Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoKR/14/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu Sociálna poisťovňa, so sídlom 29 augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti žalovanému SEDASPORT, s.r.o., so sídlom Staromyjavská 1031/14, 907 01 Myjava, IČO: 36 315 788, zastúpený Mgr. Y. H., advokátkou, so sídlom V. XXX/X, XXX XX T., IČO: 42 019 222, o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. -326 zo dňa 9. mája 2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. -326 výrokom I. žalobu v celom rozsahu zamietol s poukazom na , , o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011, , , , , , , , , , výrokom II. žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % s poukazom na a výrokom III. štátu priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa proti žalovanému domáhal určenia neúčinnosti reštrukturalizačného plánu, potvrdeného v reštrukturalizácii žalovaného ako dlžníka, vedenej Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. . Uviedol, že uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 23.11.2010, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 229/2010 dňa 30.11.2010, bolo začaté reštrukturalizačné konanie žalovaného. Uznesením sp. zn. zo dňa 29.12.2010, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 2/2011 dňa 04.01.2011, Okresný súd Trenčín povolil reštrukturalizáciu žalovaného ako dlžníka. Zároveň bol ustanovený správca Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k .s. so sídlom kancelárie Gen. M.R. Štefánika 379/19, Trenčín. Dlžník predložil záverečný návrh reštrukturalizačného plánu v zákonnej lehote, pričom členovia veriteľského výboru sa s týmto návrhom oboznámili a vzniesli voči nemu svoje výhrady. Uznesením veriteľského výboru zo dňa 16.06.2011, uverejnenom v Obchodnom vestníku č. 123/2011 dňa 27.06.2011, bola dlžníkovi určená lehota 15 dní na prepracovanie záverečného návrhu reštrukturalizačného plánu a jeho opätovné predloženie veriteľskému výboru na schválenie. Dňa 30.06.2011 bol veriteľskému výboru dlžníkom opätovne predložený na schválenie záverečný návrh reštrukturalizačného plánu. Uznesením veriteľského výboru zo dňa 11.07.2011, uverejneným v Obchodnom vestníku č. 140/2011 dňa 21.07.2011, veriteľský výbor záverečný návrh reštrukturalizačného plánu schválil a odporučil účastníkom plánu, oprávneným o jeho schválení

