od daňového subjektu OBE Capital s.r.o. v celkovej sume 13.560,- eur, z toho DPH vo výške 2.260,- eur, č. 2014118 zo dňa 28. 11. 2014 od daňového subjektu OBE Capital s.r.o. v celkovej sume 6.240,- eur, z toho DPH vo výške 1.040,- eur, pričom uplatnené odpočítanie mu nebolo možné uznať. Protokol bol doručený zástupcovi žalobcu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu dňa 21. 10. 2016 a právny zástupca žalobca podal k nemu vyjadrenie zo dňa 14. 11. 2016.
8. Následne, dňa 28. 11. 2016, vydal správca dane rozhodnutie, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 5.672,- eur za zdaňovacie obdobie november 2014 a proti ktorému podal žalobca odvolanie zo dňa 16. 12. 2016, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím zo dňa 09. 03. 2017 tak, že rozhodnutie správcu dane zo dňa 28. 11. 2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z tam uvedených dôvodov (nebol určený dátum prerokovania pripomienok a dôkazov so žalobcom, tieto neboli prerokované, zistené skutočnosti neboli podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi). Úlohou správcu
dane bolo odstrániť uvedené nedostatky, opakovane vykonať úkon - nahliadnutie do spisu spoločnosti OBE Capital s.r.o. a postupovať v súlade s § 19 ods.7 daňového poriadku, opakovane vyzvať žalobcu na predloženie relevantných dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia.
9. Dňa 21. 08. 2017 vydal správca dane rozhodnutie, ktorým určil žalobcovi rozdiel dane v sume 5.672,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2014. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 11. 09. 2017. Žalovaný ďalším rozhodnutím zo dňa 24. 10. 2017 rozhodnutie správcu dane zo dňa 21. 08. 2017 zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že správca dane sa neriadil právnym názorom žalovaného, nepostupoval v zmysle zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, neurčil dátum prerokovania pripomienok a dôkazov a tieto neprerokoval so žalobcom ako daňovým subjektom, a teda bude potrebné ďalej postupovať v zmysle ust. § 68 ods. 3 vyššie citovaného zákona. Tiež správcovi dane uložil opakovane vykonať úkon - nahliadnutie do spisu spoločnosti OBE Capital s.r.o. a postupovať v súlade s § 19 ods. 7 daňového poriadku. Správcovi dane vytkol aj formuláciu výroku jeho rozhodnutia.
10. V priebehu ďalšieho vyrubovacieho konania správca dane výzvou zo dňa 20. 11. 2017 vyzval žalobcu na predloženie dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia uvedené vo vyjadrení zo dňa 14. 11. 2016 k protokolu zo dňa 22. 09. 2016. Na predmetnú výzvu žalobca reagoval v podaní zo dňa 11. 12. 2017 a oznámil, že všetky listinné dôkazy, ktorými disponuje už boli predložené v rámci doterajšieho konania. 11. Dňa 14. 12. 2017 spísal správca dane úradný záznam o nahliadnutí do spisu spoločnosti OBE Capital s.r.o. a vyhotovil kópiu protokolu zo dňa 24. 06. 2015, pričom predmetom daňovej kontroly DPH bolo zdaňovacie obdobie od júna 2014 do decembra 2014.
12. Dňa 15. 02. 2018 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za účasti splnomocneného zástupcu žalobcu, predmetom ktorého bolo prerokovanie pripomienok, ktoré žalobca uviedol vo vyjadrení k protokolu, a to s poukazom na predchádzajúce rozhodnutia žalovaného. Žalobca podal písomné vyjadrenie zo dňa 23. 02. 2018 ku skutočnostiam uvedeným v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 15. 02. 2018. V spise je tiež založený úradný záznam zo dňa 20. 03. 2018 o prerokovaní pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k protokolu zo dňa 03. 10. 2016.
13. Správca dane vydal dňa 27. 03. 2018 tretie rozhodnutie, ktorým opätovne žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 5.672,- eur za zdaňovacie obdobie november 2014 a proti ktorému podal žalobca odvolanie zo dňa 18. 04. 2018, o ktorom žalovaný rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 09. 07. 2018 tak, že rozhodnutie správcu dane zo dňa 27. 03. 2018 potvrdil ako vecne správne.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
14. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na skutkový stav zistený správcom dane, ktorý sa týkal zdaňovacieho obdobia november 2014, v ktorom si žalobca uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských faktúr č. 2014116 zo dňa 03. 12. 2014 s predmetom fakturácie: demontážne a montážne práce na akcii: Medzilaborecká, BA dohodou) v celkovej sume 14.232,- eur (základ dane 11.860,- eur a DPH v sume 2.372,- eur) s dátumom vzniku daňovej povinnosti dňa 28. 11. 2014, č. 2014117 zo dňa 09. 12. 2014 s predmetom fakturácie: pomocné práce na akciách UMC Trnava, BNC Tupelova) v celkovej sume 13.560,- eur (základ dane 11.300,- eur a DPH v sume 2.260,- eur) s dátumom vzniku daňovej povinnosti dňa 28. 11. 2014 a č. 2014118 zo dňa 10. 12. 2014 s predmetom fakturácie: pomocné práce pri skúškach SHRSR Čachtice, Kysucké Nové Mesto, Slovenská Lupča) v celkovej sume 6.240,- eur (základ dane 5.200,- eur a DPH v sume 1.040,- eur) s dátumom vzniku daňovej povinnosti dňa 28. 11. 2014. Správca dane preveroval v priebehu daňovej kontroly dodanie služieb formou miestneho zisťovania v spoločnosti OBE Capital s.r.o., a výsluchom bývalého konateľa tejto spoločnosti a zistil, že uvedená spoločnosť má na adrese sídla len poštovú schránku, zásielky nepreberá. Vo veci bol vypočutý bývalý konateľ spoločnosti J. U. (v čase od 03. 04. 2014 do 20. 02. 2015), ktorý sa k veci vyjadril. Súčasný konateľ dodávateľa J. - T. C. z J. sa na predvolanie správcu dane k výsluchu nedostavil, zásielku s predvolaním na ústne pojednávanie neprevzal. Správca dane tiež nahliadol do spisu spoločnosti OBE Capital s.r.o., z ktorého si zabezpečil kópiu protokolu z daňovej kontroly zo dňa 24. 06. 2015. Na základe
vykonaných dôkazov správca dane skonštatoval, že reálnosť dodávok daňovému subjektu spoločnosťou OBE Capital s.r.o. nebola preukázaná.
