Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Cb-20-2018.pdf
PDF · 123.77 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cb/20/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky pred sudcom JUDr. Róbertom Záhorákom v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., Sučany, Ulica priemyselná 10, IČO: 50 387 189, zastúpená advokátom JUDr. Tomášom Zbojom, Martin, Kuzmányho 4, IČO: 42 072 905, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, zastúpená advokátom JUDr. Felixom Neupauerom, so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8/A, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 2.852,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2.852,- eur a úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.852,- eur od 16.12.2017 do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .
III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu a to v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o výške náhrady trov konania a ktoré súd vydá po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 20.12.2017 domáhal zaplatenia sumy 2.852,- eur, pričom požadoval aj príslušenstvo pohľadávky, t.j. úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.852,- eur od 16.12.2017 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 27.08.2017 došlo k dopravnej nehode, v dôsledku ktorej vznikla škoda na vozidle poškodeného a škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného, t.j. u žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné motorové vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zabezpečením si náhradného vozidla u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru, ktorú si poškodený uplatnil u žalovaného. Ďalej v žalobe uviedol, že žalovaný nevybavil poistnú udalosť v zákonnej lehote, čím sa dostal do omeškania. Taktiež v žalobe uviedol, že poškodený následne uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúci z predmetnej poistnej udalosti, t.j. náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla pričom uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému. Žalobca tiež uviedol, že nárok na náhradu škody uplatňuje podľa § 4 ods. 1 a 2, § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. a podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca k žalobe pripojil faktúru dodávateľa spoločnosti SetCar, sk a.s. Sučany č. XXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, ktorou fakturoval spoločnosti NC Metal s.r.o. Nové Zámky sumu 2852,- eur bez DPH za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č. 377, výpis z obchodného registra žalobcu a žalovaného, výzvu žalobcu na úhradu žalovanej sumy zo dňa 8.12.2017, oznámenie o postúpení pohľadávky.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 16.1.2018 platobný rozkaz č. 13Up/7/2018, ktorým uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 2.852,- eur a úroky z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 2.852,- eur od 16.12.2017 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal v lehote odpor žalovaný zo dňa 29.1.2018, v ktorom uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú. Uviedol, že žalobca v žalobe neuviedol označenie škodovej udalosti, pri ktorej došlo ku škode na vozidle poškodeného, a preto sa žalovaný ani nedokáže vyjadriť k vinníkovi dopravnej nehody, ktorým by mal byť podľa žaloby poistený u žalovaného pričom nie je označené ani motorové vozidlo, ktorým malo dôjsť k dopravnej nehode a nie je uvedený ani dátum dopravnej nehody. Žalovaný taktiež namietal, že žalobca opomenul predložiť dôkaz o tom, že oznámenie o postúpení pohľadávky bolo zaslané žalovanému, pričom žalobca neuviedol, ktoré motorové vozidlo bolo poškodené, resp. to, kto je vlastníkom poškodeného motorového vozidla. Žalovaný tiež uviedol, že predmetom konania je náhrada škody a teda predmetom konania nie je vyplatenie poistného plnenia. Zároveň poukázal na to, že poškodený z uvedenej škodovej udalosti neuhradil za užívanie požičaného motorového vozidla Landrover Discovery Sport EČV: A žalobcovi žiadne finančné prostriedky ale na žalobcu postúpil nárok na náhradu škody vyplývajúci z poistnej zmluvy z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov za prenájom auta. Uviedol, že ku skutočnej škode na strane poškodeného nedošlo. Poukázal pritom na rozsudok Najvyššieho súdu ČR 25Cdo/986/2001 zo dňa 20.2.2003, v ktorom sa uvádza, že „dokiaľ dlžník nezaplatil dlžnú čiastku svojmu veriteľovi, nemôže úspešne uplatniť nárok na jeho náhradu z titulu zodpovednosti tretej osoby