hlasovať, aby hlasovali za jeho prijatie. Zároveň veriteľský výbor v súlade s o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011 požiadal správcu o zvolanie schvaľovacej schôdze. Schvaľovacia schôdza dlžníka (žalovaného) na základe výsledku hlasovania uznesením neprijala predložený reštrukturalizačný plán dlžníka. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011, ak za prijatie plánu v niektorej zo skupín nehlasovala potrebná väčšina, predkladateľ plánu sa môže v návrhu na potvrdenie plánu domáhať, aby súd prijatie plánu v skupine nahradil svojim rozhodnutím, ak sú splnené podmienky ustanovené zákonom. Uznesením Okresného súdu zo dňa 06.09.2011, uverejneným v Obchodnom vestníku č. 176/2011 dňa 13.09.2011, bolo rozhodnuté, že súd nahradzuje súhlas skupiny pre ostatné nezabezpečené pohľadávky s prijatím reštrukturalizačného plánu dlžníka zo dňa 30.06.2011 v znení, o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza dňa 12.08.2011 a zároveň potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka, prijatý schvaľovacou schôdzou konanou dňa 12.08.2011. Žalobca prihlásil do reštrukturalizácie žalovaného pohľadávky v celkovej výške 253.537,52 eur, ktoré boli zabezpečené záložným právom na hnuteľné veci vo vlastníctve žalovaného. Prihlásené pohľadávky boli uznané v plnom rozsahu, vrátane zabezpečenej sumy vo výške 253.537,52 eur. Záložné právo zabezpečujúce pohľadávky žalobcu vzniklo registráciou v Notárskou centrálnom registri záložných práv sp. zn. NCRzp: na podklade Záložnej zmluvy na hnuteľné veci, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 28.05.2009. Záložné právo v prospech žalobcu sa zriadilo na základe vypracovaného znaleckého posudku č. 06/2009 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty strojových zariadení žalovaného pre účely záložného práva zo dňa 15.05.2009, vypracovaného znalcom Ing. Jánom X.. Celková všeobecná hodnota zálohu bola znaleckým posudkom stanovená na sumu 117.762,- eur. Dňa 03.08.2011 bola správcovi dlžníka doručená Žiadosť o zaradenie pohľadávky do inej skupiny, ako bola zaradená predkladateľom plánu a námietky voči plánu zo dňa 02.08.2011. Žiadosťou žalobca, okrem iného, žiadal o zaradenie pohľadávky žalobcu do skupiny pre zabezpečené pohľadávky so 100% uspokojením v celkovej výške zodpovedajúcej hodnote zabezpečenej pohľadávky stanovenej znaleckým posudkom, t.j. vo výške 117.762,- eur. Na základe vyjadrenia žalovaného, tento postupoval pri stanovení hodnoty predmetu záložného práva zabezpečujúceho prihlásené pohľadávky žalobcu na základe odhadu predkladateľa plánu a po bližšie neurčených odborných konzultáciách, zohľadnení aktuálneho stavu dotknutého majetku ako aj jeho morálneho opotrebenia. Takýto postup pri stanovení hodnoty predmetu záložného práva považoval žalobca za absolútne neprípustný. Žalovaný zaradil zabezpečenú pohľadávku žalobcu do skupiny pre zabezpečené pohľadávky len vo výške 16.216,14 eur (z celkovej zabezpečenej pohľadávky v sume 253.537,52 eur). Na základe odhadu žalovaného, od vypracovania znaleckého posudku, t.j. v priebehu 2 rokov, klesla hodnota založeného majetku o 101.545,86 eur, teda o 86,2%. Zníženie hodnoty založeného majetku o uvedenú percentuálnu hodnotu v tak krátkom období považoval žalobca za nemožné, čo podporuje aj skutočnosť, že založený majetok tvoria stroje a technologické zariadenia, pričom žalovaný do budúcnosti v rámci rozboru predpokladov, za ktorých možno zachovať prevádzku jeho podniku uvedených v reštrukturalizačnom pláne, okrem iného, predpokladá pokračovanie vo výrobe, nárast produkcie a, okrem iného, riadnu starostlivosť o technologické zariadenia. Na podklade platnej a účinnej záložnej zmluvy by v prípade oslabenia záložného práva z dôvodu tak výrazného zníženia hodnoty založeného majetku bol žalovaný povinný bez zbytočného odkladu o tejto skutočnosti informovať žalobcu. Žalovaný žiadne informovanie žalobcu doteraz neuskutočnil, ani iným spôsobom neoznámil, resp. neupozornil ani na možnosť oslabenia záložného práva z dôvodu zníženia hodnoty založeného majetku, a preto je potrebné mať zato, že k oslabeniu záložného práva z dôvodu zníženia hodnoty založeného majetku nemohlo dôjsť a všeobecná hodnota založeného majetku zostáva v sume 117.762,- eur. Na základe uvedeného žalobca konštatoval, že žalovaný neoprávnene nezaradil zistenú zabezpečenú pohľadávku žalobcu do skupiny pre zabezpečené pohľadávky v rozsahu, v akom žalobca požiadal, a to vzhľadom ku skutočnostiam, že hodnota predmetu záložného práva zabezpečujúceho prihlásené pohľadávky žalobcu nebola určená s odbornou starostlivosťou primeranou k osobe konajúcej v mene predkladateľa plánu, hodnota predmetu záložného práva zabezpečujúceho prihlásené pohľadávky mala byť stanovená na podklade znaleckého posudku č. 06/2009 vypracované dňa 15.05.2009 a údajne zníženie hodnoty predmetu záložného práva, teda vyššie uvedených strojov a zariadení, o sumu 101.545,86 eur, čo predstavuje zníženie o 86,02%, v priebehu dvoch rokov je, podľa názoru žalobcu, neprípustné. Žalobca v skupine vytvorenej na účely hlasovania o prijatí reštrukturalizačného plánu žalovaného v jeho záväznej časti pre zabezpečené pohľadávky hlasoval proti prijatiu plánu. Žalobca v skupine vytvorenej na účely hlasovania o prijatí

