Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1C-557-2015.pdf
PDF · 158.82 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/557/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom v spore žalobcov: 1/ J. Č., P.. XX.X.XXXX, Y. U. XX, XXX XX U., 2/ N. Č., P.. X.X.XXXX, Y. D. XXXX/XX, XXX XX Y., zastúpení: JUDr. Matúš Hrib, advokát, Na hradbách 5, 085 01 Bardejov, proti žalovaným: 1/ G. L., P.. XX.X.XXXX, Ť. XXXX/XX, XXX XX Y., 2/ D. L., P.. XX.X.XXXX, Ť. XXXX/XX, XXX XX Y., zastúpení: Advokátska kancelária Hopferova, s.r.o., Bajzova 2, 040 01 Košice, IČO: 47 254 220, o zaplatenie primeranej zľavy z kúpnej ceny takto
rozhodol:
Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
Žalovaným v 1. a 2. rade p r i z n á v a voči spoločne a nerozdielne zaviazaným žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou podanou na súde 17.12.2015 domáhali zaplatenia sumy 10.000,- Eur spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 11.2.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnili tým, že zmluvou z 27.9.2013 nadobudli od žalovaných v 1. a 2. rade štvorizbový byt č. X nachádzajúci sa na 1. poschodí bytového domu súpisné č. XX v U. vrátane podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a garáž č. XX a to za kúpnu cenu 30.000,- Eur. Tvrdili, že prostredníctvom svojich zástupcov - matky žalobcu v 1. rade D. Č., brata žalobcu v 1. rade Z. Č. a jeho družky X. H. obhliadli pred uzavretím zmluvy predmet kúpy a na otázku neprirodzeného zápachu žalovaní v 1. a 2. rade odpovedali odkazom na dlhodobé neužívanie bytu. V podstatnom ďalej uvádzali, že v dôsledku ochladenia v mesiaci november 2013 sa v byte začali vyskytovať vady v podobe rozsiahlych plesní spôsobených nadmernou vlhkosťou bytu znemožňujúcou byt užívať bez rizika poškodenia zdravia osôb obývajúcich byt. Poukazovali na havarijný stav bytu a popis tohto stavu v stanovisku Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Y. zn. Y. z 9.1.2014, pričom tvrdili, že v bytovom dome sa v zimných mesiacoch pravidelne vyskytujú na stenách plesne. Tvrdili tiež, že žalovaní v 1. a 2. rade nainštalovali v období, v ktorom boli vlastníkmi bytu pec na tuhé palivo s vývodom dymu do vetracej šachty, ktorá nebola na takéto využitie technicky určená, čo malo podľa ich názoru viesť k porušeniu jej funkčnosti, protipožiarnych predpisov a ovplyvniť aj tvorbu uvádzaných plesní. Uvedené považovali za vadu bytu, za ktorú sú žalovaní v 1. a 2. rade zodpovední. Listom z 27.1.2014 žalobcovia v 1. a 2. rade reklamovali vady bytu u žalovaných v 1. a 2. rade, vyzvali na odstránenie týchto vád bytu a alternatívne na poskytnutie zľavy z kúpnej ceny 10.000,- Eur. Na základe toho mali za to, že došlo k riadnemu vytknutiu skrytých vád bytu. O opätovnom výskyte vád boli žalobcovia v 1. a 2. rade vyrozumení listom z 1.10.2015, ktorého súčasťou mala byť aj správa z termovízneho merania bytového domu zo 7.3.2015 spracovaná M.. Z. U., podľa ktorej dôvodom vzniku plesní sú stavebné nedostatky dotknutého bytu, predovšetkým tepelné mosty ako aj navlhnutie základov domu. Dôvodnosť svojho nároku opierali
o právny výklad § 596 a 597 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých je zodpovednosť za vady konštruovaná ako objektívna zodpovednosť za výsledok. Poukazovali tiež na obsah odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 23C/11/2010 z 29.1.2013, ako aj ustálenú súdnu prax (napr. R 24/1990 a R 57/2001). Tvrdili, že pri kúpe bytu si vymienili že byt má byť užívateľný obvyklým spôsobom s ohľadom na zdravotný stav otca žalobcu. Poukazovali na to, že emisie z plesní ovplyvnili najmä kvalitu zdravia užívateľov bytu a nárok na odstúpenie od kúpnej zmluvy neuplatnili len z dôvodu zlej ekonomickej a sociálnej situácie na strane užívateľov bytu. Ďalej prezentovali, že k eliminácií plesní v byte môže dôjsť len izoláciou bytu, jeho zateplením z vonkajšej strany. Výška žiadanej zľavy z kúpnej ceny má podľa žalobcov reflektovať konkrétne okolnosti prípadu a to skutočné náklady potrebné na odstránenie plesní, zateplenie bytu a tým odstránenie vád a uvedenie bytu do užívateľného stavu bez zdravotných rizík a ďalšej upotrebiteľnosti.
2. Žalovanému v 1. rade bola žaloba doručená 12.9.2016 a žalovanej v 2. rade 14.9.2016. K žalobe sa žalovaní v 1. a 2. rade vyjadrili podaním z 26.9.2016, v ktorom uplatnený nárok neuznali, žalobu navrhovali zamietnuť a priznať im plnú náhradu trov konania. V podstatnom poukazovali na skutočnosť, že pred uzatvorením kúpnej zmluvy boli žalobcovia štyri krát na obhliadke bytu, byt začali užívať ešte pred samotným uzatvorením zmluvy a z preberacieho protokolu z 27.9.2013 nevyplývajú zistenia o žiadnych závadách bytu a výhradách kupujúcich. Tvrdili, že po celý čas užívania bytu žalovanými v 1. a 2. rade sa v ňom neobjavili plesne ani známky nadmernej vlhkosti a preto na túto skutočnosť nemohli žalobcov v 1. a 2. rade upozorniť. Tvrdili, že v čase predaja bytu ako aj po ňom, bol tento spôsobilý na riadne užívanie a možnosť jeho využitia nebola žiadnym spôsobom znížená. Spôsob vykurovania bytu v čase predaja bol žalobcom v 1. a 2. rade v čase predaja zrejmý, pričom popierali napojenie vývodu dymu na vetraciu šachtu bytu. Namietali, že pripojené stanovisko Regionálneho úradu verejného zdravotníctva z 9.1.2014 ako aj Správa z termovízneho merania bytu zo 7.3.2015 boli uskutočnené s časovým odstupom po predaji bytu a začiatku jeho užívania rodinou žalobcov v 1. a 2. rade. Za príčinu vzniku plesní v byte označovali nedostatočné vetranie, počet osôb bývajúcich v byte a celkovo nesprávne užívanie bytu.
