Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Co-87-2017.pdf
PDF · 157.56 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/87/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Martina Valentová, v právnej veci žalobcov: 1/ P. B., nar. XX.X.XXXX, bytom X. I. XX/A, B. a 2/ F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom X. D. XX/A, B., obaja žalobcovia zastúpení: JUDr. Beata Swanová, advokátka so sídlom Jašíkova 2, Bratislava, proti žalovanej: L. I., nar. XX.X.XXXX, bytom M. X. X, E., zastúpená: VIA LEGE, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Veterná 1093, Pata, IČO: 36 866 415, o zaplatenie 10.070 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. 22C/80/2015-224 zo dňa 24. novembra 2016, v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 22C/80/2015-278 zo dňa 14. februára 2017, v zamietajúcej časti, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutej časti sa p o t v r d z u j e .
II. Žalovaná má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. priznal žalovanej voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a výrokom III. štátu priznal voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Dopĺňacím rozsudkom konanie v časti o zaplatenie sumy 2.000 eur zastavil.
2. Po právnej stránke súd rozsudok odôvodnil § 588, 499, § 501, § 596, § 597 ods. 1 a 2, § 598, § 599 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 2 ods. 1, 2 a 4, § 5 ods. 1 písm. a) a c) z. č. 182/1992 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vecne tým, že žalobcovia 1/ a 2/ sa podanou žalobou voči žalovanej domáhajú zaplatenia zľavy z dojednanej kúpnej ceny, nakoľko vzhľadom na nimi zistené reálne materiálové vyhotovenie bytového domu, v ktorom sa ich byt nachádza, majú za to, že životnosť predmetného bytového domu, a teda aj samotného bytu je kratšia, ako sa domnievali v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, čo má predstavovať vadu prevedenej nehnuteľnosti, pretože skrátená životnosť má vplyv na zníženie funkčnosti kúpenej veci. Žalobcovia 1/ a 2/ ako kupujúci uzavreli dňa 28.02.2013 so žalovanou ako predávajúcou Zmluvu o prevode vlastníctva bytu č. X na X. posch. bytového domu v B. na ul. Q. vchod XX, súpisné číslo XXXX, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku, na ktorom je bytový dom postavený a na priľahlom pozemku, nachádzajúcich sa v kat. úz. Q. F.. Medzi zmluvnými stranami bola dojednaná kúpna cena 143.000 eur. Medzi stranami bolo predovšetkým sporné, či vytýkaná vada predmetu prevodu, t. j. tvrdené skrátenie životnosti bytu, ktorý
žalobcovia od žalovanej kúpili, je vadou odplatne prenechanej veci. Žalovaná sa najmä bránila tým, že to, z čoho je zhotovená nosná konštrukcia či obvodové múry bytového domu, je vlastnosťou bytového domu a nie bytu a predávajúci nesie zodpovednosť len za vlastnosti bytu, avšak nenesie zodpovednosť za vlastnosti bytového domu a spoločných častí bytového domu, keďže tieto nie sú predmetom prevodu
- prenechania za odplatu, ale sú predmetom zákonného prechodu. Podľa žalovanej je porovnanie životnosti murovaných a drevených stavieb pre spor irelevantné, keďže nebolo vymienenou vlastnosťou bytu a nie je obvyklou vlastnosťou bytu, aby sa nachádzal v tehlovom bytovom dome, resp. v bytovom dome s tehlovými nosnými prvkami. Poukazovala na to, že materiál, z ktorého sú obvodové múry bytového domu, či nosné a izolačné konštrukcie zhotovené, nepredstavuje vadu veci, ale jej vlastnosť, keďže ide o stav veci, ktorý je nemenný, keď o vadu veci by išlo, ak by boli napríklad drevené trámy rozožraté červotočom, alebo hnilé, resp. ak by použitý materiál vykazoval horšie vlastnosti a horší stav, ako materiál jeho druhu. Nie je možné porovnávať tehlovú stavbu s drevostavbou a tvrdiť, že drevostavba má vady, keď nemá vlastnosti či životnosť tehlovej stavby.
3. Súd prvej inštancie uviedol, že platí, že ak scudziteľ nesplní svoju povinnosť splniť záväzok riadne a vec má v dôsledku toho vady, vzniká mu voči nadobúdateľovi záväzok zo zodpovednosti za vady (§ 499 až § 510 Občianskeho zákonníka). O vadné plnenie ide v tých prípadoch, keď predmet plnenia nemá vlastnosti dohovorené v zmluve alebo stanovené záväzne či podporne zákonom. V ustanoveniach § 596 až § 600 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) sú upravené právne aspekty zodpovednosti za vady veci predanej medzi nepodnikajúcimi fyzickými osobami. Na tieto ustanovenia sa podporne aplikujú ustanovenia § 499 a nasl. OZ o zodpovednosti za vady pri scudzovacích zmluvách. Ustanovenia § 596 až § 600 OZ sú použiteľné aj na vady pri predaji bytu. Zodpovednosť za vady má význam len pri odplatných zmluvách. Má charakter objektívnej zodpovednosti, teda nezáleží na tom, či predávajúci vedel alebo nevedel o tom, či vec má vady, ktorých sa zodpovednosť týka. Občiansky zákonník nevymedzuje pojem vady. Pod pojmom „vada“ je potrebné vo všeobecnosti rozumieť všetko, čo znižuje možnosť využitia a upotrebenia veci, alebo ju inak znehodnocuje. Vadou je preto každý odklon plnenia od toho, čo sa malo podľa zmluvy splniť, a to pokiaľ ide o kvantitu a kvalitu plnenia.
4. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že ak je predmetom odplatného prevodu byt v bytovom dome, môže byť považované za vadu bytu, ak jeho skutočná životnosť je kratšia oproti predpokladanej v čase uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva bytu, vychádzajúcej z údajov poskytnutých predávajúcim. Je pritom nesporné, že životnosť bytu je odvodená od životnosti bytového domu, v ktorom sa byt nachádza, pretože hoci je byt samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov, môže byť samostatným predmetom vlastníctva a v praxi sa považuje za nehnuteľnosť (hoci nie je uvedený v ustanovení § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ide o vec svojho druhu, pretože byt ako taký je časťou inej nehnuteľnosti - stavby - najčastejšie bytového domu a vlastníctvo bytu je nevyhnutne spojené so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, zariadeniach domu, príslušenstve domu a pozemku. V danom prípade žalobcovia svoj nárok zo zodpovednosti za vady odvodzovali zo zistenej kratšej životnosti bytového domu - teda aj bytu, vzhľadom na skutočné materiálové vyhotovenie bytového domu, o ktorom ich žalovaná neinformovala a ktoré zistili až dodatočne, keď namiesto murovaného bytového domu s predpokladanou životnosťou 100 rokov, sa v danom prípade jedná o bytový dom na báze dreva s predpokladanou životnosťou 88 rokov. Vlastnosti obvodových múrov a nosných konštrukcií (tepelnoizolačné vlastnosti, zvukovoizolačné vlastnosti, statika, kvalita vyhotovenia, a iné) sa prejavujú pri užívaní bytu, môžu použiteľnosť bytu zlepšovať, alebo môžu toto užívanie komplikovať, či obmedzovať, prípadne tiež znižovať v danom prípade namietanú životnosť samotného bytu. Na základe toho dospel súd k záveru, že za vadu bytu je možné považovať tiež nižšiu životnosť bytu, v dôsledku nižšej životnosti bytového domu, vzhľadom na jeho materiálové vyhotovenie. Z tohto dôvodu argumentácia žalovanej, že nezodpovedá za vlastnosti obvodových múrov a nosných konštrukcií, ktoré sú spoločnými časťami bytového domu, neobstojí.
