Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Cob-155-2023.pdf
PDF · 100.83 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/155/2023
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: IMMOFIN GROUP a.s., so sídlom Kupeckého 5, 821 08 Bratislava, IČO: 35 951 869 zastúpeného advokátskou kanceláriou RASLEGAL, s. r. o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 855 561 proti žalovanému: EISEN s.r.o., so sídlom areál eisen č. 1493, 927 03 Šaľa IČO: 36 543 055 zastúpenému advokátkou Mgr. Martinou Kokovou, so sídlom Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 52 516 580, v konaní o zaplatenie 14.176,38 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 35Cb/21/2020 - 236 zo dňa 20. 4. 2022 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. 35Cb/21/2020 - 236 zo dňa 20. 4. 2022 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Galanta rozsudkom pre zmeškanie č. k. 35Cb/21/2020 - 236 zo dňa 20.4.2022 rozhodol o podanej žalobe tak, že zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 14.176,38 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 9.324,19 Eur od 08.11.2019 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 4.852,19 Eur od 08.12.2019 do zaplatenia, nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 80,- Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalovanému tiež uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.
2. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na upomínacom súde domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 14.176,38 Eur s príslušenstvom z titulu vykonaných prác z dôvodu, že žalovaný si objednal výkopové a búracie práce, vrátane naloženia, odvozu a uloženia vykopaného materiálu na projekte Kesselbauer, ako aj úpravu stavebnej jamy, a to objednávkou zo dňa 26.7.2019. Dňa 1.10.2019 bola žalovanému za vykonané práce vystavená faktúra č. 19010018 znejúca na sumu vo výške 9.324,19 Eur, s lehotou splatnosti do 15.10.2019. Uvedená suma bola fakturovaná za vykonanie výkopových a búracích prác, vrátane naloženia, odvozu a likvidácie stavebného odpadu a tiež za rozbíjanie betónovej steny s CAT M316 v rozsahu troch hodín. Následne, dňa 4.11.2019 bola žalovanému vystavená faktúra č. 19010025 za ďalšie vykonané práce na sumu 4.852,19 Eur s lehotou splatnosti do 18.11.2019. Uvedená suma bola fakturovaná rovnako za vykonané stavebné práce a dopravu na stavbe ,,Kesselbauer“. Žalovaný však fakturované sumy neuhradil, a to ani čiastočne. Na základe uvedeného žalobca voči žalovanému eviduje pohľadávku (cena za vykonané a vzájomne odsúhlasené práce) v celkovej výške 14.176,38 Eur. V upomínacom konaní bol vydaný platobný rozkaz č. k. 15Up/113/2020 zo dňa 12.2.2020, proti ktorému žalovaný podal včas vecne odôvodnený odpor. Podaný odpor žalovaného bol zaslaný na vyjadrenie žalobcovi, ktorý sa k nemu vyjadril podaním zo dňa 17.9.2020. Následne bolo vo veci vytýčených viacero pojednávaní. Na pojednávanie vo veci, konané dňa 20.4.2022 sa osobne dostavil len právny zástupca žalobcu. Žalovaný ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavil, hoci
termín pojednávania právny zástupca žalovaného bral na vedomie na predchádzajúcom pojednávaní (31.1.2022), pričom práva predvolania sa vzdal. Svoju neúčasť nijako vopred neospravedlnil, pričom o odročenie pojednávania nepožiadal. Súd teda pojednával v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil neprítomnosť svedka, ktorého prítomnosť mal zabezpečiť, na jeho výsluchu netrval a navrhol, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie.
3. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 167 a § 274 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a uviedol, že rozsudok pre zmeškanie predstavuje následok procesnej pasivity strán v sporovom konaní, a to ako na strane žalobcu tak i žalovaného. Procesná pasivita sa prejavuje na strane žalovaného tým, že si neplní základné povinnosti sporovej strany a nezúčastňuje sa pojednávaní napriek riadnemu doručeniu predvolania s náležitým poučením o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Je obligatórnou povinnosťou súdu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného na pojednávaní, ak sú splnené zákonné podmienky pre takéto rozhodnutie a žalobca navrhol túto formu rozhodnutia. Podľa názoru prvostupňového súdu boli splnené zákonné podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného tým, že súd riadne a včas žalovaného na pojednávanie predvolal, poučil ho o možnosti vo veci rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie ako následku nedostavenia sa na pojednávanie bez náležitého ospravedlnenia (vážne okolnosti) a žalobca podal návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie, súd takýmto spôsobom vo veci rozhodol, čo vzhľadom na návrh žalobcu bola i jeho obligatórna povinnosť.
4. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie podľa § 356 písm. b) CSP z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre vydanie takéhoto rozhodnutia a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podľa žalovaného na vydanie takéhoto rozsudku neboli kumulatívne splnené podmienky podľa § 274 a § 276 CSP. Žalovaný má zato, že na pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 20.04.2022 bol žalovaný zo strany súdu predvolaný ústne na predchádzajúcom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 31.01.2022, na ktorom bol prítomný právny zástupca žalovaného. V rámci tohto ústneho predvolania na pojednávanie strany sporu a ani ich právni zástupcovia neboli zo strany prvostupňového súdu poučení o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškania. Uvedené vyplýva zo zvukového záznamu z pojednávania, ktoré sa konalo dňa 31.01.2022. Žalovaný má zato, že v ústnom predvolaní na pojednávanie na termín 20.04.2022 nebol poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, a teda v konaní neboli kumulatívne splnené všetky formálne predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Nie je pravdou tvrdenie prvostupňového súdu prezentované v odseku 10. odôvodnenia rozsudku, podľa ktorého sa právny zástupca žalovaného vzdal práva predvolania na pojednávaní (31.01.2022). Právny zástupca žalovaného na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 31.01.2022 neurobil vo vzťahu k prvostupňovému súdu procesný úkon, na základe ktorého by sa výslovne vzdal práva predvolania na pojednávanie. Len konštatovanie prvostupňového súdu o vzdaní sa práva predvolania na pojednávanie pri protokolácii zápisnice z pojednávania, bez udelenia možnosti sa k tomuto jednostrannému konštatovaniu prvostupňového súdu ďalej vyjadriť, nemôže zakladať strane sporu právne účinky. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného CSP výslovne vyžaduje, aby žalovaný bol riadne a včas predvolaný na pojednávanie, a aby žalovaný bol zároveň v predvolaní na pojednávanie poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Pokiaľ k predvolaniu žalovaného na pojednávanie zo strany súdu nedôjde (bez ohľadu na dôvod) nemôžu byť/nie sú kumulatívne splnené všetky formálne predpoklady, t.j. všetky osobitné podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Zároveň žalovaný poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 233/2019. Žalovaný nebol v súdnom konaní nečinný, žalovaný sa v konaní písomne vyjadroval, navrhoval vykonanie dôkazov na svoju obranu a zúčastnil sa aj súdneho pojednávania dňa 31.01.2022, ktoré predchádzalo súdnemu pojednávaniu, ktoré sa konalo dňa 20.04.2022. Žalovaný už od začiatku, t.j. od svojho prvého procesného úkonu - spísanie a podanie odporu voči platobnému rozkazu spochybňuje a neuznáva nárok žalobcu uplatnený žalobou.
