Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoE-15-2019.pdf
PDF · 86.8 KB
Case nature
Subarea
8CoE/15/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika
- Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, proti povinnému: H. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J., korešpondenčná adresa: J., R. XXX/XX, o vymoženie 10 Eur, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 29. apríla 2019, č. k. 3Er/644/2014-24, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, výrokom II. oprávnenému uložil povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi Mgr. Helene Kríkovej, so sídlom exekútorského úradu v Prievidzi, Košovská cesta 1, trovy exekúcie vo výške 41,69 Eur do pätnástich dní od doručenia tohto uznesenia, výrokom III. oprávnenému a povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal a výrokom IV. návrh povinného na odklad exekúcie zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom domáhal proti povinnému vykonania exekúcie za účelom vymoženia sumy 10 Eur, titulom vydaného bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, vydaného Obvodným oddelením PZ Partizánske, č. k. A 0239905 zo dňa 29.02.2012. Súd prvej inštancie vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Helene Kríkovej, so sídlom exekútorského úradu v Prievidzi dňa 08.08.2014. Dňa 23.01.2019 doručil povinný tamojšiemu súdu návrh na odklad a zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že rozhodnutím Okresného súdu Trenčín č. k. 22OdK/508/2018 zo dňa 10.12.2018 bol povinný ako dlžník oddlžený a bol vyhlásený konkurz. Zároveň navrhol, aby súd do právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie povolil odklad exekúcie, keďže možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. Súd prvej inštancie z Obchodného vestníka SR zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 22OdK/508/2018 zo dňa 10.12.2018 bol na majetok povinného vyhlásený konkurz a zároveň súd rozhodol o oddlžení povinného, v zmysle štvrtej časti zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uznesenie bolo v Obchodnom vestníku zverejnené pod č. 242/2018 dňa 17.12.2018. Súd prvej inštancie poukázal v odôvodnení rozhodnutia na § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. g), § 56 ods.2 Ex. poriadku v spojení s § 167f ods.1, 2, § 166a ods. 1, § 166b ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Konštatoval, že vyhlásenie konkurzu a oddlženie je dôvodom na zastavenie exekúcie. Preto súd prvej inštancie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. poriadku v spojení s § 167f ods. 2 ZKR exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Zdôraznil, že na povinnosť súdu zastaviť konanie nemá žiadny vplyv ani neskoršie zrušenie konkurzu pre nemajetnosť povinného ako úpadcu. O trovách exekúcie rozhodol s poukazom na § 200 ods.1, 5, § 196, § 203 ods. 3 Ex. poriadku a vyhlášku Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. O návrhu povinného na odklad exekúcie rozhodol
podľa § 56 ods. 2 Ex. poriadku. Súd prvej inštancie v závere odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že o povinnosti nahradiť trovy exekúcie exekútorovi oprávneným rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za nesprávne z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej oprávnený uviedol, že pohľadávka spĺňa z dôvodu svojej výšky podmienky zániku pohľadávky určené § 9b z.č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy, podľa ktorého pohľadávky, ktoré prešli na ministerstvo podľa § 9 alebo osobitného predpisu, alebo prešli na ministerstvo zrušením štátnych rozpočtových organizácií podľa osobitného predpisu zanikajú 1. januára 2015, ak neboli uspokojené a jednotlivá výška pohľadávky je nižšia ako priemerné náklady na vymoženie obdobných pohľadávok. Zdôraznil, že dňom 31.12.2012 boli rozhodnutím Ministerstva vnútra SR č.p.: SLV - PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012 zrušené Krajské riaditeľstvá Policajného zboru a práva a povinnosti zrušenej rozpočtovej organizácie prešli dňom 01.01.2013 na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra SR. Citujúc § 57 ods. 1 písm. f/ Ex. poriadku, účinného do 31.03.2017 oprávnený uviedol, že od podania návrhu na vykonanie exekúcie do 01.01.2015 nedošlo k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, a preto s poukazom na § 9b z.č. 180/2013 Z.z. pohľadávka zanikla. Podľa § 57 ods. 4 Ex. poriadku, účinného do 31.03.2017, je exekútor povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie alebo čiastočné zastavenie exekúcie. V zmysle § 243j Ex. poriadku je súdu daná možnosť nepriznať exekútorovi trovy exekúcie v konaniach začatých pred 1. aprílom 2017 v prípade, ak sa exekúcia zastavila a existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Zdôraznil, že súdny exekútor ako verejný činiteľ a súdom poverená osoba má mať vedomosť o existencii dôvodu na zastavenie exekúcie z vlastnej činnosti, a to od 01.01.2015, kedy došlo k zániku pohľadávok zrušených krajských riaditeľstiev, ktoré neprešli na MV SR vo výške do 35 Eur. V závere odvolania oprávnený uviedol, že súdny exekútor nepostúpil vec na rozhodnutiu súdu bezodkladne. Rozhodnutie označil za nesprávne a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a rozhodol, že exekúcia sa zastavuje a súdnemu exekútorovi sa nepriznáva náhrada trov exekúcie.
3. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania, zisťoval bez nariadenia odvolacieho pojednávania, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu (resp. výroku rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné.
4. Podľa § 243h ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z., ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
5. Podľa § 9a ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
6. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon (CSP účinný od 01.07.2016) aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. Podľa § 358 CSP, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie ako opravný prostriedok, je zásadne prípustné len proti výroku rozhodnutia, či už rozsudku alebo uznesenia. Len proti odôvodneniu rozhodnutia odvolanie prípustné nie je, a to z dôvodu, že záväzné účinky pre strany v konaní má len výrok rozhodnutia, nie jeho odôvodnenie.
9. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
10. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
11. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
12. V zmysle § 124 CSP, každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Pri právnej klasifikácii podania súd vychádza z § 124 CSP, v zmysle ktorého každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený. V tomto ustanovení CSP ide o dôležité interpretačné pravidlo, ktorého zmyslom je posúdiť podanie tak, aby jeho výklad zodpovedal skutočnej vôli konajúcej osoby v čase urobenia tohto úkonu. Pri posudzovaní procesného úkonu účastníka konania podľa jeho obsahu nemôže súd určitému úkonu dávať iný význam, než ktorý zodpovedá obsahu úkonu, jeho vnútornej skladbe, logike, zvolenej argumentácii, v úkone použitým výrazovým prostriedkom a celkovému zmyslu úkonu účastníka (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. októbra 2010, sp. zn. 3Cdo 128/2010).
13. Pri posúdení otázky, či odvolanie účastníka smeruje len proti dôvodom rozhodnutia, je rozhodujúci obsah podania, ktorým sa rozhodnutie súdu napáda (§ 124 CSP). Obvyklé je, že ak odvolateľ napáda výrok rozhodnutia, napáda spravidla aj jeho odôvodnenie; podmienkou však je, aby to urobil vždy aj s výrokom rozhodnutia. Kritériom pre posúdenie, či ide len o odvolanie proti dôvodom rozhodnutia, je zhodnotenie, či prípadným vyhovením odvolania by (ne) bol dotknutý aj výrok napadnutého rozhodnutia. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. januára 2012 sp. zn. 6Cdo 208/2011).
14. Z obsahu odvolania vyplýva, že oprávnený napáda v časti zastavenia exekúcie len odôvodnenie rozhodnutia a výrok II. rozhodnutia, ktorým bola oprávnenému uložená povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Oprávnený uviedol, že rozhodnutie napáda odvolaním v časti o zastavení exekúcie, avšak na inom základe. V odvolaní je teda špecifikované, že v konečnom dôsledku má byť exekúcia zastavená, čo sa plne zhoduje s výrokom I. uznesenia súdu prvej inštancie. Z obsahu odvolania je teda zrejmé, že nesúhlas oprávneného s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie, kde navrhuje rozhodnúť rovnako zastavenie exekúcie, no nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý je potrebné exekúciu zastaviť. Odvolací návrh oprávneného čo do výroku je totožný s výrokom súdu prvej inštancie. Vzhľadom na neprípustnosť odvolania len proti dôvodom rozhodnutia (§ 358 CSP) odvolací súd odvolanie oprávneného odmietol podľa § 386 písm. c) CSP. Rozhodnúť inak nemožno ani za situácie, že dôvod zastavenia exekúcie je určujúci pre rozhodnutie o trovách exekúcie.
15. Pokiaľ ide o odvolanie oprávneného proti výroku rozhodnutia o náhrade trov exekúcie, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právna úprava sporového konania, účinná do 30.06.2016, vychádzala vo všeobecnosti zo zásady prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek rozhodnutiam (rozsudkom aj uzneseniam) súdu prvého stupňa (§ 201 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) s tým, že výnimky, teda prípady neprípustnosti odvolania, boli v procesnom predpise výslovne uvedené (medzi nimi aj neprípustnosť odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní, pokiaľ neustanovuje inak osobitný zákon - § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Procesná úprava, účinná od 01.07.2016, zachovala zásadu prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom (§ 355 ods. 1 CSP), avšak vo vzťahu k uzneseniam ako všeobecnú zásadu stanovila neprípustnosť odvolania, t. j. odvolanie je prípustné, len ak to zákon výslovne pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP). V dôsledku tejto zmeny síce zostala pre exekučné konania zachovaná zásada neprípustnosti odvolania (predtým § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, teraz § 355 ods. 2 CSP), avšak kým do 30.06.2016 mohol výnimku, teda prípustnosť odvolania, ustanovovať len osobitný zákon, t. j. Exekučný poriadok, od 01.07.2016 môže pripustiť odvolanie aj samotný Civilný sporový poriadok (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 9a ods. 1 Exekučného poriadku). 16. To však neznamená, že Civilný sporový poriadok je možné aplikovať na exekučné konania v každej situácii. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku má ísť o primerané použitie ustanovení CSP a len vtedy, ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení CSP (ako lex generalis) je
vždy len subsidiárne, teda je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok (ako lex specialis) nemá vlastné ustanovenia.
17. Podľa názoru odvolacieho súdu z vyššie uvedených dôvodov nie je možné vo vzťahu k trovám exekúcie aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania. Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (§ 37 ods. 1), vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a tretia veta), osobitný spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje, súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - § 200 ods. 6) a tiež osobitný spôsob rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora
- § 200 ods. 5). Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak než (v súlade s § 355 ods. 1 CSP) nepripustenie odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nemožno ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa § 357 písm. m) CSP.
18. Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie, (ktoré v procesnej úprave, účinnej do 30.06.2016, prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením vety „Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie“ do § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, čo je formulácia štandardná v úprave exekučného konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v § 357 CSP ako výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie.
19. Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade a ani rozhodnutím o nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 355 ods. 2 CSP). Preto odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, než odvolanie oprávneného v zmysle § 386 písm. c) CSP odmietnuť aj v tejto časti.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).