5. K vznesenej námietke preklúzie práva zo strany žalovanej súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ vklad vlastníckeho práca žalobcov k predmetnému bytu bol povolený pod. č. V-4810/13 dňa 25.3.2013 a žalobcovia vytkli vady listom zo dňa 12.5.2014, ktorý žalovaná prevzala 15.5.2014, vytkli tieto vady u žalovanej v zákonom stanovenej 24-mesačnej lehote, teda včas. Z tohto dôvodu právo žalobcov na uplatňovanie nárokov z vád predanej veci nezaniklo. Ďalej má súd za to, že pokiaľ žalobcovia zistili vady začiatkom r. 2014, potom v marci r. 2014 konzultovali vady so znalcom a vady vytkli u žalovanej v máji r. 2014, možno ich postup, vzhľadom na charakter vady - ktorá si vyžaduje odborné posúdenie znalcom
- považovať za taký, že bol „bez zbytočného odkladu,“ teda v danom prípade bolo dané za dosť aj prvej vete ustanovenia § 599 ods. 1 OZ.
6. Ustanovenie § 501 OZ určuje, že ak sa vec prenechá ako stojí a leží, nezodpovedá scudziteľ za jej vady, ibaže vec nemá vlastnosti, o ktorých scudziteľ vyhlásil, že ich má, alebo ktoré si nadobúdateľ výslovne vymienil. Toto ustanovenie predstavuje osobitnú úpravu zmluvnej zodpovednosti za vady k veciam, ktoré sú v zmluve vymedzené úhrnkom, teda bez rozlíšenia vecí určených individuálne, či druhovo a bez ohľadu na ich akosť, množstvo, váhu a pod.. Formou úhrnkového predaja sa prenechávajú najmä hromadné veci. V prípade tzv. úhrnkovej kúpy, scudziteľ za vady prípadne úhrnne nadobudnutých vecí nezodpovedá, iba ak vec nemala vlastnosť, o ktorej scudziteľ ubezpečil nadobúdateľa, že ju má alebo že by nemala vlastnosť, ktorú si nadobúdateľ výslovne vymienil. Na daný prípad však nie je možné aplikovať ustanovenie § 501 OZ o tzv. úhrnkovej kúpe, pretože išlo o prevod individuálne určenej veci - bytu č. X v bytovom dome s. č. XXXX na Q. ul. č. XX v B. s príslušnými spoluvlastníckymi podielmi na spol. častiach, zariadeniach a pozemku, popísanej v kúpnej zmluve zo dňa 28.2.2013, preto uvedením ustanovenia (bod 7 čl. I Zmluvy), že „kupujúci majú záujem predmet kúpy kúpiť v stave, v akom sa nachádza v čase podpisu zmluvy“ do zmluvy o prevode vlastníctva bytu, sa žalovaná nemôže zbaviť svojej zodpovednosti za vady prevádzanej veci a svoju zodpovednosť za vady bytu vylúčiť.
7. O vadnom plnení možno hovoriť iba vtedy, ak niekto plnil dohovorený, ale vadný predmet. Vadné je i také plnenie, ktoré nemožno použiť podľa povahy alebo účelu zmluvy (vec nie je funkčná), alebo ak má vec právne vady. Vymienená vlastnosť býva presne vymedzená zmluvou. Ak však nič vymienené nebolo, pojem obvyklej vlastnosti treba vykladať tak, že ide o štandardné vlastnosti, ktoré sa u určitého plnenia všeobecne predpokladajú. Za vady treba považovať i nedostatok vlastností, o ktorých predávajúci ubezpečil nadobúdateľa, že ich scudzovaná vec má. Nemusí pritom ísť len o vlastnosti, ktoré si kupujúci vymienil, ale aj o ďalšie vlastnosti, ktoré boli scudziteľom veci pripísané.
8. V danom prípade bol správny argument žalovanej, že skutočnosť, že bytový dom, v ktorom sa predmetný byt nachádza je na drevenej báze - konkrétne, ako bolo zistené znaleckým posudkom č. 044/2014 znalcom Doc. Ing. Pavlom Martonom CSc., že nosný systém nadzemných podlaží je vytvorený z drevených hranolov obojstranne obitých heraklitovými doskami a nanesenými vrstvami vonkajších a vnútorných omietok, pričom vnútorný priestor medzi doskami je vyplnený škvárou - nepredstavuje vadu bytového domu, resp. bytu, ale jeho vlastnosť, nakoľko nebola zistená vadnosť použitého materiálu (jeho poškodenie, hniloba, napadnutie škodcami, nekvalitné vyhotovenie), ani nevhodnosť použitého materiálu a zvoleného technického riešenia na výstavbu bytového domu. V tomto smere žalobcovia ani netvrdili žiadne skutočnosti. Žalobcovia tiež v konaní neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali, že by ich žalovaná ubezpečila o tom, že byt sa nachádza v tehlovom bytovom dome. V tomto smere stálo tvrdenie žalobcov proti tvrdeniu žalovanej. Kým žalobcovia tvrdili, že žalovaná ich o tom osobne ubezpečila dvakrát - jednak pri prvej obhliadke bytu a potom opakovane za prítomnosti znalkyne, žalovaná toto popierala a uviedla, že žalobcom nikdy výslovne nepovedala, že bytovým dom je tehlový. Žiadne iné dôkazy tvrdenie žalobcov o tom, že žalovaná im povedala, že bytový dom je tehlový, nepreukázali. Hoci žalobcovia tvrdili, že žalovaná toto mala uviesť pred znalkyňou, samotná znalkyňa Ing. Al Jabri toto nepotvrdila a vyslovenie uviedla, že sa nikoho nepýtala na to, z čoho je stavba vyhotovená a dospela k tomu svojim odborným odhadom.