za škodu, nakoľko mu škoda zatiaľ nevznikla, samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi ani súdne rozhodnutie o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh nie je totiž skutočnou škodou ani ušlým ziskom. Uviedol, že nakoľko poškodenému žiadna škoda spočívajúca v znížení jeho majetkových hodnôt nevznikla (prenajaté vozidlo užíval avšak za neho neuhradil žiadne finančné prostriedky), nemohla byť ani platná zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 14.9.2017 od ktorej žalobca odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní a keďže nebol preukázaný vznik škody, tak žalovaný nemôže byť v omeškaní s plnením náhrady škody. Zároveň uviedol, že popiera, že žalobca doručoval faktúru č. XXXXXX poškodenému za prenájom motorového vozidla, keďže nepredložil dôkaz o jej zaslaní. Zároveň namietal výšku úrokov z omeškania, ktoré žalobca požadoval vo výške 9,00 % ročne zo sumy 2852,- eur od 16.12.2015 do zaplatenia. Zároveň poukázal na to, že podľa § 1 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. sa na poistenie zodpovednosti vzťahujú osobitné predpisy pričom toto ustanovenie odkazuje na zákon č. 39/2015 Z.z. o poisťovníctve a na Občiansky zákonníka ale nie na ustanovenia Obchodného zákonníka pričom zákon č. 381/2001 Z.z. odkazuje na Občiansky zákonník aj v § 11 ods. 8. pričom v prípade nárokov na úroky z omeškania s plnením náhrady škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla odkazuje na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že na postúpenie pohľadávky sa vzťahujú ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka a v danom prípade na vzťah medzi stranami sa aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, a teda v danom prípade úroky z omeškania žalobca môže požadovať len podľa ustanovení Občianskeho zákonníka vo výške 5,00 %. Zároveň uviedol, že nárok žalobcu na paušálnu náhradu nákladov podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a podľa § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. v sume 40,- eur je nedôvodný keďže v danom prípade nejde o obchodnoprávny vzťah medzi stranami ale o občianskoprávny vzťah. Z uvedených dôvodov preto žalobu žiadal zamietnuť ako nedôvodnú, pričom poukázal na to, že žalobca žalobu koncipoval veľmi všeobecne, nejednoznačne, bez označenia rozhodujúcich skutočností tak aby bolo možné overiť skutočnosti tvrdené v žalobe.
3. K uvedenému odporu žalovaného sa elektronickým podaním zo dňa 15.2.2018 vyjadril právny zástupca žalobcu, ktorý uviedol, že dňa 27.8.2017 došlo v Nových Zámkoch ku škodovej udalosti spôsobenej poškodenému NC Metal s.r.o. Nové Zámky na vozidle Landrover Disovery EČV: N ktorá bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla značky Peugeot Partner, EČV: D poisteného v poisťovni žalovaného a preto bol poškodený nútený užívať náhradné motorové vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním náhradného vozidla u žalobcu podľa zmluvy o nájme č. XXX zo dňa XX.X.XXXX, pričom po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXX zo dňa XX.X.XXXX s dátumom splatnosti 13.10.2017 na sumu 3422,40 eur s DPH (2852,- eur bez DPH). Uviedol, že náhrada škody má plniť reparačnú funkciu a má zabezpečiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, pričom poškodený potreboval vozidlo každodenne a je potrebné kompenzáciu za prenájom náhradného vozidla posudzovať ako spôsobenú škodu. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, podľa ktorého škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol užívať v dôsledku poškodenia je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Uviedol,
že bola preukázaná príčinná súvislosť ohľadne uvedenej škody keďže bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky a tým k poškodeniu motorového vozidla. Čo sa týka namietanej aktívnej legitimácie žalobcu uviedol, že poškodený uzavrel so žalobcom dňa 29.9.2017 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok o náhradu škody vyplývajúci z poistnej udalosti zo dňa 27.8.2017, a to náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla v sume 2852,- eur s príslušenstvom a právami s ňou spojenými pričom podľa bodu 5 uvedenej zmluvy je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práva a povinností poškodeného. Taktiež uviedol, že žalovanému boli dôkazy ohľadne zapožičaného motorového vozidla zaslané štandardným spôsobom dňa 10.10.2017 mailom spolu s technickým preukazom a splnomocnením na zastupovanie poškodeného žalobcom k poistenej udalosti č. XXXXXXXXXX, čoho