5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril a uviedol, že odvolanie žalovaného považuje za špekulatívnu snahu odďaľovať právoplatnosť rozsudku. Žalovaný odvolanie odôvodňuje jedinou námietkou, a to že nebol poučený o možnosti súdu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie v jeho neprospech, pokiaľ sa nedostaví na nariadené pojednávanie, na ktoré bol riadne predvolaný a svoju neúčasť riadne neospravedlní. Tento odvolací dôvod tvrdený žalovaným považuje za účelový a zjavne
nedôvodný, a to aj s poukazom na rozhodovaciu prax súdov. Žalovaný ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie dňa 20.04.2022 nedostavili, hoci im bol prostredníctvom právneho zástupcu žalovaného termín pojednávania riadne oznámený na pojednávaní konanom dňa 31.01.2022 s tým, že nový termín pojednávania žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu zobral na vedomie a súčasne sa vzdal práva predvolania. Svoju neprítomnosť na pojednávaní dňa 20.04.2022 následne žalovaný nijako neospravedlnil. Žalobca má za to, že na pojednávaní dňa 20.04.2022 boli kumulatívne splnené všetky podmienky na to, aby súd mohol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, bolo riadne doručené predvolanie zo dňa 08.11.2021 na pojednávanie konané dňa 31.01.2022 (čo žalovaný ani nikdy nespochybňoval), pričom v tomto predvolaní bol riadne poučený o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie podľa ust. § 274 CSP (čo žalovaný tiež nikdy nespochybňoval). Nakoľko bolo toto pojednávanie zo strany žalovaného zmarené, o čom svedčí aj uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 06.04.2022, č. k. 35Cb/21/2020-221 o priznaní náhrady za tento úkon právnej služby, pojednávanie bolo odročené na termín 20.04.2022, na ktorom súd vyhlásil rozsudok pre zmeškanie žalovaného. Zastáva názor, že nie je možné podmienku na vydanie rozsudku pre zmeškanie uvedenú v ust. § 274 písm. a) CSP vykladať v tom zmysle, že žalovaný musí byť pri každom odročení pojednávania poučený o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie a neospravedlnenia svojej neúčasti, keď je zrejmé, že v konaní už bol skôr poučený o následkoch nedostavenia sa bez ospravedlnenia svojej neúčasti, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. To platí o to viac, keď bol žalovaný v súdnom konaní právne zastúpený advokátom, ktorý nie je laik, ale je profesionál a z titulu svojho postavenia nepochybne má vedomosti o možných následkoch nedostavenia sa a neospravedlnenia svojej neúčasti na pojednávaní, bez ohľadu na to, či bol o týchto následkoch osobitne súdom poučený alebo nie. Z ustanovenia § 274 CSP vyplýva, že podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného normované v § 274 CSP síce musia byť splnené súčasne, t. j. v rovnakom čase, čo však neznamená, že musia počas konania nastať iba v jeden určitý moment. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie si splnil svoju poučovaniu povinnosť a poučil žalovaného v súlade s § 274 CSP o podmienkach, za ktorých môže vydať rozsudok pre zmeškanie, a to v akomkoľvek štádiu konania. To, že tak opätovne neurobil pri následnom odročovaní pojednávania neznamená, že žalovaný nebol riadne poučený o možnosti súdu vydať rozsudok pre zmeškanie. Nie je povinnosťou súdu opakovane poučovať sporové strany o procesných právach a povinnostiach pred každým úkonom súdu, ak už boli o nich poučené v priebehu konania. Pre vylúčenie pochybností dáva do pozornosti rozsudok KS v Bratislave zo dňa 22.08.2019, vo veci sp. zn.: 4Cob/133/2018 ako i uznesenie NS SR vo veci sp. zn.: 5Obdo/50/2019 zo dňa 28.11.2019.