9. Pretože žalobcovia si želané materiálové vyhotovenie bytového domu, resp. bytu neuviedli do zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu, nemožno vychádzať z toho, že by si túto vlastnosť vymienili. Žalobcovia tak neuniesli dôkazné bremeno v tom smere, že by informáciu o tom, že bytovým dom je tehlový mali od žalovanej. Vychádzali pritom z inzerátu realitnej kancelárie inej, ako tej, s ktorou mala žalovaná uzavretú sprostredkovateľskú zmluvu (a ktorej aj platili prvú časť kúpnej ceny - províziu 2.000 eur) a zo znaleckého posudku znalkyne, ktorá si materiálové vyhotovenie bytu neoverila. Žalobcovia rovnako nepreukázali, že by tehlové vyhotovenie bytových domov, bolo ich obvyklou vlastnosťou, pretože bytové domy môžu byť vyhotovené z pomerne širokého spektra materiálov - tehla, betón, pórobetón, železobetón, drevo, či iné.
10. Medzi základné povinnosti predávajúceho patrí predávať veci, ktoré majú vlastnosti požadované kupujúcim, prípadne vlastnosti, aké sa od predávaných vecí vo všeobecnosti očakávajú, inak ide o vadu veci. Žalovaná sa opierala o Odborné stanovisko č. 90/2016, v ktorom sa uvádza, že: „Predmet posúdenia je v súčasnosti situovaný v katastri Q. F. Táto oblasť je charakteristická výstavbou vilového
typu, výstavbou pôvodných rodinných domov, s množstvom pôvodných stavieb germánskej architektúry nemeckého vidieka, drevodomov z predvojnového obdobia.“ Nepreukázala však, že táto informácia by bola všeobecne známa a že sa v tejto lokalite okrem drevodomov s priznanou drevenou konštrukciou (viď obrázok v článku Nemecký vidiek) nachádzajú aj viaceré drevodomy a osobitne viaceré drevené bytové domy, ktorých drevená konštrukcia je skrytá. Žalobcovia nemohli predpokladať, že „bytový dom je postavený z drevených hranolov obojstranne obitých heraklitovými doskami a nanesenými vrstvami vonkajších a vnútorných omietok, pričom vnútorný priestor medzi doskami je vyplnený škvárou“. Vzhľadom na dátum vydania stavebného povolenia z r. 1948 a kolaudačného rozhodnutia z r. 1952, sa však nemohli spoliehať na to, že bytový dom bude postavený novšími stavebnými materiálmi a technologickými postupmi. Súd má za to, že povinnosť informovať žalobcov o tom, z čoho je bytový dom zhotovený, mala predovšetkým žalovaná. Táto ako správkyňa bytového domu v čase jeho rekonštrukcie mala o tom presné informácie, napriek tomu žalobcov o tejto skutočnosti riadne a pravdivo neinformovala, hoci to mohla byť informácia podstatná pre ich rozhodnutie kúpiť daný byt, ako aj vzhľadom na to, že vyhotovenie bytového domu, ako má bytový dom s. č. XXXX na Q. ulici v B., môže bežný kupujúci predpokladať menej často, najmä ak stavba budí celkový dojem, že je murovaná, hoci podľa znalcov, ktorí vypracovali Odborné stanovisko č. 90/2016, drevodomy v danej lokalite nie sú neobvyklé. V Odbornom stanovisku (str. 4, ods. 8) je tiež uvedené, že „drevené konštrukčné systémy (obdobné ako v predmete posúdenia) sú typickým predstaviteľom predvojnovej a povojnovej architektúry v horských oblastiach Slovenska a kúpeľných mestách; v Bratislave išlo najmä o provizórne stavby na bývanie alebo krátkodobé ubytovanie.“ Z toho vyplýva, že technologickú konštrukciu daného bytového domu, nemožno považovať na Slovensku a v Bratislave za neobvyklú, i keď menej pravdepodobnú.
11. Žalobcovia pritom predložili dôkaz - Znalecký posudok č. 44/2014 zo dňa 14.10.2014 znalca Doc. Ing. Pavol Marton CSc., znalec z odboru stavebníctvo - v ktorom posudku znalec stanovil životnosť bytového domu s. č. XXXX, na ulici Q. XX v B. vzhľadom na vykonanú rekonštrukciu na 88 rokov s tým, že v žiadnom prípade nemožno životnosť stavby s drevenými nosnými prvkami stanoviť ako pre stavbu s tehlovými nosnými prvkami stien. Súd mal za to, že v konaní bola preukázaná vada predmetu prevodu spočívajúca v kratšej dobe využiteľnosti daného bytu, resp. jeho kratšej životnosti, oproti tej, ktorú žalobcovia mohli predpokladať, a to konkrétne o 12 rokov.
12. Na druhej strane však žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali žiadnym spôsobom, že vzhľadom na zistenú kratšiu životnosť bytového domu, by bola kúpna cena za byt dojednaná vo výške 143.000 eur v čase prevodu predmetu plnenia, neadekvátna.
13. Žalobcovia si výšku zľavy uplatňovali v žalobe najskôr vo výške 10.000 eur, keď rozdiel v základnej životnosti 100 rokov a v zistenej životnosti 80 rokov (bez zohľadnenia fasádnych úprav) je podľa nich 20 %, preto z časti kúpnej ceny, ktorá pripadá na byt t. j. 51.480 eur, 20 % predstavuje sumu 12.870 eur. Neskôr v konaní zobrali žalobný návrh v časti o zaplatenie sumy 2.000 eur späť a zľavu si uplatňovali ako rozdiel medzi všeobecnou hodnotou nehnuteľnosti stanovenou znaleckým posudkom č. 8/2013 vo výške 147.000 eur a ocenením podľa metódy VŠH č. 1. v Odbornom stanovisku č. 90/2016 vo výške 139.000 eur, t. j. v sume 8.000 eur.
