Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoE/21/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Világiovej v exekučnej veci oprávneného G. E. K., K.., so sídlom S. X, XXX XX C., P.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnej B. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. C. XXXX/XX, XXX XX E., o udelenie poverenia, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok, č.k. -17 zo dňa 21. septembra 2018, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „Žiadosť súdneho exekútora A.. Q. E., S.. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa zamieta.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, , , , , , , , .

3. Vychádzal zo zistenia, že medzi spoločnosťou L. U. D., a.s. ako veriteľom a M. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. baňa XX, XXX XX E. bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená T. o pôžičke. Medzi oprávneným a povinnou ako pristupujúcim dlžníkom bola dňa 29.01.2014 uzatvorená Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky zo Zmluvy o pôžičke a ako samostatná listina Rozhodcovská zmluva. Exekučným titulom bol v predmetnej veci rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri asociácii pre arbitráž, sp. zn. K. XXXXX/XX zo dňa 30.09.2016.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v danom prípade sa exekučné konanie voči povinnej začalo na základe Dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky zo dňa 29.01.2014, kde povinná vystupuje ako dlžník pristupujúci k záväzku pôvodného dlžníka M. Z. zo spotrebiteľskej zmluvy. Nakoľko Dohoda o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach nadväzuje a je spätá so spotrebiteľskou zmluvou, aj ju je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, a to vo vzťahu ku všetkým jej zmluvným stranám, tak veriteľovi, pôvodnému ako aj pristupujúcemu dlžníkovi. Uviedol, že hoci pristúpenie k záväzku je klasickým zákonným inštitútom a samo o sebe sa nespája s osobitnými ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa, v tomto prípade je potrebné konštatovať, že povinná ako fyzická osoba nekonajúca v rámci svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti pristupujúca k záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy požíva rovnakú zákonnú ochranu spotrebiteľa ako pôvodný dlžník. Na základe uvedeného je zrejmé, že argumentácia vzťahujúca sa k neplatnému dojednaniu Rozhodcovskej zmluvy z dôvodu jej formulárovej povahy, nemožnosti ovplyvniť jej obsah ako aj jej ustanovení zakladajúcich značnú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami sa vzťahuje tak na povinných, ktorí osobne uzavreli zmluvy o spotrebiteľských úveroch ako aj na daný prípad, keď povinná vystupuje ako dlžník, ktorý k záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy pristúpil popri pôvodnom dlžníkovi. Z exekučného titulu je zrejmé, že

exekučný súd založil svoju právomoc na čl. 3.1 Rozhodcovskej zmluvy. Takto formulované ustanovenie rozhodcovskej zmluvy síce dáva spotrebiteľovi možnosť výberu medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, ale iba v prípade, ak je sám žalobcom, aj to iba v prípade, ak spor iniciuje skôr ako dodávateľ. V prípade ak dodávateľ podá prvý žalobu na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ je povinný podrobiť sa právomoci rozhodcovského súdu, a to aj v prípade, ak by neskôr sám chcel podať voči dodávateľovi žalobu na všeobecný súd. Tým je spotrebiteľovi fakticky odňatá možnosť brániť sa v sporoch zo spotrebiteľskej zmluvy pred všeobecným súdom. Takúto rozhodcovskú zmluvu nemožno považovať za platne uzatvorenú, nakoľko v prípadoch, ak je žalobcom dodávateľ, nie je spotrebiteľovi umožnené brániť sa mimo rozhodcovského súdu, čo sťažuje prístup povinného ako spotrebiteľa k spravodlivosti a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. Danú rozhodcovskú zmluvu považuje súd za absolútne neplatné dojednanie. Rozhodcovská zmluve je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Dojednanie neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy uvedeným spôsobom sa prieči dobrým mravom. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy je neprijateľnou podmienkou, nakoľko sa povinná ako spotrebiteľ nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia vedie povinnú k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené oprávneným bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť jeho obsah. Keďže rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc od neprijateľnej rozhodcovskej doložky, ktorá je neplatná, vydaný rozhodcovský rozsudok trpí nedostatkom materiálnej vykonateľnosti. Z uvedených dôvodov žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

5. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že právny poriadok Slovenskej republiky v posledných rokoch prešiel zásadnými legislatívnymi zmenami v oblasti spotrebiteľského rozhodcovského konania, ktorým sa oprávnený podrobil a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinnou postupoval prísne podľa predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov. Zastával názor, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje zdôvodnenie, prečo skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená vo formulárovej podobe je pre súd neprijateľná. Uviedol, že aj napriek tomu, že v čase podpisu predmetnej rozhodcovskej zmluvy nebolo účinné ustanovenie § 3 Zákona o rozhodcovskom konaní, je uzatvorená na samostatnom dokumente a je tak obsahovo ako aj formálne oddelená od Dohody o uznaní záväzku. Povinná rozhodcovskú zmluvu podpísala sama a dobrovoľne, pričom jej podpisom nebolo nijako podmienené poskytnutie úveru. Dal do pozornosti, že povinná mala nielen možnosť predmetnú rozhodcovskú zmluvu nepodpísať, ale mohla od nej bez udania dôvodu odstúpiť, pričom k podpísaniu rozhodcovskej zmluvy nebola nijako nútená. Poukázal na to, že rozhodcovská zmluva je formulovaná alternatívne, teda dáva zmluvným stranám na výber, na ktorý rozhodcovský, resp. všeobecný súd sa v prípade sporu obrátia. Poukázal tiež na to, že ak by bolo v úmysle zákonodarcu zakázať v spotrebiteľských sporoch rozhodcovské konanie, neprijímal by samostatný zákon na jeho úpravu. Mal za to, že splnil všetky podmienky stanovené zákonodarcom, preto nie je dôvod, aby exekučný súd považoval uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy v zmysle zákona za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zastáva názor, že rozhodnutie súdu je arbitrárne a bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia. Odôvodnenie rozhodnutia považuje za nepresvedčivé, bez jasnej a zrozumiteľnej úvahy súdu pri aplikácii relevantných ustanovení právnych predpisov na konkrétny právny vzťah, ktorý by mal oporu v skutkovom stave vyplývajúcom zo súdneho spisu. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie . 6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie (ďalej len „“)), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania (ustanovenie a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

8. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci odvolací súd dodáva, že o právne posúdenie ide vtedy, keď súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery, teda na zistený skutkový stav aplikuje právnu normu. V prípade nesprávneho právneho posúdenia veci ide o omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav, pričom o omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis než ten, aký mal použiť alebo ak síce aj použil správny právny predpis, ale tento nesprávne interpretoval na daný prípad. V predmetnom prípade odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie použil správny právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, teda tento odvolací dôvod nie je naplnený.

9. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

10. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia správne poukázal na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého exekučný súd pred vydaním poverenia skúma návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia a to, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi, či rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore bolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase vydania rozhodnutia zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory a pred rozhodcovským súdom, ktorý mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory.

11. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie aj bez návrhu prioritne riešil, je otázka platnosti rozhodcovskej zmluvy. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“. Obdobne porov. aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci , , uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach , a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 1.11.2011.

12. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27.09.2010, v zmysle ktorého „zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008“. Rozhodcovský rozsudok bol založený na rozhodcovskej zmluve v spotrebiteľskej zmluve. Neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , uznesenie Krajského súdu v Prešove vo veci , ).

13. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci ). Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde

o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Súdna kontrola dopadá aj za stavu, že zmluvný vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca (v danej veci predformulovaný na tlačive dodávateľa). Inak by aj napríklad záložné zmluvy, ktoré sa nachádzajú na ,,sólo“ tlačivách boli vylúčené zo súdnej kontroly. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia.

14. K rozhodcovskej zmluve má najbližšie ustanovenie (vrátane dôvodovej správy) (ďalej len „“). Uvedené ustanovenie je svojím obsahom najbližšie problémovej zmluve ,,...vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní“.

15. Podľa dôvodovej správy k : ,,spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú.“

16. Rozhodcovskú zmluvu teda nie je možné akceptovať, ak by vyžadovala od spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Ustanovenie teda nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži.

17. Povinná ako spotrebiteľ pri predmetnej rozhodcovskej zmluve nemá na výber, ak bude žalovaná na rozhodcovskom súde. Odvolací súd zastáva názor, že možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou podávajú rozhodcovské žaloby veritelia. V prípade, že výnimočne uplatňuje svoje právo spotrebiteľ, využíva štátny súd.

18. Osobitné vyjednanie sa má sledovať z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, že spotrebiteľ si z určitých dôvodov osobitne vymieňuje nejakú klauzulu, lebo má preňho nejaký osobitný význam.

19. Spôsob, akým bola zmluva spotrebiteľovi, t.j. povinnej predložená, je skôr o nevhodnom predložení zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok, čo predstavuje nekaloobchodnú praktiku.

20. V čase rozhodovania odvolacieho súdu oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie, resp. že by si povinná vymieňovala rozhodcovské konanie ( ).

21. Odvolací súd preto nemal žiaden dôvod na to, aby vylúčil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok len kvôli zdanlivej možnosti voľby, pred ktorým orgánom bude strana uplatňovať svoje právo.

22. Ako už odvolací súd uviedol, stotožňuje sa s odôvodnením zo strany súdu prvej inštancie a platí to aj pokiaľ ide o zdôvodnenie neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorej spotrebiteľ nemá na výber a je nútený podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. O takýto prípad ide aj v predmetnej veci. Rozhodcovskú zmluvu dohodnutú za daných okolností považuje za neprimeranú zmluvnú podmienku, ktorá je v rozpore s platným právom. Exekučný súd sa totiž s istotou a najmä presvedčivým spôsobom vysporiadal s otázkou rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej podmienky a svoje rozhodnutie v tomto smere aj náležite zdôvodnil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia žiadna pochybnosť, ktorú by bolo potrebné odstraňovať akýmkoľvek spôsobom, nevyplýva.

23. Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy je tiež v geografických dôvodoch v zmysle judikatúry súdneho dvora C-240/98 - C-244/98 Oceáno Grupo Editoriale. Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť cca XXX km (E. - C.) na rozhodcovské konanie je odradzujúca.

24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil v súlade s ustanovením a .

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).