3. Žalobcovia vo svojej replike zo 17.10.2016 popreli nesprávny spôsob užívania bytu a v podstatnom poukázali na svoje už v žalobe uvedené tvrdenia a predložené dôkazy. V priebehu konania ďalej argumentovali, že skutočnosti uvádzané v znaleckom posudku Technickej univerzity č. XX z 5.12.2016 nemôžu spochybniť skutkový základ žaloby a že jeho závery ohľadne vlhkosti vzduchu, teplôt, výpočtu priemernej produkcie vody podľa užívaných osôb a celkový záver k bodu č. 6 sú len všeobecné a podmieňujúce. Poukazovali na to, že pri rozlohe bytu 73,5 m2 je bežné, aby takýto byt užívalo minimálne 5 osôb. Tvrdili, že u každého bytu, ktorý je predávaný, sa predpokladajú isté vlastnosti pri jeho predaji a tento byt tieto požadované vlastnosti nemal a ďalej, že predpoklady zodpovednosti za vady zo strany žalovaných v 1. a 2. rade v konaní boli preukázané viacerými dôkazmi, osobitne znaleckým posudkom č. XX z 5.4.2019, pričom za zásadný vo vzťahu k zodpovednosti z vád bytu nemôže byť považovaný spôsob užívania tohto bytu.
4. Žalovaní v 1. a 2. rade vo svojej duplike z 12.11.2016 uvádzali, že zdravotné problémy príbuzných žalobcov v 1. a 2. rade, ktorí v predmetnom byte bývajú neboli osvedčené žiadnymi lekárskymi potvrdeniami, ktoré by preukazovali príčinnú súvislosť s bývaním v byte. Poukázali na to, že rodičia žalovaného v 1. rade bývali v byte 30 rokov a pritom netrpeli zdravotnými problémami súvisiacimi s výskytom plesní. Poukazovali na to, že na rekonštrukciu predmetného bytu bola v minulosti poskytnutá dotácia, pričom zo strany príslušných orgánov vykonávajúcich kontrolu neboli zistené žiadne nedostatky. Tvrdili tiež, že byt bol pred prevodom vlastníckeho práva na žalobcov obývaný nájomníkmi, ktorí nikdy nepoukazovali na prítomnosť plesní v byte. Ďalej poukazovali na to, že pri výmene okien za plastové, ktorú mali realizovať žalobcovia v 1. a 2. rade, dochádza k zmene režimu prevetrávania interiérových miestnosti a to k zníženiu priemernej intenzity výmeny vzduchu v miestnosti, zatiaľ čo produkcia vodnej pary zostáva rovnaká. Následkom toho môže dôjsť k výskytu povrchovej kondenzácie a tak hygienickým problémom ako je vznik plesní. Uvádzali tiež, že v žiadnom prípade nie je možné stotožňovať klímu v byte, v ktorom žijú dve osoby s klímou, kde žije sedem osôb, pretože na vplyv vzniku plesní má vplyv aj sušenie bielizne, varenie v byte a ostatné činnosti. Spochybnili žalobcami predkladané odborné stanovisko z termovízie s poukazom na skutočnosť, že vnútorná teplota bytu nebola pri jej realizácii vôbec meraná a rovnako nebola meraná ani vlhkosť vzduchu v interiéri. V priebehu konania navyše argumentovali, že z obsahu znaleckého posudku Technickej univerzity č. XX z 5.12.2016 vyplýva, že v každej jednej miestnosti bytu bola nameraná vyššia teplota ako predpisuje technická norma, byt
bol prekúrený, čo svedčí o nevhodnom spôsobe jeho užívania. Poukázali tiež na skutočnosť, že kúpa tohto bytu v nezateplenom bytovom dome bola kupujúcim v čase jeho kúpy známa a prenášanie nákladov pripadajúcich na zateplenie bytového domu na predávajúcich by nemal nijakú oporu v zákone, pretože zateplenie bytového domu je výlučne dispozitívnym rozhodnutím aktuálnych vlastníkov bytov. Prezentovali názor, že podľa svedeckých výpovedí predávajúci, ako aj osoby, ktoré od nich odvodene užívali pred predajom predmetný byt, nemali také problémy s výskytom plesní, ako majú žalobcovia v 1. a 2. rade, preto rozhodujúcim pre ich vznik je v danom prípade zmena spôsobu užívania bytu. Poukázali na to, že pri obhliadke bytu pred jeho kúpou byt nebol čerstvo premaľovaný, neboli tam znaky po odstraňovaní plesní, to znamená, že nedošlo k nijakému zatajeniu rozhodujúcich skutočností pre kúpu zo strany predávajúcich, pričom z čestných prehlásení X. a G. H. je zrejmé, že byt bol pri jeho užívaní žalobcami v 1. a 2. rade prekúrený a nedostatočne vetraný. Ďalej tvrdili, že žalobcovia sa pred zmenou spôsobu vykurovania s odborne spôsobilou osobou neporadili ako aj že znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že bytový dom bol postavený v súlade so všetkými technickými normami a štandardami, ktoré sa pre jeho výstavbu v danom čase vyžadovali. Vlastník bytu nemôže niesť zodpovednosť za spoločné zariadenia bytového domu, nakoľko ich oprava vyžaduje súhlas ostatných spoluvlastníkov. Poukazovali preto na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co/30/2013 z 13.3.2013 ako aj rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/87/2017 z 28.5.2018, podľa ktorých vady bytu, ktoré vznikli ako následok vád bytového domu, nie sú vadami bytu a pokiaľ cena bytu bola adekvátna stavu predmetu kúpy, žalobcom nemohol vzniknúť nárok na zľavu z kúpnej ceny. Namietali tiež, že priznanie zľavy z kúpnej ceny by nebolo v súlade so zásadou spravodlivého usporiadania veci ako aj, že výška požadovanej zľavy z kúpnej ceny nebola absolútne preukázaná a bola vygenerovaná náhodne. Rozpočty nemôžu slúžiť ako podklad pre jej výpočet, nakoľko nie je možné zatepliť len nejakú časť bytovky prislúchajúcu k bytu žalobcov.