14. V danom prípade pri hodnotení, či žalobcom vzhľadom na zistenú vadu - kratšiu životnosť bytového domu patrí nárok na zľavu z kúpnej ceny, nie je možné vychádzať zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti stanovenej znaleckým posudkom č. 8/2013 znalkyne Ing. Al Jabri, pretože zľavu je potrebné odvodzovať so skutočne žalobcami zaplatenej kúpnej ceny, ktorá bola v danom prípade 143.000 eur. Navyše znalecký posudok č. 8/2013 nebol vypracovaný pre účely stanovenia kúpnej ceny medzi kupujúcimi a predávajúcou, ale bol vypravovaný pre účely poskytnutia hypotekárneho úveru žalobcom 1/ a 2/. Preto z ceny stanovenej týmto posudkom nemožno odvodzovať nárok na zľavu. Navyše znalkyňa Ing. Al Jabri uviedla, že najskôr si určila všeobecnú hodnotu danej nehnuteľnosti pomocou viacerých metód a priklonila sa k tej metóde, výsledkom ktorej bola stanovená nižšia všeobecná hodnota, ktorá podľa znalkyne lepšie zodpovedala ňou zistenému stavu nehnuteľnosti. V znaleckom posudku č. 8/2013 pritom bolo zistené viacero chýb, konkrétne vychádzal z nesprávne zisteného materiálového vyhotovenia nehnuteľnosti, teda aj dlhšej životnosti bytového domu a ďalej z nesprávneho roku začatia užívania nehnuteľnosti. Tento znalecký posudok vzhľadom na zvolenú lineárnu metódu, kde sa vychádza z rovnomerného opotrebenia, nezohľadňuje rekonštrukciu a modernizáciu bytového domu a bytu. Znalkyňou stanovená všeobecná hodnota nehnuteľnosti bola pritom vyššia (147.000 eur), ako kúpna cena žalobcami zaplatená (143.000 eur).
15. Odborné stanovisko číslo 90/2016 zo dňa 27.7.2016 Ústavu stavebnej ekonomiky, s. r. o., ktorého znalci na základe nových vstupných údajov, vyplývajúcich z posudku č. 44/2014, a to začiatku užívania objektu v roku 1952, materiálovej charakteristiky - drevená na báze drevnej hmoty a životnosti na základe znaleckého posudku č. 44/2014 Doc. Martona - zohľadnenie údržby a obnovy nosnej obvodovej konštrukcie na 88 rokov, stanovili všeobecnú hodnotu danej nehnuteľnosti, a to v troch variantoch líšiacich sa použitou metódou. Na základe tohto odborného stanoviska, odvodzovali žalobcovia svoj nárok na zľavu zo zistenej všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti v sume 139.000 eur, určenej I. variantom, t. j. metódou polohovej diferenciácie - so zohľadnením životnosti a materiálovej charakteristiky, bez ohľadu na rekonštrukciu a modernizáciu bytového domu. Mali za to, že táto metóda je najvhodnejšia, pretože ju použila aj znalkyňa Ing. Al Jabri v posudku č. 8/2013, avšak toto svoje tvrdenie ničím nepodložili. Naopak súd má za to, že táto metóda, nie je v danom prípade najvhodnejšou, pretože nezohľadňuje viacero konkrétnych faktorov, najmä skutočnosť, že bytový dom prešiel v rokoch 2009 a 2010 rozsiahlejšou rekonštrukciou (nová fasáda, oprava schodiska, výmena elektroinštalácie, plynoinštalácie, nová kotolňa a i.). Nie je správne odvodzovať nárok na zľavu z kúpnej ceny len z jedného faktoru - kratšej životnosti, bez zohľadnenia ostatných vlastností bytového domu, najmä ak bolo preukázané, že bytový dom prešiel rekonštrukciou a modernizáciou. Aj v Odbornom stanovisku sa uvádza, že životnosť stavby a materiálová charakteristika nie je jediným objektivizačným faktorom pri stanovení odhadu hodnoty nehnuteľnosti. Na základe zjednodušenej analytickej metódy, bolo potom možné dospieť k stanoveniu všeobecnej hodnoty daného bytu až na sumu 153.000 eur a porovnávacou metódou na sumu 144.000 eur. Znalci teda mali za to, že napriek nesprávnym vstupným údajom, možno všeobecnú hodnotu bytu určenú na sumu 147.000 eur považovať za adekvátnu. Súd preto dôvod pre priznanie zľavy z dohodnutej kúpnej ceny 143.000 eur nezistil, pretože táto napriek preukázanej kratšej životnosti (80-88 rokov) zodpovedala hodnote kupovanej veci v čase prevodu. Žalobcovia v konaní nepredložili žiadne vlastné dôkazy a nepreukázali, že vzhľadom na zistenú kratšiu životnosť bytového domu, by bola všeobecná hodnota bytu o 8.000 eur (prípadne viac) nižšia. Neobstojí ani argumentácia žalobcov, že ak by pred uzavretím kúpnej zmluvy mali k dispozícii znalecký posudok, ktorým by bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľnosti na 139.000 eur, tak by neboli za byt zaplatili sumu 143.000 eur, pretože ako už bolo vyššie uvedené, posudok znalkyne Ing. Al Jabri bol vypracovaný pre účely úveru, pričom nie je vylúčené, že by ona sama na základe svojich výpočtov dospela k celkom inej sume, prípadne by si zvolila nakoniec aj inú metódu oceňovania. Nakoľko žalobcovia v danom prípade nepreukázali, že dohodnutá kúpna cena 143.000 eur by nebola adekvátna hodnote predmetu prevodu - bytu č. X, a to napriek zistenej kratšej životnosti, súd ich nárok na zľavu z kúpnej ceny vo výške 8.000 eur zamietol. Keďže nebol dôvodný základný nárok žalobcov, nebolo im možné priznať ani nárok na náklady spojené s uplatnením vady v sume 70 eur (odmena za vypracovanie znaleckého posudku č. 44/2014), ako ani uplatnené úroky z omeškania z uplatnených súm (predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby na pojednávaní dňa 24.11.2016, zostalo predmetom konania zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 10.070 eur od 18.2.2015 do 23.11.2016 a vo výške 5,05 % ročne zo sumy 8.070 eur od 24.11.2016 do zaplatenia). Ako však bolo uvedené vyššie, hoci žalobcovia ohľadom svojho nároku uplatneného v konaní preukázali vadné plnenie, nepreukázali, že toto vadné plnenie odôvodňuje aj nárok na poskytnutie zľavy z dojednanej kúpnej ceny, preto bola ich žaloba v celom rozsahu zamietnutá.
16. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Vo veci bola plne úspešná žalovaná, pretože žalobcovia jednak v časti o zaplatenie sumy 2.000 eur vzali svoju žalobu späť a vo zvyšnej časti 8.070 eur s príslušenstvom, bola ich žaloba zamietnutá. Vzhľadom na to, súd priznal plne úspešnej žalovanej, nárok na náhradu trov konania proti neúspešným žalobcom, v rozsahu 100 % trov konania.
17. O náhrade trov konania štátu, ktoré vznikli vyplatením svedočného svedkyni Ing. Miriam Al Jabri zo štátnych rozpočtových prostriedkov (svedočné jej bolo priznané uznesením č. k. 22C/80/2015-190 zo dňa 5.10.2016), rozhodol súd s poukazom na ustanovenie čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že štátu priznal proti procesne neúspešným žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania štátu.
18. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu. Uviedli, že súd nesprávne na základe vykonaných dôkazov posúdil skutkový stav a nesprávne právne posúdil vec, keď sa stotožnil s názorom žalovanej, že ak byt, o vady ktorého sa jedná, mal na základe odborného vyjadrenia znalca všeobecnú cenu vyššiu ako bola dohodnutá kúpna cena, zníženie
životnosti nehnuteľnosti nemôže mať za následok vznik povinnosti predávajúceho (t.j. v tomto prípade žalovanej) na poskytnutie zľavy z kúpnej ceny. Druhý chybný záver súdu je, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali ,,že vzhľadom na zistenú kratšiu životnosť bytového domu, by bola všeobecná hodnota bytu o 8.000 eur (prípadne viac) nižšia". V Odbornom stanovisku Ústavu stavebnej ekonomiky a.s. č. 90/2016 znalci (Ing. Juraj Nagy, PhD. a doc. Ing. Naďa Antošová, PhD.) ohodnotili predmetnú nehnuteľnosť troma rôznymi metódami ohodnotenia. Znalci vyhodnotili, že cena zistená posudkom znalkyne Al Jabri (posudok č. 8/2013) vo výške 147.000 eur vyjadruje objektivizovanú hodnotu nehnuteľností a stavieb, nakoľko" osciluje okolo priemernej ponukovej ceny/m2 nehnuteľnosti podľa štatistických údajov NBS a zohľadňuje záujem a predajnosť bytov tohto typu v centre hl. m. SR Bratislavy (str. 28 predposledný odsek) H.
19. Znalci nespochybnili teda použitie metódy polohovej diferenciácie s využitím lineárneho opotrebenia ako metódy nevhodnej na ocenenie nehnuteľnosti. Jednoznačne konštatovali, že s využitím tejto metódy bolo možné dospieť k najpravdepodobnejšiemu odhadu trhovej ceny v čase kúpy a predaja. Súd sa naproti tomu priklonil k názoru, že vhodnosť tejto metódy ocenenia žalobcovia nepreukázali a ,,súd má za to, že táto metóda nie je v danom prípade najvhodnejšou, pretože nezohľadňuje viacero konkrétnych faktorov, najmä skutočnosť, že bytový dom prešiel v rokoch 2009 a 2010 rozsiahlejšou rekonštrukciou... a teda by bolo možné dospieť k stanoveniu všeobecnej hodnoty daného bytu až na sumu 153.000 eur a porovnávacou metódou na sumu 144.000 eur". Tento skutkový záver nie je správny, pretože nekorešponduje s vykonaným dokazovaním. Metódou porovnávacou (označená v odbornom stanovisku ako č. 1) bola určená cena bytu v sume 144.000 eur. Avšak v Odbornom stanovisku boli porovnávané nehnuteľnosti tehlové/murované. Tu znalci skonštatovali, že podľa ich názoru by cena týchto nehnuteľností, ak by boli inzerované nehnuteľnosti ako staré drevostavby resp. zmiešané stavby postavené na báze drevených dosiek vyplnených heraklitom, bola o 10 % nižšia, pretože dopyt po takýchto stavbách by bol nižší. Takéto zníženie ceny považovali za primerané, avšak bez znalosti reálnych podmienok daného bytového domu. Pri metóde polohovej diferenciácie (zjednodušená analytická metóda na ocenenie opotrebenia, označená v Odbornom stanovisku ako č. 2, VŠH 153.000 Eur) určovali znalci na základe vlastného pragmatického úsudku koeficient polohovej diferenciácie ako určitý objektivizačný činiteľ. Súd sám uvádza, že hodnota bytu závisí od doby životnosti iba ako jednom z faktorov, popri iných faktoroch závisí od materiálového vyhotovenia. Nijako sa ale nevyporiadal s tvrdením žalovaných, že v prípade, ak by vedeli, že nejde o dom murovaný, ale dom na báze dreva resp. že ide o zmiešanú stavbu, takýto byt by vôbec nekúpili. Skutočnosť, že materiálové vyhotovenie, ktoré výrazne ovplyvňuje aj životnosť domu, je podstatnou charakteristikou pri rozhodovaní potenciálnych záujemcov o kúpu, žalobcovia dokazovali aj potvrdením susedov - majiteľov bytov v rovnakom bytovom dome, ktoré boli do spisu založené v listinnej forme.
20. Žalobcovia doložili potvrdenie Mgr. P. U. a Mgr. K. A., ktorí potvrdzujú, že pokiaľ by mali vedomosť o materiálovom vyhotovení bytového domu, že byt by ani za zníženú cenu oproti tomu, za akú sumu byt nadobúdali, nekupovali. Mgr. K. A., ktorý momentálne má záujem svoj byt predať, sa vyjadril, že o jeho byt v tomto bytovom dome kupujúci po oznámení jeho materiálového vyhotovenia nejavia záujem. Tieto dôkazy súd vôbec nezobral do úvahy pri svojom úsudku o hodnote bytu, zvažoval pri svojej úvahe cenu bytu v sume 153.000 eur, ktorá ani v zmysle Odborného posúdenia nevyjadruje najpravdepodobnejšiu cenu bytu a určite nie je v tejto výške odôvodnená reálnou situáciou pri tejto konkrétnej nehnuteľnosti.
21. K zníženiu ceny ponuky prišlo v dôsledku nepredajnosti bytu za vyššiu cenu, čo potvrdila aj žalovaná. Výsledná kúpna cena bola nakoniec dohodnutá v sume 143.000 eur. Súd pri svojej úvahe sa nezaoberal skutočnosťou, pre ktoré dôvody bola dohadovaná cena nižšia, ako bola inzerovaná suma. Žalobcovia zhodne vo svojej výpovedi (viď zápisnica z o dňa 9.2.2016) uviedli a žalovaná to nijako nespochybnila, že dôvodom zníženia ceny bola potreba vymeniť v byte parkety. T.j. zľava z navrhovanej kúpnej ceny bola poskytnutá z konkrétneho dôvodu, a to ako kompenzácia za nevyhnutnú úpravu, ktorá priamo mala vplyv na užívanie bytu. Z toho nie je možné usudzovať, že pokiaľ bola kúpna cena dohodnutá ako nižšia, je to dôvod na nepriznanie zľavy z kúpnej ceny z dôvodu zníženia životnosti. Zníženie životnosti ako vada bolo v pritom v konaní preukázané. Ak byt žalobcovia v dobrej viere kupovali s očakávaním určitých vlastností, čo bolo v konaní preukázané, (hoci v zmysle hodnotenia súdu žalobcovia neuniesli dôkaz o tom, že by ich žalovaná výslovne uviedla do omylu), skrátenie životnosti a odlišné materiálové vyhotovenie má mať' dopad na celkovú kúpnu cenu, ktorá bola dohadovaná za konkrétnych okolnosti v konkrétnom čase.