15. Správca dane vyzval žalobcu výzvou zo dňa 20. 11. 2017 na predloženie dôkazov, pričom žalobca sa vyjadril že predložil už všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícii a splnil si svoju dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno. Na základe uvedených zistení správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobie. 16. V ďalšej časti svojho rozhodnutia sa žalovaný vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, pričom ich nepovažoval za dôvodné. Bol toho názoru, že správca dane vo vyrubovacom konaní postupoval v zmysle vysloveného právneho názoru žalovaného v rozhodnutí zo dňa 24. 10. 2017. Žalobcovi zaslal výzvu na predloženie dôkazov, pričom žalobca nepredložil žiadne nové dôkazy preukazujúce reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení a uviedol, že všetky dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia boli už v priebehu daňovej kontroly predložené. Následne správca dane prerokoval pripomienky k protokolu so žalobcom dňa 15. 02. 2018, o čom spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní. Žalovaný bol toho názoru, že správca dane pri vydaní rozhodnutia postupoval v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov ako i zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vykonaným preverovaním nebolo preukázané dodanie služby spoločnosťou OBE Capital s.r.o. tak, ako je to uvedené na predloženej faktúre. Táto spoločnosť má na adrese sídla len poštovú schránku, poštu nikto nepreberá, pričom od 19. 08. 2015 sa jej konateľom stal občan J. J. - T. C., ktorý na zásielky správcu dane nereaguje. Bolo dôkazným bremenom žalobcu preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ, na ktoré žalobca poukazoval a nielen uvádzať niektoré právne závery týchto rozsudkov. K svedeckej výpovedi J. U. (bývalý konateľ spoločnosti OBE Capital s.r.o.) žalovaný uviedol, že svedok sa vyjadril tak, že všetko robil v subdodávkach, keďže spoločnosť nemala zamestnancov ani kancelárske priestory, stavebné práce vykonala spoločnosť 57NET s. r. o., avšak bližšie sa vyjadriť nevedel. K námietke ohľadne nepreverenia odberateľov žalobcu žalovaný uviedol, že to správca dane nevykonal, lebo dodanie služieb žalobcom jeho odberateľom spochybňované nie je. Služby pre žalobcu mala vykonať spoločnosť OBE Capital s.r.o., ktorá v priebehu daňovej kontroly nepredložila žiadne relevantné dôkazy o tom, že služby boli žalobcovi dodané, a to by nebolo možné dokázať ani prípadným preverovaním u odberateľov žalobcu.
V ďalšej časti svojho rozhodnutia sa žalovaný zaoberal dôkazným bremenom, ktoré bolo v predmetnej veci na daňovom subjekte, teda na žalobcovi. Povinnosťou žalobcu bolo preukázať, že si nárok na odpočítanie dane uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Žalobca v priebehu daňovej kontroly, ani vyrubovacieho konania nevyvrátil zistené pochybnosti správcu dane, ktorý nepredkladá dôkazy o neoprávnenosti nároku na odpočítanie dane, ale podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 8Sžf/51/2010, v okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt preukázať, že k zdaniteľným obchodom skutočne došlo tak, ako je to deklarované v predložených dokladoch. Daňový subjekt, až do doby zániku práva vykonať daňovú kontrolu a vyrubiť rozdiel dane, musí byť schopný relevantnými dôkazmi preukázať, že zdaniteľné plnenia sa uskutočnili tak, ako to deklaruje predloženými účtovnými dokladmi a je na jeho zvážení, aké dôkazné prostriedky využije.
V závere svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania okrem faktúr a dokladov, ktoré tvoria ich podklad, nenavrhol správcovi dane vykonanie takého dôkazu, ktorým by sa jednoznačne a dostatočne preukázalo dodanie služby spoločnosťou OBE Capital s.r.o.. Taktiež nepreukázal, že prijal všetky rozumné opatrenia a vynaložil potrebnú starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti. Správca dane svojim dokazovaním zistil, že nebola naplnená základná skutková podstata podľa ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Žalovaný bol toho názoru, že správca dane v priebehu daňovej kontroly postupoval v zmysle platných právnych predpisov a v úzkej súčinnosti so žalobcom, ktorý nepredložil žiadne relevantné dôkazy preukazujúce dodanie služieb, resp. tovaru podľa predložených faktúr.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
17. Žalobca v podanej žalobe zo dňa 14. 09. 2018 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 09. 07. 2018 ako aj rozhodnutie správcu dane zo dňa 27. 03. 2018. Procesne popísal a stručne zhrnul skutkový stav zistený orgánmi finančnej správy (podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie november 2014, začatie daňovej kontroly, vydanie protokolu o daňovej kontrole zo dňa 22. 09. 2016, vyjadrenie žalobcu k tomuto protokolu, vydanie troch rozhodnutí správcu dane, pričom prvé dve rozhodnutia žalovaný ako odvolací orgán zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie, tretie rozhodnutie správcu dane zo dňa 27. 03. 2018, ktoré žalovaný potvrdil rozhodnutím zo dňa 09. 07. 2018).
18. Rozhodnutia orgánov finančnej správy boli podľa názoru žalobcu vydané na základe nedostatočne zisteného a nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia. Daňové orgány tvrdia, že nebolo preukázané dodanie, resp. poskytnutie služieb (upratovacie práce, stavebné práce) žalobcovi od spoločnosti OBE Capital s.r.o. a s týmto sa žalobca nestotožňuje z dôvodu, že nemôže niesť zodpovednosť za nesplnenie si povinností voči orgánom finančnej správy zo strany jeho dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa, znáša dôkazné bremeno aj dôkaznú núdzu správca dane. Žalobca si splnil povinnosť preukázať skutočnosti, ktoré patrili do jeho dôkazného bremena, ku ktorému však nepatria skutočnosti, ktoré nemôže ovplyvniť.
19. Daňové orgány spochybnili právo žalobcu na odpočítanie dane zo služieb (dodanie prác) tým, že spochybnili vznik daňovej povinnosti pri predmetných dodávkach a tvrdia, že pri týchto dodávkach nevznikla daňová povinnosť, pretože reálne dodanie zdaniteľného plnenia dodávateľom OBE Capital s.r.o. nebolo preukázané. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že „správca dane na základe vyššie uvedených zistení neuznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobie v sume 2.570,- eur“, „... preverovaním nebolo preukázané, že dodanie služby (dodávka a montáž na akcii Medzilaborecká, pomocné práce na UMC Trnava a pod. ) spoločnosťou OBE Capital s.r.o. sa uskutočnilo tak, ako je deklarované vyššie uvedenými faktúrami“.
