Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35Ek-1822-2018.pdf
PDF · 98.26 KB
Case nature
Subarea
35Ek/1822/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Spoločné poľnohospodárske družstvo Veselé, 922 08 Veselé, IČO: 00 208 418, právne zastúpený: LawFactory advokátska kancelária, s.r.o., Protifašistických bojovníkov 11, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 44 698 054, proti povinnému: B. A., H.. XX.XX.XXXX, M. XXX, XXX XX M., právne zastúpený: JUDr. Daniel Kostolanský, Štúrova 4, 921 01 Piešťany, v konaní o vymoženie 68 223,48 eur a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ing. Zuzana Dobrodenková, Blahova 13, 909 01 Skalica, IČO: 34 049 606, o návrhu na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 28.11.2018, domáhal vymoženia pohľadávky vo výške 68 223,48 eur a trov exekúcie, na základe exekučného titulu - Notárska zápisnica č. H. XX/XXXX, H. XXXXX/XXXX, H. XXXXX/XXXX T. M. XX.XX.XXXX, napísaná na Notárskom úrade v Košiciach notárom JUDr. Dagmar Lukáčiovou (ďalej len „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 10.01.2019 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Zuzanu Dobrodenkovú so sídlom Blahova 13, 909 01 Skalica, IČO: 34 049 606, ktorý ju vedie pod spisovou značkou XXEX XX/XX.
3. Dňa 20.02.2019 bol súdu doručený prostredníctvom súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) zo strany povinného. K návrhu na zastavenie sa vyjadril oprávnený a súdny exekútor.
4. Povinný sa podaným návrhom na zastavenie exekúcie domáhal jej zastavenia z dôvodu jej nezákonnosti, nakoľko sa vykonáva na podklade exekučného titulu, ktorý však nezodpovedá zákonným požiadavkám pre notársku zápisnicu ako titulu pre exekúciu, t. j. materiálne a formálne podmienky v zmysle § 41 ods. 1 Exekučného poriadku a v zmysle § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Notársky poriadok“). Nedostatkom exekučného titulu je podľa povinného skutočnosť, že mal prevziať dlh na základe Zmluvy o prevzatí dlhu s tým, že s oprávneným dohodol splátkový kalendár, a to až do roku 31.10.2020. Na preukázanie svojich tvrdení povinný priložil aj dôkaz - Zmluvu o prevzatí dlhu zo dňa 23.03.2016 s prílohou (ďalej len „Zmluva“). V kontexte tejto Zmluvy je zrejmé, že vo vzťahu k povinnému dlh neexistoval, a teda povinný nemohol účinne vyhlásiť, že „uznáva svoj dlh do výšky 68 233,48 eur“. Táto skutočnosť rovnako nevyplýva ani z exekučného titulu, teda povinný nemohol dňa 23.03.2016 uznať dlh, nakoľko voči jeho osobe splatný dlh dňa 23.03.2016 vo výške 68 223,48 eur neexistoval. Povinný má za to, že úkon „uznanie záväzku“ nemožno považovať za úkon „uznanie dlhu“, ktorý by sa mohol stať titulom pre výkon rozhodnutia, tak ako to predpokladá zákon. Samotné právo spočívajúce v dlhu nemôže byť nahradené
záväzkom a naopak, keďže ide v právnom ponímaní o obsahovo i formálne odlišné inštitúty. Rozdiel medzi záväzkom a dlhom (záväzok, ktorý je splatný) je zrejmý nielen z hľadiska právnej teórie, ale je riešený i množstvom súdnych rozhodnutí. Povinný ďalej uviedol, že ním vykonaný právny úkon, ktorý je podkladom pre exekučné konanie, nebol urobený slobodne, vážne, určito a najmä zrozumiteľne a navyše trpí vadami z formálneho a materiálneho hľadiska, a preto ho možno pokladať za absolútne neplatný úkon s účinkami ex tunc (od začiatku), na čo súd prihliada z úradnej povinnosti. S ohľadom na skutočnosť absencie materiálneho základu právnych úkonov, ktorý je podstatný pri synalagmatických právnych úkonoch, a na základe ktorého došlo k spísaniu Zmluvy medzi oprávneným ako právnickou osobou - zamestnávateľom a povinným ako fyzickou osobou - zamestnancom v čase jej podpisu, podal povinný na Okresnom súde Piešťany Žalobu o vyhlásenie neplatnosti právnych úkonov, t. j. Zmluvy a exekučného titulu (konanie pod sp. zn. 19Cpr/28/2018), nakoľko oprávnený zneužil postavenie zamestnávateľa vo vzťahu k povinnému ako zamestnancovi a nahradil spísaním notárskej zápisnice skutočnosť, ktorú by nikdy nedosiahol vymáhaním záväzku v súdnom konaní. Vzhľadom na uvedené povinný žiada predmetnú exekúciu zastaviť.
5. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že tvrdenia povinného uvedené v jeho návrhu považuje za účelové a bez právneho základu a podaným návrhom na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom sa snaží vyhnúť plneniu svojich povinností na základe formálne a materiálne vykonateľného exekučného titulu. Podľa oprávneného exekučný titul obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 47 ods. 1 Notárskeho poriadku a aj v zmysle Exekučného poriadku, t. j. obsahuje právny záväzok, označenie oprávnenej osoby, označenie povinnej osoby, právny dôvod, predmet a čas plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. K tvrdeniu povinného ohľadom nemožnosti uznania dlhu z dôvodu neexistencie splatného dlhu v čase spísania exekučného titulu oprávnený uviedol, že námietky povinného vychádzajú z nesprávne interpretovaného skutkového a právneho stavu. Povinný Zmluvou prevzal existujúci a splatný dlh bez súhlasu dlžníka
- spoločnosti B. S. s. r. o. (právny nástupca pôvodného dlžníka L. G. RAI, s. r. o.), s ktorým bol dlžník v omeškaní, a teda v zmysle § 531 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) sa povinný kumulatívnou intercesiou stal dlžníkom popri hlavnom dlžníkovi, ktorého dlh prevzal. Hmotnoprávne vlastnosti dlhu, ktorý povinný prevzal sa vykonaním jeho úkonu nijako nezmenili a povinný mal povinnosť splatiť dlh v momente jeho prevzatia. Na túto skutočnosť nemalo vplyv ani uzavretie dohody o zaplatení dlhu v splátkach, ktorou sa povinnému poskytla len dodatočná lehota ako novému dlžníkovi na plnenie už existujúceho a splatného dlhu. Vzhľadom na vyššie uvedené má oprávnený za to, že v tomto prípade nešlo o prípad uznania neexistujúceho nesplatného záväzku, ktorý môže vzniknúť v budúcnosti, tak ako to uviedol povinný, ale ide o uznanie existujúceho a splatného dlhu. Existenciu dlhu oprávnený odvodil od rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II č. k. 42Cb/505/2015 - 48 zo dňa 30.06.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.09.2016 a vykonateľnosť 03.10.2016, ktorým bola judikovaná existencia dlhu spoločnosti L. G. RAI, s. r. o., a to jednak čo do hmotnoprávnej existencie pohľadávok ako aj do hmotnoprávnej existencie omeškania dlžníka, pričom tento univerzálnou sukcesiou v zmysle § 69 ods. 3 Občianskeho zákonníka prešiel na spoločnosť B. S. s. r. o. Uvedené rozhodnutie tvorilo prílohu vyjadrenia oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie. Oprávnený ďalej uviedol, že namietaný dlh bol terminologicky označený v článku 2.1 Zmluvy a špecifikovaný v článkoch 3.2.1. - 3.2.17 Zmluvy. Dlh ako predmet prevzatia bol určito a presne, aj čo do kauzálnej stránky vzniku dlhu a obsahu tejto kauzy opísaný v článku 3.2. Zmluvy, následne v článku 4.1. povinný čo do dôvodu, existencie i výšky uznal prevzatý dlh. V prílohe č. 1 Zmluvy povinný potvrdil prevzatie dlhu a zaviazal sa ho splniť v splátkach podľa kalendára, pričom v prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej dojednanej splátky by stratil možnosť postupného plnenia dlhu v zmysle dodatočne poskytnutej lehoty. Pokiaľ ide o samotný exekučný titul, ten je podľa oprávneného zmiešaným právnym úkonom, pozostávajúcim z vyhlásenia v zmysle § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku (predtým § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku) a uznania dlhu v zmysle § 588 Občianskeho zákonníka, a ktorý obsahuje zákonné náležitosti, pričom právny záväzok je definovaný ako: „Záväzok Pristupujúceho dlžníka/ povinnej osoby, z ktorého oprávnenej osobe vzniká právo na plnenie od Pristupujúceho dlžníka ako povinnej osoby a povinnej osobe vzniká povinnosť dohodnutý Záväzok oprávnenej osobe splniť, a to tak ako je uvedené v tejto notárskej zápisnici a Zmluve zo dňa 23.03.2016“ a predmet plnenia ako: „peňažný dlh v zmysle Zmluvy o prevzatí dlhu uzavretej podľa ustanovenia § 531 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení, zo dňa 23.03.2016“. Povinný tak Zmluvou prevzal splatný dlh, ktorý je v exekučnom titule riadne špecifikovaný, a ktorému bol pre účely notárskej zápisnice priradený názov „právny záväzok“, čo však nič nemení na obsahu tohto pojmu, ktorým je prevzatý dlh. Rovnako je podľa