5. Súd vo veci vykonal pojednávanie v dňoch 14.11.2017, 8.3.2018, 24.5.2018, 22.8.2018 a 21.8.2019. Na nariadených pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchmi žalobcu v 1. rade, žalovanej v 2. rade, svedkov D. Č., Z. Č., C. L., O. E., D. D. L., J. I. a N. W. ako aj oboznámením kúpnej zmluvy z 27.9.2013 na č.l. 8-16, výpisom z LV č. XXXX, k.ú. U. z 21.08.2013 č.l. 17-18, potvrdením Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov U. XX z 24.9.2013 č.l. 19, dohodou o vzájomnej výmene pivníc z 22.8.2013 na č.l. 20-22, oznámením žalovaného v 1. rade z 22.8.2013 pod č.l. 23, fotodokumentáciou č.l. 24-26, stanoviskom k obhliadke bytu vydaného Regionálnym úradom verejného zdravotníctva Bardejov z 9.1.2014 pod č.l. 27, výzvou žalobcov na odstránenie vád z 27.01.2014 na č.l. 28-29, odpoveďou žalovaných na výzvu zo 7.2.2014 pod č.l. 30, výzvou na zaplatenie zľavy z kúpnej ceny z 1.10.2015 pod č.l. 31-33, správou z termovízneho merania bytového domu zo 7.3.2015 pod č.l. 34-48, znaleckým posudkom č. XX Technickej univerzity v Košiciach z 5.12.2016 pod č.l. 101-132 spisu, čestnými vyhláseniami E. C., O. U., M.. G. W., X. H. a G. H. a znaleckým posudkom Technickej univerzity v Košiciach č. XX z 5.4.2019 pod č.l. 308-397. V priebehu konania súd zamietol návrh žalobcov na výsluch D. V. a N. Z., z dôvodu, že ani postupom podľa § 197 a 198 Civilného sporového poriadku sa nepodarilo ich prítomnosť na pojednávaní zabezpečiť. Rovnako zamietnutý bol aj návrh na výsluch svedkyne u ktorej nešlo o obyvateľku bytu, ani bytového domu, v ktorom sa nachádza byt, vo vzťahu k prevodu ktorého sa žalobcovia domáhali svojho nároku. Vykonaním tohto výsluchu nebolo možné očakávať preukázanie takých skutkových okolností, ktoré by mohli odôvodniť iné právne posúdenie veci, ku ktorým súd v konaní dospel a preto by bol v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania. Na základe vykonaných dôkazov a medzi stranami nesporných tvrdení súd ustálil nasledovné podstatné skutkové okolnosti prípadu.
6. Dňa 27.9.2013 žalobcovia v 1. a 2. rade ako kupujúci a žalovaní v 1. a 2. rade ako predávajúci uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva nehnuteľností vedených na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. Y. ako byt č. X na 1. poschodí bytového domu súp. č. XX stojaci na parcele XXX/X, vchod č. X a nebytový priestor - garáž č. X-XX na prízemí bytového domu ako aj príslušných spoluvlastníckych podielov označeného bytu a nebytového priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, ktoré k nim prináležali. Za predaj uvedených nehnuteľností bola medzi stranami dohodnutá celková kúpna cena 30.000,- Eur, ktorej zaplatenie kupujúcimi sporné nebolo. Z čl. II bodov 1., 2. a 4. označenej zmluvy vyplýva, že prevádzaný byt pozostával zo štyroch obytných miestností a príslušenstva, ktoré je tvorené predsieňou, pivnicou, kuchyňou, kúpeľňou, loggiou, WC a garážou č. X- XX; vlastníctvo bytu vrátane jeho vybavenia a príslušenstva je ohraničené vstupnými dverami do bytu a do príslušenstva umiestneného mimo bytu vrátane zárubní, hlavnými uzávermi prívodu studenej vody a elektrickými poistkami pre byt. Podľa čl. III bodov 1. a 2. označenej zmluvy, s vlastníctvom bytu je spojené
spoluvlastníctvo spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu. Spoločnými časťami domu sú najmä základy domu, strecha, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie, zvislé nosné konštrukcie, ktoré sú nevyhnutné pre jeho podstatu a bezpečnosť a sú určené na spoločné užívanie. Z čl. VII bodu. 3 predloženej zmluvy vyplýva prehlásenie žalobcov v 1. a 2. rade, že si uvedené nehnuteľnosti prehliadli, ich stav poznajú z obhliadky a tieto v tomto stave kupujú a tiež prehlásenie žalovaných v 1. a 2. rade, že im nie sú známe také závady a poškodenia predmetu kúpy, na ktoré by mali kupujúcich osobitne upozorniť. Z čl. VIII bodu 3. označenej zmluvy vyplýva, že predávajúci odovzdali predmet kúpy kupujúcim do neobmedzeného užívania 19.9.2013, o čom vyhotovili písomný zápis - preberací protokol. Odovzdanie bytu do užívania žalobcom v 1. a 2. rade niekoľko dní pred podpisom zmluvy nebolo medzi stranami sporné a potvrdzoval ho aj obsah výpovede žalobcu v 1. rade. V čl. X bode 1. označenej zmluvy, zmluvné strany prehlásili, že ju pred podpisom riadne prečítali, bola uzavretá po vzájomnom prerokovaní, podľa ich pravej a slobodnej vôle, určite a zrozumiteľne, nie v tiesni a nie za nápadne nevýhodných podmienok. Dokazovaním bolo tiež zistené, že text zmluvy bol pripravený treťou osobou, notárkou G.. J., a to na žiadosť žalobcov v 1. a 2. rade, teda dôvodný je záver, že text zmluvy nebol predložený jednou zmluvnou stranou druhej zmluvnej strane bez toho, aby táto nemohla obsah jednotlivých jej ustanovení ovplyvniť.
7. Z obsahu do spisu predloženého preberacieho protokolu (č.l. 131-132) vyplýva, že na byte neboli zistené žiadne závady a kupujúci k nemu nemali žiadne výhrady. Obsah tohto preberacieho protokolu v podaniach a prednesoch žalobcov v 1. a 2. rade nebol relevantne spochybnený. Nesporné medzi stranami tiež bolo, že s časovým odstupom po prevode vlastníctva bytu a začatí jeho užívania rodinnými príslušníkmi žalobcov v 1. a 2. rade sa začal v prevádzanom byte prejavovať v zimnom období vznik plesní a to na obvodových stenách bytového domu. Uvedené v konečnom dôsledku preukazuje aj stav zdokumentovaný v znaleckom posudku Technickej univerzity v Košiciach č. XX z 5.4.2019. Nesporné tiež bolo, že žalobcovia listom z 27.1.2014 vyzvali žalovaných v 1. a 2. rade na odstránenie vád predmetného bytu prejavujúcich sa plesňami a nadmernou vlhkosťou alebo na úhradu primeranej zľavy z kúpnej ceny vo výške 10.000,- Eur a to v lehote do 10.2.2014.