dokladom je upomienka aj s podacím lístkom preukazujúcim dourčenie tohto dokumentu žalovanému pričom z upomienky je zrejmé, o akú faktúru ide, jej splatnosť, fakturovaná suma. Zároveň uviedol ,že žalovaný neukončil šetrenie poistnej udalosti v zákonom stanovenej lehote a poškodenému neposkytol plnenie, na ktoré má nárok a preto sa dostal do omeškania pričom poukázal na ust. § 11 ods. 6 písmeno a) a ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., podľa ktorého je poisťovateľ povinný do 3 mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia a poistné plnenie poskytnúť do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Je teda zrejmé, že žalovaný neukončil šetrenie poistnej udalosti v zákonom stanovenej lehote a poškodenému ani neposkytol plnenie na ktoré mal nárok a teda sa dostal do omeškania. Napokon namietal, že právny vzťah v predmetnom spore je potrebné posudzovať podľa predpisov Obchodného zákonníka a nie podľa predpisov Občianskeho zákonníka keďže ide o prevádzku dopravných prostriedkov dvoch podnikateľských subjektov. K uvedenému podaniu pripojil záznam o dopravnej nehode, zápis o obhliadke poškodeného motorového vozidla spoločnosťou Sloexperta, s.r.o. Žilina, technický preukaz k motorovému vozidlu EČV: N faktúru o oprave motorového vozidla poškodeného spoločnosti NC Metal s.r.o. Nové Zámky č. XXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, zmluvu o nájme č. XXX zo dňa 30.8.2017 uzavretú medzi prenajímateľom SetCar sk, a.s. Sučany a nájomcom NC Metal s.r.o. Nové Zámky zo dňa 30.8.2017, faktúru za nájom motorového vozidla č. XXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, čestné prehlásenie konateľa spoločnosti NC Metal s.r.o. Nové Zámky zo dňa 3.10.2017, zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 29.9.2017, oznámenie o postúpení pohľadávky bez uvedenia dátumu, mailové podanie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 10.10.2017.
4. Okresný súd Banská Bystrica následne vec postúpil miestne príslušnému súdu - Okresnému súdu Nové Zámky dňa 13.3.2018.
5. Vo veci sa vyjadril podaním zo dňa 27.4.2018 žalovaný, v ktorom uviedol, že žalobca zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 14.9.2017 nadobudol od spoločnosti NC Metal s.r.o. Nové Zámky nárok z havarijného poistenia, a teda v danom prípade nejde o nároky z povinného zmluvného poistenia podľa zákona č. 381/2001 Z.z. a uviedol, že spoločnosť NC Metal s.r.o. si u žalobcu nikdy neuplatnil nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za užívanie náhradného vozidla značky R. Discovery Sport, EČV: A ako náhradného vozidla z titulu povinného zmluvného poistenia. Preto ani žalovaný nemal možnosť v predsúdnom konaní prešetriť nárok poškodeného na náhradu účelne vynaložených nákladov za užívanie náhradného vozidla. Uviedol tiež, že žalovaný poskytol poškodenému poistné plnenie v sume XX.XXX,XX eur avšak na základe uzatvoreného havarijného poistenia. Zároveň uviedol, že žalobca podal žalobu predčasne keďže nedošlo k ukončeniu likvidácie poistnej udalosti, a teda poistné plnenie je možné poskytnúť až po ukončení likvidácie poistnej udalosti.
6. K uvedenému podaniu žalovaného sa vyjadril právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 18.6.2018, v ktorom uviedol, že tvrdenie žalovaného ohľadne krytia uplatneného nároku považuje za účelové. Uviedol, že považuje predmetný nárok na náhradu nákladov za nájom vozidla za zákonný a riadne uplatnený, ktorý je v obdobných prípadoch hradený z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, nakoľko v zmysle samotného metodického usmernenia členov SKP č. XX/XXXX je prenájom náhradného vozidla súčasnou judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do pôvodného stavu. Uviedol, že zo strany žalobcu bol uvedený nárok riadne uplatnený pod č. poistnej udalosti z KASKO poistenia poškodeného, pričom vinník a poškodený mali uzatvorené povinné zmluvné poistenie u žalovaného. Preto mal za to, že nároky poškodeného uplatnené cez KASKO sa v konečnom dôsledku regresne doriešia na oddelení povinného zmluvného poistenia keďže takýto je
štandardný spôsob aj u iných konkurenčných poisťovacích spoločností. Ďalej poukázal na skutočnosť, že poškodenému poisťovňa na základe jeho žiadosti vrátila spoluúčasť z povinného zmluvného poistenia na základe zmluvy uzatvorenej s vinníkom. Poukázal na vyjadrenie žalovaného zo dňa 27.04.2018, ktoré dokazuje, že žalovaný vykonal šetrenie predmetnej poistnej udalosti, na základe ktorého mu vyššie zmieňované skutočnosti museli byť zrejmé.