S poukazom na uvedené tvrdenie považoval žalobca rozhodnutie správcu dane za zmätočné, a teda aj nepreskúmateľné, nakoľko okrem predložených dokladov o zrealizovaní obchodu preukázal jeho skutočnú existenciu, ktorú nespochybnil ani správca dane, ktorý uvádza, že práce a dielo boli vykonané a jednak správca dane odmietol vykonať dôkaz obhliadky na mieste. Všetky predložené dôkazy, ako aj samotné zistenia daňových orgánov svedčia o opaku, teda o tom, že samotné plnenie, ktoré je predmetom zdaniteľného plnenia sa aj v skutočnosti uskutočnilo. Žalobca má dokumentáciu týkajúcu sa kontrolovaných obchodov úplnú a v súlade so zákonom a nie je mu zrejmé, aké ďalšie doklady, dôkazy mohol a mal ešte predložiť, keď v zmysle zákona nemal povinnosť mať žiadne iné doklady k dispozícii a ani zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení na uplatnenie nároku na nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty predloženie žiadnych iných a ďalších dokladov nepožaduje. Zo skutočnosti, že dodávateľ v čase daňovej kontroly a vyrubovacieho konania u žalobcu nebol kontaktný, nie je možné vyvodiť záver, že zdaniteľné plnenie sa neuskutočnilo. Žalobca nemal a nemá na uvedené skutočnosti žiadny vplyv a nemôže zniesť zodpovednosť za to, že jeho dodávateľ bol v čase výkonu daňovej kontroly nekontaktný a nevedel preukázať skutočnosti požadované správcom dane. Nie je možné pripísať na ťarchu žalobcu, že jeho obchodný partner, ktorý bol v čase uskutočnenia obchodu kontaktný, v čase výkonu daňovej kontroly nie je kontaktný. U dodávateľa žalobcu, t. j. spoločnosti OBE Capital s.r.o. neboli zo strany správcu dane zabezpečené žiadne dôkazy, a teda ani dôkazy, ktoré by mohli preukazovať, že dodanie nebolo uskutočnené. Správca dane nesprávne vyhodnotil existujúce dôkazy, resp. v dôkaznej núdzi, v akej sa nachádzal, rozhodol v neprospech žalobcu.
20. Žalobca si splnil povinnosť preukázať skutočnosti, ktoré patria do jeho dôkazného bremena. K rozloženiu dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane sa vyjadril i Najvyšší správny súd ČR a tieto zásady obsahuje i slovenská judikatúra. Možno teda konštatovať, že je povinnosťou správcu dane preukázať existenciu takých skutočností, ktoré vierohodnosť, preukaznosť, správnosť, či úplnosť dokladov predložených žalobcom úplne vyvracajú a nie je možné dôkazné bremeno žalobcu rozširovať na preukazovanie všetkých, resp. akýchkoľvek skutočností.
Žalobca počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania predkladal dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhol vykonanie ďalších. Správca dane všetky predložené dôkazy označil za nepreukázané, resp. nedostatočné. Vlastné dokazovanie však neviedol dôsledne a neprihliadol na všetky skutočnosti, ktoré počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vyšli najavo, nezohľadnil dôkazy týkajúce sa priamo zdaniteľného obchodu žalobcu, ale zohľadňoval dôkazy, ktoré sa týkali iných subjektov, ktoré žalobca nepoznal a nebol s nimi v obchodnom vzťahu. Už v priebehu vyrubovacieho konania žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav, porušenie príslušných ustanovení zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a bol toho názoru, že ak sám vecne a dokladovo preukázal dodávky, ich realizácia vyplýva z jeho účtovnej a daňovej evidencie, tak správca dane nemá dôvod a právo na odpočítanie dane žalobcovi uprieť. Mal za to, že si splnil povinnosť preukázať skutočnosti, ktoré patrili do jeho dôkazného bremena podľa ust. § 24 ods. 1 vyššie citovaného zákona a správca dane vyžadoval od neho dôkazné prostriedky, ktoré nemožno od neho rozumne, spravodlivo a v súlade so zákonom požadovať, čím porušil ust. § 3 ods. 1 a 2 tohto zákona.
Žalovaný vôbec nepochopil argumentáciu žalobcu v rámci daňového konania a ani sa s ňou nevysporiadal. Žalobca nežiadal od žalovaného, ani od správcu dane, aby vyhľadávali dôkazy v jeho prospech, aby preukázali jeho nevinu, ale trval na tom, aby daňové orgány dodržiavali zákonný postup v rámci daňového konania a dôkazy vykonali a hodnotili tak, aby dospeli k objektívnemu, skutočnému a zákonnému záveru pri konštatovaní skutkového stavu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3Sžf/1/2011 a uviedol, že nespochybňuje svoju zákonnú povinnosť predložiť všetky dôkazy, o ktorých vie a má ich k dispozícii, ale táto povinnosť nezbavuje daňové orgány zákonnej povinnosti zistiť skutkový stav veci, a to v predmetnej veci neurobili. Napriek tomu, že žalobca v rámci daňového konania predložil dôkazy preukazujúce uskutočnenie plnenia, daňové orgány ich nebrali do úvahy pri svojom rozhodovaní a považovali ich za účelové, nedôveryhodné a neprihliadali na ne. Bol toho názoru, že preukázal skutočnosti svedčiace o oprávnenosti jeho nároku, a teda dôkazné bremeno si splnil.
21. Do dôkazného bremena žalobcu nepatria skutočnosti, ktoré ako daňový subjekt nemôže ovplyvniť. Zdaniteľné plnenie žalobca nadobudol od svojho dodávateľa, t. j. spoločnosti OBE Capital s.r.o., dostal od neho faktúru, ktorú riadne zaúčtoval a uhradil a správcovi dane predložil všetky doklady, ktoré sú pod jeho kontrolou a ktoré sú vo všeobecnosti dostatočným dôkazom toho, že dodanie služieb sa naozaj uskutočnilo tak, ako je to deklarované na faktúre. Žalobca nemal možnosť ani povinnosť vedieť, overovať a zisťovať, akým spôsobom poskytol zdaniteľné plnenie jeho dodávateľ a nemôže z týchto skutočností znášať dôkaznú núdzu. Nemá ani technické, resp. iné prostriedky na to, aby kontroloval dodávateľa, napr., či správne vedie účtovníctvo. Toto nepatrí do jeho dôkazného bremena a nemožno to od neho spravodlivo ani požadovať. V tejto súvislosti opäť poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR (neuviedol však žiadne rozhodnutia tohto súdu). Bol toho názoru, že správca dane žiadal od neho dôkazy o skutočnostiach, ktoré sa žalobcu netýkali a žalobca nemá ani praktickú možnosť tieto dôkazy predložiť.
22. Žalobca ako daňový subjekt preukázal skutočnosti, ktoré prislúchajú jeho dôkaznému bremenu, na rozdiel od správcu dane, ktorý svoje dôkazné bremeno neuniesol, keď žiadnym spôsobom nepreukázal, že dodávateľ plnenie nedodal, resp. že ho nedodal žalobcovi. Dokazovanie podľa ustanovení daňového poriadku má viesť správca dane, ktorý však tvrdí, že dôkazné bremeno je na strane žalobcu. Správca dane pritom disponuje zákonnými oprávneniami, ktoré umožňujú získať informácie a preveriť skutočnosti, ktoré môžu prispieť k objektívnemu zisteniu skutkového stavu.
