Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cob/142/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr. Martiny Balegovej a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., Ulica priemyselná 10, Sučany, IČO: 50 387 189, zastúpený: JUDr. Tomáš Zboja, advokát, Kuzmányho 4, Martin, IČO: 42 072 905, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 2 852 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. - 134 zo dňa 26. 08. 2019 v napadnutej časti I. a III. výroku, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. - 134 zo dňa 26. 08. 2019 v napadnutej časti I. a III. výroku p o t v r d z u j e.

II. Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu na zaplatenie sumy 2 852 eur s prísl. tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 2 852 eur a úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2 852 eur od 16. 12. 2017 do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku (I. výrok), súd žalobu vo zvyšku zamietol (II. výrok) a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o výške náhrady trov konania a ktoré súd vydá po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (III. výrok).

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. , , , , , , , , , , ,

3. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 20. 12. 2017 domáhal zaplatenia sumy 2 852 eur, pričom požadoval aj príslušenstvo pohľadávky, t. j. úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2 852 eur od 16. 12. 2017 do zaplatenia. Na základe zisteného skutkového stavu ako i na základe uvedených zákonných ustanovení, na základe dokladov založených v spise zistil, že žaloba žalobcu je dôvodná čo sa týka istiny. Súd mal za preukázané, že pri dopravnej nehode dňa 27. 08. 2017 došlo k poistnej udalosti, t. j. poškodeniu motorového vozidla R. F. EČV: N vo vlastníctve spoločnosti NC Metal s.r.o., Nové Zámky, pričom dopravná nehoda, a teda škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla W. W., EČV: D ktoré bolo poistené podľa u žalovaného. Spoločnosť NC Metal s.r.o., Nové Zámky bola ako poškodená nútená užívať náhradné motorové vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to

zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu podľa zmluvy o nájme č. 377 zo dňa 30. 08. 2017 a po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 170428 zo dňa 29. 09. 2017 na sumu 3 422,40 eura s DPH (2 852 eur bez DPH) s dátumom splatnosti 13. 10. 2017. Súd tieto náklady poškodeného považoval za skutočnú škodu, ktorej náhrady sa poškodený má právo domáhať ako poistného plnenia voči poisťovni škodcu, ktorou v danom prípade bol žalovaný. Súd mal za preukázané, že podľa zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 29. 09. 2017 poškodený, t. j. spoločnosť NC Metal s.r.o., Nové Zámky postúpila na žalobcu svoju pohľadávku v sume 2 852 eur, t.j. pohľadávku na poistné plnenie voči žalobcovi. Súd mal teda preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní. Súd mal za preukázané, že žalovaný doposiaľ poistné plnenie, t. j. škodu, ktorá vznikla poškodenému na základe toho, že tento bol nútený v dôsledku poškodenia svojho motorového vozidla pri poistnej udalosti uzavrieť zmluvu o nájme náhradného vozidla v sume 2 852 eur doposiaľ neuhradil, a to ani poškodenému, ale ani žalobcovi. Právo na poistné plnenie žalobcovi vyplýva z ust. písmeno b) Keďže žalovaný si túto svoju povinnosť doposiaľ nesplnil, súd žalobe s poukazom na uvedené zákonné ustanovenie vyhovel. Súd pri rozhodovaní prihliadal zároveň na to, že žalovaný túto výšku škody, t. j. výšku poistného plnenia nenamietal a nerozporoval. Vzhľadom na účel a obsah nie je rozhodujúce, či škoda vznikla tým, že ju aj poškodený uhradil, resp. či uhradil náklady spojené so vznikom škody, napr. uhradil opravu poškodeného vozidla, t. j. škodu, ale poškodený má právo na náhradu škody, ktorá mu vznikla tým, že mal náklady s používaním náhradného vozidla, a teda nie je rozhodujúce či poškodený náklady spojené so škodou spôsobenou prevádzkou motorového vozidla skutočne uhradil. Názor žalovaného odporuje praxi poisťovní, ktoré pri poskytovaní poistného plnenia za škodu spôsobenou prevádzkou motorového vozidla podľa keď poisťovne uhrádzajú za škodcu náklady na opravu motorového vozidla bez toho aby poškodený náklady za opravu fakticky uhradil, a teda nevyžadujú od poškodeného doklad, že faktúru za opravu uhradil. Ak teda pohľadávka poškodeného, ktorá predstavovala nárok voči poisťovni v súvislosti s poistným plnením bola postúpená na žalobcu, mal žalobca plniť pokiaľ nespochybnil výšku náhrady za užívanie motorového vozidla majiteľovi tejto pohľadávky. Ak poškodený pohľadávku voči žalovanému postúpil na žalobcu, mal teda plniť žalobcovi ako majiteľovi pohľadávky, keďže túto pohľadávku voči žalovanému poškodený postúpil na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky podľa a nasl. . Na právny vzťah medzi stranami a na nároky žalobcu sa vzťahujú predpisy Občianskeho práva o poistení, t. j. a nasl. , ktorý je špeciálnym zákonom upravujúcim poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel bez ohľadu na to, či dôjde k stretu prevádzok motorových vozidiel fyzických, právnických osôb a bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú podnikateľmi. Právne vzťahy vyplývajúce zo je teda potrebné posudzovať podľa predpisov a súvisiacich občianskoprávnych predpisov. Súd okrem istiny priznal žalobcovi aj príslušenstvo pohľadávky, t. j. úroky z omeškania, pričom o výške úrokov z omeškania rozhodol podľa ustanovenia nariadenia vlády číslo , podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu, pričom základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu vzniku škody predstavovala 0,00 % a teda úrok z omeškania predstavuje 5,00 %. Uvedené príslušenstvo súd priznal podľa ustanovenia a . Súd zároveň zamietol žalobu ohľadne nárokov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur, keďže v danom prípade medzi stranami išlo o občianskoprávny vzťah podľa a a nasl. , t. j. na základe poistnej zmluvy. Z uvedeného je teda zrejmé, že medzi stranami nešlo o obchodnoprávny vzťah, a preto na tento vzťah nebolo možné aplikovať a požadovať náklady spojené s uplatnením pohľadávky podľa a podľa Nariadenia vlády č. ale len náklady spojené s uplatnením pohľadávky podľa . O trovách tohto konania rozhodol podľa .