22. Metóda ocenenia v znaleckom posudku znalkyne Al Jabri č. 8/2013 nebola zo strany znalcov Ing. Nagya, PhD a doc. Ing. Antošovej, PhD. spochybnená, naopak, touto metódou bolo možné podľa vyjadrenia znalcov zistiť relevantne trhovú cenu bytu. Nie je preto správne, ak súd bez iného uvážil, že metódu polohovej diferenciácie s lineárnym spôsobom ocenenia opotrebenia ako relevantný ukazovateľ ceny nepovažuje za správny ("... Suma 139.000 eur, určená v Odbornom stanovisku metódou polohovej diferenciácie, bez ohľadu na rekonštrukciu a modernizáciu bytového domu, nie je pre určenie prípadnej zľavy v danom prípade najsprávnejšia."). Súd mal za to, že nie je možné hodnotu zľavy posúdiť iba mechanickým rozdielom údajov v znaleckom posudku znalkyne Al Jabri č. 8/2013 (hoci je pravda, že tento je vypracovaný s chybou) a odborným posúdením, kde bola jedna z metód ocenenia spracovaná na základe rovnakých parametrov. Žalobcovia trvajú na tom, že porovnaním ocenenia tej istej nehnuteľnosti tou istou metódou, kde rozdiel predstavuje zmenený koeficient, pokiaľ pri ocenení je rozdiel medzi všeobecnou hodnotou nehnuteľnosti 8.000 eur, toto predstavuje merateľný rozdiel, ktorý zároveň prestavuje aj primeranú zľavu z kúpnej ceny. Je pravdou, že pri stanovovaní životnosti stavby bol v znaleckom posudku znalkyne Al Jabri použitý ako vstupný údaj veku rok 1947, pričom mal byť tento rok správne uvedený ako 1952, túto chybu však zapríčinila žalovaná, ktorá podklad o veku domu znalkyni odovzdala, takže nemôže ísť chyba, spôsobená touto informáciou na ťarchu žalobcov, ktorí boli dobromyseľní a nemali vtedy dôvod spochybňovať predloženú listinu o veku stavby. Práve posunutie životnosti (rozdiel medzi rokom 1947 a 1952) spôsobil, že rozdiel v cene nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku 8/2013 a Odborného stanoviska - metóda ocenenia č. 1 nie je ešte väčší. Na základe vyššie uvedených dôvodov žalobcovia navrhujú, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcom sumu 8.070 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne odo dňa začatia konania do zaplatenia a náhradu trov konania.
23. K odvolaniu žalobcov sa vyjadrila žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uviedla, že v odvolaní žalobcovia nepodložene tvrdia, že žalovaná zľava z kúpnej ceny vychádza z "porovnania dvoch rovnakých metód ocenenia" so zmeneným koeficientom "v súlade s reálnym vyhotovením stavby. " Žalobcovia však nijaké takéto porovnanie súdu ani protistrane nepredložili, "koeficient", na ktorý sa odvolávajú, nekonkretizovali (ak vôbec takýto zjednodušený koeficient existuje). Nekonkretizovali, čo konkrétne, s čím a z akých dôvodov "porovnávali". Ak žalobcovia mali za to, že takéto v porovnanie metód ocenenia so zmeneným koeficientom, je možné a preukázalo by ich nárok na zľavu z kúpnej ceny, mali ho predložiť v prvoinštančnom súdnom konaní, a ideálne vypracované znalcom. To však žalobcovia neurobili a preto má prvoinštančný súd pravdu, že neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali nárok na zľavu z kúpnej ceny. Žalobcovia nedôvodne poukazujú na znalecký posudok č.8/2013, avšak tento je s početnými chybami (nie jednou, ako to mylne tvrdia žalobcovia v odvolaní), ktoré priznala pred súdom aj jeho autorka Ing. AI Jabri, a najmä ktorý nebol vypracovaný pre účely určenia kúpnej ceny za byt a nemal žiaden vplyv na jej určenie. Ani pred súdom prvej inštancie a ani v odvolacom konaní žalobcovia nijakým relevantným spôsobom neodôvodňujú ich žalobou uplatnený nárok na zľavu z kúpnej ceny za byt a nepredkladajú žiadne relevantné dôkazy, ktoré by doposiaľ predložiť nemohli a ktoré by mali vplyv na rozhodnutie súdu vo veci. Súd prvej inštancie vykonal všetky navrhnuté dôkazy, zaoberal sa argumentmi oboch strán a svoje rozhodnutie vo veci obsiahlo a detailne odôvodnil. Znaleckým dokazovaním bola určená hodnota bytu v čase predaja v rozmedzí od 139.024,21 eur do 153.276,35 eur. Samotní znalci vyhodnotili ako najobjektívnejšie určenie trhovej ceny bytu sumu 143.796,52 eur. Žalobcovia - účelovo - stále poukazujú len na odhadnú cenu 139.024,21 eur. Táto suma je však výsledkom použitia tzv. lineárnej metódy, ktorá je síce podľa právnych predpisov prípustná, ale nezohľadňuje rekonštrukcie a modernizácie vykonané v bytovom dome a v samotnom byte. Jej použitím sa dôjde k najnižšej možnej odhadnej cene. Túto skutočnosť potvrdila aj samotná znalkyňa Ing. AI Jabri, ktorej výsluch bol navrhnutý ako dôkaz žaloby.
24. Je hrubou dezinterpretáciou na strane žaloby, keď tvrdí, že lineárnu metódu použila Ing. AI Jabri ako najvhodnejšiu pre stanovenie hodnoty bytu. Zo samotného znaleckého posudku Ing. AI Jabri a z jej výsluchu vyplynulo, že najprv plánovala použiť zjednodušenú analytickú metódu (čo aj uviedla v textovej časti jej posudku), ale napokon - keď videla, aká vysoká hodnota bytu takto vyšla - sa rozhodla použiť lineárnu metódu, a teda nezohľadniť rekonštrukcie bytového domu a bytu. Použitie lineárnej metódy umožňuje umelé znižovanie hodnoty bytu, keďže nezohľadňuje rekonštrukcie a modernizácie. Použitie tejto metódy je legitímne pri poskytovaní hypotekárnych úverov. Použitie lineárnej metódy však nie je legitímne, ani spravodlivé pri stanovení kúpno-predajnej ceny za byt medzi fyzickými osobami. Najsprávnejšia a najreálnejšia z pohľadu technického stavu bytu a bytového domu je hodnota bytu určená znalcami v sume 153.276,35 eur. Táto hodnota - ako jediná - zohľadňuje skutočný technický
stav bytu a bytového domu v čase jeho predaja, jeho technické vlastnosti, akými sú okrem iného aj tepelno-izolačné, zvukovo-izolačné vlastnosti, životnosť a iné. Znalcami určená hodnota bytu vo výške 143.796,52 eur v podstate umelo znižuje skutočnú technickú hodnotu predmetného bytu, lebo prihliada na fakt, že slovenskí kupujúci bytov (častokrát najmä pred neznalosť technologických vlastností materiálov a kvôli predsudkom) uprednostňujú tehlové bytové domy.
