Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Co-244-2018.pdf
PDF · 131.8 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/244/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu Y.. B. Š., bytom D. XXXX/ XXX, B., zastúpeného Ing. Ľubicou Šubákovou, Topolianska 2628/174, Michalovce, proti žalovanému HOME CREDIT Slovakia a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpenému Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 28.mája 2018 č.k. 19Csp/115/2017-228 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.
Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zo dňa 28.mája 2018 č.k. 19Csp/115/2017-228 zastavil konanie v časti o určenie, že úverová zmluva číslo XXXXXXXXXX zo dňa 25.4.2007 je neplatná a bezúročná a bez poplatkov (I.výrok), žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol (II. výrok) a priznal žalovanému ako strane plne úspešnej v konaní náhradu trov, ktoré je povinný nahradiť žalobcovi žalovaný (III. výrok).
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou súdu dňa 4.5.2017 sa žalobca domáhal určenia, že úverová zmluva, ktorú uzatvoril so žalovaným dňa 25. apríla 2007 č. XXXXXXXXXX je bezúročná, bez poplatkov a neplatná a domáhal sa vydania bezdôvodného obohatenia v sume 1.941,03 €.
3. Žalobca podaním zo dňa 4.1.2018 zobral žalobu späť v časti o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a že zmluva je neplatná. Súd konanie v tejto časti zastavil podľa § 144 a nasl. CSP.
4. Po citácii § 4 ods. 1,2,3,4,5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii (ďalej len zák. č. 258/2001 Z.z.), § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., ako aj § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), § 451 ods. 2 OZ súd konštatoval, že žalobca tvrdil, že zmluva obsahuje: 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. veriteľ nepostupoval s odbornou starostlivosťou a v súlade s dobrými mravmi, 3. text zmluvy je nečitateľný, 4. v zmluve absentuje alebo je zavádzajúca RPMN, čo je sankcionované bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, zároveň ide o nekalú obchodnú praktiku, 4. zmluva nemá písomnú formu podľa § 4 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. a) až k), r) a s), preto sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov, 5. absentuje rozlíšenie splátok na istinu, úroky a iné poplatky, čo spôsobuje následok uvedený v § 4 zák. č. 258/2001 Z.z., preto je aj z tohto dôvodu úver bezúročný a bez poplatkov, 6. zmluva je vadná pre nespočetné množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, bola
uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok, v rozpore so zákonom a prieči sa dobrým mravom, a tak je neplatná od počiatku.
5. Súd ani jeden z uvádzaných dôvodov neuznal ako oprávnený pre vydanie bezdôvodného obohatenia a žalobu zamietol z týchto dôvodov:
6. Medzi stranami nebolo sporné, že zmluva, ktorú uzavreli strany sporu dňa 25.4.2007 o revolvingovom úvere je zmluvou spotrebiteľskou, a že sa na ňu vzťahujú všetky predpisy o spotrebiteľskom práve. Zmluva bola uzavretá za účinnosti zák. č. 258/2001 Z.z., ktorý v ustanovení § 4 uvádzal povinné náležitosti zmluvy vrátane sankcií spojených s ich nedodržaním.
7. Žalobca opakovane vyčítal zmluve neprijateľné zmluvné podmienky, ale ani jednu nekonkretizoval. Neprijateľné zmluvné podmienky boli definované v čase uzavretia zmluvy v ustanovení § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka pod písmenami a) až j), a ide najmä o podmienky, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Z predloženej písomnej zmluvy bolo preukázané, že žalobca na písomnom vyhotovení zmluvy prehlásil, že sa oboznámil s obsahom zmluvy ako aj so všeobecnými zmluvnými podmienkami.
8. Ďalej žalobca vyčítal zmluve, že veriteľ nepostupoval s odbornou starostlivosťou a v súlade s dobrými mravmi. Ani tieto (svoje) dôvody bližšie nešpecifikoval. Uviedol iba, že mal ustáliť hranicu, pokiaľ ide o čestné podmienky a ich používanie v spotrebiteľských zmluvách. Neuviedol však, akých pochybení sa v tomto smere proti nemu veriteľ dopustil a to či už ide o odbornú starostlivosť alebo o dobré mravy. Tiež zmluve vyčítal nečitateľnosť pre malú veľkosť písma, a preto sa nielenže nedokázal oboznámiť s textom zmluvy ale nemohol jej ani porozumieť. Na tomto mieste sa súd stotožňuje s vyjadrením žalovaného, ktorý uviedol, že veľkosť písma v zmluvách sa začala upravovať až nariadením vlády číslo 141/2014 Z.z., ktorým sa menilo a dopĺňalo nariadenie vlády číslo 87/1995 Z.z., pričom jeho účinnosť nastala až 1.1.2015. Podľa prechodných ustanovení tohto právneho predpisu ustanovenia o povinnosti veľkosti písma určeného nariadením sa týkajú iba zmlúv, ktoré boli uzavreté po 1. januári 2015. Tiež sa stotožňuje s názorom žalovaného, že zmluva síce má malú veľkosť písma, ale pre ľudí s nepoškodeným zrakom je čitateľná. Aj súd nemal problém v rámci zisťovania skutkového stavu citovať zo zmluvy do rozsudku.