reštrukturalizačného plánu žalovaného v jeho záväznej časti pre nezabezpečené pohľadávky hlasoval proti prijatiu plánu. Tým boli splnené podmienky oprávňujúce žalobcu súdne sa domáhať určenia neúčinnosti plánu voči nemu podľa o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011. Naliehavý právny záujem žalobcu na podaní žaloby vyplynul priamo zo zákona. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Rozsudkom č. k. -179 zo dňa 19.05.2014 Okresný súd Trenčín žalobu zamietol. Proti uvedenému rozsudku prvoinštančného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. -247 zo dňa 17.06.2015 predmetný rozsudok pvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní mal skúmať dôvody neúčinnosti plánu v zmysle ustanovenia ZoKR, to znamená, či sa žalobca nezaradením jeho zistenej zabezpečenej pohľadávky do skupiny pre zabezpečené pohľadávky v rozsahu v akom požiadal dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu, pričom súd prvej inštancie by mal vychádzať z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní za splnenia všetkých zákonom stanovených lehôt. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011, súd žalobu o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu, potvrdeného v reštrukturalizácii žalovaného ako dlžníka, vedenej Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. , voči žalobcovi v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú, nakoľko v spore nebolo preukázané, že by sa žalobca nezaradením jeho zistenej zabezpečenej pohľadávky do skupiny pre zabezpečené pohľadávky v rozsahu, v akom požiadal, dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia reštrukturalizačného plánu, pričom prvoinštančný súd vychádzal z pravdepodobného uspokojenia žalobcu v konkurznom konaní za splnenia všetkých zákonom stanovených lehôt. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca žiadal, aby bola predmetná pohľadávka v sume 253.537,52 eur zaradená v reštrukturalizačnom pláne žalovaného do skupiny pre zabezpečené pohľadávky až vo výške 117.762,- eur, pričom jeho žiadosti vyhovené nebolo. Zo znaleckého posudku č. 2/2017, vyhotoveného súdom ustanovenou znalkyňou JUDr. Ing. Gabrielou Štrbáňovou, a výpovede menovanej znalkyne na pojednávaní dňa 09.05.2015 mal súd za preukázané, že v prípade, ak by bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz, za splnenia všetkých zákonom stanovených lehôt, a tiež za predpokladu, že by predmetná zabezpečená pohľadávka žalobcu v celkovej sume 253.537,52 eur bola v celom rozsahu zistená (vrátane jej zabezpečenia), bolo by možné predpokladať jej pravdepodobné uspokojenie vo výške 10,45%, čo by predstavovalo spolu sumu 26.496,45 eur. Pri stanovení výšky pravdepodobného uspokojenia predmetnej zabezpečenej pohľadávky v konkurznom konaní, za splnenia všetkých zákonom stanovených lehôt, súd vychádzal z toho, že celková výška prihlásenej pohľadávky predstavovala sumu 253.537,52 eur, z ktorej by bola v konkurze zaradená do skupiny pre zabezpečené pohľadávky v sume 117.762,- eur. Výťažok zo speňaženia predmetu zálohu by predstavoval cca 45% z jeho súpisovej hodnoty, teda sumu 52.992,90 eur. Z tohto výťažku by sa museli najskôr vyplatiť pohľadávky proti podstate, ktorých výška by predstavovala cca 50% z výťažku dosiahnutého zo speňaženia predmetu zálohu, teda cca 26.496,45 eur. Na základe uvedeného by potom predstavoval čistý výťažok zo speňaženia predmetu zálohu, určený na uspokojenie pohľadávky v sume 117.762,- eur (v ktorej by bola zaradená do skupiny pre zabezpečené pohľadávky), sumu 26.496,45 eur, čo predstavuje 22,5% zo sumy 117.762,- eur. V skupine pre ostatné nezabezpečené pohľadávky, v ktorej by bola predmetná pohľadávka žalobcu zaradená v konkurze zrejme v časti 135.775,52 eur, by predstavovalo uspokojenie tejto časti pohľadávky 0%. Vzhľadom k tomu, za predpokladu, že by predmetná pohľadávka žalobcu bola v konkurze zaradená v jej časti 117.762,- eur do skupiny pre zabezpečené pohľadávky, kde by bola uspokojená v rozsahu 26.496,45 eur, teda 22,5%, a v jej časti 135.775,52 eur do skupiny pre ostatné nezabezpečené pohľadávky, kde by bolo nulové uspokojenie (0%), by teda pravdepodobne bola pohľadávka žalobcu v celkovej sume 253.537,52 eur uspokojená spolu v sume 26.496,45 eur (22,5% v sume 26.496,45 eur + 0%), čo by predstavovalo spolu 10,45% z celkovej sumy 253.537,52 eur. Z uvedeného vyplýva, že i keď predmetná pohľadávka žalobcu v sume 253.537,52 eur bola v reštrukturalizačnom pláne žalovaného zaradená do skupiny pre zabezpečené pohľadávky iba v sume 16.216,14 eur, a nie až v sume v sume 117.762,- eur, v ktorej žiadal žalobca, a teda predkladateľ plánu nezaradil zistenú zabezpečenú pohľadávku žalobcu do skupiny pre zabezpečené pohľadávky v rozsahu, v akom žalobca požiadal, žalobca sa takýmto postupom (zaradením pohľadávky do skupiny pre zabezpečené pohľadávky iba v rozsahu 16.216,14 eur) nedostal do horšieho postavenia,