7. Vo veci sa elektronickým podaním zo dňa 27.7.2018 vyjadril právny zástupca žalovaného, v ktorom uviedol, že zotrváva na tom, že žalobca nie je v spore aktívne vecne legitimovaný. Z uvádzaného skutkového stavu (ktorý vychádza a súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané Žalobcom) vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu, tak ako to vyplýva z faktúry pripojenej k žalobe. Poukázal na ustanovenie § 524 Občianskeho zákonníka a uviedol, že poškodený nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky keďže túto faktúru, ktorá bola predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený žalobcovi neuhradil. Uviedol, že k úhrade faktúry pritom v uvedených súvislostiach logicky nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného v predloženej zmluve o postúpení pohľadávky. Vychádzajúc z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky totiž jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky (v zmysle vyššie uvedeného neexistujúcej pohľadávky) a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 20/2007 zo dňa 29. januára 2008 a na ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Mal za to, že zmluva o postúpení pohľadávky podľa § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná. Z uvedených dôvodov preto žiadal žalobu zamietnuť keďže žalobcom uplatnený nárok je nepreukázaný, neoprávnený a nedôvodný.
8. Vo veci sa vyjadril podaním zo dňa 20.9.2018 právny zástupca žalobcu, v ktorom uviedol, že v jeho vyjadrení zo dňa 18.06.2018 došlo k nepresnej interpretácii, nakoľko predmetný nárok bol u žalovaného uplatnený pod číslom z poistnej udalosti, ktorú mali k dispozícii, avšak nárok na náhradu škody bol uplatnený z titulu zapožičania náhradného motorového vozdila a uplatňovalo sa z povinného zmluvného poistenia vinníka škodovej udalosti, čo zrejme vyplýva aj z toho, že havarijné poistenie ako zmluvný vzťah medzi poškodeným a poisťovňou (v tomto prípade zhodou okolností aj žalovaným) uvedené poistenie zrejme nekryje. Avšak vinník aj poškodený mali uzatvorené poistenie u žalovaného pričom vinník mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie a poškodený mal uzatvorené havarijné poistenie, a teda sa domnieval, že nárok poškodeného uplatnený cez poskytnuté číslo poistnej udalosti sa v konečnom dôsledku prípadne regresne dorieši na oddelení povinného zmluvného poistenia, a teda nárok si žalobca uplatňuje z povinného zmluvného poistenia vinníka nehody. Uvedené vyplýva aj z návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorý spĺňa náležitosti uvedené v zákone č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní. Poukázal na § 3 ods. 4 predmetného zákona, podľa ktorého uplatňovaný nárok možno odôvodnene predpokladať, ak vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených k návrhu. Ak sú žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami, postačí pripojiť faktúru alebo inú výzvu podobnej povahy, ktorou sa požadovalo splnenie uplatňovaného nároku od žalovaného (ďalej len „faktúra“), a vyhlásiť, že uplatňovaný nárok žalobca eviduje vo svojom účtovníctve. Žalobca opiera svoj nárok na náhradu škody o príslušné ustanovenia zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Prenájom náhradného vozidla je totiž súčasnou judikatúrou považovaný za SKUTOČNÚ ŠKODU, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu. Uvedené napokon potvrdzuje aj samotné metodické usmernenie členov SKP č.17/2002. Nakoľko žalobca si uplatňuje nárok z povinného zmluvného poistenia vinníka škodovej udalosti, nedisponuje a ani nikdy nedisponoval poistnou zmluvou, ktorú má uzatvorenú vinník škodovej udalosti so žalovaným, ako poisťovateľom. Aj zo samotného názvu povinné zmluvné poistenie vyplýva, že ho vinník škodovej udalosti musí mať v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. uzatvorené. Skutočnosť, že škodca má uzavreté PZP napokon potvrdzuje aj predložený záznam o dopravnej nehode zo dňa 27.08.2017, ktorý bol vlastnoručne podpísaný účastníkmi nehody. Nárok poškodeného domáhať sa poistného plnenia hradeného z PZP vinníka priamo u žalovaného tak vyplýva z ust. § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. Uviedol, že všetky podklady potrebné na prešetrenie škodovej udalosti zo dňa 27.08.2017 boli žalovanému riadne doručené čo dokazuje aj predložená mailová komunikácia medzi
