Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoE/15/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika

- Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, proti povinnému: H. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., korešpondenčná adresa: J., R. XXX/XX, o vymoženie 10 Eur, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 29. apríla 2019, č. k. -24, takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, výrokom II. oprávnenému uložil povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi Mgr. Helene Kríkovej, so sídlom exekútorského úradu v Prievidzi, Košovská cesta 1, trovy exekúcie vo výške 41,69 Eur do pätnástich dní od doručenia tohto uznesenia, výrokom III. oprávnenému a povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal a výrokom IV. návrh povinného na odklad exekúcie zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom domáhal proti povinnému vykonania exekúcie za účelom vymoženia sumy 10 Eur, titulom vydaného bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, vydaného Obvodným oddelením PZ Partizánske, č. k. A 0239905 zo dňa 29.02.2012. Súd prvej inštancie vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Helene Kríkovej, so sídlom exekútorského úradu v Prievidzi dňa 08.08.2014. Dňa 23.01.2019 doručil povinný tamojšiemu súdu návrh na odklad a zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že rozhodnutím Okresného súdu Trenčín č. k. zo dňa 10.12.2018 bol povinný ako dlžník oddlžený a bol vyhlásený konkurz. Zároveň navrhol, aby súd do právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie povolil odklad exekúcie, keďže možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. Súd prvej inštancie z Obchodného vestníka SR zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 10.12.2018 bol na majetok povinného vyhlásený konkurz a zároveň súd rozhodol o oddlžení povinného, v zmysle štvrtej časti o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých dňa 17.12.2018. Súd prvej inštancie poukázal v odôvodnení rozhodnutia na , , Ex. poriadku v spojení s , , , o konkurze a reštrukturalizácii. Konštatoval, že vyhlásenie konkurzu a oddlženie je dôvodom na zastavenie exekúcie. Preto súd prvej inštancie podľa Ex. poriadku v spojení s exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Zdôraznil, že na povinnosť súdu zastaviť konanie nemá žiadny vplyv ani neskoršie zrušenie konkurzu pre nemajetnosť povinného ako úpadcu. O trovách exekúcie rozhodol s poukazom na , , , Ex. poriadku a vyhlášku Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. O návrhu povinného na odklad exekúcie rozhodol

podľa Ex. poriadku. Súd prvej inštancie v závere odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že o povinnosti nahradiť trovy exekúcie exekútorovi oprávneným rozhodol podľa .

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za nesprávne z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej oprávnený uviedol, že pohľadávka spĺňa z dôvodu svojej výšky podmienky zániku pohľadávky určené z.č. o organizácii miestnej štátnej správy, podľa ktorého pohľadávky, ktoré prešli na ministerstvo podľa alebo osobitného predpisu, alebo prešli na ministerstvo zrušením štátnych rozpočtových organizácií podľa osobitného predpisu zanikajú 1. januára 2015, ak neboli uspokojené a jednotlivá výška pohľadávky je nižšia ako priemerné náklady na vymoženie obdobných pohľadávok. Zdôraznil, že dňom 31.12.2012 boli rozhodnutím Ministerstva vnútra SR č.p.: SLV - PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012 zrušené Krajské riaditeľstvá Policajného zboru a práva a povinnosti zrušenej rozpočtovej organizácie prešli dňom 01.01.2013 na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra SR. Citujúc Ex. poriadku, účinného do 31.03.2017 oprávnený uviedol, že od podania návrhu na vykonanie exekúcie do 01.01.2015 nedošlo k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, a preto s poukazom na z.č. pohľadávka zanikla. Podľa Ex. poriadku, účinného do 31.03.2017, je exekútor povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie alebo čiastočné zastavenie exekúcie. V zmysle Ex. poriadku je súdu daná možnosť nepriznať exekútorovi trovy exekúcie v konaniach začatých pred 1. aprílom 2017 v prípade, ak sa exekúcia zastavila a existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Zdôraznil, že súdny exekútor ako verejný činiteľ a súdom poverená osoba má mať vedomosť o existencii dôvodu na zastavenie exekúcie z vlastnej činnosti, a to od 01.01.2015, kedy došlo k zániku pohľadávok zrušených krajských riaditeľstiev, ktoré neprešli na MV SR vo výške do 35 Eur. V závere odvolania oprávnený uviedol, že súdny exekútor nepostúpil vec na rozhodnutiu súdu bezodkladne. Rozhodnutie označil za nesprávne a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a rozhodol, že exekúcia sa zastavuje a súdnemu exekútorovi sa nepriznáva náhrada trov exekúcie.

3. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania, zisťoval bez nariadenia odvolacieho pojednávania, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu (resp. výroku rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné.

4. Podľa , ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa a sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

5. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“) v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

6. Podľa (ďalej len ""), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon (CSP účinný od 01.07.2016) aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa veta prvá , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa , odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie ako opravný prostriedok, je zásadne prípustné len proti výroku rozhodnutia, či už rozsudku alebo uznesenia. Len proti odôvodneniu rozhodnutia odvolanie prípustné nie je, a to z dôvodu, že záväzné účinky pre strany v konaní má len výrok rozhodnutia, nie jeho odôvodnenie.

9. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

10. Podľa , proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

11. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

12. V zmysle , každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Pri právnej klasifikácii podania súd vychádza z , v zmysle ktorého každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený. V tomto ustanovení ide o dôležité interpretačné pravidlo, ktorého zmyslom je posúdiť podanie tak, aby jeho výklad zodpovedal skutočnej vôli konajúcej osoby v čase urobenia tohto úkonu. Pri posudzovaní procesného úkonu účastníka konania podľa jeho obsahu nemôže súd určitému úkonu dávať iný význam, než ktorý zodpovedá obsahu úkonu, jeho vnútornej skladbe, logike, zvolenej argumentácii, v úkone použitým výrazovým prostriedkom a celkovému zmyslu úkonu účastníka (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. októbra 2010, sp. zn. ).

13. Pri posúdení otázky, či odvolanie účastníka smeruje len proti dôvodom rozhodnutia, je rozhodujúci obsah podania, ktorým sa rozhodnutie súdu napáda ( ). Obvyklé je, že ak odvolateľ napáda výrok rozhodnutia, napáda spravidla aj jeho odôvodnenie; podmienkou však je, aby to urobil vždy aj s výrokom rozhodnutia. Kritériom pre posúdenie, či ide len o odvolanie proti dôvodom rozhodnutia, je zhodnotenie, či prípadným vyhovením odvolania by (ne) bol dotknutý aj výrok napadnutého rozhodnutia. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. januára 2012 sp. zn. ).

14. Z obsahu odvolania vyplýva, že oprávnený napáda v časti zastavenia exekúcie len odôvodnenie rozhodnutia a výrok II. rozhodnutia, ktorým bola oprávnenému uložená povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Oprávnený uviedol, že rozhodnutie napáda odvolaním v časti o zastavení exekúcie, avšak na inom základe. V odvolaní je teda špecifikované, že v konečnom dôsledku má byť exekúcia zastavená, čo sa plne zhoduje s výrokom I. uznesenia súdu prvej inštancie. Z obsahu odvolania je teda zrejmé, že nesúhlas oprávneného s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie, kde navrhuje rozhodnúť rovnako zastavenie exekúcie, no nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý je potrebné exekúciu zastaviť. Odvolací návrh oprávneného čo do výroku je totožný s výrokom súdu prvej inštancie. Vzhľadom na neprípustnosť odvolania len proti dôvodom rozhodnutia ( ) odvolací súd odvolanie oprávneného odmietol podľa . Rozhodnúť inak nemožno ani za situácie, že dôvod zastavenia exekúcie je určujúci pre rozhodnutie o trovách exekúcie.

15. Pokiaľ ide o odvolanie oprávneného proti výroku rozhodnutia o náhrade trov exekúcie, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právna úprava sporového konania, účinná do 30.06.2016, vychádzala vo všeobecnosti zo zásady prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek rozhodnutiam (rozsudkom aj uzneseniam) súdu prvého stupňa ( ) s tým, že výnimky, teda prípady neprípustnosti odvolania, boli v procesnom predpise výslovne uvedené (medzi nimi aj neprípustnosť odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní, pokiaľ neustanovuje inak osobitný zákon - ). Procesná úprava, účinná od 01.07.2016, zachovala zásadu prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom ( ), avšak vo vzťahu k uzneseniam ako všeobecnú zásadu stanovila neprípustnosť odvolania, t. j. odvolanie je prípustné, len ak to zákon výslovne pripúšťa ( ). V dôsledku tejto zmeny síce zostala pre exekučné konania zachovaná zásada neprípustnosti odvolania (predtým , teraz ), avšak kým do 30.06.2016 mohol výnimku, teda prípustnosť odvolania, ustanovovať len osobitný zákon, t. j. , od 01.07.2016 môže pripustiť odvolanie aj samotný ( v spojení s Exekučného poriadku). 16. To však neznamená, že je možné aplikovať na exekučné konania v každej situácii. Podľa Exekučného poriadku má ísť o primerané použitie ustanovení a len vtedy, ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení (ako lex generalis) je

vždy len subsidiárne, teda je možné ich použiť len tam, kde (ako lex specialis) nemá vlastné ustanovenia.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu z vyššie uvedených dôvodov nie je možné vo vzťahu k trovám exekúcie aplikovať ustanovenie . V prvom rade je potrebné poukázať na to, že trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania. Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku ( Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (), vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie ( druhá a tretia veta), osobitný spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje, súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - ) a tiež osobitný spôsob rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora

- ). Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak než (v súlade s ) nepripustenie odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nemožno ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa .

18. Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie, (ktoré v procesnej úprave, účinnej do 30.06.2016, prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením vety „Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie“ do Exekučného poriadku, čo je formulácia štandardná v úprave exekučného konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v ako výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie.

19. Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade a ani rozhodnutím o nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie . Ide o osobitné rozhodnutie upravené Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné ( Exekučného poriadku v spojení s ). Preto odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, než odvolanie oprávneného v zmysle odmietnuť aj v tejto časti.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ):

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).