v akom by bol bez prijatia plánu; pričom súd vychádzal z pravdepodobného uspokojenia žalobcu v konkurznom konaní. Súd sa pri uvedených výpočtoch pravdepodobného uspokojenia predmetnej pohľadávky žalobcu v konkurze v celom rozsahu stotožnil s výpočtami, ako aj zisteniami znalkyne, konštatovanými znalkyňou v znaleckom posudku, ako aj v jej výpovedi na pojednávaní dňa 09.05.2018. Žalobca, napriek jeho prepočtom a tvrdeniam, v spore nepreukázal, že by v konkurze mohlo byť pravdepodobné uspokojenie jeho predmetnej pohľadávky celkovo vyššie ako 20,43%, teda ako bolo reálne dosiahnuté v reštrukturalizácii žalovaného. Nepreukázal, že by bolo možné dosiahnuť v tomto prípade výťažok z predaja zálohu nad 45 %. Taktiež nepreukázal, že by pohľadávky proti podstate v konkurze, resp. náklady konkurzu mali predstavovať menej ako 50 % z výťažku zo speňaženia predmetu zálohu. Žalobca poukazoval tiež na to, že znalkyňa napriek tomu, že v znaleckom posudku určila určité percentuálne rozpätie výšky možného výťažku zo speňaženia predmetu zálohu (45-65%), vychádzal pri vyčíslení pravdepodobného uspokojenia predmetnej pohľadávky žalobcu v konkurze z dolnej hranice uvedeného rozpätia. Súd však mal zato, že ani v prípade, ak by zohľadnil hornú hranicu uvedeného rozpätia a dolnú hranicu výšky pohľadávok proti podstate (20-30%), nebolo by v spore preukázané vyššie pravdepodobné uspokojenie žalovanej pohľadávky v konkurze oproti tomu, ako bolo dosiahnuté v reštrukturalizácii. Ak by súd vychádzal z toho, že by sa v konkurze mohol dosiahnuť výťažok zo speňaženia predmetu zálohu 65 % zo sumy 117.762,- eur (čo však v spore preukázané nebolo), čo by predstavovalo 76.545,30 eur, ktorý by sa znížil o výšku pohľadávok proti podstate len cca 20 % (čo však v spore taktiež preukázané nebolo), čo by v tomto prípade malo predstavovať 15.309,06 eur (20 % zo sumy 76.545,30 eur), a o odmenu správu 13 %, teda cca v sume 9.950,89 eur (13 % zo sumy 76.545,30 eur), potom by bola pohľadávka žalobcu v konkurze zrejme uspokojená v sume 51.285,35 eur (76.545,30 eur - 15.309,06 eur - 9.950,89 eur), pričom v reštrukturalizácii bola uspokojená vo väčšom rozsahu, v sume 51.814,35 eur. Je potrebné však aj pritom vziať na zreteľ, že žalobca riadne a konkrétne nezdôvodnil, ani nepreukázal dôvody, pre ktoré by mal súd pri vyčíslení pravdepodobného uspokojenia žalovanej pohľadávky vychádzať z predpokladanej hornej hranice možného výťažku zo speňaženia predmetu zálohu a spodnej hranice výšky pohľadávok proti podstate. Taktiež je potrebné prihliadnuť na to, že znalkyňa v znaleckom posudku, ako aj vo svojej výpovedi na pojednávaní riadne odôvodnila použitie percentuálnej sadzby 45 % pri výťažku zo speňaženia predmetu zálohu, ako aj 50 % výšky pohľadávok proti podstate, pričom žalobca tieto jej odborné závery a skutkové zistenia žiadnym relevantným dôkazom nespochybnil, čo bolo tiež dôvodom, pre ktorý súd akceptoval závery znalkyne. Znalkyňa predpokladala speňaženie majetku v prípadnom konkurznom konaní maximálne vo výške 45 % jeho súpisovej hodnoty. Podľa znalkyne, je to bežná prax v každom konkurznom konaní, majetok sa predáva maximálne pod 50 % hodnoty. Súpisová hodnota majetku nemá vplyv na reálny výťažok zo speňaženia majetku. Znalkyňa tiež v znaleckom posudku vymedzila slovne, ako aj číselne pohľadávky proti podstate. Poukazovala na to, že výťažok cca 45 % súpisovej hodnoty sa použije na krytie pohľadávok proti podstate, ktoré predstavujú najmä náklady speňaženia, paušálna odmena správcu, odmena správcu z výťažku, ostatné nevyhnutné výdavky, ale tiež mzdy zamestnancov a ďalšie nároky zamestnancov, ktorá by vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, pričom v prípade žalovaného, ktorý zamestnával 56-90 zamestnancov by tieto nároky boli vo výške cca 230.000,- eur. Odmena správcu zo speňaženia je vypočítaná v priemere 13 % z výťažku. Taktiež je potrebné, podľa znalkyne, vziať do úvahy, že pre výpočty boli použité iba pohľadávky veriteľov, ktoré boli prihlásené v reštrukturalizácii (3.206.281,- eur). V účtovnej evidencii žalovaného je ale na účtoch záväzkov evidovaných takmer 5.330.317,- eur. Znalkyňa tiež poukazovala na to, že po skončení reštrukturalizačného konania 14.09.2011 bola zachovaná prevádzka žalovaného. V účtovnej závierke žalovaného k 31.12.2016 sa nachádzajú údaje, na základe ktorých je možné jednoznačne konštatovať, že reštrukturalizácia žalovaného bola úspešná. Bola zachovaná výroba a zamestnanosť takmer 56-90 zamestnancov, pričom žalovaný k 31.12.2016 vykázal plusové vlastné imanie v sume 2.488.006,- eur. Zamestnanci žalovaného žalobcovi odvádzajú odvody a odvody platí aj žalovaný ako zamestnávateľ. Pri takomto počte zamestnancov je mesačný odvod do Sociálnej poisťovne minimálne vo výške 20.000 - 30.000,- eur, čím žalobca získal podstatne viac a za dlhšiu dobu ako keby bol vyhlásený konkurz, v ktorom by jednorazovo získal nejakú sumu na uspokojenie pohľadávky. Súd tiež podotkol, že súhlas skupiny pre ostatné nezabezpečené pohľadávky s prijatím reštrukturalizačného plánu žalovaného zo dňa 30.06.2011, v znení ako hlasovala schvaľovacia schôdza dňa 12.08.2011, bol nahradený súdom v uznesení

