Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoE/53/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudcov: Mgr. Fedor Benka a Mgr. Katarína Arnouldová, v exekučnej veci oprávneného: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti povinnému: 1. Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XXX, XXX XX Q., a 2. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XXX, XXX XX Q., o vymoženie 6.060,53 eura s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Angeliky Slopovskej, Exekútorský úrad so sídlom Námestie SNP 13, 811 06 Bratislava, pod sp. zn. EX 393/11, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Skalica, č.k. -34 zo dňa 27. februára 2017 a o návrhu oprávneného na prerušenie konania, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania podľa z a m i e t a.

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu vedenú pod sp.zn. EX 393/11 zastavil.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovení , , , až 5 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte len „Exekučný poriadok“), až 3 a a o ochrane spotrebiteľa.

3. Vecne odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že vlastný právny vzťah týkajúci sa oprávneného a povinných v I. a II. rade vznikol na základe spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu vyplýva z toho, že zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ktorá bola zabezpečená zmenkou, bola uzavretá oprávneným v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinnými v I. a II. rade, ktorí nekonali v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Preto ide o zmluvu spotrebiteľskú, tak ako to majú na mysli ustanovenia a nasl. . Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz. Z pripojených listín, z exekučného titulu ako aj zo samotného spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. vyplýva, že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú zmluvu nemal pri rozhodovaní ani k dispozícii, rozhodoval výlučne na podklade tvrdení oprávneného a na podklade predloženého originálu zmenky, tak ako to upravovala právna úprava a nasl. a v znení platnom ku dňu vydania exekučného titulu. Keďže zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, plnenie z ktorej bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné, že nebolo v základnom konaní prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor

s dobrými mravmi alebo zákonom. Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje (predpokladá). Z listinných dôkazov predložených oprávneným nevyplýva, že by v danom prípade išlo o nespotrebiteľský vzťah, resp. že by sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) bod prvý až tretí Exekučného poriadku. V posudzovanej veci oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (s poukazom na § 243f ods. 4 Exekučného poriadku). Preto súd prvej inštancie vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Odvolanie odôvodnil poukazom na ustanovenie , a (ďalej len „“). V úvode odvolania zhrnul obsah napadnutého uznesenia. Ak by mali súdy bez ďalšieho skúmania obsahu doplnených návrhov na začatie exekúcie automaticky všetky exekúcie vedené na podklade zmenkových platobných rozkazov zastavovať, poprel by sa tým účel celej právnej úpravy. Bol presvedčený, že účelom právnej úpravy zavedenej s účinnosťou od 23.12.2015 bolo umožniť exekučnému súdu, aby v exekučnom konaní dodatočne preskúmal spotrebiteľskú zmluvu a prípadné ďalšie súvisiace dokumenty, ktoré v základnom súdnom konaní neboli podrobené súdnemu prieskumu, a aby na základe toho sám posúdil, či je nutné spotrebiteľovi poskytnúť ochranu vzhľadom na identifikovanie konkrétnej neprijateľnej podmienky v zmluve, konkrétneho dôvodu, pre ktorý zmenka nemala byť použitá, či iného konkrétneho porušenia dobrých mravov alebo v osobitnej časti k čl. III. k bodu 1, 2 a 3, na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky SR sp.zn. a na nález Ústavného súdu SR sp.zn. . Procesným právom účastníka je i právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Bolo úlohou súdu prvej inštancie určiť, prečo pri zohľadnení neprijateľnosti tejto podmienky, nemá oprávnený nárok na to, čo mu bolo priznané exekučným titulom. Ako už naznačil, súd prvej inštancie v napadnutom uznesení uvádza, že bolo úlohou oprávneného preukázať, že v základnom konaní bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky. Požiadavka dôkaznej povinnosti oprávneného v exekučnom konaní, v ktorom sa uplatňuje nárok zo zmenky, preukázať, že v základnom konaní došlo zo strany rozhodujúceho súdu na prihliadnutie na prípadnú neprijateľnosť zmluvných podmienok je v praxi nesplniteľná. Poukázal na , SR. na nález Ústavného súdu SR a . Neskorší právny predpis, podľa názoru oprávneného, nemá nárok byť vykladaný v súlade s SR tak, že ukladá subjektu práva povinnosť, ktorú objektívne nie je možné splniť. Vtedajšie predpisy to jednoducho nevyžadovali a je nonsens, by bol za to teraz, po vyše 6 rokoch od vydania zmenkového platobného rozkazu, oprávnený sankcionovaný tým, že nemá možnosť pokračovať v exekúcii ani nemá možnosť si nárok opätovne uplatniť v základnom konaní. Poukázal na , na Exekučného poriadku a . Na základe tohto zistenia mal potom súd prvej inštancie dospieť k možnému nesúladu právnej úpravy s garanciou základných práv zakotvených v Ústave SR a za predpokladu, že sám súd prvej inštancie na základe uvedeného nedospel k záveru, že je potrebné v zmysle uvedeného rozhodnúť o pokračovaní exekúcie, mal sa obrátiť na Ústavný súd s otázkou zlučiteľnosti aplikovaných zákonov s SR v zmysle . Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a rozhodol o pokračovaní exekúcie. Pokiaľ odvolací súd vyhodnotí, že nie sú splnené podmienky pre zmenu rozhodnutia, navrhol, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Povinný a súdny exekútor odvolacie návrhy nepodali ani sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( a Exekučného poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal ( a Exekučného poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, a ), preskúmal napadnuté

rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle a

7. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne ( ). Nakoľko tu však bol i nesúhlas oprávneného s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

8. Podľa a Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia (1). Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie (3).

9. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 25.11.2011, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor požiadal dňa 29.11.2011 súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 29.12.2011 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora. Dňa 18.01.2016 bolo súdu prvej inštancie doručené doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 14.01.2016. K uvedenému podaniu oprávnený priložil zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 16.09.2004, odstúpenie od zmluvy zo dňa 12.04.2010 s doručenkami, oznámenie o odstúpení od zmluvy zo dňa 12.04.2010, dohodu o vydaní a vyplnení biankozmenky zo dňa 16.9.2004, oznámenie o vyplnení zmenky zo dňa 8.6.2010 a poslednú výzvu na úhradu zo dňa 09.02.2009. Súd prvej inštancie si následne vyžiadal spis Okresného súdu Bratislava V. č.k. , pričom po zaslaní uvedeného spisu vydal napadnuté uznesenie.

11. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

12. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

13. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

14. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

15. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

16. Účelom , ktorým sa menil a dopĺňal , v znení neskorších predpisov a ktorým sa menili a dopĺňali niektoré zákony, je zvýšiť ochranu spotrebiteľa v súdnych konaniach. Právna úprava má zamedziť, aby ďalej dochádzalo k zneužitiu niektorých právnych inštitútov (napr. zmenky) proti spotrebiteľom. Zaviedla sa povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom. V exekučných konaniach prebiehajúcich na podklade exekučného titulu vydanom v konaní, v ktorom nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana, je nevyhnutné vysporiadať sa s otázkou ochrany spotrebiteľa aj v týchto konaniach. Na tento účel je upravená možnosť súdu zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia a v prebiehajúcich exekúciách rozhodnúť o ich zastavení, čím sa stanovila povinnosť súdu prihliadať na spotrebiteľské vzťahy a to aj v konaniach, v ktorých súdy takúto povinnosť opomenuli.

17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a s poukazom na ust. sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

18. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť, že z doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie a z jeho príloh možno vyvodiť, že vlastný právny vzťah týkajúci sa oprávneného a povinných vznikol na základe spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu vyplýva z toho, že povinní vystupovali ako spotrebitelia a oprávnený ako dodávateľ, konajúci v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V zmysle sa zmluvné vzťahy upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

19. Exekučný titul, na podklade ktorého sa vykonáva exekúcia je zmenkový platobný rozkaz, t.j. rozhodnutie bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Súd prvej inštancie zistil z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V. sp.zn. , že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú zmluvu nemal pri rozhodovaní k dispozícii, rozhodoval výlučne na základe tvrdenia oprávneného a predloženého originálu zmenky. Nakoľko zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, z ktorej plnenie bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné, že v základnom konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom.

20. Táto skutočnosť je o to relevantnejšia, že čl. VIII.2 zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 16.09.2004 určuje, v prípade súdneho sporu sa zmluvné strany podľa dohodli, že miestne príslušným súdom prvého stupňa je súd v mieste sídla veriteľa, čo je neprijateľná podmienka, nakoľko takáto dohoda spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že spotrebiteľ bude musieť prekonať veľkú vzdialenosť na to, aby sa mohol dostaviť na súd a mohol využívať svoje procesné práva. Neprijateľnou podmienkou je aj dohoda o vydaní a vyplnení blankozmenky zo dňa 16.04.2004, nakoľko výrazne uľahčuje vymáhanie práv pre dodávateľa, pričom dodávateľ je oprávnený sám vyplniť dlžnú sumu na základe vlastného právneho názoru vychádzajúceho z tejto dohody.

21. Odvolací súd na podklade uvedeného v zmysle a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

22. Oprávnený v podanom odvolaní navrhol zároveň prerušiť exekučné konanie za účelom podania návrhu na začatie konania Ústavnému súdu Slovenskej republiky na vyslovenie nesúladu právnych predpisov s . Tento oprávneným uvádzaný dôvod prerušenia konania zodpovedá ustanoveniu . V zmysle tohto zákonného ustanovenia exekučný súd preruší exekučné konanie, ak súd (teda nie účastník konania) pred rozhodnutím vo veci dospel

k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov a v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania. Prerušiť konanie podľa ustanovenia možno len vtedy, ak k záveru - že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s SR, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná - dospel súd, a nie účastník konania. Z uvedených dôvodov potom odvolací súd zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania, nakoľko nezistil dôvod na takýto postup.

23. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).