8. Z vykonaného dokazovania súd v podstatnom ustálil, že v čase podpisu kúpnej zmluvy žalobcovia v 1. a 2. rade (a ani matka žalobcu v 1. rade) nezistili žiadne stopy po plesniach, hoci pred podpisom zmluvy vykonali ich splnomocnenci - blízki členovia ich rodiny, pre ktorých bol byt kupovaný (t. j. matka a brat žalobcu v 1. rade, družka brata žalobcu v 1. rade, otec žalobkyne v 2. rade) opakovane obhliadku predmetu kúpy. Pleseň na stenách bytu pred jeho predajom žalobcom v 1. a 2. rade počas jeho užívania žalovanými v 1. a 2. rade, ich právnymi predchodcami ako aj ich nájomníkmi nebola potvrdená ani svedeckými výpoveďami navrhnutými stranou žalobcov - O. E. a D. D. L., ktorí výslovne uviedli, že v tom čase výskyt plesne v prevádzanom byte nemôžu potvrdiť, pretože ju tam nevideli. Skutočnosť, že v čase predaja bytu neboli v byte žiadne stopy po plesniach vyplýva aj výpovede svedkýň N. W. a J. I.. Z dokazovania tiež vyplynulo, že byt bol užívaný právnymi predchodcami žalovaných v 1. a 2. rade od roku 1979, počas jeho užívania do prevodu bytu bola v byte rekonštruovaná kúpeľňa, WC, elektrina, stierky omietok a so súhlasom vlastníkov ostatných bytov aj zateplenie podlahy bytu v suteréne bytového domu. Pred uzavretím kúpnej zmluvy nebol byt jeden a pol roka obývaný. Bytový dom bol v minulosti vykurovaný centrálne, potom z rozhodnutia vlastníkov bytového domu bol spôsob vykurovania bytov zmenený, tak že každý byt si zaviedol vykurovanie samostatnými pieckami, resp. elektrickým vykurovaním. Žalobcovia v 1. a 2. rade v konaní nerozporovali tiež tvrdenia žalovaných v 1. a 2. rade, že nábytok používaný v tomto byte počas jeho užívania žalovanými v 1. a 2. rade a ich právnymi predchodcami nebol postihnutý plesňou a to ani k 12.5.2012, kedy bol tento nábytok z uvedeného bytu vysťahovaný (uvedené potvrdzujú aj doložené čestné prehlásenia O.Á. U. a E. C. z 25.4.2018). Súd sa tiež priklonil k tvrdeniu žalovaných v 1. a 2. rade, že pri užívaní bytu žalobcami vzniká v byte interiérová vlhkosť (teda v obvodových múroch nie je prítomná vlhkosť majúca pôvod v podzemnej alebo povrchovej vode), čo osvedčuje hlavne čestné prehlásenie M.. G. W. z 27.4.2018 súhlasiace s tvrdeniami žalovaných v 1. a 2. rade ako aj ich syna C. L.. Proti uvedeným tvrdeniam žalobcovia neprodukovali žiadne dôkazy a v podstatnom toto tvrdenie ani nenamietali. Ďalej bolo zistené, že po kúpe bytu žalobcovia vykonali vnútorné maľby bytu, ako aj zmenu vykurovania, zrušiac pec na tuhé palivo inštalovanú v jednej z izieb bytu a zaviedli samostatné ústredné kúrenie bytu s kotlom umiestneným v pivnici bytového domu. Brat žalobcu v 1. rade pri svojej svedeckej výpovedi v tejto súvislosti potvrdil, že do zmeny spôsobu vykurovania neboli žalobcovia v 1. a 2. rade žiadnym spôsobom nútení a túto zmenu ani so žiadnym odborníkom nekonzultovali. Byt po prevode vlastníctva začalo obývať päť dospelých osôb (neskôr štyri dospelé osoby) a dve deti, všetko členovia blízkej rodiny žalobcov v 1. a 2. rade. Vysokú vnútornú teplotu a vlhkosť vzduchu v byte po
jeho prevode pri jeho užívaní rodinou žalobcov v 1. a 2. rade a sušenie prádla v interiéri tvrdil vo svojej výpovedi nielen syn žalovaných v 1. a 2. rade, ale v čestných prehláseniach z 3.8.2018 aj G. H. a X. H., ktorá bola družka brata žalobcu v 1. rade a v byte s rodinou žalobcov dlhší čas bývala.
9. Zo znaleckého posudku Technickej univerzity v Košiciach č. XX z 5.4.2019 s prihliadnutím na obsah znaleckého posudku č. XX z 5.12.2016 bolo zistené, že stavebnotechnické (tepelnoizolačné) vlastnosti bytového domu, v ktorom sa nachádza byt zodpovedajú času projektovania a času realizácie jeho stavby. Vychádzajúc z pôdorysu bytového domu znalecký ústav konštatoval, že pri bytovom dome ide o jeden z typových (opakujúcich sa) konštrukčne a typologicky tvorených bytových domov stavaných v 2. polovici 20. storočia, kedy sa byty stavali z murovacích materiálov ako sú tehly, tehlobloky a kvádre, pričom stropy a preklady boli vyhotovené ako železobetónové. Podľa odborného stanoviska uvedeného znaleckým ústavom, v čase výstavby bytového domu (70-te roky 20. storočia) sa nekládol dôraz na tvorbu konštrukčného detailu a jeho fyzikálne posúdenie. Relatívna vlhkosť bola uvažovaná v hodnote 60 %, pričom podľa technickej normy H. XXXXXX bolo s účinnosťou do septembra 1979 postačujúce, aby tepelný odpor stavebnej konštrukcie dosahoval hodnotu 0,56 m2.K/W. Znalecký ústav konštatoval, že v súčasnosti platná technická norma vyžaduje 6 až 10 násobne vyššie hodnoty tepelných odporov, čo znamená, že obvodový plášť bytového domu, v ktorom sa nachádza byt žalobcov pri hodnote tepelného odporu platnej v súčasnosti pri výstavbe dnešným technickým požiadavkám na výstavbu alebo obnovu bytových domov z hľadiska tepelnoizolačného nezodpovedá. Znaleckým dokazovaním bolo ďalej zistené, že skúmané vlastnosti bytového domu nevyhovujú jeho používaniu v zimnom období, obzvlášť keď je vonkajšia teplota veľmi nízka a povrchové teploty stien sa dostanú pod hodnotu rosného bodu. V prípade, ak sú teploty a vlhkosť v byte dlhodobo vysoké, dochádza k vzniku plesní v miestach, kde sa dlhodobo zdržiava voda. Medzi nedostatky bytového domu znalecký ústav označil tepelné mosty v miestach spojov murovaných a železobetónových konštrukcií ako aj plastové okná spôsobujúce vzduchotesnosť priestorov a tým hromadenie relatívnej vlhkosti bytu, ktorá vedie k zvýšeniu hodnoty rosného bodu. Medzi opatrenia vedúce k odstráneniu vzniku plesní znalecký ústav zaradil zateplenie obvodových stien bytového domu s vhodnou povrchovou úpravou, opravu strechy a stropu nad suterénom, zamedzenie podchladzovania vnútorných priestorov bytového domu. Ďalej zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že relevantný vplyv na prejavovanie sa plesní (ich výskyt a rast) má spôsob užívania bytu, spôsob vetrania, sušenia prádla a nastavenia okien, ktoré faktory vplývajú na dynamiku tepelno-vlhkostnej mikroklímy bytu. Nesprávna voľba spôsobu vykurovania, resp. jeho zmena môže mať vplyv na vedľajšie následky, akými je vznik plesní. V znaleckom posudku Technickej univerzity v Košiciach č. XX z 5.12.2016 bolo tiež zdokumentované, že v čase vykonávaných meraní vnútorného prostredia bytu sa relatívna vlhkosť v ňom pohybovala v rozmedzí od 55,4 do 63,5 % a teplota vnútorného vzduchu od 20,6 do 22,7 °C. Znalecký ústav konštatoval, že v každom z priestorov bola zistená vyššia vnútorná teplota ako aj relatívna vlhkosť vzduchu ako predpisuje súčasná norma.