9. Žalovaný ďalej uviedol, že v zmluve absentuje alebo je zavádzajúca RPMN, čo je sankcionované bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, a zároveň ide o nekalú obchodnú praktiku. K tejto vade zmluvy sa žalobca opakovane vyjadruje tak, že zmluva nemá uvedenú RPMN alebo ju má zavádzajúcu. Žalobca preto sám nemá jasno v tom, či zmluva obsahuje alebo neobsahuje výšku RPMN. Na tomto mieste súd uvádza, že v konaní nie je sporné, že uzavretá zmluva o úvere je revolvingová. Súdy už judikovali, že v prípade revolvingu RPMN nie je možné určiť. Revolvig je charakteristický tým, že sa dopĺňa po čerpaní dlžníkom do výšky dohodnutého úverového rámca, a tak môže trvať na dobu neurčitú, čo je aj prípad strán sporu. Vo všeobecných úverových podmienkach je uvedené, že zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Aj v čase uzavretia zmluvy podľa ustanovenia § 3 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. uvádzal, že ak nie je možné určiť výšku RPMN (teda zákon s takou možnosťou počítal), je potrebné spotrebiteľa informovať o úverovom limite, úrokovej sadzbe a poplatkoch a o spôsoboch zmeny zmluvy. Zmluva preto nemusela obsahovať RPMN a jej neuvedenie nie je sankcionovaného bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou zmluvy, ako sa dožadoval žalobca.
10. Žalobca ďalej uviedol, že zmluva nemá písomnú formu podľa § 4 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. a) až k), r) a s), preto je neplatná, resp. sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Tvrdenie žalobcu o tom, že zmluva nemá písomnú formu je vyvrátené samotnou zmluvou, ktorú do konania predložil, pretože je predložená v písomnej forme vrátane všeobecných podmienok zmluvy. Tiež uviedol, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. a) až k), r) a s),preto je bezúročná a bez poplatkov. Ani toto tvrdenie žalobcu nezodpovedá zneniu zákona. Podľa zák. č. 258/2001 Z.z. je sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti postihované iba neuvedenie RPMN, a nie neuvedenie náležitostí zmluvy podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona. Neuvedenie týchto náležitosti zmluvy je sankcionované neplatnosťou. V čase uzavretia zmluvy však platilo ustanovenie § 4 ods. 4 zákona, podľa ktorého pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 ale aj 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo dodaný tovar alebo poskytnutá služba. V prípade žalobcu je zrejmé, že úver čerpal po dobu
takmer 10 rokov, čo nebolo medzi stranami sporné, a preto aj prípadné neuvedenie náležitosti úverovej zmluvy nespôsobovalo jej neplatnosť.
11. Podľa žalobcu v zmluve absentuje rozlíšenie splátok na istinu, úroky a iné poplatky, čo spôsobuje následok uvedený v § 4 zák. č. 258/2001 Z.z., preto je aj z tohto dôvodu úver bezúročný a bez poplatkov. Ako bolo uvedené vyššie, neuvedenie splátok a jej rozlíšenie na istinu, úroky a iné poplatky zák. 258/2001 Z.z. v ustanovení § 4 nesankcionoval bezúročnosťou, a preto súdu nie je zrejmé, z čoho názor žalobcu vychádza. Mohlo to znamenať iba neplatnosť zmluvy. Aj v tomto prípade platí ustanovenie § 4 ods. 4 zák. č. 258/2001 Z.z., podľa ktorého pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 ale aj 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo dodaný tovar alebo poskytnutá služba. Žalobca poskytnutý úver čerpal. Z predloženej úverovej zmluvy však vyplýva, že výška splátky ako aj jej splatnosť bola určená. Čerpanie úveru mal žalobca splácať vo výške 5% z dlžnej čiastky vždy ku 20. dňu príslušného mesiaca nasledujúceho po čerpaní úveru v príslušnom mesiaci. Z výpisu úverového účtu dokonca vyplýva, že po ukončení mesiaca, v ktorom k čerpaniu došlo, žalovaný zasielal žalobcovi výpis z úverového účtu, z ktorého bolo zrejmé akú sumu v tom-ktorom mesiaci čerpal, akú sumu má žalovanému uhradiť a aká je splatnosť splátky.