Okresného súdu Trenčín č. k. -338 zo dňa 06.09.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 14.09.2011. Aj s ohľadom na uvedené teda v spore nebolo preukázané tvrdenie žalobcu o poskytnutí štátnej pomoci žalovaného formou odpustenia pohľadávky vo výške 79,54% prihlásenej a zistenej predmetnej pohľadávky. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu súd v zmysle priznal náhradu 100% trov konania. Zároveň súd zaviazal žalobcu na náhradu 100% trov štátu titulom znalečného.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že rozhodnutie považuje za nesprávne z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie podľa . Uviedol, že nesúhlasí s názorom súdu o nedôvodnosti žaloby, trvá na skutočnostiach uvedených v žalobnom návrhu a následných vyjadreniach. Celkové uspokojenie v reštrukturalizácii malo byť vo výške 138.128,30 Eur, čo predstavuje 54,48 % z celkovej prihlásenej a zistenej pohľadávky. V skutočnosti bolo žalobcovi uhradené v reštrukturalizácii spolu 51.814,35 Eur, čo predstavuje 20,43 % uspokojenie. K výpočtu znalkyne uviedol, že z vypracovaného znaleckého posudku jasne ani analogicky nevyplýva takýto výpočet pre konkrétneho veriteľa - žalobcu. Práve naopak, podľa údajov uvedených na stranách 5 a 6, teda aj pri neúmerne nadsadených predpokladaných nákladoch podstaty vyplýva v hypotetickom konkurze predpokladané uspokojenie zabezpečených veriteľov v 46,93%-nej miere a nezabezpečených v 0 %-nej. Keď vychádzame z takto predložených údajov, pri zabezpečenej pohľadávke žalobcu by predstavovalo uspokojenie 54.170,52 Eur, nezabezpečených pohľadávok v 0 % miere, teda aj najnižšia predpokladaná celková úspešnosť konkurzu by bola 21,36 %, čo je takmer o 1 % viac ako plnenie v reštrukturalizácii. V závere znaleckého posudku znalec hypoteticky nerátal s uspokojením zabezpečených pohľadávok vyšším ako 95 %, čo predstavuje v reálnych číslach uspokojenie pohľadávky žalobcu vo výške 111.873,90 Eur s celkovou úspešnosťou 44,12 %. Nie je predpoklad uspokojenia pracovnoprávnych nárokov zamestnancov, miezd, na ktoré sa odvolávala znalkyňa vo svojom znaleckom posudku, ako aj pohľadávkach na daniach, poistnom, pohľadávkach na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, pretože so zabezpečeným majetkom žalobcu nesúvisia. Pri výpočte dolnej a hornej hranici speňaženia podľa údajov znalca je rozdiel vo výťažku 414.395,80 Eur, čo činí 19,77 %-tný rozdiel v uspokojení z čistého rozvrhu výťažku. Týmto poukázal na fakt, že sa dá len veľmi ťažko predpokladať úspešnosť konkurzu, a aj s týmto predpokladom sa dá veľmi ľahko manipulovať. Žalobca mal za to, že osobná výpoveď znalca sa rozchádza od záverov vypracovaných v znaleckom posudku. Ďalej mal za to, že svojimi výpočtami, pri ktorých vychádzal z údajov znaleckého posudku, predloženými v druhom vyjadrení k znaleckého posudku č. 2/2017 zo dňa 17.7.2017 doručenými súdu do e-schránky dňa 24.10.2017 preukázal vyššiu úspešnosť v prípadnom konkurze ako v reštrukturalizácii a to i pri spodnej hranici speňažovania a pri nadsadených nákladoch konkurzu s úspešnosťou 21,37 % a pri hornej hranici speňažovania a rovnako nadsadených nákladoch konkurzu s úspešnosťou žalobcu 44,13 % Zároveň uviedol, že žalovaný vykonáva svoju podnikateľskú činnosť aj so zabezpečeným hnuteľným majetkom, teda majetok je funkčný a má za to, že aj speňažiteľný. To, v akej výške, závisí od úkonov a postupov ustanoveného správcu, ktorý by mal a môže s obozretnosťou pristupovať ku zverejneniu znížených cien v prípadných ďalších kolách pri speňažovaní majetku. Žalobca sa nestotožnil s názorom znalkyne, podľa ktorého „súpisová hodnota majetku nemá vplyv na reálny výťažok zo speňaženia majetku“, pretože súpisová hodnota má vychádzať z ceny účtovnej po zohľadnení ceny trhovej a stavu majetku. Pri speňažovaní sa vždy vychádza zo súpisovej hodnoty, potom by súpisová hodnota a jej povinnosť ju zverejňovať nemala opodstatnenie. Ďalej uviedol, že žalovaný ani do 30 dní od doručenia výzvy nesplnil voči žalobcovi pohľadávku, vyplývajúcu mu z reštrukturalizačného plánu, ani inak nereagoval na výzvu. V zmysle ZoKR sa stal plán voči žalobcovi neúčinným. U žalovaného, ktorý je podľa počtu zamestnancov stredným podnikom je resp. odpustenie pohľadávky žalobcu v 79,54 % výške podľa európskej legislatívy neakceptovateľné. V danej právnej veci žalobca neprijal žiadne rozhodnutie, ktorým by priamo poskytol žalovanému štátnu pomoc. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže rozhodnutie opieral o nesúladné tvrdenia znalkyne. Z uvedeného je nepochybné, že žalobca sa nezaradením zistenej zabezpečenej pohľadávky do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky v rozsahu ako požiadal dostal do horšieho postavenia v akom by bol bez prijatia plánu a sú splnené všetky zákonné predpoklady ZoKR pre určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu, a preto navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe žalobcu zo dňa 26.09.2011, vyhovie a určí, že reštrukturalizačný plán žalovaného je voči žalobcovi neúčinný.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 31.07.2018. Uviedol, že rozsudok prvoinštančného súdu považuje za správny a žiada, aby ho odvolací súd v celom jeho rozsahu potvrdil. Prvoinštančný súd postupoval v ďalšom konaní presne v intenciách pokynov odvolacieho súdu, ktorý mu uložil povinnosť skúmať dôvody neúčinnosti plánu v zmysle ustanovenia § 157 ods. 1 písm. d) ZoKR, teda či sa žalobca nezaradením jeho zistenej zabezpečenej pohľadávky do skupiny pre zabezpečené pohľadávky v rozsahu v akom požiadal, dostal do horšieho postavenia, než v akom by bol bez prijatia plánu. Na pojednávaní dňa 09.05.2018 znalkyňa odôvodnila svoje závery a na otázky žalobcu, ktorý tieto závery spochybňoval svojimi výpočtami, odpovedala veľmi podrobne a zrozumiteľne. Žalobca vo svojich výpočtoch vychádzal z hypotetických predpokladov, ktoré nie sú relevantne odôvodnené a tieto výpočty nepovažoval za správne, rovnako, ako ich za správne nepovažovala ani znalkyňa. Súd vo svojom rozhodnutí, konkrétne v jeho odôvodnení, popísal závery a vysvetlenia znalkyne jasne a dôsledne, žalobca mal za to, že je nepochybné, že závery znalkyne sú správne. Rovnako tak považoval za správne aj rozhodnutie súdu, ktoré sa o tieto závery opiera. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že znalkyňa si pri svojej výpovedi protirečila. Tento dojem mohol žalobca nadobudnúť z toho dôvodu, že mal snahu tvrdenia znalkyne spochybňovať, a teda jej odborné stanoviská neprijímal ako správne. Žalobca napokon vo svojom odvolaní uviedol rovnaké výpočty a argumentáciu, aké uvádzal na pojednávaní, pričom znalkyňa tieto nepovažovala za správne a precízne vysvetľovala, akým spôsobom dospela k záveru a ako bolo treba pri výpočtoch postupovať tak, aby dospela k obhájiteľnému záveru. Napriek tomu, že žalobca so závermi znalkyne jednoznačne nesúhlasil, nepožiadal o vyhotovenie znaleckého posudku iným znalcom, ani sám nepredložil žiadne relevantné odborné stanovisko alebo znalecký posudok, ktorými by dokázal spochybniť závery súdom ustanoveného znalca v konaní. V rámci vykonaného dokazovania bolo preukázané, že reštrukturalizácia bola pre žalobcu výhodnejším riešením, než ako by bol konkurz. Neboli naplnené zákonné predpoklady k tomu, aby súd vyhlásil reštrukturalizačný plán voči žalobcovi za neúčinný. Pokiaľ ide o argumentáciu opierajúcu sa o inštitút odpustenia pohľadávky žalovanému uznaním pohľadávky za nevymáhateľnú a tým o poskytnutie nepriamej štátnej pomoci, túto považoval za bezpredmetnú, nakoľko jednak žalobca nie je z dôvodu reštrukturalizácie nútený odpustiť pohľadávku žalovanému, ani porušovať žiadne zákonné normy, a jednak, takáto argumentácia nemôže ovplyvniť súd pri jeho rozhodovaní o účinnosti reštrukturalizačného plánu, nakoľko je pre toto rozhodnutie irelevantná. Súd vo svojom rozhodovaní vychádzal z odborného názoru znalca, ktorý považoval za správny a odôvodnený, a teda mal za to, že súd rozhodol správne. Odvolanie žalobcu považoval za nedôvodné a navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu vo všetkých jeho výrokoch. Žiadal, aby súd priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, vrátane trov vzniknutých v odvolacom konaní.