6. Sporové strany následne reagovali písomne na vyjadrenia, žalovaný poukázal na to, že pokiaľ má byť voči nemu v súlade so zákonom uplatnené vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného z dôvodu, že sa nedostavil na pojednávanie, musí byť v každom predvolaní na pojednávanie (bez ohľadu na jeho formu) poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Predvolanie na pojednávanie je úkon súdu, ktorým stranu sporu príp. jej právneho zástupcu súd predvoláva na konkrétne pojednávanie, ktoré sa má uskutočniť v konkrétnom súdom určenom termíne. Predvolanie na pojednávanie je úkon súdu, ktorý sa vzťahuje ku konkrétnemu pojednávaniu a nie na celé súdne konanie. Pokiaľ predvolanie na pojednávanie obsahuje poučenia, tieto poučenia je možné aplikovať len na pojednávanie v termíne, ku ktorému je predvolanie s poučeniami určené. Ani z jedného predvolania súdu na pojednávanie nevyplýva, že poučenia z predvolania na konkrétne pojednávanie (pojednávanie v konkrétnom v predvolaní určenom termíne) je možné automaticky aplikovať na každé ďalšie pojednávanie, ktoré sa uskutoční v predmetnej prejednávanej veci. Na pojednávanie na termín 20.04.2022 boli strany sporu predvolané ústne, pričom pri tomto ústnom predvolaní na pojednávanie na termín 20.04.2022 strany sporu a ani ich právni zástupcovia neboli poučení o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškania. Žalovaný má zato, že právny záver vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.08.2019, sp. zn. 4Cob/133/2018, na ktorý poukazuje žalobca a podľa ktorého o podmienkach vydania rozsudku pre zmeškanie stačí poučiť raz a súd o nich nemusí poučovať aj v predvolaní na odročené pojednávanie, nemá žiadnu oporu v Civilnom sporom poriadku. V súdnej praxi nejde o prvý prípad, kedy by krajský súd založil svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení normy procesného práva. Žalovaný namieta vyjadrenia žalobcu, podľa ktorých je zavádzajúca argumentácia žalovaného týkajúca sa neprípustnosti „formalistického“ výkladu ustanovenia § 274 Civilného sporového poriadku. Žalovaný naďalej poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 04.06.2019, sp. zn. I. ÚS 233/2019-22, podľa ktorého čisto formalistický výklad zákonného ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie žalovaného nie je žiadúci. Skutočnosť, že Ústavný súd Slovenskej republiky predmetným uznesením ústavnú sťažnosť
sťažovateľky odmietol, nemení právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadrený v odseku 43. predmetného uznesenia.
7. Žalobca vo svojom následnom vyjadrení okrem už uvedených skutočností poukázal na princíp jednoty pojednávania/konania, kedy účinky poučenia prezentované súdom sporovým stranám pred začatím prvého pojednávania nestrácajú účinky a následne sa automaticky prenášajú na každé ďalšie odročené pojednávanie v príslušnej právnej veci. Uvedené platí aj pre poučenie o možnosti vydania kontumačného rozsudku, ktoré súd sporovým stranám pri prvom nariadení pojednávania v danej právnej veci prezentoval (ide o nespornú skutočnosť). Osobitne, ak je sporová strana zastúpená advokátom a samotné pojednávanie, ktoré sa odročuje na nový termín, sama zmarila. Má za to, že zaujatie opačného prístupu k zachovaniu účinkov poučenia sporových strán o možnosti vydania kontumačného rozsudku by odporovalo zmyslu a účelu CSP a v ňom obsiahnutého princípu jednoty/konania pojednávania. K Nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 12.11.2021, sp. zn.: III. ÚS 339/2021 žalobca uvádza, že v tomto sa Ústavný súd SR vôbec nezaoberal otázkou „nutnosti“ poučenia sporovej strany o možnosti vydania kontumačného rozsudku pri každom odročení pojednávania. Z uvedeného dôvodu je podľa žalobcu tento nález pre daný prípad absolútne neaplikovateľný, nakoľko sa v ňom riešila diametrálne odlišná právna otázka.
8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní spisu súdu prvej inštancie, oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania žalobcu voči kontumačnému rozsudku dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného je potrebné vyhovieť.
9. Podľa § 137 písm. a) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.
10. Podľa § 274 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20210801> na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