4. Proti tomuto rozsudku v častiach I. a III. výroku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktorým žiadal, aby odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení podaného odvolania poukázal na to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ustanovenie ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ustanovenie ).

Žalovaný považuje rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutej časti za nesprávny, nezákonný a navyše aj arbitrárny. Podľa názoru žalovaného je rozsudok výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie a trpí vo svojej podstate aj samotnou nepreskúmateľnosťou. Žalobca nebol vo vedenom súdnom konaní aktívne vecne legitimovaný. Zo súdom uvádzaného zisteného skutkového stavu (ktorý vychádza a súčasne ho potvrdzujú aj dôkazy predložené žalobcom) vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené preukazuje faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený a nie žalovaný. Poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil, a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. Predmetom zmluvy o postúpení malo byť postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), je takýto právny úkon podľa ustanovenia zjavne absolútne neplatný. Žalobca v uvedenom spore žiadnym spôsobom nepreukázal, že poškodený pred údajnou cesiou pohľadávky aj uhradil faktúru žalobcovi, v kauzálnom dôsledku čoho nemohla poškodenému vzniknúť ani pohľadávka voči žalovanému z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla. Obsah žalobcom predloženej zmluvy o postúpení práve naopak preukazuje nezaplatenie faktúry zo strany poškodeného, a to ešte pred samotnou údajnou cesiou pohľadávky. Prvoinštančný súd rozsudkom priznal žalobcovi aj úroky z o meškania, a to v rozpore s ustálenou judikatúrou. Prvoinštančný súd výrokom III. rozsudku zjavne nesprávne priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom je nepochybné, že žalobca na základe rozsudku úspešný v plnom rozsahu nebol.

5. K podanému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, pričom v obsahu podaného vyjadrenia poukázal na to, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje v napadnutej časti za vecne správny, zákonný a dostatočne odôvodnený. Tvrdenia žalovaného, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj tvrdenia o neexistencii uplatnenej pohľadávky, považuje za neopodstatnené. Súd vzhľadom na skutkové okolnosti a vykonané dokazovanie mal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu za preukázanú z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky, na základe ktorej došlo k platnému postúpeniu predmetnej pohľadávky z poškodeného na žalobcu. Právne posúdenie a odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu v otázke namietanej aktívnej legitimácie žalobcu považujeme za riadne odôvodnené, zrozumiteľné a správne. To, že žalovaný akceptoval postúpenie pohľadávky je napokon zrejmé aj z toho, že čiastočné poistné plnenie poukázal na účet žalobcu, ako postupníka. Uvedené potvrdzuje predložené oznámenie o poistnom plnení, z ktorého nepochybne vyplýva, že žalovaný svojim konaním sám potvrdil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu už v rámci likvidácie poistnej udalosti. V čase pred podaním žaloby tak žalovaný nemal najmenšiu pochybnosť o postúpení pohľadávky. To, že sa žalovaný nestotožňuje s názorom súdu riadne odôvodneným v napadnutom rozsudku ešte neznamená, že tým došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. Poškodený má v zmysle zákona o PZP nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla od žalovaného a nie od žalobcu (prenajímateľa vozidla). Dlžníkom tak v tomto prípade je práve žalovaný a nie poškodený. V čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry, a teda aj k vzniku škody. Takéto postúpenie pohľadávky podľa rozhodovacej praxe všeobecných súdov SR neodporuje zákonu. Tvrdenie žalovaného ohľadne postúpenia pohľadávky máme za nesprávne a zavádzajúce, nakoľko ide odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu práve nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie a nie so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený.