Tvrdenie, že zdaniteľné plnenie nebolo žalobcovi dodané jeho dodávateľom predstavuje subjektívny názor daňových orgánov, ktorý sa úplne vymyká zásade voľného hodnotenia dôkazov. Správca dane nepreukázal žiadnymi dôkazmi, že dodanie dodávateľom OBE Capital s.r.o. sa neuskutočnilo, tak ako to tvrdí žalovaný vo svojom rozhodnutí. Daňové orgány, hoci mali pochybnosti o realizácií obchodu, nevyužili všetky relevantné dostupné prostriedky a nezistili riadne stav veci, pričom pochybnosti správcu dane sa stali základom a jediným argumentom jeho rozhodnutia, s ktorým sa stotožnil i žalovaný vo svojom rozhodnutí. Tieto pochybnosti však neboli počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania odstránené a nahradené skutkovými zisteniami napriek tomu, že žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav, navrhol vykonanie viacerých dôkazov, a to už vo vyjadrení k protokolu, ako aj náležité, logické a zákonné zhodnotenie dôkazov.
Daňové orgány svoje závery opierajú o nedostatočne zistený a nesprávne vyhodnotený skutkový stav, v dôsledku čoho dospeli k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, niektoré jeho závery sú vnútorne rozporné a žalovaný sa s konkrétnymi námietkami žalobcu nevysporiadal buď vôbec, alebo len konštatoval záver bez dostatočného odôvodnenia a poskytnutia odpovede na argumenty žalobcu.
IV. Vyjadrenie žalovaného
23. Vo vyjadrení zo dňa 23. 01. 2019 k podanej žalobe žalovaný uviedol, že trvá na výroku žalobou napadnutého rozhodnutia a poukázal na jeho odôvodnenie, ako i na dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu s tým, že žalobca v podanej žalobe neuvádza také skutočnosti, ktoré by svojou podstatou mali vplyv na výrok rozhodnutia správneho súdu.
24. Žalobca nekonkretizoval, v čom vidí nepreskúmateľnosť a nezákonnosť rozhodnutia, resp. nesprávne právne posúdenie veci, preto nie je možné, aby sa žalovaný k tejto námietke vyjadril.
25. Námietky týkajúce sa dôkazného bremena sú obsiahnuté v celej žalobe a sú identické s námietkami uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, pričom žalovaný sa s nimi vysporiadal vo svojom rozhodnutí. Bolo na žalobcovi, aby zhromažďoval dôkazy, ktorými by vedel preukázať, že deklarovaná transakcia sa uskutočnila. Žalobca však okrem faktúr a dokladov, ktoré tvoria ich podklad, nenavrhol správcovi dane vykonanie takého dôkazu, ktorým by sa jednoznačne a dostatočne preukázalo dodanie služieb, resp. tovaru deklarovanými dodávateľmi. Dôkazné bremeno bolo jednoznačne na strane žalobcu, ktorého povinnosťou bolo preukázať, že si nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúžia až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predložených daňovým subjektom, ktorému v prípade, že svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, ako v tomto prípade, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaným za oprávnený.
Žalovaný poukázal na povinnosť daňového subjektu, teda i žalobcu preukázať reálnu existenciu zdaniteľného plnenia (dodanie služby) a na to, že cieľom daňového konania je overiť, či sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako to tvrdí daňový subjekt. Žalobca predložením faktúry od ním deklarovaného dodávateľa OBE Capital s.r.o. splnil len jednu z podmienok oprávňujúcich ho k odpočítaniu dane, ale druhú podmienku, spočívajúcu v tom, že k dodaniu služby aj reálne došlo, nepreukázal. V prípade, že je daň uvedená na faktúre, tak vzniká osobe, ktorá túto daň uvedie na faktúre alebo na inom doklade o predaji, daňová povinnosť túto daň zaplatiť, ale platiteľovi dane, t.j. odberateľovi nevzniká právo odpočítať daň z tejto faktúry. Preverovaním bolo preukázané, že k dodaniu služby reálne nedošlo a žalobca preukazoval dodanie predmetnej služby len listinnými dôkazmi (faktúry, zmluvy), čo je z hľadiska dane z pridanej hodnoty považované za dôkaz formálneho charakteru. Žalovaný mal za to, že dôkazné bremeno bolo na žalobcovi a bolo jeho povinnosťou preukázať, že si nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty uplatnil odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok.
Správca dane nepredkladá dôkazy o neoprávnenosti nároku na odpočítanie dane (nič „nevyvracia“), ale v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 8Sžf/51/2010 v okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt preukázať, že k zdaniteľnému obchodu skutočne došlo tak, ako to deklaruje predloženými daňovými dokladmi. Je potrebné, aby si žalobca pri uzatváraní obchodných transakcií preveroval svojich obchodných partnerov, pričom v predmetnej veci na ťarchu žalobcu treba pričítať, že si žiadnym spôsobom neoveroval svojho obchodného partnera OBE Capital s.r.o. Toto overenie nie je povinnosť daňového subjektu, ale v prípade, ak si uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodných partnerov sa dostáva do dôkaznej núdze, ako tomu bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne dodanie deklarovaných obchodov medzi ním a dodávateľskými spoločnosťami.
26. K žalobcom uvedeným rozsudkom Najvyššieho súdu SR a ČR sa žalovaný nevyjadril z dôvodu, že žalobca neuviedol, v ktorých bodoch sa dajú skutočnosti uvedené v rozsudkoch týchto súdov aplikovať na jeho prípad.
27. Správca dane sa v priebehu daňovej kontroly pokúsil preveriť skutočný obsah prijatých zdaniteľných plnení, ale z dôvodu nekontaktnosti, nepreberania zásielok u dodávateľa to nebolo možné. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 6Sžf/19/2011.
28. Žalobca okrem faktúr a dokladov, ktoré tvoria ich podklad, nenavrhol správcovi dane vykonanie takého dôkazu, ktorým by sa jednoznačne a dostatočne preukázalo dodanie služieb spoločnosťou OBE Capital s.r.o. a nepreukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúce z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti.
Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
29. Právny zástupca žalobcu podal vyjadrenie zo dňa 20. 02. 2019, v ktorom uviedol, že pre posúdenie veci je dôležité, že k uskutočneniu samotných zdaniteľných plnení došlo, nakoľko daňové orgány neuskutočnili ďalšie úkony a dôkazy na preukázanie skutočností v tomto smere, hoci stačilo prísť sa pozrieť na miesto výkonu zdaniteľného plnenia, keďže išlo o dodávku prác a materiálu na uskutočnených stavbách a bolo by zrejmé, že sa dané plnenie uskutočnilo. Samotný správca dane ako aj žalovaný výslovne uznali, že o vykonaných prácach nemajú pochybnosti, ale zároveň a bez reálneho preukázania tvrdia, že tie práce sa neuskutočnili tak, ako to tvrdí žalobca.
Žalobca bol toho názoru, že daňové orgány pri posudzovaní dôkazov ignorovali skutkové a právne závery a rozhodli podľa svojej ľubovôle a bez náležitého odôvodnenia, hoci vedeli, že toto ich konanie je v rozpore so zákonom. Nie je zrejmé, čo žalovaný mienil preukázať rozsudkami, ktoré uviedol, nakoľko tam uvádzané právne argumentácie žalobca splnil a vznikol mu teda nárok na uplatnené oslobodenie, aj napriek tomu, že žalobcovi nepriznal ním uplatnený nárok.