10. Podľa doloženého stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Bardejove z 9.1.2014 bol stav bytu žalobcov v 1. a 2. rade, užívaného ich blízkymi rodinnými príbuznými k uvedenému dňu z hygienického hľadiska vyhodnotený ako rozporný s § 2 ods. 11 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach a požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia, podľa ktorého na žiadnom mieste vnútorného povrchu stropu, stien a podlahy priestorov určených na pobyt ľudí nemôžu byť viditeľné stopy po plesni a po kondenzácii vodnej pary.
11. Podľa § 499 Občianskeho zákonníka, kto prenechá inému vec za odplatu, zodpovedá za to, že vec v čase plnenia má vlastnosti výslovne vymienené alebo obvyklé, že ju možno použiť podľa povahy a účelu zmluvy alebo podľa toho, čo účastníci dojednali, a že vec nemá právne vady.
12. Podľa § 596 Občianskeho zákonníka, ak vec má vady, o ktorých predávajúci vie, je povinný kupujúceho pri dojednávaní kúpnej zmluvy na ne upozorniť.
13. Podľa § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť.
14. Podľa § 597 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým.
15. Podľa § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez zbytočného odkladu. Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady vytkol najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci.
16. Obsah citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka je potrebné vyložiť tak, že povinnosťou predávajúceho je v prvom rade upozorniť kupujúceho na vady, o ktorých vie. Nie je rozhodujúce, či ide o vady faktické (t.j. napr. vady funkčnosti, akosti a pod.), alebo o vady právne (t.j. vady, ktoré bránia predávajúcemu disponovať vecou, prípadne dispozíciu obmedzujú - napr. obmedzenie prevodu vlastníctva a pod.). O vadu veci ide aj vtedy, ak predávajúci kupujúceho ubezpečil, že vec má určité vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže ako nepravdivé.
17. Vadou sa rozumie neexistencia (nedostatok) takých vlastností alebo prejavov veci, ktoré sa u veci určitého druhu a veku všeobecne predpokladajú a v dôsledku ktorej je možnosť využitia veci podstatne znížená (R 24/1990 - napríklad pri ojazdenom motorovom vozidle za túto vadu nemožno považovať koróziu zodpovedajúcu veku vozidla pri jeho obvyklej údržbe). Uvedená definícia pojmu vada, z ktorej možno vyvodzovať zodpovednosť prevodcu je súdnou praxou stabilne prijímaná (napr. uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 26 Obdo/1503/2005 z 29.5.2007 a iné). Vlastnosti veci, ktoré nie sú určené v zmluve musia byť obvyklé, a tie sú také, ktoré sa pri prevádzanej veci všeobecne očakávajú.
18. Zodpovednosť za vady má objektívnu povahu (zodpovednosť za výsledok), za ktorú predávajúci zodpovedá, ak vec vykazovala vadu v čase uzavretia zmluvy bez zreteľa na to, či o vade vedel, alebo nie. Ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, kupujúci má právo žiadať zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady (§ 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Tejto zodpovednosti sa predávajúci, pokiaľ na vady existujúce v čase uzavretia zmluvy neupozornil, nemôže zbaviť, pričom nie je rozhodujúce, či o vadách vedel alebo nevedel. Ďalším predpokladom tejto zodpovednosti je okolnosť, že musí ísť o vadu alebo vady, ktoré pre kupujúceho vyšli najavo dodatočne, teda po uzavretí kúpnej zmluvy. Použitá formulácia úvodných slov ustanovenia § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka („Ak dodatočne vyjde najavo vada...“) vylučuje aplikáciu tohto ustanovenia v prípadoch, v ktorých kupujúci o konkrétnych vadách veci vedel a napriek tomu sa slobodne rozhodol kúpnu zmluvu o kúpe veci za dojednanú kúpnu cenu uzavrieť. Ak kupujúci v spore popiera tvrdenie predávajúceho, že o vadách v čase uzavretia zmluvy vedel, je povinnosťou predávajúceho preukázať, že o nich nemohol nevedieť. Pri predaji použitej veci je potrebné rozlišovať, či ide skutočne o vadu veci, alebo len o prejav bežného opotrebenia. Upozornenie na vady veci sa musí týkať určitej vady, všeobecným upozornením, že vec je vadná, povinnosť splnená nie je. Ak splní predávajúci túto povinnosť za vady, na ktoré upozornil, nezodpovedá. Za ostatné vady, na ktoré kupujúceho neupozornil, predávajúci zodpovedá bez ohľadu na to, či o nich vedel, mohol vedieť alebo nie. Upozornenie na vady je predávajúci povinný urobiť v dobe dojednávania zmluvy, t.j. do jej uzavretia. Pre upozornenie nie je predpísaná forma, preto ani v prípade písomnej kúpnej zmluvy, nemusí byť upozornenie na vady veci obsiahnuté priamo v zmluve. Z hľadiska § 596, § 597 Občianskeho zákonníka je rozhodujúce, či a aké informácie o vadách predávanej veci poskytol predávajúci kupujúcemu pri dojednávaní kúpnej zmluvy. Okolnosť, či predávajúci o vade, na ktorú kupujúceho upozornil vedel, alebo sa domnieval, že vec je bez vád, nemá pri riešení zodpovednosti za vady význam, táto zodpovednosť má povahu objektívnej zodpovednosti. Zodpovednosť predávajúceho sa vzťahuje na vady, ktoré existovali v dobe uzavretia kúpnej zmluvy i keď vyšli najavo až dodatočne.
19. Podľa § 118 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, živé zvieratá, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. Predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť tiež byty alebo nebytové priestory.
20. Podľa § 119 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.
21. Podľa § 2 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“), bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.
22. Podľa § 2 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov, bytovým domom sa na účely tohto zákona rozumie budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako tri byty a v ktorej byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
23. Podľa § 2 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov, spoločnými časťami domu sa na účely tohto zákona rozumejú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie.
24. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) a c) zákona o vlastníctve bytov, zmluva o prevode vlastníctva bytu a zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome musí byť písomná a okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať popis bytu alebo nebytového priestoru v dome a príslušenstva bytu, vymedzenie polohy bytu alebo nebytového priestoru v dome označením čísla bytu, čísla vchodu a opisom nebytového priestoru, určenie rozsahu podlahovej plochy a vybavenia bytu a nebytového priestoru v dome; určenie a popis spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku a prípadné určenie, ktoré spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, časti príslušenstva a priľahlého pozemku užívajú len niektorí vlastníci bytov a niektorí vlastníci nebytových priestorov.
25. Je nesporné, že byt je samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov, môže byť samostatným predmetom vlastníctva, ktoré je prevoditeľné a v praxi sa považuje za nehnuteľnosť, aj keď § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka ho vo svojom znení neuvádza. Súd sa stotožňuje s názorom, že byt je vecou svojho druhu ako časť bytového domu, ktorý je sám o sebe stavbou a že vlastníctvo bytu je nevyhnutne spojené so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu. Preto aj nedostatok vlastností spoločných častí bytového domu (akými sú obvodové múry a nosné zvislé, či vodorovné konštrukcie), ktoré sú vždy spojené s vlastníctvom bytu v bytovom dome, možno považovať súčasne za nedostatok vlastností bytu, s ktorého vlastníctvom je zo zákona spojený spoluvlastnícky podiel na týchto spoločných častiach bytového domu. V tomto smere sa preto súd s argumentáciou žalovaných v 1. a 2. rade, že vady bytového domu nemožno považovať súčasne za vady bytu nestotožnil. V danom prípade žalobcovia považovali za vadu prevedeného bytu predovšetkým skutočnosť, že v zimnom období roka sa pri užívaní bytu na obvodových múroch bytu vyskytujú plesne, ktoré sú prejavom nedostatočnej izolácie bytu a tepelných mostov bytového domu. Možno konštatovať, že znaleckým dokazovaním boli v konaní preukázané príčiny ako aj mechanizmus vzniku plesní v byte žalobcov v 1. a 2. rade v zimnom období pri dosiahnutí konkrétnych fyzikálnych podmienok, závislých od teploty vzduchu a relatívnej vlhkosti vzduchu vnútorných priestorov, na ktorých vzniku majú podiel tepelno-izolačné vlastnosti bytového domu. Na podklade znaleckého dokazovania je tiež zrejmý záver, že obvodové múry bytového domu vrátane železobetónových prekladov a stropov bytového domu nie sú dostatočne izolované tak, aby pri splnení kritických hodnôt označených fyzikálnych veličín nedochádzalo k vzniku podmienok pre rast plesní ako nežiaducich javov uvedených vlastností bytového domu a teda aj, že označené spoločné časti bytového domu nezodpovedajú v súčasnosti platným hodnotám normového tepelného odporu určených H. XX XXXX v aktuálnom znení.
26. Predpokladom právneho posúdenia dôvodnosti uplatneného nároku bolo v danom prípade preukázanie vady označeného bytu, ktorá musela existovať už v čase jeho prevodu a predávajúci na jej výskyt kupujúcich neupozornili, pričom nie je podstatné, či išlo o vadu zjavnú alebo vadu skrytú. Ako už bolo vyššie konštatované, vadou veci v zmysle ustálenej súdnej praxe sa rozumie neexistencia (nedostatok) takých vlastností alebo prejavov veci, ktoré sa u veci určitého druhu a veku všeobecne predpokladajú a v dôsledku ktorej je možnosť využitia veci podstatne znížená. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, vadou žalovanými v 1. a 2. rade prevedeného bytu teda môže byť aj neexistencia (nedostatok) tepelno-izolačných vlastností obvodových múrov bytového domu, ktoré je potrebné považovať za súčasť stavebno-technických vlastností bytového domu, avšak takýto ich nedostatok je potrebné posúdiť v kontexte veku daného bytového domu. Vo veci bolo možné ustáliť,
že predmetom prevodu bol byt žalovaných v 1. a 2. rade v bytovom dome, ktorý bol projektovaný a stavebne realizovaný pred rokom 1979, keďže z výsledkov dokazovania bez podstatných pochybností vyplýva, že byty začali byť prvými nájomcami (a neskôr vlastníkmi) užívané najneskôr od roku 1979. V priebehu konania nebolo relevantne spochybnené, že by žalobcovia v 1. a 2. rade neboli oboznámení so skutočnosťou, že predmetom prevodu nie je byt v novostavbe bytového domu, ale o niekoľko desaťročí skôr postavený byt v bytovom dome realizovanom podľa jedného z typových projektov z obdobia realizovania štátnej bytovej politiky uplatňovanej v období druhej polovice 20. storočia, a že predmetom prevodu nebol ani byt po obnove bytového domu (t.j. v zateplenom bytovom dome). Z obsahu znaleckého posudku č. XX z 5.4.2019 vyplýva, že v období od r. 1964 do septembra 1979 v tom čase platná technická norma H. XX XXXX pre obvodový plášť obytných budov stanovovala normový tepelný odpor 0,56 m2K/W pri teplote vonkajšieho prostredia -18°C a -21°C. Znalecký ústav tiež poukázal na skutočnosť, že súčasné hodnoty tepelných odporov stanovené technickou normou H. XX XXXX v znení jej neskorších novelizácií - teda v znení platnom od marca 2003 sú 6 až 10 násobne vyššie. Posúdením stavebno-technických vlastností skúmaného bytového domu ďalej znalecký ústav dospel k záveru, že konštrukcia bytového domu bola v čase projektovania a výstavby z hľadiska tepelno-technického dostatočná a zodpovedala času jeho projektovania a realizácie. Bolo by tomu tak ako za predpokladu výstavby bytového domu z plných pálených tehál, tak aj pri použití iných, v tom čase používaných kusových stavív, teda z kvádrov, tehlo-blokov, či dierovaných tehál, ktorých tepelno-technické vlastnosti hodnotil znalecký ústav ako lepšie než predpisovala vtedajšia technická norma (použitie dierovaných tehál v zložení obvodových múrov bytového domu vyplýva okrem iného aj zo snímky č. 11 na str. 47 znaleckého posudku). Na základe uvedeného si súd odborný záver znaleckého ústavu o tom, že tepelno- izolačné vlastnosti bytového domu a teda aj daného bytu zodpovedajú technickým požiadavkám na tento druh stavieb platným v čase projektovania a realizácie stavby bytového domu osvojil. Prihliadal pritom tiež na skutočnosť, že ako