4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 14.08.2018. Uviedol, že žalobca pri svojich výpočtoch vychádzal výlučne z údajov uvedených v znaleckom posudku. Na hypotéze porovnania úspešnosti prípadného konkurzu je postavené znenie § 157 ods. 1 písm. d) ZoKR, podľa ktorého „súd vychádza z pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní“. Na túto otázku mala dať jasnú odpoveď súdom stanovená znalkyňa JUDr. Ing. Gabriela Štrbáňová. Podľa záverov vypracovaného znaleckého posudku „v prípadnom konkurze by nedošlo k uspokojeniu zabezpečeného veriteľa v rozsahu 95 % a viac“, pričom v reštrukturalizácii podľa schváleného reštrukturalizačného plánu došlo k uspokojeniu žalobcu v 20,43 %-nej miere. Znalec sa vo výpovedi rozchádza so závermi znaleckého posudku. Uviedol, že žalobca sa nezaradením zistenej zabezpečenej pohľadávky do skupiny pre zabezpečené pohľadávky v rozsahu ako požiadal dostal do horšieho postavenia v akom by bol bez prijatia plánu a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady § 157 ods. 1 písm. d) ZoKR pre určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu.

5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 16.09.2018. Uviedol, že z argumentácie, ktorú žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, nijakým spôsobom nevyplýva, že by sa žalobca v reštrukturalizácii dostal do horšieho postavenia, než v akom by bol v prípadnom konkurze. Žalovaný zotrváva na doteraz prednesených názoroch a vyjadreniach a mal zato, že súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie v dostatočnom rozsahu a že závery znaleckého posudku a výpoveď znalca viedli k jednoznačnému záveru, že reštrukturalizácia bola pre žalobcu výhodnejším riešením, než ako by bol konkurz. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodovaní vychádzal z odborného názoru znalca, ktorý považoval za správny a odôvodnený, a teda mal zato, že súd rozhodol

správne, keď žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu. Žalovaný považoval odvolanie žalobcu naďalej za nedôvodné a navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo všetkých jeho výrokoch. Žiadal, aby súd priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%, vrátane trov vzniknutých v odvolacom konaní.

6. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 25.09.2018. Uviedol, že nesúhlasí s tým, že závery znaleckého posudku a výpoveď znalca viedli k jednoznačnému záveru, že reštrukturalizácia bola pre žalobcu výhodnejším riešením, než ako by bol konkurz. Závery znaleckého posudku boli nejednoznačné, čo bolo dôvodom k odročeniu pojednávania pre predvolanie znalca k výsluchu. Žalobca trval na dôvodoch uvedených v odvolaní ako aj na žalobnom návrhu zo dňa 26.9.2011, a mal za to, že žalobca sa nezaradením zistenej zabezpečenej pohľadávky do skupiny pre zabezpečené pohľadávky v rozsahu ako požiadal dostal do horšieho postavenia v akom by bol bez prijatia plánu a teda sú splnené všetky zákonné predpoklady § 157 ods. 1 písm. d) ZoKR pre určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolania podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa a , že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu aj náležitosti podľa s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaných odvolaní podľa a , a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa a potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

9. K procesnému postupu odvolacieho súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením a , miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Trenčíne a na webovej stránke Krajského súdu v Trenčíne v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, dňa 08.08.2019, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku odvolacím súdom.