oprávneného splnená náležitosť notárskej zápisnice ako exekučného titulu, keďže obsahuje súhlas povinného s vykonateľnosťou exekučného titulu v prípade neplnenia povinnosti formou splátkového kalendára, rovnako dojednaného v exekučnom titule. Pokiaľ ide o námietku povinného ohľadom neplatnosti právnych úkonov z dôvodu existencie pracovnoprávneho vzťahu medzi oprávneným a povinným, oprávnený uviedol, že nejde o pracovnoprávny nárok, ale o nárok z objektívnej zodpovednosti štatutárneho orgánu, nakoľko povinný bol štatutárnym orgánom oprávneného a schvaľoval objednávky a zabezpečoval dodávky tovaru z majetku oprávneného pôvodnému dlžníkovi ako spoločnosti svojho známeho napriek tomu, že dlh za neuhradený tovar narastal. K námietke absencie materiálnej zložky ako podstatnej súčasti synalagmatických vzťahov oprávnený uviedol, že kumulatívna intercesia nie je synalagmatickým vzťahom, kde preberajúci dlžník vykonáva úkon v prospech iných subjektov, a to veriteľa, ktorému zvyšuje možnosť vymoženia dlhu a v prospech dlžníka, ktorému odľahčuje jeho situáciu možnosťou plnenia za neho alebo popri ňom, za možnosť regresného plnenia voči dlžníkovi. Vzhľadom na uvedené je oprávnený toho názoru, že povinný nijako nepreukázal existenciu dôvodov zastavenia exekúcie v zmysle § 61k ods.1 Exekučného poriadku, preto žiada návrh povinného na zastavenie exekúcie v plnom rozsahu zamietnuť.
6. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uviedol, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 16.01.2019 a návrh na zastavenie exekúcie bol podaný na poštovú prepravu dňa 22.01.2019 a doručený na exekútorský úrad dňa 24.01.2019. K samotnému návrhu na zastavenie exekúcie súdny exekútor uviedol, že sa stotožňuje s postojom oprávneného.
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
11. Exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (I. ÚS 456/2011).
12. Podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok, a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
13. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorá je vedená na tunajšom súde pre vymoženie pohľadávky vo výške 68 223,48 eur a trov exekúcie.
14. V uvedenej veci súd konštatuje, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 16.01.2019 a návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný na poštovú prepravu dňa 22.01.2019 a doručený na exekútorský úrad dňa 24.01.2019, teda bol podaný v zákonnej 15 - dňovej lehote v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku a má odkladný účinok.
15. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine a dobrovoľne sa nesplnila (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.03.2007, sp. zn. III ÚS 56/07-20).
16. Jedným z dôvodov na zastavenie exekúcie podľa povinného je nezákonnosť exekučného titulu, nakoľko nespĺňa náležitosti stanovené § 47 Notárskeho poriadku a § 41 ods. 1 Exekučného poriadku. K námietke povinného súd uvádza, že základnými a nevyhnutnými náležitosťami notárskej zápisnice ako exekučného titulu, sú v zmysle § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku právny záväzok, označenie oprávnenej osoby a povinnej osoby, právny dôvod, predmet a čas plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, resp. súhlas s vykonateľnosťou právneho záväzku, ktorý je predmetom notárskej zápisnice. Bez toho, aby notárska zápisnica obsahovala uvedené náležitosti, nemôže nadobudnúť povahu exekučného titulu. Na uspokojenie práva oprávneného vynútením splnenia povinnosti v exekučnom konaní musí byť exekučný titul vybavený vlastnosťou vykonateľnosti. Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie obsiahnuté v zápisnici. Právna teória rozoznáva vykonateľnosť formálnu a materiálnu ako dve neoddeliteľné zložky vykonateľnosti exekučného titulu. Tieto zložky vykonateľnosti platia aj pre exekučnú notársku zápisnicu. V prípade notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice upravenej v § 47 Notárskeho poriadku. Materiálna stránka je predpísaná Exekučným poriadkom, podľa ktorého nevyhnutnou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu je aj súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou. Práve tento súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu - až tento prejav vôle povinnej osoby robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinností uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinnej osoby sa teda završuje vznik exekučného titulu (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. novembra 2010, sp. zn. 3 Cdo 63/2009). V tomto konaní je exekučným titulom Notárska zápisnica č. H. XX/XXXX, H. XXXXX/XXXX, H. XXXXX/XXXX zo dňa 23.03.2016, napísaná notárom JUDr. Dagmar Lukáčiovou. Po jej preskúmaní súd konštatuje, že spĺňa formálne náležitosti definované v § 47 ods. 1 Notárskeho poriadku i materiálne náležitosti podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku.