žalobcom a žalovaným zo dňa 10.10.2017. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP má žalovaný povinnosť skončiť šetrenie poistnej udalosti do 3 mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti. Nie je preto zrejmé, z akého dôvodu zostal žalovaný nečinný pri prešetrovaní nároku na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla. V danom smere totiž doposiaľ nebolo poškodenému doručené žiadne vysvetlenie dôvodov, prečo žalovaný odmietol preplatiť náklady vzniknuté v dôsledku poistnej udalosti, a teda doposiaľ nebolo ukončené šetrenie poistnej udalosti. To, že si žalovaný nesplnil svoju povinnosť výslovne uvedenú v § 11 ods. 6 zákona o PZP predsa nemôže byť na škodu poškodenému, nakoľko ide o neočakávané náklady a výdavky, ktoré by poškodený nemal pri riadnom užívaní svojho motorového vozidla. Čo sa týka žalovaným namietanej aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, poukázal na skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry, čo nespôsobuje rozpor s ustanovením § 524 OZ, alebo absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Uvedené zastrešuje jeden dokument a to práve predložená zmluva o postúpení pohľadávky, v zmysle ktorého došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených za prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Akékoľvek tvrdenia žalovaného o neexistencii predmetnej pohľadávky, neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky a rozpore s ust. § 524 OZ sú preto neopodstatnené. Zároveň tiež uviedol, že poškodený má v zmysle zákona o PZP nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla od žalovaného a nie od žalobcu (t.j. prenajímateľa vozidla). Dlžníkom tak v tomto prípade je práve žalovaný a nie poškodený, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody. Takéto postúpenie pohľadávky podľa rozhodovacej praxe všeobecných súdov neodporuje zákonu. Tvrdenie žalovaného, že prejav vôle účastníkov smeroval najprv k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu vzájomných pohľadávok žalobcu a poškodeného považujeme za ničím nepodložené a zjavne účelové. Z hľadiska objasnenia postupnosti právnych úkonov realizovaných medzi žalobcom a poškodeným uvádzame, že v zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky sú jej predmetom 3 vzájomne súvisiace nároky, konkrétne je to nárok žalobcu voči poškodenému na zaplatenie nájomného za prenájom náhradného vozidla, nárok poškodeného / po postúpení žalobcu voči žalovanému na preplatenie nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla a nárok poškodeného voči žalobcovi na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky. Poškodený tak v rámci jedného dokumentu súčasne uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody a zároveň postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k reálnemu úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Keďže žalovaný neposkytol poistné plnenie, na ktoré má žalobca nárok, žalobca sa namiesto poškodeného v tomto konaní domáha preplatenia plnej výšky nákladov účelne vynaložených za prenájom náhradného vozidla. K uvedenému podaniu pripojil všeobecné poistné podmienky zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalovaného, mailovú komunikáciu zo dňa 10.10.2017.
9. Na pojednávaní dňa 26.8.2019 sa nezúčastnil právny zástupca žalovaného, ktorý elektronickým podaním zo dňa 23.8.2019 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu pracovných povinností, pričom súhlasil s tým aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti.