Žalovaný sa opakovane snaží preniesť zodpovednosť za výsledok daňového konania na žalobcu a to tým, že údajne nepredložil dôkazy o tom, že zdaniteľné plnenia uskutočnil. Žalobca predložil všetko, čo od podnikateľa možno požadovať ako evidenciu a dôkazy ohľadne nejakého uskutočneného obchodu. Opakovane sa pýtal daňových orgánov, čo iné by mal ešte predložiť, odpoveď na to však nedostal, ale ani nemohol, keďže nič iné sa predložiť nedá.
VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
30. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 09. 07. 2018, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, bez nariadenia pojednávania (nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. § 107 ods. 1 SSP na to, aby súd vec prejednal s nariadením pojednávania) a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol, pričom rozsudok verejne vyhlásil dňa 21. 08. 2019 v zmysle ust. § 137 ods. 4 SSP.
31. Podľa § 2, písm. a/, b/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2014, predmetom dane je a/ dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b/ poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
Podľa § 8 písm. a/, b/ vyššie citovaného zákona, dodaním tovaru je a/ prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b/ dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy.
Podľa § 9 ods. 1 vyššie citovaného zákona, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a/ prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b/ poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c/ prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d/ služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.
Podľa § 19 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
Podľa § 49 ods. 1, 2, písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 51 ods. 1, písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.
Podľa § 71 ods. 1 písm. a/, c/, ods. 3 vyššie citovaného zákona, na účely tohto zákona a/ faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, c/ vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru, Zdaniteľná osoba je povinná zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry od jej vydania do konca obdobia na uchovávanie faktúry. Ako spôsob zabezpečenia vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry možno použiť
a) kontrolné mechanizmy podnikových procesov, ktoré spoľahlivo zabezpečia priraditeľnosť faktúry k dokumentom súvisiacim s dodaním tovaru alebo služby, b) zaručený elektronický podpis podľa osobitného predpisu 29) alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho použitie zaručeného elektronického podpisu, c) elektronickú výmenu údajov, ak zmluva týkajúca sa tejto výmeny ustanoví použitie postupov zabezpečujúcich vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu údajov, d) iný spôsob zabezpečujúci vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu faktúry.
Podľa § 72 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri a/ dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou.
32. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6, 8 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 08. 2018, teda i v čase rozhodovania žalovaného, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (ods. 1) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (ods. 2) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. (ods. 3) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. (ods. 6) Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. (ods. 8)
Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 74 ods. 2, 4 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.
Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.
33. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie november 2014 v sume 5.672,- eur (ako rozdielu medzi daňou vyrubenou v daňovom priznaní žalobcu za uvedené zdaňovacie obdobie v sume 819,14 eur a daňou zistenou správcom dane po vykonanej daňovej kontrole v sume 6.491,14 eur) a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, nakoľko nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia v kontrolovanom zdaňovacom období zo strany ním deklarovaného dodávateľa prác (t. j. spoločnosti OBE Capital s.r.o.) v zmysle faktúr č. 2014116 zo dňa 03. 12. 2014 s dátumom vzniku daňovej povinnosti dňa 28. 11. 2014, č. 2014117 zo dňa 09. 12. 2014 s dátumom vzniku daňovej povinnosti dňa 28. 11. 2014 a č. 2014118 zo dňa 10. 12. 2014 s dátumom vzniku daňovej povinnosti dňa 28. 11. 2014.
Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2014 pri ním tvrdenej dodávke prác od vyššie uvedeného dodávateľa podľa ním predložených faktúr. Žalobca v podanej žalobe poukazoval na to, že splnil všetky podmienky stanovené zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní prác spoločnosťou OBE Capital s.r.o. Tvrdil, že v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania predložil všetku účtovnú dokumentáciu a dôkazy, ktoré bolo možné v zmysle zákona od neho požadovať a splnil si teda svoju dôkaznú povinnosť, pričom v tejto súvislosti namietal nesprávnu aplikáciu vyššie citovaných ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
34. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch daní a tieto podmienky sú uvedené v ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ ako i v ust. § 51 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na odpočítanie dane, bol schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované v daňových dokladoch, teda v tomto prípade na faktúre uvedenej v bode 1 tohto rozsudku vystavenej spoločnosťou OBE Capital s.r.o. pre žalobcu ako odberateľa. Z ust. § 49 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru (služby) vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare (službe) vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu. Toto v predmetnej veci znamená, že žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade preukázaných dodávok tovaru a služieb (prác), ktoré mu mali dodať ním uvádzaní dodávatelia. V tomto smere podľa názoru súdu správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, a to vyžiadaním si listinných dokladov, výsluchom svedka ako i preverovaním spoločnosti, ktorá mala byť v zdaňovacom období október 2014 dodávateľom žalobcu.
35. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane faktúry uvedené v bode 1 a 33 tohto rozsudku vystavené spoločnosťou OBE Capital s. r. o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa s dátumom dodania v mesiaci november 2014, predmetom ktorých bola dodávka prác (demontážne a montážne práce na akcii: Medzilaborecká, BA dohodou, pomocné práce na akciách UMC Trnava, BNC Tupelova, pomocné práce pri skúškach SHRSR Čachtice, Kysucké Nové Mesto, Slovenská Lupča), pričom k týmto faktúram nepripojil žiadne relevantné doklady preukazujúce, kto, kedy a v akom rozsahu tieto práce vykonal, kto a kedy ich odovzdal a prevzal a v akom rozsahu.
Je nepochybné, že predloženie tejto faktúry nie je dôkazom o dodaní prác, je však len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie, teda skutočnej realizácie prác dodávateľským subjektom, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne dodávateľom uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek doklady
bez reálneho preukázania dodania zdaniteľného plnenia nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené osobou, ktorá mala plnenie dodať. V predmetnej faktúre, na základe ktorej si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty, nie sú fakturované práce špecifikované v zmysle ich konkrétneho vymedzenia, resp. označenia miesta a stavby, kde mali byť vykonané, pričom na identifikáciu rozsahu týchto prác nie je postačujúce uvedenie merných jednotiek (jeden kus).
Za účelom zistenia skutkového stavu v súvislosti s deklarovanými dodávkami prác spoločnosťou OBE Capital s.r.o. pre žalobcu v zdaňovacom období november 2014, správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, pričom využil i poznatky získané Daňovým úradom Bratislava, ktorý v podaní zo dňa 27. 01. 2016 poskytol správcovi dane informácie týkajúce sa daňového subjektu OBE Capital s.r.o. a doručil mu protokol z daňovej kontroly vykonanej u predmetného daňového subjektu za zdaňovacie obdobie jún 2014 až december 2014. Z predmetného protokolu vyplynulo, že v preverovanom období bol žalobca jedným z najvýznamnejších odberateľov daňového subjektu.