17. Konkrétnym nedostatkom exekučného titulu je podľa povinného skutočnosť, že v čase podpisu Zmluvy o prevzatí dlhu zo dňa 23.03.2016 (ďalej len „Zmluva“) prevzal na seba záväzok, a nie dlh, preto nemohol platne uznať dlh v exekučnom titule. K danej námietke súd uvádza, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie síce správne uviedol pojmové rozlíšenie medzi záväzkom a dlhom, avšak v tomto prípade povinný uzavrel Zmluvu s oprávneným v zmysle, ktorej prebral na seba splatnú pohľadávku v celkovej výške 68 223,48 eur, ktorá predstavovala súčet faktúr vystavených oprávneným a neuhradených pôvodným dlžníkom. Špecifikácia splatných faktúr sa nachádzala ako v predmetnej Zmluve, tak aj v exekučnom titule, t. j. Faktúra č. 2015201 zo dňa 08.06.2015, dátum splatnosti 18.06.2015, suma 5 083,92 eur; Faktúra č. 2015207 zo dňa 15.06.2015, dátum splatnosti 25.06.2015, suma 5 125,32 eur; Faktúra č. 2015221 zo dňa 29.06.2015, dátum splatnosti 09.07.2015, suma 4 632,48 eur; Faktúra č. 2015234 zo dňa 13.07.2015, dátum splatnosti 23.07.2015, suma 4 217,78 eur; Faktúra č. 2015242 zo dňa 20.07.2015, dátum splatnosti 30.07.2015, suma 4 046,50 eur; Faktúra č. 2015256 zo dňa 04.08.2015, dátum splatnosti 14.08.2015, suma 3 356.95 eur; Faktúra č. 2015260 zo dňa 10.08.2015, dátum splatnosti 20.08.2015, suma 4 447,63 eur; Faktúra č. 2015273 zo dňa 17.08.2015, dátum splatnosti 27.08.2015, suma 3 250,08 eur; Faktúra č. 2015287 zo dňa 24.08.2015, dátum splatnosti 03.09.2015, suma 4 304,16 eur; Faktúra č. 2015293 zo dňa 31.08.2015, dátum splatnosti 10.09.2015, suma 3 787,37 eur; Faktúra č. 2015315 zo dňa 14.09.2015, dátum splatnosti 24.09.2015, suma 3 654,72 eur; Faktúra č. 2015325 zo dňa 21.09.2015, dátum splatnosti 01.10.2015, suma 3 903,02 eur; Faktúra č. 2015342 zo dňa 28.09.2015, dátum splatnosti 08.10.2015, suma 3 529,12 eur; Faktúra č. 2015368 zo dňa 13.102015, dátum splatnosti 23.10.2015, suma 3 665,68 eur; Faktúra č. 2015383 zo dňa 19.10.2015, dátum splatnosti 29.10.2015, suma 3 358,48 eur; Faktúra č. 2015395 zo dňa 26.10.2015,
dátum splatnosti 05.11.2015, suma 3 984,29 eur a Faktúra č. 2015412 zo dňa 03.11.2015, dátum splatnosti 13.11.2015, suma 3 875,98 eur.