25. Kúpno-predajná cena za byt bola v Kúpnej zmluve uvedená v sume 143.000 eur, z čoho 2.000 eur bolo zaplatených realitnej kancelárii za sprostredkovanie predaja a kúpy bytu a súvisiace služby. Kúpna cena pre žalovanú vyplatená jej za byt teda bola 141.000 eur. Kúpna cena za byt bola o viac ako 10.000 eur nižšia, než bola skutočná technická hodnota bytu v čase jeho predaja. Kúpna cena za byt bola nižšia aj ako trhová cena za byt v čase jeho predaja určená znalcami so zohľadnením o. i. faktu, že slovenskí kupujúci bytov uprednostňujú tehlové bytové domy. Samotná žalovaná na svojom výsluchu 09.02.2016 pred súdom uviedla, že tehlový dom chceli, "lebo tam nepočuť susedov a sú tam nižšie náklady na vykurovanie". V žalobe netvrdili, že by predmetný byt tieto ich požiadavky nespĺňal. Účelovo si pre podanie žaloby vybrali žalobcovia otázku životnosti, ktorá je po každej stránke sporná, a je priam nemožné ju ustáliť, a to z dôvodu, že z technického pohľadu na vec v závislosti od starostlivosti o materiál môže byť životnosť kratšia alebo dlhšia o desiatky rokov a následnými technologickými zásahmi ju možno predlžovať oproti predpokladom a naopak neplánovaná havária, porucha alebo vyššia moc ju môže výrazne skrátiť. Z dôkazov vyplynulo, že bytový dom prešiel rekonštrukciou, ktorá jeho predpokladanú životnosť predĺžila a nič nebráni tomu, aby prešiel tento bytový dom aj v budúcnosti takýmito rekonštrukciami, ktoré ale v horizonte najbližšej desaťročnice a viac nie sú nutné. Žalobcovia nepreukázali a v konaní nevyšlo najavo, že by bolo možné jednoznačne ustáliť, že životnosť bytu je kratšia, než je obvyklá životnosť porovnateľných bytov v danej lokalite alebo že by si žalobcovia pri uzatváraní zmluvy priamo alebo nepriamo vymienili nejakú požadovanú dĺžku životnosti bytu. Čo sa týka v súdnom konaní tvrdenej požiadavky žalobcov na to, aby bol bytový dom, v ktorom sa byt nachádza, tehlový; nijaký svedok ani iný dôkaz v konaní nepotvrdil verziu žalobcov, že (aspoň) ústne formulovali svoju požiadavku na tehlový bytový dom pred žalovanou. Trvá na tom, že je na kupujúcom, aby si v prípade svojho záujmu, urobil sondáž materiálovo-technologického vyhotovenia bytu (ako mu to umožňuje § 5 ods. 1 písm. f) zákona č. 182/1993 Z. z.), alebo aby sa oboznámil s projektovou dokumentáciou bytového domu v archíve, alebo aby si aspoň ním požadované vlastnosti bytu a bytového domu vymienil v kúpnej zmluve a dal si predávajúcim potvrdiť písomne v kúpnej zmluve, že byt tieto požadované vlastnosti má. Zákonná požiadavka na písomnosť, celistvosť (viď §46 OZ) a obsažnosť kúpno-predajnej zmluvy (§ 5 zákona č. 182/1993 Z. z.) na byt, je namieste, a zákonodarca ju zvolil aj preto, aby súdy nemuseli riešiť zdĺhavo a komplikovane spory, ako je tento, kedy jedna strana tvrdí, že byt kupovala pre určitú vlastnosť, ktorú ako sa neskôr ukázalo, bytový dom ani byt nikdy nemal a druhá strana tvrdí, že o tejto požiadavke kupujúceho nevedela. Preto má byť pri prevode bytu rozhodujúci obsah kúpnopredajnej zmluvy a keď v zmluve určitá vlastnosť - ktorá nie je nepochybne obvyklá pre danú vec - vymienená nie je a ani z nijakých ustanovení kúpnej zmluvy nevyplýva a nemožno ju vyvodiť ani z účelu kúpnej zmluvy, potom nemožno z prípadného nesplnenia tejto vlastnosti vyvodzovať zo strany kupujúcich žiadne nároky, tobôž nie nároky titulom vád predanej veci.
26. Podľa jej názoru sa súd prvej inštancie nevysporiadal dostatočne (príp. sa nevysporiadal správne) jedine s argumentami a dôkazmi žalovanej predloženými v spore, ktoré odôvodňovali zamietnutie žaloby aj z iných dôvodov (zákonná požiadavka písomnosti, celistvosti a obsažnosti kúpnopredajnej zmluvy na byt; rozdiel medzi vlastnosťami bytu a bytového domu; neunesenie dôkazného bremena žalobcami v otázke obvyklosti materiálového vyhotovenia bytových domov v danej lokalite; chýbajúca špecifikácia vady bytu žalobcami a určenie jej negatívnych dopadov a vplyvu na kúpnu cenu a iné). Na druhej strane však súhlasí, že z hľadiska hospodárnosti súdneho konania toto ani nebolo nutné, keďže súd žalobu zamietol na nespochybnenom a nespochybniteľnom závere, že kúpna cena za byt bola nižšia, než bola jeho trhová cena a hodnota v čase predaja a to so zohľadnením žalobcami vytýkanej vlastnosti bytu, ktorú si ale žalobcovia nevymienili v kúpnopredajnej zmluve. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov súdneho konania v rozsahu 100 %. Týmto navrhuje a žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a priznal žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.
27. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadrili žalobcovia, ktorí uviedli, že sa k vyjadreniu nevyjadrujú, nakoľko obsahuje argumenty, ktoré boli uvedené v konaní a rovnako tak všetky podstatné okolnosti už boli žalobcami uvedené v rámci konania. Metódou ocenenia (lineárne ocenenie opotrebenia) v pôvodnom
znaleckom posudku nebola znížená cena bytu, táto metóda je jedna z rovnocenných používaných metód ocenenia nehnuteľností a je na zvážení znalca jej využitie/nevyužitie pri ocenení nehnuteľnosti.
28. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.
29. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcami uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom. Pre úplnosť je potrebné uviesť nasledovné:
30. Predmetom nároku žalobcov je zaplatenie sumy 8.070 eur s príslušenstvom (po čiastočnom späťvzatí žaloby) uplatnenom ako nárok na zľavu z kúpnej ceny. Súd prvej inštancie žalobu žalobcov zamietol z dôvodu, že žalobcovia nepreukázali, že by im vznikol nárok na zľavu z kúpnej ceny.
31. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným uplatnenou odvolacou argumentáciou žalobcov bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobu je potrebné zamietnuť. Žalobcovia v odvolaní namietali, že súd sa nijako nevysporiadal s tvrdením žalobcov, že v prípade ak by vedeli, že nejde o dom murovaný, ale dom na báze dreva resp. že ide o zmiešanú stavbu, byt by vôbec nekúpili. Skutočnosť, že materiálové vyhotovenie, ktoré výrazne ovplyvňuje aj životnosť domu, je podstatnou charakteristikou pri rozhodovaní potenciálnych záujemcov o kúpu, pričom žalobcovia uvedené preukazovali aj potvrdením susedov. Súd zvažoval pri svojej úvahe cenu bytu v sume 153.000 eur, ktorá ani v zmysle Odborného posúdenia nevyjadruje najpravdepodobnejšiu cenu bytu. Súd sa nezaoberal skutočnosťou, pre ktoré dôvody bola dohadovaná cena nižšia, ako bola inzerovaná suma. Skrátenie životnosti a odlišné materiálové vyhotovenie má mať dopad na celkovú kúpnu cenu, ktorá bola dohadovaná za konkrétnych okolností v konkrétnom čase. Poukazovali tiež na to, že metóda ocenenia v znaleckom posudku znalkyne Al Jabri č. 82013 nebola zo strany znalcov Ing. Nagya, PhD a doc. Ing. Antošovej, PhD. spochybnená. Trvajú na tom, že porovnaním ocenenia tej istej nehnuteľnosti tou istou metódou, kde rozdiel prestavuje zmenený koeficient, pokiaľ pri ocenení je rozdiel medzi všeobecnou hodnotou nehnuteľnosti 8.000 eur, ide o merateľný rozdiel, ktorý zároveň prestavuje aj zľavu z kúpnej ceny.
32. Ustanovenia týkajúce sa zodpovednosti za vady pri jednotlivých zmluvných typoch sú vo vzťahu k všeobecnej úprave zodpovednosti za vady (§ 499 až § 510 Občianskeho zákonníka) ustanoveniami osobitnými.
33. Za vady podľa § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa považujú vady, ktoré existovali už v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, najavo vyšli až dodatočne a predávajúci na ne kupujúceho v rozpore s § 596 neupozornil. Zodpovednosť predávajúceho za dodatočne prejavenú vadu má charakter objektívnej zodpovednosti. (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 252/2014).
34. Podľa § 499 OZ, Kto prenechá inému vec za odplatu, zodpovedá za to, že vec v čase plnenia má vlastnosti výslovne vymienené alebo obvyklé, že ju možno použiť podľa povahy a účelu zmluvy alebo podľa toho, čo účastníci dojednali, a že vec nemá právne vady.
35. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vychádzal pri posudzovaní nároku na zľavu z kúpnej ceny z vykonaného dokazovania a to aj z Odborného stanoviska č. 90/2016, v ktorom znalci určili všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti III. variantami, kde pri variante I. bola cena určená vo výške 139.000 eur, pri variante II. bola cena určená vo výške 153.000 eur a pri variante III. cena vo výške 143.000 eur. Mal za to, že varianta I. pri určení ceny nie je tá najsprávnejšia pre určenie zľavy z kúpnej ceny. Túto metódu si zvolila i Ing. Al Jabri, avšak vychádzala z nesprávnych informácií a zvolila si ju z dôvodu, aby bola výsledná všeobecná hodnota čo najnižšia. Mal za to, že cenu bytu vo výške 147.000 eur možno považovať za adekvátnu.
36. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.
37. Podľa názoru odvolacieho súdu si súd prvej inštancie svoju povinnosť splnil. Posúdil a vyhodnotil dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a zároveň svoje úvahy v rozhodnutí aj uviedol. Odvolací súd nemá dôvod odkloniť sa od názoru súdu prvej inštancie. Bolo preukázané, že znalkyňa Ing. Miriam Al Jabri pri stanovení všeobecnej hodnoty bytu vychádzala z nesprávnych údajov a sama tiež uviedla, že sa priklonila k sume, ktorá bola nižšia. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, sa javí ako najsprávnejšie zohľadnenie aj ďalších faktorov pri stanovení ceny bytu, ktoré boli zohľadňované pri variante II. Odborného posúdenia. Odvolací súd sa navyše stotožňuje i s argumentáciou žalovanej v tom, že žalobcovia nijaké porovnanie súdu ani protistrane nepredložili, "koeficient", na ktorý sa odvolávajú, nekonkretizovali. Nekonkretizovali, čo konkrétne, s čím a z akých dôvodov "porovnávali". Pokiaľ žalobcovia poukazujú na to, že kúpna cena bola dohodnutá v nižšej výške z dôvodu potreby výmeny parkiet, súd nemá preukázané akú položku by v danom prípade zohrali náklady na ich výmenu a pri stanovení hodnoty bytu. Pre určenie výšky zľavy je smerodajná hodnota bytu, ktorá bola zisťovaná posudkami a z ktorých súd i vychádzal. Súd prvej inštancie presvedčivo odôvodnil, prečo považuje cenu bytu vo výške 147.000 eur za adekvátnu. Životnosť stavieb nie jediným objektivizačným faktorom pre stanovenie odhadu hodnoty nehnuteľnosti. Napriek tomu, že v konaní bolo preukázané zníženie životnosti bytu, žalobcom sa bezpochyby nepodarilo preukázať, že majú aj nárok na zľavu z kúpnej ceny.
38. Neobstojí ani argumentácia žalobcov v tom, že ak by vedeli, že nejde o dom murovaný, takýto byt by vôbec nekúpili. Ide iba o hypotézu, ktorá preukázaná nebola a na zľavu z kúpnej ceny nemá vplyv ani tvrdenie svedka Mgr. K. A. o tom, že jeho byt v tomto bytovom dome kupujúci po oznámení jeho materiálového vyhotovenia nejavia záujem resp. že by byt nekúpil, ak by vedel o materiálovom vyhotovení bytového domu.
39. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny, s použitím § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
40. Žalovaná má voči žalobcom 1/ a 2/ podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaná bola v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne jej náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
41. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).