V kontrolovanom zdaňovacom období, t. j. november 2014 bol konateľom spoločnosti OBE Capital, s.r.o. J. U., ktorého správca dane vypočul ako svedka, o čom bola spísaná zápisnica. Tento uviedol, že bol konateľom spoločnosti OBE Capital, s.r.o., táto spoločnosť mala v čase jeho konateľstva sídlo v Bratislave, presnú adresu sídla uviesť nevedel. V Bratislave mala firma schránku, kanceláriu nemal. Spoločnosť nemala žiadne stroje ani zamestnancov. Všetko robil v subdodávkach. Stavebné práce robila asi spoločnosť 57NET s. r. o. Išlo o bližšie neidentifikovaného muža, ktorý pracoval na vedľajšej stavbe ako pracoval on (J. U.) ako robotník. O začatí daňovej kontroly nevedel. Spoločnosť predal nejakému pánovi asi z J., jeho meno si nepamätal. S týmto človekom sa spoznal niekde na stavbe, jemu odovzdal všetky doklady. K predaju spoločnosti došlo z dôvodu, že sa mu už práca nepáčila, už sa v nej nevyznal. Pána V. pozná dlhšie, tento mu navrhol spoluprácu pri stavebných a zemných prácach. Medzi ním a pánom V. existovala len ústna dohoda. On na tých zákazkách nepracoval, pracoval pre spoločnosť 57NET s. r. o., ktorá dodala stavebné stroje i pracovnú silu. Faktúry vystavila účtovníčka pani K. U. z K., on faktúry podpísal, cena práce bola stanovená dohodou. Na práca pre pána V. pracovalo 4 až 5 ľudí. Za práce bola cena uhradená prevodom cez účet. So spoločnosťou 57NET s. r. o. mal uzavretú ústnu dohodu i zmluvu. Platil mu cez účet. Vystavenie faktúr č. 2014017, 18, 19, 20, 42, 67, 68, 68 116, 117, 118, 141 a 142 potvrdil, práce na ich základe boli vykonané, za vykonané práce mu bolo zaplatené, faktúry boli zaúčtované do účtovníctva, daň na výstupe bola odvedená.
Z uvedenej výpovede tohto svedka je celkom jednoznačné, že pokiaľ spoločnosť, ktorej bol konateľom nemala zamestnancov, ani materiálno-technické vybavenie, nemohla reálne vykonať práce fakturované žalobcovi. Nebolo však preukázané ani vykonanie prác iným daňovým subjektom ako subdodávateľom, a to spoločnosťou 57NET s. r. o., pri ktorej správca dane zistil, že spoločnosť má evidované sídlo na rovnakej adrese ako je sídlo spoločnosti OBE Capital s.r.o. Na uvedenej adrese avšak nebolo uvedené označenie a ani schránka tejto spoločnosti. S konateľom spoločnosti sa správcovi dane skontaktovať nepodarilo a tiež sa mu nepodarilo preveriť reálnosť dodávok vykonaných pre žalobcu. Q. dane tiež zistil, že dodávateľom spoločnosti 57NET s. r. o. bola spoločnosť Hemisphere Solutions s.r.o. Konateľ tejto spoločnosti sa vyjadril, že spoločnosť 57NET s. r. o. nepozná a ani o nej nikdy nepočul. Predvolanie zasielané správcom dane konateľovi spoločnosti 57NET s. r. o. J. - T. C. z J. sa mu doručiť nepodarilo, zásielka sa ako neprevzatá vrátila správcovi dane.
V týchto súvislostiach je potrebné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 5 Sžf 97/2009, v ktorom Najvyšší súd SR zdôraznil nielen základnú zásadu obchodného práva, a to zásadu poctivého obchodného styku, ale i tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. J. U. nemal základné informácie o spoločnosti OBE Capital s.r.o., ktorej bol konateľom, pričom za subdodávateľa prác označil spoločnosť 57NET s. r. o., avšak nevedel označiť osobu, ktorá za túto spoločnosť konala a s ktorou vykonanie prác dohodol. Tvrdenie svedka, že faktúry vystavila „účtovníčka K. U. z K.“, že ich podpísal, boli zaúčtované, daň priznaná a odvedená, nie je dôkaz o tom, kto tieto práce vykonal a komu vznikla daňová povinnosť, resp. nie je dôkazom o tom, že daňová povinnosť vznikla spoločnosti OBE Capital s.r.o.
S poukazom na vyššie uvedené, je správny súd toho názoru, že správca dane vykonal všetky jemu dostupné procesné úkony smerujúce k zisteniu skutkového stavu v predmetnej veci, no napriek tomu
nebolo preukázané, že stavebné práce uvedené na faktúrach č. 2014116 zo dňa 03. 12. 2014 s dátumom vzniku daňovej povinnosti dňa 28. 11. 2014, č. 2014117 zo dňa 09. 12. 2014 s dátumom vzniku daňovej povinnosti dňa 28. 11. 2014 a č. 2014118 zo dňa 10. 12. 2014 s dátumom vzniku daňovej povinnosti dňa 28. 11. 2014 vykonala a žalobcovi dodala spoločnosť OBE Capital s.r.o. Žalobca neposkytol žiadne údaje o osobách, ktoré mali predmetné práce vykonať (príp. ich aj vykonali), napriek tomu, že bol oboznámený so zisteným skutkovým stavom. S poukazom na výpoveď J. U. ako aj nekontaktnosť súčasného konateľa tohto dodávateľa a aj samotného dodávateľa, bolo jednoznačne spochybnené vykonanie prác podľa žalobcom predložených faktúr dodávateľom t. j. spoločnosťou OBE Capital s.r.o.. V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako to tvrdí. Už samotné zistenie skutočnosti, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, nemá a ani v čase, kedy sa malo plnenie uskutočniť nemal personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky, jednoznačne spochybňuje vierohodnosť tvrdení žalobcu o reálnosti dodávok. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v daňovom priznaní. Žalobca i podľa názoru súdu túto svoju dôkaznú povinnosť v rámci daňovej kontroly, ani vyrubovacieho konania nesplnil, keď nepreukázal reálnosť obchodov so spoločnosťou OBE Capital s.r.o. v mesiaci november 2014 a teda dôvodnosť uplatneného odpočítania dane z pridanej hodnoty.
Vzhľadom na zistenia v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania potom správca dane nepriznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty v prípade žalobcom tvrdených dodávok stavebných prác správne odôvodnil tým, že žalobca nepreukázal relevantnými dôkaznými prostriedkami, že zdaniteľné plnenia, pri ktorých si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty, vykonal a jemu dodal ním deklarovaný dodávateľ, resp. iný subjekt ako subdodávateľ. Správca dane nespochybnil, že stavebné práce mohli vykonať subdodávateľské spoločnosti, ale bolo potrebné ich jednoznačne identifikovať, označiť a uviesť, aké práce vykonali, v akom rozsahu a na akej stavbe, čo žalobca neurobil, v dôsledku čoho sa dostal do dôkaznej núdze, a to správcu dane oprávnene viedlo k tomu, že mu nepriznal odpočítanie dane z pridanej hodnoty.