18. Nakoľko pôvodný dlžník nesplnil svoj záväzok uhradiť faktúry riadne a včas, predmetný záväzok sa stal dlhom, ktorý dňa 23.03.2016 prevzal povinný Zmluvou, a zároveň tento dlh uznal aj v rámci exekučného titulu. Prevzatím dlhu povinný prebral na seba pohľadávku bez zmeny jej obsahu, a teda v takom stave, v akom existovala v čase prevzatia. O tom, že v čase uzatvárania Zmluvy mal povinný vedomosť o existencii dlhu, svedčí fakt, že samotná Zmluva ho špecifikuje v čl. II: „Dlh - v príslušnom gramatickom tvare sa rozumie dlh dlžníka (spoločnosť B. S. s. r. o.), špecifikovaný v bode 3.2.1. až 3.2.17 tejto Zmluvy (špecifikácia jednotlivých faktúr)“ a povinný prejavil vôľu s jej uzavretím, a to jej podpísaním. Na existenciu dlhu rovnako nemalo vplyv poskytnutie lehoty na plnenie do 31.10.2020 v dohodnutých splátkach. Pokiaľ ide o uznanie dlhu, tak v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka sa uznaním dlhu rozumie jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorý zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v čase uznania existoval. Uznanie dlhu ako spôsob zabezpečenia záväzku prichádza do úvahy, teda až potom ako dlh vznikol - keď vznikla dlžníkovi povinnosť splatiť svoj peňažný záväzok veriteľovi a veriteľovi právo uvedené plnenie od dlžníka požadovať, t. j. keď sa stal záväzok splatným. Je preto potrebné pojmovo rozlišovať medzi „záväzkom“, za ktorý sa považuje jednak druh občiansko-právneho vzťahu a teória ho súčasne definuje ako povinnosť vychádzajúcu zo záväzkovo právneho vzťahu a na druhej strane kategóriu „dlhu“, ktorý je nutné interpretovať ako konkrétnu povinnosť subjektu poskytnúť druhému subjektu (oprávnenému) požadované a dlžníkom súbežné plnenie. Samotný záväzok vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky veriteľovi, dlžníkovi vzniká už okamihom vzniku záväzkového vzťahu, kým dlh až k zmluve dohodnutému okamihu, dokedy mal dlžník tak urobiť. V týchto intenciách treba vykladať ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka. Uznať dlh je teda právom dlžníka, ktoré sa v budúcnosti (po tom ako dlh vznikol a za predpokladu, že vôbec vznikol) môže realizovať alebo sa realizovať nemusí, čo závisí od okolností, ktoré nastanú v budúcnosti (Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4 CoE 63/2014 z 11. 03.2015). Súd konštatuje, že v čase prevzatia dlhu povinným, dlh existoval, a tým povinný prevzal na seba dlh, ktorý zároveň uznal v rámci exekučného titulu.
19. Rovnako neobstojí ani tvrdenie povinného, že právny úkon, ktorý je podkladom pre exekučné konanie je absolútne neplatný, nakoľko ho neurobil slobodne, vážne, určito a najmä zrozumiteľne. Podľa čl. V. bodu 5.6. Zmluvy: „ Zmluvné strany prehlasujú, že majú plnú spôsobilosť k uzavretiu tejto Zmluvy, v Zmluve prejavili svoju vôľu slobodne a vážne a súhlasia s jej obsahom, na znak čoho ju vlastnoručne podpisujú. Prehlasujú, že Zmluva nebola uzavretá v tiesnia za nápadne nevýhodných podmienok“ a obdobne podľa čl. V exekučného titulu: „ ... účastník B. A. si ju doslovne prečítal, vyhlásil, že jej obsahu porozumel, jej obsah schválil a na znak toho, že sa jej obsah zhoduje s jeho slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne prejavenou vôľou, predo mnou vlastnoručne podpísal“. Súd v danej veci, vzhľadom na tvrdenia povinného v návrhu na zastavenie exekúcie, konštatuje, že predmetný exekučný titul nebol spísaný za okolností, kedy bola zneužitá tieseň povinného, neskúsenosť, rozrušenosť, že ju nedokázal prečítať a pochopiť jej zmysel, nakoľko povinný notársku zápisnicu po prečítaní schválil a s jej obsahom plne súhlasil. Jej obsah je strane jasný, určitý, správne zachytáva jeho vôľu a súhlasí s ním a notárska zápisnica vyjadruje skutočnú a vážnu vôľu zúčastnenej strany, čo potvrdil povinný aj svojím podpisom.
20. V návrhu na zastavenie exekúcie povinný ďalej uviedol, že podal na Okresný súd Piešťany žalobu o vyhlásenie neplatnosti právnych úkonov - Zmluvy a exekučného titulu. Skutočnosť, že povinný podal na Okresnom súde Piešťany žalobu, nespôsobuje nevykonateľnosť exekučného titulu, a nie je ani dôvodom, ktorý bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor vyslovený v obdobnej veci Krajským súdom v Nitre v uznesení sp. zn. 2CoE/41/2017 zo dňa 29.06.2017.
21. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.
22. Vzhľadom na uvedené súd dospel k právnemu názoru, že nebola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.