Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_12Co-80-2019.pdf
PDF · 88.88 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/80/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu J. L. s.r.o., so sídlom N. XX, XXX XX N., K.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátkou JUDr. Marta Konkoľová, so sídlom Jarmočná 79, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovaným: D.., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva - trovy konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa, č.k. 2C/58/2017-10 zo dňa 02. augusta 2018 v spojení s opravným uznesením, č.k. 2C/58/2017-57 zo dňa 07. mája 2019, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje uznesenie v spojení s opravným uznesením v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku III. o nároku žalovaných v 1., 2., 5., 6., 7., 8., 9., 10., 11., 12., 17., 18., 19., 20., 21., 23., 24., 25., 26., 27., 28., 29., 30., 31., 32., 33., 34., 35., 36., 37., 38., 39., 40., 41., 42., 43., 44., 45., 46., 47., 48., 49., 50., 51., 52., 53., 54., 55., 56., 57., 58., 60., 61., 63., 64., 66., 67., 68., 69., 70., 71., 72., 73., 74., 75., 76., 77., 78., 80., 81., 82., 83., 84., 85., 86., 87., 88., 89., 90., 91., 92., 93., 94., 95., 96., 98., 100., 101., 102., 103., 104., 105., 107., a 109. rade na náhradu trov konania v rozsahu 100% proti žalobcovi.
II. Žalovaným v 1., 2., 5., 6., 7., 8., 9., 10., 11., 12., 17., 18., 19., 20., 21., 23., 24., 25., 26., 27., 28., 29., 30., 31., 32., 33., 34., 35., 36., 37., 38., 39., 40., 41., 42., 43., 44., 45., 46., 47., 48., 49., 50., 51., 52., 53., 54., 55., 56., 57., 58., 60., 61., 63., 64., 66., 67., 68., 69., 70., 71., 72., 73., 74., 75., 76., 77., 78., 80., 81., 82., 83., 84., 85., 86., 87., 88., 89., 90., 91., 92., 93., 94., 95., 96., 98., 100., 101., 102., 103., 104., 105., 107., 109. rade priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením v spojení s opravným uznesením rozhodol tak, že: „I. Konanie sa zastavuje.
II. Žalovaní v 3., 4., 13., 15., 16., 59., 62., 65., 79, 97., 99., 108., 110., 111., 111.a/, 111.b/, 111.c/, 111.e/, , 111.f/, 111.g/, 111.h/, 111.i/, 112, 113., 114.d/, 115., 116., 117., 118., 119., 120., 121., 122., 123., 124. rade nemajú nárok na náhradu trov konania.
III. Žalovaní v 1., 2., 5., 6., 7., 8., 9., 10., 11., 12., 17., 18., 19., 20., 21., 23., 24., 25., 26., 27., 28., 29., 30., 31., 32., 33., 34., 35., 36., 37., 38., 39., 40., 41., 42., 43., 44., 45., 46., 47., 48., 49., 50., 51., 52., 53., 54., 55., 56., 57., 58., 60., 61., 63., 64., 66., 67., 68., 69., 70., 71., 72., 73., 74., 75., 76., 77., 78., 80., 81., 82., 83., 84., 85., 86., 87., 88., 89., 90., 91., 92., 93., 94., 95., 96., 98., 100., 101., 102., 103., 104., 105., 107., 109., majú proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že ich výšku určí súd po právoplatnosti veci samej samostatným uznesením.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 144, § 145 ods. 1, 2, § 146 ods. 1, § 157 ods. 2, § 251, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti parcely KN-E č. XXXX/XXX trvalý trávnatý porast o výmere XX XXX m2, zapísanej na LV č. XXXX k.ú. N.. Podaním zo dňa 28.05.2018 žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť, pričom toto bližšie neodôvodnil. Žalovaný v 16. rade na výzvu súde nereagoval. L. T. ktorý zastupuje žalovaných na neznámom mieste oznámil, že so späťvzatím žaloby a zastavením konania súhlasí, súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania, za úkony právnej služby vykonaných advokátkou, pričom zdôraznil, že žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu bez uvedenia dôvodu, preto z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania.
4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobcu v celom rozsahu späť, zástupca žalovaných na neznámom mieste súhlasil so späťvzatím žaloby, spoločný subjekt za žalovaných na známom mieste sa k späťvzatiu nevyjadril. Súd mal za to, že proti späťvzatiu žaloby nemá námietky, preto v zmysle citovaných zákonných ustanovení konanie v celom rozsahu zastavil.
5. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaní na známom mieste si nárok na náhradu trov konania neuplatnili a z obsahu spisu nevyplýva, aby im nejaké trovy vznikli, preto súd vyslovil, že títo žalovaní nemajú nárok na náhradu trov konania. Zástupca žalovaných na neznámom mieste si nárok na náhradu trov konania uplatnil, preto súd priznal týmto žalovaným nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že ich výšku určí súdny úradník po právoplatnosti veci samej samostatným uznesením.
6. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku III.. Odvolanie právne odôvodnil § 365 ods. 1 písm. a), d), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). V prvom rade poukázal a to, že trovy si uplatnil a tieto priamo vznikli L., ktorý je ex lege zástupcom žalovaných, ktorým bola priznaná náhrada trov konania. Uviedol, že žalovaným ak stranám sporu žiadne trovy konania nevznikli, pričom náhradu trov konania si uplatnil L. T. z titulu svojho právneho zastúpenia nie právneho zastúpenia samotných žalovaných. Gramatickým výkladom preto nemožno dospieť k inému záveru, ako k tomu, že L. T. nemožno priamo priznať náhradu trov konania. Zdôraznil, že bolo výlučne na zástupcovi žalovaných, či sa nechá alebo nenechá v tomto konaní zastupovať. Rozhodnutie považoval za nesprávne aj preto, že L. T. je štátny fond, ktorý sa nechal v konaní zastupovať advokátkou, i keď je priamo v jeho náplni riešiť nedoložené vlastnícke vzťahy a tento má tiež zriadený právny odbor, ktorý tvorí oddelenie organizačné a vymáhacie a tiež oddelenie sporovej agendy a nie je preto zrejmé, z akého racionálneho dôvodu sa nechal zastupovať advokátkou. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom rozsahu zrušil a vrátil alebo aby uznesenie zmenil tak, že žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
7. L. sa k odvolaniu vyjadril tak, že v prípade nezistených vlastníkov ide o špecifický subjekt, ktorého právne postavenie upravujú osobitné predpisy. Keďže ide o nezistených vlastníkov, ochrana ich práv a oprávnených záujmov je v zmysle citovaných právnych predpisov zabezpečená prostredníctvom L. T.. Uviedol, že zo žiadnych právnych predpisov nie je možné vyvodiť záver, že v prípade strán sporu, ktoré majú zriadený právny odbor a napriek tomu si zvolia zástupcu z radov advokátov, náhrada trov konania z tohto titulu nepatrí. Mal za to, že názor, ktorý zastáva žalobca v podanom odvolaní je porušením rovnosti strán sporu a prejavom diskriminácie. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie čo do výroku III..
8. Žalobca sa vyjadril tak, že skutočnosť, že L. zastupuje neznámych vlastníkov ex lege nepopiera a nepopiera ani právo strany sporu byť v priebehu konania zastúpený advokátom. Poukázal na to, že ani v jednom z právnych predpisov možnosť L. pozemkového fondu dať sa zastúpiť v prípade, ak sám zastupuje nezistených vlastníkov v rámci súdneho konania, ustanovená nie je. Opätovne poukázal, že L. pozemkový fond má zriadený samostatný právny odbor. Poukázal aj na rozhodnutia Ústavného súdu a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie alebo aby uznesenie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že náhradu trov konania špecifikovaným žalovaným nepriznáva.
9. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.
10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 C.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesplnením procesných podmienok, inou vadou konania, nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
13. K námietke nesplnenia procesných podmienok odvolací súd uvádza, že procesné podmienky, resp. podmienky konania, sú zákonom definované podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Týmito podmienkami sú vecné procesné podmienky (žaloba, splnenie poplatkovej povinnosti), podmienky na strane súdu (právomoc, príslušnosť, riadne obsadenie súdu), podmienky na strane sporových strán (procesná spôsobilosť a procesná subjektivita, prípadné povinné zastúpenie) a negatívne procesné podmienky (nie je daná prekážka res iudicata). Skúmanie splnenia procesných podmienok uskutočňuje súd počas celého konania. O naplnení uvedeného odvolacieho dôvodu možno hovoriť vtedy, ak súd vec prejednal a rozhodol napriek vyššie uvedeným nedostatkom. Odvolací súd na tomto mieste konštatuje, že žalobca v podanom odvolaní tento odvolací dôvod bližšie nešpecifikoval a ani neuviedol v čom došlo k jeho naplneniu.
14. Odvolateľ namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tu odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takáto iná vada však v posudzovanom spore odvolacím súdom zistená nebola.
15. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Odvolací súd má za to, že ani táto odvolacia námietka nebola naplnená.