12. Žalobca ďalej tvrdil, že zmluva je vadná pre nespočetné množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, že bola uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok, v rozpore so zákonom a prieči sa dobrým mravom a tak je neplatná od počiatku. K tomu súd iba uvádza, že žalobca žiadnu z neprijateľných zmluvných podmienok nedefinoval, nekonkretizoval, neuviedol v čom sa zmluva prieči zákonu a dobrým mravom. Žalobca v celej žalobe a vyjadreniach požíva iba všeobecne formulácie o neprijateľných zmluvných podmienkach, nekalých praktikách a právach spotrebiteľa a jeho ochrany, avšak bez konkrétneho vzťahu k uzavretej zmluve, z ktorej sa bezdôvodného obohatenia domáha. Žalobca tiež uvádzal, že dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za rozpornú s právom EÚ a za neplatnú, ale znovu bez vysvetlenia, aký vzťah má toto konštatovanie k predmetu konania. Zo žaloby ani z vyjadrení strán sporu nevyplýva, že by tento inštitút žalovaný ako veriteľ využil. Ak by aj bola konštatovaná neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, zmluva o úvere by bola neplatná iba v tejto časti a nie ako celok.
13. Po vzájomných vyjadreniach strán sporu žalobca rozšíril dôvody žaloby, a to že žalovaný neuviedol dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru. Tieto tvrdenia žalobcu nezodpovedajú uzavretej zmluve. Podľa Hlavy 8 úverových podmienok je zmluva uzatvorená na dobu neurčitú; teda doba trvania zmluvy je uvedená. Zodpovedá to charakteru zmluvy, keďže išlo o revolvingový úver, ktorý sa čerpaním stále dopĺňa do výšky dohodnutého úverového rámca. Podľa citovanej hlavy úverových podmienok žalobca mohol za tam stanovených podmienok zmluvu vypovedať, čo doposiaľ nevyužil. Keďže išlo o zmluvu na dobu neurčitú a o opakované čerpanie úveru, nebolo možno určiť ani termín konečnej splatnosti úveru.
14. Pokiaľ ide o absenciu úrokov z úveru či neuvedenie výšky a druhu poplatkov požadovaných veriteľom, ktoré žalobca namietal, ani v tomto smere sa súd s argumentáciou žalobcu nemôže stotožniť. Aj keď výška úroku nie je uvedená priamo v zmluve podľa Hlavy 6 § 1 úverových podmienok klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver a to v pravidelných mesačných splátkach. V jednotlivých splátkach sú zahrnuté dohodnuté úroky, príslušná časť úverovej istiny a pravidelné poplatky. Klientovi záväzok k hradeniu úrokov z poskytnutého úveru voči spoločnosti vzniká okamihom, kedy sa transakcia prejaví na úverovom účte klienta. Klient je povinný hradiť spoločnosti poplatky za poskytované služby, ktorých výška je daná sadzobníkom poplatkov a odmien platných v dobe vzniku poplatkovej povinnosti, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, a ktorý je obsiahnutý v príručke poplatky a odmeny uvedené v sadzobníku. Výška mesačnej splátky je stanovená ako percentuálna časť nesplatenej dlžnej čiastky, to je výška vyčerpaného nesplateného úveru spolu s dlžnými poplatkami a dlžnými úrokmi a prípadnými sankciami k poslednému dňu účtovného obdobia, pričom za účtovné obdobie sa považuje 1 kalendárny mesiac. Pre určenie konkrétnej výšky mesačnej splátky je rozhodný posledný deň kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom je táto splátka revolvingového úveru splatná. Výška mesačnej splátky sa mení v závislosti od výšky nesplatenej dlžnej čiastky. Jednotlivé platby podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z. sú uvedené prípadne určený spôsob výpočtu v sadzobníku poplatkov a odmien, pričom klient a spoločnosť sa dohodli, že spoločnosť je oprávnená sadzobník poplatkov a odmien jednostranne