11. Podľa § 355 ods. 1 CSP proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.
12. Podľa § 356 písm. b) CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
13. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
14. Prípustnosť odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie je založená na princípe generálnej klauzuly, t. j. odvolanie je prípustné proti každému rozsudku súdu prvej inštancie bez ohľadu na to, čo je predmetom konania a akým spôsobom súd prvej inštancie meritórne rozhodol - či žalobe vyhovel celkom/ sčasti, alebo ju zamietol. Z nej zákon pripúšťa 3 výnimky, výpočet ktorých je taxatívny, teda nie je možné ho rozširovať. Jednou z uvedených výnimiek je aj rozsudok pre zmeškanie (kontumačný rozsudok). Napriek tomu, že voči tomuto rozsudku odvolanie nie je v zásade možné, zákon výnimočne odvolanie pripúšťa, avšak prípustnosť viaže len na jediný dôvod, ktorým je, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia. Existencia predmetného dôvodu je v prvom rade podmienkou prípustnosti odvolania. Ak odvolací súd dospeje k záveru, že zákonný dôvod nie je daný, musí v súlade s § 386 písm. c) CSP odvolanie odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. V prípade, ak sa odvolací dôvod preukáže, stáva sa súčasne aj dôvodom úspešnosti odvolania.
15. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a dôvodov uvedených v odvolaní sa pri preskúmavaní rozhodnutia prvostupňového súdu zameral na to, či boli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia a dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené všetky zákonné podmienky na
vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 CSP. Podmienky normované v ustanovení § 274 CSP pre vydanie rozsudku pre zmeškanie musia byť splnené kumulatívne, teda kontumačný rozsudok prichádza do úvahy iba v prípadoch, keď sú kumulatívne splnené podmienky uvedené v jeho hypotéze, a to druh nároku podľa § 137 písm. a) CSP, nedostavenie sa žalovaného na nariadené pojednávanie v sporovej veci, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a v predvolaní poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania kontumačného rozsudku, neospravedlnenie neprítomnosti včas a vážnymi okolnosťami a napokon návrh žalobcu na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Tieto podmienky musia byť splnené súčasne v rovnakom čase, čo neznamená, že musia počas konania nastať iba v jeden určitý moment. V danom prípade bolo jednoznačne preukázané, že podmienka riadneho predvolania na pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 20.4.2022 (na ktorom bol vyhlásený kontumačný rozsudok) spolu s poučením o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie splnená nebola, a teda žalovaný relevantným spôsobom preukázal absenciu zákonných predpokladov pre rozhodnutie kontumačným rozsudkom. Žalovaný bol poučený o možnosti rozhodnutia kontumačným rozsudkom v predvolaní na pojednávanie vytýčené na deň 31.1.2022. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 31.1.2022 (č. l. 184 a 185 súdneho spisu) odvolaciemu súdu vyplýva, že súd prvej inštancie pojednávanie odročil na deň 20.4.2022 s tým, že uviedol, že strany sporu berú termín na vedomie, vzdávajú sa práva predvolania. V zápisnici súd teda formálne uviedol, že strany sa vzdávajú práva predvolania, takáto skutočnosť však zo žiadneho úkonu sporových strán (vychádzajúc tak zo zápisnice ako i zo zvukového záznamu z pojednávania) nevyplýva. Konštatovanie prvostupňového súdu o vzdaní sa práva predvolania na pojednávanie pri protokolácii zápisnice z pojednávania bez udelenia možnosti sa k tomuto jednostrannému konštatovaniu prvostupňového súdu ďalej vyjadriť, nemôže zakladať strane sporu právne účinky. Z ďalšieho obsahu spisu odvolaciemu súdu nevyplýva, že by žalovaný bol poučený o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie na vyššie uvedenom pojednávaní uskutočnenom dňa 20.4.2022 v zmysle § 274 CSP.