Nespochybnenou vôľou poškodeného a žalobcu bolo dotknuté vzájomné práva a povinnosti upraviť v rámci jednej zmluvy, čo vôbec nie je v rozpore s tým, že bolo možné na ich usporiadanie použiť/ uzavrieť viacero relatívne samostatných právnych úkonov. V rámci zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky so súčasným započítaním fakturovaného nájomného za užívanie náhradného vozidla s odplatou za postúpenie pohľadávky. Nemožno sa stotožniť s názorom, že oznámením o odmietnutí poistného plnenia si poisťovateľ splnil podmienku v zmysle citovaného zákona, ktorá ho v zmysle citovaného zákona v celosti zbavuje povinnosti platiť úroky z omeškania, nakoľko ide o špeciálnu úpravu platenia úroku z omeškania vo vzťahu k . Otázka splatnosti poistného plnenia je upravená v citovaného zákona. Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t. j. neposkytne poistné plnenie v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorých základ je daný v .

6. K podanému vyjadreniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril.

7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalovaným (, ) a po preskúmaní vydaného rozhodnutia zistil, že odvolanie žalovaného proti I. a III. výroku rozsudku nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania ( ).

8. Podľa ust. a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Vychádzajúc z obsahu predloženého spisu odvolací súd mal preukázané, že žalobca sa podanou žalobou zo dňa 20. 12. 2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2 852 eur spolu s príslušenstvom, úrokom z omeškania, a to z dôvodu, že dňa 27. 08. 2017 došlo k škodovej udalosti, pričom došlo k vzniku škody na vozidle poškodeného, pričom táto bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného, ktorý mal poistenie uzavreté so žalovaným. V súvislosti s uvedeným bol poškodený nútený užívať náhradné motorové vozilo na zabezpečenie svojich potrieb, pričom predmetné vozidlo si zabezpečil uzavretím nájomnej zmluvy so žalobcom. Nakoľko žalovaný nevybavil poistnú udalosť v zákonnej lehote, poškodený uzavrel so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá zodpovedala nákladom vynaloženým poškodeným pri prenájme náhradného vozidla od žalobcu.

10. Odvolací súd po oboznámení sa so zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením , rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa . S prihliadnutím na rozsah odvolania žalovaného a jeho odvolacie dôvody uvedené v odvolaní, odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí vo veci samej, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom odvolací súd zároveň konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok, pokiaľ sa týka preskúmania veci samej odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobcu dospel k správnym skutkovým a právnym záverom a rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov. Súd prvej inštancie sa so všetkými námietkami, ktoré boli predmetom konania pred súdom prvej inštancie správne vysporiadal, keď vyslovil právny názor, že žalobca bol vo veci aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, keď žalobca nadobudol predmetnú pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorá je presne špecifikovaná v bodoch 12., 13. rozsudku.

11. V súlade s ust. § 524 ods. 2 Obč. zák. s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Obch. spol. NC Metal s.r.o., ako poškodený a postupca, oznámil žalovanému písomne, že dňa 29. 09. 2017 postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Žalobca upomienkou zo dňa 08. 12. 2017 vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky nadobudnutej od