36. Splnomocnený zástupca žalobcu bol s výsledkami daňovej kontroly oboznámený dňa 14. 09. 2016, jej výsledky boli podrobne uvedené i v protokole zo dňa 22. 09. 2016 z daňovej kontroly, ku ktorému podal písomné vyjadrenie, v ktorom okrem iného uviedol stavby (v zmysle faktúr), na ktorých mali byť v mesiaci november 2014 stavebné práce vykonané, čo však vzhľadom na skutkový stav zistený v priebehu daňovej kontroly nie je dôkazom o vykonaní a dodaní prác spoločnosťou OBE Capital s.r.o. V rámci vyrubovacieho konania bol žalobca vyzvaný výzvou zo dňa 20. 11. 2017 na predloženie dôkazov v záujme preukázania jeho tvrdení uvedených vo vyjadrení k protokolu. Žalobca reagoval v podaní zo dňa 11. 12. 2017, pričom správcovi dane oznámil, že si splnil svoju dôkaznú povinnosť a všetky dôkazy, ktoré mal a mohol mať k dispozícii už predložil počas daňovej kontroly. Dňa 15. 02. 2018 správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní, na ktorom boli prerokované pripomienky žalobcu podané v priebehu daňovej kontroly, resp. vyrubovacieho konania a správca dane k nim zaujal stanovisko, z ktorého vyplýva, že nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty uplatnený v zdaňovacom období november 2014 v prípade dodávok prác od spoločnosti OBE Capital s.r.o. správca dane nepovažuje za dostatočne preukázaný a nie je možné ho žalobcovi uznať.
37. Správny súd je toho názoru, že pokiaľ si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodávkach stavebných prác od vyššie označeného dodávateľa v mesiaci november 2014, bol povinný preukázať skutočnú realizáciu dodávok týchto prác uvedenou spoločnosťou. Tieto okolnosti musí preukazovať žalobca, ktorý si uplatnil nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a musí teda preukázať dôvodnosť tohto uplatnenia a reálnosť dodávok stavebných prác zo strany deklarovaných dodávateľov. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobcom predložené doklady a správcom dane vykonané dôkazy nepreukazujú reálnosť dodávok stavebných prác spoločnosťou OBE Capital s.r.o. pre žalobcu a ani subdodávateľom označeným bývalým konateľom dodávateľa - spoločnosťou 57NET s. r. o.
38. Za danej dôkaznej situácie potom treba prisvedčiť zisteniu správcu dane a žalovaného, že žalobca nepreukázal ním tvrdené obchodné transakcie (dodanie stavebných prác od spoločnosti OBE Capital s.r.o.). S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane je i súd toho názoru, že dodávateľovi žalobcu v zmysle predloženej faktúry nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z
pridanej hodnoty z titulu deklarovaného, ale nepreukázaného dodania stavebných prác žalobcovi, a preto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 06. 2012 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/63/2011 ako i na ďalší jeho rozsudok zo dňa 23. 06. 2010 v konaní pod sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 02. 2011 v konaní pod sp. zn. III. ÚS 78/2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako dôvodný“.
39. Dôležitou právnou otázkou v tomto konaní bolo i posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z ust. § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čo bola základná a podstatná žalobná námietka žalobcu v podanej žalobe. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ale je iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúry mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo žalobca nesporne nepreukázal. Daňový subjekt si preto musí zaobstarať dostatok dôkazných prostriedkov preukazujúcich uskutočnenie plnenia deklarovaného predloženými faktúrami, ako aj to, že plnenie poskytli dodávatelia uvedení na faktúrach. V prípade, že takéto dôkazy v daňovom konaní nepredloží, vystavuje sa riziku, že neunesie dôkazné bremeno, čo môže mať za následok neuznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre.
40. Daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie dane z pridanej hodnoty má v daňovom konaní preukázať reálne vykonanie zdaniteľného plnenia konkrétnym subjektom, resp. konkrétnym subdodávateľom, pretože jeho uskutočnenie a vykonanie zákon automaticky nepredpokladá. Bolo teda povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil pri stavebných prácach, ktoré mu mala dodať spoločnosť OBE Capital s.r.o. ako dodávateľ, aby preukázal nielen existenciu zdaniteľného plnenia (ktorú daňové orgány nespochybnili), ale aj jeho skutočné dodanie zo strany tohto dodávateľa, resp. konkrétneho subdodávateľa. Cieľom daňového konania je overiť, či sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako to tvrdí daňový subjekt. Preverovaním žalobcom tvrdených obchodných transakcií v mesiaci november 2014 na základe ním predložených dokladov správca dane zistil a konštatoval, že obchodná transakcia (dodávka stavebných prác) sa neuskutočnila tak, ako je to uvedené na žalobcom predložených faktúrach, nakoľko v priebehu daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania žalobca okrem vyššie uvedených dokladov (faktúry) žiadnym spôsobom nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany deklarovaného dodávateľa ako základnej podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Daňové orgány si urobili správny záver, že daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty použiteľný vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť, teda že služby (stavebné práce) boli i reálne dodané od dodávateľa uvedeného na predloženej faktúre.
41. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne obchodného partnera ako i osoby, ktorá za neho koná. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť predmetného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie tvrdeného obchodu medzi ním a dodávateľom v zmysle predložených faktúr.
Z uvedeného vyplýva, že žalobca si zrejme informácie o svojom dodávateľovi neoveril dostatočne a s poukazom na zistenia správcu dane vyplývajúce z administratívneho spisu potom možno dôvodne
pochybovať, či žalobcovi fakturované práce dodal dodávateľ uvedený na faktúre, ktorý nemal žiadnych zamestnancov, materiálne ani technické vybavenie na vykonanie týchto prác, čo potvrdil J. U., ktorý bol konateľom dodávateľa v čase preverovaného zdaňovacieho obdobia a tiež nebolo preukázané dodanie prác subdodávateľsky spoločnosťou 57NET s. r. o. ako tvrdil J. U., ktorý však osobu konajúcu za túto spoločnosť identifikovať nevedel a vykonanie prác nepotvrdila ani samotná spoločnosť 57NET s. r. o., ktorá je nekontaktná, rovnako ako jej konateľ, ktorý je občanom J.. S poukazom na uvedené, je potom podľa názoru súdu dôvodné konštatovanie žalovaného, že nebolo preukázané, že došlo k zdaniteľnému plneniu medzi dvoma platiteľmi dane z pridanej hodnoty a žalobca si v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty nedôvodne uplatnil odpočítanie tejto dane.
42. Súd je toho názoru, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu a nemožno hovoriť o jeho svojvôli pri rozhodovaní. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou, a to i pokiaľ ide o posúdenie dôkazného bremena (napr. rozsudok v konaní pod sp. zn. 1Sžf/81/2015 zo dňa 01. 12. 2016, sp. zn. 8 Sžf 44/2015 zo dňa 28. 09. 2017, sp. zn. 1Sžf/13/2016 zo dňa 16. 01. 2018 a sp. zn. 5 Sžf 66/2016 zo dňa 31. 05. 2018).