16. Z obsahu spisu vyplýva, že v predmetnom prípade došlo v priebehu konania na súde prvej inštancie k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu, pričom žalovaný v 16. rade ako spoločný zástupca nevyslovil nesúhlas so späťvzatím žaloby a L. ako zástupca neznámych vlastníkov vyslovil súhlas so späťvzatím žaloby. V predmetnom prípade tak neboli sporné skutočnosti týkajúce sa zastavenia konania, ale otázka náhrady trov konania, a to vo vzťahu k L. pozemkovému fondu, ktorému priamo zo zákona vyplýva povinnosť zastupovať neznámych vlastníkov, resp. vlastníkov na neznámom mieste pri usporiadaní právnych vzťahov súvisiacich s pozemkami.
17. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.
18. Rozhodovanie o trovách súdneho konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rozhodnutí zo
dňa 06.02.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 07.10.2004 vo veci Bauman proti Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01).
19. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. O plný úspech žalobcu vo veci ide vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane.
20. V prípade ak v priebehu konania dôjde k späťvzatiu žaloby žalobcom, pri rozhodovaní o trovách konania je povinnosťou súdu sa zaoberať otázkou procesnej zodpovednosti pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaných. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaných, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaní procesne zavinili zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovanej, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovaným, znáša trovy žalovaných žalobca.
21. V predmetnom prípade zobral žalobca žalobu späť bez udania dôvodu, teda bol to práve žalobca ktorý zavinil zastavenie konania, preto nárok na náhradu trov konania vznikol žalovaným.
22. K námietke žalobcu, že L. je zástupca strán sporu, ktorý má zriadený právny odbor, odvolací súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7 Cdo/93/2012 zo dňa 19.07.2012 a Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 119/2012 zo dňa 16.05.2012, teda, že prípadné nepriznanie trov konania žalovaným na neznámom mieste zastúpeným L. pozemkovým fondom by bolo nielen v rozpore s ustanoveniami Civilného sporového poriadku, pretože procesné zastavenie konania zavinil žalobca späťvzatím žaloby bez uvedenia dôvodu. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 MCdo/16/2014 zo dňa 29.09.2015, v ktorom Najvyšší súd uviedol: „Ústavne garantované právo na právnu pomoc zahŕňa právo účastníka konania zvoliť si, či sa nechá alebo nenechá zastúpiť v konaní a prípadne tiež kým. Právne zastúpenie je tak ponechané úplne na vôli účastníka, a to bez ohľadu na to, či by sa bol schopný zastupovať sám. Dôvody rozhodnutia účastníka nechať sa v konaní zastúpiť advokátom nemožno hľadať len v nedostatku jeho právneho vzdelania, ale napríklad aj vo väčšej miere objektivity zástupcu, jeho konkrétnej špecializácii na danú problematiku a podobne. Účastník konania si musí byť vedomý toho, že v prípade neúspechu ponesie náklady konania, prípadne aj náklady právneho zastúpenia protistrany. Na druhej strane mu však príslušné procesné predpisy (§ 142 O.s.p.) garantujú, že jeho náklady budú v prípade úspechu nahradené. Súdy nepriznali náhradu trov konania žalovanému s odvolaním sa na to, že neboli účelne vynaložené vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný disponuje viacerými pracovníkmi, ktorý majú právnické vzdelanie, dokonca má zriadený aj právny odbor. Pojem „účelný“ je ale nevyhnuté chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi (napr. opakované uplatnenie náhrady za prevzatie a prípravu zastupovania, nepotrebné konzultácie s klientom atď.). Vzhľadom na ústavne zaručené právo na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom uvedeného termínu (neúčelne vynaložené náklady konania) vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska právneho zastúpenia mala odlišné postavenie, a tak jej de facto právo na zastúpenie advokátom v konaní upierať a z hľadiska ostatných účastníkov ju diskriminovať. Účastníka nie je možné sankcionovať tým, že mu nebude priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol v konaní brániť sám.“
23. Vzhľadom na vyššie uvedené ani odvolací súd nevidí žiadne dôvody, prečo by žalovaným na neznámom mieste zastúpeným L. zo zákona nemali byť priznané trovy konania v dôsledku zastavenia konania, ktoré procesne zavinil žalobca. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca v podanom odvolaní a ani vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania žalovaným špecifikovaným v napadnutom výroku III. uznesenia.
24. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. uznesenie v napadnutom rozsahu ako vecne správne potvrdil.
25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p., tak že úspešným žalovaným na neznámom mieste zastúpeným Slovenským pozemkovým fondom v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).