meniť s tým, že zmeny je povinná klientovi oznámiť minimálne 30 dní vopred. Súhlas so zmenou sadzobníka poplatkov a odmien klient vyjadrí uskutočnením transakcie v období po účinnosti zmeny. V prípade nesúhlasu so zmenou sadzobníka poplatkov a odmien je klient oprávnený zmluvu okamžite vypovedať. Dňom doručenia výpovede spoločnosti sa stáva splatnou nesplatená časť úveru spolu s úrokom vypočítaným ku dňu doručenia výpovede spoločnosti. Klient je oprávnený splatiť predčasne celok alebo časť úverovej istiny pred lehotou splatnosti. V prípade mimoriadnej splátky platí klient naďalej úrok iba zo zatiaľ nesplatenej časti úveru. Podľa názoru súdu takéto vyčerpávajúce znenie zmluvy jasne vysvetlilo mechanizmus určovania výšky úrokov z úveru ako aj výšku poplatkov. Dokonca dávalo žalobcovi možnosť zmluvu vypovedať, ak so zmenou takýchto podmienok nesúhlasí. Podľa § 11 úverových podmienok klient je povinný platiť úrok z poskytnutého úveru vo výške mesačnej úrokovej sadzby aktuálne platnej v okamihu splátky úveru, v ktorej je obsiahnutá platba úroku. Mesačná úroková sadzba je stanovená ako súčet základnej úrokovej sadzby a odchýlky uvedenej na zmluve. U žalobcu bola odchýlka od základnej úrokov sadzby na prvej strane zmluvy uvedená ako „0“.
15. Aj výpisy z účtov predložených žalovaným dokazujú, že mesačný výpis z účtu obsahoval všetky potrebné údaje týkajúce sa identifikácie výšky splátky istiny, úveru či iných poplatkov.
16. Žalobca sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia na tom základe, že považoval úverovú zmluvu za neplatnú alebo za bezúročnú a bez poplatkov. Bezdôvodne sa obohacuje ten, kto na úkor iného prijíma plnenia bez právneho dôvodu. Súd v prejednávanej veci takýto dôvod obohacovania sa žalovaného nezistil. V konaní bolo preukázané, že zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu je zmluvou platnou, preto na základe platne uzavretej zmluvy nemôže dochádzať k bezdôvodnému obohateniu. Zákon č. 258/2001 Z.z. platný a účinný v čase uzatvorenia zmluvy sankcionoval úverovú zmluvu bezúročnou a bez poplatkov iba v jednom prípade, a to pri neuvedení RPMN v zmluve. Všetky ostatné dôvody, ktoré v tomto smere uvádzal žalobca nadobudli účinnosť až po uzavretí zmluvy. Taktiež neuvedenie náležitosti zmluvy o úvere podľa § 4 zák. č. 258/2001 Z.z. bolo sankcionované neplatnosťou zmluvy, neplatilo to však v prípade, ak sa už úver začal čerpať. Aj keď z pohľadu dnešnej úpravy spotrebiteľských úverov zmluva vykazuje nedostatky, v roku 2007 bola štandardnou úverovou zmluvou. Žalovaný pravidelne mesačnými výpismi z účtu informoval žalobcu o jeho stave, a to podrobným rozpisom čerpania istiny, výšky úroku i ostatných poplatkov, čo potvrdil aj sám žalobca. Zmluva obsahovala možnosť ukončiť zmluvný vzťah výpoveďou, čo žalobca za dobu 10 rokov nevyužil a úver čerpal ešte aj v roku 2017. Žalobca je vysokoškolsky vzdelaný, a preto podľa názoru súdu ho nemožno považovať za bežného spotrebiteľa a pre neho nemohol byť problém zvážiť výhodnosť alebo nevýhodnosť úveru, najmä ak o ňom dostával pravidelné podrobné mesačné informácie. Svedčí o tom aj skutočnosť, že žalobca bol schopný urobiť podrobnú analýzu čerpania úveru v prehľadných tabuľkách. V roku 2007, kedy bola zmluva uzavretá, bolo spotrebiteľské právo v začiatkoch, a preto využitie súčasnej právnej argumentácie úpravy spotrebiteľských vzťahov vo svoj prospech súd hodnotí zo strany žalobcu ako účelové konanie hraničiace so zneužitím práva, ktoré nepožíva podľa čl. 5 CSP právnu ochranu.
17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich priznal žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech.
18. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie podal z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. d/, písm. e/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ CSP.
19. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nezákonné, lebo súd odignoroval rozsiahlu judikatúru vnútroštátnych súdov a Súdneho dvora Európskej únie. Vyčítal súdu, že nevykonal navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti. Konštatoval, že je nesporné, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 25.apríla 2007 zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru do výšky úverového rámca 30.000,- Sk, t.j. 995,82 €. Podotkol, že nikdy nemal podpísanú úverovú zmluvu s dohodnutým rámcom 1.991,64 € (t.j. 60.000,- Sk). Po citácii § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. konštatoval, že o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa dozvedel až keď si svoj úver dal posúdiť na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky a následne po prečítaní viacerých rozhodnutí súdov Slovenskej republiky sa rozhodol podať žalobu. Žalobca vykonal výber prostredníctvom kreditnej karty vo výške 7.292,66 € a vykonal vklady vo výške 9.233,69 €. Rozdiel vo výške 1.941,03 € je bezdôvodným obohatením. Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v
Prešove (ktoré citoval) a v ktorých sa konštatuje vznik úmyselného obohatenia, v dôsledku čoho 2-ročná premlčacia doba sa predĺžila na 10 rokov odo dňa, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo.
20. Značnú časť odvolania odvolateľ venoval citácii z rozsudkov Súdneho dvora (ES). Po citácii článku 7 ods. 2 a 5 Ústavy SR poukázal aj na Smernicu Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že podal žalobu preto, lebo čítal rozsudky súdov v ktorých našiel rozsudky s výrokmi - „súd určuje, že úver je bezúročný a bez poplatkov“, „súd určuje, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov“ - „súd určuje, že zmluva je neplatná“ a na základe takýchto výrokov súdov koncipoval návrh svojej žaloby.
21. Tvrdil, že v rozhodnutí súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, lebo súd sa nevyporiadal s každou jeho námietkou, riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie a podľa jeho názoru ide o arbitrárne rozhodnutia a on má právo na riadne odôvodnenie. Poukázal aj na to, že zmluvy musia byť obojstranne výhodné a nie také, kde môže vzniknúť v budúcnosti rozpor. Zodpovedný zo zákona je ten, kto zmluvu vyhotovil. V Slovenskej republike spotrebiteľ len podpíše zmluvu, lebo si myslí, že ju vyhotovil profesionál a spláca úver, lebo si myslí, že je to tak správne. Spotrebiteľské zmluvy majú veľké nedostatky, ako sa to dočítal v rozsudkoch súdov Slovenskej republiky, obsahujú neprijateľné a nekalé podmienky, a neobsahujú zákonom stanovené náležitosti, pričom nesmú obsahovať ani ustanovenia spôsobujúce nerovnováhu práv a povinností. Vytýkal súdu prvej inštancie, že neprejednal jeho vec tak, ako v mnohých prípadoch prejednal a jemu uprel právo na spravodlivý proces.
22. Uviedol, že mnohé všeobecné súdy Slovenskej republiky opakovane konštatovali, že neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť aj z dôvodu roztrieštenosti právnej úpravy spotrebiteľského práva mu nemôžu byť na ujmu.
23. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
24. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (všetky odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 CSP, okrem odvolacieho dôvodu podľa písm. c/) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možno vyhovieť.
25. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku (I.), ktorým zastavil konanie v časti o určenie, že úverová zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 25. apríla 2007 je neplatná, bezúročná a bez poplatkov, vo výroku (II.), ktorým žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol, ako aj vo výroku (III.) o trovách konania, kde priznal žalovanému ako strane plne úspešnej v konaní náhradu trov konania, je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
26. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27. augusta 2019 o 10.00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 22. augusta 2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods. 1,3 CSP.