žalobcovia 1. a 2. rade, tak aj žalovaní v 1. a 2. rade nevzniesli v tomto smere voči záverom predloženého znaleckého posudku žiadne vecné pripomienky alebo výhrady. Zo všeobecne prijímaného judikátu R 24/1990 (sp. zn. 3Cz/59/88) definujúceho vadu veci, rozhodujúcu pre vyvodenie zodpovednosti z vád, vyplýva, že u ojazdeného motorového vozidla nemožno za jeho vadu považovať koróziu zodpovedajúcu veku vozidla pri jeho obvyklej údržbe. Pokiaľ za vadu predanej veci nemožno považovať plynutie času zodpovedajúce nevyhnutné zhoršenie vlastností tejto veci (napríklad primeranú koróziu kovových častí motorového vozidla za predpokladu dodržania pravidiel jeho obvyklej údržby), o to viac za vadu veci nemožno považovať nedostatok tých vlastností, ktorých splnenie technická norma platná v čase jej vzniku nevyžadovala. Primerane aplikujúc uvedené pravidlo na daný prípad, za vadu bytu/bytového domu nemožno považovať nedostatok tých tepelno-izolačných vlastností, ktorých dosiahnutie pri výstavbe vyžaduje H. XX XXXX v súčasnosti, ale len nedostatok tých tepelno- izolačných vlastností, ktoré boli pri výstavbe bytového domu vyžadované aj v čase výstavby platnými právnymi predpismi. Za obvyklé vlastnosti daného bytu možno považovať len také vlastnosti, ktoré boli obvyklé v čase výstavby tohto bytového domu, keďže pri tomto hodnotení je potrebné prihliadať aj na vek posudzovanej stavby. Samotná skutočnosť, že stavebno-technické vlastnosti posudzovaného bytu ako aj celého bytového domu môžu pri nízkych teplotách vonkajšieho prostredia viesť k vzniku takých podmienok, ktoré spôsobujú prítomnosť žalobcami v 1. a 2. rade namietaných nežiadúcich javov, akými je pleseň na kritických miestach obvodových stien bytu (t.j. v miestach spojenia murovaných konštrukcií so železobetónovými konštrukciami, v kútoch stien, fabiónoch, osteniach okien a podobne) bez ďalšieho nepostačuje pre vyvodenie zodpovednosti z vád predanej veci v zmysle § 499 a § 597 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. V danom prípade teda síce bolo preukázané, že pri užívaní bytu blízkymi osobami žalobcov v 1. a 2. rade dochádza opakovane v zimnom období k vzniku pomerne rozsiahleho zaplesnenia stien na už opísaných kritických miestach, keďže jeho tepelno-izolačné vlastnosti sú nepochybne horšie, než tomu je pri bytových domoch realizovaných podľa v súčasnosti platných technických požiadaviek na ich výstavbu, resp. ktoré je možné dosiahnuť generálnou obnovou starších bytových domov, nebolo však preukázané, že by tepelno-izolačné vlastnosti skúmaného bytu a bytového domu nedosahovali obvyklé vlastnosti bežne existujúce u stavieb bytových domov v tom čase postavených, a hlavne, že nezodpovedajú ani minimálnym technickým požiadavkám stanoveným technickými normami v čase výstavby predmetného bytové domu.
27. Stranami navrhnutými a súdom vykonanými dôkazmi tiež nebolo preukázané, že by vlhkosť v byte mala iný charakter a pôvod než interiérový. Tvrdenie o navlhnutí základov domu zemnou vlhkosťou vychádzajúce zo správy z termovízneho merania zo 7.3.2015 nemožno dávať do príčinnej súvislosti so vznikom plesní v predmetnom byte, pretože ten sa nachádza na 1. poschodí bytového domu, pod ktorým je nadzemné prízemie (resp. suterén), kde obdobné prejavy neboli ani tvrdené a ani preukazované.
Tento záver zo žalovanými v 1. a 2. rade spochybňovaného termovízneho merania nebol potvrdený ani znaleckým dokazovaním realizovaným Technickou univerzitou v Košiciach, ktorý ako znalecký ústav na mieste vykonával vlastné termovízne merania a v skoršom období aj merania teploty a relatívnej vlhkosti v predmetnom byte. Žalovanými v 1. a 2. rade predložené čestné prehlásenie M.. G. W. uvedený záver súdu len posilňuje.
28. V kontexte uplatneného nároku súd ďalej na podklade odborných poznatkov vyplývajúcich zo znaleckého dokazovania poukazuje na to, že vznik plesní na obvodových múroch bytu ako prejavov nežiadúcich tepelno-izolačných vlastností bytového domu a najmä ich rozsah, v podstatnej miere závisí aj od režimu (spôsobu) užívania bytu, teda od spôsobu a intenzity sušenia prádla, varenia a iných domácich činností, ako aj intenzity vetrania obytných priestorov (a s tým súvisiacej tesnosti okien inštalovaných v byte), ako aj od počtu osôb, ktoré sa v ňom sústavne zdržiavajú. V danom prípade z dokazovanie vyplynulo, že po prevode bytu na žalobcov v 1. a 2. rade, po ktorom ich blízke osoby (v počte šiestich, resp. siedmich osôb) začali v predmetnom byte reálne bývať, bol v byte zmenený spôsob vykurovania, boli inštalované plastové podlahy, došlo k výmene okien za plastové (tvrdenie žalovaných v 1. a 2. rade uvedené v ich podaní z 12.11.2016 o výmene okien bytu za plastové, ktoré sa vyznačujú menej intenzívnym prepúšťaním vzduchu žalobcami nebolo účinne do skončenia dokazovania popreté), teda žalobcami boli vykonané zmeny v byte, ktoré nepochybne majú vplyv na dynamiku tepelno- vlhkostnej klímy vnútorného prostredia bytu. Je zrejmé, že zmena týchto užívacích pomerov bytu ovplyvňuje fyzikálnu rovnováhu parametrov vnútorného prostredia bytu tým spôsobom, že tepelno- technické vlastnosti stavby, ktoré sú vzhľadom na čas vzniku, resp. jej vek menej odolné na zmeny teplotno-vlhkostnej mikroklímy vnútorného a vonkajšieho prostredia môžu viesť k vzniku žalobcami v 1. a 2. rade popisovaných nežiadúcich javov. To v konečnom dôsledku odôvodňuje skutočnosť, že napriek rozsiahlosti vykonaného dokazovania žalobcovia v 1. a 2. rade nepreukázali, že by k vzniku plesní v rozsahu, ktorý popisovali po začatí užívania bytu osobami im blízkymi dochádzalo aj v čase užívania bytu žalovanými v 1. a 2. rade, resp. ich predchodcami a že by ich na tento prejav nedostatku tepelno- izolačných vlastností bytu žalovaní v 1. a 2. rade úmyselne neupozornili. Nekonkretizované tvrdenia svedkov D. D. L. a O. E. o prítomností plesní aj v iných bytoch bytového domu nie sú vo vzťahu k prevedenému bytu pre prisúdenie uplatneného nároku dostatočné, pretože prítomnosť plesní v tomto konkrétnom byte v čase jeho žalovanými v 1. a 2. rade nedosvedčili. Tým zo strany žalobcov v 1. a 2. rade strany neboli preukázané ani podmienky pre vyvodenie zodpovednosti z vád bytu v zmysle § 596 Občianskeho zákonníka.