43. S námietkami žalobcu v podanej žalobe ohľadne dôkazného bremena na preukázanie dodania stavebných prác sa správny súd podrobne vysporiadal vo vyššie uvedených bodoch odôvodnenia tohto rozsudku. V tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 269/2014-13 zo dňa 04. 06. 2014, v ktorom konštatoval, že dôkazné bremeno pri dokazovaní v daňovom konaní vo väčšej miere spočíva na daňovom subjekte. Správca dane preukazuje najmä existenciu skutočností rozhodujúcich pre určenie výšky dane, daňový subjekt preukazuje pravdivosť údajov uvedených v daňovom priznaní a iných podaní, dokladov a výpovedí ovplyvňujúcich priebeh daňového konania. Dôkazné bremeno bolo jednoznačne na strane žalobcu, nakoľko skutočnosti vymedzené v ust. § 49 ods. 2 písm. a/, v ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení však nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa, resp. subdodávateľov alebo odberateľa, pričom v tejto súvislosti žalobca poukazoval napr. na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 19. 08. 2010 v konaní pod sp. zn. 3 Sžf 1/2011. Tu je však potrebné zdôrazniť, že žalobca bol priamo účastný ním deklarovaného zdaniteľného plnenia (dodávky stavebných prác) ako odberateľ a takýto subjekt nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia dane z pridanej hodnoty (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. 02. 2016 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/94/2014). V predmetnej veci teda dôkazná povinnosť neprešla na správcu dane, nakoľko táto je v daňovom konaní primárne na strane žalobcu ako daňového subjektu, ktorý má povinnosť ním tvrdenú obchodnú transakciu i náležite preukázať, čo bolo žalobcovi v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania správcom dane v súlade so zákonom i umožnené.
44. Nie je úlohou správcu dane preukazovať existenciu daňovej transakcie, resp. preukazovať že plnenie sa neuskutočnilo tak, ako to vyplýva z predložených daňových dokladov, ale jeho úlohou je overovať, či daňový subjekt daňovú transakciu správne deklaroval a preukázal. Daňové konanie je ovládané zásadou prejednacou, nie vyhľadávacou, čo znamená, že bolo povinnosťou žalobcu označiť a predložiť
dôkazy preukazujúce dôvodnosť jeho postupu pri podaní daňového priznania (uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty na základe faktúry týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia november 2014). Podľa predložených listinných dokladov (faktúr) mal byť žalobca ako odberateľ v obchodnom vzťahu so spoločnosťou OBE Capital s.r.o., ktorá mu mala stavebné práce dodať. Bolo výlučne jeho povinnosťou ako odberateľa, aby označil a predložil dôkazy o vykonaní a dodaní stavebných prác uvedeným dodávateľom. Správca dane nie je oprávnený, ale ani povinný v rámci prebiehajúcej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, inštruovať kontrolovaný daňový subjekt, aké dôkazy alebo doklady má predložiť, aby mu bolo možné uznať odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Úlohou správcu dane je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, pričom proces zisťovania týchto skutočností prebieha v rámci dokazovania. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získava poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov.
45. Ani podľa názoru správneho súdu nebolo potrebné vykonanie ohliadky na mieste, kde mali byť stavebné práce vykonané. Daňové orgány nespochybnili vykonanie stavebných prác a ich odovzdanie odberateľovi žalobcu, čo ale nepreukazuje, že práce fakturované faktúrami č. 2014116 zo dňa 03. 12. 2014 s dátumom vzniku daňovej povinnosti dňa 28. 11. 2014, č. 2014117 zo dňa 09. 12. 2014 s dátumom vzniku daňovej povinnosti dňa 28. 11. 2014 a č. 2014118 zo dňa 10. 12. 2014 s dátumom vzniku daňovej povinnosti dňa 28. 11. 2014 vykonala spoločnosť OBE Capital s.r.o. ako dodávateľ a že jej z tohto titulu vznikla daňová povinnosť a následne žalobcovi právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Za danej dôkaznej situácie, aká vyplynula z vykonaného dokazovania je správny súd toho názoru, že ani vykonaním miestneho zisťovania by nebolo možné prísť k záverom, ktorých sa domáhal žalobca (uznanie dôvodnosti a oprávnenosti odpočítania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2014). Dodanie stavebných prác zo strany žalobcu pre jeho odberateľov (ktoré správca dane nespochybňoval) nepreukazuje a nemôže preukazovať dôvodnosť uplatnenia odpočítania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2014 v zmysle predložených faktúr od spoločnosti OBE Capital s.r.o. a rovnako nie je dôkazom o tom, kto vykonal a dodal stavebné práce žalobcovi.
46. V predmetnej veci správca dane na základe vykonaného dokazovania neuznal žalobcovi odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2014 z dôvodu, že žalobca nepredložil a neoznačil žiadne dôkazy preukazujúce reálny obsah faktúry a reálne nadobudnutie stavebných prác od ním uvádzaného dodávateľa, v dôsledku čoho bolo potom spochybnené i prijatie plnenia od tohto dodávateľa, pričom žalobca tieto pochybnosti v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania neodstránil. Nepriznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty v prípade dodávok stavebných prác žalobcovi, správca dane neodôvodnil nevykonaním týchto prác, ani nekontaktnosťou dodávateľa, ani zodpovednosťou žalobcu za nesplnenie si povinností jeho dodávateľa voči orgánom finančnej správy. Vzhľadom na vykonané dôkazy (výsluch Ronalda Gomboša, preverovaní spoločnosti dodávateľa i označeného subdodávateľa) i podľa názoru súdu správca dane dôvodne spochybnil tvrdenia žalobcu, že práce vykonala a žalobcovi dodala spoločnosť OBE Capital s.r.o., čo znamená spochybnenie predloženej faktúry od deklarovaného dodávateľa a čo súvisí so spochybnením vzniku daňovej povinnosti u tohto dodávateľa a následne i so spochybnením práva žalobcu na odpočítanie dane. Tieto pochybnosti, ktoré v priebehu daňovej kontroly vyvstali, žalobca nevysvetlil a nevyvrátil v jej priebehu, ale ani v priebehu následného vyrubovacieho konania.
47. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 27. 03. 2018 vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2014 v sume 5.672,- eur. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 27. 03. 2018 potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to rozhodnutím zo dňa 09. 07. 2018. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.
48. Skutkový stav zistený správcom dane (ktorý prevzal i žalovaný) je dostatočný, vychádza nielen z daňových dokladov predložených žalobcom ako daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že týmto dokladom absentuje materiálny podklad (nebolo preukázané, že stavebné práce vykonal deklarovaný dodávateľ, resp. nebolo preukázané, kto vôbec tieto stavebné práce vykonal). Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na
svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať.
49. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby a bez zistenia dôvodov na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP, správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.
50. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.
51. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.