27. K jednotlivým odvolacím dôvodom uplatneným žalobcom odvolací súd uvádza nasledovné :
28. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/ CSP (neboli splnené procesné podmienky) je naplnený vtedy, ak súd konal napriek tomu, že neboli splnené procesné podmienky. Ide o podmienky, za ktorých súd môže konať a rozhodovať. Ide tu o vecné procesné podmienky (kvalifikovaný spôsob začatia konania, t.j. v sporovom konaní žaloba, splnenie poplatkovej povinnosti), podmienky na strane súdu (právomoc, príslušnosť), procesné podmienky na strane účastníkov (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, prípadné povinné zastúpenie advokátom) a tzv. negatívne procesné podmienky (prekážka začatého konania, prekážka rozsúdenej veci). Skúmanie týchto procesných podmienok je úradnou povinnosťou súdu počas celého konania. Výnimkou je skúmanie splnenia podmienky všeobecnej miestnej príslušnosti a osobitnej miestnej príslušnosti danej na výber, ktorú súd skúma len na námietku žalovaného pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí. Nedostatky niektorých procesných podmienok sú neodstrániteľné a prítomnosť takéhoto nedostatku bráni súdu v konaní a rozhodovaní, čo vedie k zastaveniu konania. V ostatných prípadoch je povinnosťou súdu nedostatok procesnej podmienky
odstrániť. Vadou predpokladanou v § 365 ods. 1 písm. a/ CSP tak trpí konanie v prípade, keď súd vec prejednal a rozhodol napriek vyššie naznačeným nedostatkom. V prípade namietaného nedostatku príslušnosti súdu, o vadu konania v podobe nedostatku príslušnosti súdu pôjde iba v prípade, keď v konaní neboli dodržané ustanovenia o vecnej príslušnosti, osobitnej i výlučnej miestnej príslušnosti alebo o kauzálnej príslušnosti.
29. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
30. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci) odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.
31. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností) je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.
32. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP ( do 30.6.2016 s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.
33. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP ( do 30.6.2016 z ust. § 133 až 135 O.s.p.).
34. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. g/ CSP (zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené) je daný, ak zistený stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Uvedený odvolací dôvod nachádza uplatnenie najmä vtedy, ak strany sporu neboli náležitým spôsobom poučené o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.
35. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
36. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
37. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
38. Mimoriadne podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.
39. Žalobca v odvolaní argumentoval okolnosťami, ktoré už uvádzal aj v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie vyporiadal v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.
40. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu považuje odvolací súd za potrebné uviesť toto :
41. Žalobca ani v odvolaní konkrétne neuviedol procesné vady, ktorými malo byť porušené jeho právo na spravodlivý proces.
42. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnolu súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03, etc.).
43. Pojem „procesný postup“ bol už vysvetlený vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR a rozumie sa ním len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999, 1Cdo/6/2014, 6Cdo/90/2012, etc.). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.
44. Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu-finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom sporovom konaní, potom už „postupom súdu“ vôbec nemôže byť ani časť rozhodnutia-jeho
odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom, na ktoré súd rozhodol (3Cdo/146/2013).
45. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno pokladať za nepreskúmateľné.
46. Rozhodnutie súdu musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie, musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkové pochody musia byť v odôvodnení dostatočne vysvetlené, nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta na dohady a domnienky. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydávaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozsudkov, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu, ako aj v právnom posúdení veci. Účelom odôvodnenia rozsudku predovšetkým je preukázať správnosť rozsudku a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí v konaní o riadnom, prípadne mimoriadnom opravnom prostriedku. Súd rozhodujúci o uplatnenom nároku sa musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho závery musia byť dostatočne vysvetlené.
47. Odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie takéto náležitosti má. Odôvodnenie rozsudku je mimoriadne podrobné, a presvedčivé, lebo je v ňom jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom uvedené ako sa súd vyrovnal o všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné a právne významné. Stranám sporu súd ozrejmil svoje myšlienkové pochody, spôsob hodnotenia dôkazov, a zo skutkových zistení vyvodil právne závery takým spôsobom, aby výsledok rozhodovacej činnosti bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby strany sporu nemuseli hľadať odpovede na nastolenú problematiku v rovine dohadov, a tak, aby sa s prijatými závermi bolo možné stotožniť ako s logickým záverom procesu poznania nielen právnych záverov, ale aj záverov skutkových, z ktorých právne závery vychádzajú.
48. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vecne správne rozhodol aj vo výroku, ktorým zastavil konanie v časti o určenie, že úverová zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.4.2007 je neplatná, bezúročná a bez poplatkov, lebo žalobca počas konania vzal žalobu v tejto časti späť.
49. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť v časti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd rozhodnutím vo veci samej.
50. Odvolací súd zistil, že postup súdu prvej inštancie bol správny, keď o čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodol až rozhodnutím vo veci samej tak, ako to predpokladá ust. § 145 ods. 2 CSP.
51. Predmetom konania na súde prvej inštancie, ako aj odvolacieho konania, zostal už iba výrok o vydanie bezdôvodného obohatenia.
52. Ohľadom nároku o vydanie bezdôvodného obohatenia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý je konštatovaný v bode 34 v dôvodoch rozsudku súdu prvej inštancie.
53. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.
54. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, a tak nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.
55. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).