16. Odvolací súd nepopiera, že v Náleze ÚS SR č. k. III. ÚS 339/2021-38 z 12.11.2021, na ktorý poukazuje vo svojom odvolaní žalovaný a použiteľnosť ktorého napáda žalobca v tomto konaní, sa vo veci neriešila zhodná otázka, avšak právne závery Ústavného súdu SR sú východiskom aj pre tento prípad. ÚS SR uvádza, že osobitným predpokladom rozsudku pre zmeškanie je to, že je následkom porušenia procesnej povinnosti strany sporu, no s tým, že strana musí byť o následkoch porušenia svojej povinnosti pred rozhodnutím rozsudkom pre zmeškanie osobitne poučená. Osobitosť tohto poučenia nevyplýva len z toho, že poučenie o rozsudku pre zmeškanie nie je súčasťou všeobecnej poučovacej povinnosti podľa § 160 Civilného sporového poriadku, ale i z toho, že takéto poučenie je potrebné urobiť osobitne, a to formálne kvalifikovaným spôsobom. Konštatoval, že pri oboch typoch rozsudku pre zmeškanie musí byť strana podľa § 274 písm. a) a § 278 písm. a) Civilného sporového poriadku poučená o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie, a to v predvolaní na pojednávanie. Vyslovil názor, že takouto formou osobitne kvalifikovaná poučovacia povinnosť nie je bezúčelná, keďže rozsudok pre zmeškanie má pre stranu rovnaké následky ako rozhodnutie, ktoré by bolo výsledkom štandardného postupu, v ktorom by boli zohľadnené všetky námietky sporových strán. Osobitná forma poučenia je predurčená osobitnosťou zásahu vyvolaného formálnym, nie materiálnym rozhodnutím rozsudkom pre zmeškanie.
17. Z vyššie uvedeného nálezu Ústavného súdu SR je potom možné dospieť k záveru, že kontumačný rozsudok môže byť na pojednávaní vydaný iba vtedy, ak je strana sporu na pojednávanie predvolaná písomne. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že v prípade, ak je strana predvolaná ústne na pojednávanie a poučenie o následkoch neúčasti na pojednávaní nebolo uvedené v zápisnici z pojednávania, podmienky na vydanie takéhoto rozsudku pre zmeškanie neboli splnené. Takisto požiadavky nastavené Ústavným súdom nemôže splniť predchádzajúce poučenie o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie, ktoré nebolo obsiahnuté v predvolaní na pojednávanie, na ktorom bol vydaný kontumačný rozsudok, ale v predvolaní na niektoré z predchádzajúcich pojednávaní (Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, 2. vydanie, Komentár, Praha, C.H.Beck, 2022, s. 1126-1127).
18. Pokiaľ teda ide o poučovaciu povinnosť súdu v zmysle § 278 písm. a) CSP, podľa doslovného textu zákona sa dá vysloviť názor, že žalobca musí byť takto poučený v každom predvolaní na pojednávanie, a to bez ohľadu na formu, ako sa predvolanie vykoná (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. C. H. Beck 2016, obdobne tiež IV. ÚS 98/2020). To, že zákon vyžaduje poučenie priamo v predvolaní na pojednávanie, rozhodne nemožno vnímať ako samoúčelné.
Samotnému predvolaniu totiž adresát spravidla venuje náležitú pozornosť, čím sa výrazne zvyšuje pravdepodobnosť, že bude oboznámený aj s potenciálnou možnosťou rozhodnúť kontumačne.
19. Z citovaného nálezu ústavného súdu implicitne vyplýva, že ak má byť zachované oprávnenie súdu rozhodnúť na konkrétnom pojednávaní kontumačne, musí byť priamou súčasťou predvolania na takéto pojednávanie zákonné poučenie o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Ide o neopomenuteľnú povinnosť, ktorá zaťažuje súd. Navyše nie je daný racionálny dôvod rozlišovať medzi predvolaním na prvé alebo v poradí ďalšie pojednávanie. Ak súd predvoláva stranu alebo jej zástupcu priamo na (predchádzajúcom) pojednávaní, mal by zároveň uviesť príslušné poučenie a pokiaľ sa o priebehu pojednávania vyhotovuje zápisnica, zaznamenať obsah poučenia aj do zápisnice o pojednávaní, čo v tomto prípade nenastalo.
20. Vzhľadom na to, že nebola naplnená formálna podmienka vydania rozsudku pre zmeškanie, ustanovená v § 278 písm. a) CSP, a to poučenie procesnej strany obsiahnuté v predvolaní na pojednávanie, na ktorom sa rozhodlo rozsudkom pre zmeškanie, odvolací súd postupujúc podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP), v ktorom súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.
21. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).