10. Na uvedenom pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že sa pridržiava podanej žaloby, žiadal žalobe vyhovieť vzhľadom na skutočnosti uvedené v žalobe. Uviedol, že pohľadávka spoločnosti SetCar sk, a.s. voči spoločnosti NC Metal s.r.o. Nové Zámky vyplývajúca z faktúry č. XXXXXX bola zmluvou o postúpení pohľadávok započítaná podľa bodu 5 zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.9.2017 na pohľadávku spoločnosti NC Metal s.r.o. Nové Zámky voči spoločnosti SetCar sk, a.s. v sume 2.852,- eur, ktorá predstavuje odplatu za postúpenie pohľadávky. Z uvedeného teda vyplýva aktívna legitimácia žalobcu v spore keďže došlo k započítaniu pohľadávok a teda vlastníkom pohľadávky spoločnosti NC Metal s.r.o. Nové Zámky sa stala spoločnosť SetCar sk, a.s.
11. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia, alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 491 odsek 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených.
Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie uvedená fyzická a právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Podľa § 797 ods. 1 , 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten na ktorého majetok, život alebo zdravie alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje / poistený /. Právo na plnenie vznikne, ak nastala skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinností poistiteľa plniť / poistná udalosť /.
Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
Podľa § 524 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatky z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
12. Na základe vyššie uvedeného skutkového stavu ako i na základe uvedených zákonných ustanovení, na základe dokladov založených v spise zistil, že žaloba žalobcu je dôvodná čo sa týka istiny. Súd mal za preukázané, že pri dopravnej nehode dňa 27.8.2017 došlo k poistnej udalosti, t.j. poškodeniu motorového vozidla Landrover Discovery EČV: N vo vlastníctve spoločnosti NC Metal s.r.o., Nové Zámky, pričom dopravná nehoda a teda škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Peugeot Partner, EČV: D ktoré bolo poistené podľa zákona č. 381/2001 Z.z. u žalovaného. Spoločnosť NC Metal s.r.o., Nové Zámky bola ako poškodená nútená užívať náhradné motorové vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu podľa zmluvy o nájme č. 377 zo dňa
XX.X.XXXX a po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXX zo dňa X.X.XXXX na sumu 3422,40 eur s DPH (2.852,- eur bez DPH) s dátumom splatnosti 13.10.2017. Súd tieto náklady poškodeného považoval za skutočnú škodu, ktorej náhrady sa poškodený má právo domáhať ako poistného plnenia voči poisťovni škodcu, ktorou v danom prípade bol žalovaný. Súd mal za preukázané, že podľa § 524 Občianskeho zákonníka zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 29.9.2017 poškodený, t.j. spoločnosť NC Metal s.r.o., Nové Zámky postúpila na žalobcu svoju pohľadávku v sume 2.852,- eur, t.j. pohľadávku na poistné plnenie voči žalobcovi. Súd mal teda preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní. Súd mal za preukázané, že žalovaný doposiaľ poistné plnenie, t.j. škodu, ktorá vznikla poškodenému na základe toho, že tento bol nútený v dôsledku poškodenia svojho motorového vozidla pri poistnej udalosti uzavrieť zmluvu o nájme náhradného vozidla v sume 2.852,- eur doposiaľ neuhradil, a to ani poškodenému ale ani žalobcovi. Právo na poistné plnenie resp. žalobcovi vyplýva z ust. § 4 ods. 2 písmeno b) zákona č. 381/2001 Z.z. Keďže žalovaný si túto svoju povinnosť doposiaľ nesplnil, súd žalobe s poukazom na uvedené zákonné ustanovenie vyhovel. Súd pri rozhodovaní prihliadal zároveň na to, že žalovaný túto výšku škody, t.j. výšku poistného plnenia nenamietal a nerozporoval.
13. K tvrdeniu žalovaného obsiahnutého v odpore proti platobnému rozkazu, že žalobcovi nevznikla žiadna škoda, keďže faktúru za nájom náhradného vozidla nezaplatil konajúci súdu uvádza, že vzhľadom na účel a obsah zákona čl. 381/2001 Z.z. nie je rozhodujúce či škoda vznikla tým, že ju aj poškodený uhradil resp. či uhradil náklady spojené so vznikom škody, napr. uhradil opravu poškodeného vozidla, t.j. škodu ale poškodený má právo na náhradu škody, ktorá mu vznikla tým, že mal náklady s používaním náhradného vozidla a teda nie je rozhodujúce či poškodený náklady spojené so škodou spôsobenou prevádzkou motorového vozidla skutočne uhradil. Názor žalovaného odporuje praxi poisťovní, ktoré pri poskytovaní poistného plnenia za škodu spôsobenou prevádzkou motorového vozidla podľa zákona č. 381/2001 Z.z. keď poisťovne uhrádzajú za škodcu náklady na opravu motorového vozidla bez toho aby poškodený náklady za opravu fakticky uhradil, a teda nevyžadujú od poškodeného doklad, že faktúru za opravu uhradil. Ak teda pohľadávka poškodeného, ktorá predstavovala nárok voči poisťovni v súvislosti s poistným plnením bola postúpená na žalobcu, mal žalobca plniť pokiaľ nespochybnil výšku náhrady za užívanie motorového vozidla majiteľovi tejto pohľadávky. Ak poškodený pohľadávku voči žalovanému postúpil na žalobcu, mal teda plniť žalobcovi ako majiteľovi pohľadávky, keďže túto pohľadávku voči žalovanému poškodený postúpil na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka.
14. Konajúci súd k tvrdeniu žalobcu, že v danom prípade ide medzi stranami o obchodnoprávny vzťah uvádza, že toto tvrdenie nevychádza z úvodných ustanovení Občianskeho a Obchodného zákonníka, keďže v danom prípade ide o tzv. „absolútny obchod“, keďže na právny vzťah medzi stranami a na nároky žalobcu sa vzťahujú predpisy Občianskeho práva o poistení, t.j. § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež ustanovenia zákona č. 381/2001 Z.z., ktorý je špeciálnym zákonom upravujúcim poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel bez ohľadu na to či dôjde k stretu prevádzok motorových vozidiel fyzických, právnických osôb a bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú podnikateľmi. Právne vzťahy vyplývajúce zo zákona č. 381/2001 Z.z. je teda potrebné posudzovať podľa predpisov Občianskeho zákonníka a súvisiacich občianskoprávnych predpisov.
15. Súd okrem istiny priznal žalobcovi aj príslušenstvo pohľadávky, t.j. úroky z omeškania, pričom o výške úrokov z omeškania rozhodol podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády číslo 87/1995 Z.z., podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu, pričom základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu vzniku škody predstavovala 0,00 % a teda úrok z omeškania predstavuje 5,00 %. Uvedené príslušenstvo súd priznal podľa ustanovenia § 517 odsek 2 a § 121 odsek 3 Občianskeho zákonníka. Konajúci súd mal za to, že žalovaný sa dostal do omeškania dňa 11.12.2017, keďže uvedením dňom uplynula 15 dňová lehota na plnenie od lehoty 3 mesiacov od oznámenia poškodeného o poistnej udalosti. Konajúci súd mal za to, že právo na príslušenstvo pohľadávky, t.j. úroky z omeškania žalobcovi vzniklo podľa uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka, keďže v danom prípade nároky žalobcu uplatnené žalobou vyplývajú zo zákona č. 381/2001 Z.z., ktorý je špeciálnym predpisom k Občianskemu zákonníku pričom v danom prípade ide o nároky z poistného vzťahu na základe poistnej zmluvy podľa § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka. Preto súd priznal žalobcovi príslušenstvo pohľadávky podľa predpisov Občianskeho zákonníka a nie podľa predpisov Obchodného zákonníka, tak ako to žalobca požadoval.
16. Súd zároveň zamietol žalobu ohľadne nárokov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur, keďže v danom prípade medzi stranami išlo o občianskoprávny vzťah podľa § 1 ods. 2 a § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka, t.j. na základe poistnej zmluvy. Z uvedeného je teda zrejmé, že medzi stranami nešlo o obchodnoprávny vzťah a preto na tento vzťah nebolo možné aplikovať a požadovať náklady spojené s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a podľa § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. ale len náklady spojené s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
17. Súd o trovách tohto konania rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, pričom podľa ustanovenia § 262 odsek 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Keďže žalobca bol v plnom rozsahu úspešný, čo sa týka istiny, a teda prevažne úspešný čo sa týka celého konania, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutia smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Žalobu v odvolacom konaní nemožno meniť. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.