žalovaného. Uvedené teda založilo aktívnu vecnú legitimáciu terajšieho žalobcu ako postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že predmetom postúpenia bola pohľadávka, ktorá vznikla poškodenému, nakoľko v dôsledku dopravnej nehody, škodovej udalosti, ktorú nezavinil bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo, a to od žalobcu, pričom v tejto súvislosti dňa 30. 08. 2017 uzavrel poškodený so žalobcom nájomnú zmluvu č. 377, predmetom ktorej bol osobný automobil R. F. Sport, EČV: A Faktúrou č. 170428 zo dňa 29. 09. 2017 žalobca vyúčtoval poškodenému NC Metal s.r.o. prenájom náhradného vozidla podľa uzavretej nájomnej zmluvy, a to na čas od 30. 08. 2017 do 29. 09. 2017, celkom v sume 3 422,40 eura (2 852 eur bez DPH). Z uvedeného je teda zrejmé, že na základe vystavenej faktúry za nájom osobného motorového vozidla vznikla poškodenému pohľadávka voči žalovanému, ktorú dňa 29. 09. 2017 poškodený ako postupca postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky na žalobcu ako postupníka. Predmetom tejto zmluvy o postúpení pohľadávky bola pohľadávka poškodeného voči žalovanému (bod 1.), pričom podľa bodu 4. tejto zmluvy si zmluvné strany započítali vzájomné pohľadávky, a to pohľadávku žalobcu voči poškodenému vyplývajúcu z fakturovanej ceny prenájmu náhradného vozidla. K reálnej dispozícii finančnými prostriedkami medzi postupcom a postupníkom teda nedošlo, a to vzhľadom na už uvedené započítanie vzájomných pohľadávok. Podľa bodu 5. zmluvy o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany taktiež dohodli, že žalobca ako postupník si bude pohľadávku podľa bodu 3. vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet.

12. V zmysle ust. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Z uvedeného je zrejmé, že poškodenému vznikla škoda a tento nárok uhrádza poškodenému poisťovateľ. Rovnako poškodený má dispozičné oprávnenie so svojím majetkovým právom nakladať aj v podobe jeho postúpenia na tretiu osobu.

13. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 29. 09. 2017 boli medzi žalobcom a poškodeným upravené navzájom prepojené viaceré práva a povinnosti subjektov zmluvy a nepochybnou vôľou poškodeného a žalobcu boli dotknuté vzájomné práva a povinnosti upraviť v rámci jednej zmluvy, a to k odplatnému postúpeniu pohľadávky so súčasným započítaním fakturovaného nájomného za užívanie náhradného vozidla s odplatou za postúpenie pohľadávky. To, že postupca záväzok nájomného priamo nesplnil, ale vo vzťahu k tomuto záväzku uplatnil započítanie, ktoré predstavuje jeden zo spôsobov zániku dlhu nemôže mať vplyv na vznik pohľadávky z titulu náhrady škody. S poukazom na uvedené je teda zrejmé, že poškodený bol vlastníkom pohľadávky proti žalovanému, ktorú zmluvou o postúpení pohľadávok postúpil žalobcovi odplatne za sumu 2 852 eur, čím v tom istom okamihu došlo aj k započítaniu pohľadávky poškodeného a dlhu poškodeného proti žalobcovi. Takéto postúpenie pohľadávky nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu.

14. Pokiaľ sa týka žalovaným namietané priznanie úroku z omeškania, tento bol žalobcovi priznaný súdom prvej inštancie od 16. 12. 2017 (dátum požadovaný žalobcom), pričom podľa odôvodnenia rozsudku žalobcovi tento nárok vznikol už dňa 11. 12. 2017. Uvedený dátum zodpovedá uplynutiu 3- mesačnej zákonnej lehoty na prešetrenie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti a poskytnutie poistného plnenia. Podľa ust. , ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je ust. Obč. zák. Omeškaním dlžníka pritom je v zmysle ust. Obč. zák. nesplnenie dlhu riadne a včas. Riadnym a včasným nesplnením dlhu žalovaného bolo neposkytnutie poistného plnenia už dňom 11. 12. 2017, a keďže žalovaný nevykonal samotné potrebné prešetrenie na zistenie rozsahu jeho povinností vo vzťahu ku škode poškodeného v súvislosti s nájmom náhradného vozidla, a teda ani neposkytol poškodenému písomné vysvetlenie k jeho uplatnenému nároku, nie je dôvodné posudzovať omeškanie žalovaného s odkazom na právoplatnosť rozhodnutia súdu o výške náhrady škody.

15. Odvolací súd taktiež na záver poukazuje na to, že súd prvej inštancie vecne správne rozhodol aj o náhrade trov konania, nakoľko neúspech žalobcu v konaní v porovnaní s jeho úspechom možno považovať za nepatrný.

16. Nakoľko odvolací súd preskúmaním veci nezistil, že by súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam alebo že by rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia, považoval odvolacie dôvody žalovaného za nedôvodné.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v až pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).