29. Možno teda uzavrieť, že žalobcovia v 1. a 2. rade neprodukovali také dôkazy, ktorými by podmienky pre vyvodenie zodpovednosti zo skrytých vád predaného bytu preukázali, a nepreukázali ani, že by si ako kupujúci vymienili existenciu konkrétnych tepelno-izolačných vlastností bytu, ktoré by išli nad rámec vlastností obvyklých pre stavby daného druhu a veku. V naznačenom smere má preto súd za to, že žalobcovia v 1. a 2. rade vo svojej podstate neuniesli dôkazné bremeno preukázania podmienok dôvodnosti uplatneného nároku, čo je ich základnou procesnou povinnosťou. Súd splnenie tejto ich povinnosti nemôže nahrádzať vlastnou aktivitou, pretože by to bolo v rozpore so zásadou rovnosti strán v konaní. Na základe vykonaného dokazovanie nebolo možné ani dospieť k záveru, že prevedený byt nemožno použiť podľa účelu a povahy zmluvy (§ 499 Občianskeho zákonníka), pretože z ich strany nebolo preukázané, že by v čase plnenia (t.j. uzavretia prevodnej zmluvy) nebolo možné byt užívať (napríklad byt nemal žiadnu statickú poruchu odôvodňujúcu nebezpečenstvo jej zrútenia pri jeho užívaní, neboli zaznamenané ani žiadne viditeľné stopy po plesniach. Z predloženého stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bardejov z 9.1.2014 nevyplýva zákaz užívania bytu, ale len konštatovanie o rozpore prítomností plesní na obvodových stenách bytu s § 2 ods. 11 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach a požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia s poukazom na jeho stav ku dňu vykonania kontroly, kedy bol byt v užívaní žalobcov v 1. a 2. rade takmer 4 mesiace a zo strany blízkych príbuzných žalobcov v 1. a 2. rade došlo k zmene pomerov pri spôsobe jeho užívania (uvedenému nasvedčujú aj čestné vyhlásenia X. H. a G. H.), ako aj k realizácii zmien spôsobu vykurovania a vybavenia bytu. Zároveň je potrebné poukázať na to, že žiaden právny predpis (a v danom prípade ani rozhodnutie žiadneho štátneho orgánu) nezakazuje užívanie takých bytov v bytových domoch, ktorých tepelno-izolačné vlastnosti nezodpovedajú technickým normám platným v súčasnosti, ale len technickým požiadavkám platným v čase ich výstavby, preto nemožno dospieť k záveru, že prevedený byt nie je možné použiť podľa účelu a povahy zmluvy, t.j. na bývanie.
30. Žiada sa tiež poznamenať, že pokiaľ nárok na primeranú zľavu z kúpnej ceny žalobcovia v 1. a 2. rade odvodzovali od technicky nesprávneho zapojenia pôvodného vykurovacieho telesa bytu na jeho vetraciu šachtu, toto svoje tvrdenie neosvedčili žiadnym dôkazom, hoci bolo žalovanými v 1. a 2. rade výslovne popreté už v ich písomnom vyjadrení k žalobe. Napokon je potrebné prisvedčiť žalovaným v 1. a 2. rade aj pokiaľ ide o ich argumentáciu, že žalobcovia v 1. a 2. rade v konaní nepreukázali neadekvátnosť ceny bytu stavu predmetu kúpy a preto ani v prípade záveru o existencii vád bytu, za ktoré by žalovaní v 1. a 2. rade zodpovedali, v konaní neboli zo strany žalobcov v 1. a 2. rade preukázané podmienky dôvodnosti žalobou uplatneného nároku na primeranú zľavu 10.000,- Eur z dohodnutej kúpnej ceny 30.000,-Eur (teda vo výške 1/3-iny z kúpnej ceny), ktorá okrem ceny za byt zahrňovala aj odplatu za garáž, vo vzťahu ku ktorej žiadny dôvod pre uplatnenie primeranej zľavy v konaní nebol ani len tvrdený (analogicky rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/87/2017 z 28.5.2018). Žalovaní v 1. a 2. rade dôvodne namietali, že výška žalobou uplatnenej zľavy z kúpnej ceny v konaní nebola preukázaná a bola vygenerovaná náhodne.
31. Z dôvodu, že neboli preukázané zákonom prezumované podmienky, na základe ktorých by bolo možné priznať primeranú zľavu z kúpnej ceny a tak žalobe čo aj len z časti vyhovieť, súd žalobu v celosti zamietol, ako to vyplýva z prvej vety výrokovej časti tohto rozsudku.
32. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
34. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Pri svojom rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania súd primerane aplikujúc § 255 C.s.p. vychádzal zo skutočnosti, že žalovaní v 1. a 2. rade boli v konaní plne procesne úspešní a nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a 2. rade si v celom rozsahu uplatnili, preto im patrí nárok na náhradu ich trov konania v rozsahu 100 % od spoločne a nerozdielne zaviazaných žalobcov v 1. a 2. rade. 36. V súvislosti so svojím rozhodnutím o trovách konania súd u žalobcov v 1. a 2. rade nevzhliadol existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by nárok na náhradu trov konania žalovaným v 1. a 2. rade bolo dôvodné nepriznať. Takéto okolnosti neboli ani jednou zo strán sporu tvrdené alebo preukazované. Ustanovenie § 257 C.s.p. (predtým § 150 ods. l O.s.p.) predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 C.s.p.) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 C.s.p.). Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Ustanovenie § 257 C.s.p. neslúži ani na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami (pozri nález Ústavného súdu ČR, I. ÚS 2862/07). Použitie § 257 C.s.p. neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti zákona, teda na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok. V danom prípade má súd za to, že takéto výnimočné dôvody na strane žalobcov v 1. a 2. rade dané nie sú. Je totiž zodpovednosťou každého účastníka právneho vzťahu zvážiť všetky prípadné následky plynúce z vývoja súdneho konania a so svojou žalobou sa obrátiť na súd až po zrelej úvahe v otázke predpokladu jej dôvodnosti vrátane vyhodnotenia dôkaznej situácie a po neúspešnom pokuse o dobrovoľné (mimosúdne) vyporiadanie sporných nárokov tvoriacich predmet sporu so zúčastnenými stranami dohodou. 37. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 CSP). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 CSP).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 CSP).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 CSP).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 CSP).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.