10. Za aplikácie posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa a

11. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.

12. V súlade s sa odvolací súd vysporiadal s podstatnými tvrdeniami žalobcu uvedenými v odvolaní. Odvolacie námietky týkajúce sa skutkového stavu a právneho posúdenia uplatneného nároku vyhodnotil odvolací súd po posúdení z hľadiska odvolacích dôvodov podľa a ako neopodstatnené. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu je odvolací súd názoru, že súd prvej inštancie správne právne vyhodnotil zistený skutkový stav.

13. Primárne odvolací súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu je aplikácia ustanovenia , pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti tak skutkových ako aj právnych záverov vyjadrených v napadnutom rozsudku uvádza, že napadnutý rozsudok má všetky náležitosti riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa jasným, zrozumiteľným spôsobom vyjadril k nároku žalobcu, obrane žalovaného, k vykonanému dokazovaniu a predloženým dôkazom. Z titulu aplikácie ustanovenia k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd uvádza, že pri takomto postupe, t.j. pri aplikácii , odvolací súd nie je povinný

vo vzťahu k odvolacím dôvodom opätovne zopakovať tie skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, keď je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Odôvodnenie napadnutého rozsudku má náležitosti vyžadované v ust. . V súlade aj s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR, súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku dal odpoveď na všetky podstatné a právne významné okolnosti dané v sporovej veci. Rovnako aj vo vzťahu ku konaniu odvolacím súdom a k odôvodneniu jeho rozsudku sa poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. z 3. júla 2003, z ktorého vyplýva, že ani odvolací súd nemusí dať odpoveď na každý odvolací dôvod, len na ten, ktorý má pre vec podstatný význam. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 16. marca 2005, „ ... odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

14. Odvolací súd tak, ako súd prvej inštancie konštatuje, že žalobca sa nezaradením zistenej zabezpečenej pohľadávky do skupiny pre zabezpečené pohľadávky nedostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu a neboli splnené zákonné predpoklady podľa ustanovenia pre určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu. Pohľadávky žalobcu v reštrukturalizácii boli uspokojené v rozsahu spolu 51.814,35 eur, čo predstavuje 20,43% uspokojenia v reštrukturalizácii. Podľa vypracovaného znaleckého posudku by bolo predpokladané uspokojenie pohľadávok žalobcu v konkurze 21,36588%, čo je z pohľadu matematického výpočtu vyššia hodnota, ale z pohľadu účelu a významu reštrukturalizácie zanedbateľný rozdiel. Súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal so všetkými dôkazmi a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil.

15. Odvolací súd nezistil rozpor medzi vypracovaným znaleckým posudkom a výpoveďou znalkyne na pojednávaní dňa 9.5.2018 tak, ako to uvádzal žalobca vo svojom odvolaní. Znalkyňa na pojednávaní riadne vysvetlila a zdôvodnila svoj posudok, jasne a zrozumiteľne odpovedala na všetky otázky, jej odpovede neboli v rozpore s písomne vypracovaným znaleckým posudkom. Odvolací súd nezistil nesúladné tvrdenia znalkyne, na základe ktorých podľa žalobcu mal súd prvej inštancie dospieť k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca okrem svojich námietok k znaleckému posudku nepredložil v konaní pred súdom prvej inštancie žiaden dôkaz (odborné vyjadrenie alebo znalecký posudok), ktorý by tvrdenia a závery znalkyne uvedené v znaleckom posudku vyvrátil. Námietkami týkajúcimi sa poskytnutia nepriamej štátnej pomoci žalobcu žalovanému schválením reštrukturalizačného plánu sa odvolací súd nezaoberal, nakoľko nemali žiaden vplyv na vec samú.

16. V zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a hodnotením dôkazov (), neznamená ani právo na to, aby bolo súdom rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnym názorom (), nepatrí sem ani právo strany dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby sa súd riadil výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov predkladaných stranou ( ). Pokiaľ ide o obsah odôvodnenia súdneho rozhodnutia, súd nemusí v ňom dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie s podstatným významom pre vec, a stačí, ak dostatočne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzalo do všetkých podrobností. Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ veci, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivý proces (). V danom prípade súd prvej inštancie dostatočne uviedol rozhodujúci skutkový stav, primerane opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania boli dostatočné pre to, aby sa súd mohol riadne vyporiadať so všetkými skutočnosťami, ktoré mali podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci.

17. Žalobca ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne tvrdenia, ktorými sa súd prvej inštancie nebol zaoberal. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.

18. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu.

19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